Soil Atlas 2024 je publikácia, ktorá zdôrazňuje význam pôdy ako základného zdroja života na Zemi. Pôda sa považuje za najrozmanitejšie biotop na Zemi a je nevyhnutná pre produkciu potravín, reguláciu vody a klímy. Napriek tomu je ohrozená degradáciou, ktorá má vplyv na poľnohospodársku produktivitu, potravinovú bezpečnosť a zdravie ekosystémov.

Medzi hlavné body publikácie patrí:

• Degradácia pôdy: Približne tretina svetových pôd je degradovaná, pričom viac ako 40 percent z nich sa nachádza v Afrike. Degradácia pôdy je spôsobená neudržateľnými poľnohospodárskymi postupmi, odlesňovaním a zlou správou pôdy. V Európe je 60% pôd klasifikovaných ako poškodené.
• Desertifikácia: Intenzívne poľnohospodárstvo a klimatická kríza vedú k vážnej degradácii pôdy a desertifikácii aj v Európe, vrátane krajín s miernym a vlhkým podnebím.
• Klimatická zmena: Zdravá pôda je kľúčová pre skladovanie uhlíka. Pôda ukladá viac uhlíka ako lesy. Zároveň pomáha zmierňovať dopady extrémneho počasia, ako sú búrky a záplavy.
• Korporátna moc: Nadmerné používanie umelých hnojív a pesticídov poškodzuje pôdu a biodiverzitu. Tieto produkty prinášajú veľké zisky nadnárodným spoločnostiam, ktoré ovplyvňujú vlády, čo bráni zavedeniu potrebných politík na ochranu ľudí a životného prostredia.
• Dusíkaté hnojivá: Syntetické hnojivá poškodzujú klímu, ale priemyselné poľnohospodárstvo je na nich silne závislé. Ceny hnojív viedli k zvýšeniu cien potravinových komodít, čo najviac postihuje africké krajiny.
• Fosfor: Fosfor je bioesenciálny prvok, no jeho zdroje sú obmedzené. Priemyselné hnojivá sa vyrábajú z fosfátových hornín, ktorých zásoby sú konečné.
• Zelené hnojivá: Výroba syntetických dusíkatých hnojív pomocou obnoviteľnej energie môže znížiť emisie skleníkových plynov. Nerieši to však problémy spojené s nadmerným používaním syntetických hnojív.
• Konflikty o pôdu: Pôda zohráva dôležitú úlohu pri ochrane životného prostredia, ale intenzívne využívanie pôdy na klimatické opatrenia môže viesť ku konfliktom a porušovaniu ľudských práv.
• Uhlíkové kredity: Pôda má veľkú kapacitu na skladovanie uhlíka, ktorá sa využíva na vytváranie obchodovateľných uhlíkových kreditov. Tie ale môžu v skutočnosti podkopať snahy o zníženie emisií.
• Ľudské práva: Spravodlivý prístup k pôde je základom pre realizáciu ľudských práv, ako je právo na potraviny. Napriek tomu pretrvávajú smrteľné konflikty o pôdu.
• Ženy a pôda: Bezpečný prístup k pôde je dôležitý pre dlhodobú ochranu pôdy. V mnohých afrických krajinách sú však práva žien na pôdu neisté, čo bráni investíciám do udržateľného hospodárenia s pôdou.
• Európska únia: EÚ nemá komplexný právny rámec pre ochranu pôdy a doterajšie pokusy o jeho vytvorenie boli neúspešné.
• Agroekológia: Agroekológia predstavuje odpoveď na priemyselný model poľnohospodárstva, ktorý vykorisťuje ľudí a poškodzuje pôdu.
• Skryté náklady: Degradácia pôdy má mnohé neviditeľné náklady – environmentálne, zdravotné, sociálne a ekonomické. Účtovníctvo skutočných nákladov (TCA) umožňuje tieto náklady zviditeľniť.
• Obnova pôdy: V Indii sa mnoho farmárov vracia k alternatívnym postupom hospodárenia s pôdou, ktoré boli poškodené nadmerným používaním chemických hnojív a pesticídov.
• Obnova púští: V boji proti desertifikácii v oblasti Sahary a Sahelu sa osvedčujú miestne, zdola nahor realizované techniky.
• Bez-pôdne poľnohospodárstvo: Vertikálne vnútorné poľnohospodárstvo umožňuje pestovanie plodín počas celého roka. Vyžaduje si menej priestoru a sľubuje zníženie spotreby vody, hnojív a pesticídov. Musí byť však súčasťou rozsiahlejšej transformácie potravinových systémov.

