Offsetové projekty

Vytvoríme transparentný, overiteľný a bezpečný trh, kde môžu vlády, firmy aj jednotlivci obchodovať s uhlíkovými kreditmi, biodiverzitnými certifikátmi alebo inými environmentálnymi kreditmi.
Blockchain zabezpečí, že každý kredit je unikátny, overený a nemožno ho (viac…)

Čo ak by vaša ďalšia investícia mohla pomôcť planéte a vášmu portfóliu? S programom Eco-Tree 2025 od World Tree sa to môže stať. Ako najväčší pestovateľ stromov Empress v Severnej Amerike , World Tree pestuje (viac…)

Nedávne prijatie nových štandardov pre uhlíkový trh OSN predstavuje významný krok pre medzinárodnú klimatickú spoluprácu. Tieto pravidlá konečne zosúlaďujú udeľovanie kompenzačných (offsetových) kreditov (viac…)

Brusel – Najnovšia debata o klíme v Bruseli osvetlila znepokojujúcu realitu. Snaha Európskej únie dosiahnuť svoje ambiciózne klimatické ciele sa často spolieha na „medzinárodné kompenzácie“. Táto stratégia (viac…)

Nedávne prijatie nových štandardov pre trh s uhlíkom OSN predstavuje významný krok pre medzinárodnú klimatickú spoluprácu. Tieto pravidlá, pod dohľadom Dozorného orgánu článku 6.4, ktorý vedú Martin Hession (viac…)

Popredné európske spoločnosti obchodované na burze zvyšujú svoje záväzky v oblasti klímy. Nová štúdia berlínskej klimatickej platformy goodcarbon, ktorá analyzovala správy o udržateľnosti 2023 a 2024 firiem (viac…)

Svet sa nachádza v kľúčovom bode boja proti klimatickým zmenám, ktoré sú dnes neoddeliteľnou súčasťou spravodajských cyklov. Po milióny rokov bol globálny „uhlíkový cyklus“ v rovnováhe (viac…)

Uhlíkové kredity (časťou uhlíkovej kompenzácie) predstavujú jednotku emisií, ktorú projekt zabráni vypusteniu alebo odstráni z atmosféry. Korektne povedané, ide o obchodovateľné povolenie na zníženie (viac…)

Planéta Zem čelí klimatickej kríze, prejavujúcej sa čoraz častejšími a smrtnejšími vlnami horúčav a záplavami, čo generálny tajomník OSN označil za „skutočný kolaps klímy“. Tieto extrémy neúmerne zasahujú tých, ktorí (viac…)

Klimatické zmeny a digitálne inovácie formujú budúcnosť globálnych financií a ľudstva. Dosahovanie cieľov v oblasti udržateľnosti a čistej nuly, najmä pre spoločnosti snažiace sa vyrovnať emisie a odstraňovať (viac…)

Táto študijná príručka podrobne opisuje vytvorenie a obsah otvorenej databázy geografických hraníc prírodných projektov na kompenzáciu uhlíka. Tieto prírodné riešenia klímy (NBS) sa stali dôležitou súčasťou stratégií (viac…)

Kreditný mechanizmus Parížskej dohody (PACM)  je globálna iniciatíva navrhnutá na zlepšenie kvality a integrity uhlíkových kreditov.  Uhlíkové kredity sú povolenia, ktoré umožňujú spoločnostiam kompenzovať ich emisie skleníkových plynov (GHG). Spoločnosti investujú do projektov, ktoré znižujú alebo odstraňujú CO₂ z atmosféry.

Paris Agreement Crediting Mechanism (PACM) bol zriadený podľa článku 6.4 Parížskej dohody . Tento článok umožňuje krajinám spojiť sa a obchodovať s jednotkami znižovania emisií, nazývanými aj A6.4ER (jednotky znižovania emisií podľa článku 6.4), aby dosiahli svoje klimatické ciele.  (Viac na unfccc.int)

Metodiky overených uhlíkových štandardov (Verified Carbon Standard – VCS) predstavujú súbor pravidiel a smerníc, ktoré určujú spôsob kvantifikácie, monitorovania a zníženia emisií skleníkových plynov (viac…)

