Hlavné správySponzorovanéNajčítanejšie

Uhlíkové clá (CBAM)

Mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc (CBAM) EÚ je nástrojom EÚ na stanovenie  spravodlivej ceny za uhlík emitovaný pri výrobe tovarov s vysokým obsahom uhlíka, ktoré sa dostávajú do EÚ, a na podporu čistejšej priemyselnej výroby v krajinách mimo EÚ.  (Viac na taxation-customs.ec.europa.eu)

Discover

Mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc (CBAM)

Európska únia už má pravidlá na oceňovanie emisií CO2 určitých tovarov. Niektoré podniky získavali svoje materiály mimo Európy, pretože takéto pravidlá tam buď neexistujú, alebo sú menej prísne. V dôsledku toho výrobcovia nemusia pri výpočte svojich nákladov zohľadňovať dane z CO2. EÚ označila túto situáciu za nežiaducu, pretože výroba sa presúva mimo Európy, čo je tiež v rozpore s environmentálnymi cieľmi EÚ. Preto EÚ zavádza mechanizmus poplatkov za emisie CO2 z tovarov vyrobených mimo Európy.

Ako funguje CBAM

Podniky, ktoré dovážajú tovar z krajín mimo EÚ, budú musieť zaplatiť poplatok za emisie CO2 vznikajúce pri výrobe tohto tovaru.

Od roku 2026 musia podniky pokryť tieto emisie pomocou takzvaných certifikátov CBAM. Jeden certifikát predstavuje jednu tonu emisií CO2. Konečným cieľom je, aby výrobcovia prijali ekologickejšie výrobné metódy a znížili globálne emisie CO2. (Viac na lexology.com)

Aktualizácia predkladania údajov o skutočných emisiách v správach CBAM

„Fáza prechodu“ na nový mechanizmus úpravy hraníc CO2 alebo skrátene „CBAM“ prebieha od októbra 2023. Dovozcovia určitých tovarov s vysokými emisiami, ako je oceľ, železo, hliník, cement, hnojivá, elektrina a vodík, musia predkladať štvrťročné hlásenia CBAM o tovare dovezenom z iných krajín EÚ v predchádzajúcom štvrťroku a emisiách CO2 vzniknutých pri výrobe tohto tovaru (základ a spôsob fungovania CBAM nájdete v našom prehľade . Správy CBAM sa používajú na zhromažďovanie informácií pre začiatok hlavnej fázy CBAM: od roku 2026 sa bude postupne zvyšovať cena vykazovaných emisií CO2. ( Rebekka Ackermannová, viac na lexology.com)

Premosťovacie mechanizmy pre synergický vplyv

Tento dokument skúma potenciálne synergie medzi mechanizmom úpravy uhlíkových hraníc Európskej únie (CBAM) a článkom 6.2 Parížskej dohody. Keďže CBAM má potenciál ovplyvniť globálne trhy a postaviť sa novým ekonomikám, jeho integrácia s článkom 6 ods. 2 by mohla poskytnúť cestu ku kolaboratívnemu a účinnému globálnemu opatreniu v oblasti klímy. CBAM, ktorého cieľom je vytvoriť rovnaké podmienky pre priemysel EÚ zavedením ceny uhlíka na dovoz, je v súlade s cenami systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) a má sa plne začať v roku 2026. Tento mechanizmus sa snaží chrániť priemyselné odvetvia EÚ pred odvetvia mimo EÚ, ktoré externalizujú náklady na produkciu uhlíka, a zároveň povzbudzujú krajiny mimo EÚ, aby zaviedli mechanizmy oceňovania uhlíka v súlade s globálnymi dohodami. (Ruth Dawesová, viac na lexology.com)

Svet potrebuje „ekologickú úniu“ na boj proti klimatickým zmenám

Čína je svetovým lídrom v zelenej transformácii priemyslu, poháňaná jej dominantným postavením v oblasti solárnych fotovoltaických panelov, vysokokvalitných a zároveň lacných elektrických vozidiel (EV) a batérií EV. Vďaka dlhodobým politikám vlády a sofistikovaným, výrazným a inovatívnym malým a stredným podnikom jej nízkouhlíková transformácia pomôže dosiahnuť kvalitný rozvoj.

