Offsetové projekty

Táto študijná príručka podrobne opisuje vytvorenie a obsah otvorenej databázy geografických hraníc prírodných projektov na kompenzáciu uhlíka. Tieto prírodné riešenia klímy (NBS) sa stali dôležitou súčasťou stratégií (viac…)

Kreditný mechanizmus Parížskej dohody (PACM)  je globálna iniciatíva navrhnutá na zlepšenie kvality a integrity uhlíkových kreditov.  Uhlíkové kredity sú povolenia, ktoré umožňujú spoločnostiam kompenzovať ich emisie skleníkových plynov (GHG). Spoločnosti investujú do projektov, ktoré znižujú alebo odstraňujú CO₂ z atmosféry.

Paris Agreement Crediting Mechanism (PACM) bol zriadený podľa článku 6.4 Parížskej dohody . Tento článok umožňuje krajinám spojiť sa a obchodovať s jednotkami znižovania emisií, nazývanými aj A6.4ER (jednotky znižovania emisií podľa článku 6.4), aby dosiahli svoje klimatické ciele.  (Viac na unfccc.int)

Metodiky overených uhlíkových štandardov (Verified Carbon Standard – VCS) predstavujú súbor pravidiel a smerníc, ktoré určujú spôsob kvantifikácie, monitorovania a zníženia emisií skleníkových plynov (viac…)

Tento dokument, označený ako VMD0001, verzia 1.2, z 27. novembra 2023, s názvom „ESTIMATION OF CARBON STOCKS IN THE ABOVE- AND BELOWGROUND BIOMASS IN LIVE TREE AND NON-TREE POOLS (CP-AB)“, predstavuje modul pre odhad zásob uhlíka v nadzemnej a podzemnej biomase živých stromov a nelesných drevín. Bol vyvinutý v rámci sektorového rozsahu 14. Pôvodnú verziu 1.0 vyvinuli Avoided Deforestation Partners a Climate Focus, s autorstvom spoločností Silvestrum Climate Associates, Winrock International, Carbon Decisions International a TerraCarbon. Verziu 1.1 vyvinula spoločnosť Verra a verziu 1.2 pripravila Verra s podporou Tima Pearsona.

Modul umožňuje ex ante odhad zásob uhlíka v nadzemnej a podzemnej biomase stromov a nelesných drevín v základnom scenári (pred aj po odlesnení) a v projektovom scenári, a tiež ex post odhad zmeny zásob uhlíka v nadzemnej a podzemnej biomase stromov v projektovom scenári. Všetky termíny použité v tomto module sú v súlade s definíciami programu VCS. Tento modul je aplikovateľný na všetky typy lesov a vekové triedy.

Dokument podrobne popisuje postupy na odhad zásob uhlíka, ktoré sú rozdelené do štyroch častí:

