Hlavné správySponzorovanéNajčítanejšie
Objavujte

Emisie CO2 z automobilov: Rada s konečnou platnosťou schválila dodatočnú flexibilitu pre výrobcov automobilov

Rada dnes prijala cielenú zmenu nariadenia o normách CO2 pre nové osobné automobily a dodávky, ktorej cieľom je poskytnúť výrobcom automobilov flexibilitu potrebnú na splnenie ich emisných cieľov do roku 2025. Ide o posledný krok v rozhodovacom procese.

Zmenené nariadenie stanovuje, že dodržiavanie cieľov špecifických emisií výrobcov automobilov za tri roky 2025, 2026 a 2027 sa bude posudzovať na základe priemeru výkonnosti každého výrobcu za tieto tri roky, a nie ročne. (Viac na consilium.europa.eu)

Využitie sily ekologického poľnohospodárstva na dosiahnutie klimatických cieľov EÚ

Cieľom EÚ je dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. V poľnohospodárskom sektore EÚ považuje ekologické poľnohospodárstvo za kľúčovú úlohu pri dosahovaní tohto cieľa, pretože podporuje postupy, ktoré podporujú zmierňovanie zmeny klímy s ďalšími vedľajšími výhodami pre životné prostredie.

Projekt OrganicClimateNET slúži ako model pre európsky sektor ekologického poľnohospodárstva, ktorý umožňuje poľnohospodárom integrovať klimatické poľnohospodárstvo, a tým posilniť ich schopnosť zmierňovať a prispôsobovať sa zmene klímy. (Viac na organicclimatenet.eu)

Futbalové zelené karty: iniciatívy na uhlíkovú neutralitu

Futbal, ako najpopulárnejší šport na svete, má významný vplyv na životné prostredie. Od organizácie veľkých turnajov až po každodenné fungovanie klubov, futbalová infraštruktúra a aktivity prispievajú k emisiám skleníkových plynov. V posledných rokoch však futbalové organizácie podnikajú kroky na zníženie uhlíkovej stopy a dosiahnutie uhlíkovej neutrality.

Uhlíková stopa futbalu

Podľa odhadov globálny futbalový priemysel produkuje viac ako 30 miliónov ton CO₂ ročne, čo je porovnateľné s ročnými emisiami krajín ako Dánsko. Hlavnými zdrojmi týchto emisií sú cestovanie hráčov a fanúšikov, spotreba energie v štadiónoch a výroba športového vybavenia. Napríklad rozšírenie americkej vysokoškolskej futbalovej konferencie Big Ten viedlo k zdvojnásobeniu emisií CO₂, pričom sa očakáva, že sezóna 2024 prinesie viac ako 350 000 kilogramov emisií len z cestovania tímov.

Príklady dobrej praxe

Forest Green Rovers, anglický futbalový klub, je považovaný za najekologickejší klub na svete. Klub využíva obnoviteľné zdroje energie, má organický trávnik a ponúka výhradne vegánske jedlá. V roku 2018 sa stal prvým futbalovým klubom, ktorý získal certifikát uhlíkovej neutrality od OSN.

UEFA, európska futbalová asociácia, sa zaviazala znížiť emisie svojich podujatí o 50 % do roku 2030 a dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2040. Na podporu tohto cieľa vyvinula nástroj na výpočet uhlíkovej stopy pre kluby, ktorý pomáha identifikovať a znižovať emisie v oblastiach ako cestovanie, prevádzka zariadení a logistika.

Iniciatívy a opatrenia

Mnohé kluby a organizácie zavádzajú opatrenia na zníženie uhlíkovej stopy, ako napríklad:

  • Obnoviteľné zdroje energie: Inštalácia solárnych panelov na štadiónoch, ako napríklad v londýnskom štadióne West Ham United, ktorý plánuje znížiť emisie o viac ako 200 ton ročne.

  • Udržateľná doprava: Podpora verejnej dopravy pre fanúšikov, ako aj optimalizácia cestovných plánov tímov na zníženie emisií z leteckej dopravy.

  • Zelené stravovanie: Ponuka rastlinných jedál na štadiónoch a znižovanie potravinového odpadu.

  • Využitie technológií: Implementácia inteligentných systémov na riadenie spotreby energie a vody v štadiónoch.

Výzvy a budúcnosť

Napriek pokroku čelí futbal výzvam, ako je potreba investícií do infraštruktúry, zmena správania fanúšikov a zabezpečenie transparentnosti v meraní a reportovaní emisií. Úspech v dosiahnutí uhlíkovej neutrality bude závisieť od spolupráce všetkých zainteresovaných strán vrátane klubov, hráčov, fanúšikov a sponzorov.

