Tento dokument s názvom „DELIVERING THE EU GREEN DEAL – Progress towards targets – Annexes“ je publikáciou Spoločného výskumného centra (JRC), vedeckej a znalostnej služby Európskej komisie. (viac…)

Tento dokument s názvom „DELIVERING THE EU GREEN DEAL Progress towards targets“ (Dosahovanie cieľov Zelenej dohody EÚ – Pokrok smerom k cieľom), publikovaný v roku 2025 Spoločným výskumným centrom (JRC), vedeckým a znalostným útvarom Európskej komisie, poskytuje evidence-based vedeckú podporu pre tvorbu politík EÚ. Cieľom správy je integrovať všetky opatrenia Zelenej dohody EÚ (EGD) a súvisiace politiky a ponúknuť posúdenie zelenej transformácie EÚ založené na spoľahlivých dátach a vedeckých poznatkoch. Slúži ako benchmarkingový nástroj a poskytuje vedecky podložené usmernenie pre budúce politiky a programy EÚ.

Správa hodnotí pokrok smerom k dosiahnutiu cieľov EGD v rôznych tematických oblastiach. Analyzuje 154 cieľov zo 44 kľúčových politických dokumentov s časovým rámcom od decembra 2019 do polovice roka 2024. Niektoré z týchto cieľov sú právne záväzné, zatiaľ čo iné nie sú. Zahrnutie nezáväzných cieľov, ako sú tie v Stratégii biodiverzity, umožňuje komplexné podávanie správ o všetkých ambíciách EGD, najmä v oblastiach s obmedzenou legislatívou.

Metodológia hodnotenia pokroku je založená na screening politických iniciatív EGD, extrahovaní a organizovaní ich základných politických cieľov podľa tematických oblastí do databázy. Tieto ciele boli ďalej zoskupené podľa tém, čo predstavovalo základ pre rôzne tematické prehľady, ktoré boli distribuované medzi expertov v JRC. Experti overili výber cieľov a pomohli identifikovať relevantné indikátory na posúdenie aktuálneho stavu vzhľadom na ambície EGD na základe najnovších dostupných dát z interného a uznávaného vedeckého výskumu. Správa využíva tam, kde je to možné, existujúce sektorové modelovacie cvičenia alebo predpokladá v určitých prípadoch lineárnu trajektóriu na základe najaktuálnejších trendov. Používa sa systém semaforov na posúdenie pokroku cieľov.

Správa neposudzuje samotné politiky a je rámcovaná určitými obmedzeniami. Počet cieľov na tematickú oblasť nemusí odrážať ich relatívnu dôležitosť. Hodnotenie pokroku poskytuje prehľad aktuálneho stavu, ale nehodnotí relatívny vplyv týchto cieľov z hľadiska environmentálnych, sociálnych alebo ekonomických aspektov, ani časového harmonogramu politík. Dopady niektorých nedávno prijatých politík sa prejavia až v nasledujúcich rokoch a pre nové ciele ešte nie sú vždy dohodnuté indikátory. Správa sa zameriava na kvantifikovateľné ciele s hraničnými hodnotami, ktoré sa majú dosiahnuť v konkrétnom termíne.

Kľúčové zistenia naznačujú, že pokrok bol dosiahnutý pri 96 cieľoch (62 % z celkového počtu). Z nich 32 cieľov (21 %) je na dobrej ceste k dosiahnutiu, zatiaľ čo pri 64 cieľoch (41 %) bude potrebné zrýchliť tempo, aby sa splnili ambície. Pri 15 cieľoch (10 %) je trend buď opačný, alebo stagnujúci, čo naznačuje potrebu zintenzívnenia úsilia. Pre 43 cieľov (28 %) nie sú ešte dostupné dáta, ale mnohé z nich sú výsledkom nedávnych politík, ktorých účinky sa prejavia v nasledujúcich rokoch. Tieto trendy sa potvrdzujú aj pri pohľade výlučne na 87 identifikovaných právne záväzných cieľov (56 % z celkového počtu cieľov), z ktorých 42 vykazuje určitý pokrok, ale len 13 (15 %) napreduje dostatočným tempom.

