Uhlíková stopa

Správy Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny (IPCC), z ktorých jedna bola zverejnená tento týždeň, sú veľmi podrobne preskúmané a veľmi dôležité, ale väčšinou potvrdzujú to, čo už vieme: skleníkové plyny produkované človekom rýchlo a katastrofálne menia planétu, a ak rýchlo neznížime spaľovanie fosílnych palív, čaká nás hrozná budúcnosť. Posolstvo zďaleka nie je beznádejné – „Uplatňovanie účinných a spravodlivých opatrení v oblasti klímy nielenže zníži straty a škody pre prírodu a ľudí, ale prinesie aj širšie výhody,“ uviedol v tlačovej správe predseda IPCC Hoesung Lee. „Táto súhrnná správa zdôrazňuje naliehavosť prijatia ambicióznejších opatrení a ukazuje, že ak budeme konať teraz, stále môžeme zabezpečiť udržateľnú budúcnosť vhodnú na život pre všetkých.“ Ale „konať teraz“ znamená prijať dramatické opatrenia na zmenu spôsobu, akým robíme väčšinu vecí, najmä vyrábame energiu. Ľudia, ktorí by sa k tejto situácii mali správať ako ku kolosálnemu stavu núdze, stále hľadajú spôsoby, ako oddialiť a oslabovať zmysluplnú reakciu. Fosílne palivá prinášajú obrovské zisky niektorým najmocnejším jednotlivcom a inštitúciám na Zemi, ktoré ovplyvňujú a dokonca ovládajú množstvo ďalších ľudí. Povedať to je pochmúrne, ale je v tom aj istý druh komédie, keď sa stále snažia vymýšľať odôvodnenia, aby neurobili jednu kľúčovú vec, ktorú im klimatickí organizátori, politickí experti, aktivisti a vedci už dlho hovoria, že musia urobiť: zastaviť financovanie fosílnych palív, zastaviť ich ťažbu, zastaviť ich spaľovanie a urýchliť prechod od ich používania. Generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres, ktorý je azda najmocnejšou osobou, ktorá pláva proti ich prúdu, včera povedal, že musíme prejsť na „nulovú čistú výrobu elektrickej energie do roku 2035 pre všetky rozvinuté ekonomiky a do roku 2040 pre zvyšok sveta“ a zaviesť „celosvetové postupné znižovanie súčasnej ťažby ropy a plynu, ktoré bude v súlade s globálnym cieľom nulovej čistej výroby do roku 2050“. Všetky ostatné opatrenia, ktoré pomáhajú klíme – vrátane ochrany lesov a divokej prírody, prehodnotenia poľnohospodárstva, potravín, dopravy a mestského dizajnu – sú dôležité, ale neexistuje žiadna náhrada alebo riešenie, ako opustiť vek fosílnych palív. IPCC nám hovorí, že „každý prírastok globálneho otepľovania zintenzívni viaceré a súbežné nebezpečenstvá. Hlboké, rýchle a trvalé zníženie emisií skleníkových plynov by viedlo k zreteľnému spomaleniu globálneho otepľovania v priebehu približne dvoch desaťročí a tiež k zreteľným zmenám v zložení atmosféry v priebehu niekoľkých rokov.“ V ďalšej časti správy vedci vyhlasujú: „Predpokladané emisie CO2 z existujúcej infraštruktúry fosílnych palív bez dodatočného znižovania emisií by prekročili zostávajúci rozpočet uhlíka na 1,5 °C.“ To v preklade znamená: to, čo už teraz ťažíme a využívame, je už príliš veľa na to, aby sme udržali teplotný limit stanovený v Paríži. Ako sa vyjadril klimatický komunikátor Ketan Joshi na Twitteri: „Ľudia, ktorí rozhodujú o tempe klimatických opatrení a závislosti od fosílnych palív, sa nesprávajú tak, akoby ťahali za páku na ďalších niekoľko tisíc rokov Zeme.“

Zanedbaná ochrana životného prostredia si vyberá svoju daň, a preto je trendom doby sledovanie uhlíkovej stopy jednotlivých rozhodnutí a procesov. Podobné ukazovatele začali sledovať už aj banky, vrátane centrálnych bánk. Napríklad najväčšiu časť uhlíkovej stopy investičného portfólia Národnej banky Slovenska (NBS) tvoria vládne dlhopisy.

Spoločným cieľom je uhlíková neutralita

Centrálne banky patria medzi inštitúcie, ktoré investujú peňažné prostriedky na finančných trhoch. Investujú, aby dosiahli zisk, z ktorého financujú chod inštitúcie a nedržia ich preto na bežnom účte alebo v trezore. Investori dávajú výnos a riziko na misku váh pri rozhodovaní sa o štruktúre portfólia. Zároveň však chcú zosúladiť svoje investície so záväzkami Parížskej dohody alebo európskym cieľom uhlíkovej neutrality. „Centrálne banky eurozóny sa preto dohodli na pravidelnom zverejňovaní uhlíkových ukazovateľov svojich investícií v eurových portfóliách, ktoré nie sú určené na výkon menovej politiky. Centrálnym bankám tak pribudol nástroj na monitorovanie klimatických rizík v investíciách,“ konštatuje poradca viceguvernéra NBS Roman Vasiľ.

BRUSEL 23. marca (TASR) – Krajiny EÚ vo štvrtok dosiahli predbežnú dohodu o znížení emisií skleníkových plynov v námornom sektore zvýšením používania obnoviteľných palív na lodiach. Cieľom dohody je nasmerovať námornú dopravu na cestu k splneniu klimatických cieľov EÚ v rokoch 2030 a 2050 zvýšením cieľov zníženia emisií z energie používanej na lodiach a zavedením opatrení na podporu používania tzv. obnoviteľných palív nebiologického pôvodu. „Dohoda zabezpečí, že dodávatelia palív, lode a prevádzkovatelia námornej dopravy budú mať dostatok času na prispôsobenie sa novým podmienkam, aby námorný sektor splnil ciele v oblasti klímy,“ uviedol vo vyhlásení švédsky minister infraštruktúry Andreas Carlson. Dohodu medzi zástupcami členských štátov EÚ a Parlamentom EÚ teraz budú musieť formálne prijať ministri EÚ.

V úvodníku denníka Guardian sa píše, že „obrana spaľovacieho motora v Nemecku je katastrofálnym signálom v pretekoch za splnenie čistých nulových cieľov“. Začína sa takto: „Nemecká pro-podnikateľská Slobodná demokratická strana (FDP) je už dlho nekompromisným obhajcom najväčšieho domáceho automobilového priemyslu v Európe. Pred niekoľkými rokmi viedla kampaň proti návrhom na zavedenie národného obmedzenia rýchlosti na diaľniciach, čo by pomohlo znížiť emisie CO2 v Nemecku. Ako koaličný partner vo vláde vedenej sociálnymi demokratmi Olafa Scholza však posúva environmentálny obštrukcionizmus na novú úroveň. FDP je hnacou silou nemeckého odporu voči plánom Bruselu zakázať od roku 2035 predaj nových áut so spaľovacími motormi. Až do tohto mesiaca sa tento dátum považoval za hotovú vec a predstavuje dôležitý pilier stratégie EÚ na dosiahnutie nulových čistých emisií do roku 2050. Nemecko však teraz trvá na tom, aby Európska komisia ponúkla výnimku a umožnila výrobcom automobilov pokračovať vo výrobe týchto motorov, ak nájdu spôsob, ako dodávať na ich pohon uhlíkovo neutrálne „elektronické palivá“. Vysoko technická povaha tejto diskusie môže zakryť jej nebezpečné dôsledky pre európske klimatické ambície.“ V závere úvodníka sa uvádza: „Európa vzhľadom na svoje bohatstvo a priemyselnú históriu nesie osobitnú zodpovednosť v boji za obmedzenie globálneho otepľovania. Ťažké časy nepochybne sťažili politiku plnenia záväzkov týkajúcich sa čistých nulových emisií a dali príležitosť najmä populistickej pravici. Reakciou však nemôže byť odkladanie a oslabovanie potrebných opatrení v nádeji, že sa objaví nejaká nová technológia, ktorá problém vyrieši, v štýle pána Micawbera. Keďže začína fúkať studený politický vietor, je naliehavo potrebné brániť tempo a nevyhnutnosť ekologickej transformácie Európy.“ V úvodníku denníka Times zameranom na vzťahy medzi Čínou a Ruskom sa píše, že „Západ musí nájsť nové spôsoby, ako si získať dôveru rozvojových krajín, a to aj prostredníctvom praktickej pomoci v oblastiach, ako je medicína, zelené technológie a financovanie rozvoja“.

Medzitým v ďalších komentároch Daily Mail venuje celú stranu klimatickému skeptikovi Rossovi Clarkovi (ktorý propaguje novú knihu na túto tému), aby napadol „hysterický jazyk“ novej správy IPCC. Financial Times prinášajú „veľké čítanie“ s názvom: „Solárna energia: Európa sa pokúša dostať z tieňa Číny“. A napokon, agentúra Bloomberg uverejnila vyšetrovanie s titulkom: „Spotrebitelia platia účet za obchodníkov, ktorí „manipulujú“ britským trhom s energiou“. Začiatok článku je nasledovný: „Obchodníci z firiem vrátane VPI spoločnosti Vitol, Uniper SE a SSE Plc často oznamovali, že pred najvyťaženejšími večernými obdobiami znížia kapacitu elektrickej energie – niekedy len s niekoľkohodinovým predstihom. Zároveň ponúkali energiu zo svojich elektrární na špeciálnom vedľajšom trhu, kde si účtovali vyššie ceny, aby pokryli nedostatky, ktoré pomohli vytvoriť… V odpovedi na podrobné otázky väčšina firiem uvedených v tomto článku poskytla stručné vyhlásenia, v ktorých sa uvádza, že dodržiavajú predpisy.“

Editorial, The Guardian, Carbon Brief

Samovražedná misia Európskej únie v oblasti znižovania emisií CO₂ nebude mať z globálneho pohľadu žiaden význam. EÚ produkuje približne desať percent celosvetových emisií – ak by sme sa aj dostali na úplnú nulu, čo je nemožné už len z povahy prirodzených biologických procesov, svetová klíma to ani nepostrehne.

Európa si akurát zlikviduje svoj priemysel, odovzdá sa do područia importu – najpravdepodobnejšie z Číny a zároveň príde o zdroje, ktoré by mohla investovať napríklad aj do skutočnej ochrany prírody, obnovy ekosystémov, ktoré svojím prirodzeným fungovaním viažu atmosférický oxid uhličitý a znižujú teplotu prostredia.

Tieto snahy, ktoré sa postupom času pretavujú do čoraz prísnejších politických regulácií, nemajú svoj efekt ani podľa IPCC – Medzivládneho panelu pre zmenu klímy. Táto vedecká platforma, na ktorú sa odvolávajú všetci bojovníci proti emisiám, vo svojej ostatnej správe vydanej minulý týždeň uvádza, že v roku 2019 boli globálne antropogénne emisie skleníkových plynov (CO₂ a ďalšie) o 12 percent vyššie ako v roku 2010 a o 54 percent vyššie ako v roku 1990. „Priemerné ročné emisie skleníkových plynov počas rokov 2010 – 2019 boli vyššie ako v ktoromkoľvek predchádzajúcom zaznamenanom desaťročí,“ uvádza IPCC. Akékoľvek úspechy v znižovaní emisií, ktoré priniesli za ostatné roky a desaťročia opatrenia EÚ, sú tak z globálneho pohľadu úplne irelevantné. A ak vychádzame z premisy, že globálny nárast teploty je priamym následkom ľuďmi vypúšťaných emisií skleníkových plynov, rovnako sa nič nemení ani na tomto raste.

Je všeobecnou skúsenosťou z centrálne riadených hospodárstiev, že ak je realita v rozpore s plánmi, jeho tvorcovia nereagujú úpravou plánov, ale ohýbaním reality a ešte viac pritvrdzujú v revolučnom zápase za krajšie zajtrajšky. Hoci opatrenia nefungujú už len z podstaty svojej absurdnosti, centrálny plánovač je presvedčený, že nefungujú pre svoju nedostatočnosť. A preto ich treba sprísňovať. Napriek všetkým opatreniam budú emisie ďalej rásť a teplota sa bude zvyšovať. Logickým vyústením tak bude to, že sa začnú hľadať ďalšie zdroje emisií, ktoré bude treba v mene boja proti klimatickej zmene znížiť či úplne eliminovať. A ak sa vyčerpajú možnosti v plošnom obmedzení dopravy, povinne sa zrekonštruujú všetky budovy, vybije sa všetok hovädzí dobytok, a emisie budú ďalej rásť, na rad príde osobná zóna každého z nás.

Od Arktídy až po tropické oblasti zaberajú mokrade približne 6 % povrchu planéty. Tieto podmáčané pôdy sú najväčším prírodným zdrojom metánu – silného skleníkového plynu, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri zvyšovaní globálnej teploty. Keďže klimatické zmeny zvyšujú globálne teploty a narúšajú zrážkové pomery, mokrade uvoľňujú metán do atmosféry rýchlejšie – tento jav je známy ako „spätná väzba mokradí na metán“. V novom výskume, ktorý bol uverejnený ako „krátke oznámenie“ v časopise Nature Climate Change, sa uvádza, že v rokoch 2020 – 21 došlo k „výnimočnému“ nárastu emisií metánu z mokradí. V dokumente sa dodáva, že najmä tropické mokrade sú „horúcimi miestami“ emisií metánu z mokradí, pričom najväčší podiel na zvýšení emisií z tropických mokradí v 21. storočí má Južná Amerika. V samostatnej štúdii, ktorá bola tiež uverejnená v časopise Nature Climate Change, sa uvádza, že globálne otepľovanie ovplyvňuje aj emisie oxidu uhličitého a oxidu dusného z mokradí. V článku sa dospelo k záveru, že „otepľovanie podkopáva potenciál nedotknutých mokradí zmierňovať zmeny klímy aj pri obmedzenom zvýšení teploty o 1,5 – 2 °C“.

Spätná väzba na metán v mokradiach
Metán je silný skleníkový plyn, ktorý od priemyselnej revolúcie spôsobil približne 30 % všetkého globálneho otepľovania spôsobeného človekom. Väčšina emisií metánu pochádza z ľudskej činnosti – vrátane priemyslu fosílnych palív, skládok a poľnohospodárstva. V roku 2021 podpísali USA, EÚ, Indonézia, Kanada, Brazília, Spojené kráľovstvo a mnohé ďalšie krajiny „Globálny záväzok v oblasti metánu“, v ktorom sľúbili, že v období rokov 2020 – 30 znížia svoje emisie metánu o 30 %. Medzitým sa v správe, ktorú minulý rok zverejnila Medzinárodná energetická agentúra v rámci globálneho sledovania metánu, dospelo k záveru, že „nákladovo najefektívnejšie možnosti znižovania emisií metánu sú v energetickom sektore, najmä v prevádzkach na ťažbu ropy a plynu“. Avšak 40 % emisií metánu pochádza z prírodných zdrojov. Najväčším prírodným zdrojom emisií metánu na svete sú podmáčané pôdy nazývané mokrade, ktoré sú aspoň časť roka zaplavené vodou.

Mokrade majú mnoho rôznych foriem, od arktických permafrostových rašelinísk cez tropické mangrovové plantáže až po slané močiare. Približne 40 % všetkých druhov žije alebo sa rozmnožuje v mokradiach. Poskytujú tiež kľúčové ekosystémové služby, ako je filtrácia vody, a sú dôležitými zásobníkmi uhlíka. Preto sa o obnove mokradí často hovorí ako o dôležitej možnosti zmiernenia klimatických zmien. Mokrade však tiež uvoľňujú skleníkové plyny do atmosféry. Nová štúdia skúma, ako klimatické zmeny ovplyvňujú emisie metánu v dvoch kľúčových typoch mokradí – v permafroste a v tropických mokradiach. Večne zamrznuté mokrade, ktoré sa nachádzajú pri nízkych teplotách vo vysokých zemepisných šírkach, pozostávajú z čiastočne zamrznutej a podmáčanej pôdy. S otepľovaním klímy a rozmrazovaním permafrostu sa dlho spiace mikróby začínajú „prebúdzať“ a uvoľňovať metán do atmosféry. Medzitým tropické mokrade, ktoré sa zvyčajne nachádzajú v horúcom a vlhkom podnebí. Keďže meniaca sa klíma spôsobuje zmeny v štruktúre zrážok, nové pôdy sa podmáčajú a tieto mokrade sa rozširujú, uvádza sa v dokumente. Celkovo to znamená, že globálne otepľovanie spôsobuje väčšie emisie metánu z mokradí. Tento proces sa nazýva „spätná väzba mokradí na metán“.

Podceňovanie emisií
V článku sa hodnotí spätná väzba mokradí na metán pomocou dvoch rôznych typov údajov – vzoriek zozbieraných počas mnohých desaťročí terénnych prác a údajov z „reanalýzy“, ktorá kombinuje pozorovania z viacerých zdrojov s modelovými simuláciami. Autori používajú tieto dva zdroje údajov na spustenie simulácií modelu metánu z mokradí, ktorý používajú na prognózovanie budúcich emisií metánu z tropických aj večne zamrznutých mokradí v rámci rôznych scenárov otepľovania. Na nasledujúcom grafe sú znázornené emisie metánu z mokradí v rokoch 2000 – 22 v porovnaní s úrovňami v rokoch 2000 – 2006, ako boli odhadnuté na základe údajov z terénnych prác (prerušovaná čierna čiara) a údajov z reanalýzy (plná čierna čiara). Zobrazuje aj predpokladané emisie prevzaté z piateho projektu Coupled Model Intercomparison Project (CMIP5) až do roku 2100. CMIP je rámec pre experimenty s klimatickými modelmi, ktorý umožňuje vedcom študovať a porovnávať výstupy rôznych klimatických modelov.

Tmavomodrá, svetlomodrá, žltá a červená čiara znázorňujú scenár nízkych (RCP2,6), stredne vysokých (RCP4,5), vysokých (RCP 6,0) a extrémne vysokých (RCP8,5) emisií.

Ayesha Tandon, Carbon Brief

Časopis Carbon Brief sa zaoberá všetkými podrobnosťami priemyselného plánu Green Deal, ktorý navrhla Európska komisia. Nový súbor navrhovaných právnych predpisov sa všeobecne interpretuje ako odpoveď EÚ na americký zákon o znižovaní inflácie.

Daisy Dunne a Josh Gabbatiss, Carbon Brief

Schválenie plánu spoločnosti ConocoPhillips v hodnote 8 miliárd dolárov na ťažbu 600 miliónov barelov ropy z federálnych pozemkov na Aljaške prezidentom USA Joeom Bidenom „dopadlo súčasne s hrmotom zrady a atmosférou nevyhnutnosti“, hovorí David Wallace-Wells. Wallace-Wells vo svojom bulletine v New York Times píše: „V predvolebnej kampani Biden sľuboval ‚už žiadne vŕtanie na federálnych pozemkoch, bodka‘. Bodka, bodka, bodka“. Ale napriek všetkým rečiam o rozmachu obnoviteľných zdrojov energie a ekologickom prechode a všetkým peniazom, ktoré do nich prúdia, sa aspoň v USA vyvinulo len málo spoločného úsilia, aby sa skutočne znížilo naše rozhadzovačné využívanie toho, čo v skutočnosti otravuje klímu: fosílnych palív.“ Pýta sa, „aká veľká uhlíková bomba“ je projekt Willow, a poznamenáva: „Úprimná odpoveď je, že nie je nulová, ale sama o sebe nie je katastrofálne veľká. Ak sa projekt zrealizuje a bude produkovať ropu, ako sa predpokladá, očakáva sa, že každý rok vyprodukuje 9,2 milióna