Dekarbonizácii Číny však stoja v ceste dve prekážky. Po prvé, Čína nie je sama v presadzovaní dekarbonizácie a mnohé krajiny nie sú na ceste k realizácii dekarbonizácie. Kým sa plány dekarbonizácie všetkých krajín nezosúladia s Parížskou dohodou, obmedzenie globálneho nárastu teploty pod 2 stupne Celzia (nehovoriac o 1,5 °C) nebude možné. Hoci sa komentátori budú naďalej sťažovať na nadmernú kapacitu Číny v oblasti ekologických produktov, skutočným problémom je nízky globálny dopyt po takýchto produktoch. Po druhé, zatiaľ čo Čína urobila pozoruhodné pokroky v oblasti obnoviteľnej energie a elektrických vozidiel (EV), môže ďalej zvýšiť svoje úsilie o dosiahnutie klimatických cieľov znížením svojej závislosti od uhlia. (Adrien Fabre a Hu Bin, viac na chinadaily.com.cn)

CBAM – Dovoz zo Švajčiarska do EÚ len s certifikátmi CBAM?

Každý, kto dováža do EÚ tovar s vysokými emisiami, si bude musieť v budúcnosti zakúpiť certifikáty CBAM, aby kompenzoval rozdiel medzi nákladmi na emisie CO₂ v krajine výroby a cenou certifikátov CO₂ v EÚ.

Európsky mechanizmus na úpravu uhlíkových hraníc (CBAM) je jedným zo základných kameňov balíka EÚ „Fit for 55“. To zahŕňa sériu opatrení zameraných na zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 %.

Zavedením CBAM sa EÚ snaží podporiť opatrnejší prístup k emisiám CO₂ na celom svete, ale aj obmedziť akékoľvek ekonomické nevýhody spôsobené „únikom CO₂“, teda migráciou priemyselných odvetví do krajín s menej prísnymi predpismi o emisiách CO₂.

Konkrétne, každý, kto dováža do EÚ tovar s vysokými emisiami, si bude musieť v budúcnosti zakúpiť certifikáty CBAM, aby kompenzoval rozdiel medzi nákladmi na emisie CO₂ v krajine výroby a cenou certifikátov CO₂ v EÚ.

Existuje jedna dôležitá výnimka: Švajčiarsky tovar (pôvod) je vyňatý z regulácie CBAM a teda aj z certifikátov CBAM!

Právny základ bol stanovený v nariadení (EÚ) 2023/956. Toto bolo objasnené 17. augusta 2023 vykonávacím nariadením (EÚ) 2023/1773 pre prechodnú fázu.2.  (Adrian Peyer, viac na lexology.com)

Mechanizmus nastavenia uhlíkových hraníc (CBAM)

Mechanizmus úpravy hraníc uhlíka: prehľad technických a praktických aspektov prechodného registra. Klimatické zmeny sú globálnym problémom, ktorý si vyžaduje globálne riešenia. Keďže EÚ zvyšuje svoje vlastné ambície v oblasti klímy a pokiaľ v mnohých krajinách mimo EÚ prevládajú  menej prísne klimatické politiky, existuje riziko takzvaného „ úniku uhlíka “. K úniku uhlíka dochádza, keď spoločnosti so sídlom v EÚ presúvajú produkciu náročnú na uhlík do zahraničia do krajín, kde sú zavedené menej prísne politiky v oblasti klímy ako v EÚ, alebo keď sú výrobky EÚ nahradené dovozom s vyšším obsahom uhlíka. (Viac na taxation-customs.ec.europa.eu)

Navigácia na zelenej obchodnej hranici Európskej únie

Podľa EÚ k úniku uhlíka dochádza, keď podniky začnú premiestňovať priemyselné odvetvia do krajín s menej prísnymi environmentálnymi politikami alebo sa z nich dovážajú výrobky, čím sa zjavne obchádzajú nákladné politiky v oblasti klímy v Európskej únii.

