ETS . ETS2 . Uhlíkové kredity

Inovačný fond je jedným z najväčších svetových programov financovania demonštrácie inovatívnych nízkouhlíkových technológií. Inovačný fond bol zriadený článkom 10a ods. 8 smernice 2003/87/ES na podporu inovácií v oblasti nízkouhlíkových technológií a procesov vo všetkých členských štátoch

Komisia prijala rozhodnutie, ktorým stanovuje množstvo kvót pre celú EÚ vydaných v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami pre budovy, cestnú dopravu a malý priemysel (ETS2) na rok 2027. Tento strop bude v roku 2027 predstavovať 1 036 288 784 kvót a prispeje k tomu, že EÚ dosiahne svoje ciele v oblasti klímy do roku 2030.

Výpočet stropu na rok 2027 je založený na priemerných emisiách CO2 zo spaľovania paliva v sektoroch ETS2 počas rokov 2016 až 2018. Tento priemer sa do roku 2027 znižuje nasledovne:

Po prvé, do roku 2024 prostredníctvom lineárnej trajektórie znižovania založenej na všetkých emisiách v rozsahu pôsobnosti nariadenia o spoločnom úsilí.

Po druhé, pre roky 2025 – 2027 prostredníctvom ročného lineárneho redukčného faktora 5,1 % v súlade s článkom 30c ods. 1 smernice o ETS.

Strop ETS2 na rok 2027 zahŕňa štáty Európskeho hospodárskeho priestoru a Európske združenie voľného obchodu (štáty EHP-EZVO).

Strop ETS2 na rok 2028 sa určí neskôr, na základe priemerných emisií CO2 vykázaných subjektmi regulovanými v rámci ETS2 za roky 2024 až 2026.

Rozhodnutím, ktoré bude čoskoro uverejnené v úradnom vestníku, sa plní povinnosť Komisie podľa smernice o ETS zverejniť množstvo kvót pre celú Úniu na rok 2027 do 1. januára 2025. JaroR

Na konferencii OSN o zmene klímy COP29 v Baku sa Európska komisia a členské štáty EÚ ujali vedenia pri sprostredkovaní dohody s cieľom zosúladiť globálne finančné toky s cieľmi Parížskej dohody. Prijatím nového kolektívneho kvantifikovaného cieľa (NCQG) pre financovanie v oblasti klímy EÚ úspešne rozšírila základňu globálnych prispievateľov pre financovanie v oblasti klímy. NCQG umožňuje viacerým krajinám prispieť finančnými prostriedkami, čo odráža ich rastúce emisie a ekonomickú váhu. Dohoda tiež posilňuje úlohu multilaterálnych rozvojových bánk (MDB), čím sa maximalizuje pákový efekt a vplyv verejných prostriedkov čerpaním a mobilizáciou značného počtu súkromných financií . Strany sa dohodli, že kombinované financovanie zo všetkých týchto zdrojov by malo do roku 2035 dosiahnuť aspoň 1,3 bilióna dolárov ročne. (Viac na ec.europa.eu)

Na základe nariadenia EÚ o certifikácii odstraňovania uhlíka, Vám prinášam osnovu vzorového projektu pre uhlíkové kredity. Tento vzor projektu zohľadňuje všetky požiadavky certifikačného rámca pre odstraňovanie uhlíka (CRCF/2024) a obsahuje hypotetické hodnoty, ktoré ilustrujú kvantifikovateľné prínosy projektu.

1. Identifikácia a opis projektu

• Typ aktivity:
  • Dočasné odstraňovanie uhlíka z uhlíkového poľnohospodárstva a zníženie emisií z pôdy. Projekt obnovy rašelinísk zahŕňa obe tieto kategórie, pretože obnova vedie k zachytávaniu uhlíka v biomase (dočasné odstránenie) a zároveň k zníženiu emisií z degradovaných rašelinísk (zníženie emisií z pôdy).
• Opis postupov a procesov:
  • Projekt zahŕňa odstránenie invazívnych druhov rastlín, akými sú napr. trstina obyčajná a vŕba rakytová.
  • Obnova vodných tokov bude realizovaná prostredníctvom prehradenia odvodňovacích kanálov a vybudovania malých vodných nádrží, čím sa zvýši hladina podzemnej vody a obnoví sa vodný režim rašeliniska.
  • Ochranné opatrenia budú zahŕňať oplotenie obnovených oblastí pre zamedzenie vstupu hospodárskych zvierat a vybudovanie informačných tabúľ pre zvýšenie povedomia verejnosti o význame rašelinísk.
  • Doba aktivity je naplánovaná na 10 rokov a následné monitorovanie bude prebiehať 20 rokov, čím sa zabezpečí dlhodobé sledovanie ukladania uhlíka a včasná identifikácia prípadných rizík úniku.
• Identifikácia zdrojov a prepadlísk uhlíka:
  • Zdroj: Atmosférický CO₂.
  • Prepadlisko: Organická pôda a vegetácia rašelinísk, pričom sa predpokladá, že ukladanie uhlíka bude trvať minimálne 50 rokov.
• Geografická lokalizácia:
  • Katastrálne územie obce Oravská Lesná, parcely č. 1501/5 a 1502/3, s presnými hranicami projektu vyznačenými na priloženom mapovom podklade v mierke 1:5000.
• Identifikácia operátora/skupiny operátorov:
  • Hlavným operátorom projektu je Občianske združenie Zelené rašeliniská, kontaktná osoba je Ing. Jana Vzorná, email: jana.vzorná@zeleneraseliniska.sk.
  • Do projektu sú zapojení aj vlastníci pozemkov, s ktorými OZ Zelené rašeliniská uzatvorilo zmluvu o spolupráci.
  • Všetci zainteresovaní aktéri tvoria skupinu operátorov zodpovednú za realizáciu a monitorovanie projektu.

