IPCC

Medzivládny panel OSN pre zmenu klímy (IPCC) teraz v plnom rozsahu zverejnil záverečnú časť najkomplexnejšieho hodnotenia zmeny klímy na svete, v ktorom sa podrobne opisuje „jednoznačná“ úloha človeka, jej vplyv na „každý región“ sveta a opatrenia, ktoré treba prijať na jej riešenie. Súhrnná správa je poslednou v rámci šiesteho hodnotiaceho cyklu IPCC, na ktorom sa podieľalo 700 vedcov z 91 krajín. Celý cyklus správ trval celkovo osem rokov. V správe sa zatiaľ najjasnejšie a najdôkaznejšie uvádza, ako je človek zodpovedný za nárast teploty o 1,1 °C, ktorý bol zaznamenaný od začiatku priemyselnej éry. Ukazuje sa v nej aj to, ako sú dôsledky tohto otepľovania už teraz smrteľné a neúmerne sa prejavujú na najzraniteľnejších ľuďoch na svete. V správe sa uvádza, že politiky zavedené do konca roka 2021 – čo je hraničný dátum pre dôkazy uvedené v hodnotení – by pravdepodobne spôsobili, že teploty v tomto storočí prekročia 1,5 °C a do roku 2100 dosiahnu približne 3,2 °C. V správe sa uvádza, že v mnohých častiach sveta sa ľudia a ekosystémy nebudú schopní prispôsobiť takémuto otepleniu. Straty a škody sa budú „stupňovať s každým zvýšením“ globálnej teploty. V správe sa však tiež uvádza, ako môžu vlády ešte stále prijať opatrenia, aby sa vyhli najhorším dôsledkom zmeny klímy, pričom zvyšok tohto desaťročia bude rozhodujúci pre rozhodnutie o vplyvoch do konca storočia. V správe sa uvádza: „Rozhodnutia a opatrenia uskutočnené v tomto desaťročí budú mať vplyv teraz a na tisíce rokov.“ Správa ukazuje, že mnohé možnosti riešenia klimatických zmien – od veternej a solárnej energie až po riešenie problému plytvania potravinami a ekologizáciu miest – sú už teraz nákladovo efektívne, majú podporu verejnosti a priniesli by vedľajšie výhody pre ľudské zdravie a prírodu. Na tlačovom brífingu popredná klimatologička a autorka IPCC profesorka Friederike Ottová uviedla, že správa zdôrazňuje „nielen naliehavosť problému a jeho závažnosť, ale aj veľa dôvodov na nádej – pretože stále máme čas konať a máme všetko, čo potrebujeme“.

Tím novinárov časopisu Carbon Brief sa prehrabával každou stranou úplnej súhrnnej správy IPCC AR6, aby pripravil stráviteľné zhrnutie kľúčových zistení a grafov.

1. Čo je táto správa?
2. Ako sa mení klíma Zeme?
3. Ako emisie spôsobené človekom spôsobujú globálne otepľovanie?
4. O koľko bude svet v tomto storočí teplejší?
5. Aké sú potenciálne dôsledky pri rôznych úrovniach otepľovania?
6. Ako môže otepľovanie spôsobiť náhlu a nezvratnú zmenu?
7. Čo sa v správe uvádza o stratách a škodách?
8. Prečo sú opatrenia v oblasti klímy v súčasnosti „nedostatočné“?
9. Čo je potrebné na zastavenie klimatických zmien?
10. Ako môžu jednotlivé sektory rozšíriť opatrenia v oblasti klímy?
11. Čo sa v správe hovorí o adaptácii?
12. Aké sú výhody krátkodobých opatrení v oblasti klímy?
13. Prečo sú financie „stimulom“ a „bariérou“ pre opatrenia v oblasti klímy?
14. Aké sú vedľajšie prínosy pre ciele trvalo udržateľného rozvoja?
15. Čo správa hovorí o spravodlivosti a začlenení?

