Na dosiahnutie globálnych klimatických cieľov nestačia len opatrenia na strane ponuky. Čoraz viac sa zdôrazňuje rastúci význam riešení na strane dopytu. Z pohľadu spotreby, zohľadňujúc všetky emisie v dodávateľských reťazcoch, je spotreba domácností priamo aj nepriamo zodpovedná za približne dve tretiny celkových emisií skleníkových plynov (GHG). Preto je prechod na nízkouhlíkové spotrebné vzorce kľúčovou súčasťou zmierňovania klimatických zmien.

Literatúra o uhlíkovej nerovnosti zdôrazňuje dôležitosť spravodlivých opatrení na strane dopytu. Riešenie klimatických zmien si vyžaduje mnohostranný prístup, ktorý zahŕňa znižovanie emisií u vysokých emitentov a zároveň podporu tých, ktorí čelia prekážkam pri prechode na nízkouhlíkový život, ako je energetická chudoba. Štúdie zistili, že v roku 2019 boli najbohatšie domácnosti hlavnými prispievateľmi k emisiám súvisiacim so spotrebou. Napríklad, 23,7 % svetovej populácie prekračuje globálny priemer emisií na obyvateľa potrebný na udržanie globálneho otepľovania pod 2 stupňami. Tieto domácnosti zodpovedajú za približne 78,1 % globálnych výdavkov a prispievajú 63,7 % k emisiám súvisiacim so spotrebou v 116 analyzovaných krajinách. To podčiarkuje naliehavú potrebu zamerať opatrenia na strane dopytu špecificky na uhlíkovo náročné aktivity týchto najvyšších emitentov, keďže títo najviac prispeli ku klimatickým zmenám a majú najväčšiu kapacitu na znižovanie emisií. Zdroje naznačujú, že vysokí emitenti pochádzajú zo všetkých regiónov sveta, nielen z vysokopríjmových krajín.

Na dosiahnutie zmiernenia na strane dopytu je nevyhnutné osvojiť si nízkouhlíkový životný štýl, ktorý minimalizuje emisie skleníkových plynov. Štúdia kvantifikovala potenciál znižovania emisií skleníkových plynov pomocou 21 nízkouhlíkových výdavkov. Tieto výdavky zahŕňajú zmeny v priamej spotrebe energie, spotrebe domácností a nepriamych priemyselných vstupoch.

Analýza identifikovala hotspoty uhlíkovej stopy domácností v rôznych kategóriách spotreby, pričom vyššie výdavky sa globálne premietajú do vyšších uhlíkových stôp. Výdavky na budovy a jedlo bývajú najväčšími prispievateľmi k emisiám. Bohatšie domácnosti majú väčší podiel emisií zo služieb a mobility.

Samostatná implementácia 21 nízkouhlíkových výdavkov vykazuje značný potenciál zníženia emisií. Medzi opatrenia s vysokým potenciálom patrí zníženie využívania komerčných služieb (až 10,9 %), prechod na zdravú vegánsku stravu (8,3 % zníženie). Implementácia štandardov pasívnych domov môže viesť k 6,0 % zníženiu. V oblasti mobility, prechod z osobných vozidiel na verejnú dopravu, práca z domu a zníženie leteckej dopravy na polovicu by mohli znížiť emisie o 1,4–3,6 %. Opatrenia typu „Vyhni sa“ (Avoid) vo všeobecnosti vykazujú vyšší potenciál, nasledované stratégiami typu „Presuň sa“ (Shift). Potenciál zmiernenia sa líši aj medzi regiónmi a krajinami.

Pri hodnotení kumulatívneho potenciálu implementácie týchto opatrení súčasne, za predpokladu ich rozsiahleho prijatia domácnosťami prekračujúcimi uhlíkový prah, štúdia odhaduje globálne zníženie uhlíkovej stopy o 10,4 gigaton CO2e. To predstavuje 40,1 % emisií domácností založených na spotrebe v 116 analyzovaných krajinách, alebo 31,7 % globálnej uhlíkovej stopy domácností v roku 2017. Najväčšie zníženie pochádza zo zmien vo výdavkoch na mobilitu (11,8 %), služby (10,2 %) a jedlo (8,2 %). Krajiny v Severnej Amerike, Európe a Strednej Ázii a Latinskej Amerike a Karibiku vykazujú značný relatívny potenciál zmiernenia. Zaujímavým zistením je nečakaný potenciál na strane dopytu v niektorých krajinách subsaharskej Afriky, ako sú Maurícius, Namíbia a Čad, ktoré boli v predchádzajúcich štúdiách často prehliadané.

