Hlavné správySponzorovanéNajčítanejšie

Adaptácia na zmenu klímy

Kategória Adaptácia na zmenu klímy poskytuje odborné články o iniciatívach a stratégiách na zvládnutie klimatických zmien. Nájdete tu informácie o programe Destination Earth, výzvach a riešeniach v poľnohospodárstve, využití diaľkového prieskumu Zeme a geoinformácií pre mestskú adaptáciu, tvorbe národných adaptačných plánov v oblasti zdravia, zvyšovaní globálnej odolnosti a inovatívnych projektoch ako TreeCheck na zmiernenie mestských horúčav.

Discover

EÚ investuje viac ako 380 miliónov EUR do 133 nových projektov LIFE na podporu zeleného prechodu v celej Európe

Komisia dnes poskytla viac ako 380 miliónov EUR na 133 nových projektov v celej Európe v rámci programu LIFE pre životné prostredie a klímu . Vyčlenená suma predstavuje viac ako polovicu z celkových 574 miliónov EUR investičných potrieb pre tieto projekty – zvyšok pochádza od národných, regionálnych a miestnych samospráv, verejno-súkromných partnerstiev, podnikov a organizácií občianskej spoločnosti. (Viac na ec.europa.eu)

Vzorový návrh „Implementácia stratégií prispôsobenia sa zmene klímy pre odolnosť miest“

Klimatické zmeny predstavujú značné riziko pre mestské oblasti na celom svete, prehlbujú existujúce zraniteľné miesta a ohrozujú blahobyt miliónov ľudí. Tento návrh načrtáva komplexný plán implementácie stratégií prispôsobenia sa zmene klímy zameraných na zvýšenie odolnosti miest. Zameraním sa na zlepšenie infraštruktúry, zapojenie komunity a udržateľné postupy táto iniciatíva vybaví mestá tak, aby lepšie odolávali klimatickým vplyvom, ako sú záplavy, vlny horúčav a nedostatok zdrojov. Prostredníctvom spoločného úsilia s miestnymi zainteresovanými stranami sa snažíme vytvoriť model pre udržateľnú mestskú adaptáciu, ktorý je možné replikovať v iných regiónoch. (Viac na fundsforngos.org)

Adaptabilita stromov pretrváva aj po miliónoch rokov klimatických zmien

Ukázalo sa, že sedem z najbežnejších lesných stromov v Európe je schopných chrániť svoju genetickú diverzitu pred veľkými zmenami v podmienkach prostredia. A to aj napriek tomu, že sa ich areály zmenšili a počet stromov prudko klesol počas cyklov doby ľadovej. Vyplýva to zo štúdie európskeho konzorcia vedeného univerzitami v Uppsale a Helsinkách, ktorá bola uverejnená v Nature Communications (Slová: Univerzita v Uppsale).

„Z hľadiska biodiverzity je to veľmi pozitívne, pretože tieto stromy sú základnými druhmi, od ktorých závisí mnoho iných druhov,“ hovorí Pascal Milesi, docent ekológie rastlín a evolúcie na univerzite v Uppsale a prvý autor štúdie.

Výskumníci sa zamerali na skúmanie toho, ako genetickú rozmanitosť druhov stromov ovplyvnili cykly doby ľadovej. Stromy prežili teplé aj chladné obdobia. Počas poslednej doby ľadovej, asi pred 10 000 rokmi, sa rozsah stromov výrazne zmenšil. Vedci si preto mysleli, že genetická diverzita bude nízka. Ukázalo sa však, že je to práve naopak – tento druh mal vysokú genetickú diverzitu, a tak bol odolný voči drastickým zmenám vo svojom biotope. (Viac na envirotecmagazine.com)

Ako chrániť ľudí a prosperitu: Európsky okrúhly stôl o riadení klimatických rizík

V septembri Európska komisia usporiadala okrúhly stôl na vysokej úrovni o tom, ako riadiť klimatické riziká a škody vrátane zohľadnenia zraniteľných skupín spoločnosti. Účastníci vyzvali na odvážne kroky v oblasti odolnosti voči zmene klímy a diskutovali o štrukturálnych zmenách, použiteľných nástrojoch a financovaní do budúcnosti. Okrúhly stôl poskytol príležitosť na výmenu názorov pred prípravou Európskeho plánu na prispôsobenie sa zmene klímy. (Viac na climate.ec.europa.eu)