• Časť 1: Nadzemná biomasa stromov (𝐶𝐴𝐵_𝑡𝑟𝑒𝑒, 𝑖): Odhad priemernej zásoby uhlíka sa vykonáva na základe terénnych meraní na pevných skúšobných plochách alebo pomocou bodového odberu vzoriek s hranolmi, s využitím reprezentatívneho náhodného alebo systematického výberu vzoriek. Sú dostupné dve možnosti odberu vzoriek:
  • Možnosť 1: Pevné skúšobné plochy s metódou alometrických rovníc: Zahŕňa určenie rozmerov stromov (DBH a celková výška), výber alebo vývoj vhodnej alometrickej rovnice pre daný typ lesa/skupinu druhov, odhad zásoby uhlíka pre každý strom a výpočet priemernej zásoby uhlíka pre každú vrstvu, prepočítanej na ekvivalenty oxidu uhličitého.
  • Možnosť 2: Bodový odber vzoriek s metódou alometrických rovníc: Podobne ako pri pevných plochách, zahŕňa meranie rozmerov stromov, výber alometrickej rovnice, odhad zásoby uhlíka pre každý strom na danom bode a výpočet priemernej zásoby uhlíka pre každú vrstvu, prepočítanej na ekvivalenty oxidu uhličitého.
• Časť 2: Podzemná biomasa stromov (𝐶𝐵𝐵_𝑡𝑟𝑒𝑒, 𝑖): Priemerná zásoba uhlíka sa odhaduje na základe terénnych meraní nadzemných parametrov v skúšobných plochách. Na výpočet podzemnej biomasy z nadzemnej sa používajú pomery koreňov k výhonkom (root to shoot ratios) v spojení s metódou alometrických rovníc z Časti 1. Sú dostupné dve možnosti:
  • Možnosť 1: Pevné skúšobné plochy s pomerom koreňov k výhonkom: Zahŕňa výpočet zásoby uhlíka v podzemnej biomase pre každú plochu pomocou pomeru koreňov k výhonkom aplikovaného na odhadnutú nadzemnú biomasu a následný výpočet priemernej zásoby uhlíka pre každú vrstvu, prepočítanej na ekvivalenty oxidu uhličitého.
  • Možnosť 2: Bodový odber vzoriek s pomerom koreňov k výhonkom: Podobne ako pri pevných plochách, využíva sa pomer koreňov k výhonkom aplikovaný na odhadnutú nadzemnú biomasu získanú metódou bodového odberu vzoriek, a následne sa vypočíta priemerná zásoba uhlíka pre každú vrstvu, prepočítaná na ekvivalenty oxidu uhličitého.
• Časť 3: Nadzemná biomasa nelesných drevín (𝐶𝐴𝐵_𝑛𝑜𝑛𝑡𝑟𝑒𝑒, 𝑖): Priemerné zásoby uhlíka sa odhadujú na základe predtým publikovaných alebo predvolených údajov alebo terénnych meraní. Nelesná drevná nadzemná biomasa zahŕňa stromy menšie ako minimálna veľkosť meraná pri stromoch, všetky kríky a inú neherbálnu živú vegetáciu. Odber vzoriek nelesnej vegetácie sa môže vykonávať pomocou deštruktívnych odberových rámov a/alebo, ak je to vhodné, v kombinácii s vhodnou alometrickou rovnicou pre kríky. Celková priemerná zásoba uhlíka sa vypočíta ako súčet priemernej zásoby uhlíka z metódy odberových rámov a metódy alometrických rovníc. Sú dostupné dve možnosti:
  • Možnosť 1: Metóda odberových rámov: Zahŕňa umiestnenie rámov na náhodne alebo systematicky vybraných bodoch, odrezanie a odváženie všetkej vegetácie vo vnútri rámu, určenie pomeru mokrej a suchej hmotnosti na podvzorke a následný odhad priemernej zásoby uhlíka na jednotku plochy.
  • Možnosť 2: Metóda alometrických rovníc: Používa sa pre kríky, bambus alebo iné typy vegetácie, kde možno jasne rozlíšiť jedince. Zahŕňa výber alebo vývoj vhodnej alometrickej rovnice, odhad zásoby uhlíka pre každý jedinec a výpočet priemernej zásoby uhlíka pre každú vrstvu, prepočítanej na ekvivalenty oxidu uhličitého.
• Časť 4: Podzemná biomasa nelesných drevín (𝐶𝐵𝐵_𝑛𝑜𝑛𝑡𝑟𝑒𝑒, 𝑖): Priemerná zásoba uhlíka sa odhaduje na základe terénnych meraní nadzemných parametrov a použitím pomerov koreňov k výhonkom na odhad podzemnej biomasy z nadzemnej biomasy. Nasleduje výpočet priemernej zásoby uhlíka pre každú vrstvu, prepočítanej na ekvivalenty oxidu uhličitého.

V časti 5. ÚDAJE A PARAMETRE sú uvedené podrobnosti o údajoch a parametroch, ktoré sú dostupné pri validácii a ktoré sa monitorujú. Medzi parametre dostupné pri validácii patria napríklad:

• 𝐶𝐹𝑗 (Uhlíkový zlomok): Uhlíkový zlomok sušiny.
• D:RAD: Pomer DBH k polomeru plochy, špecifický pre faktor bazálnej plochy hranola použitého pri bodovom odber vzoriek.
• 𝑓𝑗(𝑋,𝑌): Alometrická rovnica pre druh j spájajúca merané premenné stromu s nadzemnou biomasou. Dôraz sa kladie na výber vhodných a validovaných rovníc s minimálnym počtom 30 meraných stromov a r² ≥ 0.8. Dokument uvádza preferované zdroje rovníc a postupy na validáciu.
• 𝑓𝑗 (vegetation parameters): Alometrická rovnica pre nelesné druhy spájajúca parametre ako počet stoniek, priemer koruny, výška s nadzemnou biomasou. Dôraz sa kladie na použitie druhovovo špecifických rovníc alebo rovníc pre skupiny druhov s dostatočným rozsahom meraných parametrov a minimálne 30 jedincov. Uvádzajú sa aj postupy na overenie a vytvorenie nových rovníc.
• R (Pomer koreňov k výhonkom): Pomer podzemnej biomasy k nadzemnej biomase, špecifický pre druh alebo typ lesa/bióm. Uvádzajú sa preferované zdroje údajov a predvolené hodnoty pre rôzne ekologické zóny a úrovne nadzemnej biomasy.

Medzi monitorované údaje a parametre patria napríklad:

• Asp: Plocha skúšobných plôch v hektároch.
• N: Počet bodových odberov vzoriek.
• DBH: Priemer kmeňa vo výške pŕs v centimetroch.
• Asf: Plocha jedného odberového rámu v štvorcových metroch.
• Ar: Celková plocha všetkých skúšobných plôch pre alometrickú metódu nelesných drevín v danej vrstve v hektároch.
• H: Celková výška stromu v metroch.

Pre každý monitorovaný parameter sú uvedené dátové jednotky, popis, zdroj údajov, popis metód merania a postupov, frekvencia monitorovania/zaznamenávania, postupy kontroly kvality a zabezpečenia kvality (QA/QC), účel údajov a metóda výpočtu, ako aj komentáre.