Publikácia tiež zdôrazňuje, že ochrana pôdy je nevyhnutná pre budúcnosť a že je potrebné spolupracovať na jej ochrane. Ponúka prehľad o rôznych aspektoch pôdy a zároveň vyzýva na konkrétne kroky na jej ochranu a udržateľné využívanie. JaroR

Glosár kľúčových pojmov

• Pôda: Vrchná vrstva zemskej kôry, ktorá pozostáva z minerálov, organickej hmoty, vody, vzduchu a živých organizmov a je základom pre rast rastlín a život na Zemi.
• Degradácia pôdy: Zhoršovanie kvality pôdy v dôsledku prírodných a ľudských faktorov, ktoré znižujú jej úrodnosť a schopnosť plniť svoje ekosystémové funkcie.
• Erózia: Odnášanie vrchných vrstiev pôdy vodou, vetrom alebo inými prírodnými silami, ktoré vedie k strate živín a zhoršovaniu úrodnosti.
• Salinizácia: Nahromadenie solí v pôde, ktoré bráni rastu rastlín a znižuje úrodnosť pôdy.
• Land grabbing (uchmatnutie pôdy): Rozsiahle nadobúdanie pôdy firmami, bankami a investičnými fondmi, často za spoluúčasti národných elít, ktoré vedie k vysídľovaniu miestnych komunít a k porušovaniu ľudských práv.
• Uhlíkový kredit: Certifikát reprezentujúci uloženie jednej tony oxidu uhličitého v pôde, lesoch alebo iných systémoch, ktorý sa používa pri obchodovaní v rámci mechanizmov klimatickej politiky.
• Agroekológia: Prístup k poľnohospodárstvu, ktorý sa zameriava na integráciu ekologických princípov do poľnohospodárskej praxe s cieľom zvýšiť udržateľnosť a odolnosť poľnohospodárskych systémov.
• Desertifikácia: Proces znižovania úrodnosti a vysychania pôdy v suchých a polosuchých oblastiach, ktorý vedie k šíreniu púštnych podmienok.
• Humus: Organická hmota v pôde, ktorá vzniká rozkladom rastlinných a živočíšnych zvyškov mikroorganizmami a má kľúčový význam pre štruktúru a živnosť pôdy.
• Zai technika: Tradičná poľnohospodárska technika využívaná v suchých oblastiach, pri ktorej sa vytvárajú malé jamky, kde sa hromadí voda a živiny pre sadenie rastlín.
• Vertikálne farmárstvo: Technika poľnohospodárskej produkcie, pri ktorej sa rastliny pestujú v niekoľkých vrstvách nad sebou v uzavretých priestoroch, čo umožňuje kontrolu prostredia a efektívne využitie priestoru.
• Peatlands (rašeliniska): Ekosystémy tvorené nahromadenou organickou hmotou z odumretých rastlín, v ktorých sa ukladá veľké množstvo uhlíka a prispievajú k regulácii vodného režimu.

V Európe a na celom svete sú ľudia ovplyvnení rastúcimi rizikami, ktoré zmena klímy predstavuje pre ich životy, zdravie a živobytie. Na počesť obetí a postihnutých klimatickou krízou Európska komisia, Európsky parlament a Rada EÚ určili 15. júl za Deň EÚ pre obete globálnej klimatickej krízy.

Zatiaľ čo zmena klímy je globálnou výzvou, jej dôsledky pociťujeme lokálne. Dátum 15. júla bol jedným z najhorších dní smrteľných záplav, ktoré postihli Európu v roku 2021. Ako sa naša planéta otepľuje, dopady – od extrémnych poveternostných udalostí, ako sú horúčavy, suchá alebo záplavy, až po pobrežnú eróziu v dôsledku stúpajúcej hladiny morí – pokračujú. vybrať si daň na životoch a živobytí v celej Európe a vo svete, čo bude mať trvalý vplyv na miestne hospodárstva a komunity. (Viac na climate.ec.europa.eu)

Prvý deň vo funkcii prezidenta Spojených štátov Donald Trump formálne oznámil odstúpenie svojej krajiny od Parížskej dohody – dôležitej globálnej zmluvy, ktorá sa snaží obmedziť klimatické zmeny.

Pred podpísaním príkazu Trump oznámil svoje dôvody aréne jasajúcich priaznivcov , pričom globálnu dohodu opísal ako „nespravodlivé, jednostranné okrádanie parížskej klimatickej dohody“.

Samozrejme, nie je to prvýkrát, čo Trump stiahol USA z parížskej dohody – urobil to v roku 2017 , počas svojho prvého funkčného obdobia.

Na jednej strane je Trumpov krok obrovskou ranou pre snahy o globálne klimatické opatrenia. USA sú po Číne druhým najväčším producentom skleníkových plynov na svete. Krajina je kľúčová pre globálne úsilie o obmedzenie klimatických zmien.

