Mestá po celom svete čelia rastúcim výzvam, ktoré prináša klimatická zmena, časté vlny horúčav a narastajúce znečistenie. V reakcii na tieto problémy sa stále viac presadzujú prírodné riešenia (NbS), ktoré využívajú prírodné systémy na riešenie mestských (viac…)

Nový výskum poukazuje na to, že ekonomické dopady klimatických zmien, najmä extrémnych teplôt, sú oveľa rozsiahlejšie a nákladnejšie, než sa doteraz predpokladalo. Štúdia, ktorá využíva údaje z talianskych firiem a podrobné klimatické záznamy, (viac…)

V úsilí o splnenie Parížskej dohody a obmedzenie globálneho otepľovania na „výrazne pod 2 °C“ čelí svet obrovskej výzve: globálna ekonomika dekarbonizuje minimálne päťkrát pomalšie, než je potrebné. V tomto kontexte sa (viac…)

Nedávny výskum odhalil prekvapivý rozpor medzi vnímaním a realitou, pokiaľ ide o globálnu ochotu verejnosti prispievať ku klimatickým opatreniam. Štúdia zistila, že účastníci valného zhromaždenia OSN pre životné (viac…)

Klimatická zmena predstavuje jednu z najväčších výziev našej doby. Hoci ústredným bodom jej zmierňovania je znižovanie emisií skleníkových plynov, nevyhnutné je aj odstraňovanie atmosférického CO2, keďže technologické riešenia zatiaľ nie sú (viac…)

Nedotknutý subantarktický Heardov ostrov, austrálske vonkajšie územie nachádzajúce sa približne 4 100 kilometrov juhozápadne od Perthu a 1 700 kilometrov severne od Antarktídy, zažíva dramatický úbytok ľadovcov v dôsledku klimatických zmien. (viac…)

Ako klimatické zmeny naďalej zvyšujú teploty po celom svete, vplyv extrémneho tepla je čoraz citeľnejší, a to aj v Európe, ktorá sa otepľuje dvojnásobne rýchlejšie ako svetový priemer. Tepelný stres, stav vyplývajúci z boja tela regulovať svoju (viac…)

Klimatická zmena má za následok častejšie a intenzívnejšie prírodné katastrofy. Deti nie sú len obeťami týchto katastrof, ale čoraz viac sa prejavujú ako kľúčoví činitelia zmien. Sú obzvlášť zraniteľné, či už ako priame obete (viac…)

Keď hovoríme o klimatických zmenách, väčšina z nás si predstaví topiace sa ľadovce, extrémne počasie alebo migráciu zvierat. Len málo ľudí si však uvedomuje, že jedným z najzraniteľnejších orgánov v čase klimatickej krízy je ľudský mozog. (viac…)

Mikroplasty — drobné, no ničivé. Neviditeľné voľným okom, no citeľné v každej časti planéty — aj v našich telách. Táto neviditeľná forma znečistenia si nachádza cestu do potravín, vzduchu, vody a ľudských orgánov. Ich vplyv sa však nekončí pri našom zdraví– mikroplasty nesú (viac…)

Klimatická kríza, poháňaná skleníkovými plynmi, predstavuje jednu z najvýraznejších čŕt života v 21. storočí. Svedčí o tom fakt, že hoci rok 2025 pravdepodobne nebude najteplejším rokom v histórii – keďže ním bol rok 2023 a bude aj rok 2024 – stále bude s (viac…)

V čase, keď sa planéta potýka s bezprecedentnými environmentálnymi výzvami, získavajú právne nástroje na riešenie klimatickej krízy čoraz väčší význam. Významným prelomom na globálnej úrovni je nedávne (viac…)

Klimatická zmena je jednou z najnaliehavejších výziev našej doby a doprava zohráva kľúčovú úlohu v jej eskalácii. Najmä vo vidieckych turistických regiónoch je podiel turistov prichádzajúcich autom vysoký. (viac…)

Fiktívny pohľad do budúcnosti, ktorý sa stáva skutočnosťou. Rok 2040 prináša naplnenie najhorších prognóz – kolaps grónskeho ľadu, zastavenie oceánskej cirkulácie i odumieranie amazonského pralesa. (viac…)

Európska komisia prostredníctvom štúdie vypracovanej spoločnosťou RAMBOLL Management Consulting preskúmala, ako najlepšie začleniť klimatické a environmentálne ciele do viacročného finančného rámca (VFR) po roku (viac…)

Lesy pokrývajú približne 40 % územia Európskej únie (EÚ) a v období rokov 1990 až 2022 pohltili asi 10 % emisií EÚ pochádzajúcich z ľudskej činnosti. Tento proces odstraňovania uhlíka z atmosféry sa bežne označuje ako (viac…)

Svetový deň ochrany prírody pripadá každoročne na 28. júl. Tento deň bol oficiálne vyhlásený už na Konferencii OSN o životnom prostredí v Štokholme v roku 1972. Vznikol ako globálny apel na ochranu životného prostredia – na zachovanie rovnováhy medzi (viac…)

Klimatická inflácia znamená rast cien potravín spôsobený výkyvmi počasia a dlhotrvajúcimi zmenami klímy, nie monetárnymi či dopytovými faktormi. Extrémne suchá, povodne, horúčavy či nepredvídateľné zmeny sezón (viac…)

Globálne otepľovanie sa odráža najmä v oceánoch, ktoré absorbujú takmer 90 % nadbytočného tepla v klimatickom systéme. Podľa NOAA bol rok 2024 najteplejší v histórii aj pre povrch oceánov – prakticky všetky (viac…)

Globálny uhlíkový projekt (GCP) každoročne zostavuje aktualizovaný globálny uhlíkový rozpočet, ktorý syntetizuje najnovšie odhady antropogénnych emisií CO2, pozemných a oceánskych ponorov a rýchlosti rastu atmosférického CO2. Zvyšok medzi (viac…)