Správa je štruktúrovaná do nasledujúcich hlavných častí:

• Úvod
• Metodológia
• Európska zelená dohoda. Fakty a čísla
• Tematické oblasti s hodnotením pokroku, výzvami pri implementácii a kľúčovými posolstvami pre každú z nich:
  • 01. Klimatické ambície
  • 04. Udržateľná a inteligentná mobilita
  • 05. Ekologizácia spoločnej poľnohospodárskej politiky / Stratégia „Z farmy na stôl“
  • 06. Zachovanie a ochrana biodiverzity
  • 03. Mobilizácia priemyslu pre čisté a obehové hospodárstvo (poznámka: číslovanie v obsahu naznačuje, že kapitola o obehovom hospodárstve je pred biodiverzitou)
  • 07. Smerom k ambícii nulového znečistenia pre prostredie bez toxických látok
• Závery
• Referencie
• Zoznam skratiek a definícií
• Zoznam obrázkov

Správa zdôrazňuje, že dosiahnutie ambícií EGD si vyžaduje trvalé, kolektívne úsilie a predstavuje spoločenský, hospodársky a vládny posun k alternatívnym a udržateľnejším spôsobom výroby, spotreby a správania sa. Napriek štrukturálnym výzvam a relatívne nedávnemu zavedeniu niektorých politík, v mnohých oblastiach sa dosahuje pokrok. JRC bude na základe tohto „predbežného posúdenia“ pokračovať v skúmaní príležitostí, riešení existujúcich a vznikajúcich nedostatkov a zvažovaní výziev, ktorým EÚ čelí pri dosahovaní tejto transformácie, s cieľom informovať budúce politiky a iniciatívy EÚ.

Medzi hlavných autorov správy patria Luisa Marelli, Matteo Trane, Giulia Barbero Vignola a ďalší experti z JRC a Európskej komisie. Správa tiež priznáva príspevky mnohých odborníkov z JRC a spätnú väzbu od rôznych generálnych riaditeľstiev Európskej komisie. Bernard Magenhann, úradujúci generálny riaditeľ Spoločného výskumného centra (JRC), napísal úvod k správe. JaroR

Podľa dnes zverejneného brífingu Európskej environmentálnej agentúry (EEA) zvyšujúce sa teploty v dôsledku klimatických zmien zvyšujú riziko vystavenia ľudí takzvaným mykotoxínom, prirodzene sa vyskytujúcim toxínom produkovaným hubami, ktoré sa nachádzajú v určitých potravinách, krmivách a plodinách. Tieto toxíny môžu poškodiť zdravie a zabránenie nárastu kontaminácie si vyžaduje spoločné opatrenia na európskej a vnútroštátnej úrovni, vo výskume, politikách a praxi na účinné zníženie rizík. ( Viac na eea.europa.eu)

Tento dokument sa zaoberá významným vplyvom poľnohospodárskeho hnojenia dusíkom (N) na zvýšenie sezónnej amplitúdy výmeny CO2 medzi pevninou a atmosférou, najmä v severných šírkach. (viac…)

Vedci z celého sveta čoraz jasnejšie poukazujú na to, že plastový priemysel je neoddeliteľnou súčasťou klimatickej krízy. Nové výskumy naznačujú, že životný cyklus plastov – od ich výroby cez použitie (viac…)

Dokument sa zaoberá potenciálom stredoeurópskych lesov pre ukladanie uhlíka v globálnom kontexte a zdôrazňuje ich dôležitú, no často podceňovanú úlohu pri zmierňovaní nepriaznivých dôsledkov klimatických zmien. (viac…)

Február 2025 sa zapísal do klimatickej histórie ako tretí najteplejší február na svete, pričom priemerná teplota vzduchu na povrchu dosiahla 13,36 °C, čo je o 0,63 °C vyššie než priemerný február za obdobie (viac…)

Dokument od začiatku zdôrazňuje, že zmena klímy zhoršuje už existujúce tlaky na vodné zdroje EÚ. Tieto tlaky zahŕňajú nesprávne štrukturálne riadenie, neudržateľné využívanie pôdy, hydromorfologické (viac…)

