Adaptácia na zmenu klímy

Po troch rokoch trvania misie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy komplexný prieskum zhromaždil spätnú väzbu od signatárov charty a kľúčových zainteresovaných strán s cieľom vyhodnotiť jej pokrok a dosah. Prieskum poukazuje na zásadnú úlohu misie pri vybavovaní regiónov a miestnych orgánov nástrojmi a podporou na budovanie odolnosti voči zmene klímy a zároveň identifikuje príležitosti na zlepšenie s cieľom zlepšiť jej dostupnosť a účinnosť.

Kľúčové zistenia zdôrazňujú dôležitosť spolupráce, cielenej podpory a užívateľsky prístupných zdrojov pri riešení výziev, ktoré prináša zmena klímy. S blížiacim sa misijným fórom vo Vroclavi v Poľsku, ktoré ponúka platformu na prezentáciu miestnych akcií a posilnenie angažovanosti v celej Európe, prieskum poukázal na značný záujem respondentov o prezentáciu v tomto rámci. (Viac na climate-adapt.eea.europa.eu)

Zmierňovanie zmeny klímy sa zameriava na zníženie emisií skleníkových plynov, ktoré sú hlavnou príčinou globálneho otepľovania. Cieľom je spomaliť alebo zastaviť proces zmeny klímy a znížiť jej negatívne dopady.

Príklady zmierňovacích opatrení:

• Zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie (solárna, veterná, vodná energia)
• Zvyšovanie energetickej efektívnosti budov, dopravy a priemyslu
• Znižovanie odlesňovania a podpora zalesňovania
• Vývoj a zavádzanie technológií na zachytávanie a skladovanie uhlíka

Adaptácia na zmenu klímy sa zameriava na prispôsobenie sa už prebiehajúcim a očakávaným zmenám klímy. Cieľom je znížiť zraniteľnosť voči negatívnym dopadom zmeny klímy a využiť prípadné príležitosti.

Príklady adaptačných opatrení:

• Výstavba protipovodňových zábran a ochrana pobrežia pred stúpajúcou hladinou mora
• Zavádzanie systémov včasného varovania pred extrémnymi poveternostnými javmi
• Pestovanie odolnejších plodín a zavádzanie adaptačných stratégií v poľnohospodárstve
• Prispôsobenie infraštruktúry (napr. mosty, cesty, budovy) zmeneným klimatickým podmienkam
• Zlepšenie systémov riadenia vodných zdrojov

Je dôležité zdôrazniť, že zmierňovanie a adaptácia sú komplementárne stratégie, ktoré je potrebné implementovať spoločne. Zmierňovanie zmeny klímy zníži rozsah budúcich zmien a zníži tak potrebu adaptácie. Adaptácia je však nevyhnutná na riešenie už existujúcich a nevyhnutných dopadov zmeny klímy.

Publikácia „Data for Climate Action“ zdôrazňuje úlohu národných štatistických úradov (NŠÚ) v oboch týchto oblastiach. NŠÚ môžu poskytovať dáta a analýzy na monitorovanie emisií skleníkových plynov a hodnotenie účinnosti zmierňovacích opatrení. Zároveň môžu poskytovať informácie o zraniteľnosti voči zmene klímy a o účinnosti adaptačných opatrení. JaroR

NŠÚ hrajú zásadnú úlohu v informovaní verejnosti o problematike zmeny klímy, keďže sú dôveryhodným zdrojom dát a informácií. Základným princípom ich fungovania je nezávislé a nestranné poskytovanie údajov o ekonomických, demografických, sociálnych a environmentálnych témach. V súčasnom svete, kde sa šíria neoverené informácie a dezinformácie, je ich úloha pri poskytovaní spoľahlivých štatistík o klimatických zmenách obzvlášť dôležitá.

