Uhlíková stopa

Rozhodnutie medzi živým a umelým vianočným stromčekom je otázkou nielen estetiky, ale aj ekologickej udržateľnosti. Zohľadnenie uhlíkovej stopy každého z nich môže pomôcť zvoliť environmentálne zodpovednejšiu možnosť.

Živý vianočný stromček: Ekologická výhoda pri správnej likvidácii

• Priemerná uhlíková stopa: 3,5 kg CO₂e, ak sa strom kompostuje alebo použije ako mulč. Táto hodnota však môže stúpnuť až na 16 kg CO₂e, ak sa strom vyhodí na skládku, kde uvoľňuje metán počas rozkladu.
• Výhody počas rastu: Počas 7–10 rokov pestovania živý strom absorbuje približne 18 kg CO₂ a produkuje kyslík.
• Skladovateľné a biologicky rozložiteľné: Pri správnom spracovaní môže byť strom použitý na vytvorenie mulču alebo kompostu, čím minimalizuje svoj environmentálny dopad.
• Doprava: Dovoz stromov na dlhé vzdialenosti zvyšuje uhlíkovú stopu, takže lokálne pestované stromy sú ekologickejšou voľbou.

Umelý vianočný stromček: Dlhodobé riešenie s vysokými počiatočnými nákladmi

• Priemerná uhlíková stopa: 40 kg CO₂e na výrobu jedného stromčeka, ktorý sa vyrába z plastov na báze ropy (PVC) a kovov. Väčšina z nich sa vyrába v Ázii, čo zvyšuje emisie z dopravy.
• Udržateľnosť: Aby sa dosiahla nižšia uhlíková stopa ako pri živých stromoch, umelý strom musí byť používaný minimálne 10–12 rokov.
• Recyklácia: Umelé stromčeky sú ťažko recyklovateľné a môžu zostať na skládkach stovky rokov, čo ich environmentálny dopad ešte zhoršuje.

Porovnanie uhlíkovej stopy na príklade dvojmetrového stromčeka:

1. Živý strom:
   • Pri kompostovaní: 3,5 kg CO₂e.
   • Pri skládke: 16 kg CO₂e.
2. Umelý strom:
   • Jednorazové použitie: 40 kg CO₂e.
   • Použitie počas 10 rokov: Približne 4 kg CO₂e ročne.

Odporúčania pre ekologickú voľbu:

1. Živý strom:
   • Vyberte strom z lokálnej plantáže, aby ste minimalizovali emisie z dopravy.
   • Po sviatkoch ho kompostujte alebo darujte na programy recyklácie.
2. Umelý strom:
   • Ak už umelý strom vlastníte, používajte ho čo najdlhšie (minimálne 10 rokov).
   • Zvážte nákup stromu z recyklovaných materiálov.

Ak preferujete nižšiu uhlíkovú stopu a správne sa postaráte o jeho likvidáciu, živý strom je ekologickejšou voľbou. Umelý strom môže byť udržateľný, ale len v prípade dlhodobého používania. Pre ešte väčšiu udržateľnosť môžete zvážiť alternatívy, ako sú potted stromy alebo dekorácie vyrobené z prírodných materiálov.

Klimatické zmeny predstavujú jednu z najväčších výziev našej modernej doby, pričom budovy sú zodpovedné za takmer 40 % celosvetových emisií uhlíka. Vedci varujú, že sa približujeme k hranici, za ktorou môže byť zastavenie globálneho otepľovania nemožné. V stavebnom priemysle to predstavuje nielen povinnosť konať, ale aj príležitosť pre inovácie. Zavedením systémov automatizácie budov a využívaním udržateľných stratégií môžeme výrazne znížiť uhlíkovú stopu, zefektívniť prevádzku a prispôsobiť sa meniacej sa trhovej dynamike.

Štyri hlavné spôsoby integrácie automatizácie budov do udržateľnej stratégie:

1. Efektívnejšia spotreba energie pomocou automatizácie

Kľúčom k udržateľnému riadeniu budov je efektívne využívanie energie, v čom systémy automatizácie budov (BAS) zohrávajú zásadnú úlohu. Využitím technológií ako IoT, AI a údajov v reálnom čase dokáže BAS sledovať a optimalizovať spotrebu energie naprieč rôznymi systémami budovy, vrátane HVAC, osvetlenia a zabezpečenia.

• HVAC systémy: Automatizácia upravuje vykurovanie a ventiláciu podľa obsadenosti, počasia a denného času, čím minimalizuje plytvanie energiou a zvyšuje komfort.

• Inteligentné osvetlenie: Systémy dokážu regulovať jas alebo vypnúť svetlá v prázdnych priestoroch a maximalizujú využitie denného svetla.

Takéto systémy prispievajú k zníženiu emisií uhlíka, prinášajú úspory nákladov a zlepšujú efektivitu prevádzky.

2. Podpora ekologickej dopravy cez inteligentné nabíjanie

Doprava spôsobuje takmer 29 % celosvetových emisií uhlíka. Zavedenie nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá (EV) v rámci systémov automatizácie budov môže podporiť ekologické dochádzanie.

• Efektívne nabíjanie: Inteligentné systémy plánujú nabíjanie počas mimo špičkových hodín alebo využívajú obnoviteľné zdroje energie, ako sú solárne panely.

• Podpora pre zamestnancov: Poskytovanie EV nabíjacích miest podporuje udržateľné dochádzanie medzi zamestnancami a nájomníkmi.

Takáto infraštruktúra podporuje zelenú dopravu pri zachovaní energetickej efektívnosti.