Tento dokument, označený ako VMD0001, verzia 1.2, z 27. novembra 2023, s názvom „ESTIMATION OF CARBON STOCKS IN THE ABOVE- AND BELOWGROUND BIOMASS IN LIVE TREE AND NON-TREE POOLS (CP-AB)“, predstavuje modul pre odhad zásob uhlíka v nadzemnej a podzemnej biomase živých stromov a nelesných drevín. Bol vyvinutý v rámci sektorového rozsahu 14. Pôvodnú verziu 1.0 vyvinuli Avoided Deforestation Partners a Climate Focus, s autorstvom spoločností Silvestrum Climate Associates, Winrock International, Carbon Decisions International a TerraCarbon. Verziu 1.1 vyvinula spoločnosť Verra a verziu 1.2 pripravila Verra s podporou Tima Pearsona.

Modul umožňuje ex ante odhad zásob uhlíka v nadzemnej a podzemnej biomase stromov a nelesných drevín v základnom scenári (pred aj po odlesnení) a v projektovom scenári, a tiež ex post odhad zmeny zásob uhlíka v nadzemnej a podzemnej biomase stromov v projektovom scenári. Všetky termíny použité v tomto module sú v súlade s definíciami programu VCS. Tento modul je aplikovateľný na všetky typy lesov a vekové triedy.

Dokument podrobne popisuje postupy na odhad zásob uhlíka, ktoré sú rozdelené do štyroch častí:

• Časť 1: Nadzemná biomasa stromov (𝐶𝐴𝐵_𝑡𝑟𝑒𝑒, 𝑖): Odhad priemernej zásoby uhlíka sa vykonáva na základe terénnych meraní na pevných skúšobných plochách alebo pomocou bodového odberu vzoriek s hranolmi, s využitím reprezentatívneho náhodného alebo systematického výberu vzoriek. Sú dostupné dve možnosti odberu vzoriek:
  • Možnosť 1: Pevné skúšobné plochy s metódou alometrických rovníc: Zahŕňa určenie rozmerov stromov (DBH a celková výška), výber alebo vývoj vhodnej alometrickej rovnice pre daný typ lesa/skupinu druhov, odhad zásoby uhlíka pre každý strom a výpočet priemernej zásoby uhlíka pre každú vrstvu, prepočítanej na ekvivalenty oxidu uhličitého.
  • Možnosť 2: Bodový odber vzoriek s metódou alometrických rovníc: Podobne ako pri pevných plochách, zahŕňa meranie rozmerov stromov, výber alometrickej rovnice, odhad zásoby uhlíka pre každý strom na danom bode a výpočet priemernej zásoby uhlíka pre každú vrstvu, prepočítanej na ekvivalenty oxidu uhličitého.
• Časť 2: Podzemná biomasa stromov (𝐶𝐵𝐵_𝑡𝑟𝑒𝑒, 𝑖): Priemerná zásoba uhlíka sa odhaduje na základe terénnych meraní nadzemných parametrov v skúšobných plochách. Na výpočet podzemnej biomasy z nadzemnej sa používajú pomery koreňov k výhonkom (root to shoot ratios) v spojení s metódou alometrických rovníc z Časti 1. Sú dostupné dve možnosti:
  • Možnosť 1: Pevné skúšobné plochy s pomerom koreňov k výhonkom: Zahŕňa výpočet zásoby uhlíka v podzemnej biomase pre každú plochu pomocou pomeru koreňov k výhonkom aplikovaného na odhadnutú nadzemnú biomasu a následný výpočet priemernej zásoby uhlíka pre každú vrstvu, prepočítanej na ekvivalenty oxidu uhličitého.
  • Možnosť 2: Bodový odber vzoriek s pomerom koreňov k výhonkom: Podobne ako pri pevných plochách, využíva sa pomer koreňov k výhonkom aplikovaný na odhadnutú nadzemnú biomasu získanú metódou bodového odberu vzoriek, a následne sa vypočíta priemerná zásoba uhlíka pre každú vrstvu, prepočítaná na ekvivalenty oxidu uhličitého.
• Časť 3: Nadzemná biomasa nelesných drevín (𝐶𝐴𝐵_𝑛𝑜𝑛𝑡𝑟𝑒𝑒, 𝑖): Priemerné zásoby uhlíka sa odhadujú na základe predtým publikovaných alebo predvolených údajov alebo terénnych meraní. Nelesná drevná nadzemná biomasa zahŕňa stromy menšie ako minimálna veľkosť meraná pri stromoch, všetky kríky a inú neherbálnu živú vegetáciu. Odber vzoriek nelesnej vegetácie sa môže vykonávať pomocou deštruktívnych odberových rámov a/alebo, ak je to vhodné, v kombinácii s vhodnou alometrickou rovnicou pre kríky. Celková priemerná zásoba uhlíka sa vypočíta ako súčet priemernej zásoby uhlíka z metódy odberových rámov a metódy alometrických rovníc. Sú dostupné dve možnosti:
  • Možnosť 1: Metóda odberových rámov: Zahŕňa umiestnenie rámov na náhodne alebo systematicky vybraných bodoch, odrezanie a odváženie všetkej vegetácie vo vnútri rámu, určenie pomeru mokrej a suchej hmotnosti na podvzorke a následný odhad priemernej zásoby uhlíka na jednotku plochy.
  • Možnosť 2: Metóda alometrických rovníc: Používa sa pre kríky, bambus alebo iné typy vegetácie, kde možno jasne rozlíšiť jedince. Zahŕňa výber alebo vývoj vhodnej alometrickej rovnice, odhad zásoby uhlíka pre každý jedinec a výpočet priemernej zásoby uhlíka pre každú vrstvu, prepočítanej na ekvivalenty oxidu uhličitého.
• Časť 4: Podzemná biomasa nelesných drevín (𝐶𝐵𝐵_𝑛𝑜𝑛𝑡𝑟𝑒𝑒, 𝑖): Priemerná zásoba uhlíka sa odhaduje na základe terénnych meraní nadzemných parametrov a použitím pomerov koreňov k výhonkom na odhad podzemnej biomasy z nadzemnej biomasy. Nasleduje výpočet priemernej zásoby uhlíka pre každú vrstvu, prepočítanej na ekvivalenty oxidu uhličitého.