O vydaní najnovšej správy IPCC sa naďalej píše, pričom Climate Home News sa zameriavajú na to, ako vládni vyjednávači „minulý týždeň [na záverečnom plenárnom zasadnutí] tvrdo bojovali o to, ktoré skupiny a regióny sú definované ako obzvlášť zraniteľné voči zmene klímy“. Noviny dodávajú: „Zástupcovia krajín z rôznych regiónov vrátane Afriky, Ázie, Latinskej Ameriky a malých ostrovných štátov presadzovali, aby boli vyčlenené ako obzvlášť zraniteľné. Tanzánia a Východný Timor žiadali, aby sa na zoznam postihnutých spoločenstiev pridali aj najchudobnejšie krajiny sveta, známe ako najmenej rozvinuté krajiny (LDC), uvádza sa v správe zo stretnutia, ktorú vypracoval thinktank IISD.“

Tim McDonnell v denníku Semafor píše, že „medzinárodní vyjednávači o klíme sa rozchádzajú v názoroch na kľúčové prvky fondu OSN, ktorý vytvárajú s cieľom rozdeliť finančné zdroje z bohatších krajín do krajín s nízkymi príjmami, ktoré sú ovplyvnené zmenou klímy, povedali mi tento týždeň vyjednávači a pozorovatelia“. Dodáva: „Osem mesiacov pred klimatickým samitom COP28 v Dubaji sa dve desiatky delegátov z rôznych krajín snažia stanoviť pravidlá pre fond „strát a škôd“, ktorý bol prijatý na minuloročnom samite COP27 v Egypte a ktorý je najväčším úspechom tohto samitu. Pred COP28 majú naplánované len tri stretnutia, z ktorých prvé sa uskutoční budúci týždeň v Egypte, aby sa dohodli na základných podrobnostiach o tom, ako sa bude môcť fond využívať a odkiaľ budú pochádzať peniaze. Vyjednávači tvrdia, že na začiatku rozhovorov majú veľké šance na skoré získanie peňazí.“

Vráťme sa k správe IPCC, nezávislá novinárka Rishika Pardikar v indickom časopise Carbon Copy tvrdí, že „odhaľuje nerovnú vedu“, a dodáva: „Jej klimatické modely nereflektujú a nezachovávajú zásady spravodlivosti a práva na rozvoj pri načrtávaní ciest dekarbonizácie.“ Mongabay prináša rozhovor s autorkou IPCC Aditi Mukherjiovou „o energetickej transformácii v poľnohospodárstve a bezpečnosti vody“. Media Matters for America odhaľuje, že nová správa IPCC „získala len 14 minút vysielania korporátnych a káblových televízií“ v USA. A Lara Williamsová z agentúry Bloomberg využíva zverejnenie správy na tvrdenie, že „klimatická kríza si príde pre vaše deti“.

Isabella Kaminski, Climate Home News, Carbon Brief

Autor: LADISLAV MARKOVIČ, IVAN GARČÁR

Čas sa kráti.

„Časovaná klimatická bomba tiká. Najnovšia správa IPCC je však návodom, ako zneškodniť klimatickú časovanú bombu. Je to návod na prežitie ľudstva. Ako sa v tejto správe uvádza, hranica oteplenia na úrovni 1,5 °C je dosiahnuteľná. Bude však potrebný obrovský skok v boji proti zmene klímy, uviedol generálny tajomník OSN António Guterres. „Táto súhrnná správa podčiarkuje naliehavosť prijatia ambicióznejších opatrení a ukazuje, že ak budeme konať teraz, stále môžeme zabezpečiť udržateľnú budúcnosť pre všetkých,“ uviedol predseda IPCC Hoesung-Lee. Táto súhrnná správa je záverečnou kapitolou Šiesteho hodnotiaceho panelu. Zdôrazňuje rozsah výzvy v dôsledku neustáleho nárastu emisií skleníkových plynov a upozorňuje na to, že tempo a rozsah toho, čo sa doteraz urobilo, a ani súčasné plány nestačia na vyriešenie problematiky zmeny klímy. Viac ako storočie spaľovania fosílnych palív, ako aj nerovnomerné a neudržateľné využívanie energie a pôdy viedlo ku globálnemu otepľovaniu, ktoré dosiahlo úroveň 1,1 °C v porovnaní s pred industriálnym obdobím (1850 – 1900). To má za následok čoraz častejšie a intenzívnejšie extrémne prejavy počasia, ktoré spôsobujú čoraz nebezpečnejšie dopady na prírodu a ľudí v každom regióne sveta. Každé zvýraznenie otepľovania má za následok rýchlo eskalujúce nebezpečné prejavy počasia a klímy. Intenzívnejšie vlny horúčav, výdatnejšie zrážky, dlhotrvajúce suchá a iné extrémy počasia ďalej zvyšujú riziko pre ľudské zdravie a ekosystémy. Na extrémne horúčavy v súčasnosti zomierajú ľudia v každom regióne sveta. Očakáva sa, že s pokračujúcim trendom otepľovania bude ďalej narastať klimatickou zmenou podmienená neistota dostupnosti potravín a vody. Zvládnutie klimatických rizík je ešte náročnejšie v prípade, ak sa spoja s inými nepriaznivými udalosťami, ako sú napríklad pandémie alebo vojnové konflikty.