V časti HISTÓRIA DOKUMENTU sa uvádza prehľad verzií dokumentu a vykonaných zmien. Verzia 1.1 opravila typografickú chybu a verzia 1.2 aktualizovala šablónu metodológie VCS a odstránila odkazy na VM0007.

Zhrnutie: Tento modul VMD0001 verzia 1.2 poskytuje podrobný rámec pre odhad zásob uhlíka v nadzemnej a podzemnej biomase živých stromov a nelesných drevín. Definuje aplikovateľné podmienky, postupy odhadu pre rôzne zložky biomasy s viacerými možnosťami merania a výpočtu, ako aj zoznam potrebných údajov a parametrov pre validáciu a monitorovanie. Dôraz sa kladie na používanie vhodných a validovaných metód a rovníc, ako aj na zabezpečenie kvality údajov. Modul je určený na použitie v projektoch zameraných na znižovanie emisií z odlesňovania a degradácie lesov (REDD+) a iných projektoch v oblasti využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesníctva (LULUCF). JaroR

---

Glosár kľúčových pojmov

• Nadzemná biomasa (Aboveground Biomass): Celková hmotnosť všetkej živej vegetácie nad zemou, vrátane kmeňov, konárov, listov a reprodukčných orgánov stromov a netrvovej vegetácie.
• Podzemná biomasa (Belowground Biomass): Celková hmotnosť všetkých živých koreňov vegetácie.
• Uhlíkové zásoby (Carbon Stocks): Množstvo uhlíka uloženého v určitej zložke ekosystému, napríklad v nadzemnej a podzemnej biomase. Zvyčajne sa vyjadruje v tonách uhlíka na hektár (t C ha⁻¹).
• Základná línia (Baseline): Scenár, ktorý reprezentuje podmienky, ktoré by existovali bez realizácie projektu zameraného na znižovanie emisií. Používa sa ako referenčný bod na meranie zníženia emisií alebo zvýšenia sekvestrácie uhlíka v rámci projektu.
• Projektový scenár (Project Scenario): Scenár, ktorý opisuje zmeny v uhlíkových zásobách v dôsledku realizácie projektu.
• Alometrická rovnica (Allometric Equation): Štatistický vzťah medzi ľahko merateľnými charakteristikami stromu (napr. priemer kmeňa, výška) a jeho biomasou. Používa sa na nepriamy odhad biomasy.
• Pomer koreňovej a nadzemnej časti (Root-to-Shoot Ratio): Pomer hmotnosti podzemnej biomasy (koreňov) k hmotnosti nadzemnej biomasy (výhonkov) rastliny. Používa sa na odhad podzemnej biomasy na základe odhadu nadzemnej biomasy.
• Pevná plocha (Fixed Area Plot): Metóda odberu vzoriek, pri ktorej sa na meranie stromov a vegetácie vymedzí plocha s presne definovanými hranicami.
• Bodové vzorkovanie s hranolovými okulármi (Point Sampling with Prisms): Metóda odberu vzoriek, pri ktorej sa výber stromov na meranie vykonáva z určitého bodu pomocou špeciálneho optického zariadenia (hranola), pričom pravdepodobnosť výberu stromu je úmerná štvorcu jeho priemeru.
• Vzorkovací rámec (Sampling Frame): Fyzický rámec (napr. kruhový alebo štvorcový) s definovanou plochou, ktorý sa používa na odber vzoriek netrvovej vegetácie na priame váženie a odhad biomasy.
• Uhlíkový podiel (Carbon Fraction): Podiel uhlíka v suchej hmotnosti biomasy. Používa sa na prepočet biomasy na obsah uhlíka.
• CO₂ ekvivalent (CO₂-e): Miera vyjadrujúca potenciál globálneho otepľovania rôznych skleníkových plynov v porovnaní s oxidom uhličitým (CO₂). Pri odhade uhlíkových zásob sa často uhlík prepočítava na ekvivalentné množstvo CO₂.
• Stratum (Vrstva): Podjednotka projektovej oblasti, ktorá má relatívne homogénne charakteristiky (napr. typ lesa, vek porastu). Stratifikácia sa používa na zvýšenie presnosti odhadov.
• Validácia (Validation): Proces preukázania, že použité metódy, dáta a parametre sú primerané a zodpovedajú daným podmienkam. V kontexte alometrických rovníc zahŕňa overenie ich presnosti s použitím nezávislých dát alebo priamych meraní.
• Ex ante: Predbežný odhad alebo predikcia vykonaná pred realizáciou projektu alebo monitorovacej aktivity.
• Ex post: Hodnotenie alebo meranie vykonané po realizácii projektu alebo monitorovacej aktivity.

Klimatická kríza a neustále rastúce emisie skleníkových plynov nútia vlády, podniky aj jednotlivcov hľadať spôsoby, ako znížiť svoj vplyv na životné prostredie. Offsetové projekty predstavujú inovatívny prístup (viac…)

Uhlíkové kompenzácie, často vnímané ako spôsob, ako veľké spoločnosti zmierňujú svoj klimatický dopad, môžu získať nový rozmer. Namiesto investovania do zahraničných projektov na ochranu lesov alebo obnoviteľných zdrojov energie, odborníci navrhujú nasmerovať tieto prostriedky na pomoc nízkopríjmovým domácnostiam. Takéto riešenie by nielen znižovalo emisie skleníkových plynov, ale zároveň zlepšovalo životné podmienky tých, ktorí čelia vysokým nákladom na energie.

