Globálne otepľovanie pravdepodobne ovplyvňuje regionálne suchá v celej Eurázii. Zistenie vplýva na pochopenie zmien klímy a potrebu prispôsobenia sa novým rizikám súvisiacim so suchom. (viac…)

Platforma Climate Watch poskytuje údaje a poznatky o politikách v oblasti klímy, trendoch emisií a národne stanovených príspevkoch (NDC), čím pomáha sledovať pokrok v plnení globálnych záväzkov v oblasti klímy.

Predstavuje vysoko cenný zdroj pre komunitu klimatického paktu a širšie, ponúka komplexné údaje o politikách v oblasti klímy a trendoch v oblasti emisií v reálnom čase. (Viac na climatewatchdata.org)

Publikácia „Mládež v pohybe za klimatickú akciu!“ je kompiláciou mládežníckych iniciatív v poľnohospodárstve, ktoré sa zaoberajú dopadmi zmeny klímy. Vytvorila ju Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo Organizácie Spojených národov (FAO) v Ríme v roku 2019. (viac…)

Platforma E-Room bola navrhnutá na pochopenie, meranie a boj proti energetickej chudobe. Platforma E-Room poskytuje prehľad o štrukturálnych a sociálno-ekonomických faktoroch, ktoré sú príčinou energetickej chudoby, ako sú nízka energetická účinnosť budov, neefektívnosť trhu práce a obmedzený prístup k finančným, sociálnym a informačným zdrojom.

Kľúčové body o E-Room:

• Metriky energetickej chudoby sú kategorizované do dvoch primárnych prístupov: dotazníkové (založené na prieskumoch o spotrebe energie) a výdavkové (založené na údajoch o výdavkoch domácností na energiu).
• Energetická účinnosť zohráva kľúčovú úlohu pri znižovaní energetickej chudoby.
• E-Room využíva údaje z Eurostatu na zobrazenie trendov v partnerských krajinách SUPER-i. Napríklad, Spojené kráľovstvo vykazuje takmer dvakrát toľko domácností, ktoré majú problém udržať si teplo, v porovnaní so Slovinskom, ale Slovinsko vykazuje trikrát toľko domácností s nedoplatkami na účtoch.
• E-Room poskytuje priestor pre zainteresované strany na prístup k relevantným údajom, zdieľanie nápadov a spoluprácu na riešeniach na zmiernenie energetickej chudoby.
• Projekt SUPER-i získal finančné prostriedky z programu Európskej únie Horizont 2020 pre výskum a inovácie v rámci grantovej dohody č. 101028220.
• Viac informácií o E-Room nájdete online.

JaroR

Klimatická zmena, ktorá sa v posledných desaťročiach stala jedným z najzásadnejších globálnych problémov, nachádza svoj najvýraznejší prejav v Arktíde. Rýchle topenie arktického ľadu nielenže urýchľuje globálne (viac…)

Španielska vedecká expedícia objavila stĺpy plynu vystupujúce z morského dna. Geológovia varujú aj pred možnosťou obrovských zosuvov pôdy, ktoré by mohli generovať cunami. Tím španielskych vedcov skúmajúcich antarktické morské dno zistil „masívne emisie“ metánu, plynu so schopnosťou zohriať planétu približne 30-krát väčšou ako oxid uhličitý (CO₂). Vedci na palube lode Sarmiento de Gamboa pozorovali v oceáne stĺpy metánu dlhé až 700 metrov a široké 70 metrov, uviedli geológovia Ricardo León a Roger Urgeles, vedúci expedície, vo vyhlásení pre EL PAÍS. Tieto predtým neznáme emisie by mohli potenciálne predstavovať environmentálnu bombu pre klímu planéty. (MANUEL ANSEDE, viac na english.elpais.com)

Táto štúdia sa zaoberá zmenami v permafroste v závislosti od možností odstraňovania oxidu uhličitého (nulové alebo negatívne emisie) a jeho úlohou v klimatických zmenách. Používa sa model Zeme na simuláciu emisií pri nulových a negatívnych emisiách (viac…)

Globálne otepľovanie zhorší konflikty, hlad a migráciu na celom svete s rastúcimi rizikami pre Európu. Podľa prelomovej správy nemeckej vlády predstavuje globálne otepľovanie existenčnú hrozbu pre Európsku úniu.  (viac…)

Tento dokument pojednáva o tom, ako sa podniky zapájajú do systémov včasného varovania (EWS) a ako môžu posilniť ich účinnosť. EWS sú kľúčové pre ochranu životov a majetku pred extrémnymi poveternostnými udalosťami a sú čoraz dôležitejšie v dôsledku zmeny klímy, (viac…)

