Znižovanie emisií uhlíka z každodenného života je kľúčové pre dekarbonizáciu spoločnosti. Napriek rastúcim obavám o klimatickú zmenu, ľudia sa nezapájajú do aktivít, ktoré by zodpovedali závažnosti hrozby. Jedným z dôvodov môže byť nedostatok vedomostí o tom, ktoré klimatické opatrenia sú najúčinnejšie. Ľudia často majú značné skreslené predstavy o relatívnej účinnosti rôznych zmien v správaní, čo môže viesť k neoptimálnemu vynakladaniu úsilia a zdrojov. Napríklad, mnohí si myslia, že komplexná recyklácia patrí medzi najúčinnejšie opatrenia, hoci jej vplyv je rádovo menší ako iné správania, napríklad rozhodnutia týkajúce sa dopravy.

Štúdia uskutočnená v Spojených štátoch na vzorke 3 895 účastníkov skúmala, či intervenčné programy zamerané na klimatickú gramotnosť dokážu korigovať tieto skreslené predstavy a zvýšiť záväzky k účinnejším individuálnym klimatickým opatreniam. Účastníci boli náhodne priradení do troch skupín: Skupina s Predikciou, kde predpovedali účinnosť 21 klimatických správaní a následne dostali spätnú väzbu o skutočnom poradí; Skupina s Informáciami, kde boli pasívne vystavení informáciám o relatívnom potenciáli znižovania emisií rovnakých správaní; a Kontrolná skupina bez informácií.

Zistenia týkajúce sa individuálnych akcií:

• Intervencie výrazne zvýšili presnosť vnímania účinnosti klimatických opatrení v porovnaní s kontrolnou skupinou. Tento efekt bol trvalý aj po týždni.
• Ukázalo sa, že pasívne vystavenie informáciám bolo mierne presnejšie ako predikcia-spätná väzba pri korigovaní skreslení.
• Obidve intervenčné skupiny zvýšili svoje záväzky k účinnejším individuálnym opatreniam v porovnaní s kontrolou. Korigovanie skreslených predstáv tak viedlo k posunu v záväzkoch k vplyvnejším akciám.
• Nezistil sa žiadny významný rozdiel v zmenách záväzkov medzi informačnou skupinou a skupinou s predikciou, čo naznačuje, že aj priamy informačný prístup môže byť účinný.
• V skupine s predikciou platilo, že čím väčšie bolo počiatočné skreslenie (rozdiel medzi predpovedanou a skutočnou účinnosťou), tým väčšie boli zmeny v záväzkoch – záväzky k preceňovaným akciám klesli a k podceňovaným akciám stúpli.
• Tieto zmeny záväzkov k individuálnym akciám však nezostali významné po týždni, čo naznačuje ich krátkodobý vplyv.

Štúdia tiež identifikovala niektoré individuálne opatrenia, ktoré majú vysoký potenciál znižovania emisií aj vysokú behaviorálnu plasticitu (vnímanú ľahkosť vykonania). Patrí sem napríklad neabsolvovať jeden let menej, neprijať psa alebo jesť mäso s nižším obsahom uhlíka. Tieto akcie predstavujú strategický východiskový bod pre tých, ktorí navrhujú intervencie zamerané na zmenu správania.

Zistenia týkajúce sa kolektívnych akcií:

• Hoci intervencie sa zameriavali len na individuálne akcie, štúdia zistila negatívny „spillover“ efekt na kolektívne akcie (ako je hlasovanie alebo účasť na klimatických pochodoch). Účastníci v intervenčných skupinách znížili svoje záväzky k týmto kolektívnym akciám v porovnaní s kontrolou.
• Tento negatívny vplyv bol čiastočne sprostredkovaný zmenami vo vnímaní účinnosti kolektívnych akcií.
• Autori odporúčajú, aby intervenčné programy nezabúdali na kolektívne akcie.

Exploratívna analýza ukázala, že rôzne faktory predpovedajú záväzky k individuálnym a kolektívnym akciám. Pri individuálnych akciách (napr. prechod na verejnú dopravu) je silnejším prediktorom behaviorálna plasticita (vnímaná ľahkosť). Pri kolektívnych akciách (napr. účasť na pochode) je silnejším prediktorom vnímaná účinnosť.

Záverom, výsledky naznačujú, že informačné intervencie môžu efektívne korigovať skreslené predstavy o účinnosti klimatických opatrení a posunúť záväzky k vplyvnejším individuálnym akciám. Je však dôležité zahrnúť do týchto intervencií aj kolektívne akcie, aby sa predišlo negatívnym vedľajším účinkom. Trvanlivosť účinkov na záväzky k zmene správania je otázna, nakoľko zmeny po týždni neboli trvalé. Budúce štúdie by mali skúmať dlhodobejšie účinky a zvážiť rôzne stratégie, ako napríklad opakované „booster“ intervencie. JaroR