Inovačný fond je jedným z najväčších svetových programov financovania demonštrácie inovatívnych nízkouhlíkových technológií. Inovačný fond bol zriadený článkom 10a ods. 8 smernice 2003/87/ES na podporu inovácií v oblasti nízkouhlíkových technológií a procesov vo všetkých členských štátoch

Komisia prijala rozhodnutie, ktorým stanovuje množstvo kvót pre celú EÚ vydaných v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami pre budovy, cestnú dopravu a malý priemysel (ETS2) na rok 2027. Tento strop bude v roku 2027 predstavovať 1 036 288 784 kvót a prispeje k tomu, že EÚ dosiahne svoje ciele v oblasti klímy do roku 2030.

Výpočet stropu na rok 2027 je založený na priemerných emisiách CO2 zo spaľovania paliva v sektoroch ETS2 počas rokov 2016 až 2018. Tento priemer sa do roku 2027 znižuje nasledovne:

Po prvé, do roku 2024 prostredníctvom lineárnej trajektórie znižovania založenej na všetkých emisiách v rozsahu pôsobnosti nariadenia o spoločnom úsilí.

Po druhé, pre roky 2025 – 2027 prostredníctvom ročného lineárneho redukčného faktora 5,1 % v súlade s článkom 30c ods. 1 smernice o ETS.

Strop ETS2 na rok 2027 zahŕňa štáty Európskeho hospodárskeho priestoru a Európske združenie voľného obchodu (štáty EHP-EZVO).

Strop ETS2 na rok 2028 sa určí neskôr, na základe priemerných emisií CO2 vykázaných subjektmi regulovanými v rámci ETS2 za roky 2024 až 2026.

Rozhodnutím, ktoré bude čoskoro uverejnené v úradnom vestníku, sa plní povinnosť Komisie podľa smernice o ETS zverejniť množstvo kvót pre celú Úniu na rok 2027 do 1. januára 2025. JaroR

V dnešnom turbulentnom svete, kde geopolitické a ekonomické otrasy sú na dennom poriadku, sa môže zdať, že témy ako udržateľnosť a ESG (environmentálne, sociálne a riadiace kritériá) ustupujú do úzadia. Správa o súčasných rizikách z roku 2024 však zdôrazňuje, že globálny rozvoj je neoddeliteľne spätý s environmentálnymi a sociálnymi faktormi.

V tomto článku preskúmame 10 kľúčových dôvodov, prečo by spoločnosti mali prijať ESG kritériá a prečo je investovanie do udržateľnosti výhodné:

1. Lepšia finančná výkonnosť:

Investície do udržateľných fondov zaznamenali v posledných rokoch výrazný nárast. Indexy založené na ESG preukázali svoju odolnosť počas kríz, ako bola pandémia COVID-19, a prekonali indexy, ktoré ESG kritériá nezohľadňujú. Dôvodom je, že spoločnosti, ktoré implementujú ESG, venujú väčšiu pozornosť riadeniu rizík a znižujú tak svoju expozíciu voči škandálom, pokutám a bojkotom.

2. Súlad s predpismi:

Plnenie kritérií ESG je nevyhnutné pre dodržiavanie čoraz prísnejších regulačných požiadaviek, najmä v Európskej únii. Iniciatívy ako Parížska dohoda a Zelená dohoda stanovujú záväzné ciele pre znižovanie emisií. Spoločnosti, ktoré zanedbávajú ESG, riskujú právne spory a sankcie. Naopak, tie, ktoré sa ESG venujú, získavajú prístup k financovaniu a trhu.

3. Uľahčený prístup ku kapitálu:

Finančné inštitúcie čoraz viac zohľadňujú ESG pri poskytovaní úverov. Spoločnosti, ktoré sa zameriavajú na udržateľnosť, majú prístup k výhodnejším úrokovým sadzbám, vyšším úverovým limitom a flexibilnejším podmienkam splácania. Rastúci trh so zelenými dlhopismi (GSS) potvrdzuje tento trend.

4. Väčšia inovácia a konkurencieschopnosť:

Prechod k udržateľnosti stimuluje inovácie v oblasti produktov, obchodných modelov a procesov. Obehové hospodárstvo a princípy 4R (zníženie, opätovné použitie, recyklácia, obnova) podporujú efektívnosť zdrojov a priemyselné inovácie.

5. Odolnosť voči klimatickým zmenám:

Integrácia ESG do firemnej stratégie pomáha spoločnostiam prispôsobiť sa meniacim sa klimatickým podmienkam a reagovať na výzvy dekarbonizácie. Zohľadnenie ESG faktorov umožňuje firmám identifikovať a riadiť riziká a zároveň využiť príležitosti, ktoré prináša prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo.