Ale vzhľadom na Trumpov popieranie klímy je v skutočnosti lepšie, ak sa USA nezúčastňujú medzinárodných rokovaní o klíme, kým je pri moci. Takto môže zvyšok sveta pokračovať v práci bez Trumpovho korozívneho vplyvu. (od Rebekkah Markey-Towlerovej, The Conversation, viac na phys.org)

Požiare, ktoré v roku 2024 vzplanuli po celom svete, pomohli k rekordnému ročnému skoku v hladinách oxidu uhličitého v atmosfére, čo vedcov prekvapilo. Údaje ukazujú, že ľudstvo sa posúva ešte hlbšie do nebezpečného sveta preplneného extrémneho počasia. (Viac na theguardian.com)

Dokument slúži ako komunikačný nástroj na propagáciu výročnej udalosti Európskeho klimatického paktu „Spoločne v akcii“, ktorá sa uskutoční 19. marca 2025. Okrem toho podporuje aj spoločnú misiu s aplikáciou AWorld.

Dokument obsahuje krátke a dlhé texty, ktoré sú určené na zdieľanie v rôznych komunikačných kanáloch, ako sú newslettery, webové stránky a sociálne siete.

Hlavné body podujatia:

• Diskusie a inšpiratívne príbehy: Podujatie ponúkne inšpiratívne diskusie, networkingové príležitosti a príbehy o úspechoch klimatických šampiónov.
• Exkluzívny dialóg: Účastníci sa budú môcť zapojiť do dialógu s komisárom Wopke Hoekstrom o najnovších klimatických politikách EÚ.
• Panelové diskusie: Budú sa konať panelové diskusie o urýchlení inkluzívneho zeleného prechodu, moderované Kurtom Vandenberghe.
• Tematické stretnutia: Budú sa konať stretnutia na témy ako adaptácia na zmenu klímy, aktivizmus mládeže, inkluzívna klimatická akcia, prekonávanie ekologickej úzkosti a využitie vedy, umenia a umelej inteligencie.
• Klimatická akčná dedina: Na podujatí bude predstavená „klimatická akčná dedina“ s iniciatívami EÚ a projektmi komunity klimatického paktu.
• Živé vystúpenia: Súčasťou podujatia budú aj živé hudobné vystúpenia.

Misia na AWorld:

• Dokument propaguje aj misiu na aplikácii AWorld, kde môžu ľudia zaznamenávať svoje klimatické aktivity a prispievať k cieľu 200 000 akcií pre planétu.
• Používatelia môžu získavať odmeny a súťažiť o popredné miesta, ktoré budú vyhlásené na výročnom podujatí.
• Misia v aplikácii trvá od 21. januára do 19. marca 2025.
• Aplikácia AWorld umožňuje sledovať aktivity ako znižovanie odpadu, výber udržateľného cestovania a znižovanie spotreby energie.

Dôležité termíny:

• Registrácia na podujatie je otvorená do 24. februára 2025.
• Výročná udalosť sa koná 19. marca 2025.
• Misia na AWorld prebieha od 21. januára do 19. marca 2025.

Cieľom podujatia a misie je zapojiť ľudí do spoločnej akcie v boji proti klimatickým zmenám a oslavovať pokrok v tejto oblasti. JaroR

Ikonický Veľký bariérový útes (GBR) zažil masové vyblednutie koralov začiatkom roku 2024. V južnom GBR spustil tepelný stres vážne a rozsiahle bielenie na úrovne, ktoré predtým neboli zaznamenané, a ovplyvnil rozmanitú škálu rodov koralov na One Tree Reef (OTR). Počas 161 dní sme sledovali zdravie 462 kolónií koralov od vrcholu vlny horúčav po jesenné a zimné ochladenie. Vo februári a apríli bolo vybielených 66 % a 80 % kolónií. Do mája bolo mŕtvych 44 % vybielených kolónií a 53 % v júli. V júli bolo 31 % kolónií ešte vybielených a 16 % obnovených. U Goniopory sa vyvinula choroba čiernych pruhov, ktorá prispieva k vysokej úmrtnosti. V Acropore došlo ku kolapsu kolónie (95 % mortalita) s akumuláciou fragmentov znečistených riasami. Sledovanie jednotlivých kolónií vo vode ukázalo rýchle bielenie, nástup choroby a úmrtnosť. Chránený stav a poloha na mori nechránili OTR pred vybielením a úmrtnosťou v dôsledku tepelného stresu. (Viac na aslopubs.onlinelibrary.wiley.com)