3. Automatizované riadenie odpadu

Úžitkové budovy, ako sú nemocnice, školy a hotely, produkujú značné množstvo odpadu. Automatizované systémy riadenia odpadu môžu zlepšiť procesy recyklácie a kompostovania, čím znižujú environmentálny dopad.

• Inteligentné monitorovanie odpadu: Senzory sledujú množstvo odpadu v reálnom čase a zaisťujú správne triedenie organických a recyklovateľných materiálov.

• Kompostovanie: Automatizácia v oblasti kompostovania potravinového odpadu znižuje emisie metánu a produkuje kompost, ktorý možno použiť v úpravách terénu alebo komunitných projektoch.

Takéto systémy znižujú náklady na odpadové hospodárstvo a pomáhajú plniť udržateľné ciele.

4. Zvýšenie udržateľnosti v kaviarňach

Stravovacie prevádzky v budovách môžu výrazne prispievať k emisiám uhlíka, ale existujú spôsoby, ako toto zlepšiť. Podpora rastlinných jedál a automatizácia kuchynských procesov zvyšujú udržateľnosť stravovania.

• Monitorovanie energie: BAS dokážu optimalizovať spotrebu energie kuchynských zariadení a chladiarenských systémov.

• Zníženie potravinového odpadu: Automatizované systémy inventarizácie monitorujú trvanlivosť a spotrebiteľské trendy na minimalizáciu odpadu.

Prechod na stravu na báze rastlín znižuje emisie skleníkových plynov, zatiaľ čo automatizácia zabezpečuje efektívne riadenie prevádzky.

Stavebný sektor má jedinečnú možnosť viesť boj proti klimatickým zmenám. Využitím systémov automatizácie budov na optimalizáciu energetických zdrojov, riadenie odpadu a podporu ekologickej dopravy môžu organizácie dosiahnuť inteligentnejšie a udržateľnejšie budovy. Či už modernizujete súčasné systémy alebo budujete nové, každý krok, ktorý vykonáte dnes, nás približuje k ekologickejšej budúcnosti. JaroR

Štúdia „Koľko LNG vypustí, kým spáli na lodi?“, ktorú realizovala spoločnosť Energy and Environmental Research Associates pre T&E, naznačuje, že dovoz LNG do Európy spôsobuje o 30 % viac znečistenia, než pôvodne odhadovala EÚ vo svojich plánoch pre zelenú lodnú dopravu. Hoci ropné a plynárenské spoločnosti často propagujú LNG ako „spoľahlivú a čistú“ alternatívu, ktorá je výrazne udržateľnejšia v porovnaní s ťažkým vykurovacím olejom, jedným z najviac znečisťujúcich palív na svete, štúdia naznačuje, že to nemusí byť úplne presné. Momentálne je na celom svete v prevádzke takmer 1 200 LNG poháňaných lodí, pričom lodné spoločnosti majú v objednávkach ďalších takmer 1 000. T&E tiež predtým odhadovalo, že do roku 2030 by až štvrtina lodnej dopravy EÚ mohla byť na LNG. (Viac na „Koľko LNG vypustí, kým spáli na lodi?)

Existuje viacero spôsobov, ako môžeme v každodennom živote znížiť našu digitálnu uhlíkovú stopu. Zdroje nám ponúkajú nasledujúce tipy:

Zmena návykov pri streamovaní a sťahovaní:

• Vyhýbajte sa streamovaniu, automatickému prehrávaniu a prehrávaniu videí, keď nie ste v miestnosti. Toto je jednoduchý spôsob, ako ušetriť energiu, podobne ako zhasínanie svetla pri odchode z miestnosti.
• Stiahnite si obsah namiesto streamovania. Ak si stiahnete obľúbený seriál z MAXu alebo Netflixu, budete na jeho sledovanie využívať iba energiu vášho zariadenia, a nie energiu potrebnú na prevádzku streamovacej služby. Rýchlejšie internetové pripojenie pri sťahovaní epizód alebo seriálov zvyšuje pohodlie, šetrí čas a poskytuje lepší celkový zážitok zo sledovania tým, že znižuje ukladanie do vyrovnávacej pamäte a zabezpečuje vysokokvalitný obsah.

Úprava online nakupovania:

• Zatvárajte karty prehliadača a nenechávajte položky v online košíkoch, o ktoré nemáte záujem. Každá otvorená karta a položka v košíku spotrebúva energiu na serveroch.

Efektívne vyhľadávanie:

• Pravidelne vymazávajte súbory cookie a históriu vyhľadávania. To zabráni sledovaniu vášho online správania a zníži spotrebu energie.
• Opätovne používajte vyhľadávania. Prehliadač tak načíta výsledky z vyrovnávacej pamäte a nepoužije energiu na nové vyhľadávanie.

Nastavenia zariadení:

• Upravte nastavenia spotreby energie. Znížte jas, nastavte kratší čas spánku a ďalšie nastavenia, ktoré ovplyvňujú spotrebu energie.
• Znížte jas obrazovky. To nielen zníži spotrebu energie, ale aj predĺži životnosť batérie vášho zariadenia.
• Vypínajte zariadenia, keď ich nepoužívate. Režim spánku stále spotrebúva energiu, preto je lepšie zariadenia úplne vypnúť.

Elektronický odpad:

• Recyklujte, upcyklujte a zodpovedne likvidujte staré zariadenia. Nevyhadzujte staré telefóny a počítače do koša, ale odovzdajte ich na recykláciu.
• Neupgradujte zariadenia, kým to nie je skutočne potrebné. Čakanie s upgradom znižuje dopyt po spotrebnej elektronike a má pozitívny vplyv na vašu digitálnu uhlíkovú stopu.

