Dokument s názvom „Príprava samospráv na budúcnosť: Sprievodca riešeniami dekarbonizácie“ zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú môžu samosprávy zohrávať pri formovaní udržateľnej budúcnosti transformáciou odpadového hospodárstva, energetických systémov, vykurovania a dopravy, čo môže viesť k zníženiu nákladov, smogu, znečistenia a emisií uhlíka. Dokument však upozorňuje, že to vyžaduje riadne plánovanie, dostatočnú kapacitu a prístup k financovaniu.

Európska únia (EÚ) si stanovila cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 a na podporu tejto transformácie vyčlenila značné finančné prostriedky na urýchlenie dekarbonizácie a podporu investícií zameraných na zvyšovanie energetickej efektívnosti, rozvoj obehového hospodárstva a prechod na obnoviteľné zdroje energie.

Dokument uvádza, že existuje mnoho spôsobov, ako zlepšiť situáciu v samospráve. Pre niektoré môže byť najnaliehavejšou potrebou transformácia systémov diaľkového vykurovania alebo výmena individuálnych zdrojov vykurovania domácností, zatiaľ čo pre iné môže byť hlavným zameraním renovácia a izolácia budov alebo zlepšenie miestnej verejnej dopravy. Ďalšími efektívnymi možnosťami sú rozvoj miestnej výroby energie a znižovanie spotreby. Deväť samospráv v strednej a východnej Európe už vyvíja stratégie dekarbonizácie na dosiahnutie zmysluplných zmien.

Dokument sa pýta: „Čo môžete zmeniť?“ a odkazuje na správu Bankwatch s názvom „RePowering the regions: A comparative analysis of decarbonisation strategies in nine central and eastern European countries“. Zdôrazňuje, že nízkopríjmové domácnosti zvyčajne najviac potrebujú financovanie, pretože často bývajú v budovách s nízkou energetickou účinnosťou a najviac ich zasiahne prebiehajúca transformácia v dôsledku rastúcich cien tepla a energií. Poukazuje na to, že renovácie domov môžu byť mimoriadne drahé a pre mnohé domácnosti nedostupné, aj keď sú ponúkané schémy podpory. Preto je nevyhnutné uspokojiť ich špecifické miestne potreby poskytovaním cieľenej a dostupnej podpory.

Dokument dôrazne odporúča samosprávam, aby túto otázku uznali a uprednostnili vo svojich investičných plánoch. Okrem toho musia rozhodujúci činitelia na všetkých úrovniach vynaložiť maximálne úsilie na zjednodušenie prístupu k verejnému financovaniu pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, a to ich zapojením do rozhodovania a zjednodušením postupov podávania žiadostí.

Prechod systému diaľkového vykurovania z fosílnych palív na obnoviteľné zdroje energie sa môže zdať náročný, ale s starostlivým plánovaním je to možné. Vypracovanie komplexného plánu, ktorý zahŕňa všetky možné obnoviteľné zdroje, si vyžaduje zber dát a nábor odborníkov, ktorí dokážu posúdiť situáciu. Dokument odkazuje na komplexného sprievodcu Bankwatch s užitočnými a praktickými informáciami o inovatívnych a udržateľných riešeniach pre systémy diaľkového vykurovania.

Prvým krokom pri riešení chudoby v samosprávach je uskutočnenie kvalitnej analýzy najdôležitejších potrieb dekarbonizácie. Po určení týchto priorít je potrebné vypracovať ďalšie kroky na niekoľko rokov dopredu na základe konkrétnych dát a štúdií (sociálnych aj technických). Mnohé z týchto dokumentov je možné pripraviť v rámci bežnej práce samosprávy na miestnych stratégiách alebo akčných plánoch. Technickejšia dokumentácia sa môže vypracovať s využitím rôznych foriem technickej podpory.

Dokument predstavuje rôzne nástroje technickej podpory:

• JTP Groundwork: Podporná služba v rámci Platformy pre spravodlivú transformáciu Európskej komisie, poskytujúca jednotný prístup k odborným znalostiam a pomoci pre regióny EÚ financované z Fondu pre spravodlivú transformáciu. Zameriava sa na regióny, kde je prechod na udržateľné hospodárstvo obzvlášť náročný, a poskytuje podporu pri budovaní kapacít na implementáciu ich územných plánov spravodlivej transformácie (TJTPs).
• Technická pomoc Európskej komisie: Zahŕňa výmenné programy, databázy a priamu podporu pri vypracovaní rámcov a projektov.
• C4T Groundwork: Nástroj technickej pomoci ponúkaný v rámci komunity praxe Kohézia pre prechody (C4T). Je určený na podporu členských štátov a regiónov EÚ, najmä miestnych a riadiacich orgánov, pri riešení špecifických výziev súvisiacich s implementáciou investícií politiky súdržnosti v súlade s Európskou zelenou dohodou.
• JTPeers Experts database: Poskytuje prístup k sieti odborníkov na témy spravodlivej transformácie relevantné pre uhoľné a uhlíkovo intenzívne regióny v celej EÚ. Spája regióny v prechode s odborníkmi, ktorí ponúkajú poradenstvo a podporu.
• JTP Knowledge Hub: Poskytuje praktické prípadové štúdie, nástroje a katalógy osvedčených postupov na podporu odborníkov a zainteresovaných strán pri napredovaní spravodlivej transformácie Európy na klimaticky neutrálne hospodárstvo.