Publikácia identifikuje viacero spôsobov, ako môžu NŠÚ prispieť k informovaniu verejnosti:

1. Publikovanie relevantných a kvalitných štatistík: Okrem údajov o emisiách skleníkových plynov by NŠÚ mali poskytovať aj ďalšie typy klimatických štatistík, napríklad o vplyve zmeny klímy na zdravie, ekonomiku či biodiverzitu.
2. Zjednodušenie prístupu k dátam a ich interpretácii: NŠÚ by mali zverejňovať dáta v zrozumiteľnej forme, dopĺňať ich o vysvetľujúce komentáre a vizualizácie, a používať jednoduchý jazyk.
3. Aktívna komunikácia s verejnosťou: NŠÚ by mali proaktívne oslovovať verejnosť prostredníctvom tlačových správ, správ o životnom prostredí, interaktívnych webových stránok a sociálnych médií. Dôležité je tiež organizovať vzdelávacie aktivity pre školy a univerzity, aby sa zvýšila informovanosť o klimatických zmenách a relevantných štatistikách.
4. Spolupráca s médiami: Novinári zohrávajú kľúčovú úlohu pri sprostredkovaní informácií verejnosti. NŠÚ by im mali poskytovať potrebnú podporu, napríklad prostredníctvom špecializovaných servisných liniek a tlačových správ zameraných na aktuálne témy.
5. Zohľadnenie potrieb rôznych skupín používateľov: NŠÚ by mali publikovať informácie v rôznych formátoch a na rôznych úrovniach detailu, aby uspokojili potreby širokej verejnosti, odborníkov aj novinárov.

Publikácia zdôrazňuje, že NŠÚ musia byť vnímavé voči potrebám používateľov a pravidelne hodnotiť ich skúsenosti s prístupom k dátam. Iba tak môžu zabezpečiť, aby ich práca bola relevantná a pomáhala zvyšovať povedomie verejnosti o problematike zmeny klímy.

Okrem vyššie uvedených bodov je dôležité, aby NŠÚ spolupracovali s inými aktérmi v oblasti zmeny klímy, ako sú vládne agentúry, výskumné inštitúcie a mimovládne organizácie. Táto spolupráca pomôže zabezpečiť, aby verejnosť mala prístup ku komplexným a spoľahlivým informáciám o klimatických zmenách a ich dôsledkoch. JaroR

Glosár

• Adaptácia na zmenu klímy: Prispôsobenie sa súčasným alebo očakávaným dopadom zmeny klímy s cieľom znížiť škody a využiť potenciálne príležitosti.
• Inventár emisií skleníkových plynov: Systematické zaznamenávanie emisií skleníkových plynov z rôznych zdrojov a ich pohlcovania v rámci daného územia a časového obdobia.
• Klimatické financovanie: Finančné zdroje určené na podporu opatrení na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu.
• Národne stanovené príspevky (NDC): Plány jednotlivých krajín, ktoré stanovujú ich záväzky v oblasti zmierňovania zmeny klímy v rámci Parížskej dohody.
• Parížska dohoda: Globálna dohoda o zmene klímy z roku 2015, ktorej cieľom je udržať nárast globálnej priemernej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou.
• Princíp rezidencie: Zaznamenávanie emisií skleníkových plynov na základe ekonomickej aktivity rezidentských jednotiek v danom národnom hospodárstve.
• Princíp územia: Zaznamenávanie emisií skleníkových plynov na základe ich uvoľňovania na danom území.
• SEEA: Systém environmentálneho a ekonomického účtovníctva.
• Spravodlivá transformácia: Prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku, ktorý je sociálne spravodlivý a zabezpečuje, aby nikto nebol zanechaný pozadu.
• Zmierňovanie zmeny klímy: Znižovanie emisií skleníkových plynov alebo zvyšovanie ich pohlcovania s cieľom zmierniť zmenu klímy.

Horúčavy predstavujú vážne zdravotné riziko, najmä pre určité skupiny obyvateľstva. Ich organizmus má problém prispôsobiť sa vysokým teplotám, čo ich robí náchylnejšími na zdravotné komplikácie. Medzi najohrozenejšie skupiny patria:

Deti:

• Bábätká a malé deti majú nedostatočne vyvinutý systém regulácie telesnej teploty, ich potné žľazy nie sú plne funkčné a ich povrch tela je v pomere k hmotnosti väčší ako u dospelých. To spôsobuje rýchlejší nárast telesnej teploty a zvýšené riziko prehriatia.
• Deti potrebujú pravidelnú hydratáciu a ochranu pred priamym slnečným žiarením, najmä v čase obeda.
• Nikdy nenechávajte deti v zaparkovanom aute, ani na krátku dobu, pretože teplota vo vnútri vozidla môže veľmi rýchlo stúpnuť a ohroziť ich život.

