Potreba komplexného klimatického vzdelávania v Európe je čoraz naliehavejšia. Je nevyhnutné, aby všetci študenti získali vedomosti a zručnosti, ktoré im pomôžu podporiť klimatickú spravodlivosť a blahobyt, (viac…)
Znižovanie emisií uhlíka z každodenného života je kľúčové pre dekarbonizáciu spoločnosti. Napriek rastúcim obavám o klimatickú zmenu, ľudia sa nezapájajú do aktivít, ktoré by zodpovedali závažnosti hrozby. Jedným z dôvodov môže (viac…)
Každoročne si 5. júna pripomíname Svetový deň životného prostredia – medzinárodný deň, kedy planéta hovorí o nutnosti ochrany prírody. Tento rok však hovorí výraznejšie ako kedykoľvek predtým, pretože klimatická (viac…)
Myslíte si, že viete, čo najviac prispieva ku klimatickým zmenám? Otestujte sa v krátkom kvíze na CO2news.sk a zistite, ako dobre rozumiete uhlíkovej stope, obnoviteľným zdrojom, spotrebe a mýtom o klimatickej kríze.
Zaberie vám to len pár minút — a možno vás niečo prekvapí.
Európska zelená dohoda je „najúčinnejším politickým rámcom na celom svete na dekarbonizáciu celého regiónu, dosiahnutie nulového znečistenia, ochranu a obnovu prírody a efektívne využívanie zdrojov“ (viac…)
Zmena klímy predstavuje významné výzvy pre spoločnosť, ktoré si vyžadujú rozsiahle adaptačné opatrenia. Úspešná implementácia týchto opatrení závisí od dostupnosti kvalifikovanej (viac…)
Dňa 22. apríla 2025 oslavujeme 55. výročie Dňa Zeme pod heslom „Naša sila, naša planéta“ (Our Power, Our Planet). Tento rok sa do iniciatív zapája viac ako miliarda ľudí v 192 krajinách sveta, pričom cieľom je zdôrazniť potrebu prechodu na obnoviteľné zdroje energie a dosiahnuť trojnásobné zvýšenie produkcie čistej elektriny do roku 2030.
🌍 Hlavné posolstvo: Naša sila, naša planéta
Téma „Naša sila, naša planéta“ zdôrazňuje, že každý z nás má moc ovplyvniť budúcnosť planéty. Organizácia EARTHDAY.ORG vyzýva jednotlivcov, komunity, podniky aj vlády, aby sa spojili v úsilí o urýchlenie prechodu na obnoviteľné zdroje energie, ako sú solárna, veterná, vodná, geotermálna a prílivová energia.
📢 Globálne akcie a protesty
Po celom svete sa konajú rôznorodé podujatia: od komunitných čistení a výsadby stromov až po masové protesty požadujúce klimatickú spravodlivos. Mladí aktivisti, inšpirovaní hnutím Fridays for Future, organizujú klimatické štrajky a diskusie s cieľom zvýšiť povedomie o klimatickej kríze.
⚠️ Klimatická realita: čas sa kráti
Podľa Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu (IPCC) smeruje svet k otepleniu o 3,2 °C nad predindustriálnu úroveň do roku 2100, ak sa okamžite neprijmú opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov. Takéto oteplenie by malo katastrofálne dôsledky pre ekosystémy aj ľudské spoločnosti.
🌱 Ako sa môžete zapojiť
📌 Slovensko a Deň Zeme 2025
Na Slovensku sa pri príležitosti Dňa Zeme konajú rôzne podujaia:
Deň Zeme 2025 je výzvou na spoločnú akciu. Každý z nás môže prispieť k ochrane našej planéty – či už malými každodennými rozhodnutiami alebo aktívnym zapojením sa do komunitných a globálnych iniitív. Naša sila spočíva v jednote a spoločnom úsilí o udržateľnú budcnosť. JaroR
Učňovské systémy môžu významne prispieť k zelenej transformácii tým, že vybavia mladých ľudí a dospelých potrebnými zručnosťami, postojmi a vedomosťami pre udržateľné hospodárstvo a spoločnosť. Učňovské vzdelávanie s jeho silnou zložkou odbornej prípravy na pracovisku poskytuje solídny technický základ, prierezové zručnosti a postoje, ktoré sú kľúčové pre dlhodobú úlohu odborného vzdelávania a prípravy (VET) pri zabezpečovaní pracovnej sily a zručností pre zelenú transformáciu.
