Uhlíková neutralita

🇪🇺 Európska únia si kladie za cieľ stať sa klimaticky neutrálnou do roku 2050, čo je v súlade s jej záväzkom k globálnej klimatickej akcii podľa Parížskej dohody. Tento ambiciózny cieľ je zakotvený (viac…)

Táto smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1275 z 24. apríla 2024 predstavuje prepracované znenie Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov (EPBD). (viac…)

Európska komisia pod vedením klimatického komisára Wopke Hoekstra prehodnocuje spôsoby, ako dosiahnuť ambiciózny cieľ – znížiť emisie skleníkových plynov o 90 % do roku 2040 – pričom sa snaží (viac…)

Dokument predstavuje Nízkouhlíkovú stratégiu rozvoja Slovenskej republiky, ktorá definuje rámec pre dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050. Stratégia sa opiera o analýzy a modelovania s cieľom (viac…)

Tento výskumný dokument predstavuje nový, dopredu hľadiaci ukazovateľ zodpovednosti za prekročenie cieľa 1,5 °C Parížskej dohody, nazvaný „čistá uhlíková dlžoba“ (net-zero carbon debt). (viac…)

Európska komisia v piatok uviedla, že odložila svoj plán navrhnúť nový klimatický cieľ EÚ na rok 2040 v prvom štvrťroku tohto roka, informuje agentúra Reuters. Newswire pokračuje: „Brusel minulý mesiac povedal, že v tomto štvrťroku zmení a doplní klimatický zákon EÚ – ide o dlho plánovaný krok, ktorý by stanovil cieľ do roku 2040 udržať krajiny na ceste medzi ich emisným cieľom do roku 2030 a cieľom bloku dosiahnuť nulové čisté emisie do roku 2050. Návrh však narazil na politickú opozíciu, pričom niektoré členské štáty a zákonodarcovia predtým naznačili, že by mali znížiť emisie o 90 %. ako cieľ do roku 2040“. Ako v prípade väčšiny krajín, aj EÚ zmeškala februárový termín na predloženie klimatického plánu do roku 2035 OSN, uvádza článok – plán, ktorý by podľa komisie mal byť odvodený od cieľa EÚ do roku 2040. EÚ „sľúbila, že neustúpi od svojich záväzkov v oblasti zmeny klímy“, píše sa v spravodajstve. (Carbonbrief, Charlotte Van Campenhout a Kate Abnett, Reuters)

Pre samosprávu je prvým krokom pri plánovaní stratégie dekarbonizácie vykonať kvalitnú analýzu najdôležitejších potrieb dekarbonizácie pre danú samosprávu. Tento úvodný krok je kľúčový, (viac…)

Je veľmi dôležité zohľadňovať potreby nízkopríjmových domácností pri plánovaní opatrení na dekarbonizáciu z viacerých kľúčových dôvodov, ktoré priamo vyplývajú z poskytnutých zdrojov: (viac…)

Dokument s názvom „Príprava samospráv na budúcnosť: Sprievodca riešeniami dekarbonizácie“ zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú môžu samosprávy zohrávať pri formovaní udržateľnej budúcnosti transformáciou odpadového hospodárstva, energetických systémov, vykurovania a dopravy, čo môže viesť k zníženiu nákladov, smogu, znečistenia a emisií uhlíka. Dokument však upozorňuje, že to vyžaduje riadne plánovanie, dostatočnú kapacitu a prístup k financovaniu.

Európska únia (EÚ) si stanovila cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 a na podporu tejto transformácie vyčlenila značné finančné prostriedky na urýchlenie dekarbonizácie a podporu investícií zameraných na zvyšovanie energetickej efektívnosti, rozvoj obehového hospodárstva a prechod na obnoviteľné zdroje energie.

Dokument uvádza, že existuje mnoho spôsobov, ako zlepšiť situáciu v samospráve. Pre niektoré môže byť najnaliehavejšou potrebou transformácia systémov diaľkového vykurovania alebo výmena individuálnych zdrojov vykurovania domácností, zatiaľ čo pre iné môže byť hlavným zameraním renovácia a izolácia budov alebo zlepšenie miestnej verejnej dopravy. Ďalšími efektívnymi možnosťami sú rozvoj miestnej výroby energie a znižovanie spotreby. Deväť samospráv v strednej a východnej Európe už vyvíja stratégie dekarbonizácie na dosiahnutie zmysluplných zmien.

Dokument sa pýta: „Čo môžete zmeniť?“ a odkazuje na správu Bankwatch s názvom „RePowering the regions: A comparative analysis of decarbonisation strategies in nine central and eastern European countries“. Zdôrazňuje, že nízkopríjmové domácnosti zvyčajne najviac potrebujú financovanie, pretože často bývajú v budovách s nízkou energetickou účinnosťou a najviac ich zasiahne prebiehajúca transformácia v dôsledku rastúcich cien tepla a energií. Poukazuje na to, že renovácie domov môžu byť mimoriadne drahé a pre mnohé domácnosti nedostupné, aj keď sú ponúkané schémy podpory. Preto je nevyhnutné uspokojiť ich špecifické miestne potreby poskytovaním cieľenej a dostupnej podpory.

Dokument dôrazne odporúča samosprávam, aby túto otázku uznali a uprednostnili vo svojich investičných plánoch. Okrem toho musia rozhodujúci činitelia na všetkých úrovniach vynaložiť maximálne úsilie na zjednodušenie prístupu k verejnému financovaniu pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, a to ich zapojením do rozhodovania a zjednodušením postupov podávania žiadostí.

Prechod systému diaľkového vykurovania z fosílnych palív na obnoviteľné zdroje energie sa môže zdať náročný, ale s starostlivým plánovaním je to možné. Vypracovanie komplexného plánu, ktorý zahŕňa všetky možné obnoviteľné zdroje, si vyžaduje zber dát a nábor odborníkov, ktorí dokážu posúdiť situáciu. Dokument odkazuje na komplexného sprievodcu Bankwatch s užitočnými a praktickými informáciami o inovatívnych a udržateľných riešeniach pre systémy diaľkového vykurovania.

Prvým krokom pri riešení chudoby v samosprávach je uskutočnenie kvalitnej analýzy najdôležitejších potrieb dekarbonizácie. Po určení týchto priorít je potrebné vypracovať ďalšie kroky na niekoľko rokov dopredu na základe konkrétnych dát a štúdií (sociálnych aj technických). Mnohé z týchto dokumentov je možné pripraviť v rámci bežnej práce samosprávy na miestnych stratégiách alebo akčných plánoch. Technickejšia dokumentácia sa môže vypracovať s využitím rôznych foriem technickej podpory.