Dokument tiež predstavuje poradenské programy Európskej investičnej banky (EIB):

• TARGET (Technical Assistance for Regions Undergoing a Green Energy Transition): Technický nástroj vyvinutý Európskou komisiou a EIB. Pomáha regiónom EÚ prechádzajúcim spravodlivou transformáciou identifikovať a plánovať projekty čistej energie a energetickej efektívnosti.
• JASPERS (Joint Assistance to Support Projects in European Regions): Ďalší poradenský program financovaný Európskou komisiou a EIB. Poskytuje príjemcom poradenstvo v oblasti stratégií a projektov, pomáha im zosúladiť ich projekty s normami EÚ a zlepšiť ich šance na získanie financovania.
• ELENA (European Local ENergy Assistance): Poskytuje granty na technickú pomoc pre príjemcov realizujúcich projekty v oblasti energetickej efektívnosti, distribuovanej energie z obnoviteľných zdrojov a mestskej dopravy.

Ďalšie iniciatívy EÚ poskytujúce podobnú podporu:

• Európske mestské zariadenie (EUCF): Podporuje samosprávy, miestne orgány a iné verejné subjekty v celej Európe pri vypracovaní investičných koncepcií na urýchlenie investícií do udržateľnej energie prostredníctvom grantu vo výške 60 000 EUR.
• Mestské výmeny (City-to-City Exchanges): Program Európskej iniciatívy pre mestá (EUI), ktorý spája mestské orgány s cieľom riešiť špecifické výzvy implementácie súvisiace s udržateľným rozvojom miest.

Po porovnaní scenárov dekarbonizácie, podrobnom vyhodnotení preferovaných projektových možností a stanovení realistického plánu implementácie je samospráva pripravená hľadať financovanie. Dokument poskytuje tipy na úspešné zvládnutie procesu podávania žiadostí o financovanie:

• Využite technickú pomoc: Ak ste už získali podporu z programov technickej pomoci, mali by ste sa riadiť ich radami.
• Kontaktujte iné samosprávy: Učenie sa od iných samospráv, ktoré realizovali podobné projekty, môže poskytnúť cenné poznatky.
• Oslovte relevantné inštitúcie: Regionálne rozvojové agentúry a iné verejné orgány môžu pomôcť identifikovať vhodné možnosti financovania.
• Zvážte združovanie projektov: Ak sú najvhodnejšie možnosti financovania zamerané na väčšie projekty, zvážte partnerstvo so susednými samosprávami.
• Preskúmajte partnerstvá: Nadviazanie partnerstva s rôznymi typmi aktérov môže vytvoriť ďalšie možnosti financovania.
• Posilnite administratívnu kapacitu: Zabezpečte, aby ste mali v rámci svojej administratívy vyhradených pracovníkov a odborníkov.
• Riešte požiadavky na spolufinancovanie: Zvážte, či je možné váš projekt spolufinancovať z iných zdrojov.

Dokument ďalej predstavuje hlavné možnosti financovania z EÚ:

• Fondy politiky súdržnosti EÚ: Zahŕňajú Kohézny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond a Fond pre spravodlivú transformáciu.
• Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti.
• Modernizačný fond.
• Sociálny klimatický fond (SCF): Očakáva sa, že od roku 2026 bude poskytovať financovanie na podporu investícií do energetickej transformácie.
• InvestEU Just Transition Scheme: Rozširuje podporu nad rámec Fondu pre spravodlivú transformáciu.
• Nástroj pre úvery pre verejný sektor (PSLF): Kombinuje grantovú zložku z rozpočtu EÚ s úverovou zložkou od EIB, priamo zameraný na samosprávy.
• Mechanizmus spravodlivej transformácie: Zahŕňa Fond pre spravodlivú transformáciu a druhý a tretí pilier (InvestEU Just Transition Scheme a PSLF).

Okrem fondov EÚ existujú aj národné schémy financovania v krajinách strednej a východnej Európy, ako napríklad:

• Česká republika: Program Nová zelená úsporám.
• Poľsko: Program Čisté ovzdušie.
• Slovensko: Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
• Rumunsko: Plán obnovy a odolnosti Rumunska vrátane poukážkových schém.
• Estónsko: Program Domy v poriadku.
• Maďarsko: Program obnovy domov.
• Bulharsko: Plán obnovy a odolnosti Bulharska a Regionálny rozvojový program.

Dokument obsahuje webové adresy pre ďalšie informácie: just-transition.info a bankwatch.org. Dokument tiež obsahuje informácie o financovaní projektu a zodpovednosti za vyjadrené názory. JaroR

---

Glosár kľúčových pojmov

• Dekarbonizácia: Proces znižovania emisií oxidu uhličitého (a iných skleníkových plynov) s cieľom dosiahnuť nízkouhlíkové alebo uhlíkovo neutrálne hospodárstvo.
• Energetická efektívnosť: Schopnosť využívať menej energie na poskytnutie rovnakého alebo lepšieho výkonu alebo služby.
• Obnoviteľné zdroje energie: Zdroje energie, ktoré sa prirodzene obnovujú v ľudskom časovom horizonte, ako napríklad slnečná energia, veterná energia, geotermálna energia, vodná energia a biomasa.
• Cirkulárna ekonomika: Hospodársky systém, ktorého cieľom je minimalizovať odpad a maximálne využívať zdroje tým, že sa produkty a materiály udržiavajú v obehu čo najdlhšie.
• Nízkopríjmové domácnosti: Domácnosti s príjmom pod určitou hranicou, ktoré sú často zraniteľnejšie voči ekonomickým otrasom a zmenám cien energií.
• Fond pre spravodlivú transformáciu (Just Transition Fund – JTF): Finančný nástroj Európskej únie zameraný na podporu regiónov a komunít, ktoré sú najviac ovplyvnené prechodom na klimaticky neutrálne hospodárstvo.
• Územný plán spravodlivej transformácie (Territorial Just Transition Plan – TJTP): Strategický dokument vypracovaný regiónmi s cieľom identifikovať výzvy a priority súvisiace s prechodom na nízkouhlíkové hospodárstvo a naplánovať využitie prostriedkov z Fondu pre spravodlivú transformáciu.
• Technická pomoc: Odborné poradenstvo, znalosti a podpora poskytované s cieľom pomôcť pri príprave, implementácii a riadení projektov a politík.
• Politika súdržnosti EÚ: Súbor politík Európskej únie zameraných na znižovanie hospodárskych, sociálnych a územných rozdielov medzi regiónmi EÚ. Jej hlavnými finančnými nástrojmi sú Kohézny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja a Európsky sociálny fond.
• Nástroj na obnovu a odolnosť (Recovery and Resilience Facility – RRF): Dočasný nástroj Európskej únie na podporu hospodárskeho oživenia po pandémii COVID-19 a na posilnenie odolnosti členských štátov.