Praktické kroky potrebné na „ozelenenie“ učňovského vzdelávania zahŕňajú:
Príklady z praxe ukazujú, že adaptácia učňovského vzdelávania v súvislosti so zelenou transformáciou prebieha v kontexte pravidelných a štruktúrovaných procesov aktualizácie programov, pričom sociálni partneri, zástupcovia sektorov a externí výskumní experti prispievajú k zavádzaniu nových učňovských programov alebo k aktualizácii existujúcich. Záujem samotných učňov môže tiež iniciovať aktualizáciu učebných plánov smerom k udržateľnosti. JaroR
Slovník kľúčových pojmov
Táto praktická príručka o predvídaní zručností, vyvinutá v spolupráci s UNESCO-UNEVOC, sa zameriava na spravodajstvo o zručnostiach a odborné vzdelávanie a prípravu (VET) pre zelenú transformáciu. Zdôrazňuje (viac…)
Klimatická neutralita znamená stav, v ktorom konkrétny subjekt – napríklad podnik, mesto, krajina alebo produkt – dosahuje nulovú čistú bilanciu emisií skleníkových plynov. Inými slovami, klimaticky neutrálna spoločnosť či produkt vyprodukuje len také množstvo skleníkových plynov, aké dokáže kompenzovať alebo odstrániť. Tento stav sa dosahuje predovšetkým prostredníctvom kombinácie znižovania emisií a kompenzačných opatrení, ktoré odstránia už vyprodukované emisie z atmosféry.
Ako sa dosahuje klimatická neutralita?
Na dosiahnutie klimatickej neutrality je potrebné podniknúť nasledujúce kroky:
1. Meranie emisií (analýza uhlíkovej stopy) – Zistenie, aké množstvo skleníkových plynov (najmä CO₂) sa celkovo vyprodukuje z rôznych aktivít, procesov alebo produktov.
2. Redukcia emisií – Zavedenie opatrení na minimalizáciu výpustov skleníkových plynov. To zahŕňa prechod na obnoviteľné zdroje energie, zvyšovanie energetickej efektívnosti, využívanie nízko-uhlíkových technológií, znižovanie odpadu či investície do zelenej infraštruktúry.
3. Kompenzácia emisií – Pokiaľ nie sú všetky emisie úplne eliminovateľné, pristupuje sa k ich vyvažovaniu cez tzv. uhlíkové offsety (uhlíkové kompenzácie), ktoré sa realizujú napríklad cez projekty výsadby stromov, obnovy prírodných ekosystémov alebo technológie zachytávania uhlíka (carbon capture).
Výsledkom je stav, v ktorom sa „uhlíková bilancia“ znižuje na nulu.
Konkrétne príklady klimatickej neutrality:
1. Klimatická neutralita podnikov (carbon neutral companies)
Klimaticky neutrálny podnik meria, reportuje a cieľavedome znižuje svoje emisie skleníkových plynov. Firmy sa môžu stať neutrálne napríklad cez zlepšovanie energetickej efektívnosti, prechod na obnoviteľné energie pre svoju výrobu, znižovanie emisií z dopravy či znižovanie množstva produkovaného odpadu. Na dovyrovnanie zostávajúcich emisií firmy často nakupujú uhlíkové kredity alebo investujú do projektov, ktoré umožnia odstránenie emisií.
2. Klimatická neutralita miest (carbon neutral cities)
Mestá stanovujú rôzne stratégie a opatrenia ako obmedziť emisie vo všetkých svojich sektoroch – doprave, energetike, odpadoch, verejnej infraštruktúre aj súkromných domácnostiach. Typické opatrenia sú rozvoj bezemisnej dopravy, podpora cyklodopravy, energetická renovácia budov a využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Konečným cieľom je, aby mesto dospelo k stavu, kde zostávajúce emisie dokáže úspešne kompenzovať.
