Ľudia, ktorí trávia viac času v škole, majú väčšie povedomie o zmene klímy. Ukázalo sa to v globálnej observačnej štúdii v roku 2015. A nejde len o koreláciu – nedávna kauzálna štúdia využíva prirodzený experiment (zmeny zákonov o povinnej školskej dochádzke) – aby dokázala, že ľudia, ktorí o rok odídu zo školy, majú o štyri percentuálne body vyššiu pravdepodobnosť. aby volili stranu zelených a zároveň sa viac obávali klimatických zmien a pravdepodobnejšie sa pokúsili znížiť vlastnú spotrebu energie.

Vieme teda, že to, ako dlho ľudia strávia v škole, ovplyvňuje postoje ku klimatickým zmenám. Ako inak však môže vzdelávanie zohrávať úlohu pri riešení klimatickej krízy? Čo s tým, čo je v osnovách? Jedným z (mnohých) cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN je zabezpečiť, aby „ všetci študenti získali vedomosti a zručnosti potrebné na podporu trvalo udržateľného rozvoja “. Aby bolo možné sledovať pokrok v plnení tohto cieľa, OSN žiada krajiny, aby podávali správy o tom, či je trvalo udržateľný rozvoj zahrnutý do vzdelávacích politík a učebných osnov. Do každej krajiny na svete je zaslaný dotazník s otázkou: „ Je výchova ku globálnemu občianstvu a výchova k trvalo udržateľnému rozvoju súčasťou formálnych učebných osnov?“. (Lee Crawfurd, Radhika Nagesh, viac na cgdev.org)

Táto téma čerpá inšpiráciu z dokumentu „Greening curriculum guidance Teaching and learning for climate action “ a poskytuje rámec pre začlenenie princípov zeleného vzdelávania a klimatickej osvety do výučby žiakov 1. až 5. ročníka základných škôl.

Tento tematický celok slúži na objavovanie rozmanitosti prírody a jej významu pre život na Zemi. Žiaci sa oboznámia s rôznymi typmi ekosystémov, zjednodušeným spôsobom im priblížime potravinové reťazce a zdôrazníme dôležitosť ochrany ohrozených druhov.

Spoznávanie rôznych typov ekosystémov (les, lúka, vodné prostredie)

• Les:
  • Diskusia: Čo si predstavíte, keď sa povie „les“? Aké rastliny a živočíchy tam žijú? Ako vyzerá les v rôznych ročných obdobiach?
  • Názorné pomôcky: Obrázky lesa, stromov (ihličnaté, listnaté), lesných živočíchov (jeleň, veverička, sova), prírodnín z lesa (šišky, listy, konáre).
  • Hry a aktivity: Vytvorenie modelu lesa v triede, hranie rolí lesných živočíchov, vytváranie zvukov typických pre les.
• Lúka:
  • Diskusia: Čo rastie na lúke? Aké farby tam môžeme vidieť? Aké živočíchy tam žijú?
  • Názorné pomôcky: Obrázky lúky, kvetov (púpava, zvonček, ďatelina), hmyzu (motýľ, kobylka, včela).
  • Hry a aktivity: Kreslenie lúky a jej obyvateľov, hľadanie rozdielov medzi obrázkami lesa a lúky, vytváranie kyliniek z lúčneho kvetu.
• Vodné prostredie (rybník, potok):
  • Diskusia: Čo žije vo vode? Ako dýchajú ryby?
  • Názorné pomôcky: Obrázky rybníka, potoka, vodných rastlín a živočíchov (lekno, žaba, kačica).
  • Hry a aktivity: Vytvorenie modelu vodného prostredia v nádobe, pozorovanie vodných živočíchov (ak je to možné), kreslenie vodného sveta.

Potravinové reťazce v prírode – jednoduché príklady

• Vysvetlenie pojmu: Živočíchy sa navzájom potrebujú. Niektoré živočíchy sa živia rastlinami a iné živočíchy sa živia týmito živočíchmi. Takto vzniká potravinový reťazec.
• Jednoduché príklady:
  • Mrkva – zajac – líška (Zajac sa živí mrkvou, líška sa živí zajacom).
  • List – húsenica – vták (Húsenica sa živí listami, vták sa živí húsenicami).
• Hry a aktivity: Vytváranie potravinových reťazcov pomocou obrázkov živočíchov, dramatizácia potravinových reťazcov v triede.

