Hlavné správySponzorovanéNajčítanejšie

Znižujeme CO2 . CCS

Prinášame vám tipy na znižovanie a redukovanie emisií CO2 – konkrétne a praktické rady z praxe nielen pre jednotlivcov ale aj pre firmy. Sme presvedčení, že každý môže prispieť k ochrane životného prostredia. Začnite meniť svet k lepšiemu už dnes, a nájdite inšpiráciu práve v týchto článkoch.

Discover

Hodnotenie životného cyklu (LCA)

(Life Cycle Assessment) je metodika používaná na vyhodnotenie environmentálneho dopadu produktov, procesov alebo služieb počas celého ich životného cyklu – od ťažby surovín až po konečnú likvidáciu alebo recykláciu. LCA podrobne analyzovať spotrebu energie, materiálov, emisií a ďalšie environmentálne dopady vo všetkých fázach životného cyklu produktu, pričom cieľom je identifikovať oblasť s najväčším environmentálnym dopadom, aby bolo možné podniknúť kroky na jeho minimalizáciu.

Obsah dokumentácie LCA

Dokumentácia LCA sa skladá z niekoľkých hlavných častí:

  1. Definícia cieľa a rozsahu (Go Obsahuje cieľ and Scope Definition) – účel analýzy, hranice systému (čo je a čo nie je skontrolované) a funkčná jednotka (napr. 1 liter produktu alebo 1 km prepravy), ktorá je základom pre porovnávanie výsledkov.
  2. Inventarizačná analýza (Life Cycle Inventory – LCI) – Zahŕňa zber údajov o všetkých vstupoch a výstupoch systému, ako sú materiálové toky (suroviny, energie) a emisie do ovzdušia, vody alebo pôdy.
  3. Posúdenie dopadu životného cyklu (Life Cycle Impact Assessment – ​​LCIA) – V tejto fáze sú zozbierané dáta analyzované z hľadiska ich environmentálnych dopadov, napr. globálne otepľovanie, acidifikácia, eutrofizácia a ďalšie.
  4. Interpretácia výsledkov (Interpretation) – Záverečná fáza, ktorá sumarizuje zistenia a poskytuje odporúčania na zníženie environmentálneho dopadu.

Legislatíva upravujúca LCA

V rámci Európskej únie sú štúdie LCA regulované viacerými právnymi predpismi a normami, ktoré stanovujú rámec pre správne vypracovanie a používanie LCA:

  • Normy ISO 14040 a ISO 14044 – Ide o medzinárodné normy, ktoré poskytujú všeobecné princípy pre hodnotenie životného cyklu. ISO 14040 popisuje všeobecné požiadavky na LCA, zatiaľ čo ISO 14044 obsahuje podrobnosti o metodológii, inventarizačných postupoch a pravidlách pre interpretáciu výsledkov.
  • Európsky program pre environmentálne označovanie (Ekologická značka EÚ) – V rámci certifikácie Environmentálna značka EÚ sú často požadované štúdie LCA, aby sa preukázala ekologická výhodnosť produktov a lepšie sa hodnotili ich dopady na životné prostredie.
  • Smernica o ekodizajne (2009/125/ES) – Táto smernica podporuje navrhovanie výrobkov s nižším environmentálnym dopadom a odporúča používanie LCA pri posudzovaní celkového environmentálneho dopadu výrobkov od ich výroby až po likvidáciu.
  • Akčný plán pre obehové hospodárstvo – Tento plán, súčasť stratégie EÚ na prechod k udržateľnému hospodárstvu, zdô
  • Nariadenie o environmentálnych tvrdeniach – Toto pripravované nariadenie, ktoré ešte nebolo schválené, stanovuje požiadavky na environmentálne tvrdenia. Pre splnenie podmienok sa očakáva, že tvrdenia budú podloženými, ako sú napríklad štúdie LCA.

Význam dokumentácie LCA v praxi

Dokumentácia LCA umožňuje spoločnosti získať hlbší prehľad o environmentálnom profile svojich produktov, podporuje znižovanie emisií, efektívne využívanie zdrojov a celkovú udržateľnosť. Dokumentácia LCA taktiež pomáha spoločnosti splniť legislatívne požiadavky získať environmentálne certifikácie, ktoré sú čoraz dôležitejšie pre prístup na trhy s vysokými štandardmi udržateľnosti. Co2AI

Zachytávanie uhlíka zo vzduchu je teraz jednoduchšie

Zachytávanie a skladovanie oxidu uhličitého, ktorý ľudia produkujú, je kľúčom k zníženiu atmosférických skleníkových plynov a spomaleniu globálneho otepľovania, ale dnešné technológie zachytávania uhlíka fungujú dobre len pre koncentrované zdroje uhlíka, ako sú napríklad výfukové plyny z elektrární. Rovnaké metódy nedokážu efektívne zachytiť oxid uhličitý z okolitého vzduchu, kde sú koncentrácie stokrát nižšie ako v spalinách.

