Politika klimatických zmien na Európskom študentskom zhromaždení v Štrasburgu a viac než 60 študentov CEU malo príležitosť zúčastniť sa na akademických podujatiach, ktoré financovala CIVICA v uplynulom roku. Tieto podujatia zahŕňali Európske študentské zhromaždenie v Štrasburgu, European Week na London School of Economics and Political Science (LSE) a sériu seminárov CIVICA Honors, z ktorých jeden organizovala CEU. Hlavným cieľom týchto aktivít je podporiť formálnu výmenu študentov v rámci aliancie CIVICA a poskytnúť im príležitosti na profesionálny rozvoj prostredníctvom dialógov, workshopov a budovania sietí. (Viac na   ceu.edu)

Skleníkové plyny, globalne otepľovanie, ekvivalent CO2, uhlíková neutralita, Net zero, dekarbonizácia, greenwashing, ESG, uhlíková stopa,  potenciál globálneho otepľovania a mnoho ďalších (viac…)

Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) hľadá žiadosti pre svoj medzisektorový program na podporu vzdelávania v oblasti zmeny klímy. Medzisektorový program IP2 o environmentálnom vzdelávaní má za cieľ podporovať vzdelávacie a vyučovacie aktivity o zmene klímy a životnom prostredí v lokalitách označených UNESCO, zapájať školy a učiteľov do miestnych komunít a zhromažďovať a zdieľať dôkazy a politické snahy o vzdelávaní v oblasti zmeny klímy. (Viac na fundsforngos.org)

Pedro Velazquez, Vedúci sekcie Európskej únie pre občiansku spoločnosť, rodové otázky a ľudské práva, uviedol, že problém zmeny klímy je nielen environmentálnym, ale aj ekonomickým výzvou, ktorá si vyžaduje inovatívne a udržateľné riešenia.

Vo svojom prejave na medzinárodnej diskusii ICAF Velazquez zdôraznil kľúčovú úlohu EÚ pri podpore vládnych iniciatív na ochranu klímy, pričom vyzdvihol potrebu integrovania mladých ľudí do týchto diskusií, aby sa zvýšila ich informovanosť a schopnosť angažovať sa. Ako povedal, Európska únia je presvedčená o tom, že mladí ľudia musia mať možnosť aktívne sa podieľať na dialógu o klíme.

„Máme tu zástupcov vysokých škôl a študentov, ktorí sú lídrami budúcnosti. Je nevyhnutné, aby obhajovali svoje názory a angažovali sa vo svojich komunitách, mestách a nielen v súkromnom sektore, ale aj vo verejnej sfére,“ dodal Velazquez.

Mládež má podľa neho jedinečnú príležitosť zapojiť sa do rôznych foriem vzdelávania medzi rovesníkmi a zúčastniť sa na školských a komunitných programoch zameraných na klimatickú výchovu. Týmto spôsobom môžu aktivne prispieť k budovaniu informovanejšej a proaktívnejšej generácie, ktorá bude schopná čeliť výzvam súvisiacim so zmenou klímy.

Zapojenie mladých ľudí do týchto aktivít nie je len o ich vzdelaní; je to aj o posilnení ich vplyvu na rozhodovanie v oblasti klimatických politík. Priame zapojenie do dialógu umožní mladým ľuďom vyjadriť svoje názory a iniciatívy, čím prispejú k vytváraniu udržateľnejších riešení a politík na ochranu našej planéty.

Dôležité je, aby EÚ a členské štáty vytvorili podmienky a platformy na podporu tohto zapojenia, aby mladí ľudia mohli prevziať iniciatívu a stať sa skutočnými lídrami v boji proti klimatickým zmenám. (Co2AI)

Zelené zručnosti predstavujú súbor vedomostí, schopností a postojov, ktoré sú potrebné na vyvíjanie, implementáciu a udržiavanie udržateľných environmentálnych praktík a technológií. Tieto zručnosti umožňujú jednotlivcom a organizáciám efektívne reagovať na environmentálne výzvy, podporovať ekonomickú udržateľnosť a prispievať k ochrane životného prostredia.