Kľúčové oblasti adaptačných opatrení v sídelnom prostredí podľa NAP

Národný akčný plán (NAP) identifikuje sídelné prostredie ako jednu zo siedmich kľúčových oblastí, na ktoré sa zameriava v rámci adaptácie na zmenu klímy. Hlavným cieľom v tejto oblasti je vytvoriť kvalitné legislatívne, inštitucionálne, odborné a finančné prostredie pre systematické a komplexné kroky samospráv v procese adaptácie na zmenu klímy v mestách a obciach.

NAP sa zameriava na tieto kľúčové oblasti adaptačných opatrení v sídelnom prostredí:

  • Legislatíva a plánovanie:
    • Zapracovanie adaptácie do legislatívy: Súčasná legislatíva nedostatočne zohľadňuje problematiku adaptácie na zmenu klímy, čo sťažuje mestám a obciam realizovať potrebné adaptačné opatrenia.
    • Integrácia zmeny klímy do plánovacích dokumentov: Plánovacie dokumenty by mali obsahovať komplexnú reakciu na zmenu klímy, čo si vyžaduje ich klimatické posúdenie a vytvorenie samostatnej adaptačnej stratégie pre každé sídlo.
  • Metodická a odborná podpora:
    • Tvorba metodík: Na Slovensku chýbajú formalizované metodiky pre hodnotenie zraniteľnosti sídiel, prípravu adaptačných stratégií a hodnotenie ich efektívnosti.
    • Zavedenie mechanizmu odbornej podpory: Mestá a obce často nemajú dostatočnú odbornú kapacitu na realizáciu komplexného adaptačného procesu. Preto je potrebné vytvoriť systém odbornej podpory, ktorý im poskytne potrebné informácie a expertízu.
  • Vzdelávanie a informovanosť:
    • Vzdelávanie verejnej správy: Je dôležité zabezpečiť vzdelávanie pracovníkov samospráv a štátnej správy v oblasti adaptácie na zmenu klímy.
    • Zapojenie verejnosti: Zvýšenie povedomia verejnosti o problematike zmeny klímy a adaptácie je kľúčové pre úspešnú implementáciu adaptačných opatrení.
  • Financovanie:
    • Zabezpečenie finančných zdrojov: Realizácia adaptačných opatrení si vyžaduje značné finančné prostriedky. Je potrebné zabezpečiť ich dostupnosť z rôznych zdrojov, vrátane štátneho rozpočtu, európskych fondov a súkromných investícií.
    • Vytvorenie motivačných mechanizmov: Pre samosprávy je potrebné vytvoriť motivačné mechanizmy, ktoré ich podporia v investíciách do adaptačných opatrení, napríklad prostredníctvom spolufinancovania z fondov EÚ.

NAP zdôrazňuje, že adaptácia sídiel na zmenu klímy je komplexný proces, ktorý si vyžaduje spoluprácu a koordináciu medzi štátnou správou, samosprávou, podnikateľským sektorom, akademickou obcou a verejnosťou.

Okrem uvedených oblastí sa NAP zameriava aj na konkrétne adaptačné opatrenia v sídlach, ako napríklad:

  • Zadržiavanie vody v krajine a v sídlach: Zlepšenie manažmentu vody s cieľom zmierniť negatívne dopady sucha a povodní.
  • Znižovanie prehrievania miest: Podpora budovania zelenej a modrej infraštruktúry, adaptácia budov a verejných priestranstiev.
  • Zlepšenie odolnosti infraštruktúry: Zabezpečenie odolnosti kritickej infraštruktúry (dopravnej, energetickej, vodohospodárskej) voči extrémnym prejavom počasia.
  • Zlepšenie ochrany zdravia obyvateľstva: Zabezpečenie dostatočnej informovanosti o zdravotných rizikách spojených s klimatickými zmenami a implementácia preventívnych opatrení. (Co2AI)