Starší ľudia:

• Kardiovaskulárny systém starších ľudí nie je taký efektívny v odvádzaní tepla z tela.
• Ich schopnosť potiť sa klesá a často nepociťujú smäd ani po strate tekutín, čo vedie k dehydratácii a riziku prehriatia.
• Starší ľudia by mali kontrolovať teplotu v miestnosti a udržiavať ju pod 26°C.
• Dôležité je dbať na dostatočný príjem tekutín a konzultovať s lekárom prípadnú úpravu medikácie.

Chorí ľudia:

• Ľudia s kardiovaskulárnymi alebo obličkovými problémami, cukrovkou, ochoreniami centrálneho nervového systému alebo duševnými poruchami ako schizofrénia sú obzvlášť citliví na choroby súvisiace s horúčavami.
• Ľudia s demenciou sú tiež veľmi zraniteľní.
• Užívanie liekov, ktoré ovplyvňujú krvný obeh, rovnováhu vody a elektrolytov v tele alebo nervový systém, môže taktiež zvýšiť riziko zdravotných problémov v horúcom počasí.
• Dôležitá je pravidelná kontrola telesnej teploty a konzultácia s lekárom o úprave medikácie.

Okrem týchto skupín sú ohrození aj ľudia pracujúci vonku a ľudia bez domova.

Všetky uvedené skupiny by mali byť počas horúčav obzvlášť opatrné a dodržiavať odporúčania na ochranu pred horúčavami, ako napríklad:

• Zostaňte v chladnom prostredí, v tieni alebo v klimatizovaných priestoroch.
• Pite dostatok tekutín, najmä vody, riedených štiav a bylinkových čajov.
• Vyhýbajte sa namáhavej fyzickej aktivite v čase najväčších horúčav.
• Noste ľahké a svetlé oblečenie.
• Dávajte si pozor na príznaky prehriatia, ako sú bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť, zvracanie a mdloby.

V prípade podozrenia na prehriatie je potrebné okamžite vyhľadať lekársku pomoc. JaroR

Podujatia občanov zapájajú, spájajú a posilňujú komunity pri príprave na dopady klimatických zmien. Zahŕňajú aktivity ako praktické workshopy, informačné výstavy, komunitné fóra, panelové diskusie a interaktívne stretnutia. Cieľom týchto podujatí je informovať a inšpirovať miestne komunity, aby sa aktívne podieľali na prispôsobovaní sa zmene klímy. (Viac na climate-adapt.eea.europa.eu)

Keďže Európa urýchľuje svoj prechod na klimatickú neutralitu, mestá sa zintenzívňujú. Tento zelený prechod však prichádza s významnou výzvou: financovaním. Európska komisia odhaduje, že s obmedzenými verejnými dotáciami tradičné spôsoby financovania pokryjú len 20 – 30 % investícií potrebných na potrebný rozsah klimatickej a energetickej transformácie. Ako hovorí Sylwia Słomiak, hlavná poradkyňa pre financie v oblasti klímy v Eurocities : „Mestá, verejné orgány a regióny musia začať hľadať inde.“

Táto realita tvorí pozadie práce Európskej komisie na pripravovanej dohode o čistom priemysle, rámca, ktorý sľubuje posilnenie priemyselnej konkurencieschopnosti Európy a zároveň splnenie ambicióznych cieľov v oblasti klímy. Mestá testujú inovatívne modely financovania, ktoré znižujú závislosť od dotácií, znižujú náklady na energiu a podporujú dlhodobú udržateľnosť. Predpisy a nedostatok zdrojov však stále predstavujú prekážky pre viaceré mestá, aby prijali tieto modely. (Viac na eurocities.eu)

Dokument s názvom „Manuál pre zapojenie zainteresovaných strán a občanov do adaptácie na zmenu klímy“ je zameraný na regionálne a miestne orgány a zdôrazňuje štyri kľúčové akcie pre zapojenie zainteresovaných strán a občanov do adaptácie na zmenu klímy:

• Komunikácia: Poskytovanie jasných a dostupných informácií.
• Zapojenie zainteresovaných strán a komunít.
• Prepájanie zainteresovaných strán a občanov s cieľom uľahčiť spoluprácu.
• Umožnenie kolektívnej a individuálnej akcie.

Manuál sprevádza používateľov relevantnými participatívnymi aktivitami a zdôrazňuje nástroje, osvedčené postupy a príklady pre zapojenie zainteresovaných strán a občanov do všetkých krokov cyklu plánovania adaptácie na zmenu klímy, ako je uvedené v nástroji Regionálna podpora adaptácie (RAST).