2. Kvantifikácia a overenie

• Výpočet základnej línie:
  • Súčasné emisie z degradovaných rašelinísk sú stanovené na 20 ton CO₂ ročne na hektár na základe meraní a analýz Ústavu ekológie lesa SAV.
  • Táto hodnota zohľadňuje priemerné emisie CO₂ z porovnateľných degradovaných rašelinísk v regióne a bola stanovená v súlade s metodikou IPCC.
• Kvantifikácia celkového zníženia emisií/odstránenia uhlíka:
  • Po obnove rašelinísk sa očakáva zníženie emisií na 5 ton CO₂ ročne na hektár.
  • Toto zníženie bude dosiahnuté vďaka obnovenému vodnému režimu, rozkladu organickej hmoty a rastu rašelinískovej vegetácie, ktoré fungujú ako prepadlisko CO₂.
  • Celková úspora emisií za 10 rokov aktivity je vypočítaná nasledovne: (20 t/ha – 5 t/ha) × 500 ha × 10 rokov = 75 000 ton CO₂.
• Výpočet emisií spojených s projektom (GHGassociated):
  • Emisie CO₂ spojené s realizáciou projektu sú odhadované na 2 500 ton CO₂ za celú dobu realizácie.
  • Táto hodnota zahŕňa emisie z dopravy, použitia strojov a materiálov pri obnove rašelinísk, ako aj emisie spojené s výrobou a likvidáciou ochranných opatrení.
• Zohľadnenie neistôt:
  • Kvantifikácia emisií a prepadlísk CO₂ bola vykonaná s použitím konzervatívneho prístupu a zohľadňuje neistotu ±10 %.
  • Táto neistota bola stanovená na základe analýzy variability vstupných dát a metodických neistôt pri výpočtoch.
• Overenie nezávislým certifikačným orgánom:
  • Certifikáciu projektu zabezpečí certifikačná spoločnosť TÜV SÜD, ktorá je akreditovaná Slovenskou národnou akreditačnou službou (SNAS) v súlade s nariadením EÚ.
  • SNAS je členom Európskej organizácie pre akreditáciu (EA), čo zaručuje, že certifikácia bude spĺňať požiadavky nariadenia.
  • Overenie bude zahŕňať kontrolu všetkých aspektov projektu, vrátane kvantifikácie emisií a prepadlísk CO₂, dodatočnosti, udržateľnosti a monitorovacích mechanizmov.

3. Dodatočnosť a udržateľnosť

• Preukázanie dodatočnosti:
  • Projekt obnovy rašelinísk presahuje aktuálnu poľnohospodársku prax v regióne, ktorá sa vyznačuje intenzívnym odvodňovaním a využívaním rašelinísk na poľnohospodárske účely.
  • Obnova rašelinísk nie je povinná z právneho hľadiska, hoci zákon o ochrane prírody a krajiny ukladá povinnosť chrániť rašeliniská ako cenné biotopy, nedefinuje konkrétne opatrenia na ich obnovu.
• Zabezpečenie dlhodobého ukladania uhlíka:
  • V rámci projektu budú zavedené opatrenia na ochranu obnovených rašelinísk pred odvodňovaním a mechanickým poškodením, akým je napríklad vybudovanie ochranných pásiem okolo rašelinísk a regulácia vodného režimu.
  • Na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti projektu bude vytvorený fond na údržbu a kontrolu vo výške 100 000 EUR, ktorý bude slúžiť na financovanie pravidelných kontrol a údržby ochranných opatrení.
  • Projekt definuje monitorovacie obdobie 50 rokov, počas ktorého bude pravidelne monitorované ukladanie uhlíka v rašelinisku.
• Mechanizmy zodpovednosti:
  • Zodpovednosť za prípadný únik CO₂ z rašelinísk preberá OZ Zelené rašeliniská ako hlavný operátor projektu.
  • V prípade úniku CO₂ bude OZ povinné realizovať nápravné opatrenia, akými sú napríklad doplnenie rašelinískovej hmoty, obnova vodného režimu alebo zalesnenie postihnutých oblastí.
  • Financovanie nápravných opatrení bude zabezpečené z fondu na údržbu a kontrolu, prípadne z iných zdrojov, napríklad z poistenia proti úniku CO₂.
• Splnenie požiadaviek udržateľnosti:
  • Okrem zníženia emisií CO₂ bude mať projekt obnovy rašelinísk aj pozitívny vplyv na biodiverzitu regiónu, pretože rašeliniská sú domovom mnohých vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov.
  • Projekt prispeje aj k zlepšeniu kvality vody v regióne, pretože rašeliniská fungujú ako prírodné filtre, ktoré zadržiavajú znečisťujúce látky.
  • Realizácia projektu vytvorí pracovné miesta pre 20 ľudí na čiastočný úväzok počas celej doby trvania projektu, čo prispeje k rozvoju lokálnej ekonomiky.

4. Certifikácia a registrácia

• Výber certifikačnej schémy:
  • Projekt bude certifikovaný podľa schémy Verra Carbon Standard.
  • Hoci zdroje uvádzajú Verra ako overený štandard, je potrebné nezávisle overiť, či táto schéma spĺňa všetky požiadavky nariadenia EÚ o certifikácii odstraňovania uhlíka.
• Získanie certifikátu zhody:
  • Certifikácia projektu je plánovaná do júna 2025 po dokončení základných aktivít obnovy rašelinísk.
  • Na získanie certifikátu zhody bude potrebné predložiť certifikačnému orgánu (TÜV SÜD) kompletnú dokumentáciu o projekte, vrátane projektového plánu, monitorovacieho plánu, výpočtov emisií a prepadlísk CO₂, analýzy dodatočnosti a udržateľnosti a ďalších relevantných dokumentov.
• Registrácia projektu a vydanie uhlíkových kreditov:
  • Po získaní certifikátu zhody bude projekt zaregistrovaný v jednotnom registri CRCF.
  • Na základe overených údajov o znížení emisií CO₂ budú vydané uhlíkové kredity v celkovom objeme 72 500 ton CO₂ (po odpočítaní emisií spojených s realizáciou projektu).
  • Registrácia v CRCF a vydanie uhlíkových kreditov sa očakáva do konca roku 2025.
  • V registri budú zverejnené informácie o projekte, vrátane názvu projektu, identifikačných údajov operátora, lokality projektu, typu aktivity, overeného zníženia emisií CO₂, počtu vydaných uhlíkových kreditov a ďalších relevantných údajov.

