Oceán je kľúčovou zložkou globálneho uhlíkového cyklu a hrá zásadnú úlohu pri regulácii klímy Zeme. Spomalil antropogénnu zmenu klímy tým, že pohltil 91 % tepla zachyteného v systéme (viac…)

V súčasnom medzinárodnom politickom diskurze sú sociálne a environmentálne priority úzko prepojené. Cieľom trvalo udržateľného rozvoja je súčasne dosiahnuť ciele (viac…)

🔄 Naša planéta sa dusí plastovým znečistením, pričom potravinové obaly patria medzi hlavných vinníkov tejto krízy. V roku 2022 vyprodukoval každý európsky občan 186,5 kg obalového odpadu, čo je o 29 kg viac (viac…)

Program LIFE zverejnil výzvy na predkladanie návrhov na rok 2025 (z finančných prostriedkov EÚ je k dispozícii 600 miliónov EUR). Medzi oblasti intervencie patria:  (viac…)

⚙️ Hoci sú individuálne kroky v boji proti klimatickej zmene dôležité, bez systematickej podpory zo strany vlád a firiem nikdy nevyužijú svoj plný potenciál. (viac…)

Plytvanie potravinami nie je len etickým a ekonomickým problémom, ale aj významným faktorom prispievajúcim ku klimatickým zmenám. Podľa Organizácie Spojených národov sa každoročne vyhodí približne jedna tretina všetkých vyprodukovaných potravín, čo predstavuje asi 1,3 miliardy ton.

🌍 Emisie skleníkových plynov z potravinového odpadu

Plytvanie potravinami je zodpovedné za približne 8–10 % celosvetových emisií skleníkových plynov citeturn0search0Keď potraviny končia na skládkach, rozkladajú sa a uvoľňujú metán, skleníkový plyn, ktorý je približne 25-krát účinnejší pri zachytávaní tepla ako oxid uhličitý. Zaujímavé je, že ak by bol potravinový odpad krajinou, bol by tretím najväčším producentom skleníkových plynov na svete, hneď po Číne a USA.

💧 Plytvanie zdrojmi

Výroba potravín si vyžaduje obrovské množstvo zdrojov, vrátane vody, energie a pôd. Keď potraviny vyhodíme, plytváme aj týmito zdrojm. Napríklad poľnohospodárstvo spotrebúva približne 70 % svetových zásob sladkej vody. Okrem toho, potravinový odpad predstavuje aj ekonomickú strat. Odhaduje sa, že globálne plytvanie potravinami spôsobuje ekonomické straty vo výške približne 1 bilióna dolárov ročne.

🏠 Domácnosti ako hlavní prispievateli

Podľa správy UNEP z roku 2021 domácnosti tvoria až 60 % potravinového odpadu. To znamená, že každý z nás má príležitosť prispieť k riešeniu tohto probléu.

Mnoho potravín je vyhodených kvôli nedorozumeniam ohľadom dátumov spotrey. Napríklad v Kalifornii bol prijatý zákon, ktorý zakazuje používanie dátumov „sell-by“ na obaloch potravín, aby sa znížilo plytvanie.

🌱 Riešenia a opatrena

Existuje niekoľko spôsobov, ako môžeme znížiť potravinový odpad a tým aj jeho vplyv na klmu:

• Zodpovedné nakupovanie: Plánovanie jedál a nákupov môže pomôcť predísť nadmernému nakupovaniu a následnému vyhadzovaniu potraín.
• Správne skladovanie: Uchovávanie potravín pri správnej teplote a vlhkosti môže predĺžiť ich trvanlivsť.
• Kompostovanie: Namiesto vyhadzovania potravinového odpadu na skládky môžeme kompostovať, čím znížime emisie metnu.
• Vzdelávanie a osvetové kampane: Zvyšovanie povedomia o probléme potravinového odpadu môže motivovať ľudí k zmene správaia.

