Dokument sa zaoberá udržateľnosťou cloudu a FinOps (finančné operácie), pričom skúma, ako vyvážiť environmentálny dopad a efektívnosť nákladov v cloud computingu. Zdôrazňuje dôležitosť integrácie finančnej zodpovednosti a environmentálnej udržateľnosti v rámci cloudových stratégií.

Kľúčové body dokumentu:

• Úvod:
  • Poukazuje na rastúci dopyt po energii v dátových centrách, pričom sa očakáva, že spotreba energie sa zdvojnásobí do roku 2026.
  • Zdôrazňuje potrebu udržateľných cloudových operácií.
  • Upozorňuje, že vďaka opatreniam na zvýšenie efektivity, sa darí udržať spotrebu elektrickej energie dátovými centrami medzi 1-1.3% celosvetovej spotreby.
  • Zmieňuje sa o ekonomických výhodách spojených s udržateľnými cloudovými operáciami, kde podniky, ktoré uplatňujú dôkladné techniky optimalizácie cloudu, zaznamenávajú zníženie emisií uhlíka o 90% a pokles prevádzkových nákladov o 25-30%.
• Cloudová udržateľnosť a FinOps:
  • Cloud computing zvyšuje energetickú efektívnosť o 60-85% a znižuje emisie uhlíka o 30-40%.
  • Implementácia cloudu prináša úsporu nákladov o 25-45% v IT operáciách.
  • Cloudové systémy sú o 65-75% efektívnejšie ako tradičné výpočtové prostredia.
  • Integrácia FinOps a udržateľnosti umožňuje zníženie nákladov až o 30%.
  • Firmy, ktoré používajú pokročilé stratégie optimalizácie cloudu, znížili svoje celkové výdavky na cloud o 25-35%.
  • Implementácia udržateľných postupov a cloud-native technológií môže znížiť uhlíkovú stopu až o 40%.
  • AI a strojové učenie môžu znížiť spotrebu energie o ďalších 20-30%.
• Optimalizácia umiestnenia úloh pre environmentálny dopad:
  • Geografická optimalizácia môže znížiť spotrebu energie o 30-40%.
  • Dáta centrá v chladnejšom podnebí môžu zlepšiť efektivitu chladenia až o 38%.
  • Časová optimalizácia môže znížiť emisie uhlíka o 35-40%.
  • Kombinácia geografickej a časovej optimalizácie môže priniesť úsporu energie až o 45%.
• Integrácia FinOps praktík:
  • FinOps pomáha dosahovať ciele znižovania nákladov a emisií uhlíka.
  • Medzi hlavné oblasti, na ktoré sa treba zamerať, patrí optimalizácia výpočtového výkonu, úložiska, licencií a architektúry.
  • Optimalizácia výpočtového výkonu môže znížiť náklady na cloud až o 70%.
  • Použitie automatizovaných technológií na odstránenie plytvania, až do 40%.
  • Architektonická optimalizácia môže znížiť náklady až o 45%, a správny výber inštancií a plánovanie záväzkov môže ušetriť ďalších 35%.
• Implementačné stratégie:
  • Technické opatrenia:
    • Automatické škálovanie môže znížiť náklady na cloud o 25-35%.
    • Kontajnerová orchestrácia môže zlepšiť efektívnosť zdrojov až o 40%.
    • Inštancie šité na mieru môžu znížiť uhlíkovú stopu až päťnásobne.
  • Organizačné opatrenia:
    • Medzifunkčné tímy zlepšujú efektivitu nákladov a zdrojov o 30-40%.
    • Školenia môžu zvýšiť efektivitu využívania zdrojov o 45% a viesť k úsporám nákladov o 20-30%.
• Budúce trendy:
  • AI môže predpovedať a optimalizovať využitie zdrojov s presnosťou až 85%.
  • Monitorovacie systémy poháňané AI môžu znížiť emisie uhlíka o 25-30%.
  • Hybridné a multi-cloudové systémy budú bežné do roku 2025.
  • Štandardizované postupy zeleného výpočtového spracovania môžu znížiť náklady na energiu až o 42%.
  • Optimalizácia dodávateľského reťazca s využitím edge computingu môže znížiť spotrebu energie súvisiacu s prenosom dát až o 60%.

Záverom, dokument zdôrazňuje, že kombinácia cloudovej udržateľnosti a FinOps je kľúčová pre dosiahnutie efektívnosti nákladov a environmentálnej zodpovednosti. Úspech závisí od komplexnej stratégie, ktorá kombinuje organizačné odhodlanie, technické know-how a neustálu inováciu. JaroR