Futbal má jedinečnú príležitosť byť lídrom v oblasti udržateľnosti a inšpirovať milióny ľudí po celom svete k ekologickému správaniu. Znižovanie uhlíkovej stopy v tomto športe nie je len environmentálnou nevyhnutnosťou, ale aj príležitosťou na pozitívnu zmenu a inováciu. JaroR 

EÚ odkladá návrh klimatických cieľov na rok 2040 po prvom štvrťroku

Európska komisia v piatok uviedla, že odložila svoj plán navrhnúť nový klimatický cieľ EÚ na rok 2040 v prvom štvrťroku tohto roka, informuje agentúra Reuters. Newswire pokračuje: „Brusel minulý mesiac povedal, že v tomto štvrťroku zmení a doplní klimatický zákon EÚ – ide o dlho plánovaný krok, ktorý by stanovil cieľ do roku 2040 udržať krajiny na ceste medzi ich emisným cieľom do roku 2030 a cieľom bloku dosiahnuť nulové čisté emisie do roku 2050. Návrh však narazil na politickú opozíciu, pričom niektoré členské štáty a zákonodarcovia predtým naznačili, že by mali znížiť emisie o 90 %. ako cieľ do roku 2040“. Ako v prípade väčšiny krajín, aj EÚ zmeškala februárový termín na predloženie klimatického plánu do roku 2035 OSN, uvádza článok – plán, ktorý by podľa komisie mal byť odvodený od cieľa EÚ do roku 2040. EÚ „sľúbila, že neustúpi od svojich záväzkov v oblasti zmeny klímy“, píše sa v spravodajstve. (Carbonbrief, Charlotte Van Campenhout a Kate Abnett, Reuters)

Dekarbonizácia samospráv: Príprava obcí na budúcnosť – Sprievodca riešeniami

Dokument s názvom „Príprava samospráv na budúcnosť: Sprievodca riešeniami dekarbonizácie“ zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú môžu samosprávy zohrávať pri formovaní udržateľnej budúcnosti transformáciou odpadového hospodárstva, energetických systémov, vykurovania a dopravy, čo môže viesť k zníženiu nákladov, smogu, znečistenia a emisií uhlíka. Dokument však upozorňuje, že to vyžaduje riadne plánovanie, dostatočnú kapacitu a prístup k financovaniu.

Európska únia (EÚ) si stanovila cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 a na podporu tejto transformácie vyčlenila značné finančné prostriedky na urýchlenie dekarbonizácie a podporu investícií zameraných na zvyšovanie energetickej efektívnosti, rozvoj obehového hospodárstva a prechod na obnoviteľné zdroje energie.

Dokument uvádza, že existuje mnoho spôsobov, ako zlepšiť situáciu v samospráve. Pre niektoré môže byť najnaliehavejšou potrebou transformácia systémov diaľkového vykurovania alebo výmena individuálnych zdrojov vykurovania domácností, zatiaľ čo pre iné môže byť hlavným zameraním renovácia a izolácia budov alebo zlepšenie miestnej verejnej dopravy. Ďalšími efektívnymi možnosťami sú rozvoj miestnej výroby energie a znižovanie spotreby. Deväť samospráv v strednej a východnej Európe už vyvíja stratégie dekarbonizácie na dosiahnutie zmysluplných zmien.

Dokument sa pýta: „Čo môžete zmeniť?“ a odkazuje na správu Bankwatch s názvom „RePowering the regions: A comparative analysis of decarbonisation strategies in nine central and eastern European countries“. Zdôrazňuje, že nízkopríjmové domácnosti zvyčajne najviac potrebujú financovanie, pretože často bývajú v budovách s nízkou energetickou účinnosťou a najviac ich zasiahne prebiehajúca transformácia v dôsledku rastúcich cien tepla a energií. Poukazuje na to, že renovácie domov môžu byť mimoriadne drahé a pre mnohé domácnosti nedostupné, aj keď sú ponúkané schémy podpory. Preto je nevyhnutné uspokojiť ich špecifické miestne potreby poskytovaním cieľenej a dostupnej podpory.

Dokument dôrazne odporúča samosprávam, aby túto otázku uznali a uprednostnili vo svojich investičných plánoch. Okrem toho musia rozhodujúci činitelia na všetkých úrovniach vynaložiť maximálne úsilie na zjednodušenie prístupu k verejnému financovaniu pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, a to ich zapojením do rozhodovania a zjednodušením postupov podávania žiadostí.

Prechod systému diaľkového vykurovania z fosílnych palív na obnoviteľné zdroje energie sa môže zdať náročný, ale s starostlivým plánovaním je to možné. Vypracovanie komplexného plánu, ktorý zahŕňa všetky možné obnoviteľné zdroje, si vyžaduje zber dát a nábor odborníkov, ktorí dokážu posúdiť situáciu. Dokument odkazuje na komplexného sprievodcu Bankwatch s užitočnými a praktickými informáciami o inovatívnych a udržateľných riešeniach pre systémy diaľkového vykurovania.