6. Väčšia atraktivita talentov:

Mladá generácia kladie čoraz väčší dôraz na udržateľnosť a spoločenskú zodpovednosť. Firmy, ktoré integrujú ESG, sú atraktívnejšie pre talentovaných zamestnancov, ktorí hľadajú zmysluplnú prácu a chcú prispieť k pozitívnej zmene.

7. Efektívnosť zdrojov:

ESG prístup vedie k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov a znižovaniu nákladov. Implementácia udržateľných postupov optimalizuje prevádzku a zlepšuje celkovú ziskovosť podniku.

8. Rozšírenie trhu:

Spotrebitelia čoraz viac uprednostňujú produkty a služby, ktoré spĺňajú environmentálne a sociálne kritériá. Spoločnosti so silnými ESG stratégiami si upevňujú svoju pozíciu na existujúcich trhoch a získavajú prístup na nové trhy.

9. Spokojnosť spotrebiteľov:

Spotrebitelia sú informovanejší a aktívnejší pri výbere produktov a služieb. Spoločnosti, ktoré reagujú na ich požiadavky na udržateľnosť, si budujú lojalitu a spokojnosť zákazníkov.

10. Posilnenie reputácie značky:

Udržateľné postupy a transparentnosť v oblasti ESG posilňujú reputáciu značky a budujú dôveru u zainteresovaných strán. Spoločnosti, ktoré preukazujú svoj záväzok k spoločenskej zodpovednosti, získavajú konkurenčnú výhodu a posilňujú svoj pozitívny vplyv na spoločnosť.

Investovanie do ESG a udržateľnosti už nie je len otázkou zodpovednosti, ale aj strategickou nevyhnutnosťou pre dlhodobý úspech a rast. Spoločnosti, ktoré prijmú ESG kritériá, nielenže minimalizujú riziká, ale zároveň vytvárajú hodnotu pre svojich akcionárov, zamestnancov, zákazníkov a spoločnosť ako celok. JaroR

Výzva na predkladanie návrhov v rámci projektu BioProtect pre miestne/ regionálne orgány a organizácie na získanie finančnej a technickej podpory na implementáciu a zlepšenie nástrojov Area-Based Management. s cieľom chrániť a obnoviť biodiverzitu.

cieľ(e) :

Zvýšiť vplyv a zvýšiť odolnosť a prispôsobivosť riešení na ochranu a obnovu biodiverzity.

• Zlepšiť nástroje na ochranu a obnovu biodiverzity.

• Zhromaždite spätnú väzbu z regiónov na zdokonalenie a posilnenie týchto riešení.

Spôsobilosť :

• Miestne/regionálne orgány, miestne a/alebo regionálne organizácie z členských štátov EÚ a pridružených krajín k programu Horizont Európa.

• Miestne a/alebo regionálne orgány z pridružených regiónov z členských štátov EÚ a krajín pridružených k programu Horizont Európa, okrem tých, ktoré sú súčasťou projektového konzorcia.

• Akýkoľvek iný typ tretích strán podľa podmienok programu Horizont Europe, ako sú súkromné ​​ziskové organizácie, organizácie vyššieho vzdelávania alebo mimovládne organizácie, nie sú oprávnené.

• Okrem toho musí byť zabezpečené, že účastnícke zariadenia sú registrované na portáli Funding & Tenders a majú 9-miestny identifikačný kód účastníka (PIC).

• Subjekty, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia EÚ podľa článku 29 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a článku 215 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ), nie sú oprávnené zúčastniť sa ako príjemcovia FSTP.

• Žiadosť musí zahŕňať miestny/regionálny orgán.

Podrobnosti :

Hľadáme 5 regiónov na získanie grantov do výšky 100 000 EUR na každý a technickú podporu na implementáciu a zlepšenie (Viac na eufundingportal.eu)

Projekcie Arktídy bez morského ľadu sa doteraz zameriavali na priemerné mesačné podmienky bez ľadu. Tu poskytujeme prvé projekcie, kedy by sme mohli vidieť prvý deň bez ľadu v Severnom ľadovom oceáne, pomocou denného výstupu z viacerých modelov CMIP6. Zistili sme, že existuje veľký rozsah predpokladaného prvého dňa bez ľadu, od 3 rokov v porovnaní s modelovým stavom ekvivalentným v roku 2023 až po žiadny deň bez ľadu pred koncom simulácií v roku 2100, v závislosti od modelu a núteného scenára. použité. Použitím príbehového prístupu sa potom zameriame na deväť simulácií, kde prvý deň bez ľadu nastane v priebehu 3 až 6 rokov, tj potenciálne pred rokom 2030, aby sme pochopili, čo by mohlo spôsobiť taký nepravdepodobný, ale veľmi pôsobivý prechod na prvý deň bez ľadu. deň. Zistili sme, že všetky tieto skoré dni bez ľadu sa vyskytujú počas rýchlej straty ľadu a sú spojené so silným zimným a jarným oteplením. (Céline Heuzé & Alexandra Jahnová, viac na nature.com)