E-mail:

• Zmeňte nastavenia e-mailu. Odstráňte obrázky z podpisu a vypnite automatické sťahovanie príloh a obrázkov.
• Premyslene píšte e-maily. Vymažte staré e-maily, odhláste sa z nepotrebných zoznamov a minimalizujte používanie obrázkov a animácií.

Ďalšie tipy:

• Obmedzte čas strávený pred obrazovkou a trávte viac času vonku.
• Používajte ekologické žiarovky.
• Vyčistite si cloudové úložisko. Odstráňte nepotrebné súbory a zvážte presunutie archivovaných súborov na externý hard disk.
• Nájdite si inteligentnú aplikáciu, ktorá vám pomôže monitorovať vašu uhlíkovú stopu.

Zdroje tiež zdôrazňujú dôležitosť prechodu na udržateľné a obnoviteľné zdroje energie, ako sú solárne panely, tepelné čerpadlá a hybridné systémy solárnej a veternej energie.

Okrem individuálnych krokov je dôležité vyžadovať od spoločností uhlíkovo neutrálne dodávateľské reťazce. Spoločnosti ako Apple už pracujú na dosiahnutí tohto cieľa do roku 2030.

Pamätajte, že aj malé zmeny v každodennom živote môžu mať veľký vplyv na zníženie našej digitálnej uhlíkovej stopy a ochranu životného prostredia. JaroR

Šport a klimatické zmeny sú úzko prepojené. Na jednej strane je šport významnou súčasťou kultúry a spoločenského života, na druhej strane má jeho činnosť významný dopad na životné prostredie. Športový priemysel, ktorého hodnota sa odhaduje na 600 miliárd dolárov, produkuje ročne približne 350 miliónov ton ekvivalentu oxidu uhličitého (CO2e). Pre porovnanie, priemerné auto vyprodukuje za rok 4,6 tony CO2 a celé Francúzsko 315 miliónov ton. Tieto čísla poukazujú na obrovskú uhlíkovú stopu športu a zdôrazňujú potrebu nájsť udržateľné riešenia.

Dopady športu na klímu

Hlavné zdroje emisií spojených so športom zahŕňajú:

1. Športové podujatia a infraštruktúra: Výstavba a prevádzka štadiónov a hál, osvetlenie, kúrenie či chladenie patria medzi najväčších prispievateľov. Napríklad zimné olympijské hry často vyžadujú umelé zasnežovanie, čo spotrebúva enormné množstvo vody a energie.

2. Cestovanie a logistika: Doprava hráčov, fanúšikov a materiálov vytvára obrovské množstvo emisií. Letecká doprava je pritom jedným z najškodlivejších zdrojov emisií CO2.

3. Spotreba a odpady: Počas športových podujatí vzniká veľké množstvo plastového odpadu a jednorazových materiálov. Okrem toho, oblečenie a vybavenie vyrábané z neudržateľných materiálov zanecháva ekologickú stopu.

Šport ako obeť klimatických zmien

Klimatické zmeny ohrozujú samotnú budúcnosť športu. Stúpajúce teploty a extrémne poveternostné podmienky ovplyvňujú vonkajšie športy, ako je futbal či atletika, a znižujú snehové podmienky potrebné pre zimné športy. Tieto výzvy nútia športový priemysel hľadať riešenia nielen na zníženie dopadu, ale aj na prispôsobenie sa novým podmienkam.

Možnosti zmiernenia vplyvu športu na klímu

Existuje viacero stratégií, ktoré môžu pomôcť športovému priemyslu stať sa udržateľnejším:

1. Zelené štadióny a infraštruktúra: Inovácie v oblasti výstavby umožňujú budovanie energeticky efektívnych štadiónov. Napríklad štadióny so solárnymi panelmi, zberom dažďovej vody alebo využívaním recyklovaných materiálov výrazne znižujú svoju uhlíkovú stopu.

2. Cestovanie a mobilita: Organizátori môžu motivovať fanúšikov a tímy k využívaniu hromadnej dopravy alebo zdieľanej mobility. Hybridné a elektrické vozidlá môžu nahradiť tradičné dopravné prostriedky. Niektoré športové kluby už implementovali politiky na obmedzenie leteckého cestovania na krátke vzdialenosti.

3. Udržateľné produkty a odpady: Športové značky môžu vyrábať oblečenie a vybavenie z recyklovaných alebo biologicky odbúrateľných materiálov. Organizátori podujatí by mali zavádzať systémy na triedenie odpadu a minimalizovať používanie plastov na jedno použitie.

4. Výchova a angažovanosť: Šport má obrovskú moc ovplyvňovať ľudí. Kluby a športovci môžu využívať svoj dosah na zvyšovanie povedomia o klimatických zmenách a inšpirovať fanúšikov k ekologickým krokom.

5. Certifikácia a meranie dopadu: Implementácia certifikácií, ako je uhlíková neutralita, a transparentné reportovanie dopadu na životné prostredie motivujú k ďalším krokom. Mnohé podujatia, ako napríklad tenisový turnaj Roland Garros, už začali merať a kompenzovať svoje emisie.