Európska environmentálna agentúra a Spoločné výskumné centrum zverejnili správy o monitorovaní nulového znečistenia a výhľade do roku 2025, ktoré poskytujú aktuálne informácie o pokrokoch EÚ (viac…)

Európske krajiny čelia vážnym hrozbám v dôsledku potenciálneho prekročenia bodov zlomu zemského systému (Earth System Tipping Points – ESTP). Nový dokument zdôrazňuje naliehavú potrebu (viac…)

Nový výskum ukazuje, že globálne náklady spojené so spomalením Atlantickej meridionálnej výmennej cirkulácie (AMOC) môžu prekročiť pôvodné odhady. Štúdia zistila, že oslabenie AMOC znižuje (viac…)

Dňa 26. februára 2025 predstavila Európska komisia dohodu o čistom priemysle („Clean Industrial Deal“), ktorá nadväzuje na Zelenú dohodu. Jej účelom je urýchliť prechod k dekarbonizovanému hospodárstvu (viac…)

Mladá generácia môže prispieť k znižovaniu rizika katastrof a budovaniu komunitnej odolnosti voči zmene klímy prostredníctvom rôznych aktivít a prístupov. „Greening Curriculum Guidance: Teaching and Learning for Climate Action“ zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania a angažovanosti mladých ľudí v tejto oblasti. Tu sú niektoré spôsoby, ako sa môžu mladí ľudia zapojiť:

• Vzdelávanie a zvyšovanie povedomia:
  • Získavanie vedomostí o zmene klímy, jej dopadoch a možných riešeniach.
  • Šírenie informácií a zvyšovanie povedomia medzi rodinou, priateľmi a v komunite.
  • Boj proti dezinformáciám a podvodným praktikám v oblasti klímy.
• Aktívna účasť v komunitných projektoch:
  • Zapájanie sa do projektov zameraných na znižovanie rizika katastrof v miestnej komunite, ako sú mapovanie zraniteľnosti voči klíme alebo implementácia projektov zameraných na úsporu energie.
  • Spolupráca s vedcami a odborníkmi na monitorovanie a analýzu miestnych klimatických podmienok.
  • Podpora udržateľných postupov v školách a komunitách, ako je znižovanie spotreby plastov na jedno použitie.
• Advokácia a politická angažovanosť:
  • Vyjadrovanie obáv a navrhovanie riešení miestnym úradom a politikom.
  • Podpora politík a opatrení zameraných na znižovanie emisií skleníkových plynov a budovanie odolnosti voči zmene klímy.
  • Účasť na mládežníckych klimatických konferenciách a iniciatívach, ako sú Mock COP.
• Zmena životného štýlu a podpora udržateľnej spotreby:
  • Znižovanie spotreby energie a vody v domácnostiach.
  • Podpora zodpovednej spotreby a recyklácie.
  • Voľba udržateľných spôsobov dopravy, ako je chôdza, bicyklovanie alebo verejná doprava.
  • Podpora udržateľných stravovacích návykov, ako je znižovanie spotreby mäsa a podpora lokálnych potravín.
• Budovanie psychologickej odolnosti a podpora duševného zdravia:
  • Rozvoj stratégií na zvládanie klimatickej úzkosti a stresu.
  • Podpora otvorenej diskusie o emóciách súvisiacich so zmenou klímy a vzájomná podpora v komunitách.
  • Zapájanie sa do aktivít, ktoré posilňujú psychickú odolnosť, ako je pobyt v prírode a mindfulness.
• Využívanie technológií a sociálnych médií:
  • Využívanie sociálnych médií na šírenie informácií o zmene klímy a mobilizáciu k akcii.
  • Používanie nových technológií, ako sú rozšírená realita (XR) a umelá inteligencia, na vzdelávanie o environmentálnych problémoch.
• Zapojenie sa do informálneho vzdelávania:
  • Účasť v mládežníckych organizáciách a iniciatívach, ako sú Fridays for Future.
  • Využívanie sociálnych médií na výmenu informácií a koordináciu akcií.
• Zohľadňovanie klimatickej spravodlivosti:
  • Uvedomovanie si, že dopady zmeny klímy nie sú rovnomerne rozložené a že niektoré skupiny sú postihnuté viac ako iné.
  • Podpora spravodlivých riešení, ktoré zohľadňujú potreby a práva marginalizovaných komunít.