Predpokladané prínosy projektu

• Environmentálne:
  • Zníženie emisií CO₂ o 72 500 ton.
  • Podpora biodiverzity a ochrana ohrozených druhov.
  • Zlepšenie kvality vody v regióne.
• Sociálne:
  • Vytvorenie pracovných miest pre 20 ľudí na čiastočný úväzok.
• Ekonomické:
  • Očakávané výnosy z predaja uhlíkových kreditov pri odhadovanej cene 15 EUR za kredit: 72 500 kreditov × 15 EUR/kredit = 1 087 500 EUR.
  • Táto hodnota je hypotetická a závisí od aktuálnej trhovej ceny uhlíkových kreditov.

Riziká a stratégie ich mitigácie

• Riziko úniku CO₂:
  • Mitigácia: Zavedenie ochranných opatrení, vytvorenie fondu na údržbu a kontrolu, poistenie proti úniku CO₂, vypracovanie plánu nápravných opatrení.
• Riziko zmeny legislatívy:
  • Mitigácia: Pravidelné monitorovanie zmien legislatívy, konzultácie s právnymi expertmi, úprava projektu v súlade s novými požiadavkami.
• Riziko nedostatočného dopytu po uhlíkových kreditoch:
  • Mitigácia: Diverzifikácia predajných kanálov, budovanie partnerstiev s potenciálnymi kupcami, sledovanie trhových trendov.

Doplnený vzorový projekt pre uhlíkové kredity poskytuje komplexnejší prehľad o projekte obnovy rašelinísk a zohľadňuje relevantné požiadavky nariadenia EÚ o certifikácii odstraňovania uhlíka.

Je dôležité zdôrazniť, že niektoré informácie v projekte sú hypotetické a ich finálna podoba bude závisieť od detailov implementácie a overenia projektu.

Certifikácia uhlíkových kreditov prebieha na základe medzinárodne uznávaných štandardov a metodológií, ktoré zabezpečujú transparentnosť, dôveryhodnosť a environmentálny prínos projektov. Tieto certifikáty sú udelené po dôkladnom overení a sú zásadné na to, aby sa uhlíkové kredity mohli obchodovať na dobrovoľných alebo regulovaných trhoch. Kľúčové kritériá certifikácie zahŕňajú:

1. Kritériá certifikácie uhlíkových kreditov

1.1 Dodatočnosť (Additionality)

Projekt musí preukázať, že redukcia emisií alebo odstránenie uhlíka by nenastali bez konkrétnej intervencie. Napríklad projekt výsadby stromov by mal ukázať, že tieto aktivity nie sú bežnou praxou v danej oblasti.

1.2 Merateľnosť a monitorovanie

Emisie skleníkových plynov, ktoré sa redukovali alebo odstránili, musia byť presne merané a monitorované podľa štandardných metodík. Toto zahŕňa overenie vstupných dát, napríklad emisie pred a po realizácii projektu.

1.3 Trvalosť (Permanence)

Projekt musí garantovať dlhodobé uchovanie uhlíka, najmä pri projektoch ako je výsadba lesov alebo geologické uskladnenie CO₂. Mechanizmy musia byť nastavené na elimináciu rizika uvoľnenia uhlíka späť do atmosféry.

1.4 Unikátnosť (Non-Double Counting)

Každý uhlíkový kredit musí byť unikátny a nemôže byť započítaný viackrát, čo zabezpečuje integritu trhu.

2. Proces certifikácie

Registrácia projektu

Projektový developer predloží podrobné informácie o svojom projekte certifikačnej schéme.

Overenie tretími stranami

Nezávislé certifikačné organizácie, ako sú Verra (VCS), Gold Standard alebo American Carbon Registry (ACR), vykonávajú overenie projektu na základe stanovených štandardov.

Vydanie certifikátov

Po úspešnom overení sú uhlíkové kredity zaregistrované v oficiálnych registroch a môžu byť obchodované. V rámci EÚ bude od roku 2028 fungovať jednotný európsky register na základe CRCF (Carbon Removal Certification Framework).

Priebežné monitorovanie a audit

Počas celého trvania projektu sa vykonávajú pravidelné audity na zabezpečenie súladu s kritériami a metodológiami.

3. Štandardy a schémy certifikácie

 

– Verra (Verified Carbon Standard – VCS): Jedna z najväčších certifikačných schém pre dobrovoľné trhy s uhlíkovými kreditmi.

– Gold Standard: Zameriava sa na projekty s vysokým environmentálnym a sociálnym prínosom.

– EU CRCF: Certifikačný rámec pre odstraňovanie uhlíka schválený EÚ, ktorý zabezpečuje harmonizované pravidlá pre európske projekty.

Certifikácia uhlíkových kreditov poskytuje dôležitú záruku, že projekty prinášajú reálne prínosy pre klímu a podporujú udržateľnosť na globálnej úrovni.

Tým sa zabezpečuje, že každý projekt je nielen efektívny z hľadiska ochrany životného prostredia, ale aj súčasne prispieva k dôveryhodnosti systému obchodovania s uhlíkovými jednotkami. JaroR

Štúdia z Ecologic Institute analyzuje možnosti zavedenia systému cien za emisie metánu z energetického sektora v EÚ od roku 2030. Zvažujú sa dva hlavné prístupy: rozšírenie systému obchodovania s emisiami (ETS) a zavedenie obchodovateľného emisného štandardu (EPS) s bonus-malus systémom. Analýza zohľadňuje prepojenie s novou reguláciou metánu v EÚ a hodnotí politickú, technickú a právnu uskutočniteľnosť oboch prístupov, pričom sa venuje aj otázkam monitorovania, presnosti meraní a kompatibility s pravidlami WTO. Štúdia odporúča rozšíriť ETS ako najsľubnejšiu možnosť.