Plytvanie potravinami má významný vplyv na klimatické zey. Každý z nás môže prispieť k riešeniu tohto problému tým, že bude vedomejšie nakupovať, správne skladovať potraviny a minimalizovať opd. Zníženie potravinového odpadu nie je len otázkou etiky a ekonomiky, ale aj nevyhnutným krokom v boji proti klimatickým zmnám. JaroR

Podľa najnovších oficiálnych údajov EÚ predložených Organizáciou Spojených národov Európskou environmentálnou agentúrou (EEA) viedol energetický sektor Európskej únie v roku 2023 v porovnaní s predchádzajúcim rokom na čele znižovania domácich čistých emisií skleníkových plynov v EÚ o 9 %. Pokles predstavuje najväčšie relatívne zníženie emisií skleníkových plynov v EÚ od roku 1990 a ďalej posilňuje pokrok EÚ pri znižovaní jej podielu na globálnych emisiách. (Viac na eea.europa.eu)

Výskumníci Tohoku Universit,  Hokkaido Universit a AZUL Energy, Inc. vytvorili efektívnu metódu premeny oxidu uhličitého (CO2) na oxid uhoľnatý (CO), dôležitý stavebný kameň pre syntetické palivá. Ich proces nastavil nový štandard znížením času konverzie z 24 hodín na iba 15 minút.

„Konverzia CO2 na CO je v súčasnosti horúcou témou na riešenie klimatických zmien, ale konvenčné techniky mali veľké úskalia, ktorým sme sa chceli venovať,“ povedal Liu Tengyi z WPI-AIMR na univerzite Tohoku. „Materiály boli drahé, nestabilné, mali obmedzenú selektivitu a trvalo dlho, kým sa pripravili. Jednoducho by nebolo možné ich použiť v skutočnom priemyselnom prostredí.“ (Univerzita Tohoku, viac na scitechdaily.com)

Svetové lesy sú nevyhnutné pre klimatickú stabilitu, biodiverzitu a trvalo udržateľný rozvoj. Finančné mechanizmy na podporu ich zachovania však zostávajú obmedzené. Očakávané spustenie nástroja Tropical Forest Forever Facility (TFFF) na klimatickom samite OSN COP30 koncom tohto roka v Brazílii predstavuje príležitosť na zvýšenie financovania ochrany prírody – za predpokladu, že sa k tomu vlády a investori zaviažu.

TFFF predstavuje významný posun vo financovaní ochrany prírody. Namiesto zamerania sa výlučne na znižovanie emisií, ako to robia iniciatívy REDD+, je TFFF trvalým nadačným fondom, ktorý odmeňuje vlády za udržiavanie alebo obnovu zalesnených oblastí. (Peter Graham, viac na climatechangenews.com)

Tento manuál je výsledkom projektu BEZWA (Building a European Zero Waste Academy), ktorý bol financovaný z programu Erasmus+ a jeho cieľom bolo vytvoriť silný vzdelávací rámec na podporu hnutia Zero Waste miest v Európe. Manuál (viac…)

Koncept obehového hospodárstva je model, ktorý eliminuje odpad a znečistenie, udržiava produkty a materiály v obehu a obnovuje prírodný kapitál našich ekosystémov. Funguje na princípoch dlhotrvajúceho dizajnu, údržby, opravy, opätovného použitia, repasovania, obnovy a recyklácie. Týmto sa stavia do kontrastu s lineárnym modelom hospodárstva, ktorý funguje na princípe „vezmi, vyrob, zlikviduj“.

Princípy Zero Waste sú zamerané na prevenciu vzniku odpadu a na redizajn životných cyklov zdrojov tak, aby sa všetky produkty opätovne používali. Zero Waste je vnímaný ako preklad alebo praktický nástrojový balík, ktorý možno zmysluplne implementovať na miestnej úrovni s cieľom dosiahnuť ciele obehového hospodárstva. Stratégie Zero Waste dokonale integrujú koncept obehového hospodárstva do riešení na lokálnej úrovni, poskytujúc konkrétne usmernenia a politiky, ktoré môžu samosprávy implementovať vo svojich komunitách na zabezpečenie zdravšieho životného prostredia. Princípy Zero Waste sú znázornené v hierarchii Zero Waste, ktorá kladie dôraz na prevenciu, znižovanie množstva odpadu a opätovné použitie pred recykláciou a zneškodňovaním.