Budúcnosť športu a klímy

Prechod na udržateľný športový priemysel je nevyhnutný. Spojenie inovácií, spolupráce medzi organizátormi, klubmi a fanúšikmi, ako aj dôsledná politika udržateľnosti môže priniesť významnú zmenu. Šport sa môže stať nielen menej škodlivým pre klímu, ale aj silným nástrojom na boj proti klimatickým zmenám. Zníženie emisií o desiatky miliónov ton ročne je dosiahnuteľné, ak športový priemysel prijme výzvu a stane sa lídrom v oblasti udržateľnosti. Ochrana klímy tak môže byť spoločným cieľom, ktorý zjednotí športovcov, fanúšikov aj podniky. JaroR

V dnešnej dobe, keď sa klimatické zmeny stávajú čoraz väčším problémom, je dôležité si uvedomiť svoju uhlíkovú stopu a podniknúť kroky na jej zníženie. Uhlíková stopa je celkové množstvo skleníkových plynov, najmä oxidu uhličitého (CO₂), ktoré priamo alebo nepriamo vypúšťame do atmosféry počas jedného roka. Pre priemerného jednotlivca sa táto hodnota môže pohybovať okolo 8 ton CO₂ ročne, ale existuje mnoho spôsobov, ako túto hodnotu znížiť.

Hlavné zložky uhlíkovej stopy

1. Doprava (25-30%)

– Automobilová doprava je jedným z najväčších prispievateľov k uhlíkovej stope jednotlivca. Priemerné auto emituje približne 2,3 kg CO₂ na liter benzínu.

2. Vykurovanie a elektrina (30-35%)

– Spotreba energie na vykurovanie domácnosti a elektrinu značne ovplyvňuje uhlíkovú stopu. Používanie fosílnych palív na výrobu tepla a elektriny zvyšuje emisie CO₂.

3. Strava (20-25%)

– Výroba potravín, najmä mäsa a mliečnych výrobkov, prispieva k vysokým emisiám skleníkových plynov. Napríklad výroba hovädzieho mäsa produkuje približne 27 kg CO₂ na kilogram.

4. Spotreba a odpad (15-20%)

– Nákup tovarov, ich výroba a nakoniec ich likvidácia majú významný vplyv na uhlíkovú stopu. Elektronický odpad a plastové výrobky sú hlavnými problémami.

Možnosti zníženia uhlíkovej stopy

1. Zmena dopravných návykov

– Zníženie používania auta: Prechod na verejnú dopravu, bicykel alebo chôdzu môže výrazne znížiť emisie. Napríklad, ak človek zníži cestovanie autom o 3 000 km ročne, môže ušetriť približne 600 kg CO₂.

– Elektromobily: Prechod na elektrické vozidlá, najmä ak sú nabíjané z obnoviteľných zdrojov energie, môže znížiť emisie až o 50%.

2. Energetická efektívnosť v domácnosti

– Izolácia a úsporné spotrebiče: Investície do lepšej izolácie domu a výmena starých spotrebičov za energeticky úsporné modely môžu znížiť spotrebu energie až o 30%.

– Obnoviteľné zdroje energie: Inštalácia solárnych panelov môže znížiť spotrebu elektriny z fosílnych zdrojov, čo môže ušetriť približne 1 500 kg CO₂ ročne.

3. Udržateľná strava

– Zníženie konzumácie mäsa: Prechod na vegetariánsku alebo vegánsku stravu môže znížiť uhlíkovú stopu na jedného jedinca o 1 až 2 tony CO₂ ročne.

– Kúpovanie lokálnych a sezónnych produktov: Pomáha znižovať emisie spojené s prepravou potravín.

4. Minimalizácia odpadu

– Recyklácia a opätovné použitie: Triedenie odpadu a využívanie recyklovaných materiálov môže znížiť emisie spojené s výrobou nových produktov o 500 až 1 000 kg CO₂ ročne.

– Redukcia jednorazových plastov: Používanie opakovateľných obalov a výrobkov môže výrazne znížiť produkciu plastového odpadu a jeho environmentálny dopad.

Záver

Zníženie uhlíkovej stopy jednotlivca je dôležitým krokom k ochrane našej planéty pred negatívnymi dôsledkami klimatických zmien. Každý malý krok, ako napríklad zmena dopravných návykov, zlepšenie energetickej efektívnosti v domácnosti, udržateľnejšia strava alebo minimalizácia odpadu, môže mať výrazný vplyv na celkovú uhlíkovú stopu. Spoločne môžeme prispieť k vytvoreniu udržateľnejšej budúcnosti pre nás všetkých. Co2AI

Súkromné ​​lietadlá predstavujú pohodlný a rýchly spôsob dopravy, ktorý však zároveň výrazne prispieva k emisiám CO₂ a ďalších skleníkových plynov. V kontexte rastúcich obáv o klimatickú krízu (viac…)

Formula 1, jeden z najprestížnejších a najobľúbenejších motoristických športov na svete, je tiež jedným z najnáročnejších na životné prostredie. Vysokorýchlostné preteky prinášajú okrem adrenalínu a technologických inovácií aj značné množstvo emisií oxidu uhličitého (CO₂), ktoré prispievajú ku globálnemu otepľovaniu. Tímy, automobilky, ako aj samotné podujatia sú veľmi nákladné, ale aj z hľadiska ich environmentálneho dopadu. V článku sa pozrieme na uhlíkovú stopu Formuly 1, konkrétneho výpočtu emisií jedného tímu na jeden pretek.

Čo je uhlíková stopa a ako ju meriame v kontexte Formuly 1?

Uhlíková stopa označuje celkové množstvo emisií CO₂ (a ďalších skleníkových plynov) generovaných určitými aktivitami alebo udalosťami. V prípade Formuly 1 sa uhlíková stopa skladá z niekoľkých hlavných oblastí:

1. Doprava – zahŕňa presuny pretekárskych tímov, vybavenie, logistiku do miest konania pretekov. Táto časť tvorí výraznú časť celkovej uhlíkovej stopy.
2. Prevádzka pretekov – zahŕňa energiu potrebnú počas pretekov, vrátane samotných vozidiel F1, ich motorov a technických zariadení.
3. Výroba a vývoj – emisné náklady na vývoj, výrobu a testovanie áut a technológií. Tímové továrne sú potrebné využívať a využívať zdroje na výrobu dielov uhlíkových vlákien a iných špeciálnych materiálov.
4. Ubytovanie a podpora – spotreba energie a zdrojov na zabezpečenie ubytovania, stravovania a ostatnej logistiky pre personál tímu počas pretekov.

