Hlavné správyNajčítanejšieSponzorované

Adaptácia na zmenu klímy

Kategória Adaptácia na zmenu klímy poskytuje odborné články o iniciatívach a stratégiách na zvládnutie klimatických zmien. Nájdete tu informácie o programe Destination Earth, výzvach a riešeniach v poľnohospodárstve, využití diaľkového prieskumu Zeme a geoinformácií pre mestskú adaptáciu, tvorbe národných adaptačných plánov v oblasti zdravia, zvyšovaní globálnej odolnosti a inovatívnych projektoch ako TreeCheck na zmiernenie mestských horúčav.

Discover

Komunity pre klímu: Posilnenie miestnych opatrení proti zmene klímy

Communities for Climate (C4C) je iniciatíva Európskej komisie, ktorá podporuje miestne opatrenia proti zmene klímy podporou projektov vedených komunitou. Poskytovaním finančnej, technickej a strategickej pomoci C4C podporuje inovatívne a trvalo udržateľné riešenia prispôsobené miestnym potrebám a podporuje činnosť na miestnej úrovni. Táto iniciatíva nielenže zmierňuje klimatické vplyvy, ale podporuje aj kultúru odolnosti a udržateľnosti, ktorá slúži ako model pre širšiu zmenu v celej Európe. (Viac na ec.europa.eu)

Ako môže zmena klímy ovplyvniť riziko respiračných ochorení

Klimatické zmeny, ktoré sú dôsledkom ľudskej činnosti a globálneho otepľovania, výrazne ovplyvňujú globálne modely počasia. Medzi najviac postihnuté oblasti patria monzúnové vzorce, najmä v regiónoch, kde sú monzúnové dažde kľúčové pre každodenný život a poľnohospodárstvo. Zmena týchto vzorcov má mnoho následkov, vrátane významného vplyvu na verejné zdravie. Stále viac sa obávame nárastu respiračných ochorení, ktoré sú priamo spojené s meniacimi sa podmienkami prostredia. Posun v monzúnových vzorcoch výrazne ovplyvňuje zdravie respiračného systému z viacerých dôvodov.

Počas suchých období, ktoré sú výsledkom zmenených klimatických cyklov, výrazne stúpa koncentrácia prachu a iných častíc vo vzduchu. Toto zvýšenie znečistenia ovzdušia vedie k zhoršeniu respiračných stavov, ako je astma, chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP) a bronchitída. Premenlivé počasie tiež uľahčuje šírenie respiračných chorôb. Napríklad po silných dažďoch môže v mokrej a vlhkej pôde rásť pleseň, ktorá zhoršuje dýchacie problémy. Stojaca voda po dažďoch tiež zvyšuje riziko chorôb ako horúčka dengue a malária, ktoré prenášajú komáre a ďalší prenášači, a tieto choroby majú silný dopad na dýchací systém.

Prevencia a adaptácia

Zavedenie systémov včasného varovania môže pomôcť komunitám pripraviť sa na extrémne poveternostné udalosti a zmierniť negatívne zdravotné účinky, ktoré spôsobujú. Tieto systémy môžu varovať pred blížiacimi sa povodňami, cyklónmi alebo dlhšími obdobiami sucha, umožňujúc tak proaktívne opatrenia.

Vývoj čistejších technológií a striktnejšie presadzovanie predpisov o kvalite ovzdušia môžu pomôcť znížiť negatívne účinky znečistenia na zdravie dýchacieho systému. Kampane zamerané na zvýšenie verejného povedomia o zdravotných rizikách spojených so zlou kvalitou ovzdušia môžu tiež spustiť zmenu správania.

Posilnenie kapacít zdravotníckych systémov na zvládnutie nárastu respiračných ochorení je nevyhnutné. Zahŕňa to širšiu dostupnosť liekov, vylepšené diagnostické nástroje a školenia pre zdravotníkov na zvládanie zdravotných problémov citlivých na klímu.