Manuál je rozdelený do šiestich krokov, ktoré zodpovedajú krokom v cykle plánovania adaptácie na zmenu klímy.

Krok 1: Príprava základov pre adaptáciu Tento krok je kľúčový, pretože zahŕňa zhromažďovanie a organizovanie základných prvkov potrebných na začatie procesu plánovania adaptácie. To zahŕňa identifikáciu kľúčových zainteresovaných strán a občanov zapojených do celého procesu. V tomto kroku si môžete vytvoriť stratégiu zapojenia, ktorá je prispôsobená vášmu miestnemu kontextu.

Kroky 2, 3 a 4: Posudzovanie klimatických rizík a zraniteľnosti a identifikácia, posudzovanie a výber adaptačných možností V týchto krokoch môžete konzultovať zainteresované strany a občanov s cieľom zlepšiť svoju stratégiu alebo plán adaptácie na zmenu klímy.

Krok 5: Implementácia adaptačných politík a opatrení Zapojenie zainteresovaných strán a občanov do implementácie politík a opatrení na adaptáciu na zmenu klímy je kľúčové pre zabezpečenie ich účinnosti.

Krok 6: Monitorovanie, hodnotenie a učenie sa Zapojenie zainteresovaných strán a občanov do monitorovania, hodnotenia a učenia sa môže posilniť ich pochopenie potrieb a podporiť ich podporu a zapojenie sa do implementácie vášho plánu adaptácie na zmenu klímy.

V manuáli nájdete konkrétne príklady nástrojov, osvedčených postupov a skúseností, ktoré vám pomôžu efektívne zapojiť zainteresované strany a občanov do všetkých krokov plánovania adaptácie na zmenu klímy. JaroR

Klimatické zmeny (CC) sa stali natoľko dôležitým ekonomickým, sociálnym a environmentálnym problémom, že boli v bežných diskusiách premenované na „klimatickú krízu“. Táto kríza zdôrazňuje naliehavosť, najmä keď mnohé krajiny hlásia nárast udalostí súvisiacich s klímou. Európa si stanovila mnohé ciele na riešenie klimatickej krízy prístupom zhora nadol; na druhom konci spektra majú jednotlivci motiváciu konať, no mnohí si nie sú istí, ako a kde konať.

LIFE Terra sa snaží vytvoriť hnutie, ktoré vysadí 500 miliónov stromov za 5 rokov, využíva a monitoruje vlastný prírodný mechanizmus zachytávania uhlíka a dáva občanom možnosť prijať naliehavé opatrenia proti klimatickej kríze. Zjednotí zainteresované strany prostredníctvom platformy, ktorá uľahčí výsadbu stromov, zapojí budúce generácie prostredníctvom kľúčových komunikačných a vzdelávacích aktivít a bude monitorovať pokrok v oblasti špičkových európskych technológií na podporu udržateľného dlhodobého obchodného modelu obnovy pôdy a masívneho zachytávania uhlíka. ( Viac na lifeterra.eu)

S rozbehom roku 2025 sa snahám miest o zníženie dopravných zápch, riešenie znečistenia ovzdušia, zlepšenie prístupu k bývaniu a zníženie rizika záplav dostáva viac pozornosti ako kedykoľvek predtým. Tieto iniciatívy sú dôležité pre viac ako 4 miliardy ľudí, ktorí žijú v mestských centrách na celom svete, a majú tiež obrovské dôsledky pre planétu a globálne environmentálne ciele. (Viac na thegef.org)

Správa Európskej environmentálnej agentúry skúma, ako je spravodlivosť začlenená do politík EÚ zameraných na udržateľné prechody. Analyzuje rôzne rozmery spravodlivosti – rozdeľovaciu, procesnú a uznávaciu – v kľúčových stratégiách a sektorových politikách EÚ, pričom sa opiera o prípadové štúdie z národnej, regionálnej a mestskej úrovne. Zameriava sa na výzvy spojené s nerovnomerným dopadom opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov na rôzne spoločenské skupiny a regióny, zdôrazňujúc potrebu komplexného a holistického prístupu. Správa ponúka odporúčania pre tvorcov politík, ako zlepšiť riadenie spravodlivých prechodov a zabezpečiť, aby nikto nebol ponechaný bokom. Zahrňuje príklady z rôznych krajín, ako napríklad Španielsko, Fínsko, Estónsko, Taliansko a Barcelonu. JaroR