Ako fungujú uhlíkové kompenzácie?

Uhlíkové kompenzácie umožňujú firmám vyvážiť svoje emisie skleníkových plynov investovaním do projektov, ktoré znižujú emisie inde. Typickými príkladmi sú zalesňovanie, ochrana tropických dažďových pralesov alebo výstavba veterných elektrární. Problém však spočíva v tom, že niektoré z týchto projektov čelia kritike pre nízku transparentnosť alebo pochybné výsledky.

Potenciál domáceho využitia kompenzácií

Výskumníci z Vanderbiltovej univerzity prišli s myšlienkou presmerovania financií z uhlíkových kompenzácií na energetickú účinnosť nízkopríjmových domácností. Tieto domácnosti často bývajú v starších, zle izolovaných budovách, ktoré si vyžadujú veľké množstvo energie na vykurovanie alebo chladenie.

Zlepšenie energetickej efektívnosti v takýchto domovoch by mohlo zahŕňať:

• Izoláciu stien a podkrovia
• Výmenu zastaralých vykurovacích systémov za úspornejšie modely
• Modernizáciu okien a dverí na udržanie tepla
• Výmenu starých chladničiek za energeticky úsporné spotrebiče

Prínosy pre domácnosti a životné prostredie

Energetické úpravy nielenže znižujú spotrebu energie, ale prinášajú aj ďalšie výhody:

• Zníženie nákladov na energie: Domácnosti môžu ušetriť stovky dolárov ročne.
• Zlepšenie zdravia: Lepšia izolácia a kvalitné vykurovanie prispievajú k zníženiu výskytu ochorení spojených s chladom a vlhkosťou.
• Nižšie emisie: Menej spotrebovanej energie znamená menší dopyt po fosílnych palivách a teda menej emisií uhlíka.

Napríklad v meste Nashville, kde sa uskutočnil pilotný projekt, výskumníci zistili, že jednoduché opatrenia, ako výmena okien alebo izolácia podkrovia, môžu znížiť emisie uhlíka o stovky ton ročne.

Cesta k spravodlivejšej klíme

Táto iniciatíva by mohla pomôcť riešiť klimatickú nespravodlivosť, keďže nízkopríjmové komunity sú často najviac zasiahnuté dôsledkami klimatických zmien, no majú najmenšiu možnosť sa im prispôsobiť. Presmerovanie financií na lokálne projekty energetickej efektívnosti by bolo investíciou nielen do ochrany klímy, ale aj do zlepšenia kvality života tých, ktorí to najviac potrebujú.

Uhlíkové kompenzácie nemusia byť len abstraktným konceptom na zmierňovanie emisií v odľahlých oblastiach sveta. Investovaním do miestnych komunít a ich energetickej účinnosti môžeme dosiahnuť viditeľné výsledky, ktoré pomôžu znížiť emisie a zároveň podporia sociálnu spravodlivosť. Tento prístup by mohol byť kľúčom k efektívnejšiemu riešeniu klimatických výziev na globálnej i lokálnej úrovni. JaroR

Keďže dopady zmeny klímy sú čoraz závažnejšie, čoraz viac produktov a služieb sa predáva cestujúcim, aby pomohli kompenzovať vlastnú uhlíkovú stopu. Medzi najbežnejšie patria uhlíkové kompenzácie – ktoré umožňujú individuálnym cestujúcim investovať do environmentálnych projektov určených na zníženie znečistenia uhlíkovými emisiami.  Bežné príklady projektov , ktoré možno financovať prostredníctvom nákupov uhlíkových kompenzácií, zahŕňajú zalesňovanie a výstavbu obnoviteľných zdrojov energie.

Aj keď sa tieto nákupy môžu zdať užitočné, vedie sa tiež veľa diskusií o tom, či majú skutočne zmysluplný vplyv v boji za spomalenie a zvrátenie zmeny klímy. V najhoršom prípade boli projekty kompenzácie uhlíka označené za formu greenwashingu , ktorá skutočne nepomáha znižovať emisie CO2. Niektorí odborníci však tvrdia , že výhody nákupu kompenzácií môžu prevážiť nad výzvami, ktoré identifikovali kritici. (Mia Taylor, travelpulse.com)

Aká je veľkosť dobrovoľného trhu s uhlíkom? V snahe obmedziť zmenu klímy si veľké spoločnosti ako Microsoft, Google a Starbucks stanovujú ambiciózne ciele na dosiahnutie uhlíkovej neutrality a dobrovoľný trh s uhlíkom (VCM) im v tom pomáha.

VCM dáva spoločnostiam, neziskovým organizáciám, vládam a jednotlivcom možnosť nakupovať a predávať uhlíkové offsetové kredity. Uhlíková kompenzácia je nástroj, ktorý predstavuje zníženie emisií oxidu uhličitého alebo skleníkových plynov o jednu metrickú tonu.