Dokument predstavuje rôzne nástroje technickej podpory:

• JTP Groundwork: Podporná služba v rámci Platformy pre spravodlivú transformáciu Európskej komisie, poskytujúca jednotný prístup k odborným znalostiam a pomoci pre regióny EÚ financované z Fondu pre spravodlivú transformáciu. Zameriava sa na regióny, kde je prechod na udržateľné hospodárstvo obzvlášť náročný, a poskytuje podporu pri budovaní kapacít na implementáciu ich územných plánov spravodlivej transformácie (TJTPs).
• Technická pomoc Európskej komisie: Zahŕňa výmenné programy, databázy a priamu podporu pri vypracovaní rámcov a projektov.
• C4T Groundwork: Nástroj technickej pomoci ponúkaný v rámci komunity praxe Kohézia pre prechody (C4T). Je určený na podporu členských štátov a regiónov EÚ, najmä miestnych a riadiacich orgánov, pri riešení špecifických výziev súvisiacich s implementáciou investícií politiky súdržnosti v súlade s Európskou zelenou dohodou.
• JTPeers Experts database: Poskytuje prístup k sieti odborníkov na témy spravodlivej transformácie relevantné pre uhoľné a uhlíkovo intenzívne regióny v celej EÚ. Spája regióny v prechode s odborníkmi, ktorí ponúkajú poradenstvo a podporu.
• JTP Knowledge Hub: Poskytuje praktické prípadové štúdie, nástroje a katalógy osvedčených postupov na podporu odborníkov a zainteresovaných strán pri napredovaní spravodlivej transformácie Európy na klimaticky neutrálne hospodárstvo.

Dokument tiež predstavuje poradenské programy Európskej investičnej banky (EIB):

• TARGET (Technical Assistance for Regions Undergoing a Green Energy Transition): Technický nástroj vyvinutý Európskou komisiou a EIB. Pomáha regiónom EÚ prechádzajúcim spravodlivou transformáciou identifikovať a plánovať projekty čistej energie a energetickej efektívnosti.
• JASPERS (Joint Assistance to Support Projects in European Regions): Ďalší poradenský program financovaný Európskou komisiou a EIB. Poskytuje príjemcom poradenstvo v oblasti stratégií a projektov, pomáha im zosúladiť ich projekty s normami EÚ a zlepšiť ich šance na získanie financovania.
• ELENA (European Local ENergy Assistance): Poskytuje granty na technickú pomoc pre príjemcov realizujúcich projekty v oblasti energetickej efektívnosti, distribuovanej energie z obnoviteľných zdrojov a mestskej dopravy.

Ďalšie iniciatívy EÚ poskytujúce podobnú podporu:

• Európske mestské zariadenie (EUCF): Podporuje samosprávy, miestne orgány a iné verejné subjekty v celej Európe pri vypracovaní investičných koncepcií na urýchlenie investícií do udržateľnej energie prostredníctvom grantu vo výške 60 000 EUR.
• Mestské výmeny (City-to-City Exchanges): Program Európskej iniciatívy pre mestá (EUI), ktorý spája mestské orgány s cieľom riešiť špecifické výzvy implementácie súvisiace s udržateľným rozvojom miest.

Po porovnaní scenárov dekarbonizácie, podrobnom vyhodnotení preferovaných projektových možností a stanovení realistického plánu implementácie je samospráva pripravená hľadať financovanie. Dokument poskytuje tipy na úspešné zvládnutie procesu podávania žiadostí o financovanie:

• Využite technickú pomoc: Ak ste už získali podporu z programov technickej pomoci, mali by ste sa riadiť ich radami.
• Kontaktujte iné samosprávy: Učenie sa od iných samospráv, ktoré realizovali podobné projekty, môže poskytnúť cenné poznatky.
• Oslovte relevantné inštitúcie: Regionálne rozvojové agentúry a iné verejné orgány môžu pomôcť identifikovať vhodné možnosti financovania.
• Zvážte združovanie projektov: Ak sú najvhodnejšie možnosti financovania zamerané na väčšie projekty, zvážte partnerstvo so susednými samosprávami.
• Preskúmajte partnerstvá: Nadviazanie partnerstva s rôznymi typmi aktérov môže vytvoriť ďalšie možnosti financovania.
• Posilnite administratívnu kapacitu: Zabezpečte, aby ste mali v rámci svojej administratívy vyhradených pracovníkov a odborníkov.
• Riešte požiadavky na spolufinancovanie: Zvážte, či je možné váš projekt spolufinancovať z iných zdrojov.

Dokument ďalej predstavuje hlavné možnosti financovania z EÚ:

• Fondy politiky súdržnosti EÚ: Zahŕňajú Kohézny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond a Fond pre spravodlivú transformáciu.
• Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti.
• Modernizačný fond.
• Sociálny klimatický fond (SCF): Očakáva sa, že od roku 2026 bude poskytovať financovanie na podporu investícií do energetickej transformácie.
• InvestEU Just Transition Scheme: Rozširuje podporu nad rámec Fondu pre spravodlivú transformáciu.
• Nástroj pre úvery pre verejný sektor (PSLF): Kombinuje grantovú zložku z rozpočtu EÚ s úverovou zložkou od EIB, priamo zameraný na samosprávy.
• Mechanizmus spravodlivej transformácie: Zahŕňa Fond pre spravodlivú transformáciu a druhý a tretí pilier (InvestEU Just Transition Scheme a PSLF).

Okrem fondov EÚ existujú aj národné schémy financovania v krajinách strednej a východnej Európy, ako napríklad:

• Česká republika: Program Nová zelená úsporám.
• Poľsko: Program Čisté ovzdušie.
• Slovensko: Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
• Rumunsko: Plán obnovy a odolnosti Rumunska vrátane poukážkových schém.
• Estónsko: Program Domy v poriadku.
• Maďarsko: Program obnovy domov.
• Bulharsko: Plán obnovy a odolnosti Bulharska a Regionálny rozvojový program.