Ekosystémy arktických jazier sú miestami s vysokou biodiverzitou, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v kolobehu uhlíka, no vplyvy vznikajúcich teplejších a vlhkejších podmienok na ekológiu týchto jazier sú nedostatočne pochopené, čiastočne kvôli nedostatočným dlhodobým údajom. Pomocou 10-ročného súboru údajov informujeme o náhlej, koherentnej, klimaticky riadenej transformácii arktických jazier v Grónsku, čo demonštruje, ako sezóna rekordného tepla a zrážok spôsobila zmenu stavu v týchto systémoch. Táto zmena z „modrého“ na „hnedý“ stav jazera zmenila početné fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti jazera. Tu kvantifikované koherentné zmeny stavu jazera sú bezprecedentné a môžu predstavovať zmeny, ktoré možno v arktických jazerách očakávať v širšom zmysle, pretože hydrologický cyklus sa neustále zintenzívňuje. (Jasmine E. Saros, Václava Hazuková, Robert M. Northington, Suzanne McGowan, viac na pnas.org)

Pripojte sa k IIASA, AIMES, Earth Commission, Future Earth a aktivite WCRP Safe Landing Climates Lighthouse na webinári o časových a priestorových mierkach v procesoch tipovania. Tento webinár bude obsahovať dve prednášky, ktoré skúmajú, ako vznikajú a ako sa vyvíjajú body zlomu v sociálnom aj ekologickom kontexte. Webinár sa uskutoční v stredu 22. januára 2025 od 15:30 do 17:00 SEČ. (Viac na iiasa.ac.at)

Náš svet sa otepľuje a v reakcii na to sa menia ekosystémy. Niektoré zmeny sú zrejmé – napríklad kvety kvitnúce skôr – ale mnohé sú jemné a zložité. Jedným z najdôležitejších faktorov tejto transformácie je fenológia, načasovanie prírodných udalostí, ako je klíčenie semien a rast rastlín. (Viac na earth.com)

World Drought Atlas je rozsiahla publikácia, ktorá skúma problematiku sucha v globálnom meradle. Atlas zdôrazňuje systémový charakter rizík a dopadov sucha a ponúka pohľad na to, ako sú tieto riziká prepojené naprieč sektormi. Poskytuje vodítka pre proaktívne a perspektívne riadenie a adaptáciu sucha.

Atlas sa zaoberá rôznymi aspektmi sucha, vrátane:

• Dôsledky sucha pre ekosystémy: Zdôrazňuje negatívne dopady sucha na biodiverzitu a zároveň poukazuje na to, ako biodiverzita môže zmierniť dopady sucha na ekosystémy.
• Ľudská mobilita a sucho: Atlas skúma problematiku presídľovania obyvateľstva v dôsledku sucha a poukazuje na výzvy v porozumení globálnemu obrazu týchto presídlení.
• Degradácia pôdy a prachové búrky: Dokument identifikuje oblasti s vysokým rizikom degradácie pôdy a popisuje hlavné trasy prenosu púštneho prachu na celom svete.
• Dopady sucha na domorodé komunity: Atlas zdôrazňuje jedinečnú zraniteľnosť domorodých komunít voči suchu a zároveň vyzdvihuje ich znalosti a nástroje na riešenie tejto problematiky.
• Úspešné príbehy z celého sveta: Atlas predstavuje úspešné príklady riadenia sucha, od lokálnej až po globálnu úroveň, vrátane príkladu Dominikánskej republiky a jej Národného plánu riadenia sucha.
• Dôraz na spoluprácu a integráciu: Atlas zdôrazňuje význam medzisektorovej spolupráce a integrácie stratégií riadenia sucha.

Atlas slúži ako nástroj pre tvorcov politík a odborníkov, aby lepšie pochopili komplexnosť sucha a prijali opatrenia na zmiernenie jeho dopadov.

Hlavnými cieľmi atlasu sú:

• Zvýšiť povedomie o rizikách a dopadoch sucha.
• Poskytnúť informácie a údaje na podporu rozhodovania.
• Podporiť spoluprácu a medzinárodnú koordináciu v oblasti riadenia sucha.
• Propagovať proaktívne a perspektívne prístupy k riadeniu sucha.

