Čo je Smernica o energetickej hospodárnosti budov?

Smernica o energetickej hospodárnosti budov (EPBD – Energy Performance of Buildings Directive) je legislatívny rámec Európskej únie, ktorý sa zameriava na zlepšenie energetickej účinnosti budov v členských štátoch. Bola prijatá v rámci širšieho cieľa EÚ na zníženie emisií skleníkových plynov, zvyšovanie energetickej efektívnosti a podporu obnoviteľných zdrojov energie.

Hlavné ciele smernice:

1. Zlepšenie energetickej hospodárnosti budov: Smernica vyžaduje, aby všetky nové budovy boli „takmer nulové energetické budovy“ (nearly zero-energy buildings, NZEB) do určitého termínu. Existujúce budovy majú byť renovované tak, aby spĺňali vyššie štandardy energetickej účinnosti.

2. Energetická certifikácia: Zavedenie systémov energetickej certifikácie budov, ktoré zabezpečia transparentnosť a informovanosť o energetickej účinnosti budov pre vlastníkov, nájomníkov a ďalších zainteresovaných strán.

3. Technické systémy a inšpekcie: Zavedenie pravidelných inšpekcií technických systémov vykurovania, klimatizácie a tepelného čerpadlového systému s cieľom optimalizovať ich výkonnosť.

4. Národné plány a stratégie: Členské štáty majú povinnosť vytvárať národné plány a dlhodobé stratégie na podporu renovácií budov a zvýšenie ich energetickej hospodárnosti.

5. Informačné a vzdelávacie programy: Zvyšovanie povedomia a poskytovanie informácií, vzdelávacích programov a školení o energetickej účinnosti pre všetky zainteresované strany.

Smernica bola prvýkrát schválená v roku 2002 (2002/91/EC), následne revidovaná v rokoch 2010 (2010/31/EU) a 2018 (2018/844/EU), a je súčasťou širšieho klimatického a energetického balíka „Čistá energia pre všetkých Európanov“. Cieľom celej iniciatívy je podporiť prechod na ekologicky udržateľnejšie a energeticky efektívne budovy, ktoré sú kľúčovým prvkom pre dosiahnutie klimatických cieľov EÚ.

Budovy s nulovými emisiami

Je koncept, ktorý sa stáva novým štandardom pre novostavby bytových aj nebytových budov. Takáto budova má veľmi vysokú energetickú účinnosť, vyžaduje nulové alebo veľmi nízke množstvo energie, neprodukuje emisie uhlíka z fosílnych palív a generuje minimálne alebo žiadne prevádzkové emisie skleníkových plynov.

Normy minimálnej energetickej náročnosti

Nebytové budovy:

Postupne budú zavedené normy minimálnej energetickej hospodárnosti (MEPS) pre nebytové budovy, aby tieto budovy neprekročili stanovený maximálny prah energetickej účinnosti. Do roku 2030 bude potrebné zrenovovať 16 % budov s najhoršou energetickou výkonnosťou a do roku 2033 až 26 %. Členské štáty budú musieť do roku 2040 a 2050 stanoviť konkrétne časové harmonogramy na renováciu zvyšných nebytových budov.

Bytové budovy:

Každý členský štát si musí vytvoriť vlastnú národnú trajektóriu renovácie bytových budov. Cieľom je znížiť priemernú spotrebu primárnej energie všetkých bytových budov do roku 2030 o minimálne 16 % a do roku 2035 o 20 – 22 % v porovnaní s rokom 2020. Najmenej 55 % tohto zníženia musí byť dosiahnutých renováciou 43 % bytových budov s najhoršou energetickou výkonnosťou.

Členské štáty budú musieť podporovať renováciu prostredníctvom technickej pomoci a finančnej podpory a zaviesť záruky pre nájomníkov, ako sú podpora nájomného alebo stropy na zvýšenie nájomného. Niektoré kategórie budov, napríklad historické budovy alebo rekreačné domy, môžu byť vyňaté z požiadaviek MEPS.

Energetické certifikáty (BER certifikáty)

Energetické certifikáty budú harmonizované na celoeurópskej úrovni, aby sa zabezpečila ich porovnateľnosť. Stupnica „A-G“ bude uplatňovaná vo všetkých členských krajinách, pričom „A“ bude predstavovať budovu s nulovými emisiami a „G“ budovy s najhoršou energetickou výkonnosťou. Stupnica „A+“ bude rezervovaná pre budovy, ktoré majú energetický dopyt aspoň o 20 % nižší ako maximálny prah pre budovy s nulovými emisiami a ročne vyprodukujú viac energie z obnoviteľných zdrojov, než spotrebujú.

Vyraďovanie kotlov na fosílne palivá

Aby sa do roku 2050 zabezpečila úplná dekarbonizácia budov v EÚ, od roku 2040 začne postupný odchod od používania kotlov na fosílne palivá.

Solárna technológia

Členské štáty musia zabezpečiť, aby všetky nové budovy boli navrhnuté so schopnosťou inštalovať strešné fotovoltaické alebo solárne tepelné zariadenia. To umožní neskoršiu inštaláciu solárnych technológií nákladovo efektívnym spôsobom. V tomto desaťročí existujú rôzne termíny na implementáciu solárnych zariadení pre bytové aj nebytové budovy, ak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné. (Co2AI)