Dôležitosť zelených zručností

1. Boj proti klimatickej zmene

– Zelené zručnosti umožňujú vytvárať a implementovať technológie na znižovanie emisií skleníkových plynov, čo je kľúčové pre obmedzenie globálneho otepľovania.

2. Podpora udržateľného rozvoja

– Pomáhajú integrovať udržateľné praktiky do rôznych sektorov ekonomiky, čím podporujú dlhodobú ekonomickú a environmentálnu stabilitu.

3. Zvyšovanie konkurencieschopnosti

– Firmy so zamestnancami so zelenými zručnosťami môžu lepšie reagovať na trhové požiadavky a regulačné zmeny, čo zvyšuje ich konkurencieschopnosť.

4. Ochrana biodiverzity a prírodných zdrojov

– Zelené zručnosti umožňujú efektívne spravovať a chrániť prírodné ekosystémy, čo je nevyhnutné pre udržanie biodiverzity a ekologickej rovnováhy.

Typy zelených zručností

1. Technické zelené zručnosti

– Inštalácia a údržba obnoviteľných zdrojov energie (napr. solárne panely, veterné turbíny).

– Energetická efektívnosť – schopnosť vykonávať energetické audity a implementovať úsporné technológie.

– Zelená architektúra a stavebníctvo – navrhovanie a konštrukcia udržateľných budov.

– Správa odpadov a recyklácia – efektívne riadenie a recyklácia odpadu.

2. Soft zelené zručnosti

– Problémové riešenie – schopnosť identifikovať a riešiť environmentálne problémy kreatívnymi a efektívnymi spôsobmi.

– Tímová spolupráca – efektívna komunikácia a spolupráca v rámci udržateľných projektov.

– Vedenie a správa projektov – riadenie udržateľných iniciatív a motivácia tímov k dosahovaniu ekologických cieľov.

3. Znalosť udržateľných princípov a politiky

– Pochopenie environmentálnych regulácií a udržateľných politík, ktoré ovplyvňujú rôzne sektory.

– Vedomosti o biodiverzite a ekologických systémoch.

---

Príklady zelených zručností v praxi

– Inštalatér solárnych panelov: Schopnosť správne nainštalovať a udržiavať solárne systémy.

– Energetický audítor: Posudzovanie energetickej efektívnosti budov a navrhovanie opatrení na jej zvýšenie.

– Zelený urbanista: Navrhovanie mestských priestorov, ktoré podporujú udržateľný rozvoj a znižujú ekologický dopad.

– Správca odpadov: Efektívne riadenie procesov recyklácie a minimalizácia odpadov v priemysle.

Vzdelávanie a rozvoj zelených zručností

1. Vysokoškolské a odborné vzdelávanie

– Programy zamerané na environmentálne vedy, energie, udržateľné technologické inovácie a zelené inžinierstvo.

2. Certifikačné kurzy a školenia

– Kurzy poskytujúce **praktické zručnosti** v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, energetickej efektívnosti a správy odpadov.

3. Praktické stáže a pracovné skúsenosti

– Umožňujú študentom a profesionálom aplikovať svoje vedomosti v reálnych environmentálnych projektoch.

4. Osvetové iniciatívy a kampane

– Zvýšenie verejného povedomia o dôležitosti zelených zručností a ich prínosoch pre spoločnosť a životné prostredie.

Zelené zručnosti sú nevyhnutným prvkom pre prechod na udržateľnú a ekologickú budúcnosť. Poskytujú jednotlivcom a organizáciám nástroje a znalosti potrebné na efektívne reagovanie na klimatické výzvy, podporu udržateľného rozvoja a ochranu životného prostredia. Investície do vzdelávania a rozvoja zelených zručností sú kľúčové pre zabezpečenie ekologicky a ekonomicky udržateľnej budúcnosti pre všetky generácie. JaroR

1. Vytvorenie komplexných vzdelávacích materiálov: Na efektívne odovzdávanie informácií o klimatických zmenách je potrebné pripraviť rôzne vzdelávacie zdroje, vrátane plánov lekcií, filmov, infografík a brožúr. Tieto materiály by mali byť prispôsobené rôznym vekovým skupinám a vzdelávacím prostrediam.