Slovník pojmov

• Cloudová udržateľnosť: Súbor postupov a stratégií zameraných na minimalizáciu environmentálneho dopadu cloudových služieb, zahŕňajúci znižovanie spotreby energie a emisií uhlíka.
• FinOps (Financial Operations): Disciplína zameraná na správu a optimalizáciu nákladov spojených s cloudovými službami, spravidla s cieľom dosiahnuť väčšiu efektivitu a zodpovednosť.
• Geografická optimalizácia: Stratégia umiestňovania dátových centier v lokalitách s výhodnými podmienkami (napr. chladnejšie podnebie alebo prístup k obnoviteľným zdrojom energie) pre zníženie spotreby energie.
• Časová optimalizácia: Strategické plánovanie úloh a workloadov v obdobiach, keď je najviac dostupná obnoviteľná energia, čím sa znižuje závislosť od fosílnych palív.
• Uhlíková stopa: Celkové množstvo skleníkových plynov (vyjadrených ako ekvivalent oxidu uhličitého), ktoré sú generované priamo alebo nepriamo v dôsledku ľudskej činnosti.
• PUE (Power Usage Effectiveness): Ukazovateľ energetickej efektívnosti dátového centra, vyjadruje pomer celkovej energie spotrebovanej dátovým centrom k energii spotrebovanej IT zariadeniami.
• CUE (Carbon Usage Effectiveness): Ukazovateľ uhlíkovej efektívnosti dátového centra, vyjadruje pomer celkových emisií uhlíka k energii spotrebovanej IT zariadeniami.
• Autonómne škálovanie: Automatické prispôsobovanie výpočtových zdrojov podľa aktuálnych potrieb, čím sa optimalizuje ich využitie a znižuje plytvanie.
• Obnoviteľné zdroje energie: Zdroje energie, ktoré sú prirodzene obnovované a nevyčerpateľné, napríklad slnečná, veterná, vodná a geotermálna energia.
• Edge computing: Výpočtová architektúra, kde sa dáta spracúvajú bližšie k ich zdroju (napr. na okraji siete), čím sa znižuje latencia a objem prenášaných dát do centrálneho cloudu.

Svetové oceány absorbujú približne 25 % oxidu uhličitého (CO2) vyprodukovaného ľudskou činnosťou, čo slúži ako najväčší prírodný zachytávač uhlíka. Svetové oceány absorbujú približne 25 % oxidu uhličitého (CO2) vyprodukovaného ľudskou činnosťou, čo slúži ako najväčší prírodný zachytávač uhlíka. Spoločnosti na odstraňovanie oxidu uhličitého (CDR), ako napríklad Equatic , pracujú na zosilnení tohto procesu a zachytávajú ešte viac CO2 v boji proti klimatickým zmenám. (JOZEF ŠAVIT, viac na thebrighterside.news)

Konferencia a výstava Sustainable Foods 2023 sa konala 28. a 29. januára v Londýne a bola zameraná na podporu udržateľných potravinových systémov. Táto udalosť združila rôzne zainteresované strany, vrátane nadnárodných potravinárskych spoločností, agropodnikov, vládnych úradníkov a investorov. Cieľom bolo definovať a urýchliť prijatie udržateľných potravinových systémov.

Konferencia zdôraznila, že potravinársky sektor je zodpovedný za približne jednu tretinu globálnych emisií skleníkových plynov. Preto je potrebná koordinácia medzi rôznymi aktérmi, ako sú farmári, agropodniky, obchodníci, firemné oddelenia udržateľnosti, manažéri, poskytovatelia kapitálu a vládni úradníci.

V roku 2025 bude konferencia ešte väčšia a zameraná na vyššiu úroveň manažmentu. Očakávajú sa CEO a CSO významných maloobchodných a potravinárskych spoločností ako Sainsburys, Danone, Tesco a iné. Okrem toho sa uskutoční výstava 40 technológií a riešení podporujúcich snahy o dosiahnutie nulových emisií a udržateľných potravinových systémov. Súčasťou budú aj diskusie, okrúhle stoly a workshopy, ako aj aplikácia na dohadovanie stretnutí. Uskutoční sa aj recepcia s udržateľnými nápojmi a občerstvením.

Medzi hlavných rečníkov v roku 2025 patria James Mayer (Danone), Simon Roberts (Sainsburys), James Bailey (Waitrose), a mnoho ďalších. Konferencia má aj sponzorov a partnerov v rôznych oblastiach, ako je regeneratívne poľnohospodárstvo, mliečne výrobky, uhlíková stopa, biodiverzita a iné.

Program konferencie je rozdelený do dvoch dní, pričom každý deň má svoje témy. Medzi hlavné témy patria:

• Cesta k nulovým emisiám
• Udržateľné poľnohospodárstvo
• Odolný potravinový systém
• Financovanie udržateľnej transformácie
• Regenerácia prírody
• Potravinová bezpečnosť a náklady na prechod
• Dekarbonizácia dodávateľského reťazca
• Rastlinné potravinové systémy
• Stratégie modrej ekonomiky
• Škálovanie regeneratívneho poľnohospodárstva
• ESG regulácie
• Zdravie a výživa
• Udržateľné hovädzie mäso
• Regeneratívne mliečne výrobky
• Okrúhle stoly na rôzne témy
• Mrazené potraviny a zmena klímy

Konferencia je určená pre manažérov, vedúcich oddelení, odborníkov na udržateľnosť, zástupcov tlače, akademikov a výskumníkov. Medzi účastníkmi sú aj zástupcovia potravinárskych výrobcov a maloobchodníkov, vládnych inštitúcií, technologických firiem, investorov a iných.

Konferencia ponúka rôzne príležitosti na partnerstvo, vrátane možnosti prezentovať myšlienkové líderstvo, technológie, služby a prípadové štúdie. Partneri majú možnosť vystúpiť na hlavnom pódiu, zúčastniť sa okrúhlych stolov a workshopov, využiť marketingové aktivity a získať výstavný stánok.

Účastníci sa musia zaregistrovať a zaplatiť poplatok. Registračný poplatok zahŕňa prístup na summit, obed, prestávky na kávu, prístup do aplikácie a pozvanie na večernú recepciu. K dispozícii sú aj zľavy pre skupiny.

Podujatie získalo pozitívne ohlasy od účastníkov, ktorí ocenili širokú škálu tém, príležitosť na diskusiu s rôznymi aktérmi a možnosť nadviazať nové kontakty. JaroR

Alternatívy k jednorazovým plastovým fľašiam zahŕňajú opakovane použiteľné fľaše z ocele a hliníka a sklenené fľaše. Environmentálne výhody opakovane použiteľných fliaš z ocele a hliníka závisia od toho, ako často sa používajú. Sklenené fľaše (0,75 l) musia byť opakovane použité minimálne trikrát, aby boli ekologicky rovnocenné s PET fľašami (0,5 l), v závislosti od zdrojov a miestnych podmienok.

Environmentálne dopady:

• Plastové fľaše sú zväčša vyrobené z polyetyléntereftalátu (PET), ropného produktu, ktorý má veľkú uhlíkovú stopu. Na výrobu plastovej fľaše je potrebná približne štvrtina fľaše ropy a viac ako päť litrov vody. Plastové fľaše sa rozkladajú najmenej 450 rokov a uvoľňujú mikroplasty do životného prostredia.
• Opakovane použiteľné fľaše z ocele a hliníka: Ich environmentálne výhody závisia od frekvencie ich používania.
• Sklenené fľaše: Environmentálna rovnocennosť s PET fľašami sa dosiahne, ak sa opakovane použijú aspoň trikrát.

Stratégie na podporu prechodu na udržateľnejšie riešenia:

• Zákaz jednorazových plastových fliaš: Hoci nie je plánovaný celoplošný zákaz, Európska únia stanovila ciele pre recykláciu a zber plastových fliaš. Do roku 2025 musia byť plastové fľaše vyrobené z minimálne 25 % recyklovaného plastu (do roku 2030 stúpne na 30 %) a 77 % plastových fliaš sa musí zbierať oddelene (do roku 2029 stúpne na 90 %).
• Podpora používania vody z vodovodu: Smernica o pitnej vode nabáda členské štáty, aby podporovali používanie vody z vodovodu na zníženie spotreby balenej vody.
• Zavedenie schém vrátenia fliaš: Zavedenie celoeurópskej schémy vrátenia opakovane použiteľných fliaš.
• Zvýšenie povedomia: Informovanie verejnosti o negatívnych dopadoch plastových fliaš a výhodách udržateľných alternatív.
• Daňové stimuly: Daňové stimuly by mali podporovať spotrebiteľov pri výbere udržateľných a zdravých alternatív. Zvýšenie dane z pridanej hodnoty na plastové výrobky, ktoré by ich zdražili, by mohlo spotrebiteľov motivovať k voľbe udržateľnejších alternatív.

Ďalšie faktory, ktoré treba zvážiť:

• Dizajn produktov: Produkty by mali byť navrhnuté tak, aby boli ľahko opraviteľné a aby vydržali čo najdlhšie.
• Záruka a opravy: Predĺženie minimálnej záruky na elektrické spotrebiče a snaha výrobcov o ľahšiu opravu.

Prechod na udržateľnejšie riešenia si vyžaduje kombináciu regulácií, ekonomických stimulov, technologických inovácií a zmeny spotrebiteľského správania. JaroR

Dokument sa zameriava na to, ako znížiť emisie CO2 z dopravy, najmä v kontexte krátkych a dlhých ciest. Európska únia (EÚ) si stanovila za cieľ stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou. Doprava je zodpovedná za takmer štvrtinu emisií skleníkových plynov v Európe a viac ako 70 % z nich pochádza z cestnej dopravy.

Dokument navrhuje niekoľko riešení na zníženie emisií z dopravy, vrátane:

• Prechod na elektrické vozidlá: Dokument zdôrazňuje rastúci záujem o elektromobily v Európe a ich nižší dopad na životné prostredie. EÚ navrhuje nariadenia, ktoré by vyžadovali od krajín inštaláciu nabíjacích staníc v pravidelných intervaloch na hlavných cestách.
• Podpora cyklistiky: Dokument propaguje cyklistiku ako ekologický a zdravý spôsob dopravy, najmä na krátke vzdialenosti. Cyklistika tiež pomáha znižovať znečistenie ovzdušia a hluku.
• Zlepšenie verejnej dopravy: Dokument zdôrazňuje dôležitosť dostupnej, spoľahlivej a ekologickej verejnej dopravy v mestách.
• Obmedzenie leteckej dopravy: Dokument uznáva, že letecká doprava je jedným z najrýchlejšie rastúcich zdrojov emisií. EÚ pracuje na znížení emisií z letov v rámci Európy a podporuje vývoj podobných opatrení na celom svete.

Dokument tiež diskutuje o možnostiach zníženia emisií z dlhých ciest:

• Podpora cestovania vlakom: Dokument zdôrazňuje, že cestovanie vlakom je ekologická alternatíva k lietaniu, najmä ak sú vlaky poháňané zelenou elektrinou.
• Zníženie cien vlakových lístkov: Dokument navrhuje dotácie na vlakové lístky, aby sa cestovanie vlakom stalo dostupnejším.
• Vybudovanie európskej železničnej siete: Dokument popisuje snahy EÚ o vytvorenie celoeurópskej železničnej siete, ktorá by uľahčila a zjednodušila cestovanie vlakom.

Okrem toho dokument zdôrazňuje dôležitosť udržateľných pracovných ciest a navrhuje opatrenia na zníženie emisií z pracovných ciest, ako napríklad:

• Nahradenie osobných stretnutí virtuálnymi.
• Prechod na ekologickejšie spôsoby dopravy.
• Zavedenie ekologických vozových parkov.
• Podpora práce na diaľku.

Napokon dokument vyzýva ľudí, aby sa zapojili do úsilia o dosiahnutie klimatickej neutrality v Európe.

Dokument poskytuje vzdelávacie materiály pre modul 3 s názvom „Ako jeme a konzumujeme: udržateľné potraviny a spotreba“. Materiály sú súčasťou iniciatívy „Môj svet, naša planéta“ a pochádzajú z publikácie úradu pre publikácie Európskej únie z roku 2024. Dokument zdôrazňuje negatívne dopady súčasných stravovacích a spotrebných návykov na životné prostredie a zdravie.

Dokument sa zameriava na niekoľko kľúčových oblastí:

• Udržateľné stravovanie:
  • Zníženie spotreby mäsa a mliečnych výrobkov: Produkcia hovädzieho mäsa a kravského mlieka je zodpovedná za vysoké emisie skleníkových plynov.
  • Konzumácia lokálnych a sezónnych potravín:
  • Zníženie plytvania potravinami: Plytvanie potravinami predstavuje významný zdroj emisií.
  • Jasné označovanie potravín: Informácie o vplyve potravín na zdravie, životné prostredie a klímu.
  • Cenová politika odrážajúca environmentálny dopad: Zdanenie potravín s vysokým dopadom na životné prostredie.
  • Podpora ekologického poľnohospodárstva: Zníženie používania pesticídov a hnojív.
• Udržateľná spotreba:
  • Transparentnosť firiem a verejných orgánov: Informácie o environmentálnom a zdravotnom dopade produktov.
  • Cenová politika odrážajúca environmentálny dopad: Zahrnutie environmentálnych nákladov do cien produktov.
  • Predĺženie záruky na elektrické spotrebiče: Podpora opravy namiesto výmeny.
  • Zákaz jednorazových plastových fliaš: Podpora opätovného použitia a recyklácie.
  • Monitorovanie dodávateľského reťazca: Posúdenie environmentálneho dopadu firiem a produktov v celom ich životnom cykle.

Dokument zdôrazňuje potrebu zmeny správania spotrebiteľov smerom k udržateľnejším voľbám, pričom poukazuje na politiky EÚ zamerané na podporu týchto zmien. Zároveň upozorňuje na výzvy spojené so zmenou správania, najmä v súvislosti s hlboko zakorenenými tradíciami a dostupnosťou alternatív.

Dokument neposkytuje všetky odpovede na otázky týkajúce sa udržateľnosti, ale slúži ako nástroj na diskusiu a reflexiu, ktorý má viesť k hľadaniu riešení pre klimaticky neutrálnu Európu. JaroR

Glosár kľúčových pojmov

• Uhlíková stopa: Množstvo emisií skleníkových plynov uvoľnených do atmosféry v dôsledku činnosti jednotlivca, organizácie, produktu alebo služby.
• Ekologické poľnohospodárstvo: Systém poľnohospodárstva, ktorý sa vyhýba používaniu syntetických pesticídov, hnojív a geneticky modifikovaných organizmov a podporuje biodiverzitu a zdravie pôdy.
• Biodiverzita: Rozmanitosť života na Zemi, vrátane rozmanitosti druhov, ekosystémov a genetickej variability v rámci druhov.
• Cirkulárna ekonomika: Ekonomický model, ktorý sa zameriava na minimalizáciu odpadu a zvyšovania opätovného použitia a recyklácie zdrojov.
• Dodávateľský reťazec: Sekvencia procesov a aktivít zapojených do výroby a distribúcie produktu od jeho zdroja až po konečného spotrebiteľa.
• Udržateľná spotreba: Spotreba tovarov a služieb, ktorá uspokojuje súčasné potreby bez ohrozenia schopnosti budúcich generácií uspokojovať svoje vlastné potreby.
• Emisie skleníkových plynov: Plyny v atmosfére, ktoré zachytávajú teplo a prispievajú k globálnemu otepľovaniu.
• Pesticídy: Chemické látky používané na ničenie škodcov v poľnohospodárstve.

Dokument Európskej únie z roku 2024 sa zaoberá zelenou energiou a spravodlivým prechodom na ňu. Dokument sa zameriava najmä na produkciu a spotrebu energie v domácnostiach a na to, ako tieto oblasti zmeniť tak, aby boli udržateľnejšie.

Dokument uvádza, že tri štvrtiny emisií skleníkových plynov v EÚ pochádzajú z výroby a spotreby energie. Na zníženie týchto emisií navrhuje dve riešenia: zlepšenie energetickej efektívnosti a zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov.

Dokument ďalej rozoberá niekoľko kľúčových oblastí súvisiacich so zelenou energiou:

• Energeticky efektívne budovy: Budovy sú zodpovedné za 40% spotreby energie a viac ako tretinu emisií skleníkových plynov v EÚ. Dokument preto zdôrazňuje potrebu renovácie budov s cieľom zlepšiť ich energetickú účinnosť.
• Stanovenie ceny uhlíka: Dokument vysvetľuje fungovanie systémov obchodovania s emisiami a uhlíkových daní ako nástrojov na zohľadnenie externých nákladov emisií uhlíka.
• Solárne panely a tepelné čerpadlá: Dokument opisuje tieto technológie ako efektívne zdroje energie pre domácnosti a uvádza príklady ich podpory v členských štátoch EÚ.
• Prechod z uhlia na iné zdroje energie: Dokument zdôrazňuje potrebu postupného ukončenia využívania uhlia, ktoré produkuje najviac CO2 na kilogram zo všetkých fosílnych palív.
• Spravodlivý prechod: Dokument sa venuje aj sociálnym aspektom prechodu na zelenú energiu. Zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby nikto nebol znevýhodnený a aby boli podporované regióny a pracovníci, ktorí sú najviac závislí od fosílnych palív.

Dokument uvádza niekoľko nástrojov na zabezpečenie spravodlivého prechodu, ako napríklad:

• Zvýšenie dostupnosti energeticky úsporných technológií pre domácnosti s nízkymi príjmami.
• Vrátenie príjmov z cien uhlíka nízkopríjmovým domácnostiam.
• Rekvalifikácia pracovníkov v sektoroch závislých od fosílnych palív.
• Osobitná pomoc regiónom závislým od ťažby uhlia.

Dokument uzatvára výzvou k aktívnej účasti občanov na prechode k uhlíkovej neutralite. JaroR

Kľúčové pojmy

• Energetická účinnosť: Použitie menšieho množstva energie na dosiahnutie rovnakého alebo lepšieho výsledku.
• Obnoviteľné zdroje energie: Zdroje energie, ktoré sa prirodzene dopĺňajú, ako napríklad slnečná energia, veterná energia, vodná energia a geotermálna energia.
• Fosílne palivá: Neobnoviteľné zdroje energie, ako napríklad ropa, uhlie a plyn, ktoré sa tvoria z rozkladajúcich sa rastlinných a živočíšnych zvyškov.
• Emisie skleníkových plynov: Plyny, ktoré prispievajú k zmene klímy a globálnemu otepľovaniu, napríklad oxid uhličitý (CO2).
• Uhlíková daň: Daň uvalená na emisie uhlíka alebo na obsah uhlíka vo fosílnych palivách.
• Systém obchodovania s emisiami: Systém, ktorý umožňuje spoločnostiam s nízkymi emisiami uhlíka predávať svoje emisné kvóty spoločnostiam s vyššími emisiami.
• Tepelné čerpadlá: Zariadenia, ktoré využívajú energiu z prostredia na vykurovanie alebo chladenie priestorov.
• Solárne panely: Zariadenia, ktoré premieňajú slnečnú energiu na elektrickú energiu.
• Spravodlivá transformácia: Proces zabezpečenia, aby prechod na zelenšiu ekonomiku bol spravodlivý a inkluzívny pre všetkých, najmä pre tých, ktorí pracujú v odvetviach závislých od fosílnych palív.
• Energetická chudoba: Stav, keď si domácnosti nemôžu dovoliť primerané vykurov

Dokument popisuje postoje Climate Action Network (CAN) k zachytávaniu, ukladaniu a využívaniu uhlíka (CCS) a k geoinžinierstvu. CAN je globálna sieť viac ako 1 900 organizácií občianskej spoločnosti vo viac ako 130 krajinách, ktorá presadzuje kolektívne a udržateľné akcie na boj proti klimatickej kríze a na dosiahnutie sociálnej spravodlivosti.

Dokument sa zaoberá tromi hlavnými témami:

1. CCS: CAN sa znepokojuje, že CCS odvádza pozornosť od potreby prijať v blízkej budúcnosti koordinované opatrenia v rôznych sektoroch na drastické zníženie emisií. CAN sa domnieva, že CCS je do značnej miery neoverená technológia, ktorej potenciál na dosiahnutie významného zníženia emisií do polovice storočia je v súčasnosti obmedzený. Dokument ďalej zdôrazňuje, že CCS nie je potrebný v energetickom sektore, pretože existujú rýchlejšie, čistejšie, bezpečnejšie, efektívnejšie a lacnejšie spôsoby znižovania emisií CO2, ako je postupné vyraďovanie fosílnych palív a ich nahrádzanie obnoviteľnými zdrojmi energie, energetickou efektívnosťou a úsporami energie.

2. Modifikácia slnečného žiarenia (SRM): CAN sa dôrazne stavia proti nasadzovaniu SRM a experimentom v reálnom svete. CAN uznáva, že SRM nerieši základné príčiny globálneho otepľovania a neprináša zásadnú transformačnú zmenu v našich spoločnostiach, ktorá je potrebná na riešenie globálnej krízy spotreby zdrojov, rovnosti a spravodlivosti v boji proti zmene klímy a na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja do roku 2030.

3. Morské geoinžinierstvo: CAN žiada o zavedenie a presadzovanie existujúcich nariadení, rezolúcií a rozhodnutí v rámci Dohovoru o biologickej diverzite a Londýnskeho dohovoru / Londýnskeho protokolu, ktoré zabraňujú nasadzovaniu a zavádzajú prísne kontroly vonkajších testov morského geoinžinierstva. Dokument zdôrazňuje, že neexistuje žiadny dôkaz o tom, že morské geoinžinierstvo možno rozšíriť tak, aby poskytlo bezpečné, účinné a trvalé zaručené odstránenie atmosférického CO2 s neutrálnymi alebo pozitívnymi výsledkami pre životné prostredie oceánov.

Záverom, dokument zdôrazňuje, že prioritou by malo byť znižovanie emisií skleníkových plynov a nie spoliehanie sa na neoverené a potenciálne škodlivé technológie, ako sú CCS a geoinžinierstvo. JaroR

Glosár kľúčových pojmov

Zachytávanie a uchovávanie uhlíka (CCS): Technológia, ktorá zachytáva CO2 zo zdrojov emisií, transportuje ho a ukladá do geologických formácií.

Bioenergia so zachytávaním a uchovávaním uhlíka (BECCS): Technológia, ktorá spaľuje biomasu na výrobu energie a zachytáva a ukladá CO2, čím teoreticky dosahuje negatívne emisie.

Priame zachytávanie uhlíka zo vzduchu a uchovávanie (DACCS): Technológia, ktorá filtruje CO2 priamo zo vzduchu a ukladá ho do geologických formácií.

Zachytávanie a využitie uhlíka (CCU): Technológia, ktorá zachytáva CO2 a premieňa ho na užitočné produkty.

Zvýšené získavanie ropy a plynu (EOR/EGR): Technika, ktorá využíva CO2 na zvýšenie ťažby ropy a plynu z existujúcich ložísk.

Geoinžiniering: Zamarené úpravy zemských systémov s cieľom zmierniť klimatické zmeny, rozdelené na manipuláciu so slnečným žiarením (SRM) a odstraňovanie oxidu uhličitého (CDR).

Modifikácia slnečného žiarenia (SRM): Techniky, ktoré odrážajú slnečné žiarenie späť do vesmíru, aby sa znížilo globálne otepľovanie.

Morská geoinžiniering: Aplikácia geoinžinierstva v morskom prostredí, vrátane techník na zvýšenie absorpcie CO2 oceánom alebo manipuláciu so slnečným žiarením nad oceánom.

Princíp predbežnej opatrnosti: Princíp, ktorý vyžaduje opatrnosť pri zavádzaní nových technológií a činností s potenciálne škodlivými dôsledkami, aj keď tieto dôsledky nie sú úplne vedecky potvrdené.

Climate Action Network International (CAN): Globálna sieť viac ako 1900 mimovládnych organizácií zameraných na boj s klimatickou krízou a dosiahnutie sociálnej spravodlivosti.

Snaha o zníženie našej uhlíkovej stopy podnietila značné úsilie smerom k vývoju systému na elimináciu emisií skleníkových plynov, ako je oxid uhličitý, pri ich zdroji. Primárnym cieľom boli emisie uhlíka z elektrární, priemyselných rafinérií, cementární a iných priemyselných odvetví.Tieto snahy, aj keď sú pôsobivé, často zaostávajú za riešením obrovského množstva oxidu uhličitého, ktorý je už prítomný v atmosfére.

Dokument pojednáva o význame udržateľného stravovania a jeho vplyve na planétu. Zdôrazňuje, že naše potravinové rozhodnutia formujú svet, v ktorom žijeme a majú dopad na biodiverzitu, klímu a sociálnu spravodlivosť.

Článok predstavuje dva hlavné príklady iniciatív zameraných na zmenu globálneho potravinového systému:

• Agroekologickú farmu Miguela Altieriho v Kolumbii, ktorá slúži ako vzdelávací model pre komunitu a propaguje princípy udržateľného poľnohospodárstva.
• Cestovnú výstavu „Cleverfood pre každého“, ktorá zdôrazňuje prepojenia potravinového systému a ukazuje návštevníkom, ako môžu ich udržateľné stravovacie návyky ovplyvniť životné prostredie, spoločnosť, ľudské zdravie a ekonomiku.

Obidve iniciatívy sa zameriavajú na vzdelávanie a zvyšovanie povedomia verejnosti o význame udržateľného stravovania. Článok tiež zdôrazňuje, že boj proti negatívnym dopadom súčasného potravinového systému je závodom s časom.

Hlavnou myšlienkou je, že aj malé každodenné gestá, ako je varenie doma alebo upustenie od jahôd v decembri, môžu prispieť ku globálnej zmene. JaroR 

Znečistenie ovzdušia zostáva kritickou environmentálnou výzvou v EÚ, pričom sektor vykurovania a chladenia významne prispieva k uvoľňovaniu škodlivých znečisťujúcich látok. Tieto emisie zahŕňajú 73 % pevných častíc (PM2,5), 33 % oxidov dusíka (NOx), 2 % amoniaku (NH3), 18 % nemetánových prchavých organických zlúčenín (NMVOC), 61 % oxidu uhoľnatého (CO ) a 49 % oxidu siričitého (SO2) – všetky predstavujú vážne zdravotné riziká. Budovy a naše domy sú kľúčovým zdrojom týchto znečisťujúcich látok. (Viac na joint-research-centre.ec.europa.eu)

Tento dokument rozoberá technológiu priameho zachytávania a ukladania uhlíka (DAC) a argumentuje, že ide o plytvanie časom a energiou. DAC je extrémne nákladná technológia, ktorá si vyžaduje veľké množstvo energie na zachytenie relatívne malého množstva CO2 z atmosféry. Náklady na zachytenie tony CO2 pomocou DAC sa pohybujú okolo 1 000 EUR, zatiaľ čo cena CO2 na trhu s emisnými povolenkami EÚ je približne 70 EUR za tonu.

Dokument argumentuje, že existujú oveľa lacnejšie a efektívnejšie spôsoby, ako znížiť emisie CO2, ako napríklad investície do obnoviteľných zdrojov energie, energetickej účinnosti a elektromobility. Napríklad jedna veterná turbína dokáže zabrániť vzniku rovnakého množstva emisií CO2 ako zariadenie DAC Mammoth, ktoré je momentálne najväčšie na svete.

Ďalším problémom je obmedzená dostupnosť vhodných skladovacích priestorov pre zachytený CO2. Aj keď sa nájdu vhodné úložiská, existuje riziko úniku CO2, čo by znehodnotilo úsilie o zníženie emisií.

Dokument ďalej kritizuje financovanie DAC zo strany ropného a plynárenského priemyslu a miliardárov, ktorí sa snažia prezentovať DAC ako zázračnú technológiu, ktorá vyrieši klimatickú krízu bez nutnosti radikálnych zmien.

Záverom dokument konštatuje, že DAC je neefektívny a nákladný spôsob boja proti klimatickej zmene. Namiesto investovania do DAC by sa mali zdroje presmerovať do overených a lacnejších riešení, ako sú obnoviteľné zdroje energie a energetická účinnosť. JaroR

Energetická efektívnosť budov patrí medzi kľúčové priority Slovenska v rámci plnenia klimatických cieľov a udržateľného rozvoja. Avšak stav verejných budov v krajine stále poukazuje na významné nedostatky, ktoré brzdia pokrok v tejto oblasti.

Stav verejných budov na Slovensku

Na Slovensku sa nachádza približne 15 000 verejných budov, pričom až 75 % z nich (viac ako 11 000) vyžaduje rozsiahlu obnovu. Tieto budovy sú často energeticky neefektívne kvôli zastaraným stavebným materiálom, nedostatočnej izolácii a starým vykurovacím systémom. Problém sa týka nielen administratívnych budov, ale aj škôl, nemocníc a ďalších zariadení, ktoré sú kľúčové pre fungovanie spoločnosti.

Podľa Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky dosiahlo tempo obnovy verejných budov v rokoch 2020 až 2023 iba 1,9 % ročne, čo je hlboko pod požiadavkami Európskej únie. Tá prostredníctvom smernice o energetickej efektívnosti stanovuje povinnosť obnoviť aspoň 3 % celkovej podlahovej plochy budov vo vlastníctve štátu každý rok.

Energetická náročnosť a jej dopady

Energetická neefektívnosť týchto budov má viaceré negatívne dopady:

• Vysoké náklady na prevádzku: Verejné budovy spotrebujú nadmerné množstvo energie na vykurovanie, chladenie a osvetlenie, čo zvyšuje finančné zaťaženie štátneho rozpočtu.
• Emisie skleníkových plynov: Veľká časť verejných budov stále používa zastarané technológie na báze fosílnych palív, čo prispieva k znečisťovaniu ovzdušia a klimatickým zmenám.
• Nedostatočný komfort: Staré a neefektívne systémy vykurovania a chladenia nezabezpečujú optimálne podmienky pre zamestnancov a používateľov týchto budov, čo ovplyvňuje ich produktivitu a pohodlie.

Plán obnovy a jeho ciele

Slovenská vláda si uvedomuje naliehavosť situácie a prijala viaceré opatrenia na riešenie tohto problému. Plán obnovy a odolnosti, ktorý je financovaný z európskych zdrojov, obsahuje konkrétne kroky na zlepšenie energetickej efektívnosti verejných budov.

Na rok 2024 vláda stanovila cieľ obnoviť 3 % podlahovej plochy budov vo vlastníctve ústredných orgánov štátnej správy. Tento cieľ zahŕňa rekonštrukciu približne 53 494 m² podlahovej plochy. Obnova sa má zamerať na:

• Zlepšenie tepelnej izolácie: Výmena okien, dverí a zatepľovanie stien a striech.
• Modernizáciu vykurovacích systémov: Inštaláciu energeticky účinných kotlov, tepelných čerpadiel a solárnych systémov.
• Zníženie energetickej náročnosti osvetlenia: Prechod na LED technológie a inštaláciu inteligentných osvetľovacích systémov.

Výzvy pri implementácii opatrení

Aj napriek prijatým plánom Slovensko čelí viacerým prekážkam:

1. Nedostatok finančných zdrojov: Aj keď Plán obnovy poskytuje určitú podporu, rozsah potrebných investícií presahuje dostupné financie.
2. Slabá koordinácia: Efektívna realizácia obnovy vyžaduje spoluprácu medzi štátnymi inštitúciami, samosprávami a odborníkmi.
3. Nedostatok odborníkov: Slovensko čelí nedostatku kvalifikovaných pracovníkov v stavebníctve a energetike, čo spomaľuje realizáciu projektov.

Dlhodobé benefity energetickej obnovy

Úspešná modernizácia verejných budov by mohla priniesť viacero výhod:

• Úspory nákladov: Zníženie spotreby energie by mohlo ušetriť milióny eur ročne na prevádzkových nákladoch.
• Zníženie emisií: Prechod na zelené technológie by významne prispel k plneniu klimatických cieľov Slovenska.
• Zlepšenie životného komfortu: Kvalitné budovy by poskytli lepšie podmienky pre zamestnancov a verejnosť.

Energetická neefektívnosť verejných budov na Slovensku predstavuje vážny problém, ktorý si vyžaduje systematický prístup. Realizácia opatrení obsiahnutých v Pláne obnovy môže byť kľúčovým krokom k zlepšeniu situácie, ale bude potrebná aj dlhodobá spolupráca a strategické investície na dosiahnutie skutočných zmien. JaroR

Táto správa z Európskeho výskumného centra (JRC) analyzuje prijímanie technológií znižovania emisií skleníkových plynov poľnohospodármi v EÚ zameraním sa na dva prípadové štúdie: použitie šľachtiteľského indexu v mliečnom chove v Poľsku a použitie viacfázového kŕmenia v chove ošípaných vo Francúzsku. Štúdia skúma rozsah prijatia týchto opatrení, faktory ovplyvňujúce rozhodnutia farmárov a ich potenciálny vplyv na emisie skleníkových plynov. Výsledky poukazujú na súvislosť medzi veľkosťou farmy, charakteristikami farmárov a prijatím technológií. Správa tiež analyzuje ekonomické a environmentálne dôsledky týchto opatrení a navrhuje opatrenia na podporu ich širšieho prijatia. JaroR

Uhlíkové kompenzácie, často vnímané ako spôsob, ako veľké spoločnosti zmierňujú svoj klimatický dopad, môžu získať nový rozmer. Namiesto investovania do zahraničných projektov na ochranu lesov alebo obnoviteľných zdrojov energie, odborníci navrhujú nasmerovať tieto prostriedky na pomoc nízkopríjmovým domácnostiam. Takéto riešenie by nielen znižovalo emisie skleníkových plynov, ale zároveň zlepšovalo životné podmienky tých, ktorí čelia vysokým nákladom na energie.

Ako fungujú uhlíkové kompenzácie?

Uhlíkové kompenzácie umožňujú firmám vyvážiť svoje emisie skleníkových plynov investovaním do projektov, ktoré znižujú emisie inde. Typickými príkladmi sú zalesňovanie, ochrana tropických dažďových pralesov alebo výstavba veterných elektrární. Problém však spočíva v tom, že niektoré z týchto projektov čelia kritike pre nízku transparentnosť alebo pochybné výsledky.

Potenciál domáceho využitia kompenzácií

Výskumníci z Vanderbiltovej univerzity prišli s myšlienkou presmerovania financií z uhlíkových kompenzácií na energetickú účinnosť nízkopríjmových domácností. Tieto domácnosti často bývajú v starších, zle izolovaných budovách, ktoré si vyžadujú veľké množstvo energie na vykurovanie alebo chladenie.

Zlepšenie energetickej efektívnosti v takýchto domovoch by mohlo zahŕňať:

• Izoláciu stien a podkrovia
• Výmenu zastaralých vykurovacích systémov za úspornejšie modely
• Modernizáciu okien a dverí na udržanie tepla
• Výmenu starých chladničiek za energeticky úsporné spotrebiče

Prínosy pre domácnosti a životné prostredie

Energetické úpravy nielenže znižujú spotrebu energie, ale prinášajú aj ďalšie výhody:

• Zníženie nákladov na energie: Domácnosti môžu ušetriť stovky dolárov ročne.
• Zlepšenie zdravia: Lepšia izolácia a kvalitné vykurovanie prispievajú k zníženiu výskytu ochorení spojených s chladom a vlhkosťou.
• Nižšie emisie: Menej spotrebovanej energie znamená menší dopyt po fosílnych palivách a teda menej emisií uhlíka.

Napríklad v meste Nashville, kde sa uskutočnil pilotný projekt, výskumníci zistili, že jednoduché opatrenia, ako výmena okien alebo izolácia podkrovia, môžu znížiť emisie uhlíka o stovky ton ročne.

Cesta k spravodlivejšej klíme

Táto iniciatíva by mohla pomôcť riešiť klimatickú nespravodlivosť, keďže nízkopríjmové komunity sú často najviac zasiahnuté dôsledkami klimatických zmien, no majú najmenšiu možnosť sa im prispôsobiť. Presmerovanie financií na lokálne projekty energetickej efektívnosti by bolo investíciou nielen do ochrany klímy, ale aj do zlepšenia kvality života tých, ktorí to najviac potrebujú.

Uhlíkové kompenzácie nemusia byť len abstraktným konceptom na zmierňovanie emisií v odľahlých oblastiach sveta. Investovaním do miestnych komunít a ich energetickej účinnosti môžeme dosiahnuť viditeľné výsledky, ktoré pomôžu znížiť emisie a zároveň podporia sociálnu spravodlivosť. Tento prístup by mohol byť kľúčom k efektívnejšiemu riešeniu klimatických výziev na globálnej i lokálnej úrovni. JaroR