Aby sme to uviedli do perspektívy, na zachytenie jednej tony emisií CO2 by ste museli pestovať približne 50 stromov za jeden rok ¹.

Spoločnosti, ktoré nie sú schopné dosiahnuť svoje ciele v oblasti emisií skleníkových plynov (GHG), si môžu kúpiť uhlíkové kompenzačné kredity investovaním do environmentálnych projektov, ktoré môžu zabrániť, znížiť alebo odstrániť uhlíkové emisie.

Napríklad letecká spoločnosť, ktorá chce uplatniť uhlíkovú neutralitu, môže vypočítať, koľko emisií uhlíka sa nedokáže zbaviť. Potom si môžu kúpiť ekvivalentné množstvo uhlíkových kompenzačných kreditov investovaním do projektu regeneratívneho poľnohospodárstva v Brazílii pomocou VCM. Letecká spoločnosť si tak môže nárokovať uhlíkovú neutralitu.

Od roku 2022 sa skutočný dobrovoľný trh s uhlíkom odhaduje na približne 2 miliardy dolárov. (Jennifer L. Carboncredits.com )

V ére, v ktorej sa zmena klímy javí ako jedna z najväčších výziev, ktorým ľudstvo čelí, podniky čoraz viac uznávajú dôležitosť riešenia svojej uhlíkovej stopy. Kompenzácia emisií uhlíka sa stala kľúčovou stratégiou spoločností na zníženie emisií skleníkových plynov a prispievanie k udržateľnejšej budúcnosti. Tento príspevok sa zaoberá rôznymi metódami, ktoré podniky využívajú na kompenzáciu svojej uhlíkovej stopy, vrátane projektov zalesňovania, investícií do obnoviteľnej energie a technológií zachytávania uhlíka. Okrem toho hodnotí účinnosť týchto stratégií a podnecuje diskusie o ich vplyve. (Siddharth Patro, viac na linkedin.com)

Odstraňovanie uhlíka sa vzťahuje na proces aktívneho odstraňovania oxidu uhličitého (CO ₂ ) z atmosféry . Keďže zníženie všetkých emisií skleníkových plynov pri zdroji nie je možné, odstránenie uhlíka je nevyhnutné na vyrovnanie nevyhnutných emisií a obmedzenie globálneho otepľovania.  Odstraňovanie uhlíka znamená odstraňovať CO ₂ a bezpečne ho skladovať, takže nemôže prispieť k zvýšeniu globálnej teploty. Emisie ušetrené prostredníctvom činností odstraňovania uhlíka sa vo všeobecnosti nazývajú „ negatívne emisie “. (Viac na consilium.europa.eu)

Vzorové projekty, ako aj technickú podporu pre žiadateľov nájdete na stránke ForestPortálu:  https://www.forestportal.sk/prv_sr/projektove-podpory/.

Vzorové projekty (ŽoNFP a vybrané povinné prílohy s výnimkou projektovej dokumentácie) k:

• výzve číslo 58/PRV/2022 – podopatrenie: 8.5 – Podpora na investície do zlepšenia odolnosti a environmentálnej hodnoty lesných ekosystémov;

činnosť: Umelá obnova a výchova ochranných lesov a lesov osobitného určenia, najmä podsadbou lesných porastov (vzorový projekt na stiahnutie tu)

• výzve číslo 59/PRV/2022 – podopatrenie: 8.5 – Podpora na investície do zlepšenia odolnosti a environmentálnej hodnoty lesných ekosystémov;

činnosť: Budovanie a obnova občianskej a poznávacej infraštruktúry v lesných ekosystémoch (vzorový projekt na stiahnutie tu)

• výzve číslo 62/PRV/2022 – podopatrenie: 8.3 – Podpora na prevenciu škôd v lesoch spôsobených lesnými požiarmi a prírodnými katastrofami a katastrofickými udalosťami;

činnosť: Zlepšenie vodného hospodárstva v lesoch – (vzorový projekt na stiahnutie tu)

• výzve číslo 63/PRV/2022 – podopatrenie: 4.3 – Podpora na investície do infraštruktúry súvisiacej s vývojom, modernizáciou alebo a prispôsobením poľnohospodárstva a lesného hospodárstva;

Vzhľadom na absenciu vládnych nariadení vyžadujúcich dramatické zníženie emisií skleníkových plynov (GHG), ktoré spôsobujú zmenu klímy, čoraz väčší počet spoločností prijíma ciele „čistej nuly“. Viac ako jedna tretina z 2 000 najväčších svetových verejne vlastnených spoločností vyhlásila čisté nulové ciele podľa Net Zero Tracker, databázy zostavenej v spolupráci akademikov a neziskové organizácie. Tieto ciele zvyčajne zahŕňajú verejné záväzky na zníženie emisií skleníkových plynov prostredníctvom opatrení, ako je úprava procesu, zmena zloženia produktov, prechod na palivá, prechod na obnoviteľnú energiu, investície do projektov odstraňovania uhlíka – a prísľub na nulové zníženie zostávajúcich emisií zakúpením kompenzácií uhlíka, známe ako uhlíkové kredity. Uhlíkové kredity sú finančné nástroje, pri ktorých kupujúci platí inej spoločnosti, aby podnikla určité kroky na zníženie emisií skleníkových plynov, a kupujúci získa kredit za zníženie. (Varsha Ramesh Walsh, Michael W.) Toffel