Sezóna lesných požiarov v roku 2023 patrí k najhorším v EÚ za viac ako dve desaťročia, čo je spôsobené zmenou klímy. Požiare zdevastovali rozsiahle oblasti, ohrozovali ekosystémy a životy. S rastúcim rizikom požiarov musí Európa predchádzať zosilňujúcim sa sezónam lesných požiarov a pripraviť sa na ne. (Viac na joint-research-centre.ec.europa.eu)

 

Niekoľkým komponentom zemského systému hrozí vysoké riziko, že prejdú rýchlymi, nezvratnými kvalitatívnymi zmenami alebo sa „prevrátia“ s rastúcim otepľovaním klímy. Preto je potrebné preskúmať uskutočniteľnosť zastavenia alebo dokonca zvrátenia prekročenia prahov vyklápania. Tu študujeme kontrolu spätnej väzby idealizovaného modelu energetickej bilancie (EBM) pre klímu Zeme, ktorá vykazuje nestabilitu „malej ľadovej pokrývky“, ktorá je zodpovedná za rýchly prechod na klímu bez ľadu pri zvyšujúcom sa tlaku skleníkových plynov. Vyvíjame optimálnu riadiacu stratégiu pre EBM podľa rôznych scenárov nútenia, aby sme zvrátili stratu morského ľadu a zároveň minimalizovali náklady. Kontrola je pre tento systém dosiahnuteľná, ale cena sa takmer štvornásobne zvýši, keď sa systém prevráti. Zatiaľ čo tepelná zotrvačnosť môže oneskoriť prevrátenie, čo vedie k prekročeniu prahu kritickej sily, táto voľnosť prichádza so strmým nárastom potrebnej kontroly, keď dôjde k prevráteniu. Okrem toho sme zistili, že optimálna kontrola je lokalizovaná v polárnej oblasti. (Parvathi Kooloth, Jian Lu, Adam Rupe, viac na nature.com)

Rozhodnutie medzi živým a umelým vianočným stromčekom je otázkou nielen estetiky, ale aj ekologickej udržateľnosti. Zohľadnenie uhlíkovej stopy každého z nich môže pomôcť zvoliť environmentálne zodpovednejšiu možnosť.

---

Živý vianočný stromček: Ekologická výhoda pri správnej likvidácii

• Priemerná uhlíková stopa: 3,5 kg CO₂e, ak sa strom kompostuje alebo použije ako mulč. Táto hodnota však môže stúpnuť až na 16 kg CO₂e, ak sa strom vyhodí na skládku, kde uvoľňuje metán počas rozkladu.
• Výhody počas rastu: Počas 7–10 rokov pestovania živý strom absorbuje približne 18 kg CO₂ a produkuje kyslík.
• Skladovateľné a biologicky rozložiteľné: Pri správnom spracovaní môže byť strom použitý na vytvorenie mulču alebo kompostu, čím minimalizuje svoj environmentálny dopad.
• Doprava: Dovoz stromov na dlhé vzdialenosti zvyšuje uhlíkovú stopu, takže lokálne pestované stromy sú ekologickejšou voľbou.

---

Umelý vianočný stromček: Dlhodobé riešenie s vysokými počiatočnými nákladmi

• Priemerná uhlíková stopa: 40 kg CO₂e na výrobu jedného stromčeka, ktorý sa vyrába z plastov na báze ropy (PVC) a kovov. Väčšina z nich sa vyrába v Ázii, čo zvyšuje emisie z dopravy.
• Udržateľnosť: Aby sa dosiahla nižšia uhlíková stopa ako pri živých stromoch, umelý strom musí byť používaný minimálne 10–12 rokov.
• Recyklácia: Umelé stromčeky sú ťažko recyklovateľné a môžu zostať na skládkach stovky rokov, čo ich environmentálny dopad ešte zhoršuje.