Stanovenie cien emisií metánu v energetickom sektore EÚ predstavuje viaceré výzvy, ktoré je potrebné dôkladne zvážiť.

• Zabezpečenie spoľahlivého a presného monitorovania, nahlasovania a overovania (MRV): Úniky metánu, ako aj nedokonalé spaľovanie a odvetrávanie metánu, nie je možné kvantifikovať s rovnakou úrovňou spoľahlivosti a presnosti ako emisie CO2 zo spaľovania fosílnych palív. Emisie CO2 sa dajú ľahko vypočítať ako funkcia spotrebovaných fosílnych palív a ich obsahu uhlíka. Naopak, úniky metánu je často potrebné odhadovať na základe nekontinuálnych meraní alebo výpočtových metód s rôznou mierou presnosti. Zatiaľ čo implementácia Nariadenia EÚ o metáne a technologický rozvoj podstatne zvýšia presnosť a množstvo dostupných údajov o emisiách metánu z energetického sektora, MRV emisií metánu bude pravdepodobne naďalej menej presné ako štandardy platné pre emisie skleníkových plynov, ktoré v súčasnosti pokrýva systém EÚ ETS. Keďže presné MRV je kľúčové pre integritu systému EÚ ETS ako celku, môže byť náročné zachovať dôveryhodnosť ceny ETS a fungovanie trhu s emisnými kvótami pri integrácii emisií metánu na rovnakej úrovni s existujúcimi zdrojmi emisií. To sa môže vnímať ako ohrozenie integrity a fungovania nástroja.
• Stanovenie limitu pre neistý celkový objem emisií: V súčasnosti existuje značná neistota, pokiaľ ide o celkový objem emisií metánu z energetického sektora. Prinajmenšom v prípade niektorých hlavných zdrojov emisií metánu a krajín nie sú údaje z inventúr skleníkových plynov členských štátov vierohodné.
• Riešenie stochastických udalostí s mimoriadne vysokými emisiami: Jednotlivé udalosti s mimoriadne vysokými emisiami môžu spôsobiť značné emisie metánu. Tieto udalosti sú zvyčajne spojené s nehodami, náhlymi následkami nedostatočnej údržby a abnormálnymi procesnými podmienkami. Môžu ich spôsobiť aj vojnové akty alebo terorizmus. Preto udalosti s mimoriadne vysokými emisiami nie je možné predvídať a je ťažké ich merať. Ako sa už uvádzalo v predchádzajúcich výskumoch, takéto stochastické výkyvy môžu viesť ku komplikáciám v rámci klesajúceho celkového limitu.
• Medzinárodné pokrytie a kompatibilita s pravidlami WTO: Keďže EÚ dováža väčšinu fosílnych palív, ktoré spotrebuje, zmierňovanie emisií metánu, ktoré sú súčasťou dovážaných palív, je dôležitejšie ako domáce účinky stanovenia cien metánu. Existujú riešenia na pokrytie dovozu cenou emisií, a to buď rozšírením mechanizmu CBAM, alebo zahrnutím obchodovaných objemov do rozsahu pôsobnosti systému bonusov a malusov v rámci EPS. V oboch prípadoch je však potrebné preukázať politickú uskutočniteľnosť a akceptovateľnosť zo strany hlavných obchodných partnerov. Hoci existujú dôvody na optimizmus, pokiaľ ide o kompatibilitu CBAM s pravidlami WTO, istotu môže poskytnúť len rozhodnutie WTO.
• Politická prijateľnosť a rozdelenie nákladov: Zavedenie cien emisií metánu môže viesť k nárastu cien energie pre spotrebiteľov, čo by mohlo vyvolať odpor verejnosti. Zároveň je potrebné zvážiť spravodlivé rozdelenie nákladov medzi producentov a spotrebiteľov.

Okrem týchto výziev je potrebné zvážiť aj administratívne a technické aspekty implementácie systému cien emisií metánu, ako aj jeho vplyv na konkurencieschopnosť európskych podnikov. JaroR

Rada dnes dala konečnú zelenú nariadeniu, ktorým sa zriaďuje prvý certifikačný rámec na úrovni EÚ pre trvalé odstraňovanie uhlíka, poľnohospodárstvo a ukladanie uhlíka vo výrobkoch. Tento dobrovoľný rámec uľahčí a podporí vysokokvalitné činnosti odstraňovania uhlíka a znižovania emisií pôdy v EÚ ako doplnok k trvalému znižovaniu emisií.

Odstraňovanie uhlíka a znižovanie emisií v pôde

Nariadenie bude prvým krokom k zavedeniu komplexného certifikačného rámca na odstraňovanie uhlíka a znižovanie emisií v pôde do právnych predpisov EÚ. Pomôže EÚ dosiahnuť svoj cieľ klimatickej neutrality do roku 2050.

