Hlavné správySponzorovanéNajčítanejšie
Discover

Plnenie zelenej dohody EÚ – Pokrok smerom k cieľom do roku 2025

Tento dokument s názvom DELIVERING THE EU GREEN DEAL Progress towards targets“ (Dosahovanie cieľov Zelenej dohody EÚ – Pokrok smerom k cieľom), publikovaný v roku 2025 Spoločným výskumným centrom (JRC), vedeckým a znalostným útvarom Európskej komisie, poskytuje evidence-based vedeckú podporu pre tvorbu politík EÚ. Cieľom správy je integrovať všetky opatrenia Zelenej dohody EÚ (EGD) a súvisiace politiky a ponúknuť posúdenie zelenej transformácie EÚ založené na spoľahlivých dátach a vedeckých poznatkoch. Slúži ako benchmarkingový nástroj a poskytuje vedecky podložené usmernenie pre budúce politiky a programy EÚ.

Správa hodnotí pokrok smerom k dosiahnutiu cieľov EGD v rôznych tematických oblastiach. Analyzuje 154 cieľov zo 44 kľúčových politických dokumentov s časovým rámcom od decembra 2019 do polovice roka 2024. Niektoré z týchto cieľov sú právne záväzné, zatiaľ čo iné nie sú. Zahrnutie nezáväzných cieľov, ako sú tie v Stratégii biodiverzity, umožňuje komplexné podávanie správ o všetkých ambíciách EGD, najmä v oblastiach s obmedzenou legislatívou.

Metodológia hodnotenia pokroku je založená na screening politických iniciatív EGD, extrahovaní a organizovaní ich základných politických cieľov podľa tematických oblastí do databázy. Tieto ciele boli ďalej zoskupené podľa tém, čo predstavovalo základ pre rôzne tematické prehľady, ktoré boli distribuované medzi expertov v JRC. Experti overili výber cieľov a pomohli identifikovať relevantné indikátory na posúdenie aktuálneho stavu vzhľadom na ambície EGD na základe najnovších dostupných dát z interného a uznávaného vedeckého výskumu. Správa využíva tam, kde je to možné, existujúce sektorové modelovacie cvičenia alebo predpokladá v určitých prípadoch lineárnu trajektóriu na základe najaktuálnejších trendov. Používa sa systém semaforov na posúdenie pokroku cieľov.

Správa neposudzuje samotné politiky a je rámcovaná určitými obmedzeniami. Počet cieľov na tematickú oblasť nemusí odrážať ich relatívnu dôležitosť. Hodnotenie pokroku poskytuje prehľad aktuálneho stavu, ale nehodnotí relatívny vplyv týchto cieľov z hľadiska environmentálnych, sociálnych alebo ekonomických aspektov, ani časového harmonogramu politík. Dopady niektorých nedávno prijatých politík sa prejavia až v nasledujúcich rokoch a pre nové ciele ešte nie sú vždy dohodnuté indikátory. Správa sa zameriava na kvantifikovateľné ciele s hraničnými hodnotami, ktoré sa majú dosiahnuť v konkrétnom termíne.

Kľúčové zistenia naznačujú, že pokrok bol dosiahnutý pri 96 cieľoch (62 % z celkového počtu). Z nich 32 cieľov (21 %) je na dobrej ceste k dosiahnutiu, zatiaľ čo pri 64 cieľoch (41 %) bude potrebné zrýchliť tempo, aby sa splnili ambície. Pri 15 cieľoch (10 %) je trend buď opačný, alebo stagnujúci, čo naznačuje potrebu zintenzívnenia úsilia. Pre 43 cieľov (28 %) nie sú ešte dostupné dáta, ale mnohé z nich sú výsledkom nedávnych politík, ktorých účinky sa prejavia v nasledujúcich rokoch. Tieto trendy sa potvrdzujú aj pri pohľade výlučne na 87 identifikovaných právne záväzných cieľov (56 % z celkového počtu cieľov), z ktorých 42 vykazuje určitý pokrok, ale len 13 (15 %) napreduje dostatočným tempom.