Na šiestu „súhrnnú správu“ Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC), ktorá bola zverejnená tento týždeň, sa stále reaguje. V komentári pre Financial Times publicistka Pilita Clarková píše, že je „zarážajúce, ako sa mediálne pokrytie zmenilo od piateho hodnotenia“. Clarková píše: „V deň, keď sa v roku 2013 objavila jeho prvá správa, viedla jedna z hlavných spravodajských relácií BBC dlhý rozhovor s klimatickým skeptikom o zistení, že človek je „mimoriadne pravdepodobnou“ hlavnou príčinou „jednoznačného“ globálneho otepľovania… Dnes by to bolo nepredstaviteľné.“ Pokračuje: „Je triezve uvažovať o tom, ako veľmi ovplyvnili tvorbu klimatickej politiky a samotný IPCC všetky roky, keď bol klimatický skepticizmus hlavným prúdom.“ Clark uzatvára: „Tento týždeň zverejnené zhrnutie IPCC pre tvorcov politík sa nedrží späť. S bezútešnou jasnosťou hovorí o tom, ako sa s otepľovaním planéty zvýši riziko zlomových bodov, vyhynutia druhov a iných katastrof. Ešte nikdy sme neboli lepšie informovaní o budúcnosti klímy. Teraz musíme dohnať všetky tie stratené roky a pokúsiť sa zabezpečiť, aby sa v nej dalo žiť.“

V úvodníku indického denníka Business Standard sa píše: „Indickí vedci, ktorí boli súčasťou IPCC, varovali, že krajina čelí najväčšiemu riziku v dôsledku zmeny klímy – od vĺn horúčav a cyklónov až po vysídľovanie miest a vidieka.“ V článku s názvom „[n]elen adaptácia“ sa píše, že „zmierňovanie klimatických zmien v Indii si vyžaduje urýchlené riešenie“. V komentári profesora Simona Lewisa z University College London pre denník Guardian sa uvádza: „Dokument je dôležitý, pretože si ho objednalo 195 vlád a jeho zhrnutie bolo odsúhlasené riadok po riadku. Je to fakt akceptovaný národmi na celom svete a spoločný základ pre budúce opatrenia.“ Lewis tvrdí, že „bude tiež súčasťou príprav na ďalšie rokovania OSN o klíme, ktoré sa budú konať v novembri a decembri v Spojených arabských emirátoch a sú známe ako COP28“. Pokračuje: „COP28 bude globálnym stretom záujmov v oblasti ropy proti budúcnosti, ktorá je životaschopná, a to s takou jasnosťou, akú svet ešte nezažil.“ Pre Climate Home News píše pod titulkom vedúci komunikácie mimovládnej organizácie Climate Outreach so sídlom v Spojenom kráľovstve Robin Webster: „Klimatológovia z IPCC urobili svoju prácu – teraz musíme urobiť tú našu.“ Dodáva: „Ako občania musíme vzdelávať a inšpirovať našich rovesníkov, aby konali v súvislosti so zmenou klímy prostredníctvom pozitívnych a posilňujúcich kampaní.“ Redaktor BusinessGreen James Murray reaguje na správu komentárom, v ktorom uvádza: „Najnovšia správa IPCC je triezvejšia ako kedykoľvek predtým a emisie stále rastú – ale klimatický doomismus nie je riešením.“ V komentári pre Washington Post publicista Eugene Robinson píše: „Ak podnikneme odvážne, koordinované, globálne kroky teraz – v tomto desaťročí – môžeme obmedziť klimatické zmeny na únosnú mieru. Ak však zostaneme pri súčasnom kurze, potom nám všetkým pomôže nebo.“ Robinson dodáva: „Trhovo orientovaným riešením by bola daň z uhlíka, ktorá by motivovala k prechodu na čistú energiu. Kým to nebude politicky možné, musia vlády naďalej podporovať prechod na novú technológiu.“ Agentúra Reuters odovzdáva Dirkovi Forristerovi, prezidentovi a výkonnému riaditeľovi Medzinárodnej asociácie pre obchodovanie s emisiami (IETA), komentár pod titulkom: „Vzhľadom na to, že klimatické zvony bijú na poplach, musíme drasticky rozšíriť trhy s uhlíkom.“