Tieto jednotlivé časti tvoria celkovú uhlíkovú stopu jedného tímu Formuly 1 pre jeden pretek. Ak vyčíslime emisnú stopu jednotlivých faktorov, môžeme získať obraz o environmentálnom vplyve tohto športu.

Výpočet uhlíkovej stopy jedného tímu na jeden pretek

V roku 2019 Formula 1 zverejnila svoju uhlíkovú stopu za sezónu, ktorá dosiahla približne 256 000 ton CO₂ . Najväčší podiel z toho (až 45 %) tvorila doprava , zatiaľ čo samotné preteky mali len približne 0,7 % na celkovom emisnom vplyve, čo zodpovedá najvyššiemu monitorovaniu spotreby paliva a obmedzeniam, ktoré tým spĺňajú.

Pre ilustráciu, ak si predstavíme, že priemerný tým F1 sa skladá z približne 80 členov a množstva špecializovaného vybavenia, môžeme na výpočet uhlíkovej stopy na jeden pretek uvažovať:

1. Doprava (cca 45 % z celkovej stopy)

Doprava tímu, vozidiel a vybavenia je celých. Jeden tým na jedno podujatie môže prepraviť až 50 ton vybavenia lietadiel, nákladných vozidiel a lodnej dopravy. Napríklad medzikontinentálna letecká preprava vyprodukuje asi 500 ton CO₂ pre celú dlhšiu vzdialenosť (napr. z Európy do Ázie alebo Ameriky).

• Priemerný odhad na dopravu jedného tímu na pretek: 500 ton CO₂.

2. Prevádzka tímu počas pretekov (cca 7 %)

Prevádzka pretekárskych áut a súvisiaceho technického vybavenia zahŕňa emisie z palív a elektrickej energie. Priemerná spotreba paliva pre jedno auto na pretek je približne 100 kg , čo v prepočte znamená produkciu asi 300 kg CO₂ na jedno auto (každé auto vypustí okolo 2,31 kg CO₂ na liter paliva). Dva monoposty pre jeden tím teda vyprodukujú 600 kg CO₂ .

• Prevádzka auta na jedno podujatie (2 autá): 0,6 tony CO₂.

3. Výroba a vývoj (cca 38 %)

Výroba a vývoj komponentov auta (najmä uhlíkových vlákien) sú energeticky náročné. Pre sezónu môže jeden vyprodukovať až 10 000 ton CO₂ len na výrobu dielov a prípravu áut. Keďže sezóna má približne 23 pretekov, môžeme vypočítať priemernú uhlíkovú stopu na jeden pretek:

• Výroba a vývoj na jeden pretek: 435 ton CO₂.

4. Ubytovanie a podpora (cca 10 %)

Personál tímu cestuje a ubytováva po celom svete, pričom využíva hotely, konferenčné priestory a ubytovacie kapacity. Na jedno podujatie môže jeden tým pre celú svoju posádku vyprodukovať 40 ton CO₂ .

• Ubytovanie a podpora na jeden pretek: 40 ton CO₂.

Celkový výpočet uhlíkovej stopy pre jeden tým na jeden pretek

Súhrnne, po spočítaní všetkých faktorov, môžeme odhadnúť, že uhlíková stopa jedného tímu F1 na jeden pretek vyzerá nasledovne:

Takto vychádza priemerná uhlíková stopa na jeden pretek pre jeden tým približne na 975,6 ton CO₂ .

Ako sa Formula 1 snaží udržať svoj environmentálny dopad?

Formula 1 si uvedomuje svoje environmentálne zaťaženie a stanovila si zaujímavé ciele na zníženie uhlíkovej stopy. Cieľom F1 je dosiahnuť do roku 2030 uhlíkovú neutralitu. Medzi hlavnou iniciatívou patria:

1. Znižovanie spotreby a hybridné motory – Nové hybridné pohonné jednotky emisií paliva až o 0 % oproti klasickému motoru. Od roku 2026 sa očakáva zavedenie ďalších ekologických technológií, vrátane prechodu na 100 % udržateľné palivo .
2. Zníženie emisií z dopravy – Formula 1 a tým pracujú na optimalizácii logistiky a využívania alternatívnych spôsobov dopravy, ako sú vlaky či lode, a tiež na využívanie palív s nižším obsahom uhlíka. Pri prepravách medzi jednotlivými podujatiami sa tiež hľadajú možnosti, ako minimalizovať počty letov.
3. Uhlíková neutralita a ekologické projekty – Tímy investujú do projektov kompenzácie uhlíka, napríklad do obnovy lesov a projektov na zachytávanie uhlíka. Spoločnosti a tým sa tiež skúšajú inovatívne, ako napríklad investície do technológií zachytávania uhlíka priamo z ovzdušia.
4. Recyklácia a materiálová efektívnosť – Formula 1 a jednotlivé týmy sa snažia minimalizovať množstvo odpadu recykláciou dielov a novým využitím materiálov. Zavádzajú tiež nové výrobné procesy, ktoré umožňujú používať menšie množstvo uhlíkových vlákien a ďalších náročných materiálov.
5. Elektrifikácia a čisté zdroje energie – Formula 1 skúma možnosti elektrifikácie niektorých častí svojho procesu, hoci kompletná elektrifikácia vozidiel v F1 zatiaľ nie je možná z hľadiska výkonu. Podpora prechodu tovární na obnoviteľné zdroje energie je ďalším cieľom, ktorý prispieva k znižovaniu celkových emisií.