 

Nariadenie sa vzťahuje na tieto činnosti v rámci EÚ:

• trvalé odstraňovanie uhlíka , ktoré zachytáva a ukladá atmosférický alebo biogénny uhlík na niekoľko storočí (napr. bioenergia so zachytávaním a ukladaním uhlíka, priame zachytávanie vzduchu s ukladaním)
• činnosti v oblasti ukladania uhlíka, ktoré zachytávajú a ukladajú uhlík vo výrobkoch s dlhou životnosťou najmenej 35 rokov (ako sú stavebné výrobky na báze dreva)
• činnosti v oblasti pestovania uhlíka , ktoré zvyšujú sekvestráciu a ukladanie uhlíka v lesoch a pôde alebo ktoré znižujú emisie skleníkových plynov z pôdy, vykonávané počas obdobia najmenej piatich rokov (napr. opätovné zalesňovanie, obnova rašelinísk alebo mokradí, lepšie používanie hnojív)

(Viac na consilium.europa.eu)

Certifikačné štandardy zohrávajú kľúčovú úlohu v zabezpečení dôveryhodnosti a kvality uhlíkových kompenzačných projektov. Medzi najvýznamnejšie z týchto štandardov patria Verra’s Verified Carbon Standard (VCS), Gold Standard a The Climate Action Reserve. Tieto certifikačné nástroje zabezpečujú, že projekty, ktoré produkujú uhlíkové kredity, sú skutočne prínosné pre životné prostredie a prispievajú k znižovaniu emisií skleníkových plynov.

Verra’s Verified Carbon Standard (VCS)

Verra’s Verified Carbon Standard (VCS), založený organizáciou Verra, je jedným z najrozšírenejších celosvetových štandardov pre certifikáciu dobrovoľných uhlíkových projektov. Tento štandard bol zriadený v roku 2005 a odvtedy významne prispel k rozvoju dobrovoľného trhu s uhlíkovými kreditmi.

Hlavné charakteristiky:

– Štandardizované metodológie: VCS poskytuje súbor metodológií, ktoré umožňujú presné meranie a monitorovanie redukcie emisií. Rôzne typy projektov, ako sú obnoviteľné zdroje energie, lesníctvo a poľnohospodárstvo, môžu byť certifikované podľa týchto metodológií.

– Overenie tretími stranami: Projekty musia byť overené nezávislými certifikačnými inštitúciami, čo zabezpečuje transparentnosť a dôveryhodnosť.

– Flexibilita: VCS podporuje širokú škálu projektov, a to aj v rozvojových oblastiach, čím pomáha stimulovať udržateľný rozvoj.

– Dôraz na inovácie a vývoj: VCS neustále aktualizuje a zdokonaľuje svoje metodológie na základe najnovších vedeckých poznatkov a technologických inovácií.

Gold Standard

Gold Standard, zavedený v roku 2003, bol pôvodne vyvinutý pre projekty v rámci Kjótskeho protokolu, ale postupne sa rozšíril aj na dobrovoľné projekty. Tento štandard je známy svojím dôrazom na najvyššie environmentálne ambície a širokú sociálnu pridanú hodnotu.

Hlavné charakteristiky:

– Zameranie na ľudské a environmentálne prínosy: Gold Standard vyžaduje, aby projekty nielen znižovali emisie, ale tiež prispievali k socio-ekonomickým výhodám pre miestne komunity. Tieto projekty musia preukázať pozitívne účinky na zdravie, chudobu, energiu a ochranu biodiverzity.

– Prísne hodnotenie a participácia: Projekty sa musia podrobiť dôkladnému hodnoteniu a často zahŕňajú participáciu miestnych komunít pri plánovaní a implementácii. To zaisťuje, že projekty sú nielen technicky efektívne, ale aj sociálne spravodlivé.

– Prístup založený na udržateľnom rozvoji: Gold Standard je úzko previazaný s cieľmi udržateľného rozvoja OSN (SDGs), pričom projekty musia demonštrovať príspevok k týmto cieľom.

The Climate Action Reserve

The Climate Action Reserve je severoamerickým štandardom, ktorý sa zameriava predovšetkým na regionálne špecifiká uhlíkových projektov na kontinente. Pôvodne vznikol v Kalifornii a je úzko spojený s kalifornským systémom obchodovania s emisiami.

Hlavné charakteristiky:

– Presné a konzistentné protokoly: Tento štandard ponúka detailné protokoly pre rôzne typy projektov, vrátane energetických, priemyselných a poľnohospodárskych iniciatív, ktoré sú prispôsobené pre severoamerické podmienky.

– Orientácia na transparentnosť: Climate Action Reserve zdôrazňuje vysokú úroveň transparentnosti vo všetkých fázach projektu, od plánovania až po monitorovanie a reportovanie.

– Dôraz na účinnosť: Projekty pod týmto štandardom musia preukázať nielen environmentálne prínosy, ale aj efektívnosť v implementácii a manažmente rizík.

Všetky tri štandardy – Verra’s Verified Carbon Standard, Gold Standard a The Climate Action Reserve – hrajú zásadnú úlohu pri posilňovaní dôvery v systémy uhlíkových kompenzácií. Sú nevyhnutné pre zaručenie toho, že uhlíkové kredity skutočne prispievajú k znižovaniu emisií a podporujú udržateľný rozvoj. JaroR

Uhlíkový kompenzačný kredit predstavuje certifikovanú jednotku, ktorá zodpovedá jednej metrickej tone CO2 alebo jej ekvivalentu iného skleníkového plynu. Tieto kredity vznikajú prostredníctvom projektov, ktoré buď znižujú emisie, alebo ich zachytávajú. Príklady zahŕňajú obnoviteľné energetické projekty, ako je solárna a veterná energia, zalesňovanie a záchrana existujúcich lesov, zlepšenie efektívnosti energie a projekty zachytávajúce metán na skládkach.

Organizácie, ktoré nedokážu priamo znížiť svoje emisie na požadovanú úroveň, môžu zakúpiť tieto kredity ako kompenzáciu svojich emisií. Týmto spôsobom podporujú projekty, ktoré prispievajú k celkovému zníženiu globálnych emisií.

„Žiadna inštitúcia, žiadna spoločnosť nebude uhlíkovo neutrálna bez použitia uhlíkových kompenzácií. Doslova neexistuje spôsob, ako znížiť emisie na nulu.“ 

Mechanizmus trhu s uhlíkovými kreditmi

Trh s uhlíkovými kompenzačnými kreditmi je rozdelený na dva hlavné segmenty: regulovaný a dobrovoľný trh.

