Hlavné správyNajčítanejšieSponzorované

Uhlíkové clá (CBAM)

Mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc (CBAM) EÚ je nástrojom EÚ na stanovenie  spravodlivej ceny za uhlík emitovaný pri výrobe tovarov s vysokým obsahom uhlíka, ktoré sa dostávajú do EÚ, a na podporu čistejšej priemyselnej výroby v krajinách mimo EÚ.  (Viac na taxation-customs.ec.europa.eu)

Discover

Regulácia CBAM a jej vplyv na balkánske spoločnosti v sektoroch železa a ocele, cementu, hnojív, hliníka, vodíka a elektriny

Mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc EÚ (ďalej len „CBAM“) bol zriadený nariadením CBAM (EÚ) 2023/956 (ďalej len „nariadenie CBAM“), ktoré nadobudlo účinnosť v máji 2023. Ide o systém uhlíkových taríf zavedený ako súčasť Cieľom EÚ je znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov aspoň o 55 %.

Hoci CBAM nie je prvým a jediným mechanizmom zameraným na znižovanie emisií, bol špeciálne navrhnutý tak, aby reagoval na únik uhlíka, ku ktorému dochádza, keď spoločnosti, ktoré chcú znížiť náklady, presúvajú výrobu do krajín s menej prísnymi klimatickými politikami. Výsledkom je, že výrobky z EÚ sa nahrádzajú výrobkami z tretích krajín, ktoré sú lacnejšie, ale aj uhlíkovo náročnejšie. (Srđana Petronijević, Nina Rašljanin, viac na lexology.com)

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1773 zo 17. augusta 2023

ktorým sa ustanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/956, pokiaľ ide o oznamovacie povinnosti na účely mechanizmu úpravy uhlíkových hraníc počas prechodné obdobie (Text s významom pre EHP). V závislosti od odvetvia sú vo vykonávacom nariadení CBAM na účely vykazovania definované rôzne kategórie tovaru. Počet kategórií tovaru a kódov komodít, na ktoré sa vzťahuje CBAM, sa líši podľa sektora:

  1. Železo a oceľ: spekaná ruda, surové železo, ferozliatiny (FeMn, FeCr, FeNi), surová oceľ a výrobky zo železa alebo ocele – spolu 478 kódov komodít
  2. Hliník: surový hliník a výrobky z hliníka – spolu 56 kódov komodít
  3. Hnojivá: kyselina dusičná, močovina, čpavok a zmiešané hnojivá – spolu 25 kódov komodít
  4. Cement: Kalcinovaný íl, cementový slinok, cement a hlinitý cement – ​​spolu 6 kódov komodít
  5. Elektrina: 1 kód tovaru
  6. Vodík: 1 kód komodity

(Viac na eur-lex.europa.eu)

Mechanizmus nastavenia uhlíkových hraníc CBAM

Klimatické zmeny  sú globálnym problémom, ktorý si vyžaduje globálne riešenia. Keďže EÚ zvyšuje svoje vlastné ambície v oblasti klímy a pokiaľ v mnohých krajinách mimo EÚ prevládajú  menej prísne klimatické politiky, existuje riziko takzvaného „ úniku uhlíka “. K úniku uhlíka dochádza, keď spoločnosti so sídlom v EÚ presúvajú produkciu náročnú na uhlík do zahraničia do krajín, kde sú zavedené menej prísne politiky v oblasti klímy ako v EÚ, alebo keď sú výrobky EÚ nahradené dovozom s vyšším obsahom uhlíka.

Mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc (CBAM) EÚ je nástrojom EÚ na stanovenie  spravodlivej ceny za uhlík emitovaný pri výrobe tovarov s vysokým obsahom uhlíka, ktoré sa dostávajú do EÚ, a na podporu čistejšej priemyselnej výroby v krajinách mimo EÚ.

Potvrdením, že bola zaplatená cena za vložené uhlíkové emisie vytvorené pri výrobe určitého tovaru dovážaného do EÚ, CBAM zabezpečí, že cena uhlíka pri dovoze bude ekvivalentná cene uhlíka domácej výroby a že ciele EÚ v oblasti klímy nie sú podkopané. CBAM je navrhnutý tak, aby bol v súlade s pravidlami WTO.

