Rok 2025 sa zapísal do dejín ako tretí najteplejší rok v histórii meraní, pričom len tesne zaostal za rokmi 2024 a 2023. Podľa údajov služby Copernicus (C3S) a Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) dosiahla priemerná globálna povrchová teplota vzduchu úroveň 1,47 °C nad predindustriálnym priemerom (obdobie 1850–1900). Táto analýza potvrdzuje, že hoci prirodzené javy ako La Niňa mali mierne ochladzujúci účinok, dominantným motorom otepľovania zostáva kumulácia skleníkových plynov v atmosfére v dôsledku ľudskej činnosti.

Teplotné rekordy a prekročenie limitov

Najznepokojujúcejším zistením roku 2025 je fakt, že posledných 11 rokov (2015–2025) predstavuje 11 najteplejších rokov v histórii pozorovaní. Prvýkrát v histórii sa stalo, že celé trojročné obdobie (2023–2025) priemerne prekročilo hranicu 1,5 °C oteplenia nad predindustriálnu úroveň. Vedci varujú, že hoci Parížska dohoda meria tento limit v dlhodobom 30-ročnom horizonte, súčasné tempo otepľovania naznačuje, že túto hranicu definitívne prekročíme ešte v tejto dekáde, čo je o viac ako desať rokov skôr, než sa predpokladalo v roku 2015.

Zatiaľ čo rok 2024 zostáva najteplejším, rok 2025 priniesol extrémne teploty najmä do polárnych oblastí. Antarktída zažila svoj historicky najteplejší rok, zatiaľ čo Arktída zaznamenala druhý najteplejší rok v histórii. Na pevnine, kde žije väčšina populácie, bolo oteplenie ešte výraznejšie – teploty nad pevninou boli v priemere o 2 °C vyššie než v predindustriálnom období. Rekordne teplý rok pocítilo na vlastnej koži približne 770 miliónov ľudí, najmä v Číne a ďalších častiach Ázie.

Oceány v zajatí tepla

Kým povrchové teploty vzduchu môžu medziročne kolísať, obsah tepla v oceánoch (OHC) predstavuje stabilnejší indikátor globálneho otepľovania a v roku 2025 opäť dosiahol rekordné hodnoty. Oceány absorbujú viac ako 90 % prebytočnej energie v klimatickom systéme. Len za samotný rok 2025 oceány získali 23 zettajoulov tepla navyše, čo zodpovedá približne 37-násobku celosvetovej spotreby energie ľudstvom za rok 2023.

Teplota morskej hladiny bola treťou najvyššou v histórii, pričom extrémne hodnoty zaznamenal najmä severný Pacifik, severný Atlantik a Indický oceán. Tento nárast tepla má priame dôsledky na intenzitu búrok, topenie morského ľadu a zvyšovanie hladiny morí v dôsledku tepelnej expanzie vody. Tempo nárastu hladiny morí sa za posledných 30 rokov zdvojnásobilo – kým v rokoch 1993–2002 to bolo 2,1 mm ročne, v období 2016–2025 sa rýchlosť zvýšila na 4,1 mm ročne.

Stav emisií a uhlíkový rozpočet

Napriek globálnym záväzkom emisie CO2 z fosílnych palív v roku 2025 naďalej rástli. Podľa správy Global Carbon Budget sa očakáva nárast globálnych fosílnych emisií o 1,1 %, čo predstavuje nový historický rekord na úrovni 10,4 miliárd ton uhlíka (38,1 Gt CO2). Koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére dosiahla 425,7 ppm, čo je o 53 % viac než v predindustriálnej ére.

Tieto údaje znamenajú, že zostávajúci uhlíkový rozpočet na udržanie oteplenia pod hranicou 1,5 °C je takmer vyčerpaný. Pri súčasnej úrovni emisií máme k dispozícii už len približne štyri roky, kým prekročíme množstvo CO2, ktoré nám dáva 50 % šancu na udržanie tohto cieľa. Ak by sme chceli dosiahnuť čistú nulu do roku 2050, museli by sme znižovať emisie o približne 4 % každý rok, čo je pokles porovnateľný s rokom 2020 počas pandémie COVID-19.

Úpadok kryosféry: Ľadovce a morský ľad

Kryosféra vykazuje známky rýchleho kolapsu. V hydrologickom roku 2023/2024 svetové ľadovce stratili rekordných 1,3 metra vodného ekvivalentu ľadu, čo je najväčšia strata od začiatku meraní v roku 1950. Venezuela sa stala jedným z prvých štátov, ktoré v modernej dobe prišli o všetky svoje ľadovce. Grónsky ľadový štít strácal hmotu už 29. rok po sebe, pričom len za posledných 12 mesiacov stratil 105 miliárd ton ľadu.

V Arktíde dosiahol morský ľad v marci 2025 svoje najnižšie zaznamenané zimné maximum, zatiaľ čo v Antarktíde sa jeho rozsah udržiaval na kriticky nízkych úrovniach počas celého roka. Tento úbytok bielej plochy, ktorá odráža slnečné žiarenie, vytvára spätnú väzbu, ktorá ďalej urýchľuje otepľovanie oceánov.

Extrémne javy a spoločenské dopady

Rok 2025 bol poznačený ničivými extrémnymi udalosťami. Vlny horúčav zasiahli Európu a Stredomorie, pričom v Turecku namerali národný rekord 50,5 °C. Požiare v Kalifornii v januári 2025 spôsobili škody vo výške 40 miliárd dolárov, čo je rekordná suma pre tento typ katastrofy. Rozsiahle požiare sužovali aj Kanadu a Brazíliu, pričom v Kanade emisie z požiarov za posledné tri roky prekročili celkový súčet za predchádzajúcich 20 rokov .

Hydrologický cyklus vykazuje narastajúcu nestabilitu. Kým v Pakistane a Indii zabíjali monzúnové povodne, v Južnej Amerike a juhozápadnej Ázii pretrvávalo katastrofálne sucho, ktoré obmedzilo produkciu potravín a vodnej energie. Tieto udalosti majú neúmerný dopad na zraniteľné komunity a ženy v rozvojových krajinách, čo prehĺbuje globálnu nerovnosť.

Politické vyhliadky: COP30 a rok 2026

Klimatický summit COP30 v brazílskom Beléme priniesol zmiešané výsledky. Hoci bol spustený Fond na ochranu tropických lesov (Tropical Forests Forever Facility) a zdôraznený význam práv domorodých obyvateľov, pokusy o vytvorenie jasného plánu na vyradenie fosílnych palív zlyhali kvôli odporu petroštátov.

Pokiaľ ide o budúcnosť, predpovede pre rok 2026 naznačujú, že pôjde o ďalší mimoriadne horúci rok s priemernou teplotou okolo 1,4 °C nad predindustriálnou úrovňou. Hoci začiatok roka môže ovplyvniť slabnúca La Niňa, narastá pravdepodobnosť, že koncom roka 2026 sa rozvinie nový jav El Niño, čo by mohlo viesť k tomu, že rok 2027 opäť zaútočí na titul najteplejšieho roka v histórii.

Záver analýzy za rok 2025 je jednoznačný: klimatická kríza už nie je budúcim rizikom, ale súčasnou realitou, ktorá si vyžaduje okamžité a razantné opatrenia na zníženie emisií a adaptáciu na nezvratné zmeny. Atmosféra a oceány nám posielajú jasný signál, ktorému musíme konečne začať načúvať. JRi&CO2AI