V čase, keď sa planéta potýka s bezprecedentnými environmentálnymi výzvami, získavajú právne nástroje na riešenie klimatickej krízy čoraz väčší význam. Významným prelomom na globálnej úrovni je nedávne Poradné stanovisko 32/2025 (Opinión Consultiva 32/2025), ktoré vydal Medziamerický súd pre ľudské práva (La Corte Interamericana de Derechos Humanos) 3. júla 2025. Toto stanovisko je výsledkom žiadosti vlád Čile a Kolumbie, ktoré požiadali Súd o objasnenie povinností štátov v reakcii na klimatickú núdzovú situáciu v rámci medzinárodného práva ľudských práv. Hoci pochádza z regionálneho súdu, jeho závery majú potenciál formovať medzinárodné právo a prístup k ochrane životného prostredia a ľudských práv na celom svete.

Uznanie práva na zdravú klímu ako autonómneho práva Jedným z najkľúčovejších aspektov stanoviska je uznanie „ľudského práva na zdravú klímu“ ako autonómneho práva. Toto právo je odvodené od práva na zdravé životné prostredie, ale umožňuje vymedziť štátne povinnosti, ktorých plnenie môže byť vyžadované nezávisle od iných environmentálnych záväzkov. Súd ďalej spresňuje, že „zdravá klíma“ je taká, ktorá vyplýva z klimatického systému bez nebezpečných antropogénnych zásahov pre ľudí a pre prírodu. Toto uznanie povyšuje klimatickú krízu na základnú otázku ľudských práv.

Posilnené povinnosti štátov v reakcii na klimatickú núdzovú situáciu Stanovisko jasne stanovuje posilnené povinnosti štátov v rámci klimatickej núdzovej situácie. Medzi ne patria:

• Predchádzanie a zmierňovanie environmentálnych a klimatických škôd.
• Prispôsobovanie politík a noriem tak, aby reagovali na zmeny klímy.
• Zabezpečenie komplexnej nápravy, ak dôjde k porušeniu práv z klimatických príčin.
• Zdržanie sa prijímania regresívnych politík, ktoré by mohli situáciu zhoršiť.

Klimatická spravodlivosť a rovnocennosť Dôležitým bodom je aj princíp spoločných, avšak diferencovaných zodpovedností. Súd uznáva, že krajiny s väčšou zodpovednosťou za klimatickú zmenu by mali konať vo väčšej miere než krajiny s menším vplyvom na klimatickú krízu. Taktiež sa zdôrazňuje potreba chrániť zraniteľné skupiny, ktoré sú často najviac postihnuté dôsledkami zmeny klímy.

Účasť, prístup k spravodlivosti a transparentnosť Pre efektívnu ochranu práv sú nevyhnutné aj záväzky štátov týkajúce sa prístupu k informáciám a účasti verejnosti. Štáty sú povinné:

• Zaručiť účinnú účasť obyvateľstva na environmentálnych a klimatických rozhodnutiach.
• Poskytovať jasné a prístupné environmentálne informácie.
• Nebrániť prístupu k pravdivým a úplným informáciám, ktoré sú nevyhnutné pre obyvateľstvo, aby sa mohlo vyrovnať s rizikami vyplývajúcimi z klimatickej núdzovej situácie.

Uznanie prírody a jej zložiek ako subjektov práv Súd objasňuje, že toto uznanie predstavuje normatívny vývoj, ktorý posilňuje ochranu integrity a funkčnosti ekosystémov. Poskytuje účinné právne nástroje v boji proti klimatickej kríze a uľahčuje predchádzanie škodám predtým, ako dosiahnu nezvratný charakter. Okrem toho sa stanovuje imperatívny zákaz antropogénnych konaní, ktoré by mohli nezvratne ovplyvniť životne dôležitú rovnováhu spoločného ekosystému, ktorý umožňuje život druhov – ide o normu jus cogens.

Znižovanie emisií skleníkových plynov (GEI) Štáty sú explicitne povinné chrániť globálny klimatický systém a predchádzať porušovaniu ľudských práv vyplývajúcemu z jeho narušenia, čo si vyžaduje zmierňovanie emisií skleníkových plynov.

Hoci poradné stanoviská Súdu nie sú samy osebe priamo záväzné pre národných sudcov (napr. v Mexiku), môžu byť začlenené do vnútroštátneho práva prostredníctvom medzinárodného použitia Súdom v sporných prípadoch alebo vnútroštátne, ak ich Najvyšší súd spravodlivosti národa začlení do svojich záväzných precedensov. Okrem toho majú tieto stanoviská interpretačnú autoritu, ktorá ovplyvňuje chápanie práv a rozsah záväzkov prijatých na medzinárodnej úrovni, a preto môžu byť zohľadnené pri vydávaní súdnych rozhodnutí. To predstavuje významný krok vpred v globálnej ochrane životného prostredia a ľudských práv v kontexte klimatickej krízy. JRi