CBAM sa bude vo svojom definitívnom režime uplatňovať od roku 2026, pričom súčasná prechodná fáza trvá medzi rokmi 2023 a 2026. Toto postupné zavádzanie CBAM je v súlade s postupným ukončovaním prideľovania bezplatných kvót v rámci systému obchodovania s emisiami EÚ (ETS) do podporiť dekarbonizáciu priemyslu EÚ.  (Viac na taxation-customs.ec.europa.eu)

Ako by sme mohli stanoviť cenu uhlíka?

Ekonómovia už desaťročia odporúčajú, aby sa oxid uhličitý a iné skleníkové plyny zdaňovali – alebo inak oceňovali – s cieľom poskytnúť stimuly na ich zníženie. USA nemajú federálnu uhlíkovú daň; mnohé štátne a federálne programy na znižovanie emisií uhlíka však efektívne oceňujú uhlík – napríklad prostredníctvom systémov stanovovania stropov a obchodovania alebo nariadení. Existujú aj programy, ktoré dotujú znižovanie emisií uhlíka. Na stretnutiach Americkej ekonomickej asociácie v roku 2022 sa Spoločnosť pre analýzu prínosov a nákladov stretla s piatimi známymi ekonómami – Joe Aldy, Dallas Burtraw, Carolyn Fischer, Meredith Fowlie a Rob Williams – aby diskutovali o tom, ako si USA v skutočnosti vedú. , cena uhlíka a ako by mohla cena uhlíka. Maureen Cropper predsedala panelu. Tento dokument sumarizuje ich pripomienky. (Cambridge University Press)

Sprievodca počiatočnou fázou CBAM

Mechanizmus úpravy na hranici uhlíka (CBAM) sa začína prechodnou fázou od 1. októbra 2023 do 31. decembra 2025. Nová „uhlíková daň“ sa vzťahuje na určité kategórie dovážaného tovaru z krajín mimo EÚ, ktoré majú pri výrobe vysoké emisie CO 2 . Cieľom jej zavedenia je zabrániť možnému obchádzaniu legislatívy EÚ v oblasti boja proti klimatickým zmenám dovozom tovaru z tretích krajín, ktoré neuplatňujú opatrenia EÚ pri znižovaní emisií skleníkových plynov. Mechanizmus má zosúladiť ceny dovážaných tovarov so skutočnou uhlíkovou náročnosťou, ktorá je s nimi spojená. (Agnieszka Kisielewska)

CBAM zahŕňa:

  • Cement (vybrané produkty z kapitoly 25 kombinovanej nomenklatúry Európskej komisie alebo KN);
  • Elektrina (kód KN 2716 00 00);
  • Hnojivá (okrem iného kódy patriace pod položky 2808, 2814, 2834, 3102 a 3105, s výnimkou položky KN 3105 60 00);
  • Tovar v oceliarskom priemysle; napríklad železo a oceľ a železné a oceľové rúry (vybrané výrobky v kapitolách 72 a 73 KN); a
  • Hliník (vybrané výrobky z kapitoly 76 KN).

Uhlíkové clo a dopady na dovozcov

Mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach (alebo „CBAM“ z anglického Carbon Border Adjustment Mechanism, tiež označovaný ako „uhlíkové clo“) je súčasťou legislatívneho balíka Fit for 55 a má slúžiť ako základný prvok súboru nástrojov na dosiahnutie cieľa klimaticky neutrálnej EÚ najneskôr do roku 2050 v súlade s Parížskou dohodou. Je nástrojom EÚ na podporu čistejšej priemyselnej výroby v tzv. tretích krajinách a očakáva sa, že mechanizmus CBAM prispeje k ich dekarbonizácii.