Záver

Formula 1, ako vysokovýkonný šport, má významný vplyv na životné prostredie, no zároveň pôsobí ako technologické laboratórium pre pokročilé technológie v automobilizme. Hoci jej uhlíková stopa je stále vysoká, organizácia prijíma opatrenia na jej zníženie s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2030. Zostáva však implementácia týchto cieľov av prekonaní environmentálnych prekážok, ktoré prináša moderný motoristický šport. (Co2AI)

Znižovanie spotreby mäsa sa v súčasnosti dostáva do popredia ako významná stratégia v boji proti klimatickým zmenám. Produkcia mäsa, najmä hovädzieho, je spojená s výraznými emisiami skleníkových plynov, vrátane oxidu uhličitého (CO₂), metánu (CH₄) a oxidu dusného (N₂O). Tieto plyny významne prispievajú k otepľovaniu planéty. Zníženie konzumácie mäsa by preto mohlo predstavovať zásadnú zmenu s globálnymi dopadmi na znižovanie emisií skleníkových plynov.

1. Klimatická stopa mäsa: Prečo je produkcia mäsa tak škodlivá pre klímu?

Produkcia mäsa je veľmi náročná na zdroje a spôsobuje vysoké emisie skleníkových plynov. Hlavné dôvody sú:

– Kŕmenie a chov dobytka: Kravy a iný dobytok produkujú veľké množstvo metánu, ktorý vzniká pri trávení. Tento plyn má oveľa vyšší potenciál na zachytávanie tepla v atmosfére než CO₂ (je asi 28-krát účinnejší). Okrem toho, produkcia krmiva pre dobytok si vyžaduje obrovské plochy pôdy, čo vedie k odlesňovaniu a následnému uvoľňovaniu uhlíka z pôdy do atmosfér.

– Spotreba vody a energie: Produkcia mäsa spotrebuje viac vody a energie v porovnaní s rastlinnými potravinami. Na produkciu jedného kilogramu hovädzieho mäsa je potrebných približne 15 000 litrov vody, zatiaľ čo na kilogram pšenice je to asi 1 500 litrov.

– Odlesňovanie: Pre chov dobytka a pestovanie krmiva sa odlesňuje mnoho oblastí, vrátane Amazonského pralesa, čo spôsobuje stratu prírodných zásobární uhlíka, ktoré by inak CO₂ pohlcovali a znižovali jeho koncentráciu v atmosfére.

2. Ako by mohla zmena stravovacích návykov znížiť emisie CO₂?

Zníženie spotreby mäsa má potenciál znížiť emisie skleníkových plynov až o miliardy ton ročne. Výskumy ukazujú, že ak by väčšina ľudí prešla na stravu s nižším podielom živočíšnych produktov alebo úplne rastlinnú stravu, globálne emisie by sa výrazne znížili.

– Prechod na rastlinnú stravu: Výskum publikovaný v časopise *Nature* odhadol, že globálny prechod na stravu s nízkym obsahom živočíšnych produktov by mohol znížiť emisie skleníkových plynov o približne 8 miliárd ton ročne.

– Redukcia hovädzieho mäsa: Hovädzie mäso má najväčší vplyv na emisie skleníkových plynov, a preto by jeho zníženie alebo nahradenie inými druhmi bielkovín mohlo priniesť obrovské úspory. Podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) by zníženie spotreby hovädzieho mäsa v prospech rastlinných alternatív znížilo uhlíkovú stopu o viac ako 50 % v rámci potravinového sektora.

 3. Ekologické výhody zníženia konzumácie mäsa

Klimatické prínosy obmedzenia spotreby mäsa sú obrovské, no zmena stravy by mala aj ďalšie ekologické výhody:

– Ochrana biodiverzity: Odlesňovanie kvôli chovu dobytka a pestovaniu krmiva ohrozuje množstvo druhov rastlín a zvierat. Obmedzenie produkcie mäsa by mohlo ochrániť kritické ekosystémy, ako je Amazonský prales, a zachrániť tisíce ohrozených druhov.

– Šetrenie vody: Produkcia mäsa si vyžaduje obrovské množstvo vody, zatiaľ čo pestovanie plodín na ľudskú spotrebu je oveľa úspornejšie. Obmedzenie konzumácie mäsa by teda pomohlo šetriť vodné zdroje, čo je obzvlášť dôležité v oblastiach postihnutých suchom.

– Zlepšenie kvality pôdy: Intenzívny chov zvierat a pestovanie krmiva vedie k degradácii pôdy a strate jej kvality. Zníženie závislosti na živočíšnych produktoch by umožnilo návrat niektorých pôvodných ekosystémov a zlepšilo by schopnosť pôdy absorbovať uhlík.

4. Sociálne a ekonomické aspekty zmeny v spotrebe mäsa

Zmena v stravovacích návykoch môže mať významný dopad aj na spoločnosť a ekonomiku.

– Zdravotné výhody: Znížená spotreba mäsa, najmä červeného a spracovaného, má priaznivé účinky na zdravie. Strava s vysokým obsahom rastlinných bielkovín je spojená s nižším rizikom srdcových ochorení, cukrovky a niektorých typov rakoviny. Zlepšenie verejného zdravia by mohlo znížiť náklady na zdravotnú starostlivosť.

– Rovnomernejšie rozdelenie zdrojov: Produkcia mäsa je náročná na pôdu, vodu a energiu, pričom by tieto zdroje mohli byť využité efektívnejšie na pestovanie plodín pre priame potravinové využitie. Tento prechod by mohol pomôcť zmierniť hlad vo svete tým, že sa viac zdrojov využije priamo na výživu ľudí.