2. Zlepšenie integrácie klimatického kurikula: Spolupracujte so vzdelávacími inštitúciami na začlenení tém zmien klímy do učebných osnov na všetkých úrovniach, od základných škôl po univerzity, čím sa klimatické vzdelávanie stane bežnou súčasťou výučby.

3. Školenie učiteľov a rozvoj kapacít: Organizujte workshopy a školenia pre učiteľov, aby nadobudli potrebné vedomosti a zručnosti na efektívnu výučbu o klimatických zmenách. Poskytujte im nástroje a podporu na integráciu klimatických tém do vyučovania.

4. Zvýšenie verejného povedomia: Usporiadajte informačné kampane pre širokú verejnosť, ktoré zdôraznia význam vzdelávania o zmene klímy. Využívajte sociálne médiá, prednášky a komunitné podujatia na oslovovanie rôznych skupín a podporu zodpovednosti.

5. Partnerstvá a spolupráca: Nadviažte spoluprácu s miestnymi a národnými vzdelávacími inštitúciami, environmentálnymi organizáciami a vládnymi úradmi s cieľom zdieľať zdroje a odborné znalosti v oblasti klimatickej výchovy.

6. Merateľné výsledky vzdelávania: Vytvorte nástroje na hodnotenie účinnosti vzdelávacích iniciatív v oblasti zmeny klímy. Sledujte pokrok študentov a účastníkov v oblastiach znalostí, postojov a správania.

7. Rôznorodé vzdelávacie prostredia: Zabezpečte prístupnosť klimatickej výchovy pre rôzne populácie, vrátane nedostatočne zastúpených komunít, prispôsobením materiálov a programov ich kultúrnym a vzdelávacím potrebám.

8. Zapojenie mládeže: Podporujte mladých ľudí, aby sa stali zástancami klimatickej výchovy v svojich komunitách, vytváraním príležitostí na aktivizáciu ich angažovanosti.

9. Miestna a globálna perspektíva: Zamerajte sa na miestne aj globálne dôsledky klimatických zmien, aby jednotlivci pochopili, ako tieto problémy ovplyvňujú ich životy a spoločnosť.

10. Politická obhajoba: Podporujte integráciu klimatickej výchovy do vzdelávacích politík na všetkých úrovniach a spolupracujte s tvorcami politík na zavedení klimatických tém do vzdelávacích štandardov.

11. Dlhodobá udržateľnosť: Vytvorte plán, ktorý zabezpečí, že vzdelávacie zdroje a programy zostanú dostupné aj po ukončení projektu, a preskúmajte možnosti integrácie klimatickej výchovy do existujúceho vzdelávacieho systému.

12. Monitorovanie a hodnotenie: Zaveďte systém na priebežné sledovanie a hodnotenie činností a výsledkov projektu. Neustále prispôsobujte stratégie na maximalizáciu dosahu.

13. Zdieľanie znalostí: Šírte výsledky projektu a osvedčené postupy na národnej a medzinárodnej úrovni, aby ste prispeli k celosvetovému úsiliu o riešenie klimatických zmien.

14. Zapojenie komunity: Iniciujte komunitné dielne a environmentálne projekty, ktoré podporujú povedomie a opatrenia na ochranu klímy.

15. Hodnotenie dopadu projektu: Na konci projektu vykonajte komplexné hodnotenie jeho vplyvu na vzdelávanie a povedomie o zmene klímy pomocou kvalitatívnych a kvantitatívnych metód.

Cieľom týchto iniciatív je poskytnúť jednotlivcom vedomosti a zručnosti potrebné na pochopenie, zmiernenie a adaptáciu na klimatické zmeny, čím prispievajú k udržateľnejšej a odolnejšej budúcnosti našej planéty. (Co2AI)

Klimatické zmeny predstavujú globálny problém, ktorý ovplyvňuje každý aspekt života a práce bez ohľadu na miesto, odvetvie či úlohu. Ich dôsledky sa budú prejavovať ešte intenzívnejšie a nepredvídateľnejšie (viac…)

Európsky parlament schválil smernicu o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti (CSDDD), Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1760 známej aj ako (CS3D). Smernica stanovuje pravidlá pre správanie (viac…)

Iniciatíva „Udržateľnosť začína tu“ sa zameriava na implementáciu komplexných environmentálnych vzdelávacích programov na školách s cieľom podporiť environmentálny manažment a udržateľné postupy medzi študentmi. Tento program začlení environmentálnu vedu do učebných osnov, zapojí študentov do praktických projektov a vytvorí partnerstvo s miestnymi organizáciami s cieľom vytvoriť komunitu ekologicky uvedomelej mládeže.