Správa je štruktúrovaná do nasledujúcich hlavných častí:

  • Úvod
  • Metodológia
  • Európska zelená dohoda. Fakty a čísla
  • Tematické oblasti s hodnotením pokroku, výzvami pri implementácii a kľúčovými posolstvami pre každú z nich:
    • 01. Klimatické ambície
    • 04. Udržateľná a inteligentná mobilita
    • 05. Ekologizácia spoločnej poľnohospodárskej politiky / Stratégia „Z farmy na stôl“
    • 06. Zachovanie a ochrana biodiverzity
    • 03. Mobilizácia priemyslu pre čisté a obehové hospodárstvo (poznámka: číslovanie v obsahu naznačuje, že kapitola o obehovom hospodárstve je pred biodiverzitou)
    • 07. Smerom k ambícii nulového znečistenia pre prostredie bez toxických látok
  • Závery
  • Referencie
  • Zoznam skratiek a definícií
  • Zoznam obrázkov

Správa zdôrazňuje, že dosiahnutie ambícií EGD si vyžaduje trvalé, kolektívne úsilie a predstavuje spoločenský, hospodársky a vládny posun k alternatívnym a udržateľnejším spôsobom výroby, spotreby a správania sa. Napriek štrukturálnym výzvam a relatívne nedávnemu zavedeniu niektorých politík, v mnohých oblastiach sa dosahuje pokrok. JRC bude na základe tohto „predbežného posúdenia“ pokračovať v skúmaní príležitostí, riešení existujúcich a vznikajúcich nedostatkov a zvažovaní výziev, ktorým EÚ čelí pri dosahovaní tejto transformácie, s cieľom informovať budúce politiky a iniciatívy EÚ.

Medzi hlavných autorov správy patria Luisa Marelli, Matteo Trane, Giulia Barbero Vignola a ďalší experti z JRC a Európskej komisie. Správa tiež priznáva príspevky mnohých odborníkov z JRC a spätnú väzbu od rôznych generálnych riaditeľstiev Európskej komisie. Bernard Magenhann, úradujúci generálny riaditeľ Spoločného výskumného centra (JRC), napísal úvod k správe. JaroR

Vplyvy zmeny klímy vedú k zvýšenému vystaveniu škodlivým toxínom

Podľa dnes zverejneného brífingu Európskej environmentálnej agentúry (EEA) zvyšujúce sa teploty v dôsledku klimatických zmien zvyšujú riziko vystavenia ľudí takzvaným mykotoxínom, prirodzene sa vyskytujúcim toxínom produkovaným hubami, ktoré sa nachádzajú v určitých potravinách, krmivách a plodinách. Tieto toxíny môžu poškodiť zdravie a zabránenie nárastu kontaminácie si vyžaduje spoločné opatrenia na európskej a vnútroštátnej úrovni, vo výskume, politikách a praxi na účinné zníženie rizík. ( Viac na eea.europa.eu)

Ako môže mladá generácia prispieť k znižovaniu rizika katastrof a budovaniu komunitnej odolnosti voči zmene klímy?

Mladá generácia môže prispieť k znižovaniu rizika katastrof a budovaniu komunitnej odolnosti voči zmene klímy prostredníctvom rôznych aktivít a prístupov. „Greening Curriculum Guidance: Teaching and Learning for Climate Action“ zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania a angažovanosti mladých ľudí v tejto oblasti. Tu sú niektoré spôsoby, ako sa môžu mladí ľudia zapojiť:

  • Vzdelávanie a zvyšovanie povedomia:
    • Získavanie vedomostí o zmene klímy, jej dopadoch a možných riešeniach.
    • Šírenie informácií a zvyšovanie povedomia medzi rodinou, priateľmi a v komunite.
    • Boj proti dezinformáciám a podvodným praktikám v oblasti klímy.
  • Aktívna účasť v komunitných projektoch:
    • Zapájanie sa do projektov zameraných na znižovanie rizika katastrof v miestnej komunite, ako sú mapovanie zraniteľnosti voči klíme alebo implementácia projektov zameraných na úsporu energie.
    • Spolupráca s vedcami a odborníkmi na monitorovanie a analýzu miestnych klimatických podmienok.
    • Podpora udržateľných postupov v školách a komunitách, ako je znižovanie spotreby plastov na jedno použitie.
  • Advokácia a politická angažovanosť:
    • Vyjadrovanie obáv a navrhovanie riešení miestnym úradom a politikom.
    • Podpora politík a opatrení zameraných na znižovanie emisií skleníkových plynov a budovanie odolnosti voči zmene klímy.
    • Účasť na mládežníckych klimatických konferenciách a iniciatívach, ako sú Mock COP.
  • Zmena životného štýlu a podpora udržateľnej spotreby:
    • Znižovanie spotreby energie a vody v domácnostiach.
    • Podpora zodpovednej spotreby a recyklácie.
    • Voľba udržateľných spôsobov dopravy, ako je chôdza, bicyklovanie alebo verejná doprava.
    • Podpora udržateľných stravovacích návykov, ako je znižovanie spotreby mäsa a podpora lokálnych potravín.
  • Budovanie psychologickej odolnosti a podpora duševného zdravia:
    • Rozvoj stratégií na zvládanie klimatickej úzkosti a stresu.
    • Podpora otvorenej diskusie o emóciách súvisiacich so zmenou klímy a vzájomná podpora v komunitách.
    • Zapájanie sa do aktivít, ktoré posilňujú psychickú odolnosť, ako je pobyt v prírode a mindfulness.
  • Využívanie technológií a sociálnych médií:
    • Využívanie sociálnych médií na šírenie informácií o zmene klímy a mobilizáciu k akcii.
    • Používanie nových technológií, ako sú rozšírená realita (XR) a umelá inteligencia, na vzdelávanie o environmentálnych problémoch.
  • Zapojenie sa do informálneho vzdelávania:
    • Účasť v mládežníckych organizáciách a iniciatívach, ako sú Fridays for Future.
    • Využívanie sociálnych médií na výmenu informácií a koordináciu akcií.
  • Zohľadňovanie klimatickej spravodlivosti:
    • Uvedomovanie si, že dopady zmeny klímy nie sú rovnomerne rozložené a že niektoré skupiny sú postihnuté viac ako iné.
    • Podpora spravodlivých riešení, ktoré zohľadňujú potreby a práva marginalizovaných komunít.