Dokument obsahuje webové adresy pre ďalšie informácie: just-transition.info a bankwatch.org. Dokument tiež obsahuje informácie o financovaní projektu a zodpovednosti za vyjadrené názory. JaroR

---

Glosár kľúčových pojmov

• Dekarbonizácia: Proces znižovania emisií oxidu uhličitého (a iných skleníkových plynov) s cieľom dosiahnuť nízkouhlíkové alebo uhlíkovo neutrálne hospodárstvo.
• Energetická efektívnosť: Schopnosť využívať menej energie na poskytnutie rovnakého alebo lepšieho výkonu alebo služby.
• Obnoviteľné zdroje energie: Zdroje energie, ktoré sa prirodzene obnovujú v ľudskom časovom horizonte, ako napríklad slnečná energia, veterná energia, geotermálna energia, vodná energia a biomasa.
• Cirkulárna ekonomika: Hospodársky systém, ktorého cieľom je minimalizovať odpad a maximálne využívať zdroje tým, že sa produkty a materiály udržiavajú v obehu čo najdlhšie.
• Nízkopríjmové domácnosti: Domácnosti s príjmom pod určitou hranicou, ktoré sú často zraniteľnejšie voči ekonomickým otrasom a zmenám cien energií.
• Fond pre spravodlivú transformáciu (Just Transition Fund – JTF): Finančný nástroj Európskej únie zameraný na podporu regiónov a komunít, ktoré sú najviac ovplyvnené prechodom na klimaticky neutrálne hospodárstvo.
• Územný plán spravodlivej transformácie (Territorial Just Transition Plan – TJTP): Strategický dokument vypracovaný regiónmi s cieľom identifikovať výzvy a priority súvisiace s prechodom na nízkouhlíkové hospodárstvo a naplánovať využitie prostriedkov z Fondu pre spravodlivú transformáciu.
• Technická pomoc: Odborné poradenstvo, znalosti a podpora poskytované s cieľom pomôcť pri príprave, implementácii a riadení projektov a politík.
• Politika súdržnosti EÚ: Súbor politík Európskej únie zameraných na znižovanie hospodárskych, sociálnych a územných rozdielov medzi regiónmi EÚ. Jej hlavnými finančnými nástrojmi sú Kohézny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja a Európsky sociálny fond.
• Nástroj na obnovu a odolnosť (Recovery and Resilience Facility – RRF): Dočasný nástroj Európskej únie na podporu hospodárskeho oživenia po pandémii COVID-19 a na posilnenie odolnosti členských štátov.

Uhlíková neutralita jednotlivca na Slovensku je reálne dosiahnuteľná systematickým zavedením uvedených praktických krokov a prípadnou konečnou kompenzáciou. (viac…)

Globálna iniciatíva na dosiahnutie „čistej nuly“ emisií zásadne pretransformovala mnohé sektory priemyslu. Najviac zasiahol automobilový priemysel, ktorý, pôvodne orientovaný (viac…)

Európska komisia opätovne potvrdila svoj záväzok znížiť emisie o 90 % do roku 2040, keď zverejnila „dohodu o čistom priemysle“, v ktorej stanovila plány na pomoc najviac znečisťujúcim (viac…)

V čase rastúceho povedomia o klimatických zmenách sa čoraz viac jednotlivcov zaujíma o to, ako môžu prispieť k znižovaniu svojho uhlíkovej stopy. Dosiahnutie uhlíkovej neutrality je možné kombináciou znižovania vlastných emisií a kompenzácie tých, ktoré sa nedajú úplne eliminovať. Nasledujúci sprievodca vám poskytne konkrétne kroky a hodnoty, ktoré môžete aplikovať na Slovensku, aby ste sa priblížili k tomuto cieľu.

1. Zmerajte svoju uhlíkovú stopu

Prvým krokom k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality je zistenie, aké množstvo CO₂ (a iných skleníkových plynov) generujete. Na tento účel môžete využiť online kalkulačky, ktoré zohľadnia vaše aktivity v doprave, spotrebe energie, strave a ďalších oblastiach.

2. Znížte svoje emisie

Energetická efektívnosť doma

Investujte do zatepľovania, výmeny starých okien, energeticky úsporných spotrebičov a LED osvetlenia. Tieto opatrenia môžu výrazne znížiť vašu spotrebu energie a tým aj emisie.

Obnoviteľné zdroje energie

Ak je to možné, prejdite k dodávateľovi zelenej energie alebo inštalujte solárne panely. Obnoviteľné zdroje energie sú kľúčovým prvkom pre udržateľnú budúcnosť.

Doprava

Minimalizujte používanie osobného automobilu – využívajte verejnú dopravu, bicykel alebo choďte pešo. Prípadne zvážte elektromobil, ktorý má nižšie emisie v porovnaní s tradičnými vozidlami.

Stravovacie návyky

Znížte konzumáciu mäsa, najmä hovädzieho a baranieho, a zamerajte sa na viac rastlinnej stravy. Minimalizujte tiež potravinový odpad, čo prispieva k zníženiu celej uhlíkovej stopy.

3. Kompenzujte zostávajúce emisie

Kreditové systémy

Investujte do projektov na vysádzanie stromov alebo do obnoviteľných energetických projektov, ktoré sú overené certifikátmi uhlíkových offsetov. Tieto projekty pomáhajú kompenzovať emisie, ktoré sa vám nepodarí eliminovať.

Podpora miestnych iniciatív

Zapojte sa do komunitných projektov zameraných na znižovanie uhlíkovej stopy, napríklad výsadbu stromov alebo lokálne energetické projekty. Tým prispievate nielen k svojej uhlíkovej neutralite, ale aj k kolektívnemu úsiliu.

4. Udržateľný životný štýl

Zníženie spotreby

Premýšľajte o svojich nákupoch, preferujte trvalo udržateľné a lokálne produkty. Zníženie spotreby prispieva k menšiemu množstvu odpadu a nižším emisiám.

Recyklácia a minimalizácia odpadu

Triedte odpad, kupujte produkty s menším množstvom obalov a podporujte recykláciu. Minimalizácia odpadu je dôležitým krokom k udržateľnému životnému štýlu.

5. Edukácia a angažovanosť

Vzdelávanie

Sledujte aktuálne informácie o klimatických opatreniach a podporte diskusie o trvalo udržateľnom rozvoji. Informovanosť je kľúčová pre efektívne konanie.

Advokácia

Podporujte verejnú politiku a iniciatívy, ktoré podporujú prechod na udržateľnú ekonomiku a energetickú efektívnosť. Vaša angažovanosť môže ovplyvniť širšie spoločenské a politické zmeny.