Offsety sú zložitejšie ako len platiť za nové stromy, ktoré sa majú vysadiť po lete. Pre mnohých ekologicky zmýšľajúcich cestovateľov je jednoduché pri kúpe letenky skontrolovať tlačidlo „offset my flight“. Takmer každá letecká spoločnosť ponúka takýto program spolu s kalkulačkou, ktorá ukazuje, ako môže cestujúci kompenzovať svoj let. Uprostred vĺn horúčav a masívnych záplav, prečo neminúť pár dolárov navyše, aby ste prispeli k znižovaniu emisií skleníkových plynov? 

Mnohé z týchto programov kompenzácie uhlíka však nie sú tým, čím sa zdajú. Podľa jednej nedávnej štúdie publikovanej v Science , kompenzačné projekty neznížili odlesňovanie a projekty, ktoré zaznamenali určité zníženie, nie sú také efektívne, ako sa o sebe tvrdí. Julia Jones, profesorka vedy o ochrane prírody na Bangorskej univerzite, hovorí, že tieto výsledky nie sú dobrou správou, pretože záchrana lesov sekvestrujúcich uhlík je rozhodujúca pre udržanie otepľovania pod 2 °C alebo 3,6 °F.

„Je to skutočne znepokojujúce zistenie, že tieto projekty boli menej efektívne, ako sa tvrdilo,“ povedala. „To však neznamená, že neboli efektívnym nástrojom, že tieto projekty nič nedosiahli. Znamená to, že viac uhlíkových kreditov sa predalo, ako dodalo.

Uhlíkové kompenzácie sú o niečo komplikovanejšie, ako len minúť pár ďalších dolárov za let a potom predpokladať, že vaše peniaze pomáhajú chrániť stromy v Amazónii. Určenie množstva uhlíka, ktoré ste osobne vypustili, a určenie ekvivalentného množstva kompenzácií potrebných na potenciálne vyrovnanie týchto emisií je zložitý  proces účtovania , ktorý väčšinou nemusí byť presný. A existuje šanca, že kompenzácia, ktorú ste si kúpili na ochranu stromov v lese, išla niekam, kde  by sa tieto stromy aj tak zachovali , takže vaša kompenzácia v skutočnosti moc neprináša uhlík, ktorý ste vypustili do atmosféry.  (Emily Driehaus)

Toľko ľudí zomrelo na choroby, vojny a zotročenie počas európskeho dobývania Ameriky, že amazonské pralesy opäť vyrástli, čím sa znížil atmosférický oxid uhličitý a možno prispeli k „malej dobe ľadovej“ v 17. storočí. Lesy dnes poskytujú pozitívnejšiu nádej na obmedzenie globálneho otepľovania. Súčasný prístup však zlyháva. Myšlienka uhlíkových kreditov na biologickej báze spočíva v tom, že emitent oxidu uhličitého – povedzme letecká spoločnosť – môže financovať projekt, ktorý chráni stromy, vysádza nové alebo zachováva iné ekosystémy obsahujúce uhlík, ako sú rašeliniská – mokrade s čiastočne rozpadnutou vegetáciou. – alebo mangrovy. Tieto projekty sú akreditované podľa schválených metodík významnými registrami ako Verra a Gold Standard. (Robin Mills)

Farmári, farmári a vlastníci pôdy môžu produkovať a predávať uhlíkové kompenzácie zachytávaním a ukladaním emisií. Robia to pomocou procesov  pestovania uhlíka a sekvestrácie uhlíka, ktoré zahŕňajú implementáciu postupov, ktoré odstraňujú CO2 z atmosféry premenou plynu na organickú hmotu v pôde a prípadne na rastliny.  Akonáhle sa CO2 absorbuje, pomáha obnoviť prirodzené  vlastnosti pôdy – súčasne zvyšuje produkciu plodín a znižuje znečistenie.

Farmári, farmári a vlastníci pôdy môžu kompenzovať emisie uhlíka nespočetnými spôsobmi. Aj keď nejde o úplný zoznam, uvádzame niekoľko postupov, ktoré sa zvyčajne kvalifikujú ako projekty produkujúce offsety.