Napriek tomu sa počíta s priamym zachytávaním vzduchu alebo DAC na zvrátenie nárastu hladín CO 2 , ktoré dosiahli 426 častíc na milión (ppm), čo je o 50 % viac ako pred priemyselnou revolúciou. Bez nej podľa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy nedosiahneme cieľ ľudstva obmedziť otepľovanie na 1,5 °C (2,7 °F) nad doterajšími globálnymi priemermi. (Kalifornská univerzita – Berkeley, viac na sciencedaily.com)

 

Miestne pilotné projekty na zníženie energetickej chudoby a spotreby palivového dreva

V rámci projektu LIFE BIO-BALANCE boli implementované štyri miestne pilotné projekty – v troch krajinách: Bulharsku, Maďarsku a Rumunsku – s cieľom otestovať praktické zásahy v malom rozsahu, ktoré najlepšie zodpovedajú identifikovaným potrebám ľudí závislých od palivového dreva s nízkou -príjmové spoločenstvá.

Tri národné kancelárie Habitat for Humanity (HfH) riadili implementáciu v každej lokalite s miestnymi samosprávami, komunitnými organizátormi a koordinátormi. HfH Hungary vypracovalo dve usmernenia o pilotných projektoch na základe skúseností:

  • Príručka Miestnych pilotných projektov na zníženie energetickej chudoby a používania palivového dreva sumarizuje miestne pilotné projekty, najlepšie postupy, ktoré vyplynuli z ich implementácie, ponaučenia získané počas procesu, ako aj odporúčania pre opakovateľnosť;
  • Miestne pilotné projekty: Budovanie kapacít a príručka plánovania viacerých zainteresovaných strán popisuje kroky a zainteresované strany implementácie a zapojenie cieľovej skupiny v kontexte budovania miestnych kapacít.

(Viac na eu-mayors.ec.europa.eu)

32 zvláštnych spôsobov boja proti klimatickým zmenám, ktoré môžu fungovať

V boji proti klimatickým zmenám vedci vynašli niekoľko podivných a úžasných spôsobov, ako znížiť skleníkové plyny, zastaviť topenie ľadovcov a zatieniť silné slnečné lúče, aby sa znížila povrchová teplota planéty. Budúcnosť Zeme závisí od schopnosti ľudstva obmedziť našu závislosť od fosílnych palív – a v konečnom dôsledku využívať menej prírodných zdrojov. Tu je 32 najpodivnejších spôsobov, ktoré vedci navrhli v boji proti klimatickým zmenám. (Carys Matthews, viac na livescience.com)

Dokážeme splniť klimatické ciele pomocou technológie zachytávania uhlíka?

Ako svet preteká o splnenie kritických klimatických cieľov stanovených Parížskou dohodou, zachytávanie a ukladanie uhlíka (CCS) sa ukázalo ako základná technológia na zníženie globálneho otepľovania. CCS je navrhnutý tak, aby zachytával oxid uhličitý a ukladal ho hlboko pod zem, s aplikáciami, ktoré siahajú od obmedzovania priemyselných emisií až po dosahovanie negatívnych emisií prostredníctvom procesov, ako je bioenergia s CCS (BECCS) a priame zachytávanie vzduchu. (Rodielon Putol, viac na earth.com)

Urobte krok smerom k životnému štýlu 1,5 °C prijatím výzvy #MyEUClimatePact!

Nie je žiadnym tajomstvom, že mnohé z našich každodenných rozhodnutí, od oblečenia, ktoré nosíme, až po jedlo, ktoré jeme a spôsoby cestovania, môžu poškodiť životné prostredie. Dobrou správou je, že identifikácia týchto negatívnych vplyvov a budovanie nových návykov nám môže pomôcť žiť udržateľnejšie.

Obmedzenie nárastu globálnej teploty na 1,5 °C, cieľ stanovený v Parížskej klimatickej dohode, bude vyžadovať, aby každý zmenil svoj životný štýl.

To je dôvod, prečo Európsky klimatický pakt oslovuje mladých ľudí a influencerov z celej EÚ a povzbudzuje ich, aby vyskúšali nový zvyk, ktorý je v súlade so životným štýlom pri teplote 1,5 °C.

Nazývame to #MyEUClimatePact Challenge – zapojte sa do výzvy na Instagrame! (Viac na climate-pact.europa.eu)

Náš šatník v roku 2030: prenajatý, recyklovaný a regeneračný

Ale spôsob, akým väčšina značiek vytvára tieto nové línie oblečenia, najmä tie, ktoré vyrábajú v globálnom meradle, poškodzuje životné prostredie. Po potravinách, bývaní a doprave má európska spotreba textilu štvrtý najvyšší vplyv na životné prostredie a klímu. Najmä textilný odpad predstavuje celosvetovo obrovský problém, pretože každú sekundu ide na skládku alebo do spaľovne jeden plný kamión starého oblečenia a textílií.