World Drought Atlas predstavuje významný krok v úsilí o budovanie odolnosti voči suchu a prispieva k lepšiemu pochopeniu a riadeniu tejto globálnej výzvy. JaroR

Slovník kľúčových pojmov

• Sucho: Predĺžené obdobie neobvykle nízkej dostupnosti vody, vedúce k nerovnováhe medzi jej dostupnosťou, kvalitou a dopytom.
• Meteorologické sucho: Nedostatok zrážok v porovnaní s dlhodobým priemerom.
• Hydrologické sucho: Nízke hladiny vody v riekach, jazerách a podzemných vodách.
• Poľnohospodárske sucho: Nedostatok pôdnej vlhkosti pre rast plodín.
• Evapotranspirácia: Kombinovaná strata vody z povrchu pôdy výparom a z rastlín transpiráciou.
• Virtuálna voda: Objem vody, ktorý sa spotrebuje na výrobu tovaru alebo služby.
• Manažment sucha: Súbor opatrení na zmiernenie negatívnych dopadov sucha.
• Adaptácia na sucho: Prispôsobenie sa meniacim sa podmienkam sucha s cieľom minimalizovať ich dopady.
• Zmena klímy: Dlhodobá zmena globálnej klímy, spôsobená ľudskou činnosťou.
• Degradácia pôdy: Zhoršovanie kvality pôdy, znižovanie jej úrodnosti a schopnosti zadržiavať vodu.

Náš svet sa otepľuje a v reakcii na to sa menia ekosystémy. Niektoré zmeny sú zrejmé – napríklad kvety kvitnúce skôr – ale mnohé sú jemné a zložité. Jedným z najdôležitejších faktorov tejto transformácie je fenológia, načasovanie prírodných udalostí, ako je klíčenie semien a rast rastlín.

Dokument poskytuje návod pre regióny z Fondu spravodlivej transformácie (FST), ktoré uvažujú o použití finančných prostriedkov FST na podporné programy pre malé a stredné podniky (MSP). Tieto programy by mohli poskytovať rôzne služby, od finančnej podpory pre inovácie až po prevádzkové poradenstvo a rozvoj kompetencií zamestnancov. Súprava nástrojov sumarizuje hlavné oblasti zamerania týchto programov, poskytuje príklady osvedčených postupov z celej Európy a odporúčania pre návrh programov rozdelené podľa oblastí zamerania. Poskytuje tiež niekoľko všeobecných odporúčaní a ďalších zdrojov pre dodatočné informácie a podporu pri navrhovaní a realizácii týchto programov.

Dokument sa zameriava na päť najbežnejších oblastí zamerania programov podpory MSP:

• Inkubácia a koučing/mentoring
• Vzdelávanie a rozvoj kompetencií
• Konzultačné a poradenské služby
• Finančná podpora investícií
• Rovnaké príležitosti pre nedostatočne zastúpené skupiny v pracovnej sile MSP

Dokument obsahuje prípadové štúdie deviatich programov, ktoré sa prekrývajú vo viacerých z týchto piatich oblastí zamerania. Každá časť dokumentu sa venuje jednej z piatich oblastí zamerania, podrobne popisuje niekoľko programov z prípadových štúdií, ktoré pokrývajú danú oblasť zamerania, a syntetizuje odporúčania pre návrh efektívneho programu určeného pre každú oblasť zamerania.

Okrem odporúčaní prispôsobených jednotlivým oblastiam existuje niekoľko všeobecných odporúčaní pre navrhovanie efektívnych regionálnych programov podpory MSP, ktoré by mohli byť obzvlášť relevantné pre úspešné iniciatívy v rámci území FST. Tieto zahŕňajú:

• Poskytovanie pridanej hodnoty: Nové programy by mali byť navrhnuté tak, aby prinášali pridanú hodnotu, dopĺňali existujúce ponuky a (nadmerne) sa s nimi neprekrývali.
• Presné zacielenie: Návrh programu by mal zohľadňovať rôzne potreby MSP v rôznych fázach vývoja a presne definovať cieľovú skupinu.
• Ponúkanie rozmanitosti a možnosti výberu: Presné zacielenie nemusí znamenať, že programy majú len úzky rozsah pôsobnosti.
• Poskytovanie dostupných informácií: Poradcovia a zdroje by mali byť aspoň (aj) ľahko dostupné online alebo telefonicky.
• Rýchle spracovanie žiadostí: Časový odstup medzi podaním žiadosti o podporu a jej prijatím by mal byť čo najmenší, aby sa zabezpečila istota pre podniky, ktoré o ňu žiadajú.
• Udržateľná podpora: Je dôležité vytvoriť základ pre podniky, aby pochopili, aké ďalšie kroky nasledujú po ukončení bezprostrednej podpory, budovania kapacít alebo financovania.
• Hodnotenie úspechu: Programy by mali zabezpečiť, aby primerane monitorovali a merali výkonnosť v porovnaní so svojimi cieľmi a výsledkami.