Obehové hospodárstvo a princípy Zero Waste majú rovnaké ciele. Implementácia obehového hospodárstva môže významne prispieť k znižovaniu odpadu tým, že udržiava materiály v používaní prostredníctvom dlhotrvajúceho dizajnu, údržby, opravy, opätovného použitia, repasovania, obnovy a recyklácie. Ak sa materiál môže opätovne použiť, nie je potrebná ťažba a výroba nových materiálov, čo zároveň vedie k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov. Systémy založené na opätovnom používaní materiálov a menšom množstve jednorazových obalov znamenajú menší obeh toxických chemikálií, ktoré poškodzujú životné prostredie a ľudské zdravie. JaroR

Svet je plný príležitostí, ale len veľmi málo z nich ich dokáže využiť. Vedomosti, zručnosti a informácie zostávajú pre mnohých stále mimo dosahu. FundsforNGOs sa snaží preklenúť túto priepasť predstavením obrovského množstva zdrojov, ktoré má svet, a spôsobov, ako im môže pomôcť dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj.

V čase, keď fosílne palivá naďalej zohrávajú kľúčovú úlohu pri zvyšovaní emisií skleníkových plynov a akcelerácii klimatických zmien, prichádza nový výskum, ktorý naznačuje, že predstava sveta (viac…)

Správa, vypracovaná Spoločným výskumným centrom (JRC) Európskej komisie, poskytuje hodnotenie relevantných európskych projektov výskumu a inovácií (R&I) zameraných na dekarbonizáciu vodnej dopravy v Európe v období rokov 2020 až 2024. Správa analyzuje rôzne projekty a iniciatívy, ktorých cieľom je zníženie emisií skleníkových plynov v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave. Základom pre analýzu je Systém monitorovania a informácií o dopravnom výskume a inováciách (TRIMIS) Európskej komisie.

Kľúčové aspekty analýzy:

• Identifikácia opatrení na dekarbonizáciu: Správa identifikuje opatrenia v oblasti technológií, prevádzky a koordinácie a podpory.
• Kvalitatívne hodnotenie ukončených projektov EÚ: Analýza šiestich ukončených projektov EÚ s cieľom získať poznatky a skúsenosti týkajúce sa technologických, regulačných a finančných dôsledkov implementácie projektov špecificky v sektore vodnej dopravy. Hodnotenie sa zameriava na prevádzkovú, taktickú a strategickú úspešnosť projektov.
• Alternatívne palivá: Správa podrobne analyzuje výskum a inovácie v oblasti LNG, vodíka, amoniaku, metanolu a biopalív ako alternatívnych palív pre vodnú dopravu. Zahrňuje prehľad projektov zameraných na výrobu, bunkrovanie, skladovanie a nabíjanie plavidiel týmito palivami. Poukazuje na rastúci počet svetových prístavov vybavených LNG zariadeniami a na rôzne projekty súvisiace s vodíkom (vrátane výroby, dovozu a bunkrovania), amoniakom (powertrain systémy, cracking technológie, skladovanie), a metanolom (prestavba motorov, výroba z CO2). Analyzuje sa aj potenciál biopalív a technológie ich konverzie.
• Elektrifikácia: Správa sa venuje projektom zameraným na elektrifikáciu plavidiel, vrátane vývoja a implementácie elektrických a hybridných pohonných systémov, batériových technológií a riešení pre nabíjanie v prístavoch. Uvádzajú sa príklady projektov ako E-FERRY a SEABAT.
• Dizajn lodí a nové materiály: Analyzujú sa projekty zamerané na nové koncepcie dizajnu lodí s cieľom zvýšiť energetickú účinnosť, bezpečnosť a environmentálnu kompatibilitu, ako aj na využitie inovatívnych materiálov. Príkladom je projekt HOLISHIP.
• Digitalizácia: Správa skúma úlohu digitálnych technológií pri dekarbonizácii vodnej dopravy, vrátane projektov zameraných na optimalizáciu logistiky, autonómne plavbu, monitorovanie životného prostredia a digitálne dvojčatá.
• Udržateľnosť v lodnej doprave a prístavných operáciách: Analyzujú sa projekty zamerané na zníženie emisií GHG v prístavoch, odpadové hospodárstvo a celkovo udržateľné postupy. Projekt PIONEERS je uvedený ako príklad.
• Prístavná a nákladná logistika a automatizácia: Správa sa zaoberá iniciatívami na zlepšenie efektivity a zníženie uhlíkovej stopy v prístavných operáciách prostredníctvom automatizácie a optimalizácie logistiky. Projekt NOVIMOVE je relevantným príkladom.
• Automatizované plavidlá: Analyzujú sa projekty týkajúce sa vývoja a demonštrácie autonómnych plavidiel, s uvedením projektu AUTOSHIP.
• Vnútrozemská vodná doprava (IWW): Osobitná pozornosť sa venuje projektom zameraným na dekarbonizáciu IWW, s analýzou technologických, prevádzkových a koordinačných opatrení.
• Finančné hodnotenie: Správa poskytuje prehľad o investíciách EÚ do výskumných projektov dekarbonizácie vodnej dopravy v rámci programov H2020 a Horizont Európa, ktoré dosahujú takmer 1 miliardu EUR.
• Geografické a organizačné rozloženie: Analyzuje sa účasť a koordinácia projektov podľa krajín, pričom sa poukazuje na vyššiu aktivitu západnej Európy.
• Úroveň technologickej pripravenosti (TRL): Správa hodnotí úroveň zrelosti technológií vyvíjaných v rámci analyzovaných projektov.
• R&I indikácie a politické implikácie: Správa zdôrazňuje konkrétne výsledky projektov a ich význam pre budúci výskum a politiky v oblasti dekarbonizácie vodnej dopravy.
• Faktory podporujúce a brzdiace rozvoj projektov: Na základe rozhovorov s koordinátormi projektov sa identifikujú kľúčové faktory ovplyvňujúce úspech projektov, vrátane technologických výziev, regulačných aspektov a finančných obmedzení.
• Potreby budúceho výskumu: Správa identifikuje oblasti, ktoré si vyžadujú ďalší výskum a financovanie, ako napríklad optimalizácia recirkulácie vodíka, škálovanie riešení pre skladovanie vodíka a optimalizácia systémov riadenia energie na palube.