Často sa predpokladá, že staršie lesné ekosystémy dokážu efektívne akumulovať a dlhodobo ukladať (sekvestrovať) väčších uhlíkov. Nová štúdia realizovaným výskumným tým z biologickej stanice University of Michigan však skúmala kolobeh uhlíka v období dvoch storočí a zistila, že tento proces je oveľa komplexnejší, ako sa pôvodne predpokladalo.

Štúdia štruktúry spoločenstiev, ktoré vzájomne prepojené účinky lesa, založenia stromov a húb, ako aj biogeochemických procesov v pôde, zasahujú do množstva uhlíka uloženého nad a pod zemou výraznejšie, než sa doteraz verilo.

Výsledky výskumu boli publikované v odbornom časopise a výsledkom je ekologický výskum výskumných aktivít, ktorý v priebehu niekoľkých desaťročí priniesol viac ako 100 vedcov z rôznych častí USA na historickej výskumnej stanici v Pellstone, v št.

(Viac na esajournals.onlinelibrary.wiley.com)

Štúdia poskytuje podrobný prehľad o vplyvoch zvýšenej koncentrácie oxidu uhličitého (CO2) v atmosfére na potravinovú bezpečnosť, zameriavajúc sa na asimiláciu živín, rast rastlín a kvalitu plodín. (viac…)

Štúdia sa zaoberá dopadmi vĺn horúčav a sucha na európske lesy v rokoch 2018 až 2022. Zdôrazňuje, že tieto udalosti sú čoraz častejšie v dôsledku klimatických zmien spôsobených ľudskou (viac…)

Dňa 26. februára 2025 Európska komisia predložila prvú časť tzv. súhrnného balíka zmien, ktorý bol ohlásený už v januári. Ide o legislatívnu iniciatívu zameranú na zjednodušenie a jednotnejšie (viac…)

Komisia dnes podniká kroky na udržanie a rozšírenie európskych priemyselných kapacít v oceliarskom a kovospracujúcom sektore. Akčný plán pre oceľ a kovy je navrhnutý tak, aby posilnil konkurencieschopnosť odvetvia a zabezpečil budúcnosť odvetvia.

Európsky oceliarsky priemysel je základom európskeho hospodárstva, pretože poskytuje vstupy pre kritické odvetvia, ako je automobilový priemysel, čisté technológie a obrana. Silný oceliarsky a kovospracujúci priemysel v Európe má zásadný význam pre zaručenie bezpečnosti EÚ v súčasnom geopolitickom kontexte a pre splnenie dnes predstaveného „ Plánu/pripravenosti Európy ReArm 2030 “. Tento sektor sa zároveň nachádza v kritickom bode obratu, ktorý je ohrozený vysokými nákladmi na energiu, nespravodlivou globálnou konkurenciou a potrebou investícií na zníženie emisií skleníkových plynov. Plán sa realizuje v čase, keď opatrenia narúšajúce trh, ako napríklad netrhová podpora globálnych nadmerných kapacít a neopodstatnené clá na oceľ a hliník z EÚ, môžu negatívne ovplyvniť naše hospodárstvo. (Viac na ec.europa.eu)

Vďaka rýchlemu a intuitívnemu rozhraniu nám aplikácia umožňuje preskúmať 85 rokov údajov poskytujúcich klimatologické priemery na celom svete jednoduchým kliknutím na ľubovoľný bod na mape alebo pomocou vyhľadávacieho panela. Je doplnkom k teplotným údajom ERA5, ktoré ponúka aplikácia Climate Pulse, aplikácia C3S 1,5ºC alebo rôzne súbory údajov zahrnuté v komplexnejšom atlase klímy C3S. Viac na climate.copernicus.eu

Dokument sumarizuje kľúčové témy a najdôležitejšie myšlienky z článku publikovaného v časopise Nature Communications s názvom „Revisiting the soil carbon saturation (viac…)

Očakáva sa, že výzvy na predkladanie návrhov LIFE 2025 budú zverejnené 24. apríla 2025. V rokoch 2021 – 2027 sa z podprogramu Zmierňovanie a prispôsobenie sa zmene klímy spolufinancujú projekty v oblastiach adaptácie miest a územného plánovania, odolnosti infraštruktúry, trvalo udržateľného hospodárenia s vodou v suchom a pobrežných oblastiach, sektora poľnohospodárstva, povodňového manažmentu a pobrežných oblastí. a/alebo podpora najvzdialenejších regiónov EÚ: pripravenosť na extrémne výkyvy počasia, najmä v pobrežných oblastiach. ( Viac na climate-adapt.eea.europa.eu)