Akčný plán pre implementáciu stratégie adaptácie SR na zmenu klímy

Priority financovania adaptačných opatrení v sídelnom prostredí. Dokument „Akčný plán pre implementáciu Stratégie adaptácie SR na zmenu klímy“ kladie veľký dôraz na adaptáciu sídiel na klimatické zmeny a identifikuje niekoľko dôležitých priorít financovania v tejto oblasti:

1. Legislatívna a strategická príprava:

  • Financovanie auditov a analýz existujúcej legislatívy s cieľom identifikovať prekážky pre implementáciu adaptačných opatrení v sídlach a navrhnúť potrebné zmeny.
  • Podpora zapracovania problematiky zmeny klímy do územných plánov a ďalších strategických dokumentov miest a obcí.
  • Tvorba a aktualizácia metodík pre hodnotenie zraniteľnosti sídiel na klimatické zmeny a pre tvorbu adaptačných stratégií.

2. Budovanie kapacít a odborná podpora:

  • Vytvorenie systému odbornej podpory pre mestá a obce v procese adaptácie, vrátane poskytovania informácií, konzultácií a budovania kapacít.
  • Vzdelávanie a školenia pre pracovníkov verejnej správy na všetkých úrovniach o problematike adaptácie na zmenu klímy.

3. Konkrétne adaptačné opatrenia:

  • Zmierňovanie rizika povodní: Investície do protipovodňovej ochrany, budovanie prvkov zelenej a modrej infraštruktúry v mestách s cieľom zadržiavania vody v krajine.
  • Boj proti prehrievaniu miest: Podpora budovania zelenej infraštruktúry, adaptácia budov a verejných priestranstiev s cieľom znížiť efekt mestských tepelných ostrovov.
  • Zabezpečenie dostupnosti vodných zdrojov: Investície do ochrany a efektívneho manažmentu vodných zdrojov, podpora vodozádržných opatrení v sídlach.
  • Zvýšenie odolnosti infraštruktúry: Adaptácia existujúcej a plánovanie novej infraštruktúry (dopravnej, energetickej, vodohospodárskej) s ohľadom na klimatické zmeny.

4. Sociálna inklúzia a podpora zraniteľných skupín:

  • Identifikácia a podpora opatrení na zmiernenie negatívnych dopadov zmeny klímy na sociálne zraniteľné skupiny obyvateľstva.

Zdroje financovania:

Dokument zdôrazňuje význam multizdrojového financovania adaptačných opatrení v sídlach, s využitím kombinácie:

  • Štátny rozpočet:
  • Rozpočty samospráv:
  • Európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF):
  • Spoločná poľnohospodárska politika (SPP):
  • Doplnkové zdroje (napr. Environmentálny fond, program LIFE, granty EHP a Nórska):

Dôležité je zabezpečiť, aby sa adaptácia na zmenu klímy stala prioritou pri rozdeľovaní finančných prostriedkov zo všetkých relevantných zdrojov. Zdroje by mali byť alokované na základe jasných kritérií, s dôrazom na efektívnosť a udržateľnosť investícií.

Dokument zdôrazňuje, že financovanie adaptácie v sídelnom prostredí je dlhodobá investícia, ktorá prinesie nielen zníženie rizík a škôd spôsobených zmenou klímy, ale aj zlepšenie kvality života v mestách a obciach. (Co2AI)

Mestá sú zväčša nepripravené na dôsledky klimatických zmien

Polovica svetovej populácie v súčasnosti žije v mestách a očakáva sa, že tento podiel vzrastie na 70 % do roku 2050. V dôsledku veľkého počtu obyvateľov, nedostatku zelených plôch, ktoré môžu zmierniť otepľovanie, a starnúcej infraštruktúry, ktorá je náchylná na záplavy a extrémne počasie, svetové mestá nie sú pripravené na zmenu klímy.