Zapojenie mladej generácie do týchto aktivít nielenže prispieva k znižovaniu rizika katastrof a budovaniu komunitnej odolnosti, ale tiež posilňuje ich schopnosti, vedomosti a hodnoty potrebné na vytvorenie udržateľnejšej budúcnosti. JaroR

Monitorovanie klimatických zmien v strednej a hornej atmosfére

Dokument zdôrazňuje potrebu lepšieho monitorovania klimatických zmien v strednej a hornej atmosfére. Antropogénne emisie skleníkových plynov majú významný vplyv na strednú a hornú atmosféru, spôsobujú ochladzovanie, zmršťovanie a ovplyvňujú štruktúru atmosféry. Toto zmršťovanie ovplyvňuje životnosť objektov na nízkej obežnej dráhe Zeme, rádiovú komunikáciu a GPS signály, ako aj výšku meteoroidov vstupujúcich do atmosféry.

Kľúčové body:

  • Je potrebný ďalší výskum vplyvu klimatických zmien a antropogénnych emisií na strednú a hornú atmosféru.
  • Nedostatok pozorovacích schopností bráni lepšiemu pochopeniu a monitorovaniu dlhodobých trendov.
  • Akumulácia vesmírneho odpadu je problém, ktorý antropogénne emisie zhoršujú.

Vplyvy klimatických zmien na horné vrstvy atmosféry:

  • Zmeny v hrúbke vrstiev atmosféry, vrátane expanzie troposféry.
  • Zmeny v energetických módoch a baroklinicite strednej atmosféry.
  • Ochladzovanie a zmršťovanie stratosféry, mezosféry a termosféry.
  • Pokles hustoty termosféry.
  • Komplexná úloha ozónu, kde jeho koncentrácia môže byť ovplyvnená klesajúcimi teplotami, a zmeny v koncentrácii ozónu ovplyvňujú teplotné trendy.
  • Zmeny v Brewerovom-Dobsonovom obehu (BDC) súvisia s expanziou troposféry a kontrakciou stratosféry.

Dlhodobé zmeny v strednej a hornej atmosfére majú praktické dôsledky, ako napríklad vplyv na globálne polohovacie systémy (GPS) a rádiovú komunikáciu. Zvyšujúci sa obsah vodnej pary a ľadových kryštálov v mezosfére spôsobuje pozitívny trend v polárnych mezosférických letných ozvenách, čo môže rušiť radary a vojenské operácie. Klesajúca hustota atmosféry môže viesť k väčšiemu prieniku meteoroidov do atmosféry.

Najvýznamnejším problémom spôsobeným klimatickými zmenami v strednej a hornej atmosfére je vplyv na vesmírny odpad. Zvyšujúce sa ochladzovanie a zmršťovanie vedie k zníženiu hustoty v termosfére, čo predlžuje životnosť satelitov na obežnej dráhe a zvyšuje riziko kolízií. Kolízie môžu spôsobiť narušenie globálnych satelitných služieb a produkovať ďalší odpad, čo môže viesť ku Kesslerovmu syndrómu, kaskádovému efektu kolízií.