---

Porovnanie uhlíkovej stopy na príklade dvojmetrového stromčeka:

1. Živý strom:
   • Pri kompostovaní: 3,5 kg CO₂e.
   • Pri skládke: 16 kg CO₂e.
2. Umelý strom:
   • Jednorazové použitie: 40 kg CO₂e.
   • Použitie počas 10 rokov: Približne 4 kg CO₂e ročne.

---

Odporúčania pre ekologickú voľbu:

1. Živý strom:
   • Vyberte strom z lokálnej plantáže, aby ste minimalizovali emisie z dopravy.
   • Po sviatkoch ho kompostujte alebo darujte na programy recyklácie.
2. Umelý strom:
   • Ak už umelý strom vlastníte, používajte ho čo najdlhšie (minimálne 10 rokov).
   • Zvážte nákup stromu z recyklovaných materiálov.

---

Ak preferujete nižšiu uhlíkovú stopu a správne sa postaráte o jeho likvidáciu, živý strom je ekologickejšou voľbou. Umelý strom môže byť udržateľný, ale len v prípade dlhodobého používania. Pre ešte väčšiu udržateľnosť môžete zvážiť alternatívy, ako sú potted stromy alebo dekorácie vyrobené z prírodných materiálov.

Pri našej poslednej aktualizácii o COP29 sme stále čakali na výsledky z niekoľkých kľúčových oblastí, vrátane hlavnej zmluvy o klimatickom financovaní. Aj keď je bežné, že COP predlžujú svoje rokovania, až v nedeľu po oficiálnom ukončení bol predstavený nový kolektívny kvantifikovaný cieľ v oblasti klimatických financií (NCQG), čím sa poukázalo na intenzitu záverečných diskusií a náročnosť stanovenia všeobecne prijateľnej sumy financovania.

Konečný prísľub vo výške 300 miliárd dolárov ročne zo strany rozvinutých krajín je výrazne pod očakávaniami rozvojových krajín a vyvoláva otázky o jeho ambicióznosti v kontexte Parížskej dohody. Ako však uviedol generálny tajomník OSN, Antonio Guterres, hoci sme možno očakávali viac od oblasti financií a mitigácie, táto dohoda poskytuje základ ďalšieho rozvoja.

Tento brífing podrobne opisuje NCQG a ďalšie významné témy z COP29, vrátane medzinárodnej dohody o uhlíkových trhoch, úlohy súdov v klimatických sporoch a snahy Spojeného kráľovstva o posilnenie svojej pozície ako lídra v klimatických zmenách.

Obsah

1. Klimatické financie

2. Uhlíkové trhy

3. Úloha súdov v klimatických sporoch

4. Vedúca úloha Spojeného kráľovstva na COP29

5. Čo nás čaká ďalej?

1. Klimatické financie

Ústredným bodom na COP29 bolo schválenie NCQG, ktorý nahradí starší cieľ 100 miliárd USD z roku 2009. Text NCQG požaduje, aby rozvinuté krajiny do roku 2035 ročne poskytovali minimálne 300 miliárd USD rozvoj8ovým krajinám. Hoci tento prísľub prekračuje pôvodný návrh 250 miliárd USD, stále zostáva za predstavou minimálneho financovania 500 miliárd USD.

Vyhlásenie naznačuje, že požadované financovanie by malo pochádzať z rôznych verejných a súkromných zdrojov, vytvárajúc tak investičné príležitosti na podporu ekologického prechodu, najmä ak pôžičky a granty nedosiahnu očakávaných 1,3 bilióna dolárov do roku 2035.

2. Uhlíkové trhy

Pokrok v oblasti uhlíkových trhov na COP29 zahŕňal prijatie medzinárodných štandardov pre globálny trh s uhlíkom, a zlepšenie integrity uhlíkových kreditov, čo poskytuje väčšiu istotu pre investície.

3. Úloha súdov v klimatických sporoch

COP29 sa venovala rastúcemu významu súdov v riešení klimatických sporov. Diskusie sa zamerali na úlohu súdnictva v presadzovaní klimatických opatrení a právnych nárokov vyplývajúcich z environmentálnych práv.

4. Vedúca úloha Spojeného kráľovstva na COP29

Spojené kráľovstvo sa počas COP29 zameralo na prevzatie vedúcej úlohy v ekologickom prechode, zavádzajúc ambiciózne ciele znižovania emisií. Dohoda s USA o jadrovej technológii je tiež súčasťou jeho širšej stratégie.

5. Čo nás čaká ďalej?