Podľa novej správy Yale School of Public Health (YSPH), Resilient Cities Network a The Rockefeller Foundation sú potrebné proaktívne opatrenia, aby boli mestá odolnejšie voči klimatickým zmenám a boli schopné chrániť zdravie komunity. (Andrei Ionescu, viac na earth.com)

Portál poznatkov o prispôsobení sa zmene klímy bol znovu spustený

Opätovne spustený portál s vylepšenou používateľskou prívetivosťou obsahuje znalosti, praktické rady, interaktívne nástroje a katalóg projektov, ktoré môžu slúžiť ako inšpirácia v súvislosti s adaptáciou na klima v Dánsku. Ponúka prispôsobené vstupné body pre tri skupiny používateľov. Okrem dánskej verzie ponúka anglický portál usmernenia pre zahraničných návštevníkov a anglicky hovoriacich obyvateľov. Portál spravuje Dánska agentúra na ochranu životného prostredia v spolupráci s niekoľkými ministerstvami, agentúrami a organizáciami. (Viac na climate-adapt.eea.europa.eu)

Čo je SYNERGISE+?

SYNERGISE+ je praktický a všestranný nástroj založený na Exceli navrhnutý špeciálne na pomoc signatárom Dohovoru primátorov a starostov. Zameriava sa na podporu miestnych samospráv v dvoch kritických fázach rozvoja akčného plánu pre trvalo udržateľnú energiu a klímu (SECAP): plánovanie a implementácia. Či už vyberáte akcie pre svoj SECAP alebo uprednostňujete investície v rámci rozpočtových obmedzení, SYNERGISE+ prevedie mestá štruktúrovaným a flexibilným rozhodovacím procesom.

Hoci je SYNERGISE+ určený pre signatárov Dohovoru, je cenný aj pre iné subjekty, ako sú energetické agentúry alebo podniky pracujúce na miestnych projektoch udržateľnosti. Tento nástroj umožňuje užívateľom vybrať si akcie relevantné pre ich špecifický sektor, vďaka čomu je použiteľný pre širokú škálu mestských a miestnych adaptačných a zmierňovacích snáh. (Viac na eu-mayors.ec.europa.eu)

Renovácie, udržateľné stavebné materiály môžu podporiť zelený prechod Európy

Správa EEA „ Riešenie environmentálnej a klimatickej stopy budov “ hodnotí súčasný stav európskeho fondu budov a skúma, čo je potrebné, aby boli európske budovy udržateľnejšie. Renovácia existujúcich budov s použitím udržateľných materiálov pri súčasnom zlepšení odolnosti voči klimatickým zmenám a práca s prírodou sú kľúčové. Správa tiež skúma, aké politické opatrenia sú potrebné na dosiahnutie tohto cieľa do roku 2050.

Viac ako 30 % environmentálnej stopy EÚ pochádza z budov, čo z nich robí sektor s najväčším vplyvom na životné prostredie. Približne jedna tretina materiálovej spotreby Únie ide na stavebníctvo. Využívanie budov predstavuje 42 % celkovej spotreby energie a 35 % emisií skleníkových plynov . Vyraďovanie budov z prevádzky vedie k hmotnostne najväčšiemu toku odpadu v EÚ. Hoci miera recyklácie odpadu z demolácií je vysoká, vedie najmä k nízkej hodnote, uvádza sa v správe EEA. (Viac na eea.europa.eu)

Riešenie klimatickej odolnosti

Počas posledných dvoch rokov sa v rámci dialógu o klimatickej odolnosti stretávala skupina zainteresovaných strán zriadená z iniciatívy Európskej komisie. Jeho cieľom bolo diskutovať o spôsoboch, ako zmenšiť priepasť v ochrane klímy – priepasť medzi ekonomickými stratami a poistnými stratami z materializácie rizík súvisiacich s klímou – a zvýšiť odolnosť ekonomík a spoločností voči účinkom zmeny klímy.

Dialóg poskytol bezpečný priestor na otvorenú výmenu názorov medzi zainteresovanými stranami vrátane verejných orgánov, dozorných orgánov, spotrebiteľských organizácií a poisťovníctva o spôsoboch riešenia tohto nedostatku v ochrane klímy a zvýšenia odolnosti voči zmene klímy v EÚ so zameraním na prispôsobenie sa zmene klímy.

Dohovor primátorov a starostov EÚ bol aktívnym účastníkom tohto dialógu a zabezpečil, že perspektívy, výzvy, osvedčené postupy a skúsenosti miestnych orgánov sa zohľadnia v rámci rozhovorov a opatrení navrhnutých v záverečnej správe. (Viac na eu-mayors.ec.europa.eu)

Úloha sektora zdravotníctva v boji proti zmene klímy (SDG13)

Klimatické zmeny sú existenčnou hrozbou pre zdravie obyvateľstva a už ovplyvnili ekosystém, produkciu potravín a zdravie a blahobyt obyvateľstva na celom svete. Zdravotníctvo je zodpovedné za približne 5 % emisií skleníkových plynov na celom svete.