3. Klimatická neutralita produktov a služieb (carbon neutral products)
Klimaticky neutrálny produkt má celkovú uhlíkovú stopu vyrovnanú na nulu v rámci celého životného cyklu. Od výroby, cez použitie, až po likvidáciu alebo recykláciu produktu sú emisie minimalizované a tie zostávajúce sú vykompenzované prostredníctvom certifikovaných offsetových projektov. Typickými príkladmi sú výrobky označené certifikátmi uhlíkovej neutrality (označenie „carbon neutral“) – od kozmetiky, potravín až po elektroniku.
Rozdiel medzi klimatickou neutralitou a čistou nulou („net zero“):
– Klimatická neutralita („carbon neutrality“) označuje vyváženie emisií pomocou kompenzácií. Nie vždy musí znamenať maximálne úsilie o úplné odstránenie emisií, dôležité je konečné vyrovnanie (balans emisií a offsetov).
– Čistá nula („net zero emissions“) hovorí o stave, kedy subjekt urobí maximálne možné kroky na radikálne zníženie emisií prakticky na úplné minimum, a len malú zostávajúcu časť emisií následne kompenzuje cez dlhodobé úložisko uhlíka.
Inými slovami, „čistá nula“ je spravidla ambicióznejší cieľ, keďže dôraz kladie predovšetkým na prísne minimalizačné opatrenia.
Prečo je klimatická neutralita dôležitá?
Dosiahnutie klimatickej neutrality je nevyhnutným krokom v boji proti globálnemu otepľovaniu a klimatickej kríze. Pomáha stabilizovať koncentráciu skleníkových plynov v atmosfére, spomaliť zmenu klímy a obmedziť negatívne vplyvy klimatickej zmeny na životné prostredie, spoločnosť a ekonomiku. V dlhodobom horizonte predstavuje kľúč k udržateľnej, ekologickej a klimaticky stabilnej budúcnosti. JaroR
Klimatická zmena zásadným spôsobom ovplyvňuje ľudské zdravie rôznymi priamymi i nepriamymi cestami. Vplyvy klimatickej zmeny na zdravie možno rozdeliť na niekoľko hlavných oblastí: (viac…)
Zelené financie (Green Finance) predstavujú finančné aktivity a nástroje, ktorých hlavným cieľom je podporovať projekty a iniciatívy prispievajúce k ochrane životného prostredia, zmierneniu klimatickej zmeny a podpore udržateľného ekonomického rastu. Ide o financovanie ekologicky orientovaných aktivít, napríklad investícií do obnoviteľných zdrojov energie, energetickej efektívnosti, zelenej infraštruktúry, ekologickej dopravy, trvalo udržateľného poľnohospodárstva či ochrany prírody a biodiverzity.
Medzi najčastejšie využívané formy zeleného financovania patria:
– Zelené dlhopisy (Green Bonds): Dlhopisy určené výlučne na financovanie environmentálne prospešných projektov.
– Zelené bankové úvery a pôžičky (Green Loans): Finančné produkty určené na podporu investícií do projektov s pozitívnym ekologickým dopadom.
– Zelené fondy a investičné produkty: Investičné fondy a produkty zamerané na ekologicky, sociálne a riadiaco (ESG) zodpovedné aktivity.
– Dotácie a grantové nástroje: Verejné finančné prostriedky vyčlenené na podporu udržateľných riešení a environmentálnych projektov.
– Priame súkromné investície do environmentálne udržateľných projektov.
Čo sú zelené investície?
Zelené investície (Green Investments) predstavujú konkrétne investovanie finančných prostriedkov do projektov, podnikov či technológií, ktoré majú pozitívny vplyv na životné prostredie a prispievajú k udržateľnosti. Hlavným cieľom zelených investícií je financovať projekty a iniciatívy, ktoré pomáhajú riešiť environmentálne výzvy, napríklad znižovanie emisií CO₂ a zmierňovanie klimatických zmien.
K typickým príkladom zelených investícií patria:
1. Obnoviteľné zdroje energie – solárna, veterná, vodná alebo geotermálna energia.
2. Energetická efektívnosť budov a technológií – rekonštrukcie budov, technológie šetriace energiu (napr. izolácia, LED osvetlenie).