1. Regulovaný trh: Tento trh je definovaný medzinárodnými a národnými reguláciami, ako napríklad systém obchodovania s emisiami v rámci Kjótskeho protokolu alebo Európsky systém obchodovania s emisiami (EU ETS). Organizácie v týchto jurisdikciách sú povinné dodržiavať limity emisií, a ak ich presiahnu, musia zakúpiť uhlíkové kredity.

2. Dobrovoľný trh: Tento trh umožňuje jednotlivcom a organizáciám kompenzovať svoje emisie dobrovoľne, mimo legislatívnych alebo regulačných rámcov. Mnoho firiem využíva tento trh ako súčasť svojej stratégie spoločenskej zodpovednosti, aby preukázali svoj záväzok k udržateľnosti.

Certifikácia a dôveryhodnosť

Dôveryhodnosť uhlíkových kompenzačných kreditov je zásadná. Preto existuje niekoľko certifikačných programov a štandardov, ktoré zabezpečujú, že redukcie emisií sú skutočné, merateľné a dodatočné (tzn. redukcie emisií by sa bez projektu neuskutočnili). Niektoré z najznámejších certifikačných štandardov zahŕňajú Verra’s Verified Carbon Standard (VCS), Gold Standard a The Climate Action Reserve.

Kritika a výzvy

Hoci sú uhlíkové kompenzačné kredity cenným nástrojom na zmiernenie zmeny klímy, čelia aj určitej kritike a výzvam. Kritici tvrdia, že umožňujú znečisťovateľom „vykúpiť“ si svoju uhlíkovú stopu bez skutočného zníženia emisií. Ďalšou obavou je, že nie všetky projekty na zníženie emisií majú rovnaký dopad a niektoré by možno prebiehali aj bez podpory z kompenzačných kreditov.

Existuje aj otázka, ako efektívne a transparentne sú tieto projekty hodnotené a monitorované. Avšak, bez kompenzačných kreditov by mnoho sektorov čelilo obrovskej výzve v snahe dosiahnuť nulové čisté emisie. To je zvlášť pravdivé pre odvetvia, kde technológie potrebné na úplnú dekarbonizáciu ešte nie sú dostupné alebo ekonomicky životaschopné.

Napriek týmto výzvam uhlíkové kompenzačné kredity zostávajú dôležitým nástrojom na ceste k uhlíkovo neutrálnej budúcnosti. Na dosiahnutie optimálnej účinnosti vyžadujú dôkladné hodnotenie a kontinuálne zlepšovanie štandardov a certifikačných procesov, ako aj inovácie v technológiách znižovania emisií. JaroR

Európska komisia dnes prijala Správu o trhu s uhlíkom, ktorá analyzuje a prezentuje fungovanie systému obchodovania s emisiami EÚ (EU ETS) v roku 2023 a v prvej polovici roku 2024. V roku 2023 sa EU ETS vyznačoval historickým 16,5 % znížením emisií zo stacionárnych zariadení poháňaných energetickým sektorom. Výrazne vzrástla výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov (predovšetkým veterná a solárna) a obnovil sa trend nahradzovania uhlia plynom pri výrobe elektriny. S týmto vývojom sú emisie ETS zo zariadení približne 47,6 % pod úrovňami z roku 2005 a sú na dobrej ceste k dosiahnutiu cieľa do roku 2030 – 62 % . (Viac na climate.ec.europa.eu)

V deň otvorenia zaznamenalo Baku to, čo považovalo za skorý cieľ, tým, že prinútilo krajiny, aby prijali pravidlá o niektorých kľúčových stavebných kameňoch nového globálneho trhu s uhlíkom OSN podľa článku 6.4, ktoré minulý mesiac prijal dozorný orgán mechanizmu.

Tento dokument predstavuje návrh nástroja pre udržateľný rozvoj, ktorý sa má používať v rámci mechanizmu stanoveného v článku 6, odseku 4 Parížskej dohody. Cieľom nástroja je zabezpečiť, aby projekty a programy v rámci tohto mechanizmu neškodili životnému prostrediu a podporovali udržateľný rozvoj a 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Dokument podrobne opisuje proces posudzovania rizík a vplyvu na životné prostredie a spoločnosť, ako aj monitorovanie a vykazovanie výsledkov v súlade s požiadavkami na udržateľný rozvoj. Návrh nástroja bol predložený dozornému orgánu mechanizmu v článku 6, odseku 4 a po pripomienkovom konaní sa očakáva, že bude schválený a začne sa uplatňovať v roku 2024.

Krátky súhrn dokumentu „Nástroj pre udržateľný rozvoj podľa článku 6.4“

Tento dokument predstavuje revidovaný návrh Nástroja pre udržateľný rozvoj podľa článku 6.4 (ďalej len „Nástroj A6.4 SD“). Hlavným cieľom tohto nástroja je zabezpečiť, aby projekty a programy aktivít v rámci článku 6.4 Parížskej dohody (ďalej len „aktivity A6.4“) podporovali princíp „neškodiť“, podporovali udržateľný rozvoj a prispievali k 17 cieľom udržateľného rozvoja (SDG).

Vývoj a schválenie Nástroja A6.4 SD

Nástroj A6.4 SD bol vyvíjaný postupne na základe pokynov od orgánu dohľadu mechanizmu článku 6.4. Počas tohto procesu boli zohľadnené pripomienky zainteresovaných strán a ďalšie relevantné nástroje a systémy ochranných opatrení používané v existujúcich mechanizmoch založených na trhu. Očakáva sa, že Nástroj A6.4 SD bude schválený na štrnástom zasadnutí orgánu dohľadu v roku 2024.

