Hlavné správySponzorovanéNajčítanejšie

Adaptácia na zmenu klímy

Kategória Adaptácia na zmenu klímy poskytuje odborné články o iniciatívach a stratégiách na zvládnutie klimatických zmien. Nájdete tu informácie o programe Destination Earth, výzvach a riešeniach v poľnohospodárstve, využití diaľkového prieskumu Zeme a geoinformácií pre mestskú adaptáciu, tvorbe národných adaptačných plánov v oblasti zdravia, zvyšovaní globálnej odolnosti a inovatívnych projektoch ako TreeCheck na zmiernenie mestských horúčav.

Objavujte

Sprievodca Dohovorom starostov: nové vydanie pre účinnejšie opatrenia v oblasti zmeny klímy

Mestá, ktoré sa zúčastňujú iniciatívy Európskej komisie s názvom  Dohovor primátorov, sa teraz môžu spoľahnúť na aktualizované usmernenia, ktoré im pomôžu vypracovať plány na zmiernenie, adaptáciu a boj proti energetickej chudobe s cieľom riešiť dopad meniacej sa klímy.

Mestá a miestne samosprávy sú kľúčovými hráčmi v boji proti zmene klímy. Od roku 2008 Dohovor primátorov a starostov podporuje viac ako 11 000 miest a miestnych samospráv v Európe pri vývoji a implementácii  akčných plánov pre udržateľnú energiu a klímu (SECAP).

Táto komplexná aktualizácia  zohľadňuje najnovší vývoj v oblasti politík, zlepšuje usmernenia týkajúce sa hodnotenia rizík a zraniteľnosti a zavádza nové metodiky hodnotenia energetickej chudoby – rastúceho problému miest. Sprievodca obsahuje príklady z reálneho sveta, ktoré slúžia ako inšpirácia.  (Viac na centre.ec.europa.eu)

Stručné návody na prírodné katastrofy: Praktické nástroje pre lokálnu adaptáciu na zmenu klímy

Mestá v celej Európe čelia rastúcim hrozbám zo strany prírodných katastrof – povodní, vĺn horúčav, búrok a lesných požiarov. Adaptácia sa však začína pochopením . Táto séria Stručných sprievodcov, ktorú vyvinuli projekty REGILIENCE, IMPETUS a TransformAr, poskytuje miestnym a regionálnym orgánom jasné a praktické informácie o tom, ako sa pripraviť, reagovať a budovať odolnosť.

Každá príručka, navrhnutá tak, aby bola praktická a prístupná, sa zameriava na konkrétne nebezpečenstvo a rozdeľuje zložité výzvy do stručných a pútavých formátov . Vďaka infografikám, kontrolným zoznamom, prípadovým štúdiám a kľúčovým zdrojom sú tieto príručky viac než len správami – sú nástrojmi na konanie. (Viac na regilience.eu)

Misie EÚ: Adaptácia na zmenu klímy – Budovanie odolnosti pre budúcnosť Európy

S narastajúcimi a zintenzívňujúcimi sa vplyvmi globálneho otepľovania, ako sú extrémne výkyvy počasia, horúčavy, búrky a záplavy, je naliehavosť prípravy na tieto výzvy jasnejšia než kedykoľvek predtým. Aj keď pokrok v znižovaní emisií skleníkových plynov a záväzok EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 pokračujú, urýchľujúce sa vplyvy globálneho otepľovania zdôrazňujú duálnu výzvu zmierňovania a adaptácie. Nikto región nie je imúnny voči týmto vplyvom.

Misia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (EU Mission on Adaptation to Climate Change) sa stala kľúčovým motorom pre adaptačné opatrenia v oblasti klímy. Jej cieľom je pomôcť európskym regiónom, miestnym orgánom a mestám budovať odolnosť voči rastúcim vplyvom zmeny klímy. Misia v súčasnosti spája 400 regionálnych a miestnych orgánov v celej Európe, ktoré sa podieľajú ako signatári Charty misie alebo účasťou na inovatívnych projektoch. K aprílu 2025 sa do Charty misie prihlásilo 326 regionálnych a miestnych orgánov z 25 členských štátov EÚ.