Prvým krokom pri riešení chudoby v samosprávach je uskutočnenie kvalitnej analýzy najdôležitejších potrieb dekarbonizácie. Po určení týchto priorít je potrebné vypracovať ďalšie kroky na niekoľko rokov dopredu na základe konkrétnych dát a štúdií (sociálnych aj technických). Mnohé z týchto dokumentov je možné pripraviť v rámci bežnej práce samosprávy na miestnych stratégiách alebo akčných plánoch. Technickejšia dokumentácia sa môže vypracovať s využitím rôznych foriem technickej podpory.

Dokument predstavuje rôzne nástroje technickej podpory:

  • JTP Groundwork: Podporná služba v rámci Platformy pre spravodlivú transformáciu Európskej komisie, poskytujúca jednotný prístup k odborným znalostiam a pomoci pre regióny EÚ financované z Fondu pre spravodlivú transformáciu. Zameriava sa na regióny, kde je prechod na udržateľné hospodárstvo obzvlášť náročný, a poskytuje podporu pri budovaní kapacít na implementáciu ich územných plánov spravodlivej transformácie (TJTPs).
  • Technická pomoc Európskej komisie: Zahŕňa výmenné programy, databázy a priamu podporu pri vypracovaní rámcov a projektov.
  • C4T Groundwork: Nástroj technickej pomoci ponúkaný v rámci komunity praxe Kohézia pre prechody (C4T). Je určený na podporu členských štátov a regiónov EÚ, najmä miestnych a riadiacich orgánov, pri riešení špecifických výziev súvisiacich s implementáciou investícií politiky súdržnosti v súlade s Európskou zelenou dohodou.
  • JTPeers Experts database: Poskytuje prístup k sieti odborníkov na témy spravodlivej transformácie relevantné pre uhoľné a uhlíkovo intenzívne regióny v celej EÚ. Spája regióny v prechode s odborníkmi, ktorí ponúkajú poradenstvo a podporu.
  • JTP Knowledge Hub: Poskytuje praktické prípadové štúdie, nástroje a katalógy osvedčených postupov na podporu odborníkov a zainteresovaných strán pri napredovaní spravodlivej transformácie Európy na klimaticky neutrálne hospodárstvo.

Dokument tiež predstavuje poradenské programy Európskej investičnej banky (EIB):

  • TARGET (Technical Assistance for Regions Undergoing a Green Energy Transition): Technický nástroj vyvinutý Európskou komisiou a EIB. Pomáha regiónom EÚ prechádzajúcim spravodlivou transformáciou identifikovať a plánovať projekty čistej energie a energetickej efektívnosti.
  • JASPERS (Joint Assistance to Support Projects in European Regions): Ďalší poradenský program financovaný Európskou komisiou a EIB. Poskytuje príjemcom poradenstvo v oblasti stratégií a projektov, pomáha im zosúladiť ich projekty s normami EÚ a zlepšiť ich šance na získanie financovania.
  • ELENA (European Local ENergy Assistance): Poskytuje granty na technickú pomoc pre príjemcov realizujúcich projekty v oblasti energetickej efektívnosti, distribuovanej energie z obnoviteľných zdrojov a mestskej dopravy.

Ďalšie iniciatívy EÚ poskytujúce podobnú podporu:

  • Európske mestské zariadenie (EUCF): Podporuje samosprávy, miestne orgány a iné verejné subjekty v celej Európe pri vypracovaní investičných koncepcií na urýchlenie investícií do udržateľnej energie prostredníctvom grantu vo výške 60 000 EUR.
  • Mestské výmeny (City-to-City Exchanges): Program Európskej iniciatívy pre mestá (EUI), ktorý spája mestské orgány s cieľom riešiť špecifické výzvy implementácie súvisiace s udržateľným rozvojom miest.

Po porovnaní scenárov dekarbonizácie, podrobnom vyhodnotení preferovaných projektových možností a stanovení realistického plánu implementácie je samospráva pripravená hľadať financovanie. Dokument poskytuje tipy na úspešné zvládnutie procesu podávania žiadostí o financovanie:

  • Využite technickú pomoc: Ak ste už získali podporu z programov technickej pomoci, mali by ste sa riadiť ich radami.
  • Kontaktujte iné samosprávy: Učenie sa od iných samospráv, ktoré realizovali podobné projekty, môže poskytnúť cenné poznatky.
  • Oslovte relevantné inštitúcie: Regionálne rozvojové agentúry a iné verejné orgány môžu pomôcť identifikovať vhodné možnosti financovania.
  • Zvážte združovanie projektov: Ak sú najvhodnejšie možnosti financovania zamerané na väčšie projekty, zvážte partnerstvo so susednými samosprávami.
  • Preskúmajte partnerstvá: Nadviazanie partnerstva s rôznymi typmi aktérov môže vytvoriť ďalšie možnosti financovania.
  • Posilnite administratívnu kapacitu: Zabezpečte, aby ste mali v rámci svojej administratívy vyhradených pracovníkov a odborníkov.
  • Riešte požiadavky na spolufinancovanie: Zvážte, či je možné váš projekt spolufinancovať z iných zdrojov.