Použitie Nástroja A6.4 SD

Použitie Nástroja A6.4 SD je povinné pre všetky navrhované aktivity A6.4, vrátane aktivít čistého rozvoja (CDM), ktoré sa usilujú o prechod na mechanizmus článku 6.4. Nástroj poskytuje štruktúrovaný prístup pre účastníkov aktivít, aby:

• Vykonali posúdenie rizík s cieľom identifikovať riziká a potenciálne vplyvy, vyhodnotili ich a v prípade potreby sa im vyhli. V prípade, že sa rizikám nemožno úplne vyhnúť, nástroj A6.4 SD nariaďuje účastníkom, aby minimalizovali vplyvy a zmiernili všetky zostávajúce negatívne environmentálne a sociálne vplyvy a riziká stanovením environmentálnych a sociálnych ukazovateľov na úrovni aktivít.
• Identifikovali a posúdili potenciálne pozitívne a negatívne vplyvy na 17 cieľov udržateľného rozvoja (SDG) a priority udržateľného rozvoja hostiteľskej krajiny a stanovili ukazovatele monitorovania udržateľného rozvoja na úrovni aktivít.
• Monitorovali a reportovali výsledky monitorovania oproti stanoveným environmentálnym a sociálnym ukazovateľom a ukazovateľom udržateľného rozvoja na úrovni aktivít.

Štruktúra Nástroja A6.4 SD

Nástroj A6.4 SD je rozdelený do troch kľúčových častí:

• Environmentálne a sociálne ochranné opatrenia: Táto časť sa zameriava na prvky a kritériá, ktoré slúžia ako základ pre účastníkov aktivít na identifikáciu, hodnotenie, predchádzanie, minimalizáciu a zmierňovanie potenciálnych negatívnych environmentálnych a sociálnych vplyvov a rizík, ktoré môžu vzniknúť počas implementácie a prevádzky aktivity A6.4.
• Vplyvy na udržateľný rozvoj: Táto časť sa zameriava na identifikáciu pozitívnych a negatívnych vplyvov aktivity A6.4 na udržateľný rozvoj hostiteľskej krajiny.
• Validácia a overovanie: Tieto časti stanovujú dodatočné požiadavky na štandardy validácie a overovania mechanizmu článku 6.4 pre projekty a programy aktivít, ktoré musia určené prevádzkové subjekty zohľadniť počas fáz validácie a overovania.

Zapojenie zainteresovaných strán

Zainteresované strany môžu predkladať pripomienky a otázky týkajúce sa súladu s Nástrojom A6.4 SD počas konzultácií s miestnymi zainteresovanými stranami a globálnymi konzultáciami pred registráciou aktivity A6.4. Po registrácii aktivity A6.4 v rámci mechanizmu článku 6.4 musia účastníci aktivít zaviesť a udržiavať mechanizmus nepretržitého zapájania zainteresovaných strán, aby mohli komentovať súlad s Nástrojom A6.4 SD až do konca platného obdobia kreditovania projektu.

Záver

Nástroj A6.4 SD je dôležitým nástrojom na zabezpečenie toho, aby aktivity v rámci mechanizmu článku 6.4 Parížskej dohody prispievali k udržateľnému rozvoju a zároveň minimalizovali potenciálne negatívne environmentálne a sociálne vplyvy. (Co2AI)

 

 

Vlády na rokovaniach COP29 v pondelok schválili nové normy OSN pre medzinárodné trhy s uhlíkom, čo je kľúčový krok smerom k tomu, aby krajiny mohli obchodovať s kredit V deň otvorenia rokovaní OSN o klíme v Azerbajdžane sa takmer 200 krajín po takmer desaťročí zložitých diskusií dohodlo na niekoľkých zásadných základných pravidlách pre uvedenie trhu do pohybu.

O ďalších kľúčových aspektoch celkového rámca sa ešte musí rokovať, uviedli odborníci, ale rozhodnutie približuje dlho hľadaný trh obchodovania s vysokokvalitnými úvermi podporovaný OSN.

„Je to nesmierne dôležité,“ povedala Erika Lennonová z Centra pre medzinárodné právo životného prostredia (CIEL) agentúre AFP v Baku s tým, že to „otvorí dvere“ pre plnohodnotný trh. (Viac na phys.org)

Kedysi to bola dôveryhodná cesta k splneniu klimatických cieľov, uhlíkové kompenzácie strácajú priazeň mnohých špičkových spoločností. Spoločnosti ako Delta Airlines, Google a EasyJet boli kedysi najväčšími nákupcami týchto kreditov. Teraz však ustúpili alebo úplne prestali nakupovať offsety súvisiace najmä s projektmi obnoviteľnej energie.

Obnoviteľná energia kompenzuje stratu pary

Táto zmena myslenia odráža, že takéto kompenzácie uhlíka neprinášajú environmentálne výhody, ktoré sľubujú. Namiesto nákupu offsetov sa mnohé spoločnosti snažia priamo znížiť svoje emisie. Tento proces je náročnejší a nákladnejší ako nákup ofsetov.

Bloomberg Green analýza záznamov o verejných ofsetových transakciách ukazuje významný pokles predaja už druhý rok po sebe. To jasne naznačovalo trend smerom k menšiemu počtu offsetových nákupov. (Saptakee S, viac na carboncredits.com)

Keďže stále viac spoločností pracuje na znižovaní svojich uhlíkových stôp, existuje naliehavá potreba predbežného financovania na implementáciu uhlíkových projektov založených na prírode, ktoré spĺňajú globálne klimatické ciele. Riešenia založené na prírode, ktoré využívajú prírodné ekosystémy, ako sú lesy, na sekvestráciu uhlíka, majú značný potenciál, ale zostávajú nedostatočne financované.

V súčasnosti sa prostredníctvom dobrovoľného trhu s uhlíkom (VCM) využilo iba 1,2 % ročného potenciálu týchto riešení . Toto nedostatočné investovanie je kľúčovou prekážkou pri dosahovaní cieľov v oblasti zmierňovania klimatických zmien a udržiavania nárastu globálnej teploty pod 1,5 °C. (Jennifer L, viac na carboncredits.com)

Komisia prijala 23. septembra zmenu a doplnenie nariadenia EÚ o systéme obchodovania s emisiami (ETS), monitorovaní a podávaní správ (vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/2066). Revízie zahŕňajú nulovú sadzbu emisií z určitých nízkouhlíkových palív, ako sú obnoviteľné palivá nebiologického pôvodu a syntetické nízkouhlíkové palivá v ETS.

