V lete 2020 požiare pohltili obrovské časti  západných Spojených štátov. Celá krajina sa rozplynula v nadpozemskej žiare oranžovej a žltej. Na oblohe nad Oregonom a Kaliforniou kypela chorá mandarínka. Lesné požiare hučali v Číne, Indii, Bolívii, Argentíne, Paraguaji, Brazílii a Grécku. Sezóna požiarov v Austrálii po šiestich celých mesiacoch zničila 25 miliónov akrov. Plamene sa plazili po okraji Arktídy a horeli po celej Sibíri. Otázka, či mať deti uprostred prehlbujúcej sa klimatickej krízy, bola potravou pre nekonečné eseje a op-eds, knihy a informačné bulletiny; publicista a podcaster New York Times Ezra Klein povedal, že je to najobľúbenejší dopyt jeho poslucháčov . (Anna Louie Sussman, viac na newrepublic.com)

Európsky súd pre ľudské práva po prvý raz rozhodol, že vláda má podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach povinnosť chrániť svojich občanov pred vážnymi dopadmi zmeny klímy. Dňa 9. apríla 2024 Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ECHR) rozhodol o troch klimatických sporoch, v ktorých sa požadovalo, aby štáty ustanovili povinnosť chrániť svojich občanov pred účinkami klimatickej krízy.

Uhlíkové kredity sa stávajú čoraz obľúbenejším spôsobom, ako môžu vlastníci pôdy prispieť k boju proti zmene klímy a zároveň potenciálne zarobiť. Uhlíkový kredit predstavuje tonu oxidu uhličitého alebo ekvivalentné množstvo iných skleníkových plynov, ktoré sú redukované, eliminované alebo sekvestrované.

Spravovaním pôdy spôsobmi, ktoré zachytávajú viac oxidu uhličitého z atmosféry, môžu vlastníci pôdy vytvárať kredity, ktoré potom môžu predávať spoločnostiam, ktoré chcú kompenzovať svoje emisie. Preskúmajte, ako využiť a získať uhlíkové kredity pre svoju pôdu a pomôcť v boji proti zmene klímy. (TIM FUJIO, viac na settingmind.com)

Globálna biodiverzita sa za posledné storočie znížila o 2 % až 11 % v dôsledku zmien vo využívaní pôdy. Klimatické zmeny by mohli tento trend ešte zhoršiť a stať sa hlavnou hnacou silou vymierania druhov v budúcnosti, ukazujú výsledky modelovania súčasnej štúdie z Nemecka. V dôsledku zmien využívania pôdy sa globálna biodiverzita v 20. storočí znížila o 2 až 11 %. Vyplýva to z modelovej štúdie nemeckého Centra pre integrovaný výskum biodiverzity (iDiv) a Univerzity Martina Luthera Halle-Wittenberg (MLU). (AgE, viac na schweizerbauer.ch)

Svet klimatických zmien je jedným z umiernených, vedecky založených diskusií – väčšinou. Existuje však niekoľko rozhovorov, ktoré zaručene zredukujú každé stretnutie na zlostné slzy. Jedným z nich je používanie takzvaných uhlíkových kompenzácií – dobrovoľných kreditov, ktoré si spoločnosti môžu kúpiť, aby dokázali, že znížili niečí emisie a nie svoje vlastné. Zatiaľ čo tento trh je plný problémov, dogmatická opozícia je zamotaná. (Názor Lex, viac na ft.com)

Európska komisia a spotrebiteľské orgány EÚ zaslali listy 20 leteckým spoločnostiam „identifikujúce niekoľko typov potenciálne zavádzajúcich ekologických tvrdení“ so zameraním na „tvrdenia leteckých spoločností, že emisie CO2 spôsobené letom by mohli byť kompenzované klimatickými projektmi alebo používaním udržateľné palivá“. Úrady predovšetkým zdôraznili, že „letecké spoločnosti musia ešte objasniť, či takéto tvrdenia možno podložiť spoľahlivými vedeckými dôkazmi“. (Jacob H. Hupart, viac na lexology.com)

Angažovanosť v oblasti klímy medzi EÚ a jej susednými krajinami v Európe presahuje rámec dialógu a spolupráce a premieta sa do podpory zosúlaďovania právnych predpisov EÚ v oblasti klímy acquis. Dohody o Európskom hospodárskom priestore. EÚ rozšírila veľké časti svojho acquis v oblasti klímy vrátane systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) smernica,  nariadenie o spoločnom úsilí a nariadenia o LULUCF do Nórska, na Island a do Lichtenštajnska. Podobne je začlenenie acquis EÚ v oblasti klímy jedným z prvkov prebiehajúcich rokovaní o dohodách o pridružení s Andorrou a San Marínom. (Viac na climate.ec.europa.eu)

Komisia plánuje cestu k dosiahnutiu cieľa, ktorým je do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu Európskej únie . Odporúča 90 % zníženie čistých emisií skleníkových plynov do roku 2040 v porovnaní s úrovňami z roku 1990, čo je v súlade s najnovšími vedeckými odporúčaniami a záväzkami EÚ v rámci Parížskej dohody.

