V súčasnom medzinárodnom politickom diskurze sú sociálne a environmentálne priority úzko prepojené. Cieľom trvalo udržateľného rozvoja je súčasne dosiahnuť ciele týkajúce sa odstránenia chudoby, podpory sociálno-ekonomického rozvoja a ochrany prírodného prostredia. Energetické systémy zohrávajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní týchto cieľov, pretože spotreba energie priamo súvisí s odstraňovaním chudoby a zvrátením ekologického zhoršenia, najmä zmeny klímy a znečistenia ovzdušia.

Koncept „štandardov dôstojného života“ (Decent Living Standards – DLS) získal na popularite ako spodná hranica, alebo minimálna požiadavka na podporu ľudského blaha. DLS sa snažia poskytnúť jasnosť o materiálnych predpokladoch pre ľudské blaho. Kým DLS sú zamýšľané ako univerzálny súbor služieb, ich energetické požiadavky musia byť určené zdola nahor, pretože energetické potreby závisia od existujúcej infraštruktúry a podmienok, a líšia sa teda v jednotlivých krajinách. Plánovanie udržateľného, účinnejšieho systému môže znížiť energetické potreby pre DLS.

Na premostenie tejto medzery medzi bottom-up literatúrou o energetických potrebách pre DLS a agregovanejšími modelmi integrovaného hodnotenia (IAM) bol vyvinutý nový model nazvaný DESIRE (Decent living standards and the Environment in Scenarios considering Inequality and Resource Efficiency). DESIRE (verzia 1.0.0) pokrýva 173 krajín, čo predstavuje viac ako 97% svetovej populácie. Jeho cieľom je poskytnúť rámec na interpretáciu globálnych scenárov energetickej spotreby a prechodov na strane ponuky prostredníctvom optiky spoločenského blaha a minimálnych požiadaviek na zdroje.

Kľúčové vstupy do modelu DESIRE zahŕňajú údaje z IAM scenárov, ako sú národné, sektorové cesty konečnej spotreby energie, odhady národných DLS energetických prahov (DLET), faktory efektívnosti poskytovania služieb a projekcie príjmovej nerovnosti. Model tiež využíva údaje o súčasnej nerovnosti v spotrebe energie v rámci krajín. Výstupy DESIRE zahŕňajú energetickú spotrebu súvisiacu s poskytovaním DLS, energetický Gini koeficient a DLET.

DESIRE bol aplikovaný na súbor nových scenárov trvalo udržateľného rozvoja (SDP) a porovnaný so scenármi založenými na ceste Shared Socioeconomic Pathway 2 (SSP2), ktorá predstavuje pokračovanie súčasných trendov a politických ambícií. SDP scenáre usilujú o vykorenenie peňažnej chudoby a dosiahnutie DLS pre všetkých.

Analýza ukázala, že v scenároch SDP sa globálna deprivácia v oblasti energie v obytných a komerčných sektoroch, ktorá v súčasnosti postihuje viac ako 5 miliárd ľudí, do roku 2040 zníži najmenej o 90%. Energetické medzery v priemysle sa taktiež znížia, ale medzery v doprave pretrvávajú. Scenáre SDP ukazujú trajektórie, ktoré znižujú počet ľudí s nedostatočnou spotrebou energie v obytných a komerčných sektoroch na 0,2–0,5 miliardy do roku 2040. Naproti tomu, scenáre bez politík trvalo udržateľného rozvoja (SSP2-Ref a SSP2-1.5C) ponechajú miliardy ľudí s nedostatočnou spotrebou energie na zabezpečenie DLS do roku 2040.

V scenároch SDP sa globálne priemerné energetické potreby DLE do roku 2040 znížia o 30%–46% vďaka kombinácii faktorov vrátane zlepšenia efektívnosti (napr. izolácia, tepelné čerpadlá), elektrifikácie a štrukturálnych zmien orientovaných na dostatočnosť. Scenár SSP2-Ref bez klimatických politík vykazuje len mierne zníženie DLET v dôsledku chýbajúcich hlbokých štrukturálnych zmien.

Je kľúčové zohľadniť nerovnosť v spotrebe energie v rámci krajín, nielen medzi krajinami. Najväčšia nerovnosť je v sektore dopravy. Scenáre SDP predpokladajú výrazné zníženie tejto nerovnosti, zatiaľ čo v scenároch SSP2 sa nerovnosť v rámci sektorov projektuje ako stabilná alebo dokonca rastúca v prípade dopravy (pre SSP2-Ref). V SDP scenároch dochádza k silnej konvergencii a zníženiu (SDP-RC) alebo expanzii (SDP-EI) energetického priestoru, čo je energia zostávajúca po odpočítaní DLET z celkovej spotreby energie. V scenári SSP2-Ref pretrvávajú veľké regionálne disparity v energetickom priestore, čo naznačuje vysokú nerovnosť v dostupnosti a využívaní energie nad rámec DLS. Aj v scenároch SDP v roku 2040 tvorí energia nad rámec DLS stále 55%–69% celkovej globálnej spotreby energie.