Obmedzenia pozorovaní a dát:

  • Nedostatok poznatkov o prepojení medzi atmosférickými vrstvami a o tom, ako klimatické zmeny v strednej a hornej atmosfére ovplyvňujú troposféru.
  • Chýbajúce informácie o globálnych dlhodobých zmenách v hornej atmosfére, ako sú zloženie, dynamické premenné, vietor a gravitačné vlny.
  • Strata niektorých satelitných misií určených na monitorovanie tejto oblasti atmosféry, ako napríklad ICON, AIM a potenciálna strata AURA a TIMED.
  • Mnohé existujúce satelitné misie sú už za hranicou očakávanej životnosti a nové misie nemusia umožňovať dlhodobé a homogénne merania.
  • Nedostatok misií na monitorovanie dynamických premenných v hornej atmosfére.

Riešenie nedostatkov v poznatkoch a výziev:

  • Potreba rozšíriť a udržať existujúce pozorovacie schopnosti na zabezpečenie dlhodobých a homogénnych dát.
  • Zamerať sa na stabilitu, kalibráciu a implementáciu krížovej kalibrácie v rámci pozorovacieho systému.
  • Navrhovať nové pozorovania špecificky na meranie trendov v teplote, hustote a ďalších parametroch.
  • Podporovať vývoj geospace data records (GDR) na určenie variability a zmien v geospace.
  • Zlepšené monitorovanie môže prispieť k zníženiu neistoty v odhadoch aerosólového zaťaženia z vulkanických erupcií a umožniť monitorovanie testovania alebo nasadenia techník klimatickej intervencie.
  • Zlepšené monitorovanie by poskytlo lepšie pochopenie polárnych mezosférických oblakov a ich vzťahu k CH4, zvyšovaniu koncentrácií vodnej pary a znižovaniu mezosférických teplôt.
  • Je nevyhnutné lepšie predpovedať potenciálne dopady na budúce prostredie vesmírneho odpadu na nízkej obežnej dráhe Zeme (LEO) a predpovedať dopady na pravdepodobnosť výskytu Kesslerovho syndrómu.
  • Satellity uvoľňujú rôzne materiály priamo do strednej a hornej atmosféry počas opätovného vstupu, čo môže ovplyvniť koncentrácie O3 a teplotné trendy.
  • Plánované zvýšenie počtu satelitov na nízkej obežnej dráhe Zeme by mohlo spôsobiť, že až polovica stratosférických častíc kyseliny sírovej bude obsahovať kovy z opätovného vstupu.

Dokument zdôrazňuje, že nedostatok údajov a klesajúce pozorovacie schopnosti predstavujú vážny problém pre pochopenie a monitorovanie zmien v strednej a hornej atmosfére, čo má potenciálne rozsiahle dôsledky pre vesmírne aktivity, komunikáciu a budúce klimatické zmeny. JaroR