COP30 sa bude konať budúci rok v brazílskom Beléme, kde by mali všetky strany Parížskej dohody predstaviť aktualizované NDC. Úlohou bude dosiahnuť medzinárodný konsenzus o opatreniach potrebných na riešenie klimatických zmien. JaroR

Na konferencii COP16 v Kolumbii sa stretli globálni lídri a odborníci, aby rokovali o kritických otázkach biodiverzity. Napriek určitým neúspechom a neschopnosti dosiahnuť niektoré stanovené ciele, podujatie prispelo k rozvoju diskusií o ochrane prírody a biodiverzity. Kľúčové výsledky konferencie zahŕňajú:

1. Finančné výzvy a záväzky: Napriek nedosiahnutiu úplného financovania pre ochranu biodiverzity, konferencia zdôraznila potrebu zvýšených finančných záväzkov. Lídri zdôraznili nevyhnutnosť okamžitých finančných krokov na riešenie krízy biodiverzity, pričom EÚ prisľúbila balík 160 miliónov eur na podporu medzinárodných snáh.

2. Vplyv na domorodé obyvateľstvo a miestne komunity: COP16 uznala dôležitosť zapojenia IPLC do riešení biodiverzity, pričom sa vytvoril nový fond „Cali Fund“, ktorý má spravodlivo zdieľať výhody z genetických zdrojov.

3. Riadenie inváznych cudzích druhov: Konferencia zdôraznila potrebu regulácií a usmernení na kontrolu inváznych druhov, ktoré sú hlavnými prispievateľmi k strate biodiverzity.

4. Konsolidácia politík: Krajiny sa zhodli na potrebe lepšej koordinácie politík v oblasti biodiverzity a klimatických zmien, čo by mohlo priniesť integrovanejší prístup k riešeniu týchto globálnych výziev.

COP16 potvrdila, že dosiahnutie cieľov biodiverzity si vyžaduje intenzívnu spoluprácu a významné finančné investície, pričom sa musí klásť dôraz na ochranu práv a účasti domorodých a miestnych komunít. Antonio Guterres upozornil, že ochrana biodiverzity je kritická pre prežitie našej planéty aj ľudstva. JaroR

Vitajte na informačnej webovej stránke skupiny NOAA Carbon Cycle Greenhouse Gases!  Centrálne miesto na celosvetové monitorovanie skleníkových plynov a má na starosti prevádzkovanie globálnej siete na odber vzoriek vzduchu, ktorá naďalej monitoruje vzduch, ktorý dýchame.

30. november      424,24 ppm

Bezpečná koncentrácia: 350 ppm

ppm – počet částic oxidu uhličitého na milion částic vzduchu.

Viac na gml.noaa.gov

Objavuje sa pozoruhodný nový fenomén: odlišné regióny zaznamenávajú opakované vlny horúčav, ktoré sú také extrémne, že ďaleko presahujú to, čo môže predpovedať alebo vysvetliť akýkoľvek model globálneho otepľovania. Nová štúdia poskytuje prvú celosvetovú mapu takýchto oblastí, ktoré sa zobrazujú na každom kontinente okrem Antarktídy ako obrovské, nahnevané škvrny na koži. (Viac na sciencedaily.com)

Zemská klíma je komplexný systém zahŕňajúci kľúčové zložky, ako je ľadový ľad v Arktíde v lete a južná oscilácia El Niño, spolu s prvkami nakláňajúcimi sa k podnebiu vrátane polárnych ľadovcov, Atlantického poludníka a Amazonského dažďového pralesa. Prekročenie prahových hodnôt týchto prvkov môže viesť ku kvalitatívne odlišnému klimatickému stavu, ktorý ohrozuje ľudské spoločnosti. Prvky kryosféry sú zraniteľné pri súčasných úrovniach globálneho otepľovania (1,3 °C), pričom majú tiež dlhé časy odozvy a veľkú neistotu. Posudzujeme vplyv vzájomne pôsobiacich komponentov systému Zeme na riziká prevrátenia pomocou zavedeného koncepčného sieťového modelu týchto komponentov. Polárne ľadové štíty (ľadové štíty Grónska a západnej Antarktídy) sú rozhodujúce pre pravdepodobnosť náklonu a kaskádové efekty v rámci nášho modelu. (Jonathan P. Rosser, Ricarda Winkelmann & Nico Wunderling, viac na phys.org)

Vitajte na informačnej webovej stránke skupiny NOAA Carbon Cycle Greenhouse Gases!  Centrálne miesto na celosvetové monitorovanie skleníkových plynov a má na starosti prevádzkovanie globálnej siete na odber vzoriek vzduchu, ktorá naďalej monitoruje vzduch, ktorý dýchame.

28. november      424,21 ppm

Bezpečná koncentrácia: 350 ppm

ppm – počet částic oxidu uhličitého na milion částic vzduchu.

