Silné a dlhotrvajúce sucho naďalej sužuje veľkú časť Afriky s ďalekosiahlymi dôsledkami pre životné prostredie, ekonomiky a spoločnosti na celom kontinente.  Veľké regióny v severnej, južnej a stredozápadnej Afrike, ako aj na severnom Madagaskare, zažívajú vážne suchá v dôsledku dvoch alebo viacerých rokov nižších ako priemerných zrážok a vyšších ako zvyčajných teplôt . Toto sú zistenia novej správy Globálneho observatória pre sucho Copernicus , ktoré prevádzkuje Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (JRC).

Podmienky sucha majú významný vplyv na životné prostredie, ekonomiky a spoločnosti v postihnutých regiónoch, ohrozujú potravinovú bezpečnosť, poľnohospodársku výrobu a vodné zdroje.  ( Viac na joint-research-centre.ec.europa.eu)

Rok 2024 bol v Európe najteplejším zaznamenaným rokom s výraznými rozdielmi medzi východom a západom v klimatických podmienkach. Správa o európskom stave klímy (ESOTC) 2024 , ktorú spoločne zverejnila služba Copernicus Climate Change Service a Svetová meteorologická organizácia (WMO), ponúka jedinečný pohľad na minuloročnú klímu v Európe, ktorý presahuje teploty, aby sa pozrel na širokú škálu premenných a tém.

Od vydania prvého vydania v roku 2018 sa vlajková loď správy ESOTC vyvinula do bohatého zdroja údajov a informácií so silným vizuálnym zameraním. V rámci tohto ôsmeho vydania správa po prvýkrát obsahuje „Grafickú galériu“, v ktorej sa zhromaždilo približne 130 máp, ktoré majú nakresliť komplexný obraz o európskom podnebí. Zhrnutie správy je tiež bohaté na obrázky a obsahuje sériu ďalších infografík.  (Viac na climate.copernicus.eu)

Dokument s názvom „Climate‐Induced Polar Motion: 1900–2100„ od Mostafu Kiani Shahvandiho a Benedikta Soju sa zaoberá vplyvom zmien klímy, konkrétne barystatických procesov, na pohyb rotačnej osi Zeme vzhľadom na kôru, ktorý sa nazýva polárny pohyb. Autori skúmajú tento jav v období od roku 1900 do konca roku 2100.

🎯 Cieľ výskumu

Hlavný cieľ štúdie je preskúmať, ako barystatické procesy ovplyvnia polárny pohyb v 21. storočí pod rôznymi klimatickými scenármi. Bariostatické procesy zahŕňajú kontinentálne a oceánske prerozdelenie masy spôsobené topením polárnych ľadových štítov (Grónsko a Antarktída), globálnych ľadovcov a zmenami v pozemných zásobách vody (TWS). Dokument nadväzuje na predchádzajúce štúdie, ktoré ukázali rastúci vplyv prerozdelenia masy na povrchu Zeme na polárny pohyb. Predchádzajúca analýza vplyvu barystatických procesov bola obmedzená na obdobie 1900–2018, pričom budúci príspevok nebol preskúmaný.

📊 Použité klimatické scenáre

Štúdia analyzuje klímou indukovaný polárny pohyb pod rôznymi klimatickými scenármi, konkrétne Representative Concentration Pathways (RCP) a Shared Socioeconomic Pathways (SSP). Pre celkové barystatické procesy sa v štúdii podrobne analyzujú scenáre RCP2.6 (optimistický) a RCP8.5 (pesimistický), pretože predstavujú približne dolnú a hornú hranicu klimatických zmien v 21. storočí, a teda poskytujú rozsah možných dráh rotačnej osi Zeme pod vplyvom týchto procesov.

⚙️ Metodológia výskumu

Metodológia štúdie využíva údaje z dvoch období: 1900–2018 a 2019–2100. Pre skoršie obdobie sú prijaté výsledky predchádzajúcej štúdie založené na zmenách masy ľadových štítov, ľadovcov a TWS, ktoré vysvetľujú väčšinu pozorovaného polárneho pohybu. Pre neskoršie obdobie (2019–2100) sa polárny pohyb vypočítava pomocou rovnice hladiny mora na rotujúcej Zemi a dostupných projekcií pre jednotlivé barystatické procesy.

🧊 Projekcie zahŕňajú údaje pre Grónsky a Antarktický ľadový štít pod scenármi RCP2.6 a RCP8.5, pre globálne ľadovce pod viacerými scenármi RCP a SSP, a pre TWS pod vybranými scenármi SSP. Pre Grónsky a Antarktický ľadový štít sa používa prístup multimodálneho súboru. Pre TWS sa priemeruje cez tri scenáre SSP, pretože vykazujú podobné správanie a ich vplyv je menší ako u iných procesov. Je však dôležité poznamenať, že projekcie TWS nemusia zachytiť všetky relevantné zložky, ako je kvázidekádna variabilita, a sú menej presné ako údaje z obdobia 1900–2018.