Konkrétne hodnoty pre jednotlivca na Slovensku

Pre jednotlivca na Slovensku sa odporúča cieliť na zníženie ročnej uhlíkovej stopy na hodnotu okolo 2 ton CO₂e ročne. Pre lepšie porozumenie:

– Priemerná uhlíková stopa obyvateľa Slovenska je približne 5,66 až 8 ton CO₂e ročne, pričom niektoré zdroje uvádzajú hodnotu okolo 6,5 ton CO₂e na osobu (dáta z klímy a Eurostatu).

Ak chcete dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, váš cieľ by mal byť:

– Redukcia emisií približne 70–80 % – teda z pôvodných 6,5 ton približne  na 1,2 až 2 ton CO₂e ročne.

Konkrétne kroky:

– Doprava: Ak ročne osobné auto prispieva asi 1,5 až 2 ton CO₂e,  prechod na verejnú dopravu, bicykel či zdieľané jazdy môže túto hodnotu znížiť o 50 % (teda ušetriť približne 0,75 až 1 tonu CO₂e).

– Bývanie: Energetická efektívnosť (zatepľovanie, LED osvetlenie, prechod na obnoviteľnú energiu) môže znížiť emisie z domácich potrieb o 0,5 až 1 tonu CO₂e ročne.

– Strava: Zníženie spotreby mäsa, najmä hovädzieho, a zvýšenie podielu rastlinnej stravy môže znížiť uhlíkovú stopu o 0,5 až 1 tonu CO₂e ročne.

– Spotreba a životný štýl: Menšie zmeny v nákupoch a obmedzenie plytvania (recyklácia, redukcia odpadu) môžu prispieť ďalších 0,2 až 0,5 tony CO₂e ročne.

Kombináciou týchto opatrení by ste mohli znížiť svoju uhlíkovú stopu z priemernej hodnoty 6,5 ton na približne 1,2 až 2 ton CO₂e ročne, čo sa blíži k stavu uhlíkovej neutrality (v rámci kompenzácie, napríklad vysádzaním stromov alebo investíciou do uhlíkových offsetov).

Dosiahnutie uhlíkovej neutrality je reálny cieľ, ktorý môžete dosiahnuť prostredníctvom kombinácie znižovania svojich emisií a kompenzácie tých, ktoré sa nedajú eliminovať. Uplatnením konkrétnych krokov a hodnôt prispievate nielen k svojmu osobnému cieľu, ale aj k širšiemu úsiliu o zmiernenie klimatických zmien.

JaroR

Japonsko si stanovilo ambiciózne ciele na zníženie emisií skleníkových plynov. Krajina sa zaviazala znížiť emisie o 46 % do fiškálneho roka 2030 v porovnaní s úrovňami z fiškálneho roka 2013, pričom sa usiluje o dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050. Tento záväzok zahŕňa rozsiahle pokrytie sektorov a plynov a využíva metodiky IPCC na odhad emisií. Krajina sa zameriava na dekarbonizáciu hospodárstva a spoločnosti a na presadzovanie inovácií v rôznych odvetviach. Okrem toho Japonsko plánuje využívať mechanizmy, ako je Spoločný kreditný mechanizmus (JCM), na dosiahnutie medzinárodných redukcií emisií. Japonsko vníma svoje príspevky ako spravodlivé a ambiciózne vzhľadom na svoje národné okolnosti. Cieľom je taktiež prispieť k cieľom Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy a Parížskej dohode. JaroR

Normy ISO 14068-1 a PAS 2060 sa líšia v prístupe k stanovovaniu cieľov a plánov znižovania emisií. ISO 14068-1 je komplexnejšia a presnejšia, pričom vyžaduje dôslednejšie postupy a rozsiahlejšie plány ako PAS 2060. (viac…)

Dokument „A better mobility starts in cities„ od Eurocities sa zaoberá politikou mestskej mobility v EÚ a jej cieľmi pre roky 2030 a neskôr v kontexte Európskej zelenej dohody. Zdôrazňuje potrebu prechodu na bezemisnú mobilitu v mestách, podporu verejnej dopravy, chôdze a cyklistiky. Dokument tiež navrhuje konkrétne odporúčania pre inštitúcie EÚ, aby podporili tieto ciele. Medzi kľúčové body patria:

• Podpora multimodálnej a udržateľnej mobility: Dokument zdôrazňuje potrebu vytvoriť pohodlný a spoľahlivý systém mobility, ktorý by povzbudil ľudí, aby prehodnotili svoje cestovné návyky a prešli na verejnú dopravu, chôdzu a cyklistiku.
• Investície do infraštruktúry: Dokument žiada zvýšenú podporu EÚ a národnú podporu pre investície do mestskej a diaľkovej dopravnej infraštruktúry, založené na nových ukazovateľoch udržateľnej mestskej mobility. Je potrebné zabezpečiť väčšie rozpočtové alokácie, jasné pravidlá pre mestské oblasti a väčšie zapojenie miest do rozhodovania.
• Úloha miest v dopravných plánoch: Dokument zdôrazňuje, že mestá by mali mať väčšiu úlohu pri rozhodovaní o veľkých investičných plánoch, ktoré ovplyvňujú ich územie.
• Financovanie: Navrhuje sa zriadenie nového programu CEF-Transport s navýšeným rozpočtom pre mestské oblasti. Je potrebné preskúmať krížové dotácie a národné daňové systémy na podporu ekologickej dopravy.
• Podpora železničnej dopravy: Dokument podporuje ambíciu EÚ zdvojnásobiť objem vysokorýchlostnej železničnej dopravy do roku 2030 a oživiť nočné vlaky a nákladné spojenia v Európe.
• Prioritizácia udržateľných druhov dopravy: Verejná doprava si vyžaduje značné investície na obnovu a rozšírenie sietí. Dokument tiež navrhuje podporu pre aktívnu a zdieľanú mobilitu.
• Prechod na bezemisnú mobilitu: Dokument podporuje ciele pre rok 2035 na postupné vyradenie vozidiel na fosílne palivá. Je potrebné riešiť aj kategórie vozidiel, kde dekarbonizácia zaostáva. Tiež je potrebné regulovať energetickú efektívnosť vozidiel a zabezpečiť súlad dovezených vozidiel s legislatívou EÚ.
• Infraštruktúra pre bezemisné vozidlá: Je potrebné investovať do adaptácie miestnej infraštruktúry na zavedenie bezemisných vozidiel.
• Riešenie dôsledkov vozidiel so spaľovacím motorom: Dokument navrhuje riešiť znečistenie z vozidiel so spaľovacími motormi pomocou nízko- a bezemisných zón a iných regulácií prístupu vozidiel.
• Bezpečnosť cestnej premávky: Dokument navrhuje preskúmať rámec EÚ pre bezpečnosť cestnej premávky a podporuje používanie inteligentných asistenčných technológií.
• Klimatická odolnosť: Dokument zdôrazňuje potrebu zhodnotiť a predvídať dopad klimatických zmien na mestskú mobilitu a infraštruktúru.
• Inkluzívna mobilita: Dokument sa zaoberá aj zabezpečením rovnakého prístupu k zamestnaniu a službám bez ohľadu na pohlavie, zníženú pohyblivosť, etnický pôvod alebo sociálne podmienky. Treba tiež riešiť chudobu v doprave.
• Inovácie v mestskej mobilite: Je potrebné podporovať výmenu poznatkov a budovať kapacity miest v oblasti inovácií v mobilite.
• Zdieľanie dát: Dokument zdôrazňuje potrebu zlepšenia dostupnosti a kvality dát o mobilite, ktoré sú v držbe súkromných spoločností, pre miestne úrady.