Dokument obsahuje aj zoznam dodatočných zdrojov, ktoré môžu byť užitočné pre regióny, ktoré navrhujú programy podpory MSP. JaroR

Glosár kľúčových pojmov

• Fond pre spravodlivú transformáciu (FST): Fond EÚ určený na podporu regiónov postihnutých prechodom na klimaticky neutrálne hospodárstvo.
• Malé a stredné podniky (MSP): Podniky s menej ako 250 zamestnancami a s obratom nepresahujúcim 50 miliónov EUR.
• Inkubácia: Proces podpory začínajúcich podnikov v ich raných fázach, poskytovaním zdrojov, mentoringu a priestoru.
• Koučing/mentoring: Individuálne vedenie a podpora pre podnikateľov zo strany skúsených odborníkov.
• Vzdelávanie a rozvoj kompetencií: Programy a kurzy zamerané na zlepšenie zručností a znalostí zamestnancov a podnikov.
• Konzultačné a poradenské služby: Odborná pomoc a poradenstvo pre podniky v rôznych oblastiach, ako je stratégia, financie a marketing.
• Finančná podpora pre investície: Granty, pôžičky a iné formy financovania určené na podporu investícií MSP.
• Rovnosť príležitostí: Zabezpečenie rovnakého prístupu k zdrojom a príležitostiam pre všetkých, bez ohľadu na pohlavie, vek, pôvod alebo iné faktory.
• Inkluzívny rast: Hospodársky rast, ktorý prináša prospech všetkým členom spoločnosti, vrátane znevýhodnených skupín.
• Spravodlivá transformácia: Proces prechodu na udržateľné a klimaticky neutrálne hospodárstvo, ktorý zabezpečuje sociálnu spravodlivosť a podporu pre pracovníkov a regióny postihnuté touto zmenou.

Správa Európskej environmentálnej agentúry (EEA) z roku 2024 analyzuje trendy a projekcie v oblasti zmierňovania zmeny klímy v Európe. Posudzuje pokrok v znižovaní emisií skleníkových plynov, (viac…)

Dokument s názvom „Trendy a projekcie v Európe 2024“ od Európskej agentúry pre životné prostredie skúma historické trendy, najnovší pokrok a očakávaný budúci vývoj v oblasti zmierňovania zmeny klímy prostredníctvom zníženia emisií skleníkových plynov, ziskov z obnoviteľných zdrojov energie a zlepšenej energetickej účinnosti. Správa sa zameriava na pokrok smerom k cieľom EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 s dôrazom na rok 2023.

V roku 2023 sa celkové čisté emisie skleníkových plynov v EÚ znížili o 8 % v porovnaní s rokom 2022, čím dosiahli 37 % pod úroveň roku 1990. To predstavuje najväčšie medziročné zníženie emisií za posledné desaťročia, okrem roku 2020 ovplyvneného pandémiou COVID-19. Zníženie bolo spôsobené najmä poklesom emisií v sektore energetiky v dôsledku výrazného nárastu výroby energie z obnoviteľných zdrojov a zníženia celkovej spotreby energie.

Pokrok v znižovaní emisií skleníkových plynov sa v jednotlivých hospodárskych odvetviach v Európe výrazne líši. Emisie v sektore dodávok energie sa v porovnaní s úrovňami z roku 2005 takmer znížili na polovicu, zatiaľ čo priemysel zaznamenal za posledné dve desaťročia významné zníženie o viac ako tretinu. Tieto dva sektory tvoria prevažnú časť súčasného európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS), ktorý sprístupňuje cieľ zníženia emisií do roku 2030. Na druhej strane, sektory, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o spoločnom úsilí (ESR), ako napríklad budovy, doprava, odpad a poľnohospodárstvo, dosahujú pomalší pokrok. Zatiaľ čo sektor budov dosiahol výrazné zníženie emisií, sektor dopravy vykazuje malý pokrok a stal sa najväčším zdrojom emisií v EÚ.

Pokiaľ ide o obnoviteľnú energiu, podiel hrubej konečnej spotreby energie EÚ vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie sa od roku 2005 zvýšil v priemere o 0,8 % ročne. Toto tempo sa musí do roku 2030 strojnásobiť, aby sa splnili ciele. Pokiaľ ide o energetickú účinnosť, je potrebné zrýchlenie, aby sa dosiahli ciele.