Zapojenie mladej generácie do týchto aktivít nielenže prispieva k znižovaniu rizika katastrof a budovaniu komunitnej odolnosti, ale tiež posilňuje ich schopnosti, vedomosti a hodnoty potrebné na vytvorenie udržateľnejšej budúcnosti. JaroR

Dlhodobo známe negatívne účinky znečisteného ovzdušia na pľúca a kardiovaskulárny systém sú len špičkou ľadovca. Čoraz viac vedeckých štúdií upozorňuje, že látky a častice (viac…)

Dokument zdôrazňuje potrebu lepšieho monitorovania klimatických zmien v strednej a hornej atmosfére. Antropogénne emisie skleníkových plynov majú významný vplyv na strednú a hornú atmosféru, spôsobujú ochladzovanie, zmršťovanie a ovplyvňujú štruktúru atmosféry. Toto zmršťovanie ovplyvňuje životnosť objektov na nízkej obežnej dráhe Zeme, rádiovú komunikáciu a GPS signály, ako aj výšku meteoroidov vstupujúcich do atmosféry.

Kľúčové body:

• Je potrebný ďalší výskum vplyvu klimatických zmien a antropogénnych emisií na strednú a hornú atmosféru.
• Nedostatok pozorovacích schopností bráni lepšiemu pochopeniu a monitorovaniu dlhodobých trendov.
• Akumulácia vesmírneho odpadu je problém, ktorý antropogénne emisie zhoršujú.

Vplyvy klimatických zmien na horné vrstvy atmosféry:

• Zmeny v hrúbke vrstiev atmosféry, vrátane expanzie troposféry.
• Zmeny v energetických módoch a baroklinicite strednej atmosféry.
• Ochladzovanie a zmršťovanie stratosféry, mezosféry a termosféry.
• Pokles hustoty termosféry.
• Komplexná úloha ozónu, kde jeho koncentrácia môže byť ovplyvnená klesajúcimi teplotami, a zmeny v koncentrácii ozónu ovplyvňujú teplotné trendy.
• Zmeny v Brewerovom-Dobsonovom obehu (BDC) súvisia s expanziou troposféry a kontrakciou stratosféry.

Dlhodobé zmeny v strednej a hornej atmosfére majú praktické dôsledky, ako napríklad vplyv na globálne polohovacie systémy (GPS) a rádiovú komunikáciu. Zvyšujúci sa obsah vodnej pary a ľadových kryštálov v mezosfére spôsobuje pozitívny trend v polárnych mezosférických letných ozvenách, čo môže rušiť radary a vojenské operácie. Klesajúca hustota atmosféry môže viesť k väčšiemu prieniku meteoroidov do atmosféry.

Najvýznamnejším problémom spôsobeným klimatickými zmenami v strednej a hornej atmosfére je vplyv na vesmírny odpad. Zvyšujúce sa ochladzovanie a zmršťovanie vedie k zníženiu hustoty v termosfére, čo predlžuje životnosť satelitov na obežnej dráhe a zvyšuje riziko kolízií. Kolízie môžu spôsobiť narušenie globálnych satelitných služieb a produkovať ďalší odpad, čo môže viesť ku Kesslerovmu syndrómu, kaskádovému efektu kolízií.

Obmedzenia pozorovaní a dát:

• Nedostatok poznatkov o prepojení medzi atmosférickými vrstvami a o tom, ako klimatické zmeny v strednej a hornej atmosfére ovplyvňujú troposféru.
• Chýbajúce informácie o globálnych dlhodobých zmenách v hornej atmosfére, ako sú zloženie, dynamické premenné, vietor a gravitačné vlny.
• Strata niektorých satelitných misií určených na monitorovanie tejto oblasti atmosféry, ako napríklad ICON, AIM a potenciálna strata AURA a TIMED.
• Mnohé existujúce satelitné misie sú už za hranicou očakávanej životnosti a nové misie nemusia umožňovať dlhodobé a homogénne merania.
• Nedostatok misií na monitorovanie dynamických premenných v hornej atmosfére.