📌 Hlavné zistenia

Hlavné zistenia ukazujú, že klímou indukovaný polárny pohyb je citlivý na výber klimatického scenára:

• Pod optimistickým scenárom RCP2.6 by sa rotačný pól mohol premiestniť približne o 12 metrov vzhľadom na jeho polohu v roku 1900.
• Pod pesimistickým scenárom RCP8.5 by mohlo dôjsť k premiestneniu o viac ako dvojnásobok, približne o 27 metrov vzhľadom na rok 1900.
• V období 2019-2100 dráha budúceho rotačného pólu vykazuje drift smerom na západ v porovnaní s relatívne stabilnou, beztrendovou dráhou počas 20. storočia.
• Pod scenárom RCP2.6 je smer západného driftu viac na západ (dlĺžky ≥45°Z), zatiaľ čo pod scenárom RCP8.5, vplyv významného topenia Antarktického ľadového štítu posúva pól viac na východ (dlĺžky ≤30°Z).

🧩 Príspevky jednotlivých barystatických procesov

Najdôležitejší príspevok k tomuto pohybu má topenie polárnych ľadových štítov:

• Topienie Grónskeho ľadového štítu je hlavným prispievateľom a poháňa rotačný pól prevažne smerom na západ. Tento vplyv je pod scenárom RCP8.5 viac ako dvakrát väčší ako pod RCP2.6. Drift spôsobený Grónskom je nelineárny.
• Pod scenárom RCP8.5 je ďalším významným prispievateľom topenie Antarktického ľadového štítu, ktoré spôsobuje posun smerom na východ.
• Topenie globálnych ľadovcov tiež prispieva k polárnemu pohybu, hoci v menšej miere.
• Zmeny v pozemných zásobách vody (TWS) majú najmenší príspevok k celkovému trendu, hoci sú pravdepodobnou príčinou kvázidekádnych oscilácií.

🛰️ Dôsledky pre technológie a Zem

Výsledky štúdie majú značné dôsledky:

• Znížená predvídateľnosť polárneho pohybu môže ovplyvniť operačnú presnosť aplikácií, ako je navigácia kozmických lodí a orientácia ďalekohľadov.
• Posuny v polárnom pohybe môžu tiež znížiť presnosť určovania gravitačného poľa Zeme zo satelitnej gravimetrie.
• Merateľné globálne deformácie Zeme môžu v polovici zemepisných šírok dosiahnuť až 2,8 cm.
• Polárny príliv môže viesť ku globálnym zmenám gravitácie.

⚖️ Zohľadnenie ďalších faktorov

Autori tiež poznamenávajú, že okrem klímou indukovaného polárneho pohybu môžu významne prispievať aj iné faktory:

• Glacial Isostatic Adjustment (GIA) – hoci dôležitý, pod RCP8.5 ho môže prevýšiť vplyv klimatických zmien.
• Pre najvyššiu presnosť treba zohľadniť aj dynamiku jadra a seizmické procesy.

Celkovo štúdia poskytuje odhady možného vývoja polárneho pohybu pod vplyvom klimatických zmien a jeho potenciálne dôsledky pre určovanie polohy vo vesmíre, deformáciu zemského povrchu a zmenu hladiny mora. Závislosť od klimatického scenára zdôrazňuje neistotu spojenú s budúcim vývojom polárneho pohybu, najmä v dôsledku výziev pri predpovedaní klimatických trendov. JaroR

Klimatická zmena a úbytok biodiverzity sú dve prepojené krízy, ktoré majú spoločné korene v našich ekonomických, sociálnych a politických systémoch, ktoré uprednostňujú zisk pred udržateľnosťou. Riešenie týchto kríz si vyžaduje hlbokú systémovú zmenu, ktorá presahuje rámec postupných úprav a vyžaduje transformáciu našich základných hodnôt a spôsobov fungovania spoločnosti.

---

🌍 Prepojené krízy: Klimatická zmena a úbytok biodiverzity

Tieto dve krízy sú navzájom prepojené a navzájom sa zhoršujúce. Zmena klímy spôsobuje extrémne poveternostné javy, ktoré ničia biotopy, zatiaľ čo strata biodiverzity oslabuje schopnosť ekosystémov absorbovať uhlík a regulovať klímu. Napríklad masívne bielenie koralových útesov, ktoré postihlo 84 % svetových útesov, je dôsledkom otepľovania oceánov spôsobeného klimatickou zmenou, čo ohrozuje morské ekosystémy a živobytie miliónov ľudí.