Celkovo dokument predstavuje komplexný pohľad na výzvy a príležitosti v oblasti mestskej mobility a ponúka konkrétne kroky, ktoré by EÚ a jej členské štáty mali podniknúť, aby dosiahli svoje ciele v oblasti udržateľnosti, bezpečnosti a inklúzie v doprave. JaroR 

Táto správa sa zaoberá aktualizáciou analýzy scenárov vývoja emisií skleníkových plynov na Slovensku s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Používa sa model „2050 Pathways Explorer“, ktorý umožňuje modelovať rôzne trajektórie vývoja emisií v jednotlivých sektoroch národného hospodárstva. Model zohľadňuje premenu a spotrebu energie, s nimi spojené emisie skleníkových plynov, ako aj ich záchyty.

Ciele a východiská:

• Cieľom EÚ a SR je dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050, čo znamená zníženie produkcie skleníkových plynov a kompenzáciu zvyšných emisií.
• Tento cieľ je záväzný v rámci Európskeho klimatického zákona z roku 2021.
• Európska zelená dohoda a balík opatrení „Fit for 55“ sú kľúčové pre zníženie emisií do roku 2030.
• Slovenská republika má Integrovaný národný energetický a klimatický plán (NECP), ktorý bol aktualizovaný v roku 2023.

Použitý model:

• Model „2050 Pathways Explorer“ je komplexný model energetických tokov v jednotlivých sektoroch.
• Model bol inšpirovaný modelmi EUCalc, GlobalCalc a inými výpočtovými modelmi.
• Umožňuje testovať rôzne opatrenia, technologické aj behaviorálne.
• Je dostupný online a umožňuje prípravu nových scenárov.
• Model nezahŕňa ekonomickú analýzu.
• Používa dáta z databáz Eurostat a IDEES, upravené na základe národných štatistík.
• Model bol aktualizovaný v roku 2023, s novými dátami a zmenami v sektoroch.

Scenáre:

• WEM approx – scenár s existujúcimi opatreniami.
• WAM approx – scenár s ďalšími opatreniami.
• Zero Emission scenario (ZEM) – bezuhlíkový scenár, ktorý má za cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050.
• EST Behaviour – scenár založený na uvedomelom správaní občanov.
• EST Policy – scenár založený na dodržiavaní vládnych opatrení a politík.
• Ambitious Scenario (AS) – scenár nastavený na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2040.
• ZEM 2024 – scenár kombinujúci environmentálne uvedomelé správanie a vládne opatrenia.

Kľúčové zistenia a opatrenia podľa scenára ZEM 2024:

• Celkové emisie by mohli do roku 2050 klesnúť na -0,42 MtCO2e vďaka zmenám v správaní a zvýšenému podielu OZE.
• Konečná spotreba energie by mala klesnúť o 38% oproti roku 2005 a o 44% oproti roku 2021.
• Elektrická energia bude najvýznamnejším energetickým nosičom v roku 2050.

Sektorové zmeny:

• Budovy:
  • Emisie by mali klesnúť na 0,65 MtCO2e do roku 2050.
  • Zatepľovanie, rekonštrukcie, prechod na OZE, a efektívnejšie systémy CZT sú kľúčové.
  • Zníženie dopytu po energii na vykurovanie o 70% oproti roku 2021 a pre teplú vodu o 50%.
  • Elektrifikácia vykurovania, podpora tepelných čerpadiel a solárnych panelov.
  • Vysoká miera obnovy budov na štandard NZEB/ZEB.
• Doprava:
  • Emisie by mali klesnúť na 0,11 MtCO2e do roku 2050.
  • Podpora aktívnej dopravy, hromadnej prepravy a bezemisnej dopravy.
  • Prechod na elektrické, biopalivové a syntetické palivá.
  • Ukončenie predaja nových áut so spaľovacími motormi do roku 2035 (okrem syntetických palív).
  • Zvýšenie podielu bezemisných vozidiel a biopalív.
  • Zlepšenie energetickej účinnosti, implementácia noriem CO2 pre vozidlá.
• Poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a iné využitie pôdy (AFOLU):
  • Emisie by mali klesnúť na 1,25 MtCO2e.
  • Zníženie spotreby mäsa, potravinového odpadu a používania umelých hnojív.
  • Zalesňovanie, obnova lesov a podpora udržateľných praktík.
  • Záchyt emisií by mohol dosiahnuť až 5,9 MtCO2e v roku 2050.
  • Využívanie bioenergie s technológiou BECCS.
• Priemysel:
  • Emisie by mali klesnúť na 3,16 MtCO2e.
  • Zlepšenie energetickej efektívnosti a implementácia princípov obehového hospodárstva.
  • Zavedenie zeleného vodíka v oceliarstve a geopolymérov v cementárskom priemysle.
  • Technológie CCUS a DAC pre zachytávanie a ukladanie uhlíka.
  • Podpora energeticky efektívnych a emisne priateľských technológií.
• Energetika:
  • Emisie by mohli klesnúť na -0,211 MtCO2e.
  • Zvýšenie kapacity OZE (solárna, veterná, geotermálna) a jadrovej energie.
  • Ukončenie prevádzky uhoľných elektrární.
  • Zvýšenie dopytu po elektrine (o 80%) bude kompenzované nárastom OZE a jadra.
  • Rastúca dôležitosť energetických komunít a inštalácia malých zdrojov.