Keď sa teda klimatická kríza dostáva do centra pozornosti, ako sa bude musieť zmeniť náš šatník? A aké pozitívne zmeny a vzrušujúce inovácie sa už dejú v módnom priemysle? Rozprávali sme sa s dvomi veľvyslankyňami Európskeho klimatického paktu, Agnieszkou Oleksyn-Wajdou z Poľska a Lidiou Martinovou zo Španielska, aby sme získali ich odborné poznatky. Agnieszka, riaditeľka Inštitútu trvalo udržateľného rozvoja na Univerzite Lazarského vo Varšave; a Lidia, ktorá prevádzkuje online platformu na zvýšenie povedomia o udržateľnej móde a vede za ňou, nám povedia, ako sa toto odvetvie vyvíja a ako budú podľa nich vyzerať udržateľné letné šatníky v roku 2030. (Viac na climate-pact.europa.eu)

Mapovanie prírodných klimatických riešení založených na lesoch

Prirodzené klimatické riešenia sú kritickými opatreniami správy ekosystémov na zmiernenie klimatických zmien. Stanovenie priorít miest a možných akcií je však náročné. Ukážeme zovšeobecniteľný prístup k identifikácii potenciálnych príležitostí pre prirodzené klimatické riešenia vytvorením priestorovej hierarchie obmedzení manažmentu krajiny. Globálne zásoby uhlíka v lesoch a modely toku sa potom použili na preskúmanie prírodných klimatických riešení založených na lesoch v pobrežných dažďových pralesoch mierneho pásma s vysokou hustotou uhlíka v západnej Severnej Amerike. Naše výsledky ukazujú, že na akciu je k dispozícii 13 miliónov hektárov, čo je oblasť, ktorá obsahuje 4 900 ± 640 megaton ekvivalentu oxidu uhličitého a predstavuje 45 % regionálnych a 0,5 % globálnych zásob uhlíka v nadzemných lesoch. Na základe historických trendov by 10 % zníženie priemernej ročnej straty uhlíka v lesoch prostredníctvom lepšieho obhospodarovania a ochrany lesov mohlo znížiť emisie uhlíka v lesoch o 9,1 megaton ekvivalentu oxidu uhličitého ročne, čo zodpovedá 5,2 % záväzkov v oblasti klímy na pevnine do roku 2030, USA a Kanade. Implementácia riešení pre prirodzenú klímu vo veľkom meradle si bude vyžadovať plánovanie v spolupráci s komunitami závislými od lesov, priemyslom, vládami a domorodými obyvateľmi. (Colin S. Shanley, Rose A. Graves, Tanushree Biswas, viac na nature.com)

Prvý zásobník CO2 v Dánsku je teraz pripravený prijať veľké množstvo CO2

23 partnerov, ktorí stoja za projektom Greensand, teraz predložilo záverečnú správu z pilotného projektu, ktorého cieľom je vyvinúť, otestovať a preukázať bezpečné a efektívne ukladanie CO2 v podpovrchovej oblasti Severného mora.  Výsledky práce podporovanej EUDP v konzorciu za pilotnou fázou projektu Greensand sú teda pripravené.

Dôkladné technické overenie zabezpečuje, že uložený CO2 zostane bezpečne a trvalo v uzavretej nádrži Nini West 1800 metrov pod morským dnom Severného mora, ako sa očakávalo.  Je to jasné po tom, čo boli výsledky projektu Greensand overené nezávislým a popredným svetovým poskytovateľom služieb v oblasti rizika, overovania a štandardizácie, DNV.

„Teraz máme dokumentáciu, že máme dobre fungujúce úložisko CO2 v podloží Severného mora, kde by sa uvoľnilo veľké množstvo CO2, ktoré by sa inak uvoľnilo. (Viac na indianchemicalnews.com)

Hovädzí priemysel môže znížiť emisie o 30 % udržateľnými postupmi

Je načase, aby sme riešili problém slona v miestnosti – emisie skleníkových plynov a klimatické zmeny. Iste, tieto výrazy sme už počuli hádzať v správach, na environmentálnych fórach a dokonca aj v našich každodenných rozhovoroch, ale našli sme si niekedy chvíľku, aby sme sa zamysleli nad ich spojením s niečím tak bežným, ako je jedlo na našich tanieroch, konkrétne hovädzie mäso?