Predtým, ako sa dostaneme k základom CBAM, je nevyhnutné objasniť politiky EÚ týkajúce sa klímy, ktoré v prvom rade prispeli k úniku uhlíka.

Genéza CBAM

EÚ sa neustále snaží byť na čele znižovania emisií skleníkových plynov. Tento ambiciózny cieľ sa stal základným aspektom nielen CBAM, ale aj systému obchodovania s emisiami Európskej únie (ďalej len „ EU ETS “), čo viedlo k vytvoreniu jedného z prvých veľkých trhov na obchodovanie s uhlíkom na svete. EU ETS je systém v rámci Európskej únie, ktorý penalizuje uhlíkovo náročnú výrobu produktov a stimuluje nízkouhlíkové emisie. (Aayush Rastogi, viac na lexology.com)

Mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc (CBAM)

CBAM sa bude zavádzať postupne. Prvou fázou je prechodné obdobie (1-10-2023 – 31-12-2025), ktoré sa považuje za fázu učenia. Počas tohto obdobia musia dovozcovia pripraviť správu s výpočtom emisií uvoľnených počas výroby dovážaného tovaru (ďalej len „vložené emisie“).

Tieto vložené emisie pozostávajú z:

  1. Priame emisie uvoľňované z výrobného procesu a z výroby tepla použitého vo výrobnom procese bez ohľadu na miesto výroby tohto tepla.
  2. Nepriame emisie uvoľnené pri výrobe elektriny použitej vo výrobnom procese bez ohľadu na miesto výroby tejto elektriny.
  3. V niektorých prípadoch aj priame a nepriame emisie z príslušných vstupných materiálov (prekurzorov).

Počas tejto fázy sa tieto emisie ešte nebudú vyberať. Orgány však môžu uložiť pokutu, ak si ohlasovaciu povinnosť nesplní. Záverečná fáza sa potom začne 1. januára 2026.

  • Od roku 2026 do roku 2033 sa budú postupne zdaňovať vložené emisie pre CBAM tovary. Bezplatné prideľovanie kvót v rámci EU ETS bude postupne zrušené.
  • Od roku 2034 sa bude zdaňovať 100 % vložených emisií z tovaru CBAM. Na tento tovar sa v rámci EU ETS nebudú prideľovať žiadne bezplatné kvóty.

Prvá fáza zavádzania tohto mechanizmu sa zameriava na tovar, ktorý predstavuje najväčšie riziko úniku uhlíka. Tento tovar sa ďalej označuje ako tovar CBAM a zahŕňa nasledujúce sektory:

  • Cement
  • Elektrina
  • Hnojivá
  • Železo a oceľ
  • hliník
  • Vodík

Ak dovážate tovar zaradený do jedného z kódov komodít (kódy KN) uvedených v tomto zozname v hodnote vyššej ako 150 EUR za zásielku, mali by ste pokračovať v čítaní. Ak váš tovar nespadá do rozsahu tohto zoznamu, stále môžete pokračovať v čítaní, ak vás táto téma zaujíma. (Tim Hesselink, Ton Bendercher, Britt van Beveren, viac na lexology.com)

Regulácia CBAM a jej vplyv na balkánske spoločnosti v sektoroch železa a ocele, cementu, hnojív, hliníka, vodíka a elektriny

Mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc EÚ (ďalej len „CBAM“) bol zriadený nariadením CBAM (EÚ) 2023/956 (ďalej len „nariadenie CBAM“), ktoré nadobudlo účinnosť v máji 2023. Ide o systém uhlíkových taríf zavedený ako súčasť Cieľom EÚ je znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov aspoň o 55 %.

