Svet sa nachádza na križovatke. Dopady klimatickej zmeny destabilizujú spoločnosti, spôsobujú konflikty a prehlbujú ekonomické ťažkosti. Namiesto toho, aby sa postavili tejto výzve, príliš (viac…)

Najnovší klimatický bulletin od Služby pre zmenu klímy Copernicus (C3S) uvádza, že apríl 2025 bol druhým najteplejším aprílom v histórii meraní na celom svete. Bol to 21. mesiac za posledných 22 mesiacov, počas ktorého bola priemerná globálna teplota povrchového vzduchu o viac ako 1,5 °C vyššia ako predindustriálna úroveň. Viac na climate.copernicus.eu

Európa sa nachádza na rázcestí. Politický tlak na oddialenie alebo zmiernenie environmentálnych opatrení neustále narúša ambiciózne smerovanie Európskej zelenej dohody. Tvorcovia (viac…)

Znečistenie ovzdušia a klimatické zmeny predstavujú naliehavé globálne problémy, pričom mestské oblasti významne prispievajú k emisiám škodlivín aj skleníkových plynov. (viac…)

Nízke zrážky, suché pôdy a zmenšujúce sa rieky vyvíjajú tlak na ekosystémy, poľnohospodárstvo a dopravné trasy v celej Európe a susedných regiónoch. (viac…)

Od južnej Ázie po Severnú Ameriku sú extrémne vlny horúčav čoraz častejšie, intenzívnejšie a rozšírenejšie. V apríli 2024 dosiahli teploty v indickom Džajpure 44 °C a v pakistanskom Shaheed Benazirabade spaľujúcich 50 °C, keď sa južnú Áziu prehnala vlna horúčav. Odborníci teraz varujú, že tieto podmienky sa v mnohých častiach sveta rýchlo stávajú novým normálom.

Podľa NASA existujú „nepochybné dôkazy o tom, že Zem sa otepľuje bezprecedentným tempom“. Na podporu toho program pozorovania Zeme Copernicus potvrdil, že 22. júla 2024 bola nameraná najvyššia priemerná denná teplota na svete – 17,16 °C od začiatku sledovania v roku 1940.

Táto mapa Statista zdôrazňuje výber národných a kontinentálnych teplotných rekordov za posledných šesť rokov. (Bruno Venditti, viac na visualcapitalist.com)

Globálne otepľovanie, poháňané rastúcimi atmosférickými skleníkovými plynmi, naďalej prebieha a prejavuje sa rôznymi spôsobmi, pričom rok 2024 bol najteplejším zaznamenaným rokom pre globálne povrchové atmosférické teploty. Viac ako 90 % energetickej nerovnováhy Zeme sa v poslednom polstoročí akumulovalo v oceáne, čo vedie k rekordne vysokým hodnotám teploty a obsahu tepla oceánov (OHC) rok čo rok. Tieto zmeny v OHC ovplyvňujú interakcie medzi vzduchom a morom, ako aj medzi ľadom a morom, a tým výrazne pôsobia na ďalšie zložky klimatického systému.

Napriek pokračujúcemu otepľovaniu bolo doteraz ťažké rozoznať zmysluplné vzory. Avšak, pri pohľade na oceán ako na zonálne priemery v rámci pásov zemepisnej šírky sa objavili výrazné vzory zmien. Analýza obdobia od roku 2000 do roku 2023, kedy sa zlepšila dostupnosť spoľahlivých údajov, ukazuje jasný obraz. Zatiaľ čo sa oceán otepľuje takmer všade, najvýraznejšie nárasty obsahu tepla sa pozorujú v stredných zemepisných šírkach. Konkrétne, silné otepľovanie nastáva v oblastiach blízko 40° severnej zemepisnej šírky a 40°–45° južnej zemepisnej šírky. Naopak, v subtropických oblastiach blízko 20°N a 25°–30°S sa pozoruje len malé otepľovanie. Tieto vzory sú najzreteľnejšie v zonálne priemerovanom obsahu tepla oceánov a sú badateľné aj v teplotách morskej hladiny.