---

🔄 Potreba systémovej zmeny

Súčasné prístupy k riešeniu týchto kríz sú často fragmentované a zamerané na jednotlivé symptóm. Avšak, ako uvádza článok na Climate Change News, skutočné riešenie si vyžaduje systémovú zmenu, ktorá zahŕňa prehodnotenie našich ekonomických modelov, spôsobov výroby a spotreby, ako aj našich hodnôt a priorít. To znamená prechod od ekonomiky založenej na neustálom raste a spotrebe k modelu, ktorý rešpektuje ekologické limity a podporuje udržateľnos. Znamená to tiež posilnenie spravodlivosti a rovnosti, aby všetci ľudia mali prístup k zdrojom a príležitostiam potrebným na dôstojný živo.

---

🌱 Príklady pozitívnych zmie

Existujú príklady komunít a krajín, ktoré už podnikajú kroky smerom k systémovej zme. V El Salvadore napríklad farmárske komunity zlepšujú svoju odolnosť voči klimatickým zmenám prostredníctvom ekologických praktík, ako je výsadba stromov a zber dažďovej vody.

Tieto iniciatívy ukazujú, že je možné vytvoriť udržateľné a odolné spoločnosti, ktoré žijú v súlade s prírodu.

---

🧠 Úloha technológií a inovácí

Technológie, ako je umelá inteligencia (AI), môžu zohrávať významnú úlohu pri ochrane biodiverzity a riešení klimatickej krz. AI sa využíva na monitorovanie druhov, analýzu veľkých dát a predpovedanie environmentálnych trendov.

Avšak je dôležité, aby sa tieto technológie používali zodpovedne a eticky, s ohľadom na ich environmentálne dopady a potenciálne rizká.

---

⚠️ Riziká technokratických riešeí

Niektoré navrhované riešenia, ako je geoinžinierstvo, ktoré zahŕňa manipuláciu s klímou prostredníctvom technológií, sú kontrovern. Napríklad Spojené kráľovstvo plánuje malé vonkajšie experimenty s cieľom testovať technológie na dočasné ochladenie planéty.

Tieto prístupy však nesú riziká a môžu odvádzať pozornosť od potreby znižovať emisie skleníkových plynov a chrániť biodiverzitu prirodzenými spôsomi.

---

🤝 Spoločná akcia a angažovansť

Riešenie klimatickej a biodiverzitnej krízy si vyžaduje spoločnú akciu na všetkých úrovniach spoločnsi. Jednotlivci, komunity, podniky a vlády musia spolupracovať na implementácii udržateľných praktík, ochrane prírody a podpore spravodlivsti

Každý z nás môže prispieť k systémovej zmene prostredníctvom svojich každodenných rozhodnutí, ako je výber ekologických produktov, znižovanie odpadu a podpora politík zameraných na udržateľosť.

Klimatická zmena a úbytok biodiverzity sú prepojené krízy, ktoré si vyžadujú hlbokú systémovú mnu. Riešenie týchto výziev nie je len o technológiách alebo individuálnych rozhodnutiach, ale o transformácii našich spoločenských systémov smerom k udržateľnosti, spravodlivosti a rešpektu k prrod.

Je čas konať a spoločne vytvoriť budúcnosť, v ktorej budú ľudia a príroda prosperovať spoočne. JaroR

Komunikácia o klimatických zmenách čelí fenoménu tzv. „klimatického ticha“, keď aj napriek rastúcej vedeckej istote a čoraz častejším extrémnym prejavom počasia väčšina ľudí o tejto kríze buď nehovorí, alebo hovorí veľmi zriedkavo. Nová štúdia publikovaná v PLOS Climate skúmala, ktoré faktory vedú k diskusii o globálnom otepľovaní, a identifikovala „proklimatickú sociálnu spätnú väzbu“ ako prostriedok na prelomenie tejto mlčiacej slučky.

🌡️ Prečo je komunikácia o klimatických zmenách dôležitá

Klimatická zmena je dlhodobou zmenou poveternostných vzorcov spôsobenou najmä ľudskou činnosťou, ako je spaľovanie fosílnych palív. Otvorená diskusia pomáha budovať povedomie o rizikách, získavať spoločenskú podporu pre opatrenia a uľahčovať prijatie politických rozhodnutí.

🤐 Fenomén „klimatického ticha“ a špirála mlčania

Pojem „špirála mlčania“ popísala Elisabeth Noelle‑Neumann, aby vysvetlila, prečo sa ľudia zdráhajú vyjadriť názory považované za nepopulárne. V kontexte klimatických zmien to vedie k znižovaniu frekvencie diskusií a zmenšeniu viditeľnosti témy v médiách.