Záver a odporúčania:

• Správa zdôrazňuje potrebu ambicióznych opatrení a spolupráce všetkých zainteresovaných strán.
• Je potrebné zvýšiť úsilie na dosiahnutie uhlíkovej neutrality, zapojiť vládu, podniky aj domácnosti.
• Nutná je komplexná analýza socio-ekonomických dôsledkov prechodu na nízkouhlíkovú ekonomiku.

Metodológia:

• Model „2050 Pathways Explorer“ je komplexný model, ktorý prepája dopyt po energii, materiáloch, pôde a potravinách s emisiami.
• Model využíva dáta z Eurostat a IDEES.
• Je založený na pákach (levers), ktoré umožňujú testovanie rôznych scenárov.
• Model je živý a neustále sa vyvíja.

Táto správa poskytuje detailný pohľad na cesty k uhlíkovej neutralite Slovenska, s dôrazom na zmeny v správaní, energetike, doprave, priemysle a poľnohospodárstve. JaroR

Slovník Kľúčových Pojmov

• Uhlíková neutralita: Stav, kedy sú celkové emisie skleníkových plynov vyrovnané ich záchytom, čím sa eliminuje vplyv na zmenu klímy.
• Skleníkové plyny: Plyny v atmosfére, ktoré zachytávajú teplo a prispievajú k otepľovaniu planéty, napríklad oxid uhličitý (CO2), metán (CH4) a oxid dusný (N2O).
• IPCC: Medzivládny panel pre zmenu klímy (Intergovernmental Panel on Climate Change), vedecký orgán OSN posudzujúci stav klimatických zmien.
• Parížska dohoda: Medzinárodná dohoda o zmene klímy, ktorej cieľom je obmedziť nárast globálnej teploty.
• Európska zelená dohoda: Stratégia Európskej únie, ktorej cieľom je dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050.
• Fit for 55: Balík opatrení EÚ na zníženie čistých emisií skleníkových plynov o najmenej 55 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990.
• NECP (Integrovaný národný energetický a klimatický plán): Strategický dokument, ktorý stanovuje ciele Slovenska v oblasti energetiky a klímy do roku 2030.
• NUS (Nízkouhlíková stratégia rozvoja Slovenskej republiky): Stratégia Slovenska pre dosiahnutie nízkouhlíkového rozvoja do roku 2030 s výhľadom do roku 2050.
• OZE (Obnoviteľné zdroje energie): Zdroje energie, ktoré sa prirodzene obnovujú, napríklad solárna energia, veterná energia, geotermálna energia a energia biomasy.
• BECCS (Bioenergy with Carbon Capture and Storage): Technológia na výrobu energie z biomasy so zachytávaním a uskladňovaním uhlíka.
• CCS (Carbon Capture and Storage): Technológia na zachytávanie a ukladanie uhlíka, čím sa znižuje jeho koncentrácia v atmosfére.
• AFOLU: Sektor poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a iného využitia pôdy.
• NZEB: Budovy s takmer nulovou potrebou energie (Nearly zero energy buildings).
• ZEB: Budovy s nulovou potrebou energie (Zero emission buildings).
• CZT: Centrálne zásobovanie teplom.
• WEM: Scenár s existujúcimi opatreniami (with existing measures).
• WAM: Scenár s dodatočnými opatreniami (with additional measures).
• ZEM: Bezuhlíkový scenár (zero emission measures).
• MtCO2e: Milión ton CO2 ekvivalentu.
• „Páky“ (levers): Premenné v modeli „2050 Pathways Explorer“, ktorými sa nastavujú hlavné faktory ovplyvňujúce spotrebu energie a emisie skleníkových plynov.

V súlade s globálnymi snahami o znižovanie emisií skleníkových plynov sa aj na Slovensku čoraz viac spoločností zaväzuje dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Tento cieľ si stanovili nielen veľké medzinárodné korporácie pôsobiace na našom území, ale aj domáce firmy naprieč rôznymi odvetviami.

Príklady spoločností

Heineken: Spoločnosť Heineken sa celosvetovo zaviazala dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2040. Tento záväzok zahŕňa aj jej prevádzky na Slovensku, kde implementuje opatrenia na znižovanie emisií v celom výrobnom procese, vrátane optimalizácie energetických zdrojov a zvýšenia efektivity výroby.

PPA Controll: Spoločnosť PPA Controll aktívne zavádza technológie budúcnosti s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Firma investuje do inovatívnych riešení a podporuje projekty zamerané na znižovanie emisií skleníkových plynov, vrátane využívania obnoviteľných zdrojov energie a modernizácie výrobných procesov.

Einpark Offices: V oblasti stavebníctva sa objavujú iniciatívy smerujúce k uhlíkovej neutralite. Príkladom je budova Einpark Offices v Bratislave, ktorá je prvou uhlíkovo neutrálnou budovou na Slovensku a v strednej Európe. Tento projekt demonštruje, že aj v stavebnom priemysle je možné dosiahnuť významné zníženie emisií prostredníctvom inovatívnych prístupov a technológií, ako sú energetická efektívnosť, využívanie obnoviteľných zdrojov energie a udržateľné materiály.

Certifikačné spoločnosti

Okrem individuálnych iniciatív firiem zohrávajú dôležitú úlohu aj certifikačné spoločnosti, ako napríklad Bureau Veritas, ktoré poskytujú overovanie a certifikáciu uhlíkovej neutrality. Týmto spôsobom pomáhajú firmám preukázať ich záväzok k znižovaniu emisií a podporujú transparentnosť v oblasti environmentálnych tvrdení.

Strategické prístupy k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality

Dosiahnutie uhlíkovej neutrality si vyžaduje komplexný prístup zahŕňajúci zmeny v celom hodnotovom reťazci – od získavania surovín, cez výrobu, až po distribúciu a spotrebu. Spoločnosti na Slovensku si uvedomujú túto výzvu a postupne implementujú stratégie na znižovanie svojej uhlíkovej stopy. Tieto snahy nielen prispievajú k ochrane životného prostredia, ale často vedú aj k zvýšeniu efektivity a konkurencieschopnosti na trhu.