Dokumen poskytuje rámec odporúčaní pre podniky a organizácie zastupujúce podniky na podporu inkluzívnosti a politík Zelenej dohody (Green Deal) v rámci ich pracovnej sily s cieľom (viac…)

Podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/3012 z 27. novembra 2024 sa jednotka trvalého odstraňovania uhlíka definuje ako jedna metrická tona ekvivalentu CO2, ktorá zodpovedá (viac…)

Dokument s názvom „Globálne otepľovanie zvyšuje riziko dehydratácie a zápalu ľudských dýchacích ciest“ predstavuje štúdiu, ktorá skúma vplyv suchého vzduchu, spôsobeného zvýšeným (viac…)

Dokument sa zaoberá kritickou problematikou traumy spôsobenej zmenou klímy a kolektívnej disociácie ako významnými prekážkami efektívnej akcie proti klimatickej kríze. Autori zdôrazňujú, že (viac…)

Metodiky overených uhlíkových štandardov (Verified Carbon Standard – VCS) predstavujú súbor pravidiel a smerníc, ktoré určujú spôsob kvantifikácie, monitorovania a zníženia emisií skleníkových plynov (viac…)

Tridsať percent celosvetových emisií skleníkových plynov vzniká v dôsledku odlesňovania a nevhodných postupov v poľnohospodárstve. Prírodné klimatické riešenia – označované tiež ako (viac…)

Program Verified Carbon Standard (VCS) je celosvetovo najpoužívanejším programom pre certifikáciu emisií skleníkových plynov (GHG). Stimuluje finančné prostriedky na aktivity, ktoré odstraňujú tieto emisie (viac…)

Nový report NASA z roku 2024 prináša alarmujúce správy – globálna morská hladina rastie rýchlejšie, ako sa predtým očakávalo. Vedci z agentúry a medzinárodné výskumné tímy upozorňujú, že tento trend predstavuje vážnu hrozbu pre pobrežné oblasti, ostrovné štáty a milióny ľudí žijúcich v prízemných a nízko položených regiónoch.

Podľa údajov z najnovšieho štúdia NASA sa morská hladina zvýšila v priemere o 3,3 mm ročne za posledné desaťročia, čo je výrazne nad predchádzajúcimi odhadmi. Vedci pripisujú tento urýchlený rast najmä masívnemu topeniu ľadovcov na Grónsku a Antarktíde, ako aj termálnemu rozťahovaniu oceánskej vody v dôsledku globálneho otepľovania.

„Naše merania jasne ukazujú, že morská hladina rastie rýchlejšie, než sme si mysleli,“ uviedol Dr. Elena Martinez, vedúca klimatológky v NASA. „Ak tento trend bude pokračovať, do konca tohto storočia môžeme čeliť zvýšeniu hladiny mora o viac než jeden meter, čo by malo katastrofálne následky pre nízko položené oblasti.“

Zvýšenie morskej hladiny bude mať širokosiahly vplyv. Predpokladá sa, že nárast hladiny spôsobí častejšie a intenzívnejšie povodne, ktoré môžu poškodiť kritickú infraštruktúru – od cestnej a železničnej siete až po elektrické a komunikačné siete. Okrem toho ohrozí aj zásoby sladkej vody, pretože zasolenie pôdy a podzemných vôd sa stáva čoraz výraznejším problémom v pobrežných oblastiach.

Report NASA tiež upozorňuje na potrebu okamžitej adaptácie a mitigácie. Vedci vyzývajú vlády a medzinárodné organizácie, aby urýchlili implementáciu opatrení, ktoré by pomohli spomaliť globálne otepľovanie. Medzi kľúčové odporúčania patrí zníženie emisií skleníkových plynov v energetike, doprave a priemysle, ako aj zvýšenie investícií do obnoviteľných zdrojov energie.

„Znižovanie emisií a prechod na čistejšie technológie sú nevyhnutné, aby sme obmedzili ďalšie zvyšovanie morskej hladiny,“ dodal Dr. Martinez. „Je to otázka nielen ochrany životného prostredia, ale aj bezpečnosti a prosperity nášho globálneho spoločenstva.“

Okrem opatrení na znižovanie emisií je dôležitá aj adaptácia. Mnohé pobrežné mestá už teraz pracujú na plánoch na ochranu svojich pobreží, vrátane výstavby obranných bariér, zlepšenia drenážnych systémov a zavádzania inovatívnych technológií pre monitorovanie a predpovedanie povodňových udalostí. Adaptívne stratégie však musia byť podporené aj medzinárodnou spoluprácou a financovaním, pretože náklady na ochranu pobreží môžu byť enormné.

Medzinárodné dohody, ako Parížska dohoda, už stanovili ambiciózne ciele pre znižovanie emisií, avšak výsledky ukazujú, že tempo znižovania emisií nedokáže plne kompenzovať urýchľujúci sa nárast morskej hladiny. Preto je naliehave potrebné prehodnotiť a zosilniť klimatické politiky, aby sme predišli nevratným zmenám v našom prostredí.