Ohrozené druhy rastlín a zvierat a ich ochrana

• Diskusia: Čo to znamená, keď je rastlina alebo zviera ohrozené? Prečo je dôležité chrániť ohrozené druhy?
• Príklady ohrozených druhov: Použite obrázky a stručné informácie o niekoľkých ohrozených druhoch rastlín a živočíchov typických pre vašu oblasť (napr. snežienka jarná, kamzík vrchovský tatranský).
• Ako môžeme pomôcť:
  • Nechytáme a nerušíme živočíchy v prírode.
  • Nepúšťame sa mimo vyznačených chodníkov v chránených oblastiach.
  • Chránime prírodu pred znečistením.
• Hry a aktivity: Kreslenie obrázkov ohrozených druhov, vytváranie informačných plagátov o ochrane prírody.

Tvorivé aktivity:

• Kreslenie obrázkov živočíchov a rastlín:
  • Deti môžu kresliť a maľovať živočíchy a rastliny, ktoré spoznali v rámci témy „Rozmanitosť prírody“.
• Dramatizácia rozprávok s environmentálnou tematikou:
  • Vyberte rozprávky, v ktorých vystupujú zvieratá a rastliny a ktoré majú ekologické posolstvo (napr. „O králikovi a ježkovi“, „Ako si stromy hľadali priateľov“).

Poznámka:

Pre hlbšie prepojenie s environmentálnou výchovou je vhodné zaradiť vychádzky do rôznych typov ekosystémov v okolí školy a domova, pozorovať rastliny a živočíchy v ich prirodzenom prostredí a viesť deti k zamýšľaniu nad ich významom a ochranou.

Túto tému pripravila naša AI. (CO2AI)

CO2AI  môže  niekedy poskytnúť nepresné odpovede, takže vám odporúčame samostatne si kontrolovať všetky fakty.

Osnova vzdelávania uhlíkovej (klimatickej) gramotnosti pre žiakov 1. až 5. ročníka ZŠ

Hra je vhodná tak pre širokú verejnosť, ako aj pre jednotlivcov, ktorí sa už o problematiku klímy zaujímajú, a preto je príťažlivá najmä pre mladých používateľov, ktorí hľadajú angažovanosť a inšpiráciu.

Cieľom hry je zaujať používateľov simuláciou scenárov klimatickej krízy a motivovať ich, aby uvažovali o klimatických opatreniach a odolnosti spoločnosti. Zvyšuje povedomie o klimatickej legislatíve a komunitných akčných snahách a ponúka scenáre s rôznymi klimatickými rizikami až do roku 2100. Používateľom by to mohlo pomôcť pochopiť ich význam pre klimatické reakcie v reálnom svete.

Hra ponúka inovatívny prístup k učeniu sa o klimatických krízach prostredníctvom interaktívnych scenárov, ktoré poskytujú jedinečnú perspektívu v porovnaní s tradičnými vzdelávacími formátmi. Pridáva významnú hodnotu pre tých, ktorí hľadajú pútavú, alternatívnu vzdelávaciu skúsenosť. (Viac na climate-pact.europa.eu)

Táto téma čerpá inšpiráciu z dokumentu „Greening curriculum guidance Teaching and learning for climate action “ a poskytuje rámec pre začlenenie princípov zeleného vzdelávania a klimatickej osvety do výučby žiakov 1. až 5. ročníka základných škôl.

Cieľom tejto témy je oboznámiť žiakov so Zemou ako planétou, na ktorej žijú, a s jej dôležitými aspektmi, ako sú voda a vzduch. Je dôležité prezentovať informácie zrozumiteľnou a pútavou formou, vhodnou pre deti tohto veku.

Základné znalosti o Zemi ako planéte (tvar, rozdelenie na kontinenty a oceány)

• Tvar Zeme:
  • Diskusia: Aký tvar má Zem? (Je guľatá ako lopta). Je všade rovnaká?
  • Názorné pomôcky: Glóbus, obrázky Zeme z vesmíru.
  • Hry a aktivity: Hľadanie Zeme na obrázkoch vesmíru, kreslenie Zeme rôznymi farbami.
• Kontinenty a oceány:
  • Rozprávanie: Zem sa skladá z pevnín (kontinenty) a vody (oceány). Na Zemi je 7 kontinentov a 5 oceánov.
  • Názorné pomôcky: Mapa sveta, obrázky zvierat a rastlín žijúcich na rôznych kontinentoch.
  • Hry a aktivity: Hľadanie kontinentov a oceánov na mape, vyfarbovanie mapy, priraďovanie zvierat k ich domovu.