Viac na gml.noaa.gov

Environmentálne právo – vlastne životné prostredie samotné – sa naďalej vyvíja rýchlym tempom a nevidíme žiadne známky tohto spomalenia. Globálna komunita naďalej zápasí s problémami, ako sú zmena klímy a adaptácia, udržateľnosť a dodávateľské reťazce, úvahy o odpade a obehovom hospodárstve, rozvoj infraštruktúry, ochrana oceánov a druhov, nakladanie s plastmi a chemikáliami, ako sú per- a polyfluóralkylové látky (PFAS), a environmentálnu spravodlivosť, aby sme vymenovali aspoň niektoré. Pozornosť firiem, investorov, mimovládnych organizácií a zainteresovaných strán venovaná otázkam ESG – environmentálnym, sociálnym a vládnym – naďalej stúpa, aj keď sa formuje aj hnutie „proti ESG“. (James M Auslander, Brook J Detterman, viac na lexology.com)

Miliardy vozidiel na celom svete každoročne vyhodia približne 6 miliónov ton úlomkov pneumatík. Tieto drobné vločky plastu, ktoré vznikajú opotrebovaním pri bežnej jazde, sa nakoniec hromadia v pôde, v riekach a jazerách a dokonca aj v našich potravinách. Vedci z Južnej Číny nedávno našli chemikálie pochádzajúce z pneumatík vo väčšine vzoriek ľudského moču. (od Henryho Obanyu, The Conversation, viac na phys.org)

Vedci dlho považovali dimetylsulfid (DMS) za hlavnú formu prchavej síry emitovanej oceánmi, ktorá prispieva k tvorbe aerosólov. Nedávny výskum však ukázal, že metátiol (MeSH), ďalší prchavý produkt degradácie dimetylsulfoniopropionátu (DMSP), zohráva v tomto procese oveľa dôležitejšiu úlohu, ako sa pôvodne predpokladalo.

V skutočnosti až 85% DMSP spotrebovaného morskými mikróbmi sa nesmeruje na DMS, ale na dráhu demetylácie, ktorej konečným produktom je MeSH. Následné merania v morskej vode, vzduchu a tokoch medzi morom a vzduchom potvrdzujú, že MeSH tvorí podstatnú časť emisií prchavej metylovanej síry (VMS).

Doterajšie klimatické modely však emisie MeSH zanedbávali, čo viedlo k podhodnoteniu ich vplyvu na atmosférickú chémiu a radiačné pôsobenie aerosólov. Nová štúdia publikovaná v časopise Science Advances sa zamerala na kvantifikáciu tohto vplyvu.

Vedci zostavili databázu koncentrácií MeSH v morskej vode a identifikovali štatistické prediktory, ktoré umožnili vytvoriť mesačné polia globálnych emisií MeSH. Tieto údaje boli implementované do globálneho chemicko-klimatického modelu, ktorý ukázal, že emisie MeSH zvyšujú koncentráciu aerosólov síranu o 30 až 70% nad Južným oceánom a zosilňujú ich chladiaci účinok.

Zvýšené emisie MeSH majú niekoľko dôležitých dôsledkov:

• Zvýšenie koncentrácie VMS v atmosfére: Pridanie emisií MeSH do modelu zvýšilo ročný globálny priemer koncentrácie VMS v atmosfére o 34%, pričom najvýraznejšie zvýšenie (o 51%) bolo zaznamenané nad Južným oceánom.
• Predĺženie životnosti DMS: MeSH efektívne konkuruje DMS pri reakciách s atmosférickými oxidantmi, čo predlžuje životnosť DMS a umožňuje jeho transport na väčšie vzdialenosti.
• Zvýšenie produkcie SO2 a SO4²⁻: Oxidácia MeSH prispieva k zvýšenej produkcii oxidu siričitého (SO2) a následne aj aerosólov síranu (SO4²⁻).
• Zosilnenie chladiaceho účinku aerosólov: Zvýšené množstvo aerosólov síranu v atmosfére zosilňuje ich radiačné pôsobenie a prispieva k ochladzovaniu Zeme.
• Zníženie radiačnej odchýlky klimatických modelov: Započítanie emisií MeSH pomáha znížiť radiačnú odchýlku súčasných klimatických modelov v oblasti Južného oceánu, ktorá je kľúčová pre globálnu klímu.

Závery štúdie zdôrazňujú dôležitosť MeSH pre atmosférickú chémiu a radiačnú bilanciu Zeme. MeSH by sa mal zahrnúť do globálnych klimatických modelov na presnejšie posúdenie oxidačnej kapacity atmosféry a radiačnej bilancie, a to tak pri rekonštrukcii predindustriálnych scenárov, ako aj pri projekciách globálneho otepľovania.