Environmentálne výzvy, ako sú klimatické zmeny, znečistenie a vyčerpávanie zdrojov, sú naliehavými globálnymi problémami. Školy zohrávajú kľúčovú úlohu pri príprave ďalšej generácie na zvládnutie týchto výziev. Začlenením environmentálnej výchovy do školských osnov žiaci získavajú vedomosti a zručnosti potrebné na to, aby sa stali proaktívnymi environmentálnymi správcami. Táto iniciatíva rieši potrebu štruktúrovaného, ​​komplexného prístupu k environmentálnej výchove, ktorý je v súlade so vzdelávacími štandardmi a potrebami komunity. (Viac na fundsforngos.org)

Biodiverzita, teda neoceniteľná rozmanitosť živých bytostí, ktoré obývajú našu planétu, je uprostred rýchleho kolapsu. Ľudské  bytosti sú páchateľmi aj obeťami. Pretože ak asi  miliónu živočíšnych a rastlinných druhov z 8 hrozí vyhynutie, je to preto, že človek zmenil zamýšľané využitie ekosystémov, vyčerpal ich zdroje, znečistil ich, urýchlil otepľovanie klímy, a tým podporil šírenie inváznych cudzích druhov. druhov. Na následky však dopláca aj človek, a to kvôli nedostatku tých  ekosystémových služieb , ktoré príroda ponúka zadarmo, ako je úrodnosť pôdy a opeľovanie:  odhaduje sa, že od nich závisí najmenej 50 % hrubého domáceho produktu (HDP) globálny. (Viac na esgnews.it)

Viac ako 99 % klimatológov pripisuje nárast globálnej teploty za posledných 30 – 40 rokov skleníkovým plynom , ktoré ľudia pridávali do atmosféry od začiatku  priemyselnej  revolúcie v 18. storočí. Veľká väčšina týchto vedcov súhlasí s tým, že ak bude toto otepľovanie pokračovať,  predstavuje značné riziko pre ľudstvo a celý život na Zemi: pre naše mestá a obce, naše zásoby vody a potravín a naše zdravie.  Ako vieme, že k tomuto otepľovaniu dochádza a že je spôsobené ľuďmi? Aké silné sú dôkazy? Aké riziká môžeme očakávať a čo s nimi môžeme robiť? (Viac na climateprimer.mit.edu)

Environmentálne prehlásenia o produktoch (EPD) sú štandardizované dokumenty, ktoré poskytujú transparentné a verifikovateľné informácie o environmentálnych dopadoch produktov počas ich životného cyklu. Tieto prehlásenia (deklarácie) slúžia na zhodnotenie a komunikáciu ekologických vlastností produktov a sú založené na analýze životného cyklu (LCA – Life Cycle Assessment).

EPD poskytujú podrobné informácie o vplyve produktov na životné prostredie, od ťažby surovín až po likvidáciu po skončení životnosti. Táto transparentnosť je nevyhnutná pre výpočet emisií rozsahu 3, ktoré môžu predstavovať 38 – 69 % celkovej uhlíkovej stopy produktu. Emisie rozsahu 3 zahŕňajú nepriame emisie v rámci hodnotového reťazca, ktoré sú kľúčové pre dosiahnutie nulových cieľov.

EPD sa zvyčajne zameriavajú na nasledujúce aspekty:

1. Výroba: Obsahujú údaje o použitých surovinách, energetickej náročnosti a emisiách vznikajúcich počas procesu výroby.

2. Transport: Zohľadňujú vplyvy spojené s dopravou produktov od výrobcu k spotrebiteľovi.

3. Používanie: Analyzujú vplyvy produktu v priebehu jeho používania, vrátane spotreby energie a emisií.

4. Likvidácia: Popisujú, ako by sa mal produkt likvidovať na konci svojho životného cyklu, či už ide o recykláciu, skládkovanie alebo iné metódy.