Dokument ďalej predstavuje hlavné možnosti financovania z EÚ:

  • Fondy politiky súdržnosti EÚ: Zahŕňajú Kohézny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond a Fond pre spravodlivú transformáciu.
  • Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti.
  • Modernizačný fond.
  • Sociálny klimatický fond (SCF): Očakáva sa, že od roku 2026 bude poskytovať financovanie na podporu investícií do energetickej transformácie.
  • InvestEU Just Transition Scheme: Rozširuje podporu nad rámec Fondu pre spravodlivú transformáciu.
  • Nástroj pre úvery pre verejný sektor (PSLF): Kombinuje grantovú zložku z rozpočtu EÚ s úverovou zložkou od EIB, priamo zameraný na samosprávy.
  • Mechanizmus spravodlivej transformácie: Zahŕňa Fond pre spravodlivú transformáciu a druhý a tretí pilier (InvestEU Just Transition Scheme a PSLF).

Okrem fondov EÚ existujú aj národné schémy financovania v krajinách strednej a východnej Európy, ako napríklad:

  • Česká republika: Program Nová zelená úsporám.
  • Poľsko: Program Čisté ovzdušie.
  • Slovensko: Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
  • Rumunsko: Plán obnovy a odolnosti Rumunska vrátane poukážkových schém.
  • Estónsko: Program Domy v poriadku.
  • Maďarsko: Program obnovy domov.
  • Bulharsko: Plán obnovy a odolnosti Bulharska a Regionálny rozvojový program.

Dokument obsahuje webové adresy pre ďalšie informácie: just-transition.info a bankwatch.org. Dokument tiež obsahuje informácie o financovaní projektu a zodpovednosti za vyjadrené názory. JaroR


Glosár kľúčových pojmov

  • Dekarbonizácia: Proces znižovania emisií oxidu uhličitého (a iných skleníkových plynov) s cieľom dosiahnuť nízkouhlíkové alebo uhlíkovo neutrálne hospodárstvo.
  • Energetická efektívnosť: Schopnosť využívať menej energie na poskytnutie rovnakého alebo lepšieho výkonu alebo služby.
  • Obnoviteľné zdroje energie: Zdroje energie, ktoré sa prirodzene obnovujú v ľudskom časovom horizonte, ako napríklad slnečná energia, veterná energia, geotermálna energia, vodná energia a biomasa.
  • Cirkulárna ekonomika: Hospodársky systém, ktorého cieľom je minimalizovať odpad a maximálne využívať zdroje tým, že sa produkty a materiály udržiavajú v obehu čo najdlhšie.
  • Nízkopríjmové domácnosti: Domácnosti s príjmom pod určitou hranicou, ktoré sú často zraniteľnejšie voči ekonomickým otrasom a zmenám cien energií.
  • Fond pre spravodlivú transformáciu (Just Transition Fund – JTF): Finančný nástroj Európskej únie zameraný na podporu regiónov a komunít, ktoré sú najviac ovplyvnené prechodom na klimaticky neutrálne hospodárstvo.
  • Územný plán spravodlivej transformácie (Territorial Just Transition Plan – TJTP): Strategický dokument vypracovaný regiónmi s cieľom identifikovať výzvy a priority súvisiace s prechodom na nízkouhlíkové hospodárstvo a naplánovať využitie prostriedkov z Fondu pre spravodlivú transformáciu.
  • Technická pomoc: Odborné poradenstvo, znalosti a podpora poskytované s cieľom pomôcť pri príprave, implementácii a riadení projektov a politík.
  • Politika súdržnosti EÚ: Súbor politík Európskej únie zameraných na znižovanie hospodárskych, sociálnych a územných rozdielov medzi regiónmi EÚ. Jej hlavnými finančnými nástrojmi sú Kohézny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja a Európsky sociálny fond.
  • Nástroj na obnovu a odolnosť (Recovery and Resilience Facility – RRF): Dočasný nástroj Európskej únie na podporu hospodárskeho oživenia po pandémii COVID-19 a na posilnenie odolnosti členských štátov.
Objaviť viac článkov

LEGISLATÍVA