Záverom možno povedať, že nový report NASA je výzvou pre všetkých – od vlád a priemyselných lídrov až po jednotlivcov. Ak chceme zabezpečiť udržateľnú budúcnosť a ochrániť najzraniteľnejšieoblasti našej planéty, musíme konať rýchlo a efektívne. Realizácia odporúčaných opatrení a medzinárodná spolupráca môžu byť kľúčom k tomu, aby sme z brzdy nárastu morskej hladiny vytiahli kontrolu a zmiernili dôsledky klimatických zmien. JaroR

Tento dokument, označený ako VMD0001, verzia 1.2, z 27. novembra 2023, s názvom „ESTIMATION OF CARBON STOCKS IN THE ABOVE- AND BELOWGROUND BIOMASS IN LIVE TREE AND NON-TREE POOLS (CP-AB)“, predstavuje modul pre odhad zásob uhlíka v nadzemnej a podzemnej biomase živých stromov a nelesných drevín. Bol vyvinutý v rámci sektorového rozsahu 14. Pôvodnú verziu 1.0 vyvinuli Avoided Deforestation Partners a Climate Focus, s autorstvom spoločností Silvestrum Climate Associates, Winrock International, Carbon Decisions International a TerraCarbon. Verziu 1.1 vyvinula spoločnosť Verra a verziu 1.2 pripravila Verra s podporou Tima Pearsona.

Modul umožňuje ex ante odhad zásob uhlíka v nadzemnej a podzemnej biomase stromov a nelesných drevín v základnom scenári (pred aj po odlesnení) a v projektovom scenári, a tiež ex post odhad zmeny zásob uhlíka v nadzemnej a podzemnej biomase stromov v projektovom scenári. Všetky termíny použité v tomto module sú v súlade s definíciami programu VCS. Tento modul je aplikovateľný na všetky typy lesov a vekové triedy.

Dokument podrobne popisuje postupy na odhad zásob uhlíka, ktoré sú rozdelené do štyroch častí:

• Časť 1: Nadzemná biomasa stromov (𝐶𝐴𝐵_𝑡𝑟𝑒𝑒, 𝑖): Odhad priemernej zásoby uhlíka sa vykonáva na základe terénnych meraní na pevných skúšobných plochách alebo pomocou bodového odberu vzoriek s hranolmi, s využitím reprezentatívneho náhodného alebo systematického výberu vzoriek. Sú dostupné dve možnosti odberu vzoriek:
  • Možnosť 1: Pevné skúšobné plochy s metódou alometrických rovníc: Zahŕňa určenie rozmerov stromov (DBH a celková výška), výber alebo vývoj vhodnej alometrickej rovnice pre daný typ lesa/skupinu druhov, odhad zásoby uhlíka pre každý strom a výpočet priemernej zásoby uhlíka pre každú vrstvu, prepočítanej na ekvivalenty oxidu uhličitého.
  • Možnosť 2: Bodový odber vzoriek s metódou alometrických rovníc: Podobne ako pri pevných plochách, zahŕňa meranie rozmerov stromov, výber alometrickej rovnice, odhad zásoby uhlíka pre každý strom na danom bode a výpočet priemernej zásoby uhlíka pre každú vrstvu, prepočítanej na ekvivalenty oxidu uhličitého.
• Časť 2: Podzemná biomasa stromov (𝐶𝐵𝐵_𝑡𝑟𝑒𝑒, 𝑖): Priemerná zásoba uhlíka sa odhaduje na základe terénnych meraní nadzemných parametrov v skúšobných plochách. Na výpočet podzemnej biomasy z nadzemnej sa používajú pomery koreňov k výhonkom (root to shoot ratios) v spojení s metódou alometrických rovníc z Časti 1. Sú dostupné dve možnosti:
  • Možnosť 1: Pevné skúšobné plochy s pomerom koreňov k výhonkom: Zahŕňa výpočet zásoby uhlíka v podzemnej biomase pre každú plochu pomocou pomeru koreňov k výhonkom aplikovaného na odhadnutú nadzemnú biomasu a následný výpočet priemernej zásoby uhlíka pre každú vrstvu, prepočítanej na ekvivalenty oxidu uhličitého.
  • Možnosť 2: Bodový odber vzoriek s pomerom koreňov k výhonkom: Podobne ako pri pevných plochách, využíva sa pomer koreňov k výhonkom aplikovaný na odhadnutú nadzemnú biomasu získanú metódou bodového odberu vzoriek, a následne sa vypočíta priemerná zásoba uhlíka pre každú vrstvu, prepočítaná na ekvivalenty oxidu uhličitého.
• Časť 3: Nadzemná biomasa nelesných drevín (𝐶𝐴𝐵_𝑛𝑜𝑛𝑡𝑟𝑒𝑒, 𝑖): Priemerné zásoby uhlíka sa odhadujú na základe predtým publikovaných alebo predvolených údajov alebo terénnych meraní. Nelesná drevná nadzemná biomasa zahŕňa stromy menšie ako minimálna veľkosť meraná pri stromoch, všetky kríky a inú neherbálnu živú vegetáciu. Odber vzoriek nelesnej vegetácie sa môže vykonávať pomocou deštruktívnych odberových rámov a/alebo, ak je to vhodné, v kombinácii s vhodnou alometrickou rovnicou pre kríky. Celková priemerná zásoba uhlíka sa vypočíta ako súčet priemernej zásoby uhlíka z metódy odberových rámov a metódy alometrických rovníc. Sú dostupné dve možnosti:
  • Možnosť 1: Metóda odberových rámov: Zahŕňa umiestnenie rámov na náhodne alebo systematicky vybraných bodoch, odrezanie a odváženie všetkej vegetácie vo vnútri rámu, určenie pomeru mokrej a suchej hmotnosti na podvzorke a následný odhad priemernej zásoby uhlíka na jednotku plochy.
  • Možnosť 2: Metóda alometrických rovníc: Používa sa pre kríky, bambus alebo iné typy vegetácie, kde možno jasne rozlíšiť jedince. Zahŕňa výber alebo vývoj vhodnej alometrickej rovnice, odhad zásoby uhlíka pre každý jedinec a výpočet priemernej zásoby uhlíka pre každú vrstvu, prepočítanej na ekvivalenty oxidu uhličitého.
• Časť 4: Podzemná biomasa nelesných drevín (𝐶𝐵𝐵_𝑛𝑜𝑛𝑡𝑟𝑒𝑒, 𝑖): Priemerná zásoba uhlíka sa odhaduje na základe terénnych meraní nadzemných parametrov a použitím pomerov koreňov k výhonkom na odhad podzemnej biomasy z nadzemnej biomasy. Nasleduje výpočet priemernej zásoby uhlíka pre každú vrstvu, prepočítanej na ekvivalenty oxidu uhličitého.