– Nové pracovné príležitosti v sektore rastlinných alternatív: Dopyt po alternatívach k mäsu, ako sú rastlinné bielkoviny alebo kultivované mäso, prináša možnosti pre rozvoj nových technológií a podnikania. Rastlinný priemysel rastie rýchlym tempom, čo vytvára pracovné príležitosti a zvyšuje hodnotu udržateľného sektora.

5. Ako podporiť prechod na stravu s nižším podielom mäsa?

Pretože stravovacie návyky sú hlboko zakorenené v kultúre a tradíciách, prechod na menej živočíšnych produktov si vyžaduje systematický prístup:

– Vzdelávanie a zvyšovanie povedomia: Kľúčom je informovať verejnosť o ekologických a zdravotných výhodách obmedzenej spotreby mäsa. Verejné kampane, programy v školách a informácie na potravinových etiketách môžu pomôcť zvyšovať povedomie.

– Podpora rastlinných alternatív: Podpora vývoja a dostupnosti rastlinných alternatív k mäsu môže pomôcť spotrebiteľom prijať zmenu. Štátne dotácie na udržateľné potraviny alebo zníženie dane na rastlinné alternatívy by mohli zvýšiť ich dostupnosť a atraktívnosť pre spotrebiteľov.

– Politické opatrenia a klimatické dane: Zavedenie daní na produkty s vysokou uhlíkovou stopou, vrátane mäsa, by mohlo odradiť od ich nadmernej konzumácie. Tieto opatrenia by však mali byť sprevádzané ochranou pre nízkopríjmové skupiny, aby neviedli k sociálnym nerovnostiam.

Záver

Zníženie spotreby mäsa predstavuje účinný a prístupný spôsob, ako jednotlivci aj spoločnosti môžu prispieť k boju proti klimatickým zmenám. Zmena stravy má potenciál znížiť emisie o miliardy ton CO₂ ročne, čo by malo zásadný dopad na stabilizáciu klímy. Navyše by to prinieslo množstvo ďalších ekologických, sociálnych a zdravotných výhod. Pre jednotlivcov môže byť jedným z najjednoduchších a najefektívnejších opatrení na zníženie svojej uhlíkovej stopy práve obmedzenie konzumácie mäsa a zaradenie väčšieho množstva rastlinných potravín do každodenného jedálnička. Okrem toho, takýto prechod podporuje ochranu biodiverzity, šetrenie vody a pôdy a prispeje k udržateľnejšiemu potravinovému systému.

Budúcnosť udržateľného stravovania

Ak chceme dosiahnuť udržateľnú budúcnosť, je nevyhnutné začleniť zníženie spotreby mäsa do širšej klimatickej politiky. Už teraz je zrejmé, že nárast rastlinných alternatív k mäsu na trhu ukazuje, že spotrebitelia si uvedomujú význam svojich stravovacích rozhodnutí pre životné prostredie. Technologické inovácie, ako sú kultivované mäso a nové formy rastlinných bielkovín, majú potenciál nahradiť tradičné mäso a znížiť uhlíkovú stopu potravinového sektora.

Ďalším krokom je vytvoriť priaznivé podmienky pre tento prechod pomocou regulačných rámcov, podpory poľnohospodárskych technológií, ktoré znižujú emisie, a vzdelávania verejnosti. Práve tieto opatrenia môžu umožniť, aby sme do budúcnosti smerovali k udržateľnejším stravovacím návykom a prispeli k stabilnejšiemu klimatickému systému. JaroR

Tu je 10 najúčinnejších opatrení na zníženie uhlíkovej stopy v domácnosti spolu s približným potenciálnym znížením emisií CO₂e za rok. Hodnoty CO₂e sú približné, pretože môžu závisieť od miestnych podmienok a spôsobu implementácie.

1. Zníženie teploty vykurovania: Zníženie termostatu o 1 °C môže ušetriť približne 6-10 % emisií vykurovania, čo predstavuje asi 300 kg CO₂e ročne na domácnosť.

2. Používanie energeticky úsporných žiaroviek: Výmena starších žiaroviek za LED môže ušetriť až 50-70 % energie, čo znamená asi 100-200 kg CO₂e ročne.

3. Inštalácia tepelnej izolácie: Kvalitná izolácia stien, podkrovia a okien môže znížiť emisie až o 1 000 kg CO₂e ročne, pretože znižuje potrebu vykurovania a chladenia.

4. Využívanie obnoviteľnej energie: Prechod na solárne panely alebo nákup obnoviteľnej energie môže znížiť uhlíkovú stopu o 500 až 1 500 kg CO₂e ročne v závislosti od veľkosti systému a lokálnej energie.

5. Redukcia spotreby mäsa a mliečnych výrobkov: Zníženie spotreby mäsa, najmä hovädzieho, môže znížiť emisie o 300 až 900 kg CO₂e ročne na osobu.

6. Používanie verejnej dopravy alebo bicykla: Obmedzením používania auta o polovicu, ak to situácia dovoľuje, môžete ušetriť 1 000 – 2 000 kg CO₂e ročne.

7. Úsporné umývanie a sušenie: Umývanie bielizne pri nižších teplotách (napr. 30 °C) a obmedzenie používania sušičky môže ušetriť 150 až 300 kg CO₂e ročne.

8. Redukcia odpadu a zvýšenie recyklácie: Minimalizácia odpadu, hlavne plastov, a dôsledné recyklovanie môžu znížiť uhlíkovú stopu o 200 kg CO₂e ročne.