Najsilnejšie otepľovanie je zaznamenané na južnej pologuli, kde sú účinky aerosólov malé. Napriek tomu sa teploty morskej hladiny (SST) zvýšili viac na severnej pologuli, najmä po roku 2020. Tento kontrast s južnou pologuľou vyplýva okrem iného zo silnejších vetrov, väčšieho miešania a hlbšej zmiešanej vrstvy na južnej pologuli, ako aj z oveľa väčšieho rozsahu oceánu na južnej pologuli.

Vzory zmien OHC nie sú priamo spojené s radiáciou na vrchole atmosféry (TOA). Skôr sa javia v čistých povrchových tokoch energie a odvodenej doprave tepla oceánom, čo podčiarkuje ich spojený (viazaný) pôvod. Kľúčovú úlohu v týchto zmenách zohrávajú zmeny v atmosférickej cirkulácii, najmä prostredníctvom polewardného posunu oceánskych dýzových prúdov a búrkových dráh. Tieto zmeny v atmosfére sa odrážajú v povrchom vetrom poháňanej oceánskej Ekmanovej doprave.

Analýzy energetickej bilancie ukazujú, že kombinácia TOA radiácie a atmosférických energetických transportov vedie k odhadom čistých povrchových energetických tokov (Fs). Tieto povrchové toky majú výraznú meridionálnu štruktúru, ktorá sa podobá vzoru zmien OHC. Kombináciou Fs so zmenami OHC sa odvodzuje divergencia tepla oceánom (OEDIV), ktorá ukazuje divergenciu tepla preč od rovníka a niektorých subtropických oblastí a konvergenciu tepla smerom k stredným šírkam.

Meridionálna doprava tepla oceánom (MHT), odvodená z OEDIV, jasne ukazuje toto prerozdeľovanie tepla. Napríklad, na severnej pologuli anomálna južná MHT dosahuje vrcholy od 40° do 50°N, zatiaľ čo anomálna severná MHT od 10° do 35°N sa kombinuje, čo prispieva ku konvergencii blízko 40°N. Na južnej pologuli anomálne južné MHT od rovníka po 40°S a mierne severné anomálne MHT od 40° do 65°S vedú k obrovskej konvergencii tepla blízko 40°S. Táto divergencia tepla preč od subtropov smerom do stredných šírok je zrejmá na oboch pologuliach a poskytuje životaschopné vysvetlenie vzorov OHC.

Zmeny v povrchovom veternom strese, kľúčovom hnacom motore oceánskych prúdov, tiež zohrávajú úlohu. Posun zonálneho veterného stresu vedie k anomálnej Ekmanovej konvergencii blízko 40°S a 50°N, čo prispieva k zmenám OHC a zmien hladiny mora. Pozorovaný posun zonálneho priemerného dýzového prúdu smerom k pólom na oboch pologuliach, najmä na južnej pologuli, je spojený so zmenami v prúdení v atmosfére a mori.

Je dôležité poznamenať, že popri otepľovaní spôsobenom človekom sa uplatňuje aj vnútorná prirodzená variabilita. Napríklad, ENSO (El Niño–Southern Oscillation) spôsobuje veľkú medziročnú variabilitu v hlbokých trópoch, hoci v extratropických zonálnych priemeroch je menej viditeľná. Tichomorská dekádová oscilácia (PDO) tiež moduluje ENSO a v posledných rokoch môže mať úlohu aj v anomáliách SST.

Na záver, charakteristické vzory globálneho otepľovania, najjasnejšie viditeľné v zonálne priemerovanom OHC, sú primárne výsledkom systematickej redistribúcie tepla z globálneho otepľovania prostredníctvom spojených zmien v atmosférickej cirkulácii a oceánskych prúdoch. Tieto zmeny majú hlboký vplyv na miestne podnebie. JaroR

Štúdia zverejnená na AMS

---

Glosár kľúčových pojmov:

• Obsah tepla v oceánoch (OHC): Množstvo tepla akumulované v určitom objeme oceánu, zvyčajne merané v hĺbke 0-2000 metrov. Zvýšenie OHC je kľúčovým indikátorom globálneho otepľovania, pretože oceán pohlcuje väčšinu prebytočného tepla v klimatickom systéme.
• Nerovnováha energie Zeme (EEI): Rozdiel medzi množstvom slnečného žiarenia, ktoré Zem absorbuje, a množstvom tepelného žiarenia, ktoré vyžaruje späť do vesmíru. Pozitívna EEI znamená, že Zem získava energiu, ktorá sa ukladá v klimatickom systéme, najmä v oceánoch.
• Vrchol atmosféry (TOA): Horná hranica atmosféry (zvyčajne okolo 100 km), kde sa meria bilancia prichádzajúceho slnečného žiarenia a odchádzajúceho pozemského žiarenia. TOA žiarenie je dôležité pre pochopenie celkovej energetickej bilancie Zeme.
• Teplota morskej hladiny (SST): Teplota vody na najvrchnejšej vrstve oceánu. SST je dôležitá pre výmenu energie a vlhkosti medzi oceánom a atmosférou a ovplyvňuje atmosférickú cirkuláciu.
• Zonálny priemer: Priemer meteorologickej alebo oceánografickej premennej vypočítaný pozdĺž šírkového pása (zonálne). Zonálne priemery pomáhajú odhaliť globálne vzory, ktoré sú konzistentné po celom obvode zemegule.
• El Niño–Southern Oscillation (ENSO): Prirodzený klimatický jav v tropickom Tichom oceáne, ktorý zahŕňa kolísanie teploty morskej hladiny (El Niño a La Niña) a súvisiace zmeny atmosférického tlaku a zrážok. ENSO má významný vplyv na globálne klimatické vzory.
• Meridiálny transport tepla (MHT): Transport tepla v oceánoch v smere sever-juh (meridiálny smer). MHT je dôležitý pre redistribúciu tepla z trópoch do vyšších zemepisných šírok a ovplyvňuje regionálne klimatické podmienky.
• Ekmanov transport: Transport vody v hornej vrstve oceánu poháňaný povrchovým napätím vetra. Vďaka Coriolisovej sile smeruje Ekmanov transport kolmo na napätie vetra (vpravo na severnej pologuli, vľavo na južnej pologuli). Zmeny v napätí vetra môžu ovplyvniť Ekmanov transport a následne redistribúciu tepla a morskú hladinu.
• Prúdový prúd (Jet stream): Rýchly, úzky prúd vzduchu vysoko v atmosfére, ktorý ovplyvňuje búrkové dráhy a regionálne počasie. Zmeny v polohe a intenzite prúdového prúdu sú spojené so zmenami atmosférickej cirkulácie a transportu energie.
• Atmosférická reanalýza: Systematické spracovanie historických pozorovaní pomocou klimatického modelu na vytvorenie konzistentného a globálneho záznamu stavu atmosféry. ERA5 je príkladom modernej atmosférickej reanalýzy.
• Povrchové toky energie (Fs): Čistý prenos energie medzi atmosférou a povrchom (oceánom alebo pevninou). Fs zahŕňa prenos žiarenia, citeľného tepla a latentného tepla a je dôležitý pre energetickú bilanciu povrchu.
• Oceánska divergencia/konvergencia tepla (OEDIV): Miera toho, či sa teplo v danom oceánskom regióne akumuluje (konvergencia) alebo stráca (divergencia) v dôsledku oceánskych prúdov.
• Subdukcia: Proces, pri ktorom povrchová voda v oceáne klesá do hlbších vrstiev, často sa vyskytujúca v oblastiach konvergencie Ekmanovho transportu alebo vo formovacích oblastiach vodných más. Subdukcia môže prenášať teplo a ďalšie vlastnosti do hlbších častí oceánu.
• Pacifická dekádna oscilácia (PDO) a interdekádna Pacifická oscilácia (IPO): Dlhodobejšie (dekádne) kolísania teploty morskej hladiny a súvisiacej cirkulácie v Tichom oceáne, ktoré môžu modulovať vplyv ENSO a ovplyvňovať globálne klimatické vzory.