Zmeny sa týkajú aj zlepšených pravidiel pre palivá z biomasy a udržateľné letecké palivá a ich cieľom je zabezpečiť súlad s kritériami trvalej udržateľnosti a úspor skleníkových plynov a zabrániť dvojitému započítaniu emisií.

Zlepšenia existujúcich pravidiel sa týkajú aj prenosu emisií CO ₂ a CO ₂  , ktoré sa považujú za trvalo chemicky viazané vo výrobku.

Okrem toho opatrenia zahŕňajú aj požiadavky na monitorovanie a podávanie správ o účinkoch, ktoré nesúvisia s emisiami CO ₂ z odvetvia letectva. EÚ sa zaviazala riešiť úplný klimatický vplyv letectva vrátane vplyvov iných ako CO ₂ , ako sú pretrvávajúce kondenzačné pruhy a častice NOx, ktoré sú hlavnými prispievateľmi ku globálnemu otepľovaniu. Nový systém monitorovania, podávania správ a overovania týchto účinkov bude funkčný od roku 2025. (Co2AI)

Trhy s uhlíkom sú nevyhnutné na urýchlenie opatrení v oblasti klímy v rozvojových krajinách, kde potreby financovania opatrení v oblasti klímy ďaleko presahujú dostupné zdroje. Poskytnutím kanála na mobilizáciu potrebného financovania a realizovanie skutočného dodatočného zníženia a odstraňovania emisií môžu trhy s uhlíkom pomôcť odstrániť značné investičné medzery. Okrem toho podporujú širší hospodársky rozvoj prostredníctvom súvisiacich vedľajších výhod a potenciálneho opätovného investovania príjmov z uhlíka. Trhy s uhlíkom ako také môžu byť dôležitým nástrojom na dosiahnutie klimatických cieľov a podporu zraniteľných komunít. (HANIA DAWOODOVÁ, viac na worldbank.org)

Slovensko nezahrnulo spoplatňovanie emisií z vykurovania a cestnej dopravy do novely zákona o obchodovaní s emisiami. Podľa eurokomisie tak malo urobiť do 25. septembra. Minister životného prostredia chce, aby Brusel smernicu zmenil.

Slovensko už dvakrát zmeškalo termín pre implementáciu novej verzie smernice o obchodovaní s emisiami – prvý bol 31. januára 2023, Európska komisia ho pre nečinnosť členských štátov presunula na 30. jún 2024. V júli poslala 26 členským štátom formálnu výzvu s tým, že majú dva mesiace, aby smernicu presadili do vnútroštátneho práva. (Irena Jenčová, viac na euractiv.sk)

Revízie, na ktorých sa dnes dohodlo, zavádzajú nulové hodnotenie emisií zo spaľovania obnoviteľných palív nebiologického pôvodu (RFNBO), recyklovaných uhlíkových palív (RCF) a syntetických nízkouhlíkových palív (SLCF) v rámci ETS, za predpokladu súladu so stanovenými kritériami v smernici o obnoviteľnej energii (RED II), najmä pravidlá „doplnkovosti“ (elektrina používaná pre produkt RFNBO má byť obnoviteľná a doplnková) a úspory emisií skleníkových plynov (najmenej 70 % v porovnaní s porovnateľným fosílnym palivom na základe životného cyklu), zabezpečiť, aby sa takéto emisie započítali a aby sa zabránilo dvojitému započítaniu. (Viac na climate.ec.europa.eu)

Veľa hovoríme o globálnych trhoch s uhlíkom – no relatívne málo o mechanizme, ktorým krajiny obchodujú so znížením emisií. Tento mechanizmus – Internationally Transfered Mitigation Outcomes ( ITMO ) – je strategickým nástrojom pre národy, aby nielen splnili svoje záväzky v oblasti klímy, ale aj efektívne využili svoje zdroje na zachytávanie uhlíka.

Na ceste k COP29 a ďalej je trh ITMO pripravený na rast s potenciálom presunúť významné finančné toky smerom k udržateľným projektom a podnietiť inovácie v postupoch obchodovania s uhlíkom. Je to priestor, ktorý si vyžaduje pozornosť politikov, podnikov a zainteresovaných strán v oblasti životného prostredia, pretože je prísľubom urýchlenia našej spoločnej cesty k nízkouhlíkovej budúcnosti. (Su Meng, Suodi Xi, viac na lexology.com)

Rastúci počet spoločností sa zaviazal dosiahnuť čistú nulu do roku 2050 na podporu úsilia o zmiernenie zmeny klímy v rámci Parížskej dohody. Na dosiahnutie tohto cieľa s minimálnymi zmenami v základnom podnikaní mnohé spoločnosti využívajú alebo plánujú využívať uhlíkové kompenzácie (známe aj ako uhlíkové kredity). Offsety je možné obstarať pri nízkych nákladoch a sú hojné na dobrovoľnom trhu s uhlíkom (VCM). Príťažlivosť kompenzácií spočíva v ich schopnosti umožniť spoločnostiam, aby outsourcovali úsilie o dekarbonizáciu externým iniciatívam, čím sa vyhli zložitejšej úlohe transformácie vlastných operácií a dodávateľských reťazcov a postupného vyraďovania fosílnych palív. VCM sa následne rýchlo rozrástol. V roku 2022 má hodnotu približne 2 miliardy USD a predpokladá sa, že bude ďalej rásť v hodnote a rozsahu, keďže spoločnosti sa stále viac snažia kompenzovať svoje emisie. (Gregory Trencher, Sascha Nick, Matthew Johnson , viac na natutr.com)