Tipy na následnú starostlivosť pri dýchacích problémoch

1. Uistite sa, že váš dom má dostatočné vetranie, aby ste zabránili rastu plesní, no vyhýbajte sa priamemu vystaveniu studenému vlhkému vzduchu.

2. Používajte odvlhčovač na udržanie optimálnej úrovne vlhkosti a zníženie rastu plesní a roztočov.

3. Počas dlhotrvajúcich dažďov, keď sa zvyšuje vlhkosť a znečistenie, zostaňte vo vnútri, aby ste minimalizovali vystavenie.

4. Vždy majte po ruke inhalátor alebo iné záchranné lieky.

5. Vyhýbajte sa stavebným zónam, kde môže byť viac prachu a znečisťujúcich látok. (Co2AI)

Európska komisia spúšťa nové finančné centrum na podporu klimatickej neutrality

Európska komisia oznámila spustenie nového centra Climate City Capital Hub, nového medzinárodného finančného zdroja, na konferencii Cities Mission 2024, ktorá sa konala 25. a 26. júna vo Valencii. Cieľom projektu je posilniť mestá v rámci misie EÚ o klimaticky neutrálnych a inteligentných mestách.

Vďaka označeniu EÚ Cities Mission Label budú mať mestá prístup k finančnému poradenstvu v spolupráci s poradenskými službami Európskej investičnej banky (EIB), štruktúrovať svoje finančné potreby tak, aby pochopili rôzne spôsoby financovania projektov, vrátane združovania projektov a zavádzania projekty pre spektrum poskytovateľov kapitálu. Patria sem veritelia a investori z verejného a súkromného sektora, ako je filantropický a firemný kapitál, ako aj inovatívne možnosti financovania, ako je crowdfunding a dlhopisy spojené s udržateľnosťou. Hub bude tiež podporovať proces uzatvárania obchodov. (Samuel Balassa, viac na ceenergynews.com)

EÚ schválila zákon na obnovu 20 % pôdy a morí do roku 2030

Európska únia (EÚ) schválila prelomový zákon, ktorý má do roku 2030 obnoviť jednu pätinu pôdy a morí. Nový zákon so špecifickými cieľmi a povinnosťami pre obnovu ekosystémov v suchozemskej, morskej, sladkovodnej a mestskej krajine vyžaduje, aby členské štáty EÚ predložili národné plány obnovy, ktoré načrtnú ich stratégie a pokrok.

Nariadenie sa zameriava aj na zabránenie ďalšej degradácii obnovených oblastí a riešenie poklesu populácie voľne žijúcich opeľovačov do roku 2030 a členské štáty EÚ musia obnoviť odvodnené rašeliniská a pomôcť vysadiť najmenej 3 miliardy ďalších stromov. (Co2AI)

Poznatky získané z prípadových štúdií Climate-ADAPT a Observatory

Nový brífing agentúry EEA „Príprava spoločnosti na klimatické riziká v Európe“ predstavuje ponaučenie z prípadových štúdií Climate-ADAPT a Observatory, čo je rôznorodý súbor príkladov adaptačných opatrení implementovaných v celej Európe. Brífing ukazuje, ako prípadové štúdie inšpirujú a pomáhajú spoločnostiam lepšie sa pripraviť na zmenu klímy, a zároveň zdôrazňuje potrebu zintenzívniť adaptačné opatrenia a činnosti vo všetkých sektoroch politiky a na úrovniach riadenia s cieľom riešiť eskalujúce klimatické riziká. (Viac na climate-adapt.eea.europa.eu)

Adaptácia na klimatické zmeny a zníženie ekologického dopadu: dvojitá výzva pre poľnohospodársky sektor

V poslednom období agropotravinársky priemysel čoraz viac uznáva svoju ekologickú zodpovednosť. Odhaduje sa, že tento sektor je zodpovedný za 19 % až 29 % globálnych emisií skleníkových plynov a zavlažovanie v poľnohospodárstve predstavuje 70 % svetovej spotreby vody. Ďalej, 33 % populácie rýb je nadmerne lovených a kultivovaná pôda stratila 25 % až 75 % svojho pôvodného uhlíka. Tieto údaje ukazujú významný vplyv poľnohospodárstva na našu krehkú ekológiu.