Je však kľúčové uznať, že úspory emisií sú často kompenzované tzv. rebound efektmi (efektom odrazu). Ide o neúmyselné dôsledky, keď sa ušetrené peniaze z prijatia nízkouhlíkového opatrenia (napr. zníženie spotreby energie) minú na iné produkty alebo služby, čo môže viesť k nárastu emisií v iných oblastiach. Štúdia sa zamerala na nepriame rebound efekty medzi konečnými spotrebiteľmi. V závislosti od scenárov opätovného míňania ušetrených peňazí sa odhadovaný nepriamy rebound efekt pohybuje od 6,5 % do 45,8 % očakávaných globálnych znížení emisií. Tento efekt by mohol offsetovať úspory uhlíka o 0,7–4,8 gigaton CO2e. Rozsah rebound efektu sa líši v závislosti od vzorcov opätovného míňania. Rozvíjajúce sa a rozvojové ekonomiky sú náchylnejšie zažiť výraznejšie situácie „backfire“ (návratu) spôsobené takýmto opätovným míňaním.

Zavedenie nízkouhlíkových zmien životného štýlu si vyžaduje politickú podporu. Kombinácia regulačných, ekonomických a informačných nástrojov je vo všeobecnosti účinnejšia než spoliehanie sa na jednotlivé nástroje. Tieto politiky by mali byť prispôsobené rôznym krajinám a príjmovým skupinám.

Nízkouhlíkový životný štýl môže zohrávať kľúčovú úlohu v krátkodobom a strednodobom úsilí o zmiernenie klimatických zmien. Tieto opatrenia ponúkajú rýchly a efektívny spôsob zníženia emisií. Na dosiahnutie zmysluplného a rozsiahleho prijatia nízkouhlíkového životného štýlu musia politiky riešiť aj stranu výroby, aby zabezpečili, že udržateľné možnosti budú široko dostupné a cenovo dostupné. JaroR

Celá štúdia bola publikovaná v časopise nature.com

Glosár kľúčových pojmov

• Nízkoemisné životné štýly: Spôsoby života a spotrebné vzorce, ktoré vedú k nižším emisiám skleníkových plynov.
• Dopytovo orientované riešenia: Opatrenia na zmiernenie zmeny klímy, ktoré sa zameriavajú na zmenu spotreby a správania spotrebiteľov.
• Globálny multiregionálny model vstup-výstup (MRIO): Ekonomický model, ktorý sleduje tok tovarov a služieb medzi rôznymi sektormi a regiónmi, čím umožňuje analýzu emisií pozdĺž globálnych dodávateľských reťazcov.
• Uhlíková stopa: Celkové množstvo emisií skleníkových plynov spôsobených jednotlivcom, organizáciou, produktom alebo udalosťou. V tejto štúdii sa zameriava na spotrebu domácností.
• Emisie na báze spotreby: Emisie skleníkových plynov, ktoré vznikajú v dôsledku spotreby tovarov a služieb v danom regióne, vrátane emisií vyprodukovaných inde pri výrobe a preprave týchto tovarov a služieb.
• Uhlíková nerovnosť: Nerovnomerné rozdelenie uhlíkových emisií medzi rôzne skupiny obyvateľstva, často súvisiace s úrovňou príjmu a spotreby.
• Rámec „avoid-shift-improve“: Holistický prístup k zmenám nízkoemisného životného štýlu, ktorý zahŕňa absolútne zníženie spotreby (avoid), zmenu spotrebných vzorcov (shift) a zlepšenie efektívnosti (improve).
• Rebound efekt (efekt spätného rázu): Nezamýšľané následky, kde úspory (napríklad peňazí alebo energie) dosiahnuté prijatím efektívnejšieho alebo nízkoemisného správania sú čiastočne alebo úplne kompenzované zvýšenou spotrebou iných tovarov alebo služieb.
• Nepriamy rebound efekt: Rebound efekt, kde úspory (napríklad peňazí) z jedného typu spotreby vedú k zvýšenej spotrebe iných tovarov a služieb v iných sektoroch.
• Marginálne podiely na výdavkoch (marginal expenditure shares): Podiel dodatočných výdavkov vynaložených na konkrétnu komoditu pri každom zvýšení celkových výdavkov o jeden dolár.