Význam vody pre život na Zemi (kolobeh vody v prírode)

• Diskusia:
  • Prečo je voda dôležitá pre život? Čo by sa stalo, keby nebola voda?
• Kolobeh vody v prírode:
  • Jednoduché vysvetlenie: Voda sa vyparuje zo zeme a morí, vytvára oblaky, z ktorých potom prší, sneží alebo padajú krúpy. Voda steká do riek a morí a celý cyklus sa opakuje.
  • Názorné pomôcky: Obrázky kolobehu vody, jednoduchý pokus s vyparovaním vody (napr. pozorovanie hladiny vody v pohári počas niekoľkých dní).
• Hry a aktivity: Kreslenie obrázkov kolobehu vody, napodobňovanie jednotlivých fáz kolobehu vody.

Vzduch a jeho význam pre život

• Diskusia:
  • Čo je to vzduch? Je všade okolo nás? Ako vieme, že tam je? (dýchanie, vietor). Potrebujeme vzduch na to, aby sme mohli žiť?
• Názorné pomôcky: Balón (nafúknutie a vyfúknutie), veterník, pokusy s vzduchom (napríklad pozorovanie ponorenia a vynorenia predmetov vo vode).
• Hry a aktivity: Hry s fúkaním (napr. fúkanie papierových guličiek), napodobňovanie vetra.

Tvorivé aktivity:

• Výroba makety Zeme:
  • Použitie polystyrénovej gule, temperových farieb a iných materiálov na vytvorenie jednoduchej makety Zeme. Deti môžu na maketu nalepiť obrázky zvierat a rastlín typických pre jednotlivé kontinenty.
• Jednoduché pokusy s vodou a vzduchom:
  • Vyparovanie vody: Pozorovanie hladiny vody v pohári počas niekoľkých dní, pokus s vyparovaním vody na slnku a v tieni.
  • Vzduch má hmotnosť: Dva balóny (jeden nafúknutý a druhý prázdny) zavesíme na konce váhy a pozorujeme, čo sa stane.
  • Vzduch zaberá miesto: Pokus s ponorením pohára do nádoby s vodou (pozorujeme, ako sa vzduch v pohári bráni vniknutiu vody).

Poznámka: Pri rozpracovaní témy „Zem – naša planéta“ pre 1. ročník ZŠ je dôležité využívať hry, praktické aktivity a názorné pomôcky, aby si deti základné informácie ľahko osvojili a zároveň si vytvorili pozitívny vzťah k prírode a je ochrane.

Túto tému pripravila naša AI. (CO2AI)

CO2AI  môže  niekedy poskytnúť nepresné odpovede, takže vám odporúčame samostatne si kontrolovať všetky fakty.

Osnova vzdelávania uhlíkovej (klimatickej) gramotnosti pre žiakov 1. až 5. ročníka ZŠ

Modrý uhlík je termín, ktorý označuje uhlík zachytený a uložený v oceáne prostredníctvom vegetačných ekosystémov, ako sú mangrovové lesy, slané močiare a morské trávy. Tento organický uhlík sa (viac…)

Táto téma čerpá inšpiráciu z dokumentu „Greening curriculum guidance Teaching and learning for climate action “ a poskytuje rámec pre začlenenie princípov zeleného vzdelávania a klimatickej osvety do výučby žiakov 1. až 5. ročníka základných škôl.

Táto časť osnovy je veľmi dôležitá pre budovanie ekologického povedomia už u najmenších detí. Cieľom je zrozumiteľnou a hravou formou im priblížiť jednoduché kroky, ktorými môžu aj ony prispieť k ochrane životného prostredia.

Triedenie odpadu – základy (papier, plast, sklo)

• Základné triedenie:
  • Triediace nádoby: Spoločné poznávanie a pomenovanie triediacich nádob na papier, plast a sklo (farba, označenie).
  • Praktické hry: Triedenie obrázkov, predmetov a skutočného odpadu do správnych nádob.
  • Diskusia: Prečo triedime odpad? Čo sa s ním deje po vyhodení? Kam putuje vytriedený odpad?
• Výroba recyklovaného papiera (ak je to možné):
  • Praktická aktivita: Jednoduchý postup výroby recyklovaného papiera z novinového papiera.
  • Diskusia: Čo sme sa naučili o recyklácii?

Šetrenie vodou a energiou v triede a doma (zhasínanie svetiel, zatváranie vodovodných kohútikov)

• Diskusia:
  • Odkiaľ pochádza voda, ktorú pijeme? Prečo je dôležité šetriť vodou? Čo sa stane, ak budeme zbytočne míňať elektrinu?
• Praktické aktivity:
  • V triede: Zhasínanie svetiel pri odchode z triedy, kontrola zatvorených vodovodných kohútikov.
  • Doma: Rozprávanie o téme v rodine, hľadanie príležitostí na šetrenie vodou a energiou (sprchovanie namiesto kúpania, vypínanie spotrebičov).
• Ilustrácia a hry:
  • Kreslenie obrázkov o šetrení vody a energie, hranie rolí (napr. energetický šetrič).

Význam čistoty a poriadku v triede a okolí

• Diskusia:
  • Prečo je dôležité udržiavať čistotu a poriadok v triede? Ako sa cítime v čistej a upratanej triede? Ako vplýva čistota nášho okolia na rastliny a zvieratá?
• Praktické aktivity:
  • V triede: Spoločné upratovanie triedy, udržiavanie poriadku na laviciach.
  • V okolí školy: Zbieranie odpadkov v areáli školy, starostlivosť o školskú záhradku.
• Tvorivé aktivity:
  • Výroba plagátov a obrázkov s tematikou čistoty a poriadku, spievanie piesní o upratovaní.

Poznámka:

Túto tému pripravila naša AI. (CO2AI)

CO2AI  môže  niekedy poskytnúť nepresné odpovede, takže vám odporúčame samostatne si kontrolovať všetky fakty.

Osnova vzdelávania uhlíkovej (klimatickej) gramotnosti pre žiakov 1. až 5. ročníka ZŠ

V poslednom období EÚ zdôraznila snahu stať sa klimaticky neutrálnou do roku 2050 prostredníctvom Európskej zelenej dohody. Tento balíček politík zlepšuje udržateľnosť v environmentálnych, (viac…)

Táto téma čerpá inšpiráciu z dokumentu „Greening curriculum guidance Teaching and learning for climate action “ a poskytuje rámec pre začlenenie princípov zeleného vzdelávania a klimatickej osvety do výučby žiakov 1. až 5. ročníka základných škôl.

Táto časť osnovy sa zameriava na budovanie pozitívneho vzťahu k prírode a rozvíjanie zodpovednosti za jej ochranu. Cieľom je, aby žiaci spoznali bežné druhy rastlín a živočíchov v ich okolí, pochopili ich základné potreby a naučili sa o ne starať.

Pozorovanie a pomenovanie bežných druhov rastlín a živočíchov v okolí školy a domova

• Vychádzky do prírody:
  • Okolie školy: Pozorovanie a pomenovanie stromov (napr. lipa, javor, breza), kvetov (napr. púpava, sedmokráska, margaréta), hmyzu (napr. lienka, mravec, motýľ), vtákov (napr. vrabec, holub, sýkorka).
  • Park, záhrada, les: Rozšírenie pozorovania o ďalšie druhy rastlín a živočíchov typických pre danú lokalitu.
• Využitie obrázkov a kníh:
  • Nácvik pomenovania rastlín a živočíchov pomocou obrázkových kníh, encyklopédií a pracovných listov.
• Hry:
  • Pexá s obrázkami rastlín a živočíchov, hádanky, kvízy.

Základné potreby rastlín a zvierat pre život (voda, svetlo, teplo, potrava)

• Diskusia:
  • Čo potrebujú rastliny a zvieratá na to, aby mohli žiť?
• Praktické aktivity:
  • Rastliny: Pozorovanie, čo sa stane s rastlinou, keď ju nepolievame alebo keď ju umiestnime na tmavé miesto.
  • Zvieratá: Pozorovanie, čo jedia domáce zvieratá, čím ich kŕmime v zime, kde hľadajú úkryt pred nepriaznivým počasím.

Starostlivosť o rastliny (napr. pestovanie kvetu v triede)

• Praktická aktivita:
  • Spoločné zasadenie kvetu (napr. semienka fazule) do kvetináča a jeho následné pozorovanie a starostlivosť (polievanie, umiestnenie na svetlé miesto).
• Diskusia:
  • Čo sme pozorovali na raste našej rastlinky? Čo potrebovala k životu?

Ochrana zvierat (napr. výroba kŕmidla pre vtáky)

• Praktická aktivita:
  • Výroba jednoduchého kŕmidla pre vtáky z materiálov ako PET fľaša, špajdľa, zrno.
• Diskusia:
  • Ako môžeme pomôcť zvieratám v zime? Prečo je dôležité chrániť vtáky?

Poznámka: Tieto aktivity sú len návrhom a je ich možné obmieňať a dopĺňať podľa aktuálneho ročného obdobia, záujmu žiakov a možností školy. Dôležité je prepojiť učenie s reálnymi skúsenosťami, podporovať detskú zvedavosť a budovať v nich úctu k všetkým živým tvorom.

Túto tému pripravila naša AI. (CO2AI)

CO2AI  môže  niekedy poskytnúť nepresné odpovede, takže vám odporúčame samostatne si kontrolovať všetky fakty.

Osnova vzdelávania uhlíkovej (klimatickej) gramotnosti pre žiakov 1. až 5. ročníka ZŠ

Táto téma čerpá inšpiráciu z dokumentu „Greening curriculum guidance Teaching and learning for climate action “ a poskytuje rámec pre začlenenie princípov zeleného vzdelávania a klimatickej osvety do výučby žiakov 1. až 5. ročníka základných škôl.

Táto časť osnovy sa zameriava na zážitkové učenie a budovanie základných vedomostí o počasí. Cieľom je, aby žiaci vedeli pozorovať, pomenovať a opísať základné poveternostné javy a ich vplyv na okolitý svet.

Poznávanie základných poveternostných javov (dážď, slnko, sneh, vietor)

• Dážď:
  • Pozorovanie: Sledovanie dažďa z okna triedy, pozorovanie kvapiek na skle, meranie množstva zrážok pomocou dažďomera.
  • Diskusia: Odkiaľ pochádza dážď? Čo sa deje s vodou po tom, čo naprší? Potrebujú rastliny dážď? Ako sa chránime pred dažďom?
• Slnko:
  • Pozorovanie: Sledovanie pohybu slnka po oblohe počas dňa, pocitové vnímanie tepla zo slnečných lúčov.
  • Diskusia: Je slnko dôležité pre život? Ako sa chránime pred silným slnkom? Ako sa mení tieň počas dňa?
• Sneh:
  • Pozorovanie: Ak je to možné, pozorovanie snehových vločiek, výroba snehuliaka, hry na snehu.
  • Diskusia: Ako vzniká sneh? Aké zimné športy poznáme?
• Vietor:
  • Pozorovanie: Sledovanie pohybu stromov a listov vo vetre, púšťanie šarkana.
  • Diskusia: Odkiaľ fúka vietor? Ako sa volá silný vietor? Ako nám vietor pomáha (napr. sušenie bielizne)?

Pozorovanie zmien v prírode počas ročných období

• Jeseň:
  • Vychádzka do prírody: Pozorovanie zmien farby listov, zber jesenných plodov, stavanie mohyliek z kameňov.
  • Diskusia: Prečo listy menia farbu a opadávajú? Ako sa pripravujú zvieratá na zimu?
• Zima:
  • Pozorovanie: Ak je to možné, pozorovanie stôp zvierat v snehu, pozorovanie stromov bez listov.
  • Diskusia: Ako sa mení počasie v zime? Prečo je v zime chladno?
• Jar:
  • Pozorovanie: Sledovanie pučania stromov a kvetov, hľadanie prvých jarných kvetov.
  • Diskusia: Ako sa prebúdza príroda na jar? Čo sa deje so zvieratami na jar?
• Leto:
  • Pozorovanie: Sledovanie rastu rastlín, pozorovanie hmyzu, vnímanie teplého počasia.
  • Diskusia: Aké je počasie v lete? Čo robíme radi v lete?

Vplyv počasia na život ľudí, rastlín a zvierat

• Diskusia: Ako ovplyvňuje počasie naše oblečenie, činnosti, ktoré robíme vonku, našu náladu? Ako sa chránia zvieratá pred nepriazňou počasia (dážď, zima)? Potrebujú rastliny slnko a vodu?
• Praktické aktivity: Vyskúšanie si rôznych typov oblečenia do rôzneho počasia, hry napodobňujúce správanie zvierat v rôznych ročných obdobiach.

Tvorivé aktivity

• Kreslenie obrázkov o počasí: Deti kreslia, čo vidia vonku z okna, ilustrujú rôzne ročné obdobia, kreslia svoje obľúbené počasie.
• Spievanie piesní o ročných obdobiach: Spoločné učenie sa a spievanie ľudových piesní o jari, lete, jeseni a zime.
• Výroba jednoduchých meteorologických pomôcok: Veterník z papiera, dažďomer z plastovej fľaše.

Poznámka: Tieto aktivity sú len návrhom a je ich možné obmieňať a dopĺňať podľa aktuálneho počasia, záujmu žiakov a možností školy. Je dôležité, aby aktivity boli pre deti zábavné a podnetné a aby ich viedli k samostatnému objavovaniu a učeniu sa.

Túto tému pripravila naša AI. (CO2AI)

CO2AI  môže  niekedy poskytnúť nepresné odpovede, takže vám odporúčame samostatne si kontrolovať všetky fakty.

Osnova vzdelávania uhlíkovej (klimatickej) gramotnosti pre žiakov 1. až 5. ročníka ZŠ

Táto osnova čerpá inšpiráciu z dokumentu „Greening curriculum guidance Teaching and learning for climate action “ a poskytuje rámec pre začlenenie princípov zeleného vzdelávania a klimatickej osvety (viac…)

Sedemdesiat percent mladých ľudí vo svete si nevie vysvetliť zmenu klímy, povedal Dominic Savage, riaditeľ Svetového fóra vzdelávania na 5. medzinárodnom fóre o nových výzvach vo vzdelávaní, informuje Report. Podľa Savagea by to krajiny sveta mali vedieť vysvetliť vo svojich národných systémoch: „Vo všeobecnosti by to, čo sa deje mimo školy, nemalo vstupovať do školy.“ (Viac na azerbaycan24.com)

Vzdelávanie je kľúčovým prínosom pre opatrenia v oblasti klímy. Vzdelávanie pretvára správanie, rozvíja zručnosti a podnecuje inovácie – všetko, čo potrebujeme na boj proti najväčšej kríze, ktorej ľudstvo čelí. Ľudia s lepším vzdelaním sú odolnejší a prispôsobivejší, lepšie vybavení na vytváranie a prácu v zelených pracovných miestach a sú rozhodujúci pre riešenia.

Vzdelávanie je však v klimatickej agende masívne prehliadané. Do školstva nejdú takmer žiadne financie na klímu. Nasmerovanie väčšieho množstva finančných prostriedkov na klímu do vzdelávania by mohlo výrazne podporiť zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobovanie sa jej.

Klimatické zmeny sú zároveň obrovskou hrozbou pre vzdelávanie. Milióny mladých ľudí čelia strateným dňom učenia v dôsledku udalostí súvisiacich s klímou. V krajinách s nízkymi príjmami je situácia horšia. Ak sa toto stratené učenie nevyrovná, negatívne ovplyvní ich budúce zárobky a produktivitu. Povedie to aj k veľkej nerovnosti v rámci krajín aj medzi nimi.

Vlády môžu teraz konať a prispôsobiť vzdelávacie systémy klimatickým zmenám. (Viac na worldbank.org)

Antropocén je termín spojený s gréckymi slovami „anthropos“ (človek) a „kainos“ (nový), označujúci navrhované geochronologické obdobie charakterizované výrazným vplyvom ľudskej činnosti na planétu, ktorý pokračuje aj v súčasnosti. Tento koncept, ktorý sa objavil koncom 20. storočia, je predmetom diskusie nielen kvôli svojej definícii, ale aj z hľadiska určenia presného začiatku obdobia. Medzinárodná únia geologických vied (IUGS) a Medzinárodná komisia pre stratigrafiu (ICS) zatiaľ oficiálne nezahrnuli antropocén do chronostratigrafickej tabuľky, aj keď bol diskutovaný na Medzinárodnom geologickom kongrese v roku 2016. Napriek tomu sa termín často používa v bežnej reči.

🧪 Pôvod termínu

Pôvod termínu sa pripisuje ekológovi a botanikovi Eugeneovi F. Stoermerovi, ktorý ho začal používať v 80. rokoch 20. storočia. Jeho popularizáciu však zabezpečil holandský atmosférický chemik Paul Josef Crutzen po roku 2000. Zásahy ľudskej aktivity do životného prostredia sú tak výrazné, že niektorí vedci považujú za potrebné tento termín oficiálne zaviesť. Jeho geochronologický status je však stále predmetom debaty.

⏳ Kedy sa začal antropocén?

Začiatok antropocénu nie je presne stanovený. Navrhované sú rôzne časové body, vrátane:

– Vznik a rozšírenie poľnohospodárstva pred 11 000 rokmi
– Obdobie Rímskej ríše okolo prelomu letopočtov
– Rok 1610, ktorý sa spája s ekologickými zmenami po výmene druhov medzi Starým a Novým svetom
– Začiatok priemyselnej revolúcie okolo roku 1784
– Polovica 20. storočia, charakterizovaná tzv. „veľkým zrýchlením“ v roku 1950

⚡ „Veľké zrýchlenie“

„Veľké zrýchlenie“ odkazuje na dramatické zmeny v ľudskej činnosti, ktoré začali okolo roku 1950 a ktoré trvajú dodnes. Napríklad:

– Populácia Zeme sa zvýšila z 800 miliónov v roku 1750 na 2 miliardy do roku 1930, a následne na 7,7 miliardy do apríla 2020.
– Mestská populácia dramaticky vzrástla z menej než jednej miliardy pred rokom 1950 na 3,7 miliardy v roku 2014.
– Počet motorových vozidiel sa zvýšil z 40 miliónov na 850 miliónov.
– Produkcia plastov vzrástla z jedného milióna ton na 300 miliónov ton ročne.

🌡️ Vplyv antropocénu

Antropocén charakterizuje rozsiahle environmentálne zmeny spôsobené ľudskou činnosťou, medzi ktoré patrí:

– Klimatické zmeny: Rýchlejšie otepľovanie Zeme, extrémne poveternostné javy, stúpať hladiny morí.
– Biodiverzita: Masívne vymieranie druhov, strata biotopov.
– Znečistenie: Zvýšená produkcia plastov, znečisťovanie ovzdušia a vôd.
– Pozemné využívanie: Odlesňovanie, urbanizácia, poľnohospodárska expanzia.
– Technologický pokrok: Vyspelé priemyselné procesy, rozvoj sietí, chemický priemysel.

🧭 Neistá budúcnosť antropocénu

Hoci termín antropocén získava čoraz väčšiu podporu medzi vedcami a odborníkmi, jeho oficiálne uznanie v geochronologických tabuľkách ešte nebolo dosiahnuté. Debate sa sústreďuje na určenie presného začiatku obdobia a na kritériá, ktoré by mali definovať tento epochálny úsek. JaroR

Tento zdroj je určený pre pedagógov, tvorcov politík a organizácie zapojené do vzdelávania v oblasti klímy. Má za cieľ inšpirovať opatrenia v oblasti klímy a zvýšiť povedomie tým, že pedagógov vybaví nástrojmi na integráciu vzdelávania o zmene klímy do učebných osnov.

Toto usmernenie reaguje na výzvy mladých ľudí k holistickému prístupu ku klimatickým zmenám a udržateľnosti v učebných osnovách. Načrtáva spoločný jazyk o tom, ako sa môže kvalitná zmena klímy a udržateľnosť premietnuť do učebných osnov stanovením očakávaných výsledkov vzdelávania podľa vekovej skupiny. Cieľom je, aby 90 percent všetkých krajín do roku 2030 zahrnulo zmenu klímy do svojich učebných osnov, ako to stanovilo Partnerstvo pre ekologické vzdelávanie.

Cieľom tohto usmernenia je podporiť krajiny, školy alebo jednotlivých odborníkov pri prehodnocovaní ich prebiehajúcich postupov, aby prijali akčnejší, holistický, vedecky presný, spravodlivosťou a celoživotný vzdelávací prístup ku klimatickým zmenám. (UNESCO, Učebne osnovy: Vyučovanie a učenie pre opatrenia v oblasti klímy, 1.47 MB – pdf)

Vzdelávanie v oblasti zmeny klímy pomáha ľuďom pochopiť a riešiť dôsledky klimatickej krízy, pričom im dáva vedomosti, zručnosti, hodnoty a postoje potrebné na to, aby mohli pôsobiť ako činitelia zmeny.

Medzinárodné spoločenstvo uznáva dôležitosť vzdelávania a odbornej prípravy pri riešení klimatických zmien. Rámcový dohovor OSN o zmene klímy, Parížska dohoda a súvisiaci program Akcie na posilnenie klímy (ACE) vyzývajú vlády, aby vzdelávali, posilňovali a zapájali všetky zainteresované strany a hlavné skupiny do politík a činností súvisiacich so zmenou klímy.   (Viac na unesco.org)

Nie je bežné cítiť, že sa všetko skutočne posúva správnym smerom, ale v prípade klimatickej gramotnosti to naozaj vyzerá, že sa jej konečne dostáva zaslúženej pozornosti. Naša sila, naša planéta sa zameriava na presadzovanie obnoviteľnej energie a požaduje strojnásobenie výroby čistej energie do roku 2030. V tomto týždni Svetová banka vydala správu, ktorá ukazuje, že prechod na čistú energiu brzdí nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Táto správa zdôrazňuje potrebu miliónov pracovníkov so znalosťami o klíme pre úspech globálneho zeleného prechodu. Organizácie sa zhodujú, že univerzálna klimatická gramotnosť a vzdelávanie sú kľúčové pre riešenie tohto nedostatku zručností.

Vzdelávanie je kľúčovou súčasťou stratégie udržateľnosti a ústredným bodom našich snáh.  Vzdelávanie o klíme by malo byť základom každej národnej stratégie na boj proti klimatickým zmenám. Vyzývame všetky signatárske krajiny Parížskej dohody z roku 2015 na COP21 Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC), aby ho zahrnuli do svojich národne stanovených príspevkov (NDC).  (Co2AI)

Zachytávanie a ukladanie uhlíka (CCS) označuje technológie zamerané na zníženie emisií CO2 ich zachytávaním a ukladaním pod zemský povrch. Spoločnosti z fosílneho palivového priemyslu a niektoré vlády sa snažia presvedčiť verejnosť, že CCS umožňuje boj proti klimatickým zmenám bez obmedzenia ťažby ropy a plynu. Dôvodom je, že oveľa efektívnejším spôsobom znižovania emisií by bolo obmedzenie ťažby fosílnych palív, čo však nie je v záujme týchto spoločností.

Kde je teda problém? Zatiaľ neexistujú presvedčivé dôkazy, že CCS je efektívne pri veľkoobjemovom znižovaní emisií. Napriek tomu do tejto technológie vlády neustále investujú, často pomocou verejných financií. Máme však k dispozícii čisté energetické riešenia, ako je stále lacnejšia obnoviteľná energia.

Pre firmy v oblasti fosílnych palív je CCS ako „bezpečnostná sieť“, ktorá im umožňuje pokračovať v ťažbe, pričom ignorujú ekologickejšie možnosti.

Tu sú hlavné problémy spojené s CCS:

1) Aj po 40 rokoch nie sú dostatočné dôkazy o jeho efektivite. Napriek investíciám cez 83 miliárd dolárov za 30 rokov, CCS v roku 2022 zachytil len 0,1 % svetových emisií CO2. Navyše, viac ako 80 % plánovaných projektov zlyhalo.

2) Väčšina CCS projektov je neúspešná. Často je predpokladaná miera zachytenia 90 % veľmi nadhodnotená, ako ukazujú viaceré príklady z praxe.

3) CCS skôr podporuje ťažbu ropy než redukuje emisie. Zachytený CO2 sa často používa na zvýšenie výťažnosti ropy, čo bolo do roku 2020 prípad 81 % takto spracovaného uhlíka.

4) V CCS sa často investujú značné prostriedky bez výsledkov. Tieto zdroje by mohli byť lepšie využité pre rozvoj nízkouhlíkových technológií alebo verejné služby.

5) Energetické nároky CCS sú také veľké, že môžu viesť k väčšiemu znečisteniu, než aké odstraňujú.

6) Plány niektorých vlád a korporácií závisia na CCS, napriek nejasnej vedeckej podstate a riziku ekonomických a ekologických negatívnych dopadov.

7) Dokonca i ak by CCS fungovalo ideálne, jeho rozvoj je príliš pomalý, aby pomohol splniť ciele Parížskej dohody.

Celkovo, nespoľahlivé sľuby o CCS môžu brániť efektívnym riešeniam klimatických problémov. Zachytávanie uhlíka môže byť užitočné pri riešení konkrétnych priemyselných výziev, ako je výroba cementu, no nemôže byť ani náhradou za robustné opatrenia na zníženie spotreby fosílnych palív a presun k obnoviteľným zdrojom energie. (Co2AI)

„Príručka Ako učiť o klimatickej zmene prináša základné informácie o danej problematike a množstvo materiálov na rôzne vyučovacie hodiny: pracovné listy, grafy, dáta a informácie. Čím sa líši od podobných publikácií? Autorský tím vychádza zo skúseností konkrétnej vzdelávacej inštitúcie, ktorá o klíme nie len učí, ale robí aj opatrenia na jej ochranu. Práve na nich stavia klimatické vzdelávanie a zároveň inšpiruje iné školy.“ (Viac na clovekvohrozeni.sk)