🌳 Európsk vesmírna agentúra (ESA) úspešne vypustila svoju prelomovú družicu Biomass, ktorá je navrhnutá tak, aby poskytla bezprecedentný pohľad na svetové lesy a ich kľúčovú úlohu v uhlíkovom cykle Zeme. Družica odštartovala na palube rakety Vega-C z európskeho kozmodrómu v Kourou vo Francúzskej Guyane 29. apríla 2025.

Biomass sa oddelila od hornej časti rakety necelú hodinu po štarte a riadiace stredisko ESA v Nemecku prijalo prvý signál potvrdzujúci jej funkčnosť na obežnej dráhe. V najbližších dňoch prebehne fáza štartu a počiatočnej obežnej dráhy, počas ktorej sa starostlivo overia všetky systémy a vykonajú sa zložité manévre na nasadenie 12-metrového sieťového reflektora podporovaného 7,5-metrovým výložníkom.

Misia Biomass je navrhnutá tak, aby poskytovala zásadné informácie o stave našich lesov a o tom, ako sa menia, a aby prehĺbila naše poznatky o úlohe lesov v uhlíkovom cykle. Lesy sú kľúčové pre uhlíkový cyklus Zeme, pretože pohlcujú a ukladajú veľké množstvo oxidu uhličitého, čím pomáhajú regulovať teplotu planéty. Odhaduje sa, že ročne absorbujú okolo 8 miliárd ton oxidu uhličitého. Avšak odlesňovanie a degradácia, najmä v tropických oblastiach, uvoľňujú uložený uhlík späť do atmosféry, čím prispievajú ku klimatickým zmenám.

Hlavným problémom pre vedcov a politikov je nedostatok presných údajov o tom, koľko uhlíka lesy ukladajú a ako sa tieto zásoby menia v dôsledku faktorov, ako sú stúpajúce teploty, zvyšujúce sa úrovne atmosférického CO2 a zmeny vo využívaní pôdy spôsobené ľuďmi.

Biomass je prvá družica vybavená P-pásmovým radarom so syntetickou apertúrou, ktorý je schopný preniknúť korunami stromov a merať drevnú biomasu – kmene, konáre a stonky –, kde je uložená väčšina lesného uhlíka. Tieto merania slúžia ako náhradné ukazovatele pre ukladanie uhlíka, čo je primárnym cieľom misie.

Údaje z družice Biomass výrazne znížia neistoty v odhadoch zásob a tokov uhlíka, vrátane tých, ktoré súvisia so zmenami vo využívaní pôdy, stratou a opätovným rastom lesa. Misiu vyvinulo viac ako 50 spoločností pod vedením Airbus UK. Družica Biomass sa pripája k významnej rodine misií ESA Earth Explorers, ktoré neustále prinášajú prelomové objavy a pokročilé vedecké poznatky o našej planéte. Okrem merania biomasy dáta prispejú k lepšiemu poznaniu straty biotopov a jej vplyvu na biodiverzitu, mapovaniu podpovrchovej geológie v púšťach, štruktúr ľadových štítov a topografie lesnej pôdy.

Vďaka družici Biomass je ESA pripravená získať kľúčové nové údaje o tom, koľko uhlíka je uloženého v lesoch sveta, čím pomôže vyplniť medzery v našich znalostiach o uhlíkovom cykle a v konečnom dôsledku o zemskom klimatickom systéme. JaroR

🌡️ Správa Emissions Gap Report 2024, vydaná 24. októbra 2024 Organizáciou Spojených národov pre životné prostredie (UNEP), prináša zásadné posolstvo pre svetové štáty. V čase, keď klimatické vplyvy (viac…)

🤝 Boj proti klimatickej zmene a úsilie o dosiahnutie 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja (SDGs) zo Agendy 2030 sú dva hlavné globálne záväzky. Tieto ciele, hoci sú samostatné, sa vzájomne výrazne (viac…)

📢 Zmena klímy sa nesmie komunikovať sama od seba, ako ukázali desaťročia zvyšovania povedomia a iniciatív zameraných na zapojenie verejnosti. Existuje čoraz viac dôkazov (viac…)