Rastúce teploty, zmeny v zrážkach a nepredvídateľné poveternostné udalosti menia poľnohospodárske podmienky, znižujú výnosy a zvyšujú zraniteľnosť plodín. Zmeny klímy spôsobujú nepredvídateľné poveternostné vzorce, čo komplikuje plánovanie zberu. Tieto zmeny ovplyvňujú nielen kvalitu a dostupnosť plodín, ale aj príjmy a stabilitu živobytia farmárov.

Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) predpovedá, že do roku 2050 sa 10 % dnešnej poľnohospodárskej plochy vhodnej na pestovanie významných plodín a chov dobytka stane nevyužiteľnou pri vysokých emisiách. Predstavuje to dvojitú výzvu pre agropotravinársky priemysel: adaptovať sa na klimatické zmeny a minimalizovať svoj dopad na ekosystémy, vodné zdroje a emisie skleníkových plynov.

Digitálne nástroje, údaje a umelá inteligencia ponúkajú nádejné riešenia na zníženie ekologického dopadu poľnohospodárstva. Techniky presného poľnohospodárstva využívajú údaje zo senzorov na cielené použitie zdrojov, ako sú voda alebo hnojivá, len tam, kde sú potrebné. Cielený postrek plodín môže znížiť používanie chemikálií až o 90 %, čím sa optimalizuje produkcia, minimalizuje odpad a znižuje ekologická stopa.

Nové technológia tiež poskytuje nástroje, ktoré pomáhajú farmárom prispôsobiť sa zmene klímy. Analýza údajov v reálnom čase pomáha pri informovaných rozhodnutiach a zmierňovaní rizík spojených s premenlivosťou klímy. Predpovede počasia môžu farmárom pomôcť vybrať optimálne obdobie na sadenie a zber, čo zvyšuje výnosy aj napriek nepredvídateľným podmienkam.

Priemysel tiež skúma inovatívne metódy na zníženie svojho vplyvu na životné prostredie. Šetrnejšie alternatívy mäsa, ako sú proteínmi bohaté mikroriasy, sa stávajú udržateľnými zdrojmi potravy. Digitálne riešenia môžu optimalizovať tieto výrobné procesy, napríklad znížením spotreby sladkej vody, a tým pomôcť znížiť uhlíkovú stopu a prispôsobiť sa klimatickým zmenám.

Nové technologické riešenia predstavujú významnú príležitosť pre agropotravinársky priemysel a zodpovedné osoby. Prijatím digitálnych nástrojov, údajov a umelej inteligencie budú výrobcovia lepšie pripravení čeliť dvojitej výzve: adaptovať sa na klimatické zmeny a znižovať vplyv na životné prostredie. Tieto nástroje pomáhajú optimalizovať výrobu, minimalizovať odpad a podporovať udržateľné postupy.

Inovácie tiež umožňujú predvídať dopady klimatických zmien a zakomponovať ich do strategického plánovania. Môžu vytvárať scenáre neúmyselných dôsledkov, ako sú zmeny v príjmoch a živobytí farmárov, čím poskytujú komplexný pohľad na kompromisy medzi nákladmi a prínosmi. Týmto spôsobom môžu zodpovedné osoby zaujať holistický prístup, ktorý zahŕňa ekologické, sociálne, technologické a kultúrne aspekty. (Co2AI)

Diaľkový prieskum zeme a geoinformácie: Kľúč k efektívnej adaptácii miest na zmenu klímy

Dnešné mestá čelia obrovským výzvam. Klimatické zmeny a negatívne dopady prebiehajúcej urbanizácie sa prelínajú a ovplyvňujú kvalitu nášho života. Manažéri miest musia robiť rýchle a presné rozhodnutia týkajúce sa adaptačných opatrení. Niekto by si preto mohol položiť otázku, ako môžeme efektívne podporovať rozhodovací proces v mestách? To je otázka, na ktorú hľadá odpoveď Projekt LIFECOOLCITY .

