Ako oxid dusný prispieva ku klimatickým zmenám?

Oxid dusný, známy aj ako „smejúci plyn“, „proto“ či dokonca „balóny“, je často zneužívaný a škodlivý pre zdravie svojich spotrebiteľov. Oxid dusný je plyn, ktorý sa často nachádza v kartušiach pre šľahačkové sifóny a aerosóly. Niektorí ho však zneužívajú ako psychotropné liečivo. Hoci nie je zaradený do zoznamu omamných látok, jeho predaj je od 1. júna 2021 zakázaný pre mladistvých, pretože zostáva nebezpečný. Štúdia publikovaná 11. júna v časopise Earth System Science Data ukazuje, že emisie tohoto skleníkového plynu sú 300-krát silnejšie ako emisie oxidu uhličitého, čo prispieva k poškodzovaniu ozónovej vrstvy v atmosfére.

Štúdia, ktorá bola zverejnená v rámci Global Carbon Project – organizácie zameranej na kvantifikovanie emisií skleníkových plynov – realizovalo 58 medzinárodných výskumníkov. Odhaduje sa, že emisie oxidu dusného sa za posledných 40 rokov zvýšili o 40 %. Tento menej známy plyn ako CO2 je najmä spojený s poľnohospodárstvom, kvôli hnojeniu pôdy dusíkatými produktmi. Druhým významným prispievateľom je chemický priemysel, kde sa oxid dusný využíva pri výrobe kyselín a bežných zariadení.

Hlavným nebezpečenstvom oxidu dusného je jeho dlhá životnosť v nižších vrstvách atmosféry, kde môžu jeho molekuly pretrvávať až 120 rokov.

Prečo je poľnohospodársky sektor takým významným prispievateľom k emisiám oxidu dusného?

Podľa publikácie Bloomberg sa ročne spotrebuje viac než 220 miliónov ton dusíka ako hnojivo na ornej pôde a vo forme hnoja z hospodárskych zvierat. Výskumníci vypočítali, že poľnohospodárstvo je zodpovedné za takmer 70 % ľudských emisií tohoto plynu. Článok v časopise GEO vysvetľuje, že keď sú rastliny zničené počas zberu, farmári pridávajú ďalší dusík v podobe organickej hmoty alebo minerálnych prvkov na nasledujúce zbery. Časť tohto dusíka však uniká do atmosféry vo forme oxidu dusného.

Ako znížiť emisie oxidu dusného?

Hoci je oxid dusný regulovaný od Kjótskeho protokolu, nie je medzi prioritami verejných orgánov, ktoré sa zameriavajú najmä na CO2 a metán. Správa Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) z roku 2013 navrhuje niekoľko prístupov, vrátane toho, aby farmári osvojili výrobné metódy menej náročné na hnojivá a aby spotrebitelia znížili plytvanie potravinami, čím by sa obmedzila ich produkcia. (Co2AI)