📈 Kľúčové zistenia štúdie PLOS Climate

• Analyzovali sa prieskumy z rokov 2020 a 2021 s viac ako 3 000 respondentmi.
• Väčšina premenných (napr. mediálna expozícia, osobná motivácia) korelovala s častejšími diskusiami.
• Istota vo vedecké poznatky, viera v konsenzus a presvedčenie o ľudskej príčine klimatických zmien neprispievali priamo k diskusii.
• Obavy boli hlavným spúšťačom diskusií.

⚠️ Faktor obáv a negatívne vzorce správania

Obavy o budúcnosť planéty sú hlavnou hnacou silou, no nadmerné prezentovanie faktov bez emocionálneho kontextu môže viesť k pocitu bezmoci a zľahčovaniu témy ako príliš vzdialenej.

🛠️ Stratégie pre efektívnu komunikáciu

1. Zdieľajte osobné príbehy a lokálne príklady, ktoré prekračujú abstraktnosť témy.
2. Posilňujte sociálny konsenzus s údajmi o širokej podpore klimatických opatrení.
3. Podporujte „proklimatickú sociálnu spätnú väzbu“ – vyzvite okolie, aby o zmene klímy otvorene hovorilo.
4. Zapojte dôveryhodné hlasy (miestni lídri, učitelia, lekári), aby zvýšili ochotu ľudí diskutovať a konať.

Technologické a politické riešenia znižovania emisií sú nevyhnutné, no bez otvorenej komunikácie zostane verejný diskurz slabý. Prelomením klimatického ticha pomocou empatie, príbehov a spoločného odhodlania môžeme dosiahnuť globálnu spoluprácu. Každý rozhovor sa počíta – teraz je čas hovoriť a konať! JaroR

Plytvanie potravinami nie je len etickým a ekonomickým problémom, ale aj významným faktorom prispievajúcim ku klimatickým zmenám. Podľa Organizácie Spojených národov sa každoročne vyhodí približne jedna tretina všetkých vyprodukovaných potravín, čo predstavuje asi 1,3 miliardy ton.

🌍 Emisie skleníkových plynov z potravinového odpadu

Plytvanie potravinami je zodpovedné za približne 8–10 % celosvetových emisií skleníkových plynov citeturn0search0Keď potraviny končia na skládkach, rozkladajú sa a uvoľňujú metán, skleníkový plyn, ktorý je približne 25-krát účinnejší pri zachytávaní tepla ako oxid uhličitý. Zaujímavé je, že ak by bol potravinový odpad krajinou, bol by tretím najväčším producentom skleníkových plynov na svete, hneď po Číne a USA.

💧 Plytvanie zdrojmi

Výroba potravín si vyžaduje obrovské množstvo zdrojov, vrátane vody, energie a pôd. Keď potraviny vyhodíme, plytváme aj týmito zdrojm. Napríklad poľnohospodárstvo spotrebúva približne 70 % svetových zásob sladkej vody. Okrem toho, potravinový odpad predstavuje aj ekonomickú strat. Odhaduje sa, že globálne plytvanie potravinami spôsobuje ekonomické straty vo výške približne 1 bilióna dolárov ročne.

🏠 Domácnosti ako hlavní prispievateli

Podľa správy UNEP z roku 2021 domácnosti tvoria až 60 % potravinového odpadu. To znamená, že každý z nás má príležitosť prispieť k riešeniu tohto probléu.

Mnoho potravín je vyhodených kvôli nedorozumeniam ohľadom dátumov spotrey. Napríklad v Kalifornii bol prijatý zákon, ktorý zakazuje používanie dátumov „sell-by“ na obaloch potravín, aby sa znížilo plytvanie.

🌱 Riešenia a opatrena

Existuje niekoľko spôsobov, ako môžeme znížiť potravinový odpad a tým aj jeho vplyv na klmu:

• Zodpovedné nakupovanie: Plánovanie jedál a nákupov môže pomôcť predísť nadmernému nakupovaniu a následnému vyhadzovaniu potraín.
• Správne skladovanie: Uchovávanie potravín pri správnej teplote a vlhkosti môže predĺžiť ich trvanlivsť.
• Kompostovanie: Namiesto vyhadzovania potravinového odpadu na skládky môžeme kompostovať, čím znížime emisie metnu.
• Vzdelávanie a osvetové kampane: Zvyšovanie povedomia o probléme potravinového odpadu môže motivovať ľudí k zmene správaia.