3. Nízkouhlíková mobilita a doprava – elektromobilita, nízkoemisná verejná doprava a infraštruktúra s tým spojená.
4. Zelená infraštruktúra – zelené budovy, udržateľné stavebné materiály, adaptačné opatrenia v mestách.
5. Ochrana prírody, lesov a ekosystémov – financovanie obnovy prírody, zalesňovania, ochrany biotopov a biodiverzity.
6. Udržateľné poľnohospodárstvo a potravinárstvo – ekologické hospodárstvo, regeneratívne poľnohospodárstvo, miestna produkcia a distribúcia potravín.
7. Recyklácia a cirkulárna ekonomika – podpora projektov, ktoré umožňujú predchádzať vzniku odpadu, lepšie využívať zdroje a predĺžiť životnosť produktov.
8. Environmentálne a klimatické inovácie a nové technológie – startupy a podniky vyvíjajúce technológie na zachytávanie uhlíka, uhlíkovo neutrálne produkty či riešenia podporujúce efektívnosť využitia zdrojov.
Aký je ich význam pre udržateľnosť a zmierňovanie klimatických zmien?
Zelené financie a investície zohrávajú kľúčovú úlohu v globálnom úsilí o prechod k ekonomike, ktorá je klimaticky neutrálná, environmentálne udržateľná a odolná voči environmentálnym rizikám. Pomáhajú:
– Mobilizovať kapitál – Podporujú presmerovanie prostriedkov od environmentálne škodlivých činností smerom k udržateľným riešeniam.
– Znižovať emisie skleníkových plynov – Podporou nízkoemisných technológií a obnoviteľných zdrojov energie významne znižujú uhlíkovú stopu.
– Podporovať odstup od fosílnych zdrojov energií – Urýchľujú transformáciu energetického sektora a znižujú závislosť na fosílnych palivách.
– Umožňovať adaptáciu na klimatické zmeny – Financovanie adaptačných opatrení pomáha mesto i regiónom zvyšovať odolnosť voči dopadom klimatickej zmeny.
– Znižovať environmentálne riziká (rizikový manažment) – Integrácia environmentálnych aspektov do finančných a investičných rozhodnutí pomáha identifikovať a znižovať dlhodobé riziká.
Zelené financie a investície predstavujú strategický nástroj na dosiahnutie udržateľných cieľov, mobilizujú potrebný kapitál a zdroje na podporu aktivít vedúcich k zlepšeniu životného prostredia a k efektívnemu boju proti klimatickej zmene. Rastúci význam takýchto finančných aktivít zvyšuje tlak na firmy, finančné inštitúcie a verejný sektor, aby sa podieľali na transformácii k zelenej a udržateľnej ekonomike. JaroR
Zelená infraštruktúra (Green Infrastructure) predstavuje súbor prírodných a poloprírodných prvkov a riešení, ktoré plnia environmentálne funkcie a poskytujú široké spektrum ekologických, sociálnych a ekonomických prínosov. Ide napríklad o mestské parky, zelené strechy, dažďové záhrady, ale aj lesy, vodné plochy, riečne koridory či mokrade. V mestskom prostredí ide často o cielené integrácie vegetácie a prírodných prvkov do infraštruktúry miest s cieľom podporovať ekologickú stabilitu, adaptáciu na klimatické zmeny a zlepšovať kvalitu života.
Medzi príklady zelenej infraštruktúry patria:
– Mestské parky a lesoparky
– Zelené strechy a fasády budov
– Dažďové záhrady a systémy zachytávania dažďovej vody
– Prírodné mokrade a retenčné jazierka
– Stromoradia a aleje
– Zelené koridory a cyklotrasy so zeleňou
– Mestské záhrady a komunitné záhrady
– Riečne nivy a územia prirodzeného záplavového hospodárenia
Ako prispieva zelená infraštruktúra k zmierňovaniu klimatickej zmeny?
Zelená infraštruktúra neplní iba estetickú funkciu, má významný vplyv na zmiernenie prejavov klimatických zmien a ich dopadov, a to viacerými spôsobmi:
1. Regulácia mikroklímy:
– Znižovanie teploty v mestách: Zeleň pomáha eliminovať „efekt mestského tepelného ostrova“ (Urban Heat Island Effect), čím zmierňuje nárast tepla v mestských oblastiach.
– Zvýšená vlhkosť a lepšia kvalita ovzdušia: Stromy a iná vegetácia znižujú prašnosť a absorbujú znečisťujúce látky.
