Uhlíková neutralita

Uhlíková neutralita je situácia, v ktorej sú emisie CO2 spojené s ľudskou činnosťou v celosvetovom meradle kompenzované schopnosťou ekosystémov absorbovať tieto emisie uhlíka. Na dosiahnutie uhlíkovej neutrality teda nejde o nulové emisie CO2, ale o dosiahnutie bodu rovnováhy medzi množstvom emisií skleníkových plynov vypúšťaných vo svete a schopnosťou Zeme zachytávať a ukladať oxid uhličitý. IPCC (Medzivládny panel pre zmenu klímy) to zopakoval vo svojej najnovšej správe: obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C si bude vyžadovať dosiahnutie „uhlíkovej neutrality“ do roku 2050.

Výbor pre environmentálny audit odporučil zvýšiť objem dreva v stavebníctve a rozšíriť produktívne lesníctvo v Spojenom kráľovstve, aby sa dosiahol cieľ do roku 2050. Vo svojej najnovšej správe „ Vidieť drevo pre stromy: príspevok lesného a drevárskeho sektora k biodiverzite a čistým nulovým cieľom“ – Výbor pre environmentálny audit odporučil zvýšiť objem dreva v stavebníctve a rozšíriť produktívne lesné hospodárstvo v Spojenom kráľovstve s cieľom pomôcť dosiahnuť čistú nulu do 2050.   Za posledný rok si poslanci vypočuli rad odborníkov z odvetvia o najlepších spôsoboch, ako rozšíriť udržateľný a odolný domáci drevársky sektor. Vyšetrovanie prichádza po tom, ako Výbor pre zmenu klímy uznal drevo za kľúčové pre dekarbonizáciu zastavaného prostredia. 

Podľa najnovšej štúdie prevádzkovateľa elektrického systému National Grid (ESO) bude Británia v najbližších troch desaťročiach bojovať o dosiahnutie čistých nulových emisií uhlíka, pokiaľ spotrebitelia nebudú pripravení zmeniť svoje spotrebiteľské správanie. V novej správe Future Energy Scenarios 2023 ESO navrhuje nízkouhlíkové kotly alebo tepelné čerpadlá, konverziu na elektrické vozidlá a obdobia flexibility dopytu, pri ktorých sa zníži spotrebovaná energia, to všetko by mohlo byť potrebné, aby krajina splnila vládne ciele v oblasti klímy. (NICHOLAS EARL)

Národný energetický a klimatický plán tak, aby krajina dosiahla do roku 2050 uhlíkovú neutralitu a naplnila požiadavky Európskej zelenej dohody (European Green Deal). V spoločnej výzve adresovanej vládnym predstaviteľom to tvrdí skupina organizácií a odborníkov, ktorých zastrešila Slovenská klimatická iniciatíva (SKI). Signatármi výzvy sú okrem SKI platforma Budovy pre budúcnosť, Slovenská rada pre zelené budovy (SKGBC), Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI), Asociácia výrobcov elektriny zo slnka (AVES), Greenpeace, Inštitút cirkulárnej ekonomiky (ICIEN) Slovenská bioplynová asociácia, komunikačná agentúra GreenTalk, ale aj firmy ako PW Energy či Knauf Insulation. (Radovan Potočár, energie-portál.sk)

Byť si vedomý uhlíka je ťažké. Naše najväčšie emisie CO2 môžu pochádzať z každodenných činností, o ktorých máme najmenšie podozrenie. Uvedomenie si vplyvu, ktorý má náš životný štýl na našu planétu, je prvým krokom k jeho zníženiu . Vytváranie nulových emisií CO2 je pre väčšinu z nás nereálne, ale existuje spôsob, ako to vrátiť. Pomocou Carbon/Neutral môžete kompenzovať svoje zostávajúce emisie podporou environmentálnych projektov, ktorých poslaním je mať čistý pozitívny ekologický dopad. Spolu môžeme byť uhlíkovo/neutrálni .

Švédsky parlament sa tento týždeň formálne vzdal svojho cieľa dosiahnuť nulové čisté emisie skleníkových plynov do roku 2045 iba s využitím obnoviteľnej energie. Krajina sa teraz snaží postaviť ďalšie jadrové reaktory. Táto voľba podľa pozorovateľov nepriamo akceptuje zlú kvalitu nespoľahlivej veternej a slnečnej energie. Dokazuje to všeobecnú stratu viery v severské krajiny, ktoré boli priekopníkmi v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. Odhaľuje tiež, že plány západných krajín dosiahnuť čistú nulu sú neudržateľné. (HALED ABOU ZAHR, ARABNEWS)

S uvedomením si klímy a snahou o čisté nulové emisie, ktoré sú teraz pevne zakotvené ako aspekt ESG, teraz právnické firmy prechádzajú rovnakou kontrolou, ktorej čelia ich nadnárodní klienti. Pre väčšinu právnických firiem, ak nie pre všetky, je teraz postoj ku klimatickým zmenám hygienickým faktorom. Vo všetkých sektoroch je adaptácia podnikov a obchodných modelov tak, aby prosperovali v „nulovej“ ekonomike (a prežili prechod do nej), kritickou komerčnou nevyhnutnosťou. Je to tiež, najmä v prechodnom období, v ktorom sa práve nachádzame, komunikačný imperatív. Riziko reputácie je veľké. Na prvý pohľad sa však môže zdať, že právny sektor sa v tejto otázke z hľadiska dobrého mena nemá čoho báť.

Budúci týždeň počas plenárneho zasadania bude Európsky parlament hlasovať o uznesení, kde žiada od EÚ, aby sa zaviazala, že do roku 2050 dosiahne uhlíkovú neutralitu. Ide o súčasť úsilia na splnenie cieľov Parížskej klimatickej dohody. Hlasovanie sa koná v čase pred decembrovou klimatickou konferenciou OSN COP25 v Madride. Cieľom Parížskej dohody je udržať globálne otepľovanie pod úrovňou 2 stupňov Celzia a pokračovať v úsilí na to, aby sme ho obmedzili na 1,5°C. Inak sa nevyhneme  katastrofickým scenárom, ktoré so sebou prinesú zmeny podnebia. Dohodu podpísalo dokopy 194 krajín. Medzi jej signatármi sú aj členské štáty EÚ i Únia ako celok. Tie sa navzájom koordinujú a stanovili si spoločné ciele na redukciu emisií.