Sektor zdravotníctva má jedinečnú príležitosť využiť svoje postavenie a zdroje na poskytnutie komplexnej stratégie boja proti klimatickým zmenám a zlepšovania zdravia obyvateľstva a životného prostredia, od ktorého závisí.

Aké zelené zásahy môžu ovplyvniť zmenu klímy? Existujú účinné stratégie na zníženie odpadu? Robí zdravotníctvo dosť? Pridajte sa k nám a zistite to!

utorok 1. októbra 2024, 15:00 – 16:00 (SEČ)

Podpora EHK OSN pre opatrenia krajín v oblasti klímy, september 2024

Prostredníctvom svojich noriem, štandardov, dohovorov a politickej podpory poskytuje EHK OSN praktické nástroje na pomoc krajinám pri zmierňovaní klimatických zmien a prispôsobovaní sa im, ako aj na zvýšenie finančných zdrojov a posilnenie spolupráce.

Minerály na energetickú transformáciu

Na podporu energetického prechodu je potrebných viac ako 3 miliardy ton minerálov a kovov. EHK OSN ponúka nástroje na udržateľné riadenie týchto kľúčových nerastov, vrátane Rámcovej klasifikácie zdrojov OSN (UNFC) a Systému riadenia zdrojov OSN (UNRMS), ktoré boli schválené UNECOSOC. Tiež sa zameriava na environmentálne, sociálne a riadiace normy (ESG) a podporuje sledovateľnosť hodnotového reťazca. Mnohostranné environmentálne dohody prispievajú k riešeniu rôznych rizík. (Viac na reliefweb.int)

Ako dosiahnuť úspech pri adaptácii na klímu

Klimatické zmeny nútia ľudí prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam prostredia. Ale rozdiel je v tom, ako to robia. Nedávno zverejnený „Hamburg Climate Futures Outlook 2024“ od 73 autorov ukazuje, že z dlhodobého hľadiska môže uspieť iba udržateľná adaptácia. Toto globálne hodnotenie Cluster of Excellence Climate, Climatic Change, and Society (CLICCS) Univerzity v Hamburgu poskytuje aj praktické odporúčania. (univerzity v Hamburgu, viac na phys.org)

Program partnerského vzdelávania na podporu úsilia o prispôsobenie sa zmene klímy, aby signatári charty uspeli

Toto leto dokončila platforma na implementáciu misie (MIP4Adapt) svoj prvý program vzájomného učenia sa pre signatárov charty misie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy.

Po úspešnom prvom programe bude od októbra 2024 do februára 2025 prebiehať druhý program Peer Learning. Registrácia je otvorená a končí 29. septembra, pričom úvodné stretnutia sa budú konať v októbri.

To najdôležitejšie z prvého programu partnerského učenia

Programu sa zúčastnilo 15 signatárov charty, aby sa učili od odborníkov, vymieňali si poznatky a osvedčené postupy a podelili sa o výzvy alebo otázky so svojimi kolegami, aby zlepšili svoju adaptačnú prácu.

Kľúčovým prvkom programu bolo od začiatku zapojenie signatárov charty do programu. Každá skupina sa rozhodla pre konkrétne témy a oblasti zamerania s cieľom maximalizovať výhody programu pre signatárov charty a prispôsobiť obsah ich špecifickým potrebám.

Boli vytvorené tri skupiny partnerského učenia:

  • Riešenia založené na prírode sa zamerali na adaptačné iniciatívy pre vodné hospodárstvo a mestské a poľnohospodárske prostredie.
  • Výber a implementácia adaptačných opatrení bola prepojená s Regionálnym adaptačným podporným nástrojom (RAST) a pomohla účastníkom vybrať, stanoviť priority a financovať ich adaptačné riešenia.
  • Zapojenie občanov a zainteresovaných strán sa zameralo na organizovanie občianskych zhromaždení o zmene klímy s cieľom zapojiť zainteresované strany do ich adaptačného úsilia.

