Nedávny výskum odhalil prekvapivý rozpor medzi vnímaním a realitou, pokiaľ ide o globálnu ochotu verejnosti prispievať ku klimatickým opatreniam. Štúdia zistila, že účastníci valného zhromaždenia OSN pre životné prostredie (UNEA-6) v roku 2024 výrazne podceňujú skutočnú ochotu verejnosti prispieť 1 % svojho osobného príjmu na boj proti klimatickým zmenám. V priemere delegáti odhadovali túto ochotu na 37 %, zatiaľ čo celosvetový prieskum ukázal, že v skutočnosti je to až 69 %. Tento takmer o polovicu nižší odhad naznačuje, že osoby zapojené do tvorby globálnych environmentálnych politík by mohli mať silnejší mandát na ambicióznejšie klimatické opatrenia, než si uvedomujú.

Podrobnosti štúdie a zistenia:

• Vnímanie vs. Realita: Priemerný odhad účastníkov UNEA-6 bol 37,8 % ochoty verejnosti, zatiaľ čo skutočná hodnota, odvodená z reprezentatívneho globálneho prieskumu s takmer 130 000 jednotlivcami zo 125 krajín (Andre et al.), je 69 %. Iba 18,8 % opýtaných delegátov odhadlo percento rovné alebo vyššie ako 69 %.
• Kto bol skúmaný: Štúdia zahŕňala 191 účastníkov z 53 krajín, ktorí sa zúčastnili UNEA-6. Do vzorky boli zahrnutí vládni úradníci, zástupcovia OSN a multilaterálnych inštitúcií, ako aj delegáti z akademickej sféry, mimovládnych organizácií (MVO) a súkromného sektora.
• Žiadne rozdiely medzi politikmi a nepolitikmi: Výskumníci nezistili žiadne významné rozdiely v odhadoch medzi tými, ktorí priamo ovplyvňujú tvorbu politiky (napr. vládni zástupcovia), a tými, ktorí nie sú priamo zapojení do politických rokovaní (napr. akademici, MVO). Obe skupiny preukázali podobné podcenenie.
• Vysoká environmentálna uvedomelosť delegátov: Napriek tomu, že 88 % účastníkov uviedlo, že sú veľmi alebo extrémne znepokojení klimatickými zmenami, ich odhady verejnej ochoty odzrkadľujú fenomén „pluralistickej ignorancie“, pri ktorom jednotlivci podceňujú, nakoľko sú iní ľudia znepokojení klimatickými zmenami a ochotní konať. Znalosti o klíme alebo vnímaná účinnosť verejnosti neviedli k presnejším odhadom.
• Možné príčiny podcenenia: Aj keď štúdia nemohla tieto mechanizmy priamo potvrdiť, predchádzajúce výskumy naznačujú, že mispercepcie môžu byť ovplyvnené:
  • Nedostatkom hlasných verejných diskusií o klimatických zmenách.
  • Častou expozíciou jednotlivcom s konkrétnymi ideologickými názormi.
  • Spôsobom, akým sú verejné názory prezentované v médiách.
  • Vplyvom lobingu a príspevkov na kampane, ktoré môžu skresliť vnímanie politikov o verejných preferenciách.

Dôsledky a budúci výskum:

Zistenia majú dôležité dôsledky pre globálne klimatické riadenie. Naznačujú, že osoby v rôznych úlohách na medzinárodných environmentálnych fórach môžu konať na základe slabšieho predpokladu verejného mandátu, než aký v skutočnosti existuje. Pre tých, ktorí sú priamo zapojení do politických rokovaní, by to mohlo potenciálne ovplyvniť ich ambície v oblasti politiky. Informovanie politických predstaviteľov o aktuálnom stave verejnej mienky v oblasti klimatických zmien by preto mohlo byť cenným cieľom. Predchádzajúci výskum ukázal, že poskytovanie údajov o verejnej mienke tvorcom politík môže ovplyvniť politické prejavy, osobné názory a politické rozhodnutia.

Budúci výskum by mal rozšíriť tieto zistenia na väčšie a reprezentatívnejšie vzorky, využiť kvalitatívne metódy (ako rozhovory) na odhalenie vplyvov, ktoré formujú vnímanie politických aktérov, a skúmať vnímanie verejných názorov na špecifické typy klimatických politík.

Celkovo štúdia zdôrazňuje, že napriek širokej verejnej podpore pre klimatické opatrenia, tí, ktorí sú priamo zapojení do medzinárodných environmentálnych politík, si túto úroveň podpory neuvedomujú, čo môže brániť ambicióznejšej akcii. JRi