Na inom mieste sa príspevok pre BBC Future zaoberá tým, ako odstrániť oxid uhličitý z atmosféry pomocou „negatívnych emisií“, ktoré budú podľa správy IPCC nevyhnutné na obmedzenie globálneho otepľovania. Článok v denníku Washington Post približuje jeden graf zo správy pod titulkom: „Tento vizuál ukazuje, ako klimatické zmeny ovplyvnia celé generácie.“ Nakoniec agentúra Bloomberg uverejňuje prepis diskusie svojich novinárov Akšata Rathiho a Oscara Boyda o „najnovšej správe IPCC a prečo je dôležitá“.

Pilita Clark, Financial Times, Carbon Brief

Denník Times sa venuje novým energetickým scenárom, ktoré zverejnil „ropný a plynárenský gigant“ Shell, a uvádza: „V najhoršom prípade… by sa nulové čisté emisie skleníkových plynov dosiahli až v roku 2100. V najlepšom prípade by svet dosiahol tento míľnik začiatkom 60. rokov 20. storočia, ale podľa spoločnosti Shell by to bolo „mimoriadne náročné“. Dokument pokračuje: „Spoločnosť Shell obhajovala scenáre, ktoré podľa nej nepredstavujú prognózu ani stratégiu spoločnosti.“ Agentúra Bloomberg sa tiež venuje scenárom spoločnosti Shell, pričom na úvod uvádza, že: „Technológia, ktorá vysáva emisie uhlíka zo vzduchu, by potrebovala viac energie, ako sa používa na prevádzku svetových domácností, ak má zohrať významnú úlohu pri dosahovaní globálnych klimatických cieľov.“ Samostatne City AM uvádza, že spoločnosť Shell „bude dnes na svojej výročnej aktualizácii ESG obhajovať svoje chýbajúce emisné ciele v rozsahu troch rokov, ako sa City AM dozvedela, napriek intenzívnemu tlaku aktivistických akcionárov“.

Adam Vaughan, The Times, Carbon Brief

K nedávno zverejnenej súhrnnej správe IPCC existuje celý rad redakčných článkov a komentárov. V úvodníku denníka Guardian sa zdôrazňuje potreba väčšieho financovania z verejných zdrojov na účinné riešenie klimatických zmien. „Riešenie globálneho otepľovania nemôžeme prenechať súkromnému sektoru,“ píše sa v novinách. Ďalej sa v ňom píše: „Preto je potrebné, aby sa štát zapojil oveľa viac – ale bez toho, aby sa socializovali riziká a bankám sa umožnila privatizácia zisku.“ Úvodník denníka Scotsman charakterizuje globálne otepľovanie ako „smrteľnú chorobu“. Píše: „Politici, ktorí túto diagnózu neberú vážne, sa strácajú v horúčkovitom sne. Ich ilúzie povedú len ku katastrofe.“