Okrem toho štúdia poukazuje na potrebu ďalšieho výskumu distribúcie MeSH, jeho biologického a chemického cyklu v povrchovom oceáne, jeho interakcie so slnečným žiarením a teplotou a jeho atmosférickej chémie. Celý dokument si môžete stiahnuť tu

Dokument NextGenerationEU Green Bonds Allocation and Impact Report 2024 informuje investorov a zainteresované strany o alokácii výnosov z emisie zelených dlhopisov NextGenerationEU a o ich odhadovanom realizovanom a očakávanom vplyve na klímu. Správa sa zameriava na údaje s konečným dátumom 1. augusta 2024. Rovnako ako v predchádzajúcich vydaniach, táto správa bola predmetom posúdenia s obmedzeným uistením zo strany nezávislého audítora, pokiaľ ide o informácie týkajúce sa alokácie výnosov zo zelených dlhopisov NextGenerationEU a realizovaného vplyvu.

NextGenerationEU (NGEU) je nástroj, v rámci ktorého sa najmenej 37 % výdavkov v plánoch obnovy a odolnosti členských štátov musí použiť na udržateľné investície a reformy v oblastiach, ktoré sa zaoberajú zmenou klímy. Výnosy zo zelených dlhopisov NGEU sa používajú na financovanie týchto investícií.

Zelené dlhopisy NGEU

• Použitie výnosov: Výnosy zo zelených dlhopisov NGEU sa používajú na deväť vopred definovaných širokých kategórií výdavkov, vrátane „energetickej efektívnosti“, „čistej energie a siete“ a „adaptácie na zmenu klímy“, ako je definované v rámci zelených dlhopisov NGEU.
• Proces hodnotenia výdavkov a výberu investícií: Investície sú v prvom rade identifikované na základe 37 % klimatických výdavkov plánov obnovy a odolnosti – plány výdavkov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorý je jadrom nástroja NGEU na obnovu.
• Správa výnosov: Komisia sleduje čisté výnosy zo zelených dlhopisov NGEU a súvisiace platby, ktoré sú založené na údajoch predložených členskými štátmi EÚ.
• Podávanie správ: Komisia poskytuje investorom a širokej verejnosti transparentné informácie o alokácii výnosov a o vplyve výdavkov financovaných zo zelených dlhopisov NGEU, a to aj prostredníctvom ročných správ o alokácii a vplyve a pravidelne aktualizovaného online panela zelených dlhopisov NGEU.

Rámec zelených dlhopisov NGEU je v súlade so zásadami zelených dlhopisov Medzinárodnej asociácie kapitálových trhov (ICMA) a preskúmaný poskytovateľom stanoviska druhej strany, spoločnosťou Vigeo Eiris, ktorá je teraz súčasťou Moody’s ESG Solutions.

Oprávnené výdavky

Pri určovaní jednotlivých opatrení, ktoré sú oprávnené na financovanie zo zelených dlhopisov NGEU, Komisia uplatňuje viacúrovňový rámec kontrolných a hodnotiacich postupov. Tento proces hodnotenia a výberu sa začína dôkladným preverovaním výdavkov súvisiacich s klímou, ktoré členské štáty oznámili v rámci svojich národných plánov obnovy a odolnosti. Preverovanie je posilnené druhou úrovňou internej due diligence opatrení zameraných na zabezpečenie toho, aby do súboru oprávnených opatrení boli zahrnuté iba opatrenia, ktoré spĺňajú konzervatívne normy rámca zelených dlhopisov NGEU. Iba opatrenia, ktoré prejdú touto due diligence, sa považujú za oprávnené na financovanie v rámci zelených dlhopisov NGEU. V súlade s týmto kontrolným rámcom nie sú do súboru oprávnených opatrení na zelené dlhopisy NGEU zahrnuté žiadne opatrenia na výrobu energie z jadrovej energie alebo zo zemného plynu.

Alokácia výnosov

V rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti môžu členské štáty dva razy ročne po splnení svojich príslušných míľnikov a cieľov prijímať platby – v súlade s výkonnostným charakterom programu. Členské štáty sú tiež povinné pri každej žiadosti o platbu nahlasovať Komisii celkové kumulatívne výdavky vynaložené na vykonávanie každej reformy a investície s pozitívnym klimatickým ukazovateľom. Táto požiadavka je stanovená v dohodách o financovaní a pôžičkách medzi Komisiou a členskými štátmi a umožňuje Komisii zladiť výnosy získané zo zelených dlhopisov NGEU s konkrétnymi výdavkami na opatrenia súvisiace s klímou.