V časti 5. ÚDAJE A PARAMETRE sú uvedené podrobnosti o údajoch a parametroch, ktoré sú dostupné pri validácii a ktoré sa monitorujú. Medzi parametre dostupné pri validácii patria napríklad:

• 𝐶𝐹𝑗 (Uhlíkový zlomok): Uhlíkový zlomok sušiny.
• D:RAD: Pomer DBH k polomeru plochy, špecifický pre faktor bazálnej plochy hranola použitého pri bodovom odber vzoriek.
• 𝑓𝑗(𝑋,𝑌): Alometrická rovnica pre druh j spájajúca merané premenné stromu s nadzemnou biomasou. Dôraz sa kladie na výber vhodných a validovaných rovníc s minimálnym počtom 30 meraných stromov a r² ≥ 0.8. Dokument uvádza preferované zdroje rovníc a postupy na validáciu.
• 𝑓𝑗 (vegetation parameters): Alometrická rovnica pre nelesné druhy spájajúca parametre ako počet stoniek, priemer koruny, výška s nadzemnou biomasou. Dôraz sa kladie na použitie druhovovo špecifických rovníc alebo rovníc pre skupiny druhov s dostatočným rozsahom meraných parametrov a minimálne 30 jedincov. Uvádzajú sa aj postupy na overenie a vytvorenie nových rovníc.
• R (Pomer koreňov k výhonkom): Pomer podzemnej biomasy k nadzemnej biomase, špecifický pre druh alebo typ lesa/bióm. Uvádzajú sa preferované zdroje údajov a predvolené hodnoty pre rôzne ekologické zóny a úrovne nadzemnej biomasy.

Medzi monitorované údaje a parametre patria napríklad:

• Asp: Plocha skúšobných plôch v hektároch.
• N: Počet bodových odberov vzoriek.
• DBH: Priemer kmeňa vo výške pŕs v centimetroch.
• Asf: Plocha jedného odberového rámu v štvorcových metroch.
• Ar: Celková plocha všetkých skúšobných plôch pre alometrickú metódu nelesných drevín v danej vrstve v hektároch.
• H: Celková výška stromu v metroch.

Pre každý monitorovaný parameter sú uvedené dátové jednotky, popis, zdroj údajov, popis metód merania a postupov, frekvencia monitorovania/zaznamenávania, postupy kontroly kvality a zabezpečenia kvality (QA/QC), účel údajov a metóda výpočtu, ako aj komentáre.

V časti HISTÓRIA DOKUMENTU sa uvádza prehľad verzií dokumentu a vykonaných zmien. Verzia 1.1 opravila typografickú chybu a verzia 1.2 aktualizovala šablónu metodológie VCS a odstránila odkazy na VM0007.

Zhrnutie: Tento modul VMD0001 verzia 1.2 poskytuje podrobný rámec pre odhad zásob uhlíka v nadzemnej a podzemnej biomase živých stromov a nelesných drevín. Definuje aplikovateľné podmienky, postupy odhadu pre rôzne zložky biomasy s viacerými možnosťami merania a výpočtu, ako aj zoznam potrebných údajov a parametrov pre validáciu a monitorovanie. Dôraz sa kladie na používanie vhodných a validovaných metód a rovníc, ako aj na zabezpečenie kvality údajov. Modul je určený na použitie v projektoch zameraných na znižovanie emisií z odlesňovania a degradácie lesov (REDD+) a iných projektoch v oblasti využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesníctva (LULUCF). JaroR