Krátky úvodník denníka Daily Mail zasa označuje jazyk správy za „hysterický“ a „výrazne familiárny“. Píše: „Včerajšie proroctvá klimatológov OSN o katastrofe boli zreteľne známe. Katastrofálne globálne otepľovanie. Katastrofálne záplavy, horúčavy a hladomor.“ Dokument pokračuje: „Nebolo by ľahšie dôverovať zelenej lobby – a povzbudiť ľudí, aby sa obetovali na pomoc životnému prostrediu – ak by sa vyhli takýmto hysterickým rečiam?“ Medzitým klimatický skeptik Matthew Lynn z denníka Daily Telegraph označil správu za „nič iné ako vykonštruovanú hystériu“ a napísal: „Voľné trhy a komerčne orientované inovácie sú viac než schopné dosiahnuť dramatické zníženie emisií uhlíka, stačí len mierne postrčenie. A mohli by to urobiť oveľa rýchlejšie a lacnejšie a s oveľa väčším súhlasom verejnosti ako riešenia zhora nadol, riadené štátom, ktoré presadzuje IPCC a jeho podporovatelia.“ (IPCC nevydáva politické odporúčania.)

Publicista Bloombergu David Fickling tvrdí, že „ešte pred zohľadnením akýchkoľvek prínosov v podobe zabránenia klimatickým vplyvom a zníženia zdravotných problémov sa prechod na nízkouhlíkovú cestu v súčasnosti považuje za lacnejšiu možnosť z hľadiska počiatočných priamych výdavkov“. Pokračuje: „Pri cene uhlíka nižšej ako 100 USD za tonu – porovnateľnej so súčasnými cenami emisných kvót v Európe a daňových úľav v USA – existuje podľa IPCC realizovateľná technológia, ktorá dokáže znížiť emisie o polovicu počas súčasného desaťročia… Vzhľadom na to, že emisie fosílnych palív dosiahnu svoj vrchol do dvoch rokov, teraz nie je dôležité, či sa naša uhlíková stopa zmenší, ale aké bude tempo poklesu.“ Medzitým v denníku Guardian minister pre klimatické zmeny Vanuatu Ralph Regenvanu a minister financií Tuvalu Seve Paeniu napísali spoločný komentár o vplyve klimatických zmien na tichomorské krajiny. Píšu: „Krajiny nemôžu naďalej ospravedlňovať nové projekty v oblasti fosílnych palív rozvojom alebo energetickou krízou. Práve naša závislosť od fosílnych palív spôsobila, že naša energetická infraštruktúra je zraniteľná voči konfliktom a ničivým klimatickým vplyvom, miliardy ľudí nemajú prístup k energii a investície do flexibilnejších a odolnejších čistých energetických systémov zaostávajú za tým, čo je potrebné.“

Na záver redaktor denníka Times pre životné prostredie Adam Vaughan upozorňuje na závery správy a na politiku Spojeného kráľovstva a jeho cieľ dosiahnuť do roku 2050 nulovú čistú spotrebu energie, ktorý v súčasnosti nedosahuje. „Minister pre nulové emisie Grant Shapps plánuje koncom tohto mesiaca „zelený deň“, na ktorom môže použiť „súhrnnú správu“ IPCC ako muníciu pre odvážnejšie plány na znižovanie emisií,“ píše Vaughan. Pokračuje: „Shapps bude posudzovaný podľa toho, či je jeho Zelený deň, ak použijeme piesne rovnomennej punkovej skupiny, ‚Basket Case‘ alebo ‚Welcome To Paradise‘.“ Vaughan uzatvára svoj stĺpček zoznamom s názvom „[K]o môžeme urobiť?“, ktorý zahŕňa „podporu… veternej a solárnej energie“; „voľbu rastlinnej stravy“ a potvrdenie IPCC, že „komunity môžu ovplyvniť ‚politickú podporu‘ na zníženie klimatických zmien“.

