Od roku 2010 environmentálna organizácia OSN UNEP každoročne meria emisnú medzeru – rozdiel medzi prísľubmi krajín v oblasti ochrany klímy a tým, čo je potrebné na obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5ºC alebo aspoň pod 2ºC.

Správy UNEP o nedostatkoch v emisiách sú jasné: klimatická politika si vyžaduje väčšie ambície. Táto nová štúdia teraz explicitne aplikuje tento analytický koncept na odstraňovanie oxidu uhličitého (CDR) – odstraňovanie najdôležitejšieho skleníkového plynu, CO ₂ , z atmosféry.

Štúdiu publikovanú v časopise Nature Climate Change viedol berlínsky Mercator Research Institute on Global Commons and Climate Change (MCC) a zapojil sa do nej medzinárodný tím vedcov. (University of East Anglia, viac na phys.org)

Dopyt miest po energii, zdrojoch a pôde bude v nadchádzajúcich desaťročiach celosvetovo rásť, keďže mestská populácia sa naďalej rýchlo rozrastá, a predsa len zlomok svetových miest má vypracované ciele a stratégie na prechod k čistým nulovým emisiám.

To je rázne varovanie uvedené v hlavnej novej správe, ktorú vypracovala Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA) pre G7, ktorá tvrdí, že zníženie emisií v mestách je „nevyhnutné“, aby svet splnil svoje ciele v oblasti energetiky a klímy. Dodáva, že digitálne riešenia, ktoré dokážu riadiť vzorce spotreby energie a optimalizovať mestskú infraštruktúru, môžu zohrávať významnú úlohu pri znižovaní emisií z miest. (Michael Holder, viac na businessgreen.com)

Tu, s cieľom podporiť cestu k dosiahnutiu nulových čistých emisií v mestách, posudzujeme existujúcu literatúru o odstraňovaní oxidu uhličitého (CDR) v mestskom meradle, pričom sa snažíme kvantifikovať potenciálny negatívny príspevok miest k emisiám globálne. Možnosti mestského CDR, ktoré sa tu zvažujú, zahŕňajú ukladanie uhlíka v mestskej vegetácii, pôde a budovách a zachytávanie CO ₂ z vnútorného prostredia prostredníctvom decentralizovaného priameho zachytávania vzduchu. Naše odhady potenciálu ukladania a zachytávania uhlíka naznačujú, že nasadenie možností CDR v mestskom meradle by mohlo významne prispieť ku globálnemu zmierneniu zmeny klímy spolu s podporou rozšírenia opatrení v oblasti klímy z miestnej na regionálnu a národnú úroveň. (Quirina Rodriguez Mendez, Sabine Fussová, viac na nature.com)

Greenwashing pravdepodobne poškodí povesť podniku, keď sa odhalí klamlivá činnosť. Pod pojmom „ zelené umývanie “ sa bežne rozumie, keď sa spoločnosť zapojí do praktík s cieľom uviesť do omylu alebo využiť túžbu po produktoch alebo službách šetrných k životnému prostrediu. Deje sa to tak, že sa vytvorí falošný dojem, že jeho činy, ciele alebo produkty sú ekologickejšie, než v skutočnosti sú. Skúmame, ako môžu audítori a finančné rady merať osvedčené postupy v oblasti, na ktorú sa regulačné orgány čoraz viac zameriavajú.

Greenwashing môže zavádzať investorov a spotrebiteľov, ktorí sa môžu zriecť úspor na podobných produktoch a službách tým, že platia prémiu za to, čo považujú za „zelenší“ produkt. V konečnom dôsledku táto prax predstavuje vážne riziko pre podnikanie. Je to obzvlášť znepokojujúce, pretože nedávna celosvetová kontrola náhodne vybraných webových stránok Úradu pre hospodársku súťaž a trhy zistila, že 40 % ekologických tvrdení podaných online by mohlo byť zavádzajúcich. (Aoiffe Moranová, Joanne O’Rourke, viac na lexology.com)

Definícia uhlíkovej gramotnosti je: „Uvedomenie si nákladov na oxid uhličitý a dopadov každodenného života. Činnosti a schopnosť a motivácia znižovať emisie na individuálnej, komunitnej a organizačnej báze“.

Klimatickí gramotní jednotlivci chápu, ako klimatické pozorovania a záznamy, ako aj počítačové modelovanie prispievajú k vedeckým poznatkom o klíme. Uvedomujú si základný vzťah medzi klímou a ľudským životom a mnohé spôsoby, akými klíma vždy zohrávala úlohu v ľudskom zdraví.

Výskumníci objavili chýbajúci kúsok skladačky za vzácnym otvorom v morskom ľade okolo Antarktídy, ktorý bol takmer dvakrát väčší ako Wales a vyskytol sa počas zimy 2016 a 2017. Štúdia zverejnená dnes [1. mája 2024] v časopise Science Advances odhaľuje kľúčový proces, ktorý vedcom unikal, pokiaľ ide o to, ako sa otvor, nazývaný polynya, mohol vytvoriť a pretrvávať niekoľko týždňov.