Podpora zo strany vlády a regulačné rámce

Slovenská vláda tiež podporuje úsilie o uhlíkovú neutralitu prostredníctvom rôznych iniciatív a regulačných rámcov. Programy na podporu obnoviteľných zdrojov energie, dotácie na energetickú efektívnosť a daňové stimuly pre ekologické investície sú príkladmi opatrení, ktoré motivujú firmy k udržateľným postupom.

Výhľad do budúcnosti

Vzhľadom na rastúci tlak zo strany regulátorov, investorov a spotrebiteľov je pravdepodobné, že počet slovenských spoločností s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu bude v budúcnosti narastať. Tento trend naznačuje pozitívny posun smerom k udržateľnejšiemu hospodárstvu a spoločnosti ako celku. Úspešné príklady súčasných iniciatív slúžia ako inšpirácia pre ďalšie firmy, ktoré sa rozhodnú nasledovať cestu udržateľnosti a environmentálnej zodpovednosti.

Prechod k uhlíkovej neutralite je kľúčovým krokom v boji proti klimatickým zmenám. Slovenské spoločnosti, ktoré sa k tomuto cieľu zaväzujú, nielen prispievajú k ochrane životného prostredia, ale aj posilňujú svoju konkurencieschopnosť a reputáciu na trhu. Spoločne s podporou vlády a certifikačných spoločností vytvárajú pevný základ pre udržateľnú budúcnosť. JaroR 

Dokument je správou o implementácii klimatického cieľa EÚ do roku 2040 a identifikuje hlavné stavebné kamene a opatrenia potrebné na dosiahnutie 90% zníženia emisií skleníkových plynov (GHG) v porovnaní s rokom 1990. Správa zdôrazňuje, že dosiahnutie cieľa do roku 2040 je nevyhnutné pre dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 a následné dosiahnutie záporných emisií.

Kľúčové body správy:

• Základné stavebné kamene: Správa identifikuje niekoľko kľúčových stavebných kameňov pre dosiahnutie cieľa do roku 2040:
  • Zníženie spotreby energie: Očakáva sa zníženie hrubej dostupnej energie o približne 30 % medzi rokmi 2021 a 2040. Najväčšie zníženie sa očakáva v doprave, nasledované priemyslom a obytnými a terciárnymi sektormi.
  • Dostupnosť zelenej elektriny: Elektrifikácia dopravy, budov a priemyslu si vyžaduje rozsiahle množstvá zelenej elektriny. Dokument uvádza, že je nevyhnutné zvýšiť úložnú kapacitu, keďže systémy sú postavené na obnoviteľnej energii.
  • Dostupnosť udržateľnej biomasy: Predpokladá sa, že použitie biomasy a odpadu sa zvýši o 30 % v scenároch IA S2 a S3, čo predstavuje približne 20 % hrubej dostupnej energie v roku 2040. Správa však upozorňuje na neistotu dostupnosti biomasy v tomto rozsahu a na potenciálne negatívne dopady na ekosystémy a biodiverzitu.
  • Dostupnosť zeleného vodíka: Rýchle zvýšenie spotreby vodíka sa predpokladá, dosahujúc 55-95 Mtoe do roku 2040 v scenároch S1-S2-S3. Produkcia zeleného vodíka je však zatiaľ v počiatočných štádiách.
  • Zachytávanie a ukladanie uhlíka (CCS) a využitie (CCU): CCS hrá významnú úlohu v scenároch IA, pričom ročné zachytávanie uhlíka sa pohybuje od menej ako 100 MtCO2 v scenári S1 po približne 350 MtCO2 ročne v scenári S3 do roku 2040.
  • Odstraňovanie uhlíka: Odstraňovanie uhlíka z atmosféry prostredníctvom prírodných a priemyselných metód je kľúčové, pričom sa očakáva dosiahnutie až 400 Mt CO2. Správa však upozorňuje na klesajúce schopnosti prirodzených „sinkov“ a neistoty týkajúce sa priemyselných metód odstraňovania uhlíka.
  • Financovanie a investície: Správa zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabezpečiť dostatočné financovanie prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.
• Sektorové opatrenia: Správa sa zaoberá aj konkrétnymi opatreniami v jednotlivých sektoroch:
  • Doprava: Emisie z dopravy musia klesnúť o 73 %, pričom domáca doprava musí klesnúť o 82 % do roku 2040. To si vyžaduje rozsiahlu elektrifikáciu cestnej dopravy, prechod na ekologickejšie spôsoby dopravy a zníženie objemu dopravy. Podiel batériových elektrických vozidiel by mal vzrásť na 57-58 % v roku 2040.
  • Budovy: Na dosiahnutie cieľov zníženia emisií je potrebná kombinácia opatrení, vrátane stanovenia minimálnych štandardov energetickej hospodárnosti (MEPS) a rekonštrukčných povinností pre obytné budovy, zvyšovania ročného nárastu energie z obnoviteľných zdrojov a ukončenie inštalácie nových kotlov na fosílne palivá.
  • Priemysel: Na dosiahnutie cieľov je kľúčová elektrifikácia priemyselných procesov, ktorá si vyžaduje rozsiahle investície do infraštruktúry. Okrem toho je potrebné zlepšiť obehové hospodárstvo a efektívnosť využívania materiálov.
  • Poľnohospodárstvo: Zníženie emisií z poľnohospodárstva si vyžaduje zníženie počtu hospodárskych zvierat, zmenu stravovacích návykov a daňové opatrenia na mäso a mliečne výrobky. Technické opatrenia majú len obmedzený potenciál na zníženie emisií z chovu hospodárskych zvierat.
  • Energetika: Správa zdôrazňuje, že je nevyhnutné znížiť hrubé emisie z energetického sektora približne o 100% do roku 2040. Kľúčovými opatreniami sú rozširovanie využívania obnoviteľnej energie, využívanie jadrovej energie a udržiavanie systému obchodovania s emisiami (ETS).
• Dôležitosť dopytových opatrení: Správa poukazuje na to, že dopytové opatrenia (napr. obehové hospodárstvo, udržateľnejšia spotreba, zníženie plytvania potravinami) sú nevyhnutné na zníženie rizika, že ponukové opatrenia nebudú dostatočné.