Editorial, The Guardian

O najnovšej správe Medzivládneho panelu pre zmenu klímy, ktorá bola schválená v pondelok po týždňovom schvaľovacom zasadnutí vo Švajčiarsku, sa v médiách veľa píše. Podľa Financial Times sa v správe uvádza, že oteplenie o 1,5 °C nad predindustriálnu teplotu je „viac pravdepodobné ako nepravdepodobné“. Správa pokračuje: V predchádzajúcich správach IPCC sa uvádza: „Emisie uhlíka minulý rok naďalej neúnavne rástli, ale aby mal svet nádej na obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C, musia do roku 2030 klesnúť takmer o polovicu.“ V novej správe sa toto zistenie opakuje a, ako poznamenáva FT, pridáva sa nová tabuľka, v ktorej sa uvádza zníženie emisií potrebné do roku 2035, 2040 a 2045, ako aj do roku 2050. (Cieľom je poskytnúť informácie pre ďalšie kolá klimatických záväzkov pre OSN, ktoré sa budú týkať obdobia do roku 2035). Samostatne BBC News uvádza, že „predpokladané emisie CO2 z existujúcej infraštruktúry fosílnych palív, ako sú ropné vrty a plynovody, by prekonali zostávajúci uhlíkový rozpočet“. Denník Independent medzitým píše, že „je potrebné drastické a hlboké zníženie emisií skleníkových plynov, aby sa priemerná globálna teplota udržala pod 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou“. Na titulnej strane denníka The Guardian sa o správe píše: „IPCC zistil, že viac ako 3 miliardy ľudí už žijú v oblastiach, ktoré sú „veľmi zraniteľné“ voči klimatickým zmenám, a polovica svetovej populácie v súčasnosti pociťuje vážny nedostatok vody aspoň počas časti roka. Správa varuje, že v mnohých oblastiach sa už dostávame na hranicu možností, ako sa prispôsobiť takýmto závažným zmenám, a extrémy počasia „čoraz viac spôsobujú vysídľovanie“ ľudí v Afrike, Ázii, Severnej, Strednej a Južnej Amerike a v južnom Tichomorí.“ Správa „je zarážajúca tým, koľko odkazov obsahuje na straty a škody, ktoré už utrpeli komunity na celom svete“, píše New York Times. Climate Home News dodáva: „Vedci tvrdia, že na dosiahnutie klimatických cieľov a ochranu komunít neúmerne postihnutých globálnym otepľovaním je potrebné „mnohonásobne“ zvýšiť financovanie.“ Denník Wall Street Journal píše: „Štáty sveta musia do roku 2035 spoločne znížiť emisie skleníkových plynov o 60 %, aby obmedzili otepľovanie na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím.“ Denník The Times dodáva: „V správe IPCC sa uvádza, že úloha ľudstva je „jednoznačná“ a spôsobila globálne oteplenie o 1,1 °C od priemyselnej revolúcie.“ Guardian medzitým cituje predsedu IPCC Hoesunga Leeho: „Riešenie zmeny klímy je ťažkou, komplexnou a trvalou výzvou pre celé generácie. My, vedecká komunita, uvádzame fakty skľučujúcej reality, ale poukazujeme aj na vyhliadky nádeje prostredníctvom zosúladenej, skutočnej a globálnej transformačnej zmeny.“