Hoci CBAM nie je prvým a jediným mechanizmom zameraným na znižovanie emisií, bol špeciálne navrhnutý tak, aby reagoval na únik uhlíka, ku ktorému dochádza, keď spoločnosti, ktoré chcú znížiť náklady, presúvajú výrobu do krajín s menej prísnymi klimatickými politikami. Výsledkom je, že výrobky z EÚ sa nahrádzajú výrobkami z tretích krajín, ktoré sú lacnejšie, ale aj uhlíkovo náročnejšie. (Srđana Petronijević, Nina Rašljanin, viac na lexology.com)

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2023/1773 zo 17. augusta 2023

ktorým sa ustanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/956, pokiaľ ide o oznamovacie povinnosti na účely mechanizmu úpravy uhlíkových hraníc počas prechodné obdobie (Text s významom pre EHP). V závislosti od odvetvia sú vo vykonávacom nariadení CBAM na účely vykazovania definované rôzne kategórie tovaru. Počet kategórií tovaru a kódov komodít, na ktoré sa vzťahuje CBAM, sa líši podľa sektora:

  1. Železo a oceľ: spekaná ruda, surové železo, ferozliatiny (FeMn, FeCr, FeNi), surová oceľ a výrobky zo železa alebo ocele – spolu 478 kódov komodít
  2. Hliník: surový hliník a výrobky z hliníka – spolu 56 kódov komodít
  3. Hnojivá: kyselina dusičná, močovina, čpavok a zmiešané hnojivá – spolu 25 kódov komodít
  4. Cement: Kalcinovaný íl, cementový slinok, cement a hlinitý cement – ​​spolu 6 kódov komodít
  5. Elektrina: 1 kód tovaru
  6. Vodík: 1 kód komodity

(Viac na eur-lex.europa.eu)

Ako by sme mohli stanoviť cenu uhlíka?

Ekonómovia už desaťročia odporúčajú, aby sa oxid uhličitý a iné skleníkové plyny zdaňovali – alebo inak oceňovali – s cieľom poskytnúť stimuly na ich zníženie. USA nemajú federálnu uhlíkovú daň; mnohé štátne a federálne programy na znižovanie emisií uhlíka však efektívne oceňujú uhlík – napríklad prostredníctvom systémov stanovovania stropov a obchodovania alebo nariadení. Existujú aj programy, ktoré dotujú znižovanie emisií uhlíka. Na stretnutiach Americkej ekonomickej asociácie v roku 2022 sa Spoločnosť pre analýzu prínosov a nákladov stretla s piatimi známymi ekonómami – Joe Aldy, Dallas Burtraw, Carolyn Fischer, Meredith Fowlie a Rob Williams – aby diskutovali o tom, ako si USA v skutočnosti vedú. , cena uhlíka a ako by mohla cena uhlíka. Maureen Cropper predsedala panelu. Tento dokument sumarizuje ich pripomienky. (Cambridge University Press)

Sprievodca počiatočnou fázou CBAM

Mechanizmus úpravy na hranici uhlíka (CBAM) sa začína prechodnou fázou od 1. októbra 2023 do 31. decembra 2025. Nová „uhlíková daň“ sa vzťahuje na určité kategórie dovážaného tovaru z krajín mimo EÚ, ktoré majú pri výrobe vysoké emisie CO 2 . Cieľom jej zavedenia je zabrániť možnému obchádzaniu legislatívy EÚ v oblasti boja proti klimatickým zmenám dovozom tovaru z tretích krajín, ktoré neuplatňujú opatrenia EÚ pri znižovaní emisií skleníkových plynov. Mechanizmus má zosúladiť ceny dovážaných tovarov so skutočnou uhlíkovou náročnosťou, ktorá je s nimi spojená. (Agnieszka Kisielewska)

CBAM zahŕňa:

  • Cement (vybrané produkty z kapitoly 25 kombinovanej nomenklatúry Európskej komisie alebo KN);
  • Elektrina (kód KN 2716 00 00);
  • Hnojivá (okrem iného kódy patriace pod položky 2808, 2814, 2834, 3102 a 3105, s výnimkou položky KN 3105 60 00);
  • Tovar v oceliarskom priemysle; napríklad železo a oceľ a železné a oceľové rúry (vybrané výrobky v kapitolách 72 a 73 KN); a
  • Hliník (vybrané výrobky z kapitoly 76 KN).