Záverom, správa zdôrazňuje, že dosiahnutie klimatického cieľa EÚ do roku 2040 vyžaduje rozsiahle a koordinované úsilie v rôznych sektoroch, pričom je nevyhnutná rýchla implementácia existujúcich a nových opatrení a zároveň je potreba zohľadniť environmentálne, sociálne a ekonomické dopady. Správa tiež poukazuje na to, že mnohé technológie potrebné na dosiahnutie cieľa sú ešte stále v počiatočnej fáze vývoja a ich rozsiahle nasadenie si vyžaduje značné investície a politickú podporu. JaroR

Slovník Kľúčových Pojmov

• BECCS (Bioenergy Carbon Capture and Storage): Technológia zachytávania a ukladania CO2 z biomasy.
• BEV (Battery-electric vehicles): Batériové elektrické vozidlá.
• CBAM (Carbon Boarder Adjustment Mechanism): Mechanizmus uhlíkového vyrovnania na hraniciach, ktorého cieľom je zabrániť úniku uhlíka.
• CCS (Carbon Capture and Storage): Technológia zachytávania a ukladania oxidu uhličitého.
• CCU (Carbon Capture and Utilisation): Zachytávanie a využívanie oxidu uhličitého, napríklad pri výrobe palív.
• CDR (Carbon Dioxide Removal): Odstraňovanie oxidu uhličitého z atmosféry.
• CO2e (Carbon dioxide equivalents): Ekvivalenty oxidu uhličitého, jednotka používaná na porovnanie rôznych skleníkových plynov.
• DACCS (Direct Air Carbon Capture and Storage): Zachytávanie CO2 priamo zo vzduchu a jeho ukladanie.
• ECL (European Climate Law): Európsky klimatický zákon, ktorý stanovuje právny rámec pre klimatickú politiku EÚ.
• EED (Energy Efficiency Directive): Smernica o energetickej účinnosti, ktorá stanovuje ciele pre zlepšenie energetickej účinnosti.
• EJ (Exajoules): Jednotka energie.
• ENTSO-E (European Network of Transmission System Operators for Electricity): Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav elektrickej energie.
• ENTSO-G (European Network of Transmission System Operators for Gas): Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav plynu.
• EPBD (Energy Performance of Buildings Directive): Smernica o energetickej hospodárnosti budov, stanovujúca energetické normy pre budovy.
• EU ETS (European Emissions Trading System): Európsky systém obchodovania s emisiami.
• GAE (Gross Available Energy): Hrubá dostupná energia.
• GHG (Greenhouse gas): Skleníkové plyny.
• HGV (Heavy goods vehicles): Ťažké nákladné vozidlá.
• IA (Impact Assessment): Posúdenie vplyvu.
• ICE (Internal combustion engine): Spaľovací motor.
• LULUCF (Land Use, Land-Use Change and Forestry): Sektor využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesníctva.
• Mtoe (Million tonnes of oil equivalent): Milión ton ropného ekvivalentu.
• NECPs (National Energy and Climate Plans): Národné plány v oblasti energetiky a klímy, ktoré stanovujú národné ciele v oblasti klímy.
• NZIA (Net Zero Industry Act): Akt o priemysle s nulovými emisiami.
• RFNBOs (Renewable fuels of non-biological origin): Obnoviteľné palivá nebiologického pôvodu, napríklad e-palivá.
• RED (Renewable Energy Directive): Smernica o obnoviteľných zdrojoch energie, stanovuje ciele podielu obnoviteľných zdrojov.
• RRF (Recovery and Resilience Facility): Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti.
• SAFs (Sustainable Aviation Fuels): Udržateľné letecké palivá.
• STEP (Strategic Technologies for Europe Platform): Strategické technológie pre Európsku platformu.
• TEN-E (Trans-European Networks for Energy): Transeurópske siete pre energetiku.
• TYNDPs (Ten-Year Network Development Plans): Desaťročné plány rozvoja siete.
• ZEVs (Zero-emission vehicles): Vozidlá s nulovými emisiami.

Dokument sa zameriava na to, ako znížiť emisie CO2 z dopravy, najmä v kontexte krátkych a dlhých ciest. Európska únia (EÚ) si stanovila za cieľ stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou. Doprava je zodpovedná za takmer štvrtinu emisií skleníkových plynov v Európe a viac ako 70 % z nich pochádza z cestnej dopravy.

Dokument navrhuje niekoľko riešení na zníženie emisií z dopravy, vrátane:

• Prechod na elektrické vozidlá: Dokument zdôrazňuje rastúci záujem o elektromobily v Európe a ich nižší dopad na životné prostredie. EÚ navrhuje nariadenia, ktoré by vyžadovali od krajín inštaláciu nabíjacích staníc v pravidelných intervaloch na hlavných cestách.
• Podpora cyklistiky: Dokument propaguje cyklistiku ako ekologický a zdravý spôsob dopravy, najmä na krátke vzdialenosti. Cyklistika tiež pomáha znižovať znečistenie ovzdušia a hluku.
• Zlepšenie verejnej dopravy: Dokument zdôrazňuje dôležitosť dostupnej, spoľahlivej a ekologickej verejnej dopravy v mestách.
• Obmedzenie leteckej dopravy: Dokument uznáva, že letecká doprava je jedným z najrýchlejšie rastúcich zdrojov emisií. EÚ pracuje na znížení emisií z letov v rámci Európy a podporuje vývoj podobných opatrení na celom svete.

Dokument tiež diskutuje o možnostiach zníženia emisií z dlhých ciest:

• Podpora cestovania vlakom: Dokument zdôrazňuje, že cestovanie vlakom je ekologická alternatíva k lietaniu, najmä ak sú vlaky poháňané zelenou elektrinou.
• Zníženie cien vlakových lístkov: Dokument navrhuje dotácie na vlakové lístky, aby sa cestovanie vlakom stalo dostupnejším.
• Vybudovanie európskej železničnej siete: Dokument popisuje snahy EÚ o vytvorenie celoeurópskej železničnej siete, ktorá by uľahčila a zjednodušila cestovanie vlakom.

Okrem toho dokument zdôrazňuje dôležitosť udržateľných pracovných ciest a navrhuje opatrenia na zníženie emisií z pracovných ciest, ako napríklad:

• Nahradenie osobných stretnutí virtuálnymi.
• Prechod na ekologickejšie spôsoby dopravy.
• Zavedenie ekologických vozových parkov.
• Podpora práce na diaľku.

Napokon dokument vyzýva ľudí, aby sa zapojili do úsilia o dosiahnutie klimatickej neutrality v Európe.