Denník The Independent uvádza, že nová súhrnná správa „zhrňuje šesť predchádzajúcich správ IPCC uverejnených od roku 2018, v ktorých boli zhromaždené a analyzované tisíce vedeckých prác“. Správu označuje za „najjasnejšie a najaktuálnejšie hodnotenie klimatickej krízy“. Dokument tiež cituje generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa, ktorý vystúpil na tlačovej konferencii pri príležitosti uvedenia správy: „Dnešná správa IPCC je návodom, ako zneškodniť klimatickú časovanú bombu. Je to návod na prežitie pre ľudstvo.“ Associated Press tiež cituje Guterresa: „Ľudstvo je na tenkom ľade – a ten ľad sa rýchlo topí… Náš svet potrebuje klimatické opatrenia na všetkých frontoch – všetko, všade a naraz.“ Podľa Climate Home News Guterres „spúšťa „program urýchlenia pre všetky strany“, ktorý „sa začína tým, že strany okamžite stlačia tlačidlo na zrýchlenie svojich termínov čistej nulovej spotreby, aby do roku 2050 dosiahli globálnu čistú nulovú spotrebu“. Politico dodáva, že Guterres chce, aby sa rozvinuté krajiny zaviazali k nulovým čistým emisiám do roku 2040 a rozvíjajúce sa krajiny do roku 2050. (Vyskytli sa nejasnosti, či Guterres mal na mysli čisté nulové emisie CO2 alebo čisté nulové emisie skleníkových plynov. V správe IPCC sa uvádza: „Cesty, ktoré obmedzujú otepľovanie na 1,5 °C bez prekročenia alebo s obmedzeným prekročením, dosiahnu začiatkom roka 2050 čisté nulové emisie CO2, po ktorých budú nasledovať čisté záporné emisie CO2. Tie cesty, ktoré dosiahnu čisté nulové emisie skleníkových plynov, tak urobia okolo roku 2070.“) Politico dodáva, že Gurerres požiadal krajiny skupiny rozvinutých krajín OECD, aby sa zaviazali k postupnému ukončeniu využívania uhlia do roku 2030, pričom ostatné krajiny by ich mali nasledovať do roku 2040. Denník The Times o tom píše na titulnej strane pod titulkom „OSN bije na poplach v súvislosti s cieľmi čistých nulových emisií“. Denník The Daily Telegraph píše: „Spojené kráľovstvo, podobne ako väčšina ostatných rozvinutých krajín, si stanovilo cieľ dosiahnuť nulové čisté emisie do roku 2050 a jeho poradcovia pre zmenu klímy uviedli, že dosiahnutie tohto cieľa rýchlejšie bude „náročné na realizovateľnosť“. (Cieľ Spojeného kráľovstva je nulový pre všetky skleníkové plyny do roku 2050. „Vyvážená cesta“ k tomuto cieľu, ktorú stanovili jej oficiálni poradcovia pre klímu, dosiahne nulové čisté emisie CO2 okolo roku 2043). Denník Independent uvádza, že odchádzajúca škótska prvá ministerka Nicola Sturgeonová povedala: „Musíme to začať brať oveľa vážnejšie, inak nám to budúce generácie nikdy neodpustia, a to právom.“ A denník Times of India cituje In.

Camilla Hodgson and Attracta Mooney, Financial Times, Carbon Brief

Jean-Pascal van Ypersele, bývalý podpredseda Medzivládneho panelu pre zmenu klímy, povedal: „Prílišný dôraz na geoinžinierstvo s cieľom regulovať globálne otepľovanie môže planétu dostať na rizikovejšiu trajektóriu.“
Ak by sa svet oteplil o viac ako 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím, znamenalo by to podstatne viac vĺn horúčav, extrémnych zrážok a sucha, ako keby zostal pod touto hranicou. Väčšina týchto vplyvov zanechá nezvratné stopy na ekológii a ľuďoch, povedal Jean-Pascal van Ypersele, bývalý podpredseda Medzivládneho panelu pre zmenu klímy, najväčšieho svetového kolektívu odborníkov na klímu. Prílišný dôraz na geoinžinierstvo s cieľom regulovať globálne otepľovanie môže dostať planétu na trajektóriu vyššieho rizika, uviedol v e-mailovom rozhovore pred pondelkovým zverejnením súhrnnej správy IPCC. Ypersele je belgický klimatológ, ktorý sa zúčastňuje na zasadnutí IPCC vo švajčiarskom Interlakene, ktoré prebieha s nadčasmi.