Významný podiel viny na zvyšovaní emisií skleníkových plynov od polovice 20. storočia pripadá na ľudské aktivity, pričom hlavným prispievateľom je poľnohospodárstvo. (Sanjana Gajbhiye, viac na earth.com)

Zníženie „nadmernej spotreby“ mäsa a mliečnych výrobkov by mohlo znížiť emisie z potravín o jednu šestinu

Nový výskum ukazuje, že globálny posun smerom k strave, ktorá znižuje „nadmernú spotrebu“ mäsa a mliečnych výrobkov, by mohol znížiť 17 % celosvetových emisií potravín ročne. Podľa štúdie uverejnenej v Nature Climate Change , ak by spotrebitelia s vyššími diétnymi emisiami znížili spotrebu červeného mäsa v prospech väčšieho množstva strukovín a orechov, globálne emisie potravinového systému by klesli o 32 %.

Zlepšenie stravovania „nedostatočne konzumovaných“ populácií by zároveň viedlo k 15 % zvýšeniu emisií zo stravy.

Výskumníci analyzovali emisie z potravinárskych produktov, ktoré konzumujú dva druhy populácií – tie, ktoré konzumujú vyššie množstvá živočíšnych produktov a tie, ktoré majú nižší príjem týchto potravín – vo viac ako 100 krajinách. Potom modelovali zmeny emisií vyplývajúce z potenciálneho posunu v globálnej strave. (YANINE QUIROZ, viac na carbonbrief.org)

Zdravšie, šťastnejšie, spravodlivejšie: Nový výskum ukazuje, že dekarbonizácia dopravy má veľké prínosy pre život

Vzhľadom na to, že financovanie chôdze a cyklistiky bolo znížené na polovicu v nedávno zverejnenom vládnom  Národnom programe pozemnej dopravy a slabší plán znižovania emisií z dopravy, potenciálne zdravotné prínosy nízkouhlíkového dopravného systému narazili na skutočnú rýchlosť.

Je to škoda, pretože jedným z veľkých prísľubov nízkouhlíkovej dopravy sú zdravotné zlepšenia, ktoré môžu sprevádzať určité politické rozhodnutia. Zdravie je hmatateľné, zatiaľ čo politika dekarbonizácie je často zložitá a vysoko technická. Ľuďom veľmi záleží na zdraví, fyzickom aj duševnom.

Teraz však stojíme pred možnosťami politiky v oblasti klímy a dopravy, ktoré budú mať radikálne odlišné dôsledky pre zdravie.

Aby sme to preskúmali, pozreli sme sa na dve odlišné budúce dopravné cesty opísané Komisiou pre zmenu klímy. Zistili sme, že rozhodnutia, ktoré teraz Nový Zéland robí, budú kľúčové pre zlepšenie životov ľudí v blízkej budúcnosti. (Caroline Shaw, The Conversation, viac na phys.org)

Odpočítavanie do uplatňovania požiadaviek na ekodizajn výrobkov

Dňa 28. júna 2024 bolo v Úradnom vestníku Európskej únie zverejnené  Európske nariadenie o ekodizajne (2024/1781/EÚ) („ Nariadenie o ekodizajne “), ktoré nadobudlo účinnosť 18. júla 2024. Toto nariadenie znamená radikálnu zmenu vo výrobe širokého spektra produktov a priamo ovplyvňuje dodávateľský reťazec všetkých spoločností, ktoré majú v úmysle uviesť produkty do Európskej únie. Jeho základným cieľom je zvýšiť udržateľnosť výrobkov zavedením série požiadaviek a zákazov, ktoré budú prispôsobené každej skupine výrobkov prostredníctvom delegovaných aktov Európskej komisie. Toto nariadenie je rámcovým právnym predpisom, čo znamená, že o konkrétnych pravidlách pre výrobky sa bude rozhodovať postupne v priebehu času, výrobok po výrobku, alebo horizontálne, na základe skupín výrobkov s podobnými vlastnosťami. (Elisabet Cots, viac na lexology.com)

Ako 6 priemyselných odvetví s ťažkými emisiami pracuje na dekarbonizácii

Pred desiatimi rokmi, pred rokovaním o Parížskej dohode na COP21, sa sektory s vysokými emisiami v ťažkom priemysle a ťažkej doprave považovali za takmer nemožné dekarbonizovať alebo „príliš ťažko znižovať“.

Podľa Parížskej dohody musíme do roku 2050 dosiahnuť nulové čisté emisie CO2, aby sme obmedzili globálne otepľovanie na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami.

Letectvo, lodná doprava, kamiónová doprava, hliník, cement a betón a oceľ predstavujú približne 25 % celosvetových emisií skleníkových plynov (GHG), ktoré by mohli do roku 2050 vzrásť až na 50 %, ak sa to nebude kontrolovať.

Dnes však týchto šesť sektorov podniká kľúčové kroky na dekarbonizáciu prostredníctvom práce 99 členov Koalície prvých hybných síl (FMC) a jej 13 vládnych partnerov. (Kate Whitingová, viac na weforum.org)

LEGISLATÍVA