Klimatické zmeny a ich vplyv na mestá

Jednou z hlavných výziev, ktorým čelia moderné mestá, je antropogénna zmena klímy. Odhaduje sa, že do polovice tohto storočia bude 80 % európskej populácie žiť v mestských oblastiach. Projekt LIFECOOLCITY analyzuje mestské prostredie a jeho problémy vyplývajúce z antropogénnej zmeny klímy.

Projekt sa zameriava na poskytovanie nástrojov, ktoré efektívne podporia proces riadenia modro-zelenej infraštruktúry rozpoznaním stavu piatich faktorov, ktoré budujú adaptačný potenciál mesta, a to: uzavretie územia, mestský tepelný ostrov, stav modrej infraštruktúry, stav zelenej infraštruktúry a stavu biodiverzity. Stojí za zmienku, že modro-zelená infraštruktúra (BGI) zohráva kľúčovú úlohu pri zmierňovaní negatívnych účinkov zmeny klímy. (Viac na themayor.eu)

Vypracovanie národného adaptačného plánu v oblasti zdravia

WHO organizuje sériu technických webinárov o rôznych témach klimatických zmien a zdravia s cieľom vybudovať kapacity na implementáciu na úrovni jednotlivých krajín. Tieto webináre budú zahŕňať školenia, zdieľanie skúseností, interaktívne aktivity a skupinové diskusie.

Prvá séria webinárov bude skúmať konkrétne témy týkajúce sa:

  • Vykonávanie hodnotenia zraniteľnosti v oblasti zmeny klímy a zdravia a adaptácie
  • Vypracovanie národného adaptačného plánu v oblasti zdravia
  • Prístup k financiám v oblasti klímy pre zdravie
  • Zdravotnícke zariadenia odolné voči klíme a environmentálne udržateľné

(Viac na who.int)

Na adaptačné projekty je k dispozícii 124 miliónov EUR

Od výskumu, ktorý informuje o inteligentnejších adaptačných stratégiách až po inovatívne projekty, ktoré posilňujú odolnosť našich komunít, každý úspešný príbeh podčiarkuje zásadný význam adaptácie pri konfrontácii s klimatickou krízou.

Misia musí teraz uprednostňovať inovácie, spoluprácu a výmenu poznatkov s cieľom vyvinúť a implementovať efektívne adaptačné stratégie, ktoré budujú odolnosť na všetkých úrovniach, od miestnych komunít až po globálne ekosystémy.

V apríli 2024 Komisia prijala  pozmeňujúci a doplňujúci návrh  k pracovnému programu Horizont Európa na roky 2023 – 2024, ktorým sa mobilizujú predtým nepridelené finančné prostriedky na zvýšenie rozpočtu na rok 2024 o takmer 1,4 miliardy EUR na 7,3 miliardy EUR.

Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh zahŕňa investíciu takmer 650 miliónov EUR do misií EÚ, z čoho 124 miliónov EUR bolo vyčlenených pre misiu EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy.

Uzávierka všetkých výziev je 18. septembra 2024  a viac informácií o všetkých výzvach na misiu nájdete  tu.