EPD sú spravidla pripravované v súlade s normou ISO 14025 a sú využívané na podporu udržateľnosti, ekologického dizajnu a zodpovedného vyberania produktov. Umožňujú výrobcom komunikovať environmentálne vlastnosti svojich produktov a spotrebiteľom poskytujú informácie na základe ktorých môžu robiť informované rozhodnutia. EPD sú obzvlášť dôležité v odvetviach, ako je stavebníctvo, kde prispievajú k hodnoteniu a certifikácii ekologických a udržateľných budov. (Co2AI)

Európska zelená dohoda, ktorá bola prijatá v roku 2020, predstavuje súbor politických iniciatív Európskej komisie s hlavným cieľom dosiahnuť klimatickú neutrálnosť Európskej únie (EÚ) do roku 2050. Plán zahŕňa hodnotenie všetkých existujúcich legislatívnych opatrení z pohľadu ich vplyvu na klímu a zavedenie nových právnych predpisov týkajúcich sa obehového hospodárstva, renovácie budov, biodiverzity, poľnohospodárstva a inovácií. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová označila túto dohodu za „moment človeka na Mesiaci“ pre Európu. Dňa 13. decembra 2019 sa Európska rada rozhodla pokračovať v implementácii plánu, avšak s výnimkou pre Poľsko. Európsky parlament následne 15. januára 2020 vyjadril podporu dohode a požiadal o vyššie ambície. V nasledujúcom roku bol schválený európsky klimatický zákon, ktorý stanovuje, že emisie skleníkových plynov by mali do roku 2030 klesnúť o 55 % v porovnaní s rokom 1990. Balík legislatívy „Fit for 55“ predstavuje rozsiahly súbor plánovaných právnych predpisov, ktoré detailne opisujú, ako EÚ zamýšľa dosiahnuť tento cieľ.

Stratégia zmeny klímy Európskej komisie, spustená v roku 2020, sa zameriava na dosiahnutie čistých nulových emisií skleníkových plynov do roku 2050, pričom cieľom je demonštrovať, že ekonomiky môžu rásť bez zvýšenia využívania zdrojov. Zelená dohoda navyše obsahuje opatrenia na podporu krajín, ktoré sú silne závislé na fosílnych palivách, aby nemuseli zaostávať pri prechode na obnoviteľné zdroje energie. Ekologický prechod sa tak stáva prioritou pre Európu, pričom členské štáty EÚ sa zaväzujú znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 55 % v porovnaní s rokom 1990 a stať sa klimaticky neutrálnymi do roku 2050.

V júli 2021 Európska komisia predstavila legislatívny balík „Fit for 55“, ktorý určuje kľúčové smernice pre budúcnosť automobilového sektora, vrátane povinnosti, že všetky nové autá predávané v EÚ od roku 2035 musia mať nulové emisie.

V súvislosti s Parížskou dohodou došlo od roku 1990 k poklesu emisií v EÚ o 25 % do roku 2019, pričom cieľ o 55 % na základe roku 1990 predstavuje v skutočnosti zníženie o 40 %, ktoré sa dá vypočítať pomocou vzorca: (0,55 – 0,25) / (1 – 0,25) = 0,40 = 40 %. Podľa Správy o emisiách z roku 2020, vypracovanej Programom OSN pre životné prostredie, splnenie cieľa Parížskej dohody ohľadom zvýšenia teploty o 1,5 °C (s pravdepodobnosťou 66 %) si vyžaduje globálne zníženie emisií CO2 o 57 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 2019, čo je významne nad 40 % cieľom európskej zelenej dohody. Tento cieľ zníženia emisií o 57 % do roku 2030 predstavuje priemerné globálne zníženie, pričom sa predpokladá, že vyspelé ekonomiky prispejú ešte viac. (Co2AI)