🌡️ Nový ročný prehľad „State of the Global Climate 2024“ od Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) prináša dôležité poznatky o aktuálnom stave našej planéty. Správa zdôrazňuje, že rok 2024 bol poznačený (viac…)

🥱 Klimatická apatia – pocit bezmocnosti, únavy a nezáujmu o zmenu klímy – sa v posledných rokoch stáva čoraz rozšírenejším javom. Hoci rastie povedomie o neodkladnej nutnosti klimatických opatrení, mnohí ľudia sa voči téme uzatvárajú z pocitu preťaženia a pesimizmu. Táto apatia brzdí politické ambície aj spoločenské iniciatívy a predstavuje významnú prekážku na ceste k skutočnej klimatickej akcii.

---

Čo je klimatická apatia?

Klimatická apatia sa prejavuje stratou motivácie konať, aj keď človek o probléme vie a uznáva jeho závažnosť. Ľudia trpiaci apatiou cítia, že ich individuálne úsilie je „pílingom piesku“ na obrovské globálne emisie, čo ich odrádza od zmien životného štýlu a spoločenského angažovania sa. Tento jav sa líši od nevedomosti – ide o vedomú rezignáciu v dôsledku emocionálnej únavy a pocitu bezmocnosti.

Psychologické príčiny

• Preťaženie a úzkosť: Neustále správy o extrémnych prejavoch zmeny klímy (povodne, vlny horúčav, požiare) vedú k chronickému stresu a únave.
• Pocit nedostatku vplyvu: Individuálne kroky sú často prezentované ako kľúčové, hoci reálne narazia na systémové bariéry (nedostatočná infraštruktúra, politická neochota).
• Sociálna norma: Ak sa ľudia okolo nás nezapájajú do klimatických iniciatív, sami menej inklinujeme k aktivitám, ktoré môžu byť pre nás emocionálne náročné.

---

Prečo apatia rastie?

Masívny informačný šum

V ére sociálnych sietí sme zalievaní správami o klimatických katastrofách, varovaniach expertov i rozporuplných politických diskusiách. Tento informačný nadbytok bez jasného východiska vedie k pocitu vyhorenia.

Nedostatočná podpora systémov

Bez politík, ktoré by uľahčili prechod na obnoviteľné zdroje, energeticky efektívne budovy či čistú dopravu, je pre jednotlivcov ťažké udržať odhodlanie. Ak štát a firmy neponúknu reálne alternatívy, mnohí znechutene odídu od témy.

Polarizácia a dezinformácie

Klimatická zmena sa stala súčasťou politického boja, čo vedie k rozkolu spoločnosti. Tam, kde prevláda skepsa, rastie apatia – radšej sa téme vyhnú úplne, než aby sa hádali.

---

Dôsledky klimatickej apatie

1. Spomalenie politických reforiem: Ak voliči necítia osobnú zodpovednosť, politici sa necítia pod tlakom zavádzať ambiciózne zákony.
2. Obmedzená spoločenská mobilizácia: Bez masívnej podpory občanov nemôžu vzniknúť silné klimatické hnutia v uliciach ani na sociálnych sieťach.
3. Ekonomické riziká: Firmy vnímajú slabý dopyt po „zelených“ produktoch a odkladajú investície do čistej technológie.

---

Ako apatiu premeniť na akciu?

1. Zameranie na lokálne riešenia

Miestne projekty – komunitné záhrady, zatepľovanie bytoviek či elektro-zdieľané programy – ukazujú konkrétny prínos a dávajú ľuďom pocit, že ich úsilie má reálny dopad.

2. Posilnenie sociálnej podpory

Ak sa klimatickej otázke venujú priatelia, rodina či kolegovia, rastie aj naše odhodlanie. Organizovanie menších skupín, diskusných večerov či dobrovoľníckych akcií prebúdza pocit spolupatričnosti.

3. Spájanie s inými hodnotami

Klimatickú akciu môžeme prezentovať ako cestu k zdravšiemu životu (čistejšie ovzdušie), úsporám v domácnosti či zlepšeniu kvality verejného priestoru.