K 1. augustu 2024 členské štáty dostali 253,7 miliardy EUR vo forme grantov a pôžičiek v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Z toho 101,8 miliardy EUR predstavuje podiel vyplatených prostriedkov, o ktorých sa očakáva, že podporia opatrenia oprávnené na zelené dlhopisy NGEU, na základe podielu výdavkov oprávnených na zelené dlhopisy NGEU v príslušných plánoch obnovy a odolnosti.

Vplyv na klímu

Na priblíženie vplyvu investícií financovaných zo zelených dlhopisov NGEU na klímu sa uplatňuje trojstupňový prístup vychádzajúci z míľnikov a cieľov zahrnutých v národných plánoch obnovy a odolnosti.

• Krok 1: Analýza všetkých míľnikov a cieľov s cieľom nájsť metriky – označované ako výstupné ukazovatele – ktoré možno použiť na posúdenie pokroku vo vykonávaní určitých opatrení. Príklady takýchto výstupných ukazovateľov sú MW inštalovanej kapacity solárnych panelov, km modernizovanej alebo vybudovanej železnice alebo počet zrekonštruovaných bytov. Hoci pre niektoré opatrenia by mohlo byť životaschopných viacero výstupných ukazovateľov, konečné rozhodnutie o zvolenom výstupnom ukazovateli je založené na jeho použiteľnosti pri prevode na vplyv na klímu. Míľniky a ciele a ich príslušné cieľové hodnoty sa počítajú iba pre jeden výstupný ukazovateľ, aby sa predišlo problémom s dvojnásobným započítavaním. Výstupné ukazovatele sú priradené k oblasti intervencie, na ktorú sa vzťahujú.
• Krok 2: Pre každý výstupný ukazovateľ (a zodpovedajúcu oblasť intervencie) sa stanoví metodika na preklad výstupných ukazovateľov na znížené emisie skleníkových plynov. Tieto metodiky boli vypracované s podporou spoločnosti Carbone 4, špecializovaného konzultanta v tejto oblasti, a ich vytvorenie sa vo veľkej miere opiera o dostupnú akademickú literatúru. Po dokončení týchto dvoch krokov je tak stanovený teoretický základ na preklad investícií do konkrétnych opatrení na znížené emisie skleníkových plynov.
• Krok 3: Sledovanie skutočného plnenia míľnikov a cieľov. Míľniky a ciele sa považujú za splnené a preto sa zohľadňujú pri výpočte realizovaného vplyvu na klímu až po tom, čo Komisia potvrdí, že cieľ bol skutočne úspešne dosiahnutý.

Komisia sa snaží poskytnúť široký prehľad o úspechoch zelených dlhopisov NGEU, pokiaľ ide o vplyv na klímu. Analýza v tejto správe je však predmetom viacerých metodologických obmedzení. V budúcich správach sa Komisia bude naďalej snažiť zahrnúť čo najviac investícií, ak to bude možné. JaroR

Vitajte na podujatí Education For Climate Day 2024, kde sa ponoríme do informatívnych diskusií, inšpirujeme sa ukážkami, spojíme sa v centre výziev a spolupracujeme cez hranice. Pripojte sa k nám dnes na Deň vzdelávania pre klímu 2024 o odolnosti voči klíme – príprava na budúcnosť !

Všetky informácie: https://education-for-climate.ec.europa.eu/community/day2024

Od 9:30 CET sledujte a zapojte sa na: https://webcast.ec.europa.eu/the-educationforclimate-day-2024-climate-resilience-preparing-for-the-future

Pokračovať budeme od 14.00 h SEČ

Európa v posledných rokoch zažila rekordné letné teploty a opakované, dlhotrvajúce vlny horúčav (ECMWF, 2022; C3S, 2024a). Keď je ľudské telo vystavené obdobiam veľmi vysokej teploty, môže mať problémy s reguláciou, čo vedie k tepelnému stresu, vyčerpaniu z tepla, úpalu a komplikáciám z už existujúcich zdravotných stavov, ktoré v niektorých prípadoch vedú k predčasnej smrti. Starší ľudia, deti, tehotné ženy, pracovníci v prírode, ľudia trpiaci kardiovaskulárnymi, respiračnými alebo renálnymi chorobami, cukrovkou alebo poruchami duševného zdravia a marginalizovaní ľudia a ľudia s nedostatočnými zdrojmi patria k najzraniteľnejším extrémnym horúčavám (WHO Európa, 2021). (Viac na eea.europa.eu)