Tieto najnovšie trendy poukazujú na potrebu trvalého úsilia o zníženie emisií v celej EÚ a dosiahnutie pokroku smerom ku klimatickej neutralite. Členské štáty musia zintenzívniť úsilie o dosiahnutie cieľov do roku 2030, najmä v sektoroch, na ktoré sa vzťahuje ESR. Udržanie dynamiky smerom ku klimatickej neutralite si bude vyžadovať jasný a predvídateľný politický rámec po roku 2030 vrátane dohody o odporúčanom 90 % cieli zníženia emisií do roku 2040 a zabezpečenia dostatočných investícií do bezuhlíkového hospodárstva budúcnosti. JaroR

Glosár kľúčových pojmov

• Klimatická neutralita: Stav, v ktorom sa dosiahne rovnováha medzi emisiami skleníkových plynov a ich odstraňovaním z atmosféry.
• Emisie skleníkových plynov (GHG): Plyny, ktoré zachytávajú teplo v atmosfére Zeme a prispievajú k zmene klímy.
• Systém obchodovania s emisiami (ETS): Systém, ktorý stanovuje strop pre celkové emisie skleníkových plynov z určitých sektorov a umožňuje spoločnostiam obchodovať s emisnými povoleniami.
• Nariadenie o spoločnom úsilí o zníženie emisií (ESR): Nariadenie, ktoré stanovuje záväzné národné ciele na zníženie emisií skleníkových plynov z odvetví, ktoré nie sú zahrnuté v ETS.
• Obnoviteľné zdroje energie: Zdroje energie, ktoré sa prirodzene dopĺňajú, ako napríklad slnečná energia, veterná energia, vodná energia a biomasa.
• Energetická efektívnosť: Zníženie spotreby energie pri zachovaní alebo zlepšení úrovne služieb.
• Odvetvie využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF): Odvetvie, ktoré zahŕňa emisie a absorpciu CO2 z lesov, pôdy a zmien vo využívaní pôdy.
• Dekarbonizácia: Proces znižovania emisií oxidu uhličitého a iných skleníkových plynov.
• Fit for 55: Balík legislatívnych návrhov EÚ zameraný na dosiahnutie cieľa zníženia čistých emisií skleníkových plynov o 55% do roku 2030.
• Národný energetický a klimatický plán (NECP): Plán, ktorý každý členský štát EÚ vypracováva s cieľom dosiahnuť ciele EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2030.

Suchá majú veľké spoločenské a ekologické dopady vrátane nedostatku pitnej vody, neúrody, úmrtnosti stromov, lesných požiarov a zníženej produktivity ekosystémov . Posuny v hydrologickom cykle a pokračujúce otepľovanie so zmenou klímy vedú k rýchlo sa vyvíjajúcim suchám, ktoré sú intenzívnejšie a dlhšie trvajúce . Extrémne, ale krátkodobé suchá (< 1 rok) môžu mať širokú škálu následkov v závislosti od závažnosti a načasovania sucha, ako aj od odolnosti ekosystému. (Viac na science.org)

Globálna ekonomika by mohla čeliť 50 % strate hrubého domáceho produktu (HDP) v rokoch 2070 až 2090 v dôsledku katastrofických otrasov klimatických zmien, pokiaľ politickí lídri neprijmú okamžité opatrenia na dekarbonizáciu a obnovu prírody, uvádza sa v novej správe. (Viac na theguardian.com)

Carbon Brief analyzoval údaje, aby zostavil svoj ročný zoznam 25 najdiskutovanejších dokumentov týkajúcich sa klímy za posledný rok.  Vyššie uvedená infografika zvýrazňuje najspomínanejšie klimatické články z roku 2024, zatiaľ čo článok podrobnejšie analyzuje 25 najlepších výskumných prác, vrátane rôznorodosti a príslušnosti autorov k jednotlivým krajinám. Celkovo údaje spoločnosti Altmetric odhaľujú, že články, ktoré v roku 2024 vyvolali najväčší online rozruch, boli už štvrtý rok po sebe spojené s ochorením Covid-19, pričom päť z 10 najdiskutovanejších článkov roka sa týkalo vírusu.

Niekoľko najviac zdieľaných štúdií sa však týkalo zmeny klímy, od toho, ako otepľovanie ovplyvňuje oceánske prúdy, ekonomiku a meranie času, až po snahy zamerané na mapovanie historických teplôt pomocou proxy údajov. (Viac na carbonbrief.org)

Tento dokument, „Správa o globálnych rizikách 2024“ od Svetového ekonomického fóra, skúma najvýznamnejšie globálne riziká v nasledujúcich dvoch a desiatich rokoch. Správa vychádza z dvoch hlavných zdrojov:

• Prieskum vnímania globálnych rizík, ktorý zhromažďuje názory približne 1 500 svetových lídrov z rôznych sektorov.
• Prieskum názorov výkonných riaditeľov, ktorý identifikuje riziká, ktoré predstavujú najzávažnejšiu hrozbu pre každú krajinu v nasledujúcich dvoch rokoch, na základe odpovedí viac ako 11 000 obchodných lídrov zo 113 ekonomík.