2. Manažment zrážkových vôd:
– Zníženie rizika povodní: Rastliny a prírodné povrchy zadržiavajú a spomaľujú zrážkovú vodu a zabezpečujú jej postupné vsakávanie do pôdy, čím znižujú tlaky na kanalizačné systémy.
– Čistenie vôd: Rastliny filtrujú znečistenie a pomáhajú zlepšovať kvalitu vôd.
3. Sekvestrácia uhlíka (absorpcia a ukladanie CO₂):
– Zeleň (najmä stromy a kríky) pohlcuje oxid uhličitý z atmosféry a prispieva k dlhodobému skladovaniu uhlíka.
4. Podpora biodiverzity:
– Zelená infraštruktúra poskytuje prírodné biotopy a koridory pre voľne žijúce organizmy, čím posilňuje odolnosť ekosystémov voči klimatickým stresom.
5. Adaptácia a odolnosť miest voči zmenám klímy:
– Pomáha mestám lepšie sa prispôsobiť meniacim sa klimatickým podmienkam, ako sú horúce letá, častejšie intenzívne zrážky a iné extrémy počasia.
6. Zlepšenie kvality života a verejného zdravia:
– Zeleň výrazne prispieva k potvrdeným priaznivým účinkom na fyzické a mentálne zdravie obyvateľov, čím spoločnosť robí odolnejšou voči negatívnym dôsledkom zmien klímy.
7. Sociálno-ekonomické benefity:
– Zvyšovanie príťažlivosti a hodnoty nehnuteľností
– Podpora miestnej zamestnanosti (tvorba pracovných príležitostí pri rozvoji a údržbe zelenej infraštruktúry)
Zelená infraštruktúra je kľúčovým konceptom v klimatických politikách a stratégiách udržateľného rozvoja urbánnych oblastí. Pomáha nielen zmierňovať klimatickú zmenu prostredníctvom znižovania emisií uhlíka a regulácie mikroklímy, ale tiež ju významne podporuje odolnosť miest a ekosystémov a prináša široké benefity v oblasti životného prostredia, verejného zdravia a celkovej kvality života. JaroR
„Greening Curriculum Guidance: Teaching and Learning for Climate Action“ je publikácia UNESCO z roku 2024, ktorá poskytuje návod na integráciu problematiky zmeny klímy a udržateľnosti do vzdelávacích programov. (viac…)
Uhlíková stopa produktu meria celkové emisie skleníkových plynov (GHG) súvisiace s životným cyklom produktu. To zahŕňa emisie z každej fázy jeho cesty – od ťažby surovín a výroby až po prepravu, použitie (viac…)
Správa „Koalícia pre vzdelávanie v oblasti klímy“ je iniciatívou Európskej únie, ktorej cieľom je mobilizovať vzdelávaciu komunitu na dosiahnutie klimaticky neutrálnej a udržateľnej Únie. Správa poskytuje vedeckú podporu pre tvorbu európskych politík.
Kľúčové aspekty správy:
Správa zdôrazňuje význam komunitného prístupu a spolupráce pri riešení výziev v oblasti vzdelávania o klíme a pri podpore udržateľnej budúcnosti. JaroR
Glosár kľúčových pojmov (Glossary of Key Terms)
V predvečer medzinárodnej klimatickej konferencie COP30 vyzýva brazílska environmentálna aktivistka Marina Silva vlády po celom svete, aby vo svojej stratégii boja proti klimatickým zmenám prioritne zahrnuli klimatickú výchovu. Podľa Silvy je vzdelávanie o klíme kľúčovým nástrojom, ktorý pomôže spoločnostiam lepšie pochopiť príčiny a následky globálneho otepľovania a zároveň podporí vznik inovatívnych riešení pre udržateľnú budúcnosť.
Prečo je klimatická výchova taká dôležitá?
Klimatická výchova ide nad rámec tradičných vzdelávacích programov. Ide o osvetu, ktorá pomáha občanom – od mladých študentov až po dospelých – získať komplexný prehľad o fungovaní klímy, o dôsledkoch znečistenia ovzdušia, odlesňovania a ďalších faktorov, ktoré prispievajú k zmene klímy. Vďaka vzdelaniu sa ľudia učia, ako môžu prispieť k znižovaniu emisií a adaptácii na meniace sa klimatické podmienky, čo je nevyhnutné pre budúcnosť planéty.