Pojmy sa často používajú zameniteľne, ale uhlíkové kredity a uhlíkové kompenzácie fungujú na rôznych mechanizmoch. (viac…)

Oxid dusný, známy aj ako „smejúci plyn“, „proto“ či dokonca „balóny“, je často zneužívaný a škodlivý pre zdravie svojich spotrebiteľov. Oxid dusný je plyn, ktorý sa často nachádza v kartušiach pre šľahačkové sifóny a aerosóly. Niektorí ho však zneužívajú ako psychotropné liečivo. Hoci nie je zaradený do zoznamu omamných látok, jeho predaj je od 1. júna 2021 zakázaný pre mladistvých, pretože zostáva nebezpečný. Štúdia publikovaná 11. júna v časopise Earth System Science Data ukazuje, že emisie tohoto skleníkového plynu sú 300-krát silnejšie ako emisie oxidu uhličitého, čo prispieva k poškodzovaniu ozónovej vrstvy v atmosfére.

Štúdia, ktorá bola zverejnená v rámci Global Carbon Project – organizácie zameranej na kvantifikovanie emisií skleníkových plynov – realizovalo 58 medzinárodných výskumníkov. Odhaduje sa, že emisie oxidu dusného sa za posledných 40 rokov zvýšili o 40 %. Tento menej známy plyn ako CO2 je najmä spojený s poľnohospodárstvom, kvôli hnojeniu pôdy dusíkatými produktmi. Druhým významným prispievateľom je chemický priemysel, kde sa oxid dusný využíva pri výrobe kyselín a bežných zariadení.

Hlavným nebezpečenstvom oxidu dusného je jeho dlhá životnosť v nižších vrstvách atmosféry, kde môžu jeho molekuly pretrvávať až 120 rokov.

Prečo je poľnohospodársky sektor takým významným prispievateľom k emisiám oxidu dusného?

Podľa publikácie Bloomberg sa ročne spotrebuje viac než 220 miliónov ton dusíka ako hnojivo na ornej pôde a vo forme hnoja z hospodárskych zvierat. Výskumníci vypočítali, že poľnohospodárstvo je zodpovedné za takmer 70 % ľudských emisií tohoto plynu. Článok v časopise GEO vysvetľuje, že keď sú rastliny zničené počas zberu, farmári pridávajú ďalší dusík v podobe organickej hmoty alebo minerálnych prvkov na nasledujúce zbery. Časť tohto dusíka však uniká do atmosféry vo forme oxidu dusného.

Ako znížiť emisie oxidu dusného?

Hoci je oxid dusný regulovaný od Kjótskeho protokolu, nie je medzi prioritami verejných orgánov, ktoré sa zameriavajú najmä na CO2 a metán. Správa Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) z roku 2013 navrhuje niekoľko prístupov, vrátane toho, aby farmári osvojili výrobné metódy menej náročné na hnojivá a aby spotrebitelia znížili plytvanie potravinami, čím by sa obmedzila ich produkcia. (Co2AI)

Vitajte v slovenskej národnej koalícii pre vzdelávanie o klíme! Nájdete tu priestor, kde sa môžete získať a zúčastniť sa všetkých, ktorých zaujíma vzdelávanie o klimatických otázkach a činnostiach na Slovensku. Dozviete sa, čo robia kolegovia z vašej krajiny, môžete sa s nimi spojiť na miestnej či celoštátnej úrovni a získať aj inšpiráciu a podporu.

Podeľte sa o túto inšpiráciu s ostatnými členmi spoločenstva na hlavnej platforme a zdieľajte nápady v inkubátore výziev av participatívnych výzvach. (Viac na education-for-climate.ec.europa.eu)

Vo svete, kde sa zmena klímy zrýchľuje a potreba systémových reakcií je čoraz naliehavejšia, ako môže učenie posilniť zainteresované strany a odborníkov z praxe, aby dosiahli spravodlivú a odolnú budúcnosť, o ktorú všetci túžime? Tento článok predstavuje začiatok mesačného skúmania vzdelávacích aktivít EIT Climate-KIC v rámci našich tímov a programov. Máme v úmysle ukázať, ako neustále vzdelávanie, experimentovanie a inovácie riadia naše úsilie v boji proti klimatickým zmenám prostredníctvom inovácií systémov. V priebehu júla zvážime, čo to znamená rozvíjať adaptačné schopnosti pre európske regióny, budeme diskutovať o budúcnosti financovania rozvoja v novej sérii podcastov a pozveme našich kolegov, aby sa podelili o vzdelávacie a experimentálne aktivity v rámci svojich zoskupení. (Viac na climate-kic.org)