Počas všetkých 10 stretnutí odborníci na adaptáciu z MIP4Adapt a iných misijných projektov poskytli odborné znalosti o každej z tém spolu s predstavením rôznych sprievodcov, nástrojov, financovania a všeobecných spôsobov podpory, ktoré môžu signatári charty využiť. Po týchto odborných prezentáciách nasledovali podrobné diskusie medzi signatármi charty, v rámci ktorých sa so širšou skupinou podelili o svoje osvedčené postupy, úspechy, výzvy a otázky.

Signatári charty tiež pracovali na živých cvičeniach vo svojich skupinách, aby ukázali, ako by nástroje zavedené odborníkmi fungovali v praxi. Tieto praktické príklady umožnili účastníkom vidieť, ako by mohli implementovať nástroje vo svojich vlastných adaptačných iniciatívach. (Co2AI)

Prečo musí dohoda o čistom priemysle riešiť sociálne a environmentálne problémy

Snaha Európy o konkurencieschopnosť a bezpečnosť by nemala nahradiť dlhodobú víziu, ktorá prináša výhody občanom a blahobytu. V „strategickom programe Európskej rady“ zverejnenom v júni sa uvádza, že mandát EÚ na nasledujúcich päť rokov sa zameria na konkurencieschopnosť a bezpečnosť. Táto vízia je pochopiteľná, ak je cieľom presvedčiť európskych občanov a hospodárskych hráčov, že EÚ môže poskytnúť ochranu a silu v čase geopolitických a ekonomických turbulencií.

Snaha o konkurencieschopnosť a bezpečnosť by však nemala nahradiť politický projekt a dlhodobá vízia Európy, ktorá prináša občanom a blahobytu – a ciele sociálnej a environmentálnej udržateľnosti by sa mali vrátiť do politickej diskusie.

Zdá sa, že predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojich politických usmerneniach predložených Európskemu parlamentu v júli o tejto potrebe uvažovala. Hoci dala jasne najavo, že konkurencieschopnosť bude kľúčovou prioritou Dohody o čistom priemysle – ktorá nahradí Európsku zelenú dohodu – povedala, že Komisia „výrazne zvýši svoje financovanie na spravodlivý prechod v rámci budúceho dlhodobého rozpočtu“. (Viac na sustainableviews.com)

Môžu európske mestá viesť v boji proti zmene klímy?

Mestá sú strojovňami klimatických zmien – spotrebúvajú 65 % energie planéty a produkujú 70 % emisií skleníkových plynov zodpovedných za vyhrievanie planéty.  A často sú jednou z jeho najväčších obetí: obyvatelia sa topia v hustých betónových prostrediach kvôli „efektu tepelného ostrova“.

Očakáva sa, že do roku 2050 sa mestská populácia zdvojnásobí, čo znamená, že  klimatická stopa  miest by sa mohla zväčšiť, pokiaľ sa nezmení spôsob, akým plánujeme, napájame a pohybujeme sa okolo nich. (Holly Young, viac na dw.com)

Výzva na podporu rozvoja prvkov zelenej a modrej infraštruktúry v obciach a mestách

Výzva je určená na podporu projektov, ktorých cieľom je zabezpečiť obyvateľstvu kvalitné životné prostredie v sídlach (posilnenie biodiverzity), a/alebo projektov, ktoré majú aj estetickú funkciu.  Ťažisko projektov musí predstavovať tvorba a/alebo posilnenie prvkov zelenej a/alebo modrej infraštruktúry.
V rámci výzvy je oprávnený nasledovný typ akcie:
  • podpora budovania prvkov zelenej a modrej infraštruktúry v obciach a mestách.
Oprávneným územím je celé územie SR.

Na podporu v rámci výzvy sú oprávnené sú len tie projekty, ktoré boli schválené vo forme projektového zámeru integrovanej územnej investície (ďalej aj „PZ IÚI“) Radou partnerstva alebo Kooperačnou radou UMR. (Viac na

PSK-MIRRI-008-2024-ITI-EFRR,

PSK-MZP-022-2024-ITI-EFRR

LEGISLATÍVA