Európska komisia prostredníctvom štúdie vypracovanej spoločnosťou RAMBOLL Management Consulting preskúmala, ako najlepšie začleniť klimatické a environmentálne ciele do viacročného finančného rámca (VFR) po roku (viac…)

Lesy pokrývajú približne 40 % územia Európskej únie (EÚ) a v období rokov 1990 až 2022 pohltili asi 10 % emisií EÚ pochádzajúcich z ľudskej činnosti. Tento proces odstraňovania uhlíka z atmosféry sa bežne označuje ako (viac…)

Svetový deň ochrany prírody pripadá každoročne na 28. júl. Tento deň bol oficiálne vyhlásený už na Konferencii OSN o životnom prostredí v Štokholme v roku 1972. Vznikol ako globálny apel na ochranu životného prostredia – na zachovanie rovnováhy medzi (viac…)

Klimatická inflácia znamená rast cien potravín spôsobený výkyvmi počasia a dlhotrvajúcimi zmenami klímy, nie monetárnymi či dopytovými faktormi. Extrémne suchá, povodne, horúčavy či nepredvídateľné zmeny sezón (viac…)

Globálne otepľovanie sa odráža najmä v oceánoch, ktoré absorbujú takmer 90 % nadbytočného tepla v klimatickom systéme. Podľa NOAA bol rok 2024 najteplejší v histórii aj pre povrch oceánov – prakticky všetky (viac…)

Globálny uhlíkový projekt (GCP) každoročne zostavuje aktualizovaný globálny uhlíkový rozpočet, ktorý syntetizuje najnovšie odhady antropogénnych emisií CO2, pozemných a oceánskych ponorov a rýchlosti rastu atmosférického CO2. Zvyšok medzi (viac…)

Európa aj svet čelia rastúcemu počtu extrémnych horúčav. Rekordné teploty v mestách výrazne zhoršujú životné podmienky, zvyšujú spotrebu energie a ohrozujú zdravie. Tri osvedčené stratégie – stromy, chladné strechy a rádiatívne chladenie (radiative cooling) – (viac…)

Ľadový šelf Thwaites v Západnej Antarktíde je kľúčový pre pochopenie dynamických procesov ľadových šelfov a ich dôsledkov pre globálne stúpanie morskej hladiny. Predstavuje jednu z najrýchlejšie sa meniacich oblastí v Antarktíde, pričom samotný (viac…)

23. júla 2025 Medzinárodný súdny dvor (ICJ) v Haagu vydal dlho očakávaný poradný posudok týkajúci sa záväzkov štátov v oblasti klimatických zmien. Ide o prelomové rozhodnutie, pretože súd prvýkrát potvrdil, že všetky (viac…)

Rýchlo sa vyvíjajúca dôkazová základňa naznačuje, že expozícia vonkajšiemu znečisteniu ovzdušia je rizikovým faktorom pre nástup demencie, pričom od roku 2022 došlo k nárastu publikácií v tejto oblasti. V roku 2024 (viac…)

Misie EÚ predstavujú inovatívny nástroj v rámci programu Horizon Europe, ktorý integruje ciele výskumu a inovácií (V&I) s environmentálnymi a spoločenskými cieľmi, s cieľom dosiahnuť podstatné a merateľné výsledky do roku 2030. (viac…)

Svet čelí rastúcej frekvencii a závažnosti epidémií a pandémií spôsobených prenosom patogénov zo zvierat na ľudí, známym ako zoonotický prenos. Tieto udalosti majú potenciálne vážne dôsledky pre ľudské zdravie. (viac…)

Svet na pokraji klimatického prelomu: Éra fosílnych palív sa „vyčerpáva“, hovorí šéf OSN António Guterres, zdôrazňujúc, že „slnko vychádza nad vekom čistej energie“. Guterres vyzýva krajiny, aby nasmerovali svoju podporu do (viac…)

Extrémne výkyvy počasia – zničujúce suchá, ničivé záplavy či prívalové horúčavy – priamo ničia úrodu a tlačia nahor ceny základných potravín. Nedávna štúdia ukázala, že po 16 mimoriadne extrémnych poveternostných (viac…)

Dohoda z Paríža z roku 2015 právne zaväzuje medzinárodné spoločenstvo udržať globálne antropogénne otepľovanie výrazne pod 2,0 °C a usilovať sa o udržanie hranice 1,5 °C nad predindustriálnymi úrovňami. Napriek nedávnym snahám o obmedzenie (viac…)

Koncept globálnych bodov zlomu sa stal naliehavým varovaním pred rozsiahlym systémovým kolapsom v súvislosti s náhlymi a neočakávanými zmenami v klimatických, ekologických, sociálnych a ekonomických systémoch. (viac…)

V posledných týždňoch Európa opäť zažila smrteľné následky rekordných extrémnych horúčav. Na celom kontinente boli vydané stovky výstrah pred horúčavami, pričom v niektorých regiónoch teploty stúpli až na 46 °C. (viac…)

Mestá a obce zohrávajú kľúčovú úlohu pri znižovaní globálnych emisií skleníkových plynov, pričom prispievajú približne 75 % globálnych emisií CO2. S predpokladaným rastom svetovej mestskej populácie z 55 % v roku (viac…)

Správa „Národné ukazovatele energetickej chudoby: Odhaľovanie nových možností pre rozšírené poznanie“ (Energy Poverty National Indicators: Uncovering New Possibilities for Expanded Knowledge) z októbra 2023, ktorú vydala (viac…)

Tento rok si pripomíname 10. výročie prijatia Parížskej dohody (PA) o klíme, kľúčového medzinárodného paktu, ktorý si kládol za cieľ obmedziť globálne otepľovanie a vybudovať budúcnosť odolnú voči zmene klímy. Nová (viac…)