Integrácia klimatickej výchovy do NDCs
Národné príspevky (NDCs) predstavujú základný nástroj, prostredníctvom ktorého krajiny formulujú a zavádzajú opatrenia na znižovanie emisií skleníkových plynov. Marina Silva zdôrazňuje, že ak budúce NDCs zahrňovať aj opatrenia v oblasti vzdelávania o klíme, môžu priniesť dlhodobé benefity. Do zoznamu opatrení by sa mala zaradiť:
COP30 – príležitosť pre zmenu
Konferencia COP30 predstavuje jedinečnú príležitosť pre vládnych predstaviteľov, vedcov a občiansku spoločnosť, aby spoločne hľadali riešenia klimatickej krízy. Marina Silva verí, že zapracovanie klimatickej výchovy do NDCs môže byť impulzom pre zásadné zmeny v klimatických politikách. Vzdelaný občan je lepšie pripravený nielen na adaptáciu, ale aj na aktívne zapojenie sa do rozhodovacích procesov, čo môže viesť k efektívnejšiemu a spravodlivejšiemu prístupu k riešeniu klimatických problémov.
Integrácia klimatickej výchovy do národných príspevkov predstavuje investíciu do budúcnosti. Vzdelaním a osvietením verejnosti môžeme zabezpečiť, že budúce generácie budú lepšie vybavené čeliť výzvam globálneho otepľovania. Marina Silva vyzýva k tomu, aby sa klimatická výchova stala nedeliteľnou súčasťou každého NDC, a tým sa posilnila odolnosť spoločnosti voči meniacej sa klíme. COP30 môže byť momentom, ktorý otvorí cestu k udržateľnejšej a spravodlivejšej budúcnosti pre všetkých. JaroR
Pochopenie zložitosti potravinových systémov, od výroby až po spotrebu, umožňuje jednotlivcom robiť informované rozhodnutia, ktoré podporujú udržateľnosť životného prostredia a verejné zdravie. V našich rastúcich spoločnostiach je učenie sa o potravinových systémoch čoraz potrebnejšie .
Súprava vedeckých vzdelávacích nástrojov FOOD 2030 je určená na podporu formálnych, neformálnych a neformálnych pedagógov pri skúmaní našich komplexných potravinových systémov. Zahŕňa širokú škálu tém od planetárneho zdravia po udržateľné stravovanie a nové a vznikajúce potravinárske technológie.
Tento súbor nástrojov zhromažďuje množstvo zdrojov pochádzajúcich z projektov financovaných EÚ a sietí FOOD 2030, európskych a národných inštitúcií a iných spoľahlivých organizácií . Zdroje sú prispôsobené rôznym vzdelávacím prostrediam a publiku. Pedagógovia môžu nájsť materiály na vytváranie interaktívnych hodín, workshopov a aktivít, ktoré zapoja študentov všetkých vekových kategórií. Kuchári môžu napríklad použiť tieto zdroje na výučbu udržateľných postupov varenia a ukázať, ako pripraviť jedlá, ktoré sú výživné a zároveň šetrné k životnému prostrediu. Môžu tiež predstaviť koncepty, ako je zníženie plytvania potravinami, výber miestnych a sezónnych surovín a pochopenie etikiet potravín. (Viac na food2030.eu)
Dokument sa zaoberá udržateľnou spotrebou potravín a iných produktov v EÚ a ponúka rôzne riešenia na zníženie dopadu na životné prostredie. Dokument zdôrazňuje, že potravinový systém prispieva jednou tretinou k celkovým emisiám skleníkových plynov. Dokument bol vytvorený v roku 2022, takže niektoré informácie v ňom môžu byť zastarané.
Medzi kľúčové témy a návrhy, ktoré dokument uvádza, patria:
Dokument poskytuje komplexný prehľad o tom, ako môžeme dosiahnuť udržateľnejšiu spotrebu v EÚ, a ponúka konkrétne návrhy na zlepšenie potravinového systému, výroby a spotreby. JaroR
Glosár kľúčových pojmov
SPONZOROVANÉ
NAJČÍTANEJŠIE
SK 
EN 