Táto interaktívna infografika ukazuje, ako by mohla vyzerať budúcnosť o 20 až 30 rokov – v dvoch scenároch: v jednom s odhodlanou ochranou klímy a v druhom, v ktorom všetko zostane pri starom. Cieľom je urobiť (viac…)

Európska komisia vo svojej druhej syndikovanej transakcii v roku 2025 vydala dlhopisy EÚ v hodnote 11 miliárd EUR, rozdelené na 6 miliárd EUR na 7-ročný dlhopis (so splatnosťou v decembri 2031) a 5 miliárd EUR na 25-ročný zelený dlhopis (viac…)

Grónska ľadová pokrývka momentálne pokrýva viac ako 1,7 milióna štvorcových kilometrov, čo ju robí najväčšou sladkovodnou nádržou na severnej pologuli. Od 80. rokov minulého storočia stratila viac než bilión ton ľadu, pričom posledné desaťročie sa rýchlosť topenia zvýšila šesťnásobne. Nedávna štúdia odhalila, že aktuálne sa každú hodinu stratí priemerne 30 miliónov ton ľadu.

Topenie ľadu spôsobuje stúpanie hladín morí a zmeny slanosti oceánov, čo ovplyvňuje morský ekosystém aj pobrežné komunity, s predpoveďou nárastu hladiny o 7 metrov pri úplnom roztopení ľadového štítu. Výskum publikovaný v The Cryosphere identifikoval bod zlomu, pri ktorom strata ľadu môže byť nezvratná, čo by viedlo k úplnému roztopeniu Grónska. Tento bod zlomu je spojený so zvýšením globálnej teploty o 3,4 °C, pričom aktuálna priemerná teplota v roku 2024 prekročila 1,5 °C nad predindustriálnymi úrovňami.

Výskumníci zistili, že topografia a nadmorská výška hrájú kľúčovú úlohu v bilancii hmotnosti ľadu. Ak rýchlosť topenia prekoná izostatickú úpravu krajiny, môže dôjsť k takmer úplnej strate ľadového pokrývky Grónska. Okrem toho, strata ľadu znižuje albedo povrchu, čo zvyšuje absorbovanie slnečného žiarenia a urýchľuje topenie.

Štúdia tiež poukázala na dôležitosť západného okraja grónskeho ľadu, ktorý môže stabilizovať celý ľadový štít, ak zostane v pobrežnej oblasti s vysokou topografiou. Udržanie tohto okraja je kľúčové pre zabránenie úplnej straty ľadovej pokrývky.

Výskumníci varujú, že klimatické zmeny nás približujú k bodom zlomu, a preto je nevyhnutné pokračovať v úsilí o zmiernenie zmien klímy, aby sa predišlo prekročeniu nebezpečných teplotných prahov. JaroR

Medzinárodné spoločenstvo si stanovilo ambiciózny cieľ: do 10.2.2025 aktualizovať národné plány na znižovanie emisií a tým urýchliť boj proti klimatickým zmenám. Avšak, podľa najnovších (viac…)

Štúdia skúma, či nedávny rok s globálnymi teplotami o 1,5 °C vyššími, ako sú predindustriálne hodnoty, signalizuje skoršie prekročenie cieľov Parížskej dohody. (viac…)

Prvý mesiac roku 2025 bol celosvetovo najteplejším januárom a pokračoval v sérii rekordných alebo takmer rekordných teplôt zaznamenaných za posledné dva roky. Podľa mesačného bulletinu Copernicus Climate Change Service (C3S) za január 2025 bola priemerná globálna povrchová teplota v súbore údajov opätovnej analýzy ERA5 13,23 ºC, 0,79 ºC nad klimatologickým priemerom za január za obdobie 1991-2020. Arktída zaznamenala rekordne najnižšiu rozlohu morského ľadu za január. (Viac na climate.copernicus.eu)

Výzva na predkladanie návrhov Európskej komisie na podporu projektov, ktoré zdôrazňujú udržateľnosť poľnohospodárstva Únie, pričom zdôrazňujú jeho prospešnú úlohu pre klímu, životné prostredie a dobré životné podmienky zvierat.

