Európska komisia začiatkom roka 2025 predstavila novú priemyselnú stratégiu známu ako Clean Industrial Deal (CID). Tento krok je priamou reakciou na globálny návrat silnejších priemyselných politík a najmä na stratu konkurencieschopnosti EÚ voči Číne a Spojeným štátom, čo zdôraznila aj Draghiho správa z roku 2024. Zdroje uvádzajú, že CID predstavuje zásadný posun od predchádzajúcich trhovo orientovaných prístupov k cielenejšej a proaktívnejšej štátnej intervencii.

Trojitý cieľ a kľúčové prvky

Podľa dostupných zdrojov sa CID opiera o tri ústredné ciele: zvyšovanie konkurencieschopnosti, zmierňovanie klimatických zmien a posilnenie hospodárskej odolnosti (bezpečnosti). Na dosiahnutie týchto cieľov stratégia definuje šesť základných prvkov:

1. Dostupná energia.
2. Popredné trhy (lead markets).
3. Financovanie.
4. Cirkularita a prístup k materiálom.
5. Globálne trhy a medzinárodné partnerstvá.
6. Zručnosti.

Zdroje zdôrazňujú, že pre úspech tejto politiky je nevyhnutné nielen inovovať, ale aj transformovať existujúce priemyselné odvetvia náročné na energiu. Moderná priemyselná politika by mala súčasne hľadať nové príležitosti (napr. v oblasti čistých technológií) a zároveň udržiavať stabilitu zamestnanosti v starších sektoroch, kým tie nové nedosiahnu potrebný rozsah.

Synergie a napätia v priemyselných nástrojoch

Implementácia CID prináša rôzne synergie, ale aj potenciálne konflikty medzi tromi hlavnými cieľmi. Napríklad podpora priemyselných klastrov a investície do vzdelávania sú vnímané ako jednoznačne prospešné pre konkurencieschopnosť aj udržateľnosť. Na druhej strane, nástroje ako dovozné clá môžu síce chrániť domáci priemysel, ale v krátkodobom horizonte môžu spomaliť transformáciu zvýšením cien komponentov pre čisté technológie dovážaných z tretích krajín.

Významným bodom je zrýchlenie povoľovacích procesov pre strategické projekty, čo je nevyhnutné pre rýchly rozvoj obnoviteľných zdrojov a novej infraštruktúry. Zdroje však varujú, že toto zrýchlenie nesmie obchádzať demokratické rozhodovanie alebo štandardy ochrany životného prostredia.

Energetická dilema

Súčasťou CID je aj Akčný plán pre dostupnú energiu (AEAP). Jeho cieľom je znížiť náklady na elektrinu pre priemysel, čo podporuje konkurencieschopnosť a elektrifikáciu. Existuje však riziko, že ak sa nízke ceny dosiahnu prostredníctvom dotácií bez tlaku na energetickú efektívnosť, môže to spomaliť dlhodobé inovácie v oblasti úspor energie a cirkulárnej ekonomiky. Zdroje preto odporúčajú, aby sa podpora zamerala skôr na energetickú efektívnosť a čisté riešenia než na dotovanie spotreby v neefektívnych prevádzkach.

Riadenie a smerovosť (Directionality) Z hľadiska výskumu udržateľných transformácií zdroje zdôrazňujú potrebu smerovosti (directionality). Verejný sektor musí jasne stanoviť ambiciózne vízie a ciele, ktoré usmernia vývoj trhov a inovácií. To zahŕňa aj schopnosť „vyberať víťazov“ prostredníctvom strategických investícií do klastrov, ale pri zachovaní otvorenosti pre rôzne technické riešenia v raných štádiách.

Dôležitým aspektom je aj posilnenie kapacít verejného sektora. Úspešná priemyselná politika si vyžaduje kompetentných úradníkov schopných experimentovať, učiť sa z neúspechov a koordinovať politiky naprieč rôznymi doménami, ako sú obchod, klíma a bezpečnosť.

Clean Industrial Deal je ambiciózny rámec, ktorý sa snaží o „win-win-win“ riešenia pre Európu. Kľúčom k úspechu bude udržanie rovnováhy: priemyselná politika nesmie obetovať klimatické ciele v prospech krátkodobých ekonomických ziskov, pretože dlhodobá stabilita a bezpečnosť EÚ priamo závisia od úspešnej dekarbonizácie a ochrany prírodného prostredia. JRi

Predstaviť si to môžeme ako navigáciu lode v búrlivom mori: konkurencieschopnosť sú motory, ktoré nás poháňajú vpred, ale udržateľnosť a bezpečnosť sú kompasom a trupom lode, ktoré zabezpečujú, že sa nepotopíme a dorazíme do správneho cieľa.