Riešenie nedostatkov v poznatkoch a výziev:

• Potreba rozšíriť a udržať existujúce pozorovacie schopnosti na zabezpečenie dlhodobých a homogénnych dát.
• Zamerať sa na stabilitu, kalibráciu a implementáciu krížovej kalibrácie v rámci pozorovacieho systému.
• Navrhovať nové pozorovania špecificky na meranie trendov v teplote, hustote a ďalších parametroch.
• Podporovať vývoj geospace data records (GDR) na určenie variability a zmien v geospace.
• Zlepšené monitorovanie môže prispieť k zníženiu neistoty v odhadoch aerosólového zaťaženia z vulkanických erupcií a umožniť monitorovanie testovania alebo nasadenia techník klimatickej intervencie.
• Zlepšené monitorovanie by poskytlo lepšie pochopenie polárnych mezosférických oblakov a ich vzťahu k CH4, zvyšovaniu koncentrácií vodnej pary a znižovaniu mezosférických teplôt.
• Je nevyhnutné lepšie predpovedať potenciálne dopady na budúce prostredie vesmírneho odpadu na nízkej obežnej dráhe Zeme (LEO) a predpovedať dopady na pravdepodobnosť výskytu Kesslerovho syndrómu.
• Satellity uvoľňujú rôzne materiály priamo do strednej a hornej atmosféry počas opätovného vstupu, čo môže ovplyvniť koncentrácie O3 a teplotné trendy.
• Plánované zvýšenie počtu satelitov na nízkej obežnej dráhe Zeme by mohlo spôsobiť, že až polovica stratosférických častíc kyseliny sírovej bude obsahovať kovy z opätovného vstupu.

Dokument zdôrazňuje, že nedostatok údajov a klesajúce pozorovacie schopnosti predstavujú vážny problém pre pochopenie a monitorovanie zmien v strednej a hornej atmosfére, čo má potenciálne rozsiahle dôsledky pre vesmírne aktivity, komunikáciu a budúce klimatické zmeny. JaroR

Dokument bol publikovaný v AGU Advances

---

Kľúčové Pojmy – Slovník

• Baroklinicita: Stav atmosféry, v ktorom izobary (čiary rovnakého tlaku) nie sú rovnobežné s izotermami (čiary rovnakej teploty).
• Termosféra: Vrstva atmosféry nad mezosférou, charakterizovaná rastúcou teplotou s výškou.
• Ionosféra: Vrstva atmosféry, ktorá obsahuje ióny a voľné elektróny.
• Gravitačné vlny: Vlny v atmosfére, ktoré prenášajú energiu a hybnosť.
• Kozmický odpad: Umelo vytvorené objekty na obežnej dráhe Zeme, ktoré už nie sú funkčné.
• Stratopauza: Hranica medzi stratosférou a mezosférou.
• Reanalýza: Kombinácia modelových a pozorovacích údajov na vytvorenie komplexného obrazu stavu atmosféry.
• Klimatická intervencia: zámerné a rozsiahle manipulovanie s klimatickým systémom Zeme na zmiernenie účinkov zmeny klímy.
• Antropogénne emisie skleníkových plynov (GHG): Emisie skleníkových plynov pochádzajúce z ľudskej činnosti.
• Stredná a horná atmosféra: Časť atmosféry nad troposférou, vrátane stratosféry, mezosféry, termosféry a ionosféry.
• Termálne zmršťovanie: Zmenšovanie objemu atmosféry v dôsledku ochladzovania.
• Stratopauza: Hranica medzi stratosférou a mezosférou.
• Ionosféra: Vrstva atmosféry, ktorá obsahuje ióny a voľné elektróny.
• Hustota termosféry: Množstvo častíc v termosfére.
• Nízka obežná dráha Zeme (LEO): Obežné dráhy, ktoré sú relatívne blízko Zeme (zvyčajne menej ako 2000 km nad povrchom).
• Kozmický odpad: Umelo vytvorené objekty na obežnej dráhe Zeme, ktoré už nie sú funkčné.
• Globálne pozičné systémy (GPS): Satelitné navigačné systémy.
• Scintilácia: Rýchle zmeny v intenzite rádiových signálov spôsobené ionosférickými nepravidelnosťami.
• Maximálne využiteľné frekvencie: Najvyššie frekvencie rádiových vĺn, ktoré je možné použiť na komunikáciu medzi dvoma bodmi cez ionosféru.
• Brewer-Dobsonova cirkulácia (BDC): Globálna cirkulácia vzduchu v stratosfére.
• Kvazi-dvojročná oscilácia (QBO): Periodická zmena smeru vetra v stratosfére.
• Gravitačné vlny: Vlny v atmosfére, ktoré prenášajú energiu a hybnosť.
• Polárne mezosférické letné ozveny: Rádiové odrazy od ľadových kryštálov v mezosfére počas leta na póloch.
• Kesslerov syndróm: Teoretický scenár, v ktorom by sa hustota kozmického odpadu v nízkej obežnej dráhe Zeme stala takou vysokou, že by kolízie medzi objektmi vytvárali viac odpadu, čo by viedlo k ďalším kolíziám, a tak ďalej.
• Reanalýza: Kombinácia modelových a pozorovacích údajov na vytvorenie komplexného obrazu stavu atmosféry.
• Geospace data records (GDR): Časové rady meraní s dostatočnou dĺžkou, konzistenciou a kontinuitou na určenie variability a zmien v geospace.
• Ozone depleting substances: látky poškodzujúce ozónovú vrstvu.
• Klimatická intervencia: zámerné a rozsiahle manipulovanie s klimatickým systémom Zeme na zmiernenie účinkov zmeny klímy.