9. Využívanie elektrických a energeticky úsporných spotrebičov: Výmennou starších spotrebičov za energeticky účinnejšie modely možno ušetriť 300 – 500 kg CO₂e ročne.

10. Zníženie spotreby vody: Šetrenie vody (napríklad kratšie sprchy, šetrné splachovanie) môže znížiť emisie spojené s ohrevom vody o 100 – 200 kg CO₂e ročne.

Tieto opatrenia sú súčasťou efektívnych krokov, ktoré jednotlivci môžu zaviesť na zmiernenie klimatických zmien, a ich dopad závisí od konkrétnych podmienok a frekvencie implementácie. JaroR

Svet sa snaží znížiť emisie uhlíka prostredníctvom obnoviteľných energií a iných iniciatív šetrných k životnému prostrediu. Zdá sa však, že jedným z najlepších spôsobov, ako znížiť tieto plyny otepľujúce planétu, by bolo, keby miliardári ako Elon Musk a Jeff Bezos prestali toľko využívať svoje súkromné ​​lietadlá a jachty. Podľa novej správy príslušníci superbohatých vytvoria za 90 minút rovnaké množstvo emisií uhlíka, ako priemerný človek za celý svoj život.

Oxfam, britská mimovládna organizácia, ktorá sa zameriava na riešenie globálnej chudoby, zverejnila správu skúmajúcu uhlíkovú nerovnosť.  Pozerá sa na to, ako jachty, lietadlá a znečisťujúce investície 50 najbohatších miliardárov sveta urýchľujú klimatickú krízu. (Rob Thubron, viac na techspot.com)

Každý e-mail, TikTok a text, ktorý ľudia posielajú, poškodzuje životné prostredie . Svet produkuje rekordné emisie skleníkových plynov, ako je oxid uhličitý, čo prispieva ku katastrofálnemu nárastu globálnych teplôt. Oxid uhličitý sa podľa meteorológov hromadí rýchlejšie ako kedykoľvek predtým počas ľudskej existencie.

Veľké technológie sa však spoliehajú na energiu produkovanú priemyslom fosílnych palív na poháňanie príspevkov na Facebooku a Instagramových kotúčov. V roku 2019 tvorila uhlíková stopa digitálnych technológií 3,7 percenta celosvetových emisií . Očakáva sa, že toto percento sa do roku 2025 zdvojnásobí, uvádza francúzsky think tank The Shift Project. Teraz výskumníci kvantifikovali konkrétne vplyvy, ktoré môžu používatelia chcieť zvážiť predtým, ako stlačia „odoslať“ alebo „uverejniť“.(Júlia Musto, viac na independent.co.uk)

Čo ak každodenné materiály, ktoré ľudia používajú, majú skrytú cenu? Cena, ktorá sa nemeria v dolároch a centoch, ale má neviditeľné dopady na životné prostredie?  Od ocele v budovách až po plasty vo fľašiach s vodou, stavebné materiály, ktoré formujú náš svet, nesú nevyčísliteľné klimatické náklady.

Nedávna štúdia tímu inžinierov a ekonómov z Kalifornskej univerzity v Davise ponúka novú perspektívu.

Uhlíková stopa každodenných materiálov

Štúdia odhalila postavu, ktorá otvára oči. Výroba materiálov, ako je oceľ, plast a cement, je v Spojených štátoch každoročne spojená s poškodením klímy vo výške 79 miliárd dolárov.

Mnohí tvrdia, že zahrnutie týchto skrytých nákladov do trhových cien tovarov by podnietilo skúmanie a implementáciu  ekologickejších alternatív. (Rodielon Putol, viac na earth.com)

Kniha môže byť pri správnom výbere papiera oveľa ľahšia a vypúšťať oveľa menej oxidu uhličitého. Prechod z bezdrevného papiera na Holmen BOOK zníži náklady a zníži záťaž na životné prostredie. Chceli by ste presne vedieť, aký veľký rozdiel by to znamenalo? Tu je skutočný príklad.

Myslite na váhu knihy tesne nad jedným kilogramom, keď ju držíte v ruke. Potom uberte 40 percent hmotnosti a predstavte si ten rozdiel. Ľahšia kniha sa číta pohodlnejšie a ľahšie sa prenáša.

Teraz sa zamyslite nad tým, čo to znamená vo väčšom meradle:

• Nákup papiera o 40 % menej
• Preprava o 40% nižšia hmotnosť
• Zníženie emisií uhlíka o 85 %

(Simon Matthis, viac na pulpapernews.com)

Nie je žiadnym tajomstvom, že naša planéta pociťuje teplo, a to doslova. Rastúce teploty, nepredvídateľné počasie a topiace sa polárne ľadovce poukazujú na jednu nepopierateľnú realitu. My, obyvatelia Zeme, musíme prijať zodpovednosť za prebiehajúcu klimatickú krízu.

Ľudské aktivity, najmä emisie skleníkových plynov, sú kľúčovými prispievateľmi k tejto kríze. Aj keď sme prijali riešenia šetrné voči klíme, ako sú elektrické vozidlá (EV), naša uhlíková stopa zostáva hlavnou výzvou, ktorú musíme riešiť.

Automobilový priemysel, známy tým, že významne prispieva k emisiám skleníkových plynov, sa snaží túto stopu znížiť.

Dochádza k výraznému posunu smerom k EV, čistejšej alternatíve k ich náprotivkom pohlcujúcim plyn. Tieto high-tech vozidlá, na rozdiel od tradičných áut, nevypúšťajú počas prevádzky žiadne výfukové emisie.

Sú však elektrické vozidlá najlepším  riešením  krízy, ktorej naša planéta čelí? (Sanjana Gajbhiye, viac na earth.com)