Plytvanie potravinami má významný vplyv na klimatické zey. Každý z nás môže prispieť k riešeniu tohto problému tým, že bude vedomejšie nakupovať, správne skladovať potraviny a minimalizovať opd. Zníženie potravinového odpadu nie je len otázkou etiky a ekonomiky, ale aj nevyhnutným krokom v boji proti klimatickým zmnám. JaroR

Nedávne vedecké štúdie odhaľujú, že oceány absorbujú teplo výrazne rýchlejšie, než sa doteraz predpokladalo. Podľa výskumu publikovaného v Scientific American sa oceány otepľujú približne o (viac…)

Dňa 22. apríla 2025 oslavujeme 55. výročie Dňa Zeme pod heslom „Naša sila, naša planéta“ (Our Power, Our Planet). Tento rok sa do iniciatív zapája viac ako miliarda ľudí v 192 krajinách sveta, pričom cieľom je zdôrazniť potrebu prechodu na obnoviteľné zdroje energie a dosiahnuť trojnásobné zvýšenie produkcie čistej elektriny do roku 2030.

---

🌍 Hlavné posolstvo: Naša sila, naša planéta

Téma „Naša sila, naša planéta“ zdôrazňuje, že každý z nás má moc ovplyvniť budúcnosť planéty. Organizácia EARTHDAY.ORG vyzýva jednotlivcov, komunity, podniky aj vlády, aby sa spojili v úsilí o urýchlenie prechodu na obnoviteľné zdroje energie, ako sú solárna, veterná, vodná, geotermálna a prílivová energia.

---

📢 Globálne akcie a protesty

Po celom svete sa konajú rôznorodé podujatia: od komunitných čistení a výsadby stromov až po masové protesty požadujúce klimatickú spravodlivos. Mladí aktivisti, inšpirovaní hnutím Fridays for Future, organizujú klimatické štrajky a diskusie s cieľom zvýšiť povedomie o klimatickej kríze.

---

⚠️ Klimatická realita: čas sa kráti

Podľa Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu (IPCC) smeruje svet k otepleniu o 3,2 °C nad predindustriálnu úroveň do roku 2100, ak sa okamžite neprijmú opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov. Takéto oteplenie by malo katastrofálne dôsledky pre ekosystémy aj ľudské spoločnosti.

---

🌱 Ako sa môžete zapojiť

• *Vzdelávajte sa a šírte povedomie: Zúčastnite sa na diskusiách a podujatiach zameraných na klimatické vzdelávane.
• *Podporujte obnoviteľné zdroje energie: Zvážte prechod na zelenú energiu vo vašej domácnosti alebo komunie.
• *Zúčastnite sa na miestnych iniciatívach: Pripojte sa k dobrovoľníckym aktivitám, ako je výsadba stromov alebo čistenie verejných priestranstiv.
• *Zapojte sa do kampaní: Podpíšte petície a podporte legislatívne iniciatívy na ochranu životného prostreda.

---

📌 Slovensko a Deň Zeme 2025

Na Slovensku sa pri príležitosti Dňa Zeme konajú rôzne podujaia:

• Námestie pri Eurovea

• Deň Zeme 2025 v Bratislave

• Viac

---

Deň Zeme 2025 je výzvou na spoločnú akciu. Každý z nás môže prispieť k ochrane našej planéty – či už malými každodennými rozhodnutiami alebo aktívnym zapojením sa do komunitných a globálnych iniitív. Naša sila spočíva v jednote a spoločnom úsilí o udržateľnú budcnosť. JaroR

Podľa najnovších oficiálnych údajov EÚ predložených Organizáciou Spojených národov Európskou environmentálnou agentúrou (EEA) viedol energetický sektor Európskej únie v roku 2023 v porovnaní s predchádzajúcim rokom na čele znižovania domácich čistých emisií skleníkových plynov v EÚ o 9 %. Pokles predstavuje najväčšie relatívne zníženie emisií skleníkových plynov v EÚ od roku 1990 a ďalej posilňuje pokrok EÚ pri znižovaní jej podielu na globálnych emisiách. (Viac na eea.europa.eu)

Výskumníci Tohoku Universit,  Hokkaido Universit a AZUL Energy, Inc. vytvorili efektívnu metódu premeny oxidu uhličitého (CO2) na oxid uhoľnatý (CO), dôležitý stavebný kameň pre syntetické palivá. Ich proces nastavil nový štandard znížením času konverzie z 24 hodín na iba 15 minút.