Emisie súvisiace s poskytovaním DLS pre všetkých závisia od energetického systému krajiny a budúcich klimatických politík. V scenároch SDP so striktnými politikami zmierňovania zmeny klímy sa emisie súvisiace s dodávaním DLS pre všetkých do roku 2050 blížia k zostávajúcemu uhlíkovému rozpočtu pre 1,5°C oteplenie. Bez dekarbonizácie (SSP2-Ref) by emisie na dosiahnutie DLS pre všetkých ďaleko prekročili zostávajúci uhlíkový rozpočet, čo by bolo v rozpore s Parížskou dohodou.

Výsledky naznačujú, že holistické politiky sledujúce zosúladené klimatické opatrenia a ľudský rozvoj sú nevyhnutné. Všetky páky na odstránenie medzier v dôstojnom živote sú dôležité: hlboké zlepšenie energetickej efektívnosti, rýchly prechod na bezuhlíkové zdroje energie, silný rast čistej energie v krajinách s veľkými medzerami a zníženie nerovnosti.

Model DESIRE poskytuje nástroj na rýchle posúdenie medzier v dôstojnom živote v energetických a emisných scenároch a pomáha tak porozumieť spravodlivosti a rovnosti v navrhovaných klimatických riešeniach. Umožňuje analyzovať, do akej miery sú klimatické a energetické scenáre konzistentné s poskytovaním DLS pre všetkých. JaroR

Slovník kľúčových pojmov

• Decent Living Standards (DLS): Koncept definujúci materiálne predpoklady pre ľudské blahobytie, slúžiaci ako minimálna požiadavka na podporu ľudského blahobytu.
• Decent Living Energy (DLE): Minimálne energetické požiadavky potrebné na splnenie DLS.
• DLE threshold (DLET): Hranica minimálnej energie na obyvateľa potrebná na zabezpečenie DLS.
• Energy needs gap (DLE gap): Množstvo dodatočnej energie potrebnej na pozdvihnutie všetkých pod minimálnym prahom na prah DLE.
• Deprivation headcount: Odhadovaná populácia spotrebúvajúca menej energie ako minimálna požiadavka na zabezpečenie DLS.
• Energy headroom: Energia, ktorá zostane po odpočítaní DLET od celkovej spotreby energie.
• Energy provided for DLS: Časť celkovej spotreby energie, ktorá je využívaná na podporu poskytovania DLS.
• Energy beyond DLS: Časť celkovej spotreby energie, ktorá nie je priamo spojená s poskytovaním DLS, často súvisí s prebytkom alebo luxusnou spotrebou.
• Integrated Assessment Models (IAMs): Modely používané na pochopenie multidimenzionálnych budúcich socioekonomických scenárov s informáciami o klíme a životnom prostredí.
• Sustainable Development Pathways (SDPs): Nový súbor scenárov odrážajúcich rôzne spoločenské stratégie na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja (SDGs) a Parížskeho klimatického cieľa.
• Shared Socioeconomic Pathway 2 (SSP2): Scenár „strednej cesty“ predstavujúci pokračovanie súčasných trendov a úrovní politickej ambície.
• Service provisioning efficiency: Zmeny v poskytovaní energetických služieb ako celku, vrátane energetickej efektívnosti koncových technológií, štrukturálnych posunov a zmeny palív.
• Energy Gini coefficient: Koeficient používaný na charakterizáciu nerovnosti v spotrebe energie v rámci krajín.
• Palma ratio: Pomer celkovej spotreby energie najvyšších 10% spotrebiteľov k celkovej spotrebe energie najnižších 40% spotrebiteľov.
• Lorenz curves: Grafické znázornenie rozdelenia spotreby energie (alebo inej veličiny) v populácii, ktoré zobrazuje kumulatívne percento celkovej spotreby proti kumulatívnemu percentu populácie.
• Theil’s T index decomposition: Metóda na rozloženie celkovej nerovnosti na nerovnosť v rámci skupín (v rámci krajín) a nerovnosť medzi skupinami (medzi krajinami).
• Remaining carbon budget (RCB): Množstvo CO2, ktoré ešte môže byť vypustené do atmosféry, aby sa zachovala určitá pravdepodobnosť neprekročenia špecifickej globálnej teplotnej hranice (napr. 1,5 °C).
• Downscaling: Proces prechodu od agregovaných regionálnych výsledkov modelu k detailnejším, napr. na úroveň krajín.
• Lognormal distribution: Typ pravdepodobnostného rozdelenia používaný v modeli DESIRE na aproximáciu rozdelenia sektoriálnej spotreby energie v rámci krajín.