Správa zdôrazňuje, že dekarbonizácia vodnej dopravy je komplexná výzva, ktorá si vyžaduje kombináciu technologických inovácií, operačných zlepšení a podporných politických opatrení. Výsledky analyzovaných projektov prispievajú k formovaniu budúcich výskumných a politických agend v tejto oblasti v rámci EÚ. JaroR

---

 

Európska komisia nedávno oznámila, že predlžuje lehotu pre dodržiavanie prísnych emisných štandardov CO₂ pre nové automobily a dodávky. Podľa navrhovanej legislatívy sa hodnotí splnenie emisných cieľov pre obdobie rokov 2025 až 2027 priemerovaním výsledkov za celé tri kalendárne roky, namiesto ročného posudzovania. Tento prístup umožní výrobcov vyrovnať prípadné prekročenia limitov v niektorých rokoch kompenzáciou nadmernej výkonnosti v iných obdobiach.

Prezidentka Európskej komisie Ursula von der Leyen uviedla, že táto flexibilita je kľúčová pre podporu investícií do čistej technológie a zároveň zachováva ambiciózne ciele boja proti klimatickým zmenám. „Naša automobilová výroba je vysoko inovatívna a dynamická. Poskytujeme priestor pre primerané prispôsobenie, ale zároveň zostávame verní našim environmentálnym záväzkom,“ povedala von der Leyen.

Návrh bol predstavený v rámci širšieho Plánu pre priemyselnú akciu v automobilovom sektore, ktorý má podporiť odchod od fosílnych palív a urýchliť prechod na elektrické vozidlá. Organizácia Transport & Environment však varuje, že ďalšia flexibilita by nemala byť zneužitá ako ospravedlnenie pre nedostatočné opatrenia. Kritici tvrdia, že automobilky už predložili neúplné a nereprezentatívne údaje o predajoch za rok 2024, aby získali ďalší čas na prispôsobenie sa prísnym emisným normám.

Podľa T&E rast predaja elektrických vozidiel v Európe v prvých mesiacoch roku naznačuje, že existujúce ciele pre rok 2025 sú dosiahnuteľné, a preto by dodatočné odklady nemali byť opakovanou výnimkou. „Elektrické vozidlá sa predávajú čoraz rýchlejšie a trh sa dynamicky prispôsobuje,“ zdôraznila Julia Poliscanova, riaditeľka pre vozidlá a dodávateľské reťazce v T&E. „Posledná flexibilita musí byť posledná – je čas plne prejsť na nízkouhlíkovú mobilitu a zabezpečiť konkurencieschopnosť našich priemyselných odvetví.“