„Konverzia CO2 na CO je v súčasnosti horúcou témou na riešenie klimatických zmien, ale konvenčné techniky mali veľké úskalia, ktorým sme sa chceli venovať,“ povedal Liu Tengyi z WPI-AIMR na univerzite Tohoku. „Materiály boli drahé, nestabilné, mali obmedzenú selektivitu a trvalo dlho, kým sa pripravili. Jednoducho by nebolo možné ich použiť v skutočnom priemyselnom prostredí.“ (Univerzita Tohoku, viac na scitechdaily.com)

Formula 1, jeden z najprestížnejších a najpopulárnejších motoristických športov na svete, sa v posledných rokoch predovšetkým zameriava na otázky životného prostredia. S napätím sa sleduje, (viac…)

V rokoch 1985 až 1989 bolo pozorované oteplenie o 0,06 °C za desaťročie, zatiaľ čo od roku 2019 do roku 2023 teplota morského povrchu vzrástla o 0,27 °C za desaťročie. To naznačuje, že povrchové teploty mora rastú od roku 2019 4,5-krát rýchlejšie ako na konci 80. rokov.

Štúdia vypočítala mesačnú priemernú globálnu teplotu morského povrchu pomocou globálnych satelitných dátových záznamov vytvorených prostredníctvom iniciatívy ESA Climate Change Initiative (CCI). Súbor údajov využíval pozorovania z 20 infračervených rádiometrov na palubách satelitov vrátane ESA ERS-1, ERS-2, Envisat, Copernicus Sentinel-3 a dvoch mikrovlnných rádiometrov z rokov 1980 až 2023, aby poskytli globálne presný teplotný trend. (Viac na esa.int)

V roku 2024 boli zaznamenané najrýchlejšie ročné nárasty koncentrácií CO₂ od začiatku priameho merania a najvyššie hladiny metánu (CH₄) a oxidu dusného (N₂O) v histórii pozorovaní. Tento rekordný rast viedol k prekonaniu hranice 1,5 °C dočasne už v roku 2024 a zvýšeniu radiatívneho nútenia skleníkovými plynmi o viac ako 50 % od roku 1990. Dopady zahŕňajú extrémne výkyvy počasia, globálne otepľovanie oceánov a významné zdravotné riziká pre ekosystémy aj ľudí. Hlavným zdrojom emisií zostáva spaľovanie fosílnych palív a masívne lesné požiare, pričom svetové uhlíkové emisie dosiahli nové maximum bez známok spomalenia. Dosiahnutie Parížskych cieľov vyžaduje okamžité a hlboké znižovanie emisií, ochranu prírodných zásobníkov uhlíka a nasadenie zachytávania a ukladania CO₂.

📈 Rekordné nárasty skleníkových plynov

V období od 1. januára 2023 do 1. januára 2024 vzrástla globálna koncentrácia CO₂ o 2,83 ± 0,08 ppm, čo je jedno z najvyšších ročných zvýšení v meracej histórii NOAA od roku 1958 NOAA Global Monitoring Laboratory.
Atmosférická hladina CO₂ dosiahla v roku 2023 približne 420 ppm, teda 151 % predindustriálnej úrovne z roku 1750 World Meteorological Organization. Metán (CH₄) zaznamenal 265 % predindustriálnych hladín a oxid dusný (N₂O) 124 %, čo spolu s CO₂ tvoria väčšinu nárastu radiatívneho nútenia World Meteorological Organization.
Medzi rokmi 2022 a 2024 došlo k najväčšiemu dvojročnému prírastku koncentrácie CO₂ na observatóriu na Mauna Loa v histórii meraní, čo odráža akcelerujúcu rýchlosť nárastu NOAA.

🩺 Dopad na zdravie Zeme a ľudské zdravie

Zvýšené radiatívne nútenie skleníkovými plynmi od roku 1990 do roku 2023 vzrástlo o 51,5 %, čo zosilňuje otepľovanie planéty a extrémne počasie library.wmo.int.
Rok 2024 sa stal najteplejším v histórii pozorovaní NOAA, s odchýlkou +1,29 °C nad priemerom 1901–2000 ncei.noaa.gov.
Zvýšené teploty prispievajú k častejším a intenzívnejším vlnám horúčav, ktoré podľa WHO zvyšujú úmrtnosť na kardiovaskulárne a respiračné ochorenia.
Otepľovanie oceánov – zadržiavanie 90 % nadbytočného tepla Zemského systému – vedie k stúpaniu hladín morí, okysľovaniu vody a poškodzovaniu koralových útesov ncei.noaa.gov.

🔥 Hlavné príčiny nárastu

Dominantným zdrojom je spaľovanie uhlia, ropy a zemného plynu, ktoré vypúšťa milióny ton CO₂ denne. Rozsiahle lesné požiare, čiastočne vyvolané extrémnymi horúčavami a suchom, tiež zvyšujú emisie metánu a CO, pričom v roku 2023 emisie z lesných požiarov prekonali 10‑ročný priemer o 16 %. Negatívnu spätnú väzbu prináša aj tání permafrostu, z ktorého sa uvoľňuje starodávny organický uhlík v podobe metánu a CO₂ research.noaa.gov.
K nárastu emisií prispieva aj globálny nárast využívania a úniku metánu z ropných a plynárenských sietí NOAA Global Monitoring Laboratory.