4. Politické zapojenie

Nielen hlasovanie pri voľbách, ale aj písanie petícií, lobovanie za zákony či účasť v obecných radách ukáže, že hlas verejnosti je vypočutý.

5. Pozitívna komunikácia

Namiesto strašenia katastrofami je efektívnejšie poukazovať na úspešné príklady – mestá, ktoré znížili emisie, či komunity, ktoré obnovili pôvodné mokrade a zmiernili povodne.

Klimatická apatia predstavuje reálnu hrozbu, pretože brzdí spoločenské a politické presuny potrebné na zamedzenie najhorších dopadov krízy. Riešenie spočíva v kombinácii emocionálnej podpory, konkrétnych lokálnych projektov a systémových reforiem. Ak dokážeme apatiu premeniť na oporu, získame obrovskú silu v boji o udržateľnú budúcnosť. JaroR

🍎 Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) prijal na zasadnutí Správnej rady 24. júna 2021 svoju stratégiu do roku 2027. Tento dokument, ktorý bol revidovaný v roku 2024, predstavuje reakciu (viac…)

💨  Pobrežné mokrade sú kľúčové ekosystémy, ktoré zohrávajú významnú úlohu v globálnom cykle uhlíka a dusíka. Tradične sa považovali za malý zdroj metánu (CH₄). Metán je silný skleníkový plyn, ktorý má podstatný (viac…)

🧊  Arktída je v súčasnosti v epicentre dramatických globálnych zmien. Bezprecedentné otepľovanie a jeho zosilňovanie v regióne vedie k rapídnemu ústupu morského ľadu a nezvratným stratám (viac…)

🦋 Mestá po celom svete spolupracujú na zdieľaní pozorovaní prírody v rámci City Nature Challenge 2025. Prečo sa zúčastniť? Všade okolo nás je príroda! Vedieť, aké druhy sa v našom meste nachádzajú a kde sa nachádzajú, nám pomáha študovať a chrániť ich, ale jediný spôsob, ako to urobiť, je to, že my všetci – vedci, správcovia pôdy a komunita – budeme spolupracovať pri hľadaní a zdokumentovaní prírody v našej oblasti.

Zapojením sa do City Nature Challenge sa nielen dozviete viac o svojej miestnej prírode, ale môžete tiež urobiť svoje mesto lepším miestom – pre vás a iné druhy!

(Viac na citynaturechallenge.org)

⚡ Výbuch bleskov v blízkosti geografického severného pólu vyvoláva úzkostné otázky o našej meniacej sa klíme. Ukázalo sa to v auguste 2019, keď sa atmosférické podmienky zoradili spôsobom, ktorý si len málokto dokázal predstaviť.

Výskumníci objavili 342 bleskov , pričom 122 bolo v jedinej búrke, ktorá prešla cez ľad a dostala sa do vzdialenosti asi 43 kilometrov od severného pólu.

Jianqiu Zheng a kolegovia z University of Science and Technology of China analyzovali udalosť a zistili, že je spojená s nezvyčajným prívalom teplého vzduchu. (Jordana Josepha, viac na earth.com)

🇪🇺 Program EÚ LIFE, ktorý od roku 1992 financoval viac ako 6 000 zelených projektov, je kľúčovým nástrojom na podporu politík Európskej únie v oblasti životného prostredia, ochrany prírody a klímy. (viac…)

Svet smeruje k prekročeniu teplotných cieľov stanovených v Parížskej dohode z roku 2015. Rastúci počet vedcov a odborníkov preto tvrdí, že na dosiahnutie dlhodobých klimatických cieľov bude v neskoršej fáze tohto storočia potrebné odstraňovať oxid uhličitý (CO₂) z atmosféry. Vlády, energetické spoločnosti a stovky startupov po celom svete investujú miliardy dolárov do stratégií na odstraňovanie uhlíka. Podľa niektorých odhadov by svet mohol do polovice storočia potrebovať odstrániť z atmosféry viac ako 6 miliárd ton CO₂ ročne.