Uhlíkové clo a dopady na dovozcov

Mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach (alebo „CBAM“ z anglického Carbon Border Adjustment Mechanism, tiež označovaný ako „uhlíkové clo“) je súčasťou legislatívneho balíka Fit for 55 a má slúžiť ako základný prvok súboru nástrojov na dosiahnutie cieľa klimaticky neutrálnej EÚ najneskôr do roku 2050 v súlade s Parížskou dohodou. Je nástrojom EÚ na podporu čistejšej priemyselnej výroby v tzv. tretích krajinách a očakáva sa, že mechanizmus CBAM prispeje k ich dekarbonizácii.

Prvá fáza zavedenia uhlíkového cla v Európskej únii

Mechanizmus CBAM vstúpil do svojej prvej fázy, ktorou je prechodné obdobie od 1. októbra 2023, pričom toto obdobie potrvá do 31. decembra 2025. Počas tohto časového obdobia majú dovozcovia a nepriami colní zástupcovia špecifické oznamovacie povinnosti v súvislosti s mechanizmom CBAM. (Dagmar Yoderová, Katarína Mikovínyová, Lukáš Koporec, lexology.com)

Do platnosti vstupuje mechanizmus EÚ na úpravu uhlíkových hraníc.

Dňa 1. októbra 2023 nadobudol účinnosť  mechanizmus Európskej únie na úpravu uhlíkových hraníc (ďalej len „ CBAM “), počnúc prechodnou fázou, ktorá trvá do konca roku 2025 ( prechodné obdobie ).  CBAM bol zavedený nariadením EÚ 2023/956, ktorým sa ustanovuje mechanizmus úpravy na hranici uhlíka (ďalej len „ nariadenie “) a ďalej doplnený vykonávacím nariadením Komisie 2023/1773 zo 17. augusta 2023. Účel CBAM je dvojaký. Primárnym cieľom je riešiť emisie skleníkových plynov obsiahnuté v tovare pri jeho dovoze na colné územie EÚ s cieľom zabrániť úniku uhlíka, a tým znížiť globálne emisie uhlíka a podporiť ciele Parížskej dohody.  Sekundárnym cieľom je finančne motivovať prevádzkovateľov so sídlom v krajinách mimo EÚ, aby znižovali emisie uhlíka vo svojich výrobných procesoch.  CBAM okrem toho vyrovná podmienky medzi výrobcami tovaru so sídlom v krajinách mimo EÚ, ktorí vyvážajú tovar dovozcom so sídlom v EÚ, a európskymi výrobcami, na ktorých sa už vzťahuje cena uhlíka v zmysle systému obchodovania s emisiami EÚ (tzv. „ EU ETS “). (Saman Bugeja).

EÚ spúšťa prvú fázu prvého uhlíkového hraničného cla na svete

Európska únia spustila v nedeľu prvú fázu prvého systému na svete, ktorý uvalí clá na emisie CO2 na dovážanú oceľ, cement a ďalší tovar, keďže sa snaží zabrániť tomu, aby viac znečisťujúce zahraničné výrobky podkopávali jej ekologický prechod. Plánované clo vyvolalo nepokoj medzi obchodnými partnermi a na fóre minulý mesiac najvyšší čínsky vyslanec pre klímu Xie Zhenhua vyzval krajiny, aby sa neuchyľovali k jednostranným opatreniam, ako je napríklad odvod EÚ. Blok začne vyberať poplatky za emisie CO2 na hraniciach až v roku 2026. Nedeľa je však začiatkom úvodnej fázy mechanizmu na úpravu uhlíkových hraníc (CBAM), keď dovozcovia z EÚ budú musieť hlásiť emisie skleníkových plynov vznikajúce pri výrobe dovážaných objemov železa a ocele, hliníka, cementu, elektriny, hnojív a vodík. Dovozcovia budú musieť od roku 2026 kupovať certifikáty na pokrytie týchto emisií CO2, aby sa zahraniční výrobcovia dostali na rovnakú úroveň s priemyselnými odvetviami EÚ, ktoré musia kupovať povolenia z trhu EÚ s uhlíkom, keď znečisťujú. (Autormi sú Philip Blenkinsop Kate Abnett)

LEGISLATÍVA