• Vracanie biomasy do pôdy ako mulč po zbere namiesto odstraňovania alebo spaľovania. Tento postup znižuje vyparovanie z povrchu pôdy, čo pomáha zachovať vodu. Biomasa tiež pomáha živiť pôdne mikróby a dážďovky, čo umožňuje živinám kolobeh a posilňovanie pôdnej štruktúry.
• Použitie postupov konzervačného alebo neobrábania pôdy, ktoré zlepšujú kvalitu vody a vzduchu zvýšením živín, štruktúry pôdy, pórovitosti a sklonu.
• Používanie manažmentu živín a presného poľnohospodárstva na udržanie zdravia rastlín a pôdy namiesto chemikálií alebo pesticídov.
• Výsadba krycích plodín počas mimosezónneho obdobia, aby sa pôda pripravila na trhové plodiny zlepšením kvality pôdy.
• Nahradenie povrchových zavlažovacích systémov záplavovými závlahovými systémami, aby bolo možné odtekajúcu vodu recyklovať na zlepšenie účinnosti.
• Podpora opätovného rastu lesov na odstránenie, uloženie a opätovné využitie uhlíka v stromoch a rastlinách.
• Návrat degradovaných pôd do ich prirodzeného stavu, premena výmery na trávnaté porasty alebo výsadba stromov alebo semien, aby sa voľná pôda zmenila na lesy alebo lesy.
• Striedanie plodín na zabezpečenie dostatku živín v pôde.
• Prechod na alternatívne typy palív, ako sú biopalivá s nižším obsahom uhlíka, ako je kukurica a etanol a bionafta získaný z biomasy.
• Zmena hospodárenia s hnojom a zmena harmonogramu kŕmenia.

Po prečítaní tohto zoznamu by vás mohlo zaujímať, ako sa určuje objem a hodnota uhlíkových kompenzácií produkovaných každou z týchto metód. Aby bolo jasné, nie je to ľahká úloha. Monitorovanie a vyhodnocovanie emisií a ich znižovaní môže byť výzvou aj pre najskúsenejších profesionálov v poľnohospodárstve.

Našťastie, keď nastane čas na uvedenie kompenzácií na VCM, odborník na overenie tretej strany môže zhromaždiť, analyzovať a overiť údaje z vášho vlastníctva, možno dokonca vykonať návštevu lokality, aby určil, na koľko kompenzácií máte nárok. Vyvíjaná nová technológia môže tiež na diaľku sledovať množstvo uhlíka sekvestrovaného na vašej pôde, čím sa eliminuje potreba akéhokoľvek  dohadovania. (Carboncredits.com)

Mnoho podnikov používa kompenzáciu uhlíka ako spôsob, ako znížiť celkové emisie a zmierniť ich vplyv na životné prostredie, ale množstvo nedávnych výskumov tejto praxe zistilo, že kompenzácie sú hlboko chybné a neplnia to, čo sľubujú. Všetky podniky sa zaoberajú znižovaním emisií – a vzhľadom na akútnu klimatickú krízu, ktorej planéta čelí, by mali byť tiež. Mali by sa im tiež dariť lepšie , a to aj napriek tomu, že v blízkej budúcnosti mnohí zavádzajú nulové ciele. Je to preto, že mnohí používajú uhlíkové kompenzácie ako spôsob, ako zmierniť svoj vplyv na klímu. Zjednodušene povedané, kompenzácia uhlíka zahŕňa spoločnosti, ktoré „zrušia“ svoje emisie investovaním do projektov, ktoré sľubujú zníženie uhlíka inde, ako sú iniciatívy zalesňovania, výroba čistej energie a nedávno aj projekty zachytávania uhlíka. Kúpou týchto takzvaných „uhlíkových kreditov“ môžete „vyvážiť“ množstvo uhlíka v atmosfére. (Autor: Anay Mridul)

Dosiahnutie „nulových“ emisií uhlíka si vyžaduje viac než len obmedzenie emisií skleníkových plynov. Oxid uhličitý sa musí tiež stiahnuť zo vzduchu , aby sa kompenzovalo pokračujúce uvoľňovanie zo sektorov, v ktorých sa emisie ťažko znižujú, ako je výroba cementu a ocele . Existuje mnoho spôsobov, ako to dosiahnuť – od získavania CO ₂ priamo zo vzduchu chemickými prostriedkami až po vysádzanie stromov a morskej trávy alebo osievanie oceánov železom na stimuláciu rastu fotosyntetizujúceho fytoplanktónu. Dokonca aj pri úplnej dekarbonizácii bude potrebné každoročne zablokovať miliardy ton CO _2. Trhy s „uhlíkovými kompenzáciami“ – kreditmi, ktoré platia niekomu inému za znižovanie atmosférického uhlíka vo vašom mene – môžu byť efektívnym spôsobom globálneho riadenia odstraňovania CO _{2 .} Budú však fungovať len vtedy, ak budú správne ceny a stimuly a v súčasnosti existujú dva zásadné problémy s ich nastavením. (Philip W. Boyd, Lennart Bach, … Christian Turney)

Vo svojej podstate sú uhlíkové kredity aj uhlíkové kompenzácie účtovnými mechanizmami. Poskytujú spôsob, ako vyrovnať váhy znečistenia. Veľkou myšlienkou kreditov a kompenzácií je, že keďže CO2 je rovnaký plyn kdekoľvek na svete, nezáleží na tom, kde dôjde k zníženiu emisií. Pre spotrebiteľov aj spoločnosti má finančný zmysel znižovať emisie tam, kde je to najlacnejšie a najjednoduchšie, aj keď to nezahŕňa ich vlastnú prevádzku. Aj keď sa pojmy „uhlíkové kredity“ a „uhlíkové kompenzácie“ často používajú zameniteľne, označujú dva odlišné produkty, ktoré slúžia na dva rôzne účely. Predtým, ako začnete nakupovať, je dôležité pochopiť rozdiel medzi týmito dvoma a ktorý z nich vám pomôže dosiahnuť vaše ciele. Tu je široká definícia pojmov:

• Carbon offset: Odstránenie skleníkových plynov z atmosféry.
• Uhlíkový kredit: Zníženie emisií skleníkových plynov do atmosféry.