Existujú tri hlavné prístupy k odstraňovaniu uhlíka:

1. Priame zachytávanie zo vzduchu: Veľké zariadenia dokážu odsať CO₂ priamo z tenkého vzduchu. Hoci ide o najjednoduchšiu metódu v priemyselnom meradle, je aj najdrahšia, stojí približne 600 až 1 000 dolárov za tonu CO₂. V USA sa plánuje výstavba viacerých veľkých zariadení na priame zachytávanie. Napríklad konzorcium Occidental Petroleum a Carbon Engineering plánuje spustiť najväčšie zariadenie na svete v západnom Texase, ktoré má ročne zachytiť 500 000 ton CO₂. Zachytený uhlík sa často pumpuje a uskladňuje pod zemou.
2. Úpravy oceánov: Oceány majú potenciál absorbovať viac uhlíka, než je bežné. Jedným z prístupov je zvyšovanie zásaditosti morskej vody. Projekt LOC-NESS v hodnote 10 miliónov USD, ktorý má začať v najbližších mesiacoch pri pobreží Massachusetts, otestuje túto metódu vyliatím roztoku zásaditého materiálu (hydroxid sodný) do vody. Vedci dúfajú, že preukážu, že je možné monitorovať a kvantifikovať absorbované CO₂. Ak by sa táto metóda dala rozšíriť čo i len o malú časť, pobrežné krajiny by mohli ročne spoločne odstrániť miliardu ton CO₂. Ďalšie oceánske metódy zahŕňajú hnojenie vody železom na podporu rastu fytoplanktónu alebo pestovanie morských rias.
3. Vylepšenie odstraňovania uhlíka na pevnine: Najlacnejším spôsobom je pestovanie ďalších lesov, avšak stromy nie sú trvalým riešením kvôli riziku výrubu alebo požiarov. Medzi trvalejšie metódy patrí premena rastlinnej hmoty na biochar, uhlíkom bohatý materiál, ktorý sa pridáva do pôdy. Experimentuje sa aj s aplikáciou minerálov bohatých na silikáty, ako je čadič, na poľnohospodárske polia. Tieto minerály reagujú s CO₂ a vodou, čím vznikajú stabilné bikarbonátové ióny, ktoré sa dostávajú do oceánu a tam uhlík uzamknú. Potenciál majú aj poľnohospodársky odpad, lesné zvyšky a účelovo pestované plodiny, ktoré možno premeniť na dlhožijúce produkty ako stavebné materiály. Tieto techniky by mohli v USA potenciálne odstrániť až 800 miliónov ton uhlíka ročne za cenu pod 100 dolárov za tonu CO₂.

Napriek rastúcim investíciám čelí priemysel odstraňovania uhlíka prekážkam. Patria sem nedostatočné medzinárodné štandardy, chýbajúce formálne záväzky vlád a politické zmeny, ako je napríklad obmedzovanie financovania výskumu v USA za administratívy Donalda Trumpa. Existujú tiež vedecké otázky o tom, či technológie dokážu splniť očakávania. Okrem toho niektoré metódy, ako napríklad bioenergetika so zachytávaním uhlíka (BECCS), môžu mať negatívne vplyvy, ako je potreba veľkého množstva sladkej vody a hnojív alebo poškodzovanie biodiverzity. Panujú tiež obavy, že odstraňovanie uhlíka by mohlo viesť spoločnosti a krajiny k ospravedlňovaniu ďalších emisií namiesto prechodu na čistú energiu.

Odborníci zdôrazňujú, že hoci sú technológie odstraňovania uhlíka dôležité pre budúcnosť, neexistujú ľahké cesty k rozsiahlemu odstraňovaniu uhlíka. To znamená, že globálni lídri musia urýchliť úsilie o zastavenie emisií už teraz, namiesto toho, aby spoliehali na budúce generácie, že vyriešia problém. Je kľúčové, aby veda držala krok s aktivitami súkromného sektora a overovala účinnosť a vplyvy týchto nových prístupov. JaroR

Výskum bol publikovaný v nature.com