V časti 5. ÚDAJE A PARAMETRE sú uvedené podrobnosti o údajoch a parametroch, ktoré sú dostupné pri validácii a ktoré sa monitorujú. Medzi parametre dostupné pri validácii patria napríklad:

• 𝐶𝐹𝑗 (Uhlíkový zlomok): Uhlíkový zlomok sušiny.
• D:RAD: Pomer DBH k polomeru plochy, špecifický pre faktor bazálnej plochy hranola použitého pri bodovom odber vzoriek.
• 𝑓𝑗(𝑋,𝑌): Alometrická rovnica pre druh j spájajúca merané premenné stromu s nadzemnou biomasou. Dôraz sa kladie na výber vhodných a validovaných rovníc s minimálnym počtom 30 meraných stromov a r² ≥ 0.8. Dokument uvádza preferované zdroje rovníc a postupy na validáciu.
• 𝑓𝑗 (vegetation parameters): Alometrická rovnica pre nelesné druhy spájajúca parametre ako počet stoniek, priemer koruny, výška s nadzemnou biomasou. Dôraz sa kladie na použitie druhovovo špecifických rovníc alebo rovníc pre skupiny druhov s dostatočným rozsahom meraných parametrov a minimálne 30 jedincov. Uvádzajú sa aj postupy na overenie a vytvorenie nových rovníc.
• R (Pomer koreňov k výhonkom): Pomer podzemnej biomasy k nadzemnej biomase, špecifický pre druh alebo typ lesa/bióm. Uvádzajú sa preferované zdroje údajov a predvolené hodnoty pre rôzne ekologické zóny a úrovne nadzemnej biomasy.

Medzi monitorované údaje a parametre patria napríklad:

• Asp: Plocha skúšobných plôch v hektároch.
• N: Počet bodových odberov vzoriek.
• DBH: Priemer kmeňa vo výške pŕs v centimetroch.
• Asf: Plocha jedného odberového rámu v štvorcových metroch.
• Ar: Celková plocha všetkých skúšobných plôch pre alometrickú metódu nelesných drevín v danej vrstve v hektároch.
• H: Celková výška stromu v metroch.

Pre každý monitorovaný parameter sú uvedené dátové jednotky, popis, zdroj údajov, popis metód merania a postupov, frekvencia monitorovania/zaznamenávania, postupy kontroly kvality a zabezpečenia kvality (QA/QC), účel údajov a metóda výpočtu, ako aj komentáre.