Hlavné zistenia správy zdôrazňujú dezinformácie a dezinformácie ako najväčšie riziko v nasledujúcich dvoch rokoch. Správa zdôrazňuje rastúcu hrozbu dezinformácií šírených prostredníctvom rozsiahlych modelov umelej inteligencie (AI) a ich potenciál manipulovať s verejnou mienkou. Ďalším významným rizikom je erózia ľudských práv, ktorá je úzko spätá s dezinformáciami a cenzúrou.

Správa ďalej skúma štyri kľúčové štrukturálne sily, ktoré formujú globálnu rizikovú krajinu:

1. Environmentálne zmeny: Rastúce riziko klimatických zmien a ich dopad na ekosystémy a spoločnosť.
2. Technologický pokrok: Rýchly vývoj AI a ďalších technológií predstavuje príležitosti aj riziká.
3. Ekonomické trendy: Zmeny v globálnej ekonomike, ako napríklad rastúca nerovnosť a dlhová kríza.
4. Demografické zmeny: Staršia populácia a rastúca migrácia prinášajú nové výzvy.

Správa varuje pred potenciálnou kaskádou rizík, kde jedno riziko môže spustiť ďalšie, a zdôrazňuje potrebu kolektívnej akcie na riešenie týchto globálnych výziev.

Okrem toho správa analyzuje ďalšie kľúčové trendy a riziká, ako sú:

• Rastúci počet štátnych ozbrojených konfliktov.
• Vplyv klimatických zmien na produkciu potravín a záplavové riziko.
• Riziko spojené s vývojom nových biologických zbraní pomocou AI.
• Nedostatok pracovných síl a rastúca nerovnosť.
• Vzostup kriminality a jej prepojenie s krehkosťou štátov.

Správa končí výzvou na posilnenie medzinárodnej spolupráce a zdôrazňuje, že riešenie globálnych rizík si vyžaduje spoločné úsilie vlád, podnikov a občianskej spoločnosti. JaroR

Tento dokument s názvom „Ako vytvoriť klimatický príbeh – Praktický návod“ z decembra 2024 slúži ako pomôcka pre odborníkov v oblasti adaptácie na klimatické zmeny pri tvorbe vlastných klimatických príbehov. Príručka vznikla ako súčasť európskeho výskumného projektu REACHOUT.

Klimatické príbehy využívajú rozprávanie na komunikáciu tém súvisiacich so zmenou klímy. Rozprávanie príbehov umožňuje komunikovať zložité vedecké údaje, výsledky modelov a poznatky cieľovému publiku pútavým a zrozumiteľným spôsobom. Príbehy pomáhajú prekonať priepasť medzi vedou a spoločnosťou tým, že spájajú zložité informácie s ľudskými a zrozumiteľnými prvkami.

Klimatické príbehy sú najefektívnejšie ako nástroj na komunikáciu posolstiev, poznatkov alebo informácií spôsobom, ktorý transformuje alebo ovplyvňuje poslucháča. Môžu prehĺbiť pochopenie, zmeniť perspektívy alebo vyvolať emocionálne reakcie. Nie sú však vhodné na komunikáciu podrobných informácií, rozsiahlych súborov údajov alebo zložitých pokynov.

Príručka predstavuje trojicu vzájomne prepojených vývojových cyklov pre tvorbu klimatického príbehu:

• Cyklus 1 – Plánovanie: Stanovenie cieľa príbehu, hlavnej myšlienky, identifikácia publika a nájdenie najlepšieho spôsobu, ako sa s ním a so zainteresovanými stranami spojiť.
• Cyklus 2 – Návrh: Vytvorenie storyboardu, ktorý zahŕňa dejovú líniu, vizuálny štýl, postavy a náladu príbehu.
• Cyklus 3 – Tvorba: Produkcia obsahu (médiá, grafika, údaje) a transformácia príbehu do konečného produktu.

Dôležitou súčasťou procesu tvorby je interakcia so zainteresovanými stranami. Zapojenie jednotlivcov alebo organizácií so záujmom o príbeh im umožňuje prispievať nápadmi, koncepciami, produktmi alebo riešeniami, čo vedie k miestnej angažovanosti a podpore príbehu.

Príručka zdôrazňuje dôležitosť pochopenia dôvodu a motivácie pre tvorbu klimatického príbehu a kladie dôraz na výber vhodného média pre prezentáciu príbehu.

Záverečná časť sa venuje šíreniu klimatického príbehu a meraniu jeho dopadu. Odporúča sa pútavá mediálna kampaň zameraná na konkrétne publikum a stratégie pre spustenie príbehu. Na meranie dopadu možno použiť rôzne nástroje, ako napríklad webovú analytiku, prieskumy a rozhovory.

Príručka obsahuje aj príklady klimatických príbehov zo šiestich európskych miest, ktoré ilustrujú uvedené princípy a techniky. JaroR