  • HORIZONT-MISS-2024-CLIMA-01-01​ :  Prinášanie dostupných a použiteľných riešení na prispôsobenie sa zmene klímy do vedomostí regiónov a miestnych orgánov
  • HORIZONT-MISS-2024-CLIMA-01-02​ :  Spojenie národnej úrovne so zapojenými regionálnymi a miestnymi úrovňami (viacúrovňové riadenie)
  • HORIZONT-MISS-2024-CLIMA-01-03​ :  Vyvinúť a zdokonaliť ukazovatele výsledkov na meranie pokroku v oblasti odolnosti voči zmene klímy na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, vrátane poznatkov a spätnej väzby získaných z misie.
  • HORIZONT-MISS-2024-CLIMA-01-04 ​ Preskúmajte komplexnú súhru medzi klimatickými a biodiverznými krízami smerom k systémovým prístupom a riešeniam
  • HORIZONT-MISS-2024-CLIMA-01-05​ :  Zlepšite dizajn pre transformačné prístupy a vybudujte miestne kapacity na implementáciu dostupných riešení zameraných na adaptáciu na klímu
  • HORIZONT-MISS-2024-CLIMA-01-06:  Ukážka prístupov na zlepšenie bankovateľnosti riešení podľa návrhu, zameranie sa na vedľajšie výhody (zmiernenie a prispôsobenie) na zlepšenie tokov príjmov
  • HORIZONT-MISS-2024-CLIMA-01-07​ :  Ukážka riešení špeciálne vhodných pre vidiecke oblasti a malé/stredne veľké miestne komunity
  • HORIZONT-MISS-2024-CLIMA-01-08​ :  Ukážka prístupov regiónov a miestnych orgánov zameraných na zvýšenie odolnosti najzraniteľnejších sociálnych skupín voči zmene klímy (len odolnosť voči zmene klímy)
  • HORIZONT-MISS-2024-CLIMA-01-09​ :  Systémové a medzisektorové riešenia odolnosti voči zmene klímy, prispôsobené miestnym potrebám regiónov a miestnych orgánov​.

Adaptácia na zmenu klímy: Svet sa musí stať odolnejším

Naučiť sa žiť s klimatickou krízou. To je to, čo musíme urobiť, hovoria mnohí, ktorí sa chcú poučiť z nedávnej povodne. Rovnako ako sa musíme naučiť prispôsobovať klimatickým zmenám, ktoré si od nás vyžadujú veľa spoločensky a ekologicky. Na juhu, v strede, na západe a na severe krajiny už každý vie: výstraha pred nepriaznivým počasím na mobilnom telefóne nie je vágna predpoveď búrok, ale varuje pred najbližšou možnou katastrofou. Pred nebezpečenstvom smrti, pred miliardovými škodami, pred výnimočným stavom. (Príbeh Joachima Müllera-Junga, viac na msn.com)

Cena 2024 LIFE za projekt TreeCheck zameraný na zmiernenie horúčav v mestách

Projekt LIFE TreeCheck vyhráva cenu LIFE 2024 v kategórii Climate Action za pomoc stredoeurópskym mestám pri minimalizácii efektu mestských tepelných ostrovov a ich zdravotných dopadov s využitím zelenej infraštruktúry. LIFE TreeCheck vyvinul okrem iného softvér na jednoduchšie plánovanie miest a aplikáciu pre verejnosť na rozpoznávanie stromov a zvyšovanie povedomia o potenciáli znižovania tepla. Projekt tiež spája poznatky a odborné znalosti pre nové opatrenia, postupy a technológie, ktoré mestám pomôžu vyrovnať sa s extrémnymi teplotami. (Viac na climate-adapt.eea.europa.eu)

Akčný plán pre implementáciu Stratégie adaptácie SR na zmenu klímy

Podľa správy IPCC z októbra 2018 je potrebné, aby svetová ekonomika do roku 2030 znížila emisie skleníkových plynov o 45 % oproti roku 2010 na dosiahnutie cieľa obmedziť globálne oteplenie na 1,5 °C. Európska únia a Slovenská republika sa zaviazali dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050, pričom plnenie príslušných cieľov je uvedené v dokumentoch ako Nízkouhlíková stratégia rozvoja SR do roku 2030 a Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021-2030.

Adaptácia na zmenu klímy je tiež prioritou, a SR sa zaviazala plniť medzinárodné záväzky podľa Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy a Parížskej dohody, implementujúc Stratégiu EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy.

Strategický dokument „Zelenšie Slovensko: Stratégia environmentálnej politiky SR do roku 2030“ definuje adaptačné opatrenia. Aktualizovaná Stratégia adaptácie SR na zmenu klímy (NAS) prijatá v roku 2018, a Akčný plán na jej implementáciu (NAP) vytvorený v roku 2019, stanovujú 45 špecifických opatrení a 169 úloh do roku 2027, v súlade s platnou legislatívou SR.