ID volania: AGRIP-MULTI-2025-IM-SUSTAINABLE

ciel(e)

Špecifické ciele tohto programu sú:

a) zvýšiť povedomie o výhodách poľnohospodárskych výrobkov EÚ ao vysokých normách uplatniteľných na výrobné metódy v EÚ

•b) zvýšiť konkurencieschopnosť a spotrebu poľnohospodárskych výrobkov EÚ a určitých potravinárskych výrobkov a zvýšiť ich profil v EÚ aj mimo nej

c) zvýšiť povedomie a uznávanie systémov kvality EÚ

d) zvýšiť podiel na trhu poľnohospodárskych výrobkov EÚ a určitých potravinárskych výrobkov, najmä so zameraním na tie trhy v tretích krajinách, ktoré majú najvyšší potenciál rastu

e) obnoviť normálne trhové podmienky v prípade vážneho narušenia trhu, straty dôvery spotrebiteľov alebo iných špecifických problémov. (Viac na ec.europa.eu)

Správa „Realizácia klimatického cieľa EÚ do roku 2040: Stavebné prvky a opatrenia“ od Nilsa Meyera-Ohlendorfa a kol. z Ecologic Institute a Oeko-Institutu sa zaoberá implementáciou nového klimatického cieľa EÚ do roku 2040, (viac…)

Zvýšenie hladiny CO₂ v atmosfére vedie k acidifikácii oceánov. Oceány absorbujú značné množstvo CO₂ z atmosféry. Keď sa CO₂ rozpúšťa v morskej vode, dochádza k chemickým reakciám, ktoré vedú k zníženiu pH oceánu, čo znamená zvýšenie jeho kyslosti.

Tu sú hlavné body, ktoré vysvetľujú tento vzťah:

• Rozpúšťanie CO₂: Atmosférický CO₂ sa rozpúšťa v povrchových vodách oceánu.
• Tvorba kyseliny uhličitej: Rozpustený CO₂ reaguje s vodou za vzniku kyseliny uhličitej (H₂CO₃).
  • • Disociácia: Kyselina uhličitá disociuje na bikarbonátové ióny (HCO₃-) a vodíkové ióny (H+).
• Zvýšenie acidity: Zvýšenie koncentrácie vodíkových iónov znižuje pH oceánu, čím sa zvyšuje jeho kyslosť.

Celková reakcia môže byť znázornená rovnicou: 2KOH+CO₂ → H₂O+K₂CO₃

Tento proces má niekoľko dôležitých dôsledkov:

• Zníženie koncentrácie uhličitanových iónov: Zvýšenie acidity znižuje koncentráciu uhličitanových iónov (CO₃²-), ktoré sú dôležité pre morské organizmy, ako sú koralové útesy a mäkkýše, ktoré ich potrebujú na tvorbu svojich schránok a skeletov.
• Ohrozenie morských ekosystémov: Acidifikácia oceánov môže mať negatívny vplyv na morské ekosystémy, vrátane spomalenia rastu koralov, narušenia potravinových reťazcov a ohrozenia biodiverzity.
• Absorpcia CO₂: Schopnosť oceánu absorbovať CO₂ z atmosféry sa znižuje so zvyšujúcou sa aciditou, čo môže viesť k ešte rýchlejšiemu nárastu atmosférického CO₂ a zosilneniu klimatických zmien.

pH povrchových vôd oceánu kleslo z približne 8,1 na 8,05 za posledných 30 rokov. Hoci sa táto zmena zdá malá, v skutočnosti predstavuje nárast koncentrácie vodíkových iónov o 20 % až 35 %, čo má významný vplyv na morské prostredie. JaroR

Tento prírodný klimatický jav, ktorý je súčasťou cyklu ENSO (El Niño-Southern Oscillation), zosilňuje pasáty a prináša na povrch hlbokú, studenú oceánsku vodu, čím mení teploty a zrážky po celom svete. (viac…)

V roku 2016 sa takmer 200 svetových lídrov zaviazalo urobiť všetko pre to, aby obmedzili globálne otepľovanie na 1,5 stupňa Celzia. Odvtedy tvorcovia politík na celom svete navrhli nespočetné množstvo zákonov na základe predpokladu, že otepľovanie túto hranicu nikdy neprekročí.

Vedci sa však môžu podeliť o niekoľko triezvych správ: Zem v roku 2024 prekročila 1,5 stupňa oteplenia, rýchlo sa rúti k ešte väčšiemu otepľovaniu a už sa nezvratne zmenila.

Podľa výskumu zverejneného vo štvrtok 6. februára v časopise Science , aj keby každá krajina dodržala svoje súčasné záväzky z Parížskej dohody – a to je veľké, ak –, zemeguľa bude stále na ceste k otepleniu o 2,7 stupňa Celzia alebo 4,9 stupňa Fahrenheita do roku 2100. (Viac na phys.org)