V časti HISTÓRIA DOKUMENTU sa uvádza prehľad verzií dokumentu a vykonaných zmien. Verzia 1.1 opravila typografickú chybu a verzia 1.2 aktualizovala šablónu metodológie VCS a odstránila odkazy na VM0007.

Zhrnutie: Tento modul VMD0001 verzia 1.2 poskytuje podrobný rámec pre odhad zásob uhlíka v nadzemnej a podzemnej biomase živých stromov a nelesných drevín. Definuje aplikovateľné podmienky, postupy odhadu pre rôzne zložky biomasy s viacerými možnosťami merania a výpočtu, ako aj zoznam potrebných údajov a parametrov pre validáciu a monitorovanie. Dôraz sa kladie na používanie vhodných a validovaných metód a rovníc, ako aj na zabezpečenie kvality údajov. Modul je určený na použitie v projektoch zameraných na znižovanie emisií z odlesňovania a degradácie lesov (REDD+) a iných projektoch v oblasti využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesníctva (LULUCF). JaroR

---

Glosár kľúčových pojmov

• Nadzemná biomasa (Aboveground Biomass): Celková hmotnosť všetkej živej vegetácie nad zemou, vrátane kmeňov, konárov, listov a reprodukčných orgánov stromov a netrvovej vegetácie.
• Podzemná biomasa (Belowground Biomass): Celková hmotnosť všetkých živých koreňov vegetácie.
• Uhlíkové zásoby (Carbon Stocks): Množstvo uhlíka uloženého v určitej zložke ekosystému, napríklad v nadzemnej a podzemnej biomase. Zvyčajne sa vyjadruje v tonách uhlíka na hektár (t C ha⁻¹).
• Základná línia (Baseline): Scenár, ktorý reprezentuje podmienky, ktoré by existovali bez realizácie projektu zameraného na znižovanie emisií. Používa sa ako referenčný bod na meranie zníženia emisií alebo zvýšenia sekvestrácie uhlíka v rámci projektu.
• Projektový scenár (Project Scenario): Scenár, ktorý opisuje zmeny v uhlíkových zásobách v dôsledku realizácie projektu.
• Alometrická rovnica (Allometric Equation): Štatistický vzťah medzi ľahko merateľnými charakteristikami stromu (napr. priemer kmeňa, výška) a jeho biomasou. Používa sa na nepriamy odhad biomasy.
• Pomer koreňovej a nadzemnej časti (Root-to-Shoot Ratio): Pomer hmotnosti podzemnej biomasy (koreňov) k hmotnosti nadzemnej biomasy (výhonkov) rastliny. Používa sa na odhad podzemnej biomasy na základe odhadu nadzemnej biomasy.
• Pevná plocha (Fixed Area Plot): Metóda odberu vzoriek, pri ktorej sa na meranie stromov a vegetácie vymedzí plocha s presne definovanými hranicami.
• Bodové vzorkovanie s hranolovými okulármi (Point Sampling with Prisms): Metóda odberu vzoriek, pri ktorej sa výber stromov na meranie vykonáva z určitého bodu pomocou špeciálneho optického zariadenia (hranola), pričom pravdepodobnosť výberu stromu je úmerná štvorcu jeho priemeru.
• Vzorkovací rámec (Sampling Frame): Fyzický rámec (napr. kruhový alebo štvorcový) s definovanou plochou, ktorý sa používa na odber vzoriek netrvovej vegetácie na priame váženie a odhad biomasy.
• Uhlíkový podiel (Carbon Fraction): Podiel uhlíka v suchej hmotnosti biomasy. Používa sa na prepočet biomasy na obsah uhlíka.
• CO₂ ekvivalent (CO₂-e): Miera vyjadrujúca potenciál globálneho otepľovania rôznych skleníkových plynov v porovnaní s oxidom uhličitým (CO₂). Pri odhade uhlíkových zásob sa často uhlík prepočítava na ekvivalentné množstvo CO₂.
• Stratum (Vrstva): Podjednotka projektovej oblasti, ktorá má relatívne homogénne charakteristiky (napr. typ lesa, vek porastu). Stratifikácia sa používa na zvýšenie presnosti odhadov.
• Validácia (Validation): Proces preukázania, že použité metódy, dáta a parametre sú primerané a zodpovedajú daným podmienkam. V kontexte alometrických rovníc zahŕňa overenie ich presnosti s použitím nezávislých dát alebo priamych meraní.
• Ex ante: Predbežný odhad alebo predikcia vykonaná pred realizáciou projektu alebo monitorovacej aktivity.
• Ex post: Hodnotenie alebo meranie vykonané po realizácii projektu alebo monitorovacej aktivity.