Financovanie adaptácie zohráva kľúčovú úlohu v úsilí miestnych a regionálnych orgánov (MRO) o podporu udržateľného rozvoja a inkluzívneho rastu. MRO môžu využiť financovanie adaptácie na podporu udržateľného rozvoja (viac…)

Správa Európskeho výboru regiónov skúma financovanie adaptácie na zmenu klímy na miestnej a regionálnej úrovni v EÚ. Analyzuje verejné a súkromné zdroje financovania, prekážky, ktorým čelí prístup miestnych a regionálnych orgánov k týmto zdrojom, a predstavuje prípadové štúdie úspešného využívania súkromného financovania. Zároveň poskytuje odporúčania pre miestne a regionálne orgány, súkromných investorov a tvorcov politík na zlepšenie prístupu k financovaniu adaptácie. Zameriava sa na potrebu inovatívnych finančných modelov a spolupráce verejného a súkromného sektora pre dosiahnutie klimatických cieľov.

Glosár

Adaptácia na zmenu klímy: Proces prispôsobovania sa skutočným alebo očakávaným dopadom zmeny klímy s cieľom minimalizovať škody a využiť príležitosti.

Zmiešané financovanie: Kombinácia verejných a súkromných zdrojov na financovanie projektov, ktoré prinášajú verejný prospech.

Zelené dlhopisy: Dlhopisy, ktorých výnosy sa použijú na financovanie environmentálnych projektov, vrátane adaptácie na zmenu klímy.

Partnerstvo verejného a súkromného sektora (PPP): Dlhodobá zmluvná spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom na realizáciu projektu alebo služby.

Bankovateľný projekt: Projekt, ktorý je dostatočne ziskový a rizikový, aby prilákal súkromné investície.

Úverová bonitnosť: Schopnosť dlžníka splácať svoje záväzky včas a v plnej výške.

EÚ Taxonómia: Klasifikačný systém, ktorý definuje, ktoré ekonomické aktivity sa považujú za environmentálne udržateľné.

Kohézne fondy: Finančné nástroje EÚ určené na podporu hospodárskeho a sociálneho rozvoja menej rozvinutých regiónov.

Horizont Európa: Rámcový program EÚ pre výskum a inovácie.

Nástroj obnovy a odolnosti (RRF): Finančný nástroj EÚ určený na podporu obnovy po pandémii COVID-19 a na prechod na zelenú a digitálnu ekonomiku.

JaroR

Tento dokument, vypracovaný pre Výbor Európskeho parlamentu pre regionálny rozvoj, sa zaoberá úlohou politiky súdržnosti pri podpore adaptácie na zmenu klímy, posilňovaní regionálnej odolnosti a podpore udržateľného podnikania v EÚ.

Hlavné témy:

• Identifikácia regionálnych a sektorových potrieb v oblasti adaptácie: Dokument analyzuje rôzne klimatické riziká a potreby adaptácie naprieč rôznymi typmi regiónov EÚ (mestské, vidiecke, pobrežné, horské oblasti, ostrovy a najvzdialenejšie regióny), ako aj naprieč rôznymi hospodárskymi sektormi. Napríklad, mestské oblasti čelia rizikám záplav, vĺn horúčav a zhoršenia kvality ovzdušia, čo si vyžaduje zlepšenie drenážnych systémov, rozšírenie zelených plôch a podporu udržateľnej dopravy. Dokument poukazuje na to, že „dopady zmeny klímy sa prejavujú v rôznych regiónoch EÚ odlišne, čo vytvára potrebu prispôsobiť adaptačné stratégie regionálnemu a potenciálne miestnemu kontextu, ktorému majú prospieť.“ (Úvod)
• Mapovanie nástrojov politiky EÚ na podporu adaptácie na zmenu klímy: Dokument poskytuje komplexný prehľad všetkých nástrojov politiky EÚ, ktoré podporujú Stratégiu EÚ pre adaptáciu, so zameraním na politiku súdržnosti. Patria sem finančné nástroje, platformy pre informácie a znalosti, legislatívne a regulačné rámce, stratégie, plány a usmernenia, iniciatívy a siete, programy v oblasti zručností a vzdelávania, výskum a inovácie, ako aj špecializované agentúry a orgány.
• Posúdenie súčasnej podpory politiky súdržnosti pre adaptáciu: Dokument analyzuje údaje o financovaní z fondov politiky súdržnosti, ako aj výsledky prieskumov medzi riadiacimi orgánmi a podnikateľskými subjektmi. Zistenia poukazujú na zvýšenie, ale stále nedostatočné financovanie adaptácie s rozdielmi medzi podporou a potrebami. Dokument konštatuje, že „údaje o financovaní neposkytujú rozpis podpory adaptácie na sektory, typ podniku ani konkrétne investície.“ (Kapitola 4)