⚠️ Historické medzníky a alarmujúce hodnoty

Koncentrácie CO₂ sú dnes najvyššie za posledných minimálne 800 000 rokov, čo potvrdila WMO na základe ľadových vrtných jadier. Prvýkrát v záznamoch dočasne prekročila globálna teplota hranicu 1,5 °C nad predindustriálom v roku 2024, čo vyvolalo obavy o udržanie Parížskej dohody. Za posledných 175 rokov nebola zaznamenaná takáto súhra extrémnych teplôt, ktorá by akcelerovala stratu ľadovcov a stúpanie hladín oceánov.

🛠️ Cesta k náprave

Medzinárodné dohody musia zaviesť právne záväzné a ambiciózne ciele znižovania emisií fosílnych palív, vrátane postupného ukončenia uhoľnej energetiky World Meteorological Organization.
Ochrana a obnova lesov, mokradí a iných prírodných uhlíkových zásobníkov sú nevyhnutné pre zachytenie stovák miliónov ton CO₂ ročne. Technológie zachytávania uhlíka (CCS) a priameho odstraňovania CO₂ z atmosféry (DAC) musia byť nasadené priemyselne a masívne financované library.wmo.int.
Krízový presun k obnoviteľným zdrojom energie – slnko, vietor, geotermálna energia – si vyžaduje biliónové investície a politickú vôľu v každej krajine NOAA.

⏳ Rekordné nárasty skleníkových plynov v kombinácii s extrémnym otepľovaním roku 2024 predstavujú jasný signál, že Zem sa blíži k nebezpečným klimatickým prahom. Bez okamžitej a rozsiahlej globálnej akcie, ktorá spočíva v znižovaní emisií, ochrane prírodných zásobníkov a technologických inováciách, sa riziko nezvratných zmien – od stúpania hladín morí až po masívne zdravotné krízy – exponenciálne zvyšuje. Čas na konanie je teraz. JaroR

Rok 2024 bol v Európe najteplejším zaznamenaným rokom s výraznými rozdielmi medzi východom a západom v klimatických podmienkach. Správa o európskom stave klímy (ESOTC) 2024 , ktorú spoločne zverejnila služba Copernicus Climate Change Service a Svetová meteorologická organizácia (WMO), ponúka jedinečný pohľad na minuloročnú klímu v Európe, ktorý presahuje teploty, aby sa pozrel na širokú škálu premenných a tém. (Viac na climate.copernicus.eu)

Dokument predstavuje metodologické usmernenia pre výpočet uhlíkovej stopy priemyselných batérií (CFB-IND). Jeho cieľom je poskytnúť základ pre presadzovanie požiadaviek uvedených v článku 7 (viac…)

Mestá v celej Európe čelia zvyšujúcim sa rizikám záplav, horúčav, búrok a požiarov – ale účinná adaptácia začína porozumením. Nová séria rýchlych príručiek o prírodných nebezpečenstvách, ktorú vyvinuli Mission Projects REGILIENCE, IMPETUS, ARSINOE a TransformAr, poskytuje jasné a použiteľné informácie na podporu miestnych a regionálnych orgánov pri príprave, reagovaní a budovaní odolnosti voči týmto hrozbám.

Každá príručka sa zameriava na konkrétne nebezpečenstvo a predstavuje praktický a dostupný obsah vrátane infografiky, kontrolných zoznamov, prípadových štúdií a kľúčových zdrojov. Tieto užívateľsky prívetivé nástroje sú navrhnuté tak, aby premenili vedomosti na činy – počnúc novo vydanou príručkou Flash Floods, ktorá je k dispozícii v deviatich jazykoch. ( Viac na climate-adapt.eea.europa.eu)

Dokument sa zaoberá konceptom saturácie pôdneho organického uhlíka (SOC) a navrhuje nový index rizika SOC pre európske poľnohospodárske pôdy. V úvode sa zdôrazňuje význam pôdy ako (viac…)

Hoci konkrétne čísla ešte neboli zverejnené, na základe predchádzajúcich svetových výstav možno očakávať, že celková uhlíková stopa EXPO 2025 sa bude pohybovať v rozsahu stoviek tisíc až niekoľkých miliónov ton CO₂ ekvivalentu. Napríklad EXPO 2020 v Dubaji malo odhadovanú uhlíkovú stopu približne 1,5 milióna ton CO₂.​

Prístupy k znižovaniu uhlíkovej stopy

Organizátori EXPO 2025 v Osake plánujú viaceré opatrenia na minimalizáciu environmentálneho dopadu:​

• Uhlíkovo neutrálne pavilóny: Mnohé krajiny, vrátane Českej republiky, sa zaviazali k uhlíkovej neutralite svojich pavilónov.