---

Glosár kľúčových pojmov

• Nadzemná biomasa (Aboveground Biomass): Celková hmotnosť všetkej živej vegetácie nad zemou, vrátane kmeňov, konárov, listov a reprodukčných orgánov stromov a netrvovej vegetácie.
• Podzemná biomasa (Belowground Biomass): Celková hmotnosť všetkých živých koreňov vegetácie.
• Uhlíkové zásoby (Carbon Stocks): Množstvo uhlíka uloženého v určitej zložke ekosystému, napríklad v nadzemnej a podzemnej biomase. Zvyčajne sa vyjadruje v tonách uhlíka na hektár (t C ha⁻¹).
• Základná línia (Baseline): Scenár, ktorý reprezentuje podmienky, ktoré by existovali bez realizácie projektu zameraného na znižovanie emisií. Používa sa ako referenčný bod na meranie zníženia emisií alebo zvýšenia sekvestrácie uhlíka v rámci projektu.
• Projektový scenár (Project Scenario): Scenár, ktorý opisuje zmeny v uhlíkových zásobách v dôsledku realizácie projektu.
• Alometrická rovnica (Allometric Equation): Štatistický vzťah medzi ľahko merateľnými charakteristikami stromu (napr. priemer kmeňa, výška) a jeho biomasou. Používa sa na nepriamy odhad biomasy.
• Pomer koreňovej a nadzemnej časti (Root-to-Shoot Ratio): Pomer hmotnosti podzemnej biomasy (koreňov) k hmotnosti nadzemnej biomasy (výhonkov) rastliny. Používa sa na odhad podzemnej biomasy na základe odhadu nadzemnej biomasy.
• Pevná plocha (Fixed Area Plot): Metóda odberu vzoriek, pri ktorej sa na meranie stromov a vegetácie vymedzí plocha s presne definovanými hranicami.
• Bodové vzorkovanie s hranolovými okulármi (Point Sampling with Prisms): Metóda odberu vzoriek, pri ktorej sa výber stromov na meranie vykonáva z určitého bodu pomocou špeciálneho optického zariadenia (hranola), pričom pravdepodobnosť výberu stromu je úmerná štvorcu jeho priemeru.
• Vzorkovací rámec (Sampling Frame): Fyzický rámec (napr. kruhový alebo štvorcový) s definovanou plochou, ktorý sa používa na odber vzoriek netrvovej vegetácie na priame váženie a odhad biomasy.
• Uhlíkový podiel (Carbon Fraction): Podiel uhlíka v suchej hmotnosti biomasy. Používa sa na prepočet biomasy na obsah uhlíka.
• CO₂ ekvivalent (CO₂-e): Miera vyjadrujúca potenciál globálneho otepľovania rôznych skleníkových plynov v porovnaní s oxidom uhličitým (CO₂). Pri odhade uhlíkových zásob sa často uhlík prepočítava na ekvivalentné množstvo CO₂.
• Stratum (Vrstva): Podjednotka projektovej oblasti, ktorá má relatívne homogénne charakteristiky (napr. typ lesa, vek porastu). Stratifikácia sa používa na zvýšenie presnosti odhadov.
• Validácia (Validation): Proces preukázania, že použité metódy, dáta a parametre sú primerané a zodpovedajú daným podmienkam. V kontexte alometrických rovníc zahŕňa overenie ich presnosti s použitím nezávislých dát alebo priamych meraní.
• Ex ante: Predbežný odhad alebo predikcia vykonaná pred realizáciou projektu alebo monitorovacej aktivity.
• Ex post: Hodnotenie alebo meranie vykonané po realizácii projektu alebo monitorovacej aktivity.

Iniciatíva Covenant of Mayors (CoM) bola pôvodne zameraná na podporu miest EÚ pri rozvoji udržateľných energetických opatrení a dnes združuje viac ako 13 000 signatárov z celého sveta. (viac…)

Dokument, „Reconciling Earth’s growing energy imbalance with ocean warming“ od Richarda P. Allana a Christophera J. Merchanta, publikovaný v Environmental Research Letters v roku 2025, sa zaoberá rastúcou nerovnováhou energie Zeme a jej prepojením s otepľovaním oceánov v období rokov 1985 až 2024. Autori kombinujú satelitné pozorovania energetickej bilancie Zeme a teploty povrchu oceánov s atmosférickou reanalýzou ERA5 s cieľom zlepšiť fyzikálne pochopenie zmien v čistej energetickej nerovnováhe Zeme a následného otepľovania povrchu oceánov.

Hlavné zistenia a závery štúdie:

• Rastúca energetická nerovnováha Zeme: Štúdia zistila, že čistá energetická nerovnováha Zeme (N) sa zdvojnásobila z 0,6 ± 0,2 Wm⁻² v rokoch 2001 – 2014 na 1,2 ± 0,2 Wm⁻² v rokoch 2015 – 2023. Tento nárast je primárne vysvetlený zvýšením absorbovaného slnečného žiarenia súvisiaceho s radiačnými účinkami oblakov nad oceánmi.
• Rozdiely medzi pozorovaniami a reanalýzou: Pozorované zvýšenie absorbovaného slnečného žiarenia nie je plne zachytené reanalýzou ERA5. Rozdiely medzi satelitnými pozorovaniami CERES a ERA5 naznačujú, že hlavnou príčinou rozchádzania sa v čistej radiačnej bilancii je pokrytie a jas oblakov nad oceánmi. ERA5 podceňuje zníženie odrazeného slnečného žiarenia morskými oblakmi, najmä v oblastiach stratokumulov pri pobreží Kalifornie a Namíbie, ako aj v dôsledku úbytku antarktického morského ľadu v Weddellovom a Rossovom mori.
• Vplyv aerosólov: Zatiaľ čo ERA5 dokáže presne reprezentovať zmeny v absorbovanom slnečnom žiarení pri jasnej oblohe nad väčšinou oceánov, neplatí to pre východnú Čínu, kde pravdepodobne došlo k väčšiemu zníženiu emisií aerosólov, ako sa predpokladalo v ERA5. Štúdia naznačuje, že interakcie aerosólov s oblakmi nad oceánmi zohrávajú významnú úlohu v zvyšovaní absorbovaného slnečného žiarenia. Zníženie globálnych emisií aerosólov od roku 2000 je považované za dôležitý faktor rastu energetickej nerovnováhy Zeme.
• Prepojenie s otepľovaním oceánov: Štúdia identifikovala nárast ročného otepľovania takmer globálneho oceánu o 0,1 °C za rok na každé 1 Wm⁻² zvýšenia energetickej nerovnováhy Zeme v medziročnom časovom horizonte (2000 – 2023). Toto zistenie je v súlade s jednoduchým energetickým rozpočtom miešanej vrstvy oceánu za predpokladu, že nedochádza k súčasnej zmene tepelného toku pod miešanou vrstvou.
• Rýchle otepľovanie v rokoch 2022 – 2023: Mimoriadne rýchle oteplenie povrchu oceánov o 0,27 °C z roku 2022 na rok 2023 je fyzikálne konzistentné s veľkou energetickou nerovnováhou 1,85 ± 0,2 Wm⁻² z obdobia august 2022 až júl 2023, ale len za predpokladu, že (1) sa otepľuje redukovaná hĺbka miešanej vrstvy (približne 50 m) alebo (2) dochádza k zvratu v smere tepelného toku pod miešanou vrstvou v súvislosti s prechodom od podmienok La Niña k podmienkam El Niño. Druhé vysvetlenie sa javí pravdepodobnejšie vzhľadom na prechod k El Niñu, ktorý je spojený s výstupom teplej vody z podpovrchových vrstiev východného Pacifiku.
• Jednoduchý model energetickej bilancie: Štúdia využíva jednoduchý rámec energetickej bilancie na ilustráciu prepojenia medzi energetickou nerovnováhou Zeme a otepľovaním oceánov. Tento model naznačuje, že krátkodobé (medziročné) zvýšenie energetickej nerovnováhy o 1 Wm⁻² vedie k dodatočnému otepleniu povrchu oceánu o približne 0,1 °C za rok, pričom na dlhších časových škálach sa vplyv rozdeľuje aj na hlbšie vrstvy oceánu.
• Dôležitosť kontinuálneho monitorovania: Autori zdôrazňujú kritickú dôležitosť kontinuity globálnych pozorovacích systémov Zeme, vrátane záznamov o radiačnej bilancii, pre udržanie schopnosti monitorovať a presne predpovedať krátkodobé zmeny klímy.