Kľúčové zistenia:

• Financovanie adaptácie z politiky súdržnosti sa v období 2014-2020 a 2021-2027 zvýšilo, ale stále nie je dostatočné na pokrytie všetkých potrieb.
• Existujú rozdiely medzi podporou adaptácie a skutočnými potrebami, najmä v určitých sektoroch a regiónoch.
• Podnikateľské subjekty často nevedia o dostupných možnostiach financovania adaptácie z politiky súdržnosti.
• Regionálne a miestne orgány potrebujú posilniť svoje kapacity v oblasti adaptácie na zmenu klímy.

Odporúčania:

• Zlepšenie integrácie a monitorovania adaptácie: Zlepšenie začlenenia úvah o adaptácii na zmenu klímy do všetkých projektov financovaných z politiky súdržnosti, nielen do tých, ktoré sú explicitne označené ako „adaptačné“ intervencie.
• Vypracovanie sektorových stratégií: Vytvorenie sektorových stratégií pre prístup k financovaniu adaptácie z politiky súdržnosti, aby sa zabezpečilo, že sektory citlivé na zmenu klímy (napr. cestovný ruch) majú dostatočný prístup k financovaniu.
• Zlepšenie informovanosti podnikov a prístupu k financovaniu: Zvýšenie informovanosti podnikov o dostupných možnostiach financovania a zjednodušenie prístupu k financovaniu pre MSP.
• Posilnenie regionálnych kapacít pre adaptáciu: Poskytnutie školení, nábor špecializovaných pracovníkov a budovanie partnerstiev s akademickou obcou a výskumnými inštitúciami s cieľom posilniť kapacity regionálnych a miestnych orgánov.

Dokument zdôrazňuje, že „národné orgány (v partnerstve s inštitúciami EÚ, ako sú Európsky parlament, Európska komisia a Európsky výbor regiónov) by mali pracovať na posilnení regionálnych a miestnych kapacít pre adaptáciu zlepšovaním vedomostí a odborných znalostí v rámci regionálnych a miestnych orgánov.“ (Kapitola 6)

Tento dokument poskytuje cenné informácie o tom, ako môže politika súdržnosti prispieť k adaptácii na zmenu klímy v EÚ. Identifikuje kľúčové výzvy a ponúka konkrétne odporúčania na zlepšenie. Realizácia týchto odporúčaní by mala viesť k lepšiemu využitiu politiky súdržnosti na posilnenie odolnosti EÚ voči zmene klímy. JaroR

Čas sa kráti na zapojenie sa do programu technickej pomoci MIP4Adapt, iniciatívy, ktorá dáva signatárom charty právomoc plánovať a hľadať finančné prostriedky na implementáciu robustných a účinných riešení na prispôsobenie sa zmene klímy v ich regiónoch. Prihlášky sa uzatvárajú 31. januára 2025, čo znamená poslednú príležitosť získať prístup k tejto podpore. (Viac na climate-adapt.eea.europa.eu)

Zdroje poskytujú komplexný pohľad na problematiku adaptácie na zmenu klímy v rámci EÚ a poukazujú na viaceré nedostatky v efektívnosti využívania finančných prostriedkov na tento účel. (viac…)

Správa Európskeho dvora audítorov hodnotí rámec EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy a financovanie v tejto oblasti. Analýza poukazuje na celkovo dobrý rámec (viac…)

Dokument analyzuje možnosti financovania adaptácie na zmenu klímy pre miestne a regionálne orgány. Predstavuje rôzne verejné a súkromné zdroje financovania, vrátane verejno-súkromných partnerstiev, investičných fondov a mechanizmov poistenia. Zameriava sa na prekonávanie prekážok pri získavaní finančných prostriedkov a zdôrazňuje dôležitosť spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom. Na ilustráciu sú uvedené prípadové štúdie z Európskej únie, ktoré demonštrujú úspešné projekty financovania adaptácie. Záverom sú uvedené odporúčania pre miestne orgány, súkromných investorov a tvorcov politík na zlepšenie dostupnosti a efektívnosti financovania adaptácie. Celý dokument