Opatrenia sa týkajú siedmich oblastí: poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, prírodné prostredie a biodiverzita, zdravie, sídelné prostredie a technické, ekonomické a sociálne opatrenia. Úlohy budú monitorované a hodnotené, pričom finančná matica zabezpečí financovanie týchto opatrení. Záverečné kapitoly NAP obsahujú odporúčania pre úspešnú implementáciu plánu.

 

STRATEGICKÉ PRIORITY

  • Strategická priorita 1

Podporiť adaptáciu na zmenu klímy ako strategickú prioritu Slovenskej republiky, začleňovať a integrovať prispôsobenie sa zmene klímy do politického a právneho rámca a posilňovať tému adaptácie v existujúcich a pripravovaných národných a sektorových plánoch a programoch.

  • Strategická priorita 2

Posilniť implementáciu politík a legislatívy v oblasti adaptácie, znížiť byrokratickú záťaž obmedzujúcu realizáciu opatrení a zlepšiť vymáhanie práva cestou transparentnosti, zlepšenia kompetencií a posilnenia kontrolných a sankčných mechanizmov.

  • Strategická priorita 3

Budovať a rozvíjať efektívny, realizovateľný a fungujúci systém adaptácie na zmenu klímy v Slovenskej republike založený na princípe subsidiarity a spoločného úsilia všetkých zainteresovaných strán a verejnosti.

  • Strategická priorita 4

Rozvíjať vedomostnú základňu, zber údajov, monitorovanie a výskum spojený so šírením údajov a informácií. Podporiť šírenie údajov prostredníctvom zdieľania otvorených údajov.

  • Strategická priorita 5

Podporovať vzdelávanie o zmene klímy a jej riešení v celom vzdelávacom procese a na všetkých úrovniach vzdelávania. Prispievať k zvyšovaniu povedomia verejnosti.

  • Strategická priorita 6

Podporovať a rozvíjať multi-zdrojový systém financovania adaptácie na zmenu klímy.

Pre naplnenie hlavného cieľa a strategických priorít a zároveň pre vytvorenie rámca implementácie špecifických cieľov pre jednotlivé oblasti bude podporených 5 prierezových opatrení prostredníctvom 18 úloh.

Celý dokument na stiahnutie tu

Európska konferencia o prispôsobení sa zmene klímy 2025

ECCA2025 bude jedinečným zhromaždením odborných znalostí z oblasti adaptácie od výnimočnej siete odborníkov z praxe, vlád, výskumníkov a zainteresovaných strán. Konferencia bude slúžiť ako dynamická platforma na zdieľanie praktických skúseností a nástrojov, výmenu názorov a podporu spolupráce smerom k inteligentnejšej, rýchlejšej a systematickejšej adaptácii v Európe. (Viac na climate-adapt.eea.europa.eu)

Spustenie nástroja na podporu regionálnej adaptácie (RAST) na portáli misií EÚ

Regionálny nástroj na podporu prispôsobenia (RAST), ktorý vyvinula EEA v rámci misie EÚ pre prispôsobenie sa zmene klímy, podporuje miestne a regionálne orgány pri plánovaní a implementácii plánov a opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy. Poskytuje praktické usmernenie prostredníctvom šiestich kľúčových krokov cyklu adaptačnej politiky, podporené užitočnými príkladmi a dodatočnými zdrojmi. (Viac na climate-adapt.eea.europa.eu)

Misie EÚ Horizont Europe: v rámci výziev na prispôsobenie sa zmene klímy je k dispozícii takmer 124 miliónov EUR

V súlade s pracovným programom Horizont Európa 2023 – 2025 Európska komisia spustila tri nové výzvy na predkladanie návrhov v rámci Adaptácie na zmenu klímy a obnovy našich oceánov a vody do roku 2030 misií Horizon Europe. V rámci týchto výziev je k dispozícii celkovo 233,7 milióna EUR vo financovaní EÚ (z toho 123,97 milióna na výzvy na prispôsobenie sa zmene klímy) s termínmi do 18. septembra 2024. (Viac na climate-adapt.eea.europa.eu)