Klimatická kríza a neustále rastúce emisie skleníkových plynov nútia vlády, podniky aj jednotlivcov hľadať spôsoby, ako znížiť svoj vplyv na životné prostredie. Offsetové projekty predstavujú inovatívny prístup (viac…)

Uhlíkové kompenzácie, často vnímané ako spôsob, ako veľké spoločnosti zmierňujú svoj klimatický dopad, môžu získať nový rozmer. Namiesto investovania do zahraničných projektov na ochranu lesov alebo obnoviteľných zdrojov energie, odborníci navrhujú nasmerovať tieto prostriedky na pomoc nízkopríjmovým domácnostiam. Takéto riešenie by nielen znižovalo emisie skleníkových plynov, ale zároveň zlepšovalo životné podmienky tých, ktorí čelia vysokým nákladom na energie.

Ako fungujú uhlíkové kompenzácie?

Uhlíkové kompenzácie umožňujú firmám vyvážiť svoje emisie skleníkových plynov investovaním do projektov, ktoré znižujú emisie inde. Typickými príkladmi sú zalesňovanie, ochrana tropických dažďových pralesov alebo výstavba veterných elektrární. Problém však spočíva v tom, že niektoré z týchto projektov čelia kritike pre nízku transparentnosť alebo pochybné výsledky.

Potenciál domáceho využitia kompenzácií

Výskumníci z Vanderbiltovej univerzity prišli s myšlienkou presmerovania financií z uhlíkových kompenzácií na energetickú účinnosť nízkopríjmových domácností. Tieto domácnosti často bývajú v starších, zle izolovaných budovách, ktoré si vyžadujú veľké množstvo energie na vykurovanie alebo chladenie.

Zlepšenie energetickej efektívnosti v takýchto domovoch by mohlo zahŕňať:

• Izoláciu stien a podkrovia
• Výmenu zastaralých vykurovacích systémov za úspornejšie modely
• Modernizáciu okien a dverí na udržanie tepla
• Výmenu starých chladničiek za energeticky úsporné spotrebiče

Prínosy pre domácnosti a životné prostredie

Energetické úpravy nielenže znižujú spotrebu energie, ale prinášajú aj ďalšie výhody:

• Zníženie nákladov na energie: Domácnosti môžu ušetriť stovky dolárov ročne.
• Zlepšenie zdravia: Lepšia izolácia a kvalitné vykurovanie prispievajú k zníženiu výskytu ochorení spojených s chladom a vlhkosťou.
• Nižšie emisie: Menej spotrebovanej energie znamená menší dopyt po fosílnych palivách a teda menej emisií uhlíka.

Napríklad v meste Nashville, kde sa uskutočnil pilotný projekt, výskumníci zistili, že jednoduché opatrenia, ako výmena okien alebo izolácia podkrovia, môžu znížiť emisie uhlíka o stovky ton ročne.

Cesta k spravodlivejšej klíme

Táto iniciatíva by mohla pomôcť riešiť klimatickú nespravodlivosť, keďže nízkopríjmové komunity sú často najviac zasiahnuté dôsledkami klimatických zmien, no majú najmenšiu možnosť sa im prispôsobiť. Presmerovanie financií na lokálne projekty energetickej efektívnosti by bolo investíciou nielen do ochrany klímy, ale aj do zlepšenia kvality života tých, ktorí to najviac potrebujú.

Uhlíkové kompenzácie nemusia byť len abstraktným konceptom na zmierňovanie emisií v odľahlých oblastiach sveta. Investovaním do miestnych komunít a ich energetickej účinnosti môžeme dosiahnuť viditeľné výsledky, ktoré pomôžu znížiť emisie a zároveň podporia sociálnu spravodlivosť. Tento prístup by mohol byť kľúčom k efektívnejšiemu riešeniu klimatických výziev na globálnej i lokálnej úrovni. JaroR

Keďže dopady zmeny klímy sú čoraz závažnejšie, čoraz viac produktov a služieb sa predáva cestujúcim, aby pomohli kompenzovať vlastnú uhlíkovú stopu. Medzi najbežnejšie patria uhlíkové kompenzácie – ktoré umožňujú individuálnym cestujúcim investovať do environmentálnych projektov určených na zníženie znečistenia uhlíkovými emisiami.  Bežné príklady projektov , ktoré možno financovať prostredníctvom nákupov uhlíkových kompenzácií, zahŕňajú zalesňovanie a výstavbu obnoviteľných zdrojov energie.