Dokument sa zaoberá rastúcim vplyvom environmentálnych rizík na krízový manažment Európskej únie. Poukazuje na to, že extrémne poveternostné udalosti a degradácia životného prostredia narúšajú stabilitu, zvyšujú migráciu a ohrozujú potravinovú bezpečnosť. Napriek tomu, že EÚ uznáva tieto riziká, integrácia environmentálnych aspektov do bezpečnostnej politiky je pomalá kvôli nejasným mandátom a nedostatku odbornosti. Dokument zdôrazňuje potrebu lepšieho predvídania a pripravenosti a navrhuje strategické spôsoby, ako integrovať environmentálne otázky do monitoringu, analýz a systémov včasného varovania EÚ. Zároveň poukazuje na to, že proaktívne riešenie environmentálnych rizík je efektívnejšie ako reaktívne opatrenia. JaroR

Pamätáte si, keď 2°C globálneho otepľovania bolo scenárom súdneho dňa? No, teraz sa pozeráme na niečo oveľa horšie. Od rýb na tanieri až po počasie za oknom, všetko sa čoskoro zmení. (viac…)

Climate Policy Explorer poskytuje údaje dostupné tvorcom politík a všetkým, ktorí sa zaujímajú o klimatické politiky na celom svete. Dashboard umožňuje prehľady sektora po sektore a vizualizáciu údajov podľa jednotlivých krajín. Tento nástroj pomáha identifikovať úspešné príbehy a nakoniec navrhnúť lepšie politiky.

Hodnotenie EEA , v ktorom sa hodnotí pokrok smerom k cieľom stanoveným v takzvanom 8. environmentálnom akčnom programe (EAP) . Stanovuje rámec pre environmentálnu politiku EÚ do roku 2030. Pokrok sa hodnotí na základe súboru 28 hlavných ukazovateľov a zodpovedajúcich cieľov v oblastiach, ktoré zahŕňajú klimatickú neutralitu, hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje, zvrátenie straty biodiverzity a zníženie znečistenia.

V správe sa zistilo, že EÚ ešte nie je na správnej ceste k splneniu mnohých cieľov, pričom celkový pokrok je obmedzený v porovnaní s poslednou správou z roku 2023. To dokazuje potrebu rozhodných opatrení na zabezpečenie ich splnenia do roku 2030 úplným vykonávaním politík v rámci Európskej zelenej dohody.

Štúdia sa zaoberá odolnosťou Atlantickej poludníkovej výkyvnej cirkulácie (AMOC) voči extrémnym klimatickým podmienkam a skleníkovým plynom. Štúdia využíva 34 klimatických (viac…)