• Udržateľné stavebné materiály: Použitie recyklovateľných a ekologických materiálov pri výstavbe pavilónov.​

• Energetická efektívnosť: Dôraz na využívanie obnoviteľných zdrojov energie a energeticky úsporné technológie.​

• Virtuálne zapojenie: Možnosť virtuálnej návštevy výstavy prostredníctvom AR a VR technológií, čím sa zníži potreba cestovania a s tým spojené emisie. ​

Tieto opatrenia sú súčasťou širšej snahy EXPO 2025 prispieť k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja (SDGs) a podporiť prechod k „super inteligentnej spoločnosti“ (Society 5.0).

EXPO 2025 Osaka – odhad uhlíkovej stopy

Základné údaje:

• Miesto: Yumeshima, umelý ostrov v Osake

• Dátum: 13. apríl – 13. október 2025 (6 mesiacov)

• Očakávaný počet návštevníkov: ~28 miliónov

• Rozloha areálu: ~155 ha (1,55 km²)

• Téma: „Designing Future Society for Our Lives“

• Cieľ: čo najviac udržateľné EXPO, s uhlíkovo neutrálnymi pavilónmi

---

1. Doprava návštevníkov

Predpokladajme, že 80 % návštevníkov priletí letecky:

• 22,4 milióna osôb × 1,5 t CO₂e/let (priemer) = ~33,6 milióna ton CO₂e

→ Tento údaj tvorí najväčšiu časť uhlíkovej stopy a bude sa značne líšiť podľa pôvodu návštevníkov a podielu virtuálnej účasti.

---

2. Výstavba a infraštruktúra

• Pavilóny, dopravné siete, energetika atď.

• Odhadovaná zastavaná plocha: ~1,5 mil. m²

• Emisie z výstavby: 750 – 1 500 kg CO₂e/m²

→ ~1 – 2 milióny ton CO₂e

---

3. Prevádzka počas výstavy (6 mesiacov)

• Energia, voda, klimatizácia, odpady

• Použitie obnoviteľných zdrojov predpokladané len sčasti

→ Odhad: 100 000 – 250 000 ton CO₂e

---

4. Pavilóny a technológie

• Priemerne: 150 – 200 krajín

• Odhad pre 150 pavilónov (10 000 – 20 000 ton CO₂e/pavilón) → ~2 – 3 milióny ton CO₂e

(Znížené vďaka uhlíkovo neutrálnym pavilónom – napr. Česko, Japonsko, Rakúsko…)

---

Celkový odhad uhlíkovej stopy EXPO 2025 Osaka:

---

Ako to vyzerá v kontexte?

• EXPO 2025 Osaka bude mať pravdepodobne najvyššiu uhlíkovú stopu v histórii EXPO, hlavne kvôli leteckej doprave.

• Avšak, ak sa podarí vysoký podiel virtuálnej účasti, efektívnejšie stavebné technológie, kompenzácie a obnoviteľné zdroje, môže sa výrazne znížiť.

Globálne potravinové systémy sú zodpovedné za približne jednu tretinu emisií skleníkových plynov spôsobujúcich otepľovanie planéty každý rok. Poľnohospodárstvo je tiež zďaleka najväčšou hnacou silou odlesňovania  a straty biodiverzity. Produkcia menšieho množstva mäsa, používanie menšieho množstva syntetických hnojív, zastavenie plytvania potravinami a integrácia prírody do fariem patria medzi spôsoby, ktoré podľa vedcov môžu znížiť škody na životnom prostredí spôsobené výrobou potravín.

Niektorí kritici týchto prístupov však poukazujú na možné kompromisy, ako napríklad nižšie výnosy v porovnaní s „konvenčnými“ formami intenzívneho poľnohospodárstva.

Na opis týchto spôsobov hospodárenia „priateľskejšieho ku klíme“ sa používajú rôzne výrazy.

Niektoré z týchto praktík majú stanovené definície a sú založené na dôkazoch, zatiaľ čo iné sú módne slová , ktorých význam sa líši v závislosti od zdroja. Mnohí zdieľajú podobné prístupy. (Viac na carbonbrief.org)

 

Európska rada dnes formálne prijala smernicu „stop‐the‐clock“. Toto rozhodnutie nadväzuje na schválenie návrhu Európskym parlamentom, ktoré sa uskutočnilo 3. apríla 2025, pričom väčšinou hlasov (viac…)