Uverejnenie správy Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) „zdržal“ „boj medzi bohatými a rozvojovými krajinami o emisné ciele a finančnú pomoc zraniteľným krajinám“, informuje agentúra Associated Press. Posledná správa v rámci šiesteho hodnotiaceho cyklu IPCC (AR6) je syntézou, ktorá spája zistenia správy o vede o klíme z augusta 2021, správy o vplyvoch na klímu z februára 2022 a správy o tom, ako riešiť zmenu klímy z apríla 2022, ako aj predchádzajúcich „osobitných správ“. Súhrnná správa mala byť schválená v piatok po týždňovom schvaľovacom zasadnutí vlád, informuje agentúra AP. V správe sa píše: „Termín sa opakovane predlžoval, pretože predstavitelia veľkých krajín, ako sú Čína, Brazília, Saudská Arábia, ako aj USA a Európska únia, sa cez víkend dohadovali o znení kľúčových fráz v texte… Neobvyklý proces, keď krajiny podpisujú vedeckú správu, má zabezpečiť, aby vlády prijali jej závery ako autoritatívne odporúčanie, na ktorom založia svoje kroky.“ Podľa informácií časopisu Carbon Brief bola správa schválená v nedeľu večer a má byť zverejnená dnes o 13.00 h SEČ. (Podrobný prehľad súhrnnej správy AR6 uverejní Carbon Brief koncom tohto týždňa). Politico uvádza, že oneskorenie zverejnenia správy súvisí so „štrajkom“ niektorých vedcov. Pred zverejnením správy sa Guardian rozpráva s premiérom Samoy, ktorý vyzýva svet, aby začal konať. Fiame Naomi Mata’afa hovorí pre Guardian: „Všetci sme ovplyvnení, ale miera vplyvu závisí od konkrétnych okolností krajín. Takže naše nízko položené atolové krajiny, je to priamo tam, žijeme s tým.“ Guardian tiež prináša vysvetlenie, čo je to súhrnná správa AR6 a prečo je dôležitá.

V auguste 2021 zverejnil Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) svoju dlho očakávanú správu o „fyzikálnych vedeckých základoch“ zmeny klímy.  Správa dospela k záveru, že zmenu klímy „jednoznačne“ spôsobuje človek a že už ovplyvňuje všetky regióny našej planéty. O týchto zisteniach sa informovalo na celom svete, čo vzbudilo medzinárodnú pozornosť. Mamutí 2 500-stranový dokument zhromažďuje obrovské množstvo recenzovanej literatúry a poskytuje najaktuálnejší súhrn vedeckých poznatkov o klíme, aký bol doteraz publikovaný. Každé tvrdenie v správe je podložené autoritatívnymi zdrojmi.

Celkovo sa správa môže pochváliť neuveriteľnými 13 500 citáciami.

Naša analýza skúma, ktoré citácie boli do správy zahrnuté, a odhaľuje prekvapivo širokú a rôznorodú škálu tém. Ukazuje však aj to, že v správe výrazne dominujú citácie z krajín globálneho severu a bežne sa nachádzajú za platobnou bránou. Zistili sme, že 99,95 % citovaných odkazov bolo napísaných v angličtine a tri štvrtiny všetkej literatúry citovanej v správe obsahovali aspoň jedného autora so sídlom v USA alebo vo Veľkej Británii.

Kedy a kde? Správa IPCC o klimatických vedách – známa ako správa pracovnej skupiny I (WG1) – je prvou časťou trojdielnej šiestej hodnotiacej správy (AR6). Stovky vedcov strávili roky posudzovaním existujúcej literatúry o zmene klímy, aby mohli vypracovať túto správu, ktorá bude tvoriť základný kameň vedy o klíme v nasledujúcich rokoch. Po tejto správe nasledovali ďalšie dve časti o vplyvoch, adaptácii a zraniteľnosti v dôsledku zmeny klímy a o zmierňovaní zmeny klímy, ktoré boli vydané vo februári, resp. v marci 2022. AR6 bude ukončená súhrnnou správou, ktorá bude zverejnená budúci týždeň. Správa AR6 WG1 je aktualizáciou správy WG1 piateho hodnotiaceho cyklu (AR5), ktorá bola uverejnená v roku 2013. Autori novej správy boli vyzvaní, aby sa zamerali na poskytnutie aktualizácie od posledného cyklu, vysvetlili pokrok v klimatickej vede, ako sa zmenila alebo posilnila dôveryhodnosť zistení a aké nové témy sa objavili od AR5.

Zistili sme, že 98,5 % citácií v správe AR6 WG1 bolo uverejnených od roku 2000 a 85 % z nich bolo uverejnených po vydaní AR5 v roku 2013. V nasledujúcom grafe je znázornené, koľko citácií bolo publikovaných každý rok v rokoch 2000 – 21.

Translated with www.DeepL.com/Translator (free version)

Dr. Sarah Connors a Félix Chavelli, Carbon Brief