Aby ste si tento rozdiel lepšie predstavili, predstavte si zdroj vody znečistený blízkou chemickou továrňou. „Chemická kompenzácia“ by znamenala vytiahnutie chemikálií z vody, aby ju pomohli vyčistiť. „Chemický kredit“ by znamenal zaplatiť inej chemickej spoločnosti, aby vypustila do vody menej chemikálií, takže celková úroveň znečistenia zostane rovnaká. Jasné ako blato? Skvelé.

Každým dňom a rôznymi spôsobmi sa naša planéta Zem mení k horšiemu. Ale väčšina z nás tomu neverí. Teraz je koniec augusta – obdobie dažďov v južnej Ázii so scenárom záplav, tajfúnov, zosuvov pôdy a sucha. Na Západe je leto, s bezprecedentnými vlnami horúčav, spálenou zemou v mnohých európskych mestách a so zúrivými lesnými požiarmi na Havaji, Kanade a USA. Ale ľudia reptajú, sťažujú sa… a prispôsobujú sa. Zapnú klimatizáciu, ale ani na chvíľu nezmenia svoje návyky.  Jedným z problémov, ktorým čelíme, je, že dnes ľudia čoraz častejšie získavajú informácie zo sociálnych médií. Aj keď je to presné, sociálne médiá majú tendenciu byť povrchné a redukujú všetky konverzácie na zjednodušený formát tweetu. O zložitosti klimatických zmien sa vôbec nehovorí, zatiaľ čo pozornosť sa sústreďuje na vonkajší opis katastrofy, ako je zosuv pôdy, povodeň alebo požiar. To, čo sa v skutočnosti deje každý deň a každý okamih dňa, je, že obrovské ľudské priemyselné a technologické systémy zásadne menia samotné bio-geochemické cykly, od ktorých závisí život na Zemi. Klimatické zmeny sú len jedným z prejavov – meníme aj cykly uhlíka a dusíka a rovnováhu fosforu, ktoré sa vyvíjali milióny rokov. (Myron J. Pereira)

 

Existuje mnoho rôznych typov projektov uhlíkových kreditov, ktoré možno uskutočniť na zníženie emisií uhlíka. Nižšie diskutujeme o niekoľkých:

• Projekty zalesňovania a obnovy lesov   zahŕňajú výsadbu nových lesov alebo obnovu degradovaných lesov. Stromy absorbujú CO ₂ z atmosféry a bránia mu vstúpiť do atmosféry.  Vývojári projektov, ako je DGB, spájajú ekológov a miestne komunity, aby navrhli a spravovali projekty opätovného zalesňovania.  Máme niekoľko rozsiahlych projektov na výsadbu miliónov stromov na ochranu prírody a prirodzených biotopov.  Každý projekt je hodnotený a certifikovaný nezávislou treťou stranou, aby sa zabezpečilo, že spĺňa prísne normy znižovania emisií a trvalo udržateľného rozvoja.
• Projekty energetickej účinnosti sa zameriavajú na znižovanie spotreby energie a zlepšovanie účinnosti v budovách, továrňach a iných zariadeniach. Napríklad DGB má projekty energeticky účinných sporákov v Kamerune a Keni. 2,6 miliardy ľudí závisí od dreva a dreveného uhlia ako od primárneho zdroja paliva. Preto je nevyhnutné vyvinúť sporák, ktorý im pomôže využívať prírodné zdroje čo najefektívnejším spôsobom. To vedie k menšiemu odlesňovaniu, znečisťovaniu ovzdušia a emisiám uhlíka
• Projekty obnoviteľnej energie vytvárajú čistú energiu z obnoviteľných zdrojov, ako je veterná, solárna a vodná energia. Investovaním do týchto projektov môžu spoločnosti získať uhlíkové kredity a kompenzovať svoje emisie.
• Projekty zachytávania a využívania metánu zahŕňajú zachytávanie emisií metánu a používanie plynu ako zdroja paliva. Metán je silný skleníkový plyn uvoľňovaný pri výrobe ropy a plynu, ako aj zo skládok a poľnohospodárskych činností. Investovaním do týchto projektov môžu spoločnosti získať uhlíkové kredity.
• Projekty zachytávania a ukladania uhlíka (CCS) zahŕňajú zachytávanie emisií CO ₂ z priemyselných procesov a výroby energie, ich ukladanie pod zem alebo ich opätovné využitie na iné účely. Investovaním do projektov CCS môžu spoločnosti získať uhlíkové kredity a kompenzovať emisie. (AI)