Green Claims (zelené tvrdenia) sú vyhlásenia alebo marketingové oznámenia, ktoré firmy používajú na prezentovanie svojich produktov, služieb alebo postupov ako ekologicky (viac…)

Greenwashing alebo tiež „green sheen“ („zelený lesk“) je pojem z angličtiny, ktorý vznikol spojením slov „green“ (zelený v zmysle ekologický) a „whitewashing“ (manipulatívna technika zatajovania nepriaznivých faktov za účelom zlepšenia verejnej mienky). Greenwashing označuje marketingovú stratégiu, ktorá vytvára dojem, že produkty, ciele a zásady spoločnosti sú šetrné k životnému prostrediu. Firmy často používajú výrazy ako „udržateľný“ alebo „ekologický“ na navodenie pocitu záujmu o planétu, pričom ich skutočné ekologické prínosy sú minimálne. Tieto tvrdenia môžu byť sčasti pravdivé, no často nezohľadňujú celkový environmentálny vplyv.

Kritici tvrdia, že rastúci trend greenwashingu spolu s nedostatočnou reguláciou prispieva k skepse spotrebiteľov voči ekologickým tvrdeniam a oslabuje ich schopnosť presadzovať ekologickejšie výrobné a obchodné procesy. V posledných rokoch sa tento fenomén rapídne rozšíril, keďže firmy sa snažia vyhovieť dopytu po ekologicky šetrných produktoch a službách. Nové zákony a regulácie sa však snažia odradiť firmy od praktizovania greenwashingu a zabraňovať zavádzaniu spotrebiteľov.

---

⚠️ Príklady Greenwashingu

• McDonald’s: V roku 2009 McDonald’s zmenil farbu svojho európskeho loga na žlto-zelenú, aby zdôraznil svoju zodpovednosť za ochranu prírodných zdrojov. V roku 2021 bol však obvinený z environmentálne klamlivej reklamy, keď oznámil zámer dosiahnuť nulové emisie do roku 2050.
• Starbucks: V roku 2018 Starbucks predstavil vrchnák so zabudovanou slamkou, ktorý mal reagovať na výzvy na zákaz plastových slamiek. Tento vrchnák však obsahoval ešte viac plastu než pôvodná kombinácia slamky a vrchnáka.
• Apple: Od vydania iPhonu 12 v roku 2020 Apple prestal dodávať slúchadlá a nabíjačky, odôvodňujúc to obavami z elektronického odpadu. Hlavným zdrojom elektronického odpadu od Apple však zostáva plánovaná krátka životnosť a neopraviteľnosť ich zariadení.
• H&M: Švédska fast fashion značka H&M uviedla svoju „conscious collection“ v roku 2010, bez konkrétnych informácií o udržateľných materiáloch a etickom správaní k zamestnancom. Počas pandémie spoločnosť prepustila viac ako 1000 pracovníkov kvôli zrušeným objednávkam.
• Zara: Španielsky gigant Zara spustil kampaň „Join Life“ s cieľom zlepšiť svoj imidž udržateľnosti. Plánuje sa prejsť na 100% obnoviteľnú energiu do roku 2030 a používať len udržateľné a recyklovateľné materiály, pričom ciele zahrňujú aj kompenzáciu všetkých emisií do roku 2040.
• Volkswagen: V roku 2015 Agentúra na ochranu životného prostredia (EPA) odhalila, že mnohé vozidlá VW mali „rušiace zariadenie“, ktoré skresľovalo emisné testy. V skutočnosti tieto motory uvoľňovali až 40-krát viac emisií oxidov dusíka, než je povolené.
• Mnohé ďalšie automobilky vrátane BMW, Chevrolet, Ford a Mercedes-Benz tiež čelili obvineniam z manipulácie s ekologickými údajmi.