Prvá fáza zavedenia uhlíkového cla v Európskej únii

Mechanizmus CBAM vstúpil do svojej prvej fázy, ktorou je prechodné obdobie od 1. októbra 2023, pričom toto obdobie potrvá do 31. decembra 2025. Počas tohto časového obdobia majú dovozcovia a nepriami colní zástupcovia špecifické oznamovacie povinnosti v súvislosti s mechanizmom CBAM. (Dagmar Yoderová, Katarína Mikovínyová, Lukáš Koporec, lexology.com)

Mechanizmus nastavenia uhlíkových hraníc

Mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc EÚ (CBAM) je naším prelomovým nástrojom na stanovenie  spravodlivej  ceny o uhlíku emitovanom pri výrobe tovarov s vysokým obsahom uhlíka, ktoré sa dostávajú do EÚ, a podporiť čistejšiu priemyselnú výrobu v krajinách mimo EÚ. Postupné zavádzanie CBAM je v súlade s postupným ukončovaním prideľovania bezplatných kvót v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) s cieľom podporiť dekarbonizáciu priemyslu EÚ.  Potvrdením, že bola zaplatená cena za vnorené uhlíkové emisie generované pri výrobe určitého tovaru dovážaného do EÚ, CBAM zabezpečí, že cena uhlíka pri dovoze bude ekvivalentná cene uhlíka domácej produkcie a že EÚ‘ Klimatické ciele nie sú ohrozené. CBAM je navrhnutý tak, aby bol v súlade s pravidlami WTO.

Do platnosti vstupuje mechanizmus EÚ na úpravu uhlíkových hraníc.

Dňa 1. októbra 2023 nadobudol účinnosť  mechanizmus Európskej únie na úpravu uhlíkových hraníc (ďalej len „ CBAM “), počnúc prechodnou fázou, ktorá trvá do konca roku 2025 ( prechodné obdobie ).  CBAM bol zavedený nariadením EÚ 2023/956, ktorým sa ustanovuje mechanizmus úpravy na hranici uhlíka (ďalej len „ nariadenie “) a ďalej doplnený vykonávacím nariadením Komisie 2023/1773 zo 17. augusta 2023. Účel CBAM je dvojaký. Primárnym cieľom je riešiť emisie skleníkových plynov obsiahnuté v tovare pri jeho dovoze na colné územie EÚ s cieľom zabrániť úniku uhlíka, a tým znížiť globálne emisie uhlíka a podporiť ciele Parížskej dohody.  Sekundárnym cieľom je finančne motivovať prevádzkovateľov so sídlom v krajinách mimo EÚ, aby znižovali emisie uhlíka vo svojich výrobných procesoch.  CBAM okrem toho vyrovná podmienky medzi výrobcami tovaru so sídlom v krajinách mimo EÚ, ktorí vyvážajú tovar dovozcom so sídlom v EÚ, a európskymi výrobcami, na ktorých sa už vzťahuje cena uhlíka v zmysle systému obchodovania s emisiami EÚ (tzv. „ EU ETS “). (Saman Bugeja).

EÚ spúšťa prvú fázu prvého uhlíkového hraničného cla na svete

Európska únia spustila v nedeľu prvú fázu prvého systému na svete, ktorý uvalí clá na emisie CO2 na dovážanú oceľ, cement a ďalší tovar, keďže sa snaží zabrániť tomu, aby viac znečisťujúce zahraničné výrobky podkopávali jej ekologický prechod. Plánované clo vyvolalo nepokoj medzi obchodnými partnermi a na fóre minulý mesiac najvyšší čínsky vyslanec pre klímu Xie Zhenhua vyzval krajiny, aby sa neuchyľovali k jednostranným opatreniam, ako je napríklad odvod EÚ. Blok začne vyberať poplatky za emisie CO2 na hraniciach až v roku 2026. Nedeľa je však začiatkom úvodnej fázy mechanizmu na úpravu uhlíkových hraníc (CBAM), keď dovozcovia z EÚ budú musieť hlásiť emisie skleníkových plynov vznikajúce pri výrobe dovážaných objemov železa a ocele, hliníka, cementu, elektriny, hnojív a vodík. Dovozcovia budú musieť od roku 2026 kupovať certifikáty na pokrytie týchto emisií CO2, aby sa zahraniční výrobcovia dostali na rovnakú úroveň s priemyselnými odvetviami EÚ, ktoré musia kupovať povolenia z trhu EÚ s uhlíkom, keď znečisťujú. (Autormi sú Philip Blenkinsop Kate Abnett)