Celkovo táto štúdia poskytuje nové poznatky o príčinách rastúcej energetickej nerovnováhy Zeme, pričom zdôrazňuje kľúčovú úlohu oblačnosti nad oceánmi a potenciálny vplyv znižujúcich sa emisií aerosólov. Zároveň objasňuje prepojenie medzi touto nerovnováhou a otepľovaním oceánov, najmä v kontexte rekordného oteplenia v roku 2023, a poukazuje na zložité interakcie medzi povrchovými a hlbinnými vrstvami oceánu pri absorpcii prebytočnej energie Zeme. JaroR

---

Glosár kľúčových pojmov

• Energetická nerovnováha Zeme (Net Energy Imbalance – N): Rozdiel medzi slnečným žiarením absorbovaným Zemou a infračerveným žiarením vyžiareným späť do vesmíru. Pozitívna nerovnováha znamená, že sa v klimatickom systéme akumuluje energia, čo vedie k otepľovaniu.
• Radiačná bilancia na hornej hranici atmosféry (Top of Atmosphere Radiation Budget): Súhrn prichádzajúceho a odchádzajúceho žiarenia na vrchole zemskej atmosféry, ktorý určuje energetickú nerovnováhu Zeme.
• CERES (Clouds and the Earth’s Radiant Energy System): Súbor satelitných prístrojov NASA na meranie zemskej radiačnej bilancie, vrátane odrazeného slnečného žiarenia a vyžiareného infračerveného žiarenia.
• ERA5: Piata generácia globálnej atmosférickej reanalýzy ECMWF (Európskeho centra pre strednodobé predpovede počasia), ktorá kombinuje rozsiahle pozorovania s modelom atmosféry na vytvorenie komplexného záznamu o stave atmosféry v priebehu času.
• Absorbované krátkovlnné žiarenie (Absorbed Shortwave Radiation – ASR): Množstvo slnečného žiarenia, ktoré Zem absorbuje po odraze časti od povrchu a atmosféry (vrátane oblakov a aerosólov).
• Odchádzajúce dlhovlnné žiarenie (Outgoing Longwave Radiation – OLR): Infračervené žiarenie, ktoré Zem a jej atmosféra vyžarujú do vesmíru.
• Stratokumuly: Vrstevnaté oblaky nízkej výšky, ktoré pokrývajú rozsiahle oblasti oceánov, najmä v subtropických oblastiach pri západných pobrežiach kontinentov. Majú významný vplyv na odraz slnečného žiarenia.
• Antarktický morský ľad: Ľad, ktorý sa tvorí na povrchu Južného oceánu okolo Antarktídy. Jeho rozsah a hrúbka ovplyvňujú zemské albedo a výmenu tepla medzi oceánom a atmosférou.
• Zmiešaná vrstva oceánu (Ocean Mixed Layer): Vrchná vrstva oceánu, kde je voda dobre premiešaná vetrom a povrchovým teplom, čo vedie k relatívne homogénnej teplote a slanosti. Jej hĺbka sa môže meniť v závislosti od sezóny a lokality.
• Tepelný tok (Heat Flux): Prenos tepelnej energie medzi rôznymi zložkami klimatického systému (napr. medzi atmosférou a oceánom, medzi povrchom oceánu a hlbšími vrstvami).
• La Niña a El Niño: Fázy rozsiahlej oscilácie teploty povrchovej vody v rovníkovom Pacifiku (ENSO). La Niña je charakterizovaná chladnejšími ako priemernými teplotami, zatiaľ čo El Niño teplejšími ako priemernými teplotami. Tieto javy majú globálne vplyvy na počasie a klímu.
• Aerosóly: Drobné častice suspendované v atmosfére, ktoré môžu ovplyvňovať klímu priamym odrazom a absorpciou slnečného žiarenia (priamy efekt) a nepriamo ovplyvňovaním tvorby a vlastností oblakov (nepriamy efekt).
• Albedo: Miera odrazivosti povrchu. Vysoké albedo (napr. sneh a ľad) odráža viac slnečného žiarenia, zatiaľ čo nízke albedo (napr. tmavý oceán) ho absorbuje viac.