Na dosiahnutie cieľa zníženia o 90 % do roku 2040 budú potrebné tieto opatrenia:

• plne implementovať existujúce zákony EÚ na zníženie emisií aspoň o 55 % do roku 2030
• dekarbonizovať priemysel spoliehaním sa na existujúce silné stránky, ako je veterná energia, vodná energia a elektrolyzéry. Na zintenzívnenie tejto činnosti Komisia predložila nové opatrenia na riadenie emisií uhlíka v priemysle v EÚ, v rámci ktorých sa budú investovať do technológií, ktoré dokážu zachytávať a ukladať uhlík a opätovne ho využívať.
• zvýšiť domácu výrobu v rastúcich sektoroch, ako sú batérie, elektrické vozidlá, tepelné čerpadlá, solárne články a iné
• zachovať spravodlivosť, solidaritu a sociálne politiky v jadre prechodu a pomáhať zraniteľným občanom, regiónom, podnikom a pracovníkom prostredníctvom nástrojov, ako sú Sociálny klimatický fond a Fond spravodlivej transformácie
• viesť otvorený dialóg so všetkými zainteresovanými, vrátane poľnohospodárov, podnikov, sociálnych partnerov a občanov

(Viac na commission.europa.eu)

Táto správa sa zameriava na priesečník environmentálnych zmien s pohybmi do Európskej únie zo Strednej Ázie. Prispieva k narastajúcemu množstvu literatúry o migrácii v kontexte klimatických a environmentálnych zmien1 vrátane pohybov ovplyvnených pomalými a náhlymi dopadmi zmeny klímy. Správa identifikuje nové trendy v migrácii ovplyvňujúce Európsku úniu a Strednú Áziu a rozoberá súčasný stav právnych a politických reakcií na tieto pohyby. Pomáha krajinám v Európskej únii a Strednej Ázii plniť záväzky prijaté v Globálnom pakte o bezpečnej, riadenej a regulárnej migrácii (ďalej len Globálny pakt o migrácii) súvisiace s pochopením hybných síl migrácie v kontexte klimatických a environmentálnych zmien. Odporúčania uvedené v správe by tiež mali pomôcť európskym a stredoázijským vládam vypracovať politiky, ktoré im umožnia účinnejšie reagovať na tieto pohyby. (IOM, viac na reliefweb.int)

Nástroj na podporu politiky Dohovoru primátorov spolupracoval s mestami v celej Európe, aby im pomohol implementovať opatrenia na prispôsobenie sa zmene klímy. Táto záverečná správa zhŕňa kľúčové poznatky z tohto dvojročného programu a ponorí sa do skúseností miest na ich ceste k posilneniu ich odolnosti voči zmene klímy  a implementácii adaptačných opatrení. (Viac na covenantofmayors-epublication.eu)

Len niekoľko druhov stromov je dostatočne flexibilných na to, aby prežili storočie rýchlych klimatických zmien. Európske lesy už boli vážne zasiahnuté klimatickými zmenami. V dôsledku sucha a podkôrneho hmyzu už uhynuli tisíce hektárov stromov. Vedci z Viedenskej univerzity a Technickej univerzity v Mníchove (TUM) teraz skúmali, ktoré stromy možno užitočne zalesniť. Ich výsledok: Len niekoľko druhov stromov sa hodí do budúcnosti, v Rakúsku napríklad anglický dub, lipa zimná a jedľa strieborná. Zmiešané lesy sú dôležité pre prežitie lesov, inak by mohlo dôjsť k oslabeniu lesného ekosystému ako celku. (Viac na schweizerbauer.ch)

Nový výskum z University of East Anglia (UEA) vrhá tiene na plány boja proti klimatickým zmenám . Štúdia publikovaná v Nature  poukazuje na významný nesúlad medzi opatreniami, ktoré národy sľúbili, a tými, ktoré sú skutočne potrebné na obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C, čo je kľúčový cieľ Parížskej dohody.