Misia má tri hlavné ciele:

  1. Poskytovať všeobecnú podporu európskym regiónom, miestnym orgánom a komunitám pri príprave a plánovaní odolnosti voči klíme.
  2. Urýchliť transformáciu na klimaticky odolnú budúcnosť podporou najmenej 150 európskych regiónov a miestnych orgánov v ich úsilí o budovanie klimatickej odolnosti.
  3. Vybudovať hlbokú odolnosť rozširovaním použiteľných riešení prostredníctvom 75 rozsiahlych demonštračných projektov odolnosti, pričom sa kladie dôraz na cezhraničnú spoluprácu.

Kľúčové úspechy misie k dnešnému dňu zahŕňajú podporu pre 145 regionálnych a miestnych orgánov pri urýchlení ich adaptačného úsilia prostredníctvom cielenej technickej pomoci od Platformy pre implementáciu misie (MIP4Adapt). Viac ako 200 regiónov a miestnych orgánov aktívne testuje a implementuje adaptačné riešenia na demonštračných lokalitách s podporou projektov misie.

MIP4Adapt hrá kľúčovú úlohu pri podpore misie tým, že koordinuje činnosti, poskytuje priamu podporu a technickú pomoc signatárom Charty misie a podporuje širšie zapojenie prostredníctvom platforiem, ako je Portál misie a Komunita praxe.

Všeobecná podpora je dostupná pre všetky európske regionálne a miestne orgány prostredníctvom Portálu misie. Tento portál ponúka širokú škálu zdrojov vrátane nástrojov na adaptáciu, databázu projektov, nástroj Regionálnej adaptačnej podpory (RAST), Adaptačný informačný panel (Adaptation Dashboard) a príručky pre posudzovanie klimatických rizík a zapojenie zainteresovaných strán a občanov. Portál tiež poskytuje informácie o financovaní prostredníctvom databázy príležitostí na financovanie a sprievodcu financovaním.

Misia tiež poskytuje cielenú technickú pomoc prostredníctvom MIP4Adapt, prispôsobenú individuálnym okolnostiam signatárov Charty. Táto pomoc sa poskytuje v troch typoch:

  • Typ 1: Od posúdenia rizík k adaptačným plánom.
  • Typ 2: Demonštračné projekty a financovanie.
  • Typ 3: Zapojenie zainteresovaných strán a občanov. Príklady úspešného využitia tejto pomoci zahŕňajú Varšavu (Typ 3), región Veneto (Typy 1 a 3) a región Goriška (Typy 1, 2 a 3). Očakáva sa, že do decembra 2025 MIP4Adapt dokončí technickú pomoc celkovo 168 signatárom Charty.

Riešenia pre európske regióny sa vyvíjajú a testujú v 46 projektoch financovaných misií s celkovým rozpočtom viac ako 480 miliónov EUR a 204 súvisiacich projektoch. Príklady zahŕňajú projekt CARDIMED, ktorý urýchľuje adaptáciu pomocou riešení založených na prírode (Nature-based Solutions – NbS), projekt CLIMATEFIT, ktorý rieši prístup k financiám na adaptáciu, projekt CLIMAAX, ktorý harmonizuje a konsoliduje postupy posudzovania klimatických rizík, a projekt Pathways2Resilience (P2R), ktorý podporuje regióny pri navrhovaní a implementácii transformačných stratégií odolnosti.

Komunita praxe (Community of Practice) misie EÚ pre adaptáciu, uľahčovaná MIP4Adapt, spája európskych odborníkov na adaptáciu s cieľom vymieňať si poznatky, spolupracovať a byť informovaní. Členovia môžu zdieľať skúsenosti, zapájať sa do diskusií a prispievať k zdrojom osvedčených postupov.

Misia naďalej podporuje, spája a posilňuje tých, ktorí pracujú na budovaní odolnosti voči zmene klímy. Kolektívne opatrenia podporované primeraným financovaním budú určovať odolnosť našej budúcnosti. Adaptácia nemôže čakať. JaroR


Správa o činnosti: apríl 2025

Predstavujeme si udržateľnú Európu v roku 2050

Využitie „Imaginaries“ na prieskum budúcnosti

Správa využíva súbor štyroch predstavených budúcností, nazývaných „imaginaries“, ktoré EEA a jej sieť Eionet (Európska environmentálna informačná a pozorovacia sieť) vyvinuli v roku 2022. Tieto imaginaries poskytujú kontrastné obrazy toho, ako by mohla vyzerať udržateľná Európa v roku 2050, a slúžia ako štyri odlišné „šošovky“, cez ktoré sa skúma, aké udržateľné výrobné a spotrebné systémy by sa mohli objaviť v budúcnosti. Štyri imaginaries sú:

  • Technokracia pre spoločné dobro: Udržateľnosť sa dosahuje prostredníctvom štátnej kontroly na národnej úrovni, ktorá uprednostňuje kolektívne záujmy spoločnosti, s využitím digitálnych technológií na rozsiahle monitorovanie a kontrolu.
  • Jednota v protivenstvách: Zameriava sa na solidaritu a medziregionálnu podporu pri distribúcii zdrojov a znižovanie rozdielov v bohatstve.
  • Veľké oddelenie (The great decoupling): Inovatívne spoločnosti sú kľúčovými aktérmi, ktorí dosahujú technologický prelom, najmä v bioekonomike, čo umožňuje oddelenie rastu HDP od nepriaznivých vplyvov na životné prostredie. Udržateľný, no spotrebne orientovaný životný štýl závisí od cenovej dostupnosti spotreby, sociálnej a politickej stability a dôvery v trhy.
  • Ekotopia: Hlboká spoločenská transformácia nahradila maximalizáciu zisku a konzumerizmus hodnotami dostatočnosti, spravodlivosti a úcty k prírode. Príroda má vnútornú hodnotu a moc je decentralizovaná na miestnych občianskych aktérov.

Správa sa zameriava na štyri kľúčové výrobné a spotrebné systémy: potravinový systém, systém mobility, systém zastavaného prostredia a energetický systém. Kapitola 4 podrobne popisuje, ako by tieto systémy mohli vyzerať v roku 2050 v rámci každého z imaginaries, pokiaľ ide o produkciu, spotrebu a zabezpečenie prístupu k produktom a službám systému. Napríklad:

  • Potravinový systém: Vo všetkých imaginaries sa zdôrazňuje prechod na udržateľné zdroje bielkovín (rastlinné, kultivované mäso) ako dôležitá stratégia na zníženie emisií skleníkových plynov a využívania zdrojov. Rozšírené je aj presné poľnohospodárstvo.
  • Systém mobility: Dôležitú úlohu hrá multimodálnosť a verejná doprava, často doplnená o digitalizáciu a automatizované systémy na optimalizáciu tokov. Znižovanie potreby cestovania na dlhé vzdialenosti je tiež súčasťou niektorých imaginaries.
  • Systém zastavaného prostredia: Vo všetkých imaginaries sa kladie dôraz na redizajn, zmenu účelu a renováciu existujúcich budov na predĺženie ich životnosti, zlepšenie energetickej účinnosti a zníženie emisií. Zástavba často integruje prírodné ekosystémy.
  • Energetický systém: Vo všetkých imaginaries je kľúčový rozvoj a využívanie obnoviteľných zdrojov energie na zníženie závislosti od fosílnych palív. V niektorých scenároch sa uplatňuje strategické nasadenie čistého vodíka.

Odolnosť voči budúcim otrasom

Správa taktiež preskúmala, ako by budúce otresypravdepodobné extrémne udalosti, ktoré by mohli výrazne zmeniť politické prostredie – mohli ovplyvniť udržateľnú Európu v roku 2050. Tieto otresy slúžili na záťažové testovanie imaginaries a identifikáciu zraniteľností. Príkladom uvažovaných otrasov sú rozsiahle zlyhanie digitálnych systémov, neobývateľnosť rozsiahlych oblastí na celom svete, globálna finančná kríza či celosvetová kríza verejného zdravia. Preskúmanie týchto vplyvov pomohlo identifikovať súbor kapacít, ktoré by pomohli spoločnosti prechádzať systémovými zmenami a budovať odolnosť.

Kapacitné oblasti pre transformačnú zmenu

Na základe analýzy identifikovala správa oblasti kapacít, ktoré sú potrebné na riadenie udržateľných transformácií a budovanie odolnosti voči otrasom. Tieto kapacity spadajú do niekoľkých tematických skupín:

  • Kolaboratívne a anticipačné riadenie: vrátane viacúrovňového riadenia a inkluzívnych rámcov.
  • Spoločenská angažovanosť a kreativita: zapojenie občanov a organizovanej občianskej spoločnosti do rozhodovacích procesov.
  • Spojenie s prírodou a empatia: vrátane vzdelávania zameraného na empatiu a kolektívne blaho.
  • Územné plánovanie a multifunkčné využitie pôdy.
  • AI a digitalizácia: bezpečné a dôveryhodné nasadenie AI pre verejné blaho.
  • Pripravenosť na otrasy: vrátane finančnej rezervy a odolnej verejnej starostlivosti a vzdelávania.