Európska komisia dúfa, že nový prístup umožní automobilkám lepšie investovať do technológií znižujúcich emisie, pričom sa pritom zachovajú ambiciózne ciele na dosiahnutie klimatickej neutrality. Ak sa návrh schváli, bude predstavovať posledný krok v sérii opatrení zameraných na urýchlenie prechodu na čisté technológie a podporu konkurencieschopnosti európskeho automobilového priemyslu na globálnej scéne. JaroR

Tento štúdia sa zaoberá často prehliadanou zraniteľnosťou uhlíka uloženého v lesoch v dôsledku klimatických zmien a ľudskej činnosti a jej vplyvom na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody. (viac…)

Zatiaľ čo udržateľne pestované drevo môže byť ekonomickým a ekologickým stavebným materiálom, jeho relatívne nízka pevnosť v ťahu obmedzuje jeho potenciálne aplikácie. To by sa však mohlo čoskoro zmeniť vďaka novej samozahusťovacej technike na vytváranie superpevného dreva. Jednotlivé drevené vlákna sú tvorené hlavne celulózou spolu so spojivovým materiálom známym ako lignín. Táto zmes tvorí stenu v podstate dlhej dutej rúrky – vlákna – ktorá prebieha pozdĺžne vo väčšom kuse dreva. Dutý priestor vo vnútri trubice sa nazýva lúmen a práve ten obmedzuje pevnosť dreva.

Začína sa varením bloku dreva v zmesi hydroxidu sodného (lúhu) a siričitanu sodného, ​​čím sa odstráni časť lignínu. Tento blok sa potom ponorí do zohriatej zmesi chloridu lítneho a rozpúšťadla známeho ako dimetylacetamid. To spôsobí, že celulóza (a zostávajúci lignín) napučiava a expanduje dovnútra, aby vyplnil lúmen.

V poslednom kroku sa spracované drevo nechá 10 hodín sušiť na vzduchu pri izbovej teplote. Pri tom sa rovnomerne zo všetkých strán zmršťuje dovnútra, no zachováva si svoju pôvodnú dĺžku. (Ben Coxworth, viac na newatlas.com)

Environmentálne a klimatické tlaky spôsobené výrobou a spotrebou textilu v EÚ sú naďalej vysoké. Z 12 kategórií spotreby európskych domácností – ako sú potraviny, mobilita, bývanie, zdravie a vzdelávanie – bola spotreba textilu v priemere piata najväčšia z hľadiska environmentálnych a klimatických tlakov . Agentúra EEA merala tieto vplyvy v rámci metrík využívania surovín, emisií skleníkových plynov (GHG) a využívania vody a pôdy.

Textilná výroba a spotreba prispieva aj k ďalším environmentálnym tlakom, vrátane znečistenia ovzdušia, používania a znečistenia chemikáliami, znečistenia mikroplastami z výroby, používania a prania textílií, ako aj tlakov z manipulácie s textíliami, ktoré končia ako odpad.  (Viac na eea.europa.eu)

Schopnosť prírody odvádzať oxid uhličitý (CO₂) z atmosféry výrazne slabne. Potvrdila to najnovšia analýza medzinárodného tímu vedcov, ktorý skúmal dlhodobé trendy tzv. prirodzenej sekvestrácie CO₂ (viac…)

Často sa predpokladá, že staršie lesné ekosystémy dokážu efektívne akumulovať a dlhodobo ukladať (sekvestrovať) väčších uhlíkov. Nová štúdia realizovaným výskumným tým z biologickej stanice University of Michigan však skúmala kolobeh uhlíka v období dvoch storočí a zistila, že tento proces je oveľa komplexnejší, ako sa pôvodne predpokladalo.

Štúdia štruktúry spoločenstiev, ktoré vzájomne prepojené účinky lesa, založenia stromov a húb, ako aj biogeochemických procesov v pôde, zasahujú do množstva uhlíka uloženého nad a pod zemou výraznejšie, než sa doteraz verilo.

Výsledky výskumu boli publikované v odbornom časopise a výsledkom je ekologický výskum výskumných aktivít, ktorý v priebehu niekoľkých desaťročí priniesol viac ako 100 vedcov z rôznych častí USA na historickej výskumnej stanici v Pellstone, v št.

(Viac na esajournals.onlinelibrary.wiley.com)