---

🧠 Vplyv na spotrebiteľov

Štúdie ukazujú, že spotrebitelia preferujú produkty, ktoré sú skutočne šetrné k životnému prostrediu viac než tie, ktoré len vykazujú greenwashing. Iné výskumy naznačujú, že mnohí spotrebitelia si greenwashing ani nevšimnú, najmä pokiaľ dôverujú spoločnosti. Keď spotrebitelia vnímajú ekologickú reklamu ako dôveryhodnú, majú pozitívnejší postoj k značke, aj keď reklama obsahuje greenwashing.

Produkt môže byť označený ako udržateľný externou organizáciou alebo samotnou firmou, čo môže byť zavádzajúce, pokiaľ sa nezverejnia všetky environmentálne dopady. Výskumy ukazujú, že spotrebitelia často vnímajú zelenú reklamu ako greenwashing, keď pripisujú zelené posolstvo vlastným záujmom spoločnosti.

Efektívny zelený marketing, označovanie a reklama sú úspešné iba vtedy, keď zodpovedajú skutočným environmentálnym záväzkom firmy. Znamená to, že viditeľnosť týchto záväzkov je kľúčová pre pozitívne hodnotenie spotrebiteľmi. Greenwashing môže viesť k ľahostajnosti alebo negatívnym postojom spotrebiteľov voči zelenému marketingu.

---

⚖️ Greenwashing a európska legislatíva

V kontexte európskej legislatívy sa problematika greenwashingu a základné princípy ochrany spotrebiteľa týkajúce sa environmentálnych tvrdení riešia predovšetkým prostredníctvom Smernice o nekalých obchodných praktikách (Unfair Commercial Practices Directive – UCPD).

---

📜 Smernica 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách

Táto smernica zakazuje nekalé obchodné praktiky, ktoré môžu zahŕňať zavádzajúce environmentálne tvrdenia alebo greenwashing. Smernica sa zameriava na ochranu spotrebiteľov pred rôznymi formami klamlivého marketingu a zaoberá sa spôsobmi, akými sú produkty a služby prezentované.

Hlavné body smernice 2005/29/ES:

• Zakazuje klamlivé konanie a opomenutia: Zahrňujúce poskytovanie nepravdivých informácií alebo zamlčanie dôležitých faktov.
• Ochrana spotrebiteľov pred klamlivou reklamou: Vrátane environmentálnych tvrdení, ktoré zavádzajú spotrebiteľov ohľadom skutočných ekologických vlastností produktu.
• Stanovenie kritérií pre rozhodovanie o nekalých praktikách: S ohľadom na to, či majú praktiky pravdepodobne vplyv na ekonomické správanie spotrebiteľov.

---

🏛️ Ďalšie relevantné regulácie a usmernenia

• Smernica 2010/30/EÚ o označovaní energetickej účinnosti: Ktorá vyžaduje presné a dôveryhodné informácie o spotrebe energie a iných zdrojov.
• Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 o zahrnutí emisií a odstraňovaní skleníkových plynov z využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesníctva: Hoci je zamerané na emisie a odstraňovanie skleníkových plynov, tiež podporuje transparentnosť a zodpovednosť v environmentálnych tvrdeniach.

Európska únia tiež pravidelne vydáva usmernenia na zlepšenie transparentnosti a dôveryhodnosti environmentálnych tvrdení, čím posilňuje ochranu spotrebiteľov pred greenwashingom.

• Greenwashing je zavádzajúca prax prezentovania výrobkov alebo služieb ako ekologicky šetrnejších, než v skutočnosti sú, aby sa dosiahol komerčný zisk.
• Green Claims sú pravdivé a podložené tvrdenia o pozitívnych environmentálnych vlastnostiach produktu alebo praxe. JaroR

Mohlo by Vás zaujímať: Využitie ekologických materiálov

 

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1791  o energetickej hospodárnosti budov (EPBD – Energy Performance of Buildings Directive) je legislatívny rámec Európskej únie, ktorý sa zameriava na zlepšenie energetickej účinnosti budov v členských štátoch. (viac…)