Táto správa prichádza v čase, keď sa EÚ snaží posilniť svoju konkurencieschopnosť a zabezpečiť udržateľnú prosperitu. Predstavuje aktuálnu výzvu na zakomponovanie foresightu (strategického predvídania) do rozhodovacích procesov a na rozvoj politických reakcií, ktoré zahŕňajú systémové a dlhodobé myslenie. Práca má za cieľ inšpirovať, stimulovať diskusiu a rozšíriť pochopenie. JaroR


Slovník kľúčových pojmov

  • Agroekológia: Poľnohospodárske postupy integrované s prírodnými ekosystémami na podporu ekosystémových služieb.
  • Agrivoltaika: Využívanie pôdy na výrobu potravín aj solárnej fotovoltaickej energie.
  • Zastavané prostredie: Systém pokrývajúci budovy, ľudské osídlenia a súvisiacu infraštruktúru.
  • Celulárne poľnohospodárstvo: Proces výroby potravín živočíšneho pôvodu priamo zo živočíšnych buniek.
  • Kruhové hospodárstvo: Systém zameraný na predĺženie životnosti produktov prostredníctvom opätovného použitia, renovácie, opravy a prepracovania.
  • Spoločné bývanie: Obytné priestory navrhnuté pre vyššiu obsadenosť a podporu spoločného bývania a starostlivosti.
  • Jadrové energetické systémy: Lokálne siete a komunity, ktoré si prispôsobujú svoje energetické potreby a dostupné zdroje.
  • Budúce narušenia: Vierohodné extrémne vývoje, ktoré by mohli výrazne zmeniť politické prostredie.
  • Budúca gramotnosť: Schopnosť pochopiť, prečo a ako „používať budúcnosť“.
  • Imaginárie: Vierohodné a kontrastné obrazy toho, ako by mohla vyzerať udržateľná Európa v roku 2050.
  • Systém mobility: Systém pokrývajúci pohyb osôb a tovaru vrátane infraštruktúry a správania.
  • Prírodou inšpirované riešenia: Riešenia inšpirované a podporované prírodou, ktoré zároveň poskytujú environmentálne, sociálne a ekonomické výhody.
  • Personalizovaná výživa: Diéty a odporúčania prispôsobené individuálnym potrebám a preferenciám.
  • Precízia design (v poľnohospodárstve): Prispôsobovanie semien regionálnym podmienkam pôdy a klímy.
  • Precízia farming: Využívanie technológií, ako sú senzory a AI, na optimalizáciu poľnohospodárskych operácií.
  • Prosumption: Jednotlivci alebo komunity, ktoré produkujú a zároveň spotrebúvajú energiu.
  • Regeneratívne využívanie pôdy: Postupy, ktoré zlepšujú zdravie pôdy, podporujú biodiverzitu a zvyšujú sekvestráciu uhlíka.
  • Tradičné suroviny: Suroviny získavané z prírodných zdrojov.
  • Sekundárne suroviny: Suroviny získavané z odpadu.
  • Dostatočnosť: Hodnota zameraná na znižovanie spotreby a presun od konzumizmu.
  • Udržateľné zintenzívnenie: Zvyšovanie výnosov pri súčasnom minimalizovaní environmentálnych vplyvov.
  • Potravinový systém: Systém zahŕňajúci všetky prvky a činnosti súvisiace s výrobou, spracovaním, distribúciou a spotrebou potravín.
  • Systémová dynamika: Vlastnosti systémov, ako sú nelineárne dynamiky, spätné efekty, uväznenie, kompromisy a presúvanie záťaže, ktoré vedú k vznikajúcim interakciám medzi systémami.
  • Transformačná odolnosť: Kapacita systémov v transformácii úspešne sa vysporiadať s významnými zmenami a posunúť sa smerom k dlhodobým cieľom napriek (alebo dokonca vďaka) systémovým stresom, náhlym šokom alebo krízam
Objaviť viac článkov

LEGISLATÍVA