Výskum poukazuje na znepokojujúcu „emisnú medzeru“: množstvo CO2, ktoré sa štáty zaviazali odstrániť z atmosféry do roku 2050, je o 3,2 miliardy ton menej, než je skutočne potrebné na zabránenie najvážnejším dôsledkom zmeny klímy. (Viac na hdblog.it)

Nastal čas revolučných zmien, ktoré nemajú v histórii obdobu. Planéta Zem, majestátna 4,54 miliardy rokov, bola kedysi pokrytá zelenou farbou, ale Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo zistila, že Zem teraz stratila jednu tretinu svojho lesa ľudskou činnosťou. WWF odhaduje, že takéto zmeny vo využívaní pôdy spôsobili za posledných päť desaťročí úbytok voľne žijúcich živočíchov o 69 percent. OSN zistila, že 75 percent zemskej pôdy je znehodnotených, zatiaľ čo jej oceány sú teraz o 30 percent kyslejšie, zadusené plastovým a chemickým odpadom. (Jaydev Jana, viac na thestatesman.com)

Nezdravé prostredie zvyčajne postihuje deti viac ako dospelých. Stále rastú, v porovnaní s ich hmotnosťou sú viac vystavené vzduchu, potrave a vode. Budú viac rokov vystavení klimatickým zmenám ako ľudia, ktorí už vyrástli. Dnešné deti sú ľudia, ktorí budú musieť v budúcnosti vytvárať stále efektívnejšie riešenia týchto problémov.

Dospelí sú zodpovední za to, aby deti naučili rozsah a dôsledky zmeny klímy, pričom sa snažíme obmedziť jej vplyv na ich zdravie. Deti zažívajú čoraz ničivejšie katastrofy poháňané klimatickými zmenami, ako sú hurikány a požiare . Môže to byť skľučujúce, desivé a zdrvujúce. Čo by sa teda deti mali naučiť o zmene klímy, ktorá je vývojovo vhodná a orientovaná na akciu a zároveň vzbudzuje nádej? (od Dr. Faith Coleman, viac na studyfinds.org)

Od priemyselnej revolúcie sa priemerné globálne teploty výrazne zvýšili. Posledné desaťročie (2011-2020) bolo najteplejšie v histórii . 19 z 20 najteplejších rokov vôbec nastalo po roku 2000.

Podľa údajov služby pre zmenu klímy Copernicus  bol rok 2020 druhým najteplejším rokom s najteplejším letom v histórii . Väčšina štúdií naznačuje, že za vyššie teploty je zodpovedný nárast emisií skleníkových plynov spôsobených ľudskou činnosťou.

Globálna priemerná teplota je dnes o 0,95 až 1,2 stupňa Celzia vyššia ako na konci 19. storočia. Pre vedu je zvýšenie o dva stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami  nebezpečným prahom s katastrofálnymi následkami pre klímu a životné prostredie.

Medzinárodné spoločenstvo preto súhlasí s tým, že globálne otepľovanie musí zostať výrazne pod dvomi stupňami Celzia. (Viac na europarl.europa.eu)

Summit Carbon Solutions (SCS) a Gold Standard s potešením oznamujú významný míľnik na ceste k dekarbonizácii. Po prísnom dvojročnom procese bola Metodológia fermentácie biomasy so zachytávaním a skladovaním uhlíka (BFCSS) , vyvinutá spoločnosťou SCS s významnou podporou spoločnosti Anew Climate, schválená zlatým štandardom a je teraz k dispozícii na použitie.

Metodológia umožní vydávanie uhlíkových kreditov overeného zníženia emisií Gold Standard pre BFCSS. Dokument obsahuje kritériá na určenie oprávnenosti projektu, ako aj protokol monitorovania a kvantifikácie na presné meranie a overovanie biogénneho CO2 odstráneného zachytávaním a ukladaním. Dodržiava prísne požiadavky Gold Standard na environmentálnu integritu, záruky, zapojenie zainteresovaných strán a trvalo udržateľný rozvoj. (Viac na goldstandard.org)

Úsilie o opätovné zalesňovanie s cieľom obnoviť zásoby vyčerpaných lesov je dôležité pre riešenie klimatických zmien a pre zachytávanie a obnovu uhlíka z atmosféry Zeme. Tieto typy riešení na zníženie emisií uhlíka sú kritické po tom, čo sa rok 2023 ukázal ako najteplejší rok v histórii. Zistilo sa však, že niektoré modely sú nepresné. Nový výskum z Michiganskej štátnej univerzity zistil, že potenciál odstraňovania uhlíka v niektorých modeloch zalesňovania bol príliš zveličený – a nie o malý faktor – ale až o trojnásobok. Cieľ stanovený Parížskou dohodou z roku 2015 pre krajiny obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 stupňa je teraz blízko k prekonaniu. (Od Michiganskej štátnej univerzity, viac na phys.org)

Dňa 1. júna 2024 o 10:00 SEČ Európska komisia zverejní celkový počet kvót v obehu (TNAC) na trhu EÚ s uhlíkom v roku 2023. TNAC zohráva dôležitú úlohu pri fungovaní rezervy stability trhu (MSR) systému obchodovania s emisiami EÚ (ETS). Určuje, či sa kvóty odoberú alebo uvoľnia z MSR.

Pripravovaná publikácia TNAC bude prvou po revízii rozhodnutia 2015/1814 (rozhodnutie o MSR) a smernice 2003/87/ES (smernica o ETS) v roku 2023. (Viac na climate.ec.europa.eu)