Aj keď sa tieto nákupy môžu zdať užitočné, vedie sa tiež veľa diskusií o tom, či majú skutočne zmysluplný vplyv v boji za spomalenie a zvrátenie zmeny klímy. V najhoršom prípade boli projekty kompenzácie uhlíka označené za formu greenwashingu , ktorá skutočne nepomáha znižovať emisie CO2. Niektorí odborníci však tvrdia , že výhody nákupu kompenzácií môžu prevážiť nad výzvami, ktoré identifikovali kritici. (Mia Taylor, travelpulse.com)

Aká je veľkosť dobrovoľného trhu s uhlíkom? V snahe obmedziť zmenu klímy si veľké spoločnosti ako Microsoft, Google a Starbucks stanovujú ambiciózne ciele na dosiahnutie uhlíkovej neutrality a dobrovoľný trh s uhlíkom (VCM) im v tom pomáha.

VCM dáva spoločnostiam, neziskovým organizáciám, vládam a jednotlivcom možnosť nakupovať a predávať uhlíkové offsetové kredity. Uhlíková kompenzácia je nástroj, ktorý predstavuje zníženie emisií oxidu uhličitého alebo skleníkových plynov o jednu metrickú tonu.

Aby sme to uviedli do perspektívy, na zachytenie jednej tony emisií CO2 by ste museli pestovať približne 50 stromov za jeden rok ¹.

Spoločnosti, ktoré nie sú schopné dosiahnuť svoje ciele v oblasti emisií skleníkových plynov (GHG), si môžu kúpiť uhlíkové kompenzačné kredity investovaním do environmentálnych projektov, ktoré môžu zabrániť, znížiť alebo odstrániť uhlíkové emisie.

Napríklad letecká spoločnosť, ktorá chce uplatniť uhlíkovú neutralitu, môže vypočítať, koľko emisií uhlíka sa nedokáže zbaviť. Potom si môžu kúpiť ekvivalentné množstvo uhlíkových kompenzačných kreditov investovaním do projektu regeneratívneho poľnohospodárstva v Brazílii pomocou VCM. Letecká spoločnosť si tak môže nárokovať uhlíkovú neutralitu.

Od roku 2022 sa skutočný dobrovoľný trh s uhlíkom odhaduje na približne 2 miliardy dolárov. (Jennifer L. Carboncredits.com )

V ére, v ktorej sa zmena klímy javí ako jedna z najväčších výziev, ktorým ľudstvo čelí, podniky čoraz viac uznávajú dôležitosť riešenia svojej uhlíkovej stopy. Kompenzácia emisií uhlíka sa stala kľúčovou stratégiou spoločností na zníženie emisií skleníkových plynov a prispievanie k udržateľnejšej budúcnosti. Tento príspevok sa zaoberá rôznymi metódami, ktoré podniky využívajú na kompenzáciu svojej uhlíkovej stopy, vrátane projektov zalesňovania, investícií do obnoviteľnej energie a technológií zachytávania uhlíka. Okrem toho hodnotí účinnosť týchto stratégií a podnecuje diskusie o ich vplyve. (Siddharth Patro, viac na linkedin.com)

Odstraňovanie uhlíka sa vzťahuje na proces aktívneho odstraňovania oxidu uhličitého (CO ₂ ) z atmosféry . Keďže zníženie všetkých emisií skleníkových plynov pri zdroji nie je možné, odstránenie uhlíka je nevyhnutné na vyrovnanie nevyhnutných emisií a obmedzenie globálneho otepľovania.  Odstraňovanie uhlíka znamená odstraňovať CO ₂ a bezpečne ho skladovať, takže nemôže prispieť k zvýšeniu globálnej teploty. Emisie ušetrené prostredníctvom činností odstraňovania uhlíka sa vo všeobecnosti nazývajú „ negatívne emisie “. (Viac na consilium.europa.eu)