V úsilí o splnenie Parížskej dohody a obmedzenie globálneho otepľovania na „výrazne pod 2 °C“ čelí svet obrovskej výzve: globálna ekonomika dekarbonizuje minimálne päťkrát pomalšie, než je potrebné. V tomto kontexte sa pozornosť obracia na fenomén, ktorý by mohol priniesť radikálne zrýchlenie: pozitívne zlomové body. Tieto zlomové body predstavujú momenty, kedy sa nízkouhlíkové prechody stanú sebestačnými a ťažko zvratnými, čím prispievajú k obmedzeniu rozsiahlych a nespravodlivých škôd spôsobených globálnym otepľovaním a pomáhajú dosiahnuť udržateľnosť.

Čo je pozitívny zlomový bod? Zlomový bod je definovaný ako bod, za ktorým nastáva sebestačná zmena v systéme, vedúca k významnej (kvalitatívnej) zmene stavu systému. Pred zlomovým bodom existujú vyvažujúce (negatívne) spätné väzby, ktoré udržujú počiatočný stav systému, no postupne slabnú. V zlomovom bode prevezmú kontrolu posilňujúce (pozitívne) spätné väzby, čo vedie k zrýchlenej zmene. Táto zmena sa spočiatku zrýchľuje, no s priblížením sa k novému stavu systému sa spomaľuje a nový stav je často stabilizovaný novými mechanizmami „uzamknutia“.

Rozlišujeme dva typy pozitívnych zlomových bodov v nízkouhlíkových prechodoch:

• „Preklopenie smerom k“ sa týka zrýchleného šírenia nízkouhlíkových inovácií (technológií, správania, obchodných modelov).
• „Preklopenie od“ sa týka opustenia existujúcich systémov založených na fosílnych palivách. Tieto dva typy sú často časovo prepojené, pričom šírenie inovácií prispieva k destabilizácii starých systémov. Príkladmi sú eliminácia uhlia v britskej energetike po roku 2012, nástup elektrických vozidiel (EV) na nórskom trhu okolo roku 2012 a celosvetové rozšírenie solárnej fotovoltaiky, ktorá má byť dominantným zdrojom energie do roku 2050.

Metodika IPTiP: Identifikácia a spustenie pozitívnych zlomových bodov Nová metodika „identifikácie pozitívnych zlomových bodov“ (IPTiP) sa snaží poskytnúť rámec pre credible identifikáciu potenciálnych zlomových bodov a akcií, ktoré ich môžu spustiť.

1. Existuje potenciál pre pozitívny zlomový bod?
   • Empirický prístup: Skúma sa, či systém alebo analogický systém už v minulosti alebo inde dosiahol zlomový bod. Napríklad, rýchly útlm uhlia v britskej energetike naznačuje potenciál aj v iných krajinách, hoci je potrebné zvážiť miestne podmienky ako v Číne alebo Indii.
   • Procesne orientovaný prístup: Vytvára sa kvalitatívny kauzálny model systému (napr. pomocou diagramov kauzálnych slučiek) na identifikáciu posilňujúcich a vyvažujúcich spätných väzieb. Posilňujúce spätné väzby zahŕňajú „učenie sa praxou“, úspory z rozsahu, technologické posilnenie a sociálnu nákazu. Vyvažujúce väzby zahŕňajú napríklad „uzamknutie“ v existujúcich technológiách. Kombináciou týchto prístupov sa posudzuje dôvera v potenciál zlomového bodu.
2. Dá sa zlomový bod kvantifikovať?
   • Indikátory včasných príležitostí: Sleduje sa „kritické spomalenie“ (critical slowing down – CSD), čo je jav, pri ktorom sa systém pred zlomovým bodom stáva menej odolným a pomalšie sa zotavuje z porúch. Dáta o trhovom podiele automobilov so spaľovacími motormi v Spojenom kráľovstve už ukazujú CSD, čo naznačuje blížiaci sa zlomový bod.
   • Kvantitatívne modely: Využívajú sa modely ako Lotka-Volterra rovnice, ktoré opisujú dynamiku konkurencie medzi technológiami, alebo agentovo-orientované modely (ABM) na štúdium dynamiky adopcie nízkouhlíkových inovácií.
3. Aké faktory najviac ovplyvňujú zlomový bod? Kľúčové faktory ovplyvňujúce adopciu inovácií zahŕňajú cenu (dostupnosť), výkon (kvalitu), atraktívnosť (symboliku), prístupnosť (pohodlie), informácie (schopnosti), komplementárnosť a spoločné výhody (napr. pre zdravie alebo energetickú bezpečnosť). Napríklad, dostupnosť nabíjacích staníc výrazne ovplyvňuje prijatie EV. Tieto faktory sa môžu líšiť v dôležitosti v závislosti od konkrétneho prípadu a geografického či kultúrneho kontextu.
4. Aké akcie môžu najúčinnejšie priblížiť zlomový bod? Účinné akcie zahŕňajú politické opatrenia, akcie občianskej spoločnosti a súkromného sektora.
   • Politiky: V počiatočných fázach inovácie sú dôležité podpory pre výskum a vývoj, rozvoj zručností a tvorbu trhov. Pre prelomenie z trhových ník sú kľúčové subvencie na nasadenie, stimuly na nákup a podpora infraštruktúry. Nariadenia a mandáty, ako je napríklad mandát na vozidlá s nulovými emisiami (ZEV mandate) v Spojenom kráľovstve, môžu výrazne urýchliť prechod a posunúť ho aj na iné trhy.
   • Koordinácia: Spolupráca medzi rôznymi aktérmi (napr. tvorcami politík, firmami, investormi, aktivistami) môže byť obzvlášť účinná.

Výzvy a spravodlivá transformácia Je dôležité vyhnúť sa prehnanému optimizmu a zjednodušovaniu povahy zlomových bodov. Nie všetky sektory majú potenciál na zlomový bod, a niektoré inovácie zlyhali alebo sa zastavili po počiatočnom zrýchlení (napr. jadrová energia). Metodika by mala výslovne zohľadňovať otázky rovnosti a spravodlivosti počas celého procesu, aby sa zabezpečila spravodlivá transformácia.

Celkovo je cieľom metodiky IPTiP vytvoriť spoločný rámec, ktorý môžu výskumníci ďalej zdokonaľovať a praktici uplatňovať, pretože konanie na identifikáciu a spustenie pozitívnych zlomových bodov je teraz naliehavé. JRi