Tím vedcov z University of Southampton, University of Göteborg a University of California San Diego študoval polynyu Maud Rise – pomenovanú po ponorenom horskom útvare vo Weddellovom mori, nad ktorým rastie.

Zistili, že polynya vznikla v dôsledku zložitých interakcií medzi vetrom, oceánskymi prúdmi a jedinečnou geografiou oceánskeho dna, ktoré prenáša teplo a soľ smerom k povrchu. (UNIVERSITY OF SOUTHAMPTON, viac na eurekalert.org)

Spoločne si môžeme klásť otázky a hľadať odpovede, ako stromy v krajine ovplyvňujú kvalitu ovzdušia, znižujú dôsledky zmeny klímy a aké sú ďalšie pozitíva pre ľudí.

„Publikácia obsahuje inšpirácie pre všetkých, ktorým príroda a vzťah k nej nie je ľahostajný,“ týmito slovami vyjadril svoje pocity páter Cyril z rádu Františkánov vo Fiľakove.

Dielo sa po úvodných informáciách o kvalite ovzdušia na Slovensku delí do kapitol, kde sa oboznámime s charakteristikou vybraných stromových formácií v sídle a v krajine.

Popularizačný text určený širokej verejnosti je koncipovaný beletristickým podaním. (Viac na populair.sk)

V Európe by sa do konca storočia mohol počet druhov stromov vhodných na boj proti úbytku lesov znížiť o tretinu v dôsledku klimatických zmien. Štúdia publikovaná v „Nature Ecology & Evolution“ vyvoláva poplach. Zistenia naznačujú, že niektoré stromy by mohli byť ohrozené aj v scenár, v ktorom by zmena klímy bola mierna. Úmrtnosť európskych stromov sa za posledné tri desaťročia dramaticky zvýšila, čo prinútilo orgány zamyslieť sa nad tým, ako zachovať lesné ekosystémy. Johannes Wessely z Viedenskej univerzity v Rakúsku a kolegovia hodnotili distribúciu 69 pôvodných druhov stromov v Európe vrátane jaseňa, dubu, vŕby a jarabiny v prírodnom prostredí aj na plantážach. Vedci potom modelovali ich schopnosť prežiť do konca storočia na základe troch klimatických scenárov, ako je reprezentatívnosť, koncentrácia, krajina. (Vuac na agi.it)

Zem, naša živá planéta, bola počas svojej histórie svedkom nespočetných klimatických zmien, z ktorých každý zanechal nezmazateľnú stopu v krajine a živote, ktorý udržiava. V srdci tohto zložitého tanca medzi klímou a životom sú rastliny , tichí architekti zemskej atmosféry a kľúč k pochopeniu reakcie našej planéty na naliehavý problém globálneho otepľovania. (Eric Ralls, viac na Earth.com)

Projekt Climateurope2 financovaný EÚ každoročne formuluje kľúčové posolstvá pre štandardizáciu klimatických služieb, použiteľné pre európske normalizačné orgány a príslušné organizácie. Ich cieľom je podporovať rozvoj vysokokvalitných a ľahko dostupných služieb v oblasti klímy, a to aj pre tvorcov politík. (Viac na climate-adapt.eea.europa.eu)

Podľa prevládajúceho názoru poháňa infláciu klimatické zmeny. Takto to určil Postupimský inštitút pre výskum klimatických vplyvov – a mnohé médiá túto údajnú súvislosť papagájujú. Z určitého ekonomického hľadiska však táto rovnica nie je správna.

Ceny – tu na trhu tovarov – vznikajú z ponuky a dopytu. Klimatické zmeny môžu sťažiť produkciu ponuky, napríklad kvôli nedostatku vody atď. – to však nemusí mať nevyhnutne nič spoločné s dopytom. To neodpovedá na otázku, či potom bude dopyt automaticky len za vyššie ceny ako doteraz. Stanovenie cien nie je automatické, aj keď učebnica ekonómie na hodinách jednoduchej ekonómie by to pravdepodobne takto vnímala. (NEOPRESSE, viac na neopresse.com)

Vojny, konflikty, posun doprava – a potom klimatická kríza. To znepokojuje väčšinu ľudí. Pohľad do zahraničia ukazuje rozdiely.

Düsseldorf – Podľa nedávneho prieskumu sa každý piaty človek v Nemecku obáva klimatických zmien každý deň. V prieskume audítorskej firmy PwC, ktorý mala pred zverejnením k dispozícii Nemecká tlačová agentúra, to uviedlo 19,8 percenta. (Viac na merkur.de)

otepľovaním sa pozornosť obracia na zmysluplné spôsoby, ako riešiť druhý najdôležitejší plyn v oblasti zmeny klímy . Zatiaľ čo CO2 predstavuje 66 percent nárastu tepla na svetový povrch, emisie metánu prispievajú 16 percentami. Napriek svojmu menšiemu trhovému podielu na emisiách spôsobených klimatickými zmenami sa metán podľa amerického Národného úradu pre oceán a atmosféru od predindustriálnych čias podieľal na globálnom otepľovaní približne 30 percentami a od ukladania záznamov sa šíri rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. začala v 80. rokoch 20. storočia. Aj keď sa emisie CO2 počas blokád súvisiacich s pandémiou v roku 2020 spomalili, atmosférický metán vystrelil a teraz je na najvyššej úrovni za 800 000 rokov. Metán bol v predindustriálnej atmosfére prítomný v množstve 800 častíc na miliardu (ppb); dnes je to 1 800 ppb. (Marka Rowea, viac na geographical.co.uk)

Získajte pohľad odborníka na hrozbu globálneho mieru a bezpečnosti, ktorú predstavuje zmena klímy. Pripojte sa k koordinátorovi programu pokročilých akademických programov Lamovi Elhatowovi a zúčastnite sa kurátorského rozhovoru so Swathim Veeravalli , riaditeľom klimatickej bezpečnosti a adaptácie pre Národnú bezpečnostnú radu.

Diskusia sa bude zaoberať hlbokými bezpečnostnými výzvami, ktoré nás čakajú v súvislosti s našimi klimatickými zmenami, vrátane zvýšeného potenciálu konfliktov, obáv o národnú bezpečnosť a hrozieb pre ľudskú bezpečnosť. Veeravalli bude čerpať zo svojich skúseností s Národnou bezpečnostnou radou a ako interdisciplinárna výskumná vedkyňa, aby poskytla prehľad o rizikách a perspektívnom posune potrebnom na navrhnutie inkluzívnych, udržateľných stratégií, ktoré riešia mnohostrannú povahu bezpečnostných hrozieb súvisiacich s klímou. (Viac na hub.jhu.edu)

Green City Times vytvorilo príručku o politikách a strategických opatreniach na zmiernenie zmeny klímy, ktoré sa musia implementovať, aby sa celosvetovo dosiahli čisté nulové emisie skleníkových plynov (GHG). Aby bolo možné efektívne konať v oblasti klímy, všetky národy, štáty a krajiny na celom svete musia dosiahnuť klimatické ciele, ktoré stanovil Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC).

Ciele na zníženie emisií skleníkových plynov boli prvýkrát načrtnuté v Parížskej klimatickej dohode. Ciele znižovania emisií skleníkových plynov sa odvtedy stali ambicióznejšími, takže teraz zahŕňajú ciele nulovej čistoty a uhlíkovej neutrality. (Viac na greencitytimes.com)

Účinky globálneho otepľovania spôsobeného človekom možno čoraz častejšie pozorovať na celom svete. Táto klimatická katastrofa sa nezastaví ani v Nemecku. Aj tu sme už dlho konfrontovaní s odumieraním lesov, vysychaním jazier a rašelinísk a silnými záplavami – volanie o pomoc zo strany klímy. Správy IPCC od Medzivládneho panelu pre zmenu klímy hovoria znova a znova: Musíme konať okamžite. V najhoršom prípade dosiahneme klimatický cieľ 1,5 stupňa medzi rokmi 2030 a 2035 – ale veľmi pravdepodobne pred rokom 2040. (Benjamin Thiessen, Matthias Schwarzer, viac na nw.de)

Nová metodika je prvou svojho druhu z hlavného štandardu a umožní vydávanie uhlíkových kreditov na decentralizované spracovanie organického odpadu. Prístup, ktorý bol dnes zverejnený, znamená, že uhlíkové kredity môžu byť vydané tak, aby odrážali zníženie emisií spojené so spracovaním potravinového odpadu na mieste a zabránením odvážaniu odpadu na skládku. Metodika „ Znižovanie emisií metánu zo skládok prostredníctvom decentralizovaného spracovania organického odpadu “, ktorú vyvinula spoločnosť Lomi the Smart Waste™ na recykláciu potravín, po konzultácii s Carbonomics, bola schválená technickým poradným výborom Gold Standard a je teraz k dispozícii na použitie. (Viac na goldstandard.org)

Indický oceán zažíva bezprecedentné a zrýchlené otepľovanie, ktoré môže pokračovať počas celého storočia, pokiaľ sa okamžite neznížia skleníkové plyny (GHG). Nová štúdia publikovaná v časopise Science Direct  predpovedala, že medzi rokmi 2020 a 2100 by sa Indický oceán mohol otepľovať rýchlosťou 1,7 až 3,8 stupňa Celzia za storočie.

To by mohlo viesť k rozsiahlym sociálno-ekonomickým vplyvom spolu s významnými vplyvmi na biodiverzitu, najmä na koralové útesy.

„Budúce zvýšenie obsahu tepla sa rovná pridávaniu energie jedného výbuchu atómovej bomby v Hirošime každú sekundu, celý deň, každý deň, celé desaťročie,“ povedal Roxy Mathew Koll, klimatológ z Indického inštitútu tropickej meteorológie a hlavný autor. štúdie, v rozhovore pre Down To Earth . (Akshit Sangomla, viac na downtoearth.org.in)