Dokument bol publikovaný v AGU Advances


Kľúčové Pojmy – Slovník

  • Baroklinicita: Stav atmosféry, v ktorom izobary (čiary rovnakého tlaku) nie sú rovnobežné s izotermami (čiary rovnakej teploty).
  • Termosféra: Vrstva atmosféry nad mezosférou, charakterizovaná rastúcou teplotou s výškou.
  • Ionosféra: Vrstva atmosféry, ktorá obsahuje ióny a voľné elektróny.
  • Gravitačné vlny: Vlny v atmosfére, ktoré prenášajú energiu a hybnosť.
  • Kozmický odpad: Umelo vytvorené objekty na obežnej dráhe Zeme, ktoré už nie sú funkčné.
  • Stratopauza: Hranica medzi stratosférou a mezosférou.
  • Reanalýza: Kombinácia modelových a pozorovacích údajov na vytvorenie komplexného obrazu stavu atmosféry.
  • Klimatická intervencia: zámerné a rozsiahle manipulovanie s klimatickým systémom Zeme na zmiernenie účinkov zmeny klímy.
  • Antropogénne emisie skleníkových plynov (GHG): Emisie skleníkových plynov pochádzajúce z ľudskej činnosti.
  • Stredná a horná atmosféra: Časť atmosféry nad troposférou, vrátane stratosféry, mezosféry, termosféry a ionosféry.
  • Termálne zmršťovanie: Zmenšovanie objemu atmosféry v dôsledku ochladzovania.
  • Stratopauza: Hranica medzi stratosférou a mezosférou.
  • Ionosféra: Vrstva atmosféry, ktorá obsahuje ióny a voľné elektróny.
  • Hustota termosféry: Množstvo častíc v termosfére.
  • Nízka obežná dráha Zeme (LEO): Obežné dráhy, ktoré sú relatívne blízko Zeme (zvyčajne menej ako 2000 km nad povrchom).
  • Kozmický odpad: Umelo vytvorené objekty na obežnej dráhe Zeme, ktoré už nie sú funkčné.
  • Globálne pozičné systémy (GPS): Satelitné navigačné systémy.
  • Scintilácia: Rýchle zmeny v intenzite rádiových signálov spôsobené ionosférickými nepravidelnosťami.
  • Maximálne využiteľné frekvencie: Najvyššie frekvencie rádiových vĺn, ktoré je možné použiť na komunikáciu medzi dvoma bodmi cez ionosféru.
  • Brewer-Dobsonova cirkulácia (BDC): Globálna cirkulácia vzduchu v stratosfére.
  • Kvazi-dvojročná oscilácia (QBO): Periodická zmena smeru vetra v stratosfére.
  • Gravitačné vlny: Vlny v atmosfére, ktoré prenášajú energiu a hybnosť.
  • Polárne mezosférické letné ozveny: Rádiové odrazy od ľadových kryštálov v mezosfére počas leta na póloch.
  • Kesslerov syndróm: Teoretický scenár, v ktorom by sa hustota kozmického odpadu v nízkej obežnej dráhe Zeme stala takou vysokou, že by kolízie medzi objektmi vytvárali viac odpadu, čo by viedlo k ďalším kolíziám, a tak ďalej.
  • Reanalýza: Kombinácia modelových a pozorovacích údajov na vytvorenie komplexného obrazu stavu atmosféry.
  • Geospace data records (GDR): Časové rady meraní s dostatočnou dĺžkou, konzistenciou a kontinuitou na určenie variability a zmien v geospace.
  • Ozone depleting substances: látky poškodzujúce ozónovú vrstvu.
  • Klimatická intervencia: zámerné a rozsiahle manipulovanie s klimatickým systémom Zeme na zmiernenie účinkov zmeny klímy.

Od ekologizácie k predvídavosti a pripravenosti

Dokument sa zaoberá rastúcim vplyvom environmentálnych rizík na krízový manažment Európskej únie. Poukazuje na to, že extrémne poveternostné udalosti a degradácia životného prostredia narúšajú stabilitu, zvyšujú migráciu a ohrozujú potravinovú bezpečnosť. Napriek tomu, že EÚ uznáva tieto riziká, integrácia environmentálnych aspektov do bezpečnostnej politiky je pomalá kvôli nejasným mandátom a nedostatku odbornosti. Dokument zdôrazňuje potrebu lepšieho predvídania a pripravenosti a navrhuje strategické spôsoby, ako integrovať environmentálne otázky do monitoringu, analýz a systémov včasného varovania EÚ. Zároveň poukazuje na to, že proaktívne riešenie environmentálnych rizík je efektívnejšie ako reaktívne opatrenia. JaroR

Climate Policy Explorer

Climate Policy Explorer poskytuje údaje dostupné tvorcom politík a všetkým, ktorí sa zaujímajú o klimatické politiky na celom svete. Dashboard umožňuje prehľady sektora po sektore a vizualizáciu údajov podľa jednotlivých krajín. Tento nástroj pomáha identifikovať úspešné príbehy a nakoniec navrhnúť lepšie politiky.

Rozhodujúce opatrenia potrebné na splnenie cieľov EÚ v oblasti životného prostredia, klímy a udržateľnosti

Hodnotenie EEA , v ktorom sa hodnotí pokrok smerom k cieľom stanoveným v takzvanom 8. environmentálnom akčnom programe (EAP) . Stanovuje rámec pre environmentálnu politiku EÚ do roku 2030. Pokrok sa hodnotí na základe súboru 28 hlavných ukazovateľov a zodpovedajúcich cieľov v oblastiach, ktoré zahŕňajú klimatickú neutralitu, hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje, zvrátenie straty biodiverzity a zníženie znečistenia.

V správe sa zistilo, že EÚ ešte nie je na správnej ceste k splneniu mnohých cieľov, pričom celkový pokrok je obmedzený v porovnaní s poslednou správou z roku 2023. To dokazuje potrebu rozhodných opatrení na zabezpečenie ich splnenia do roku 2030 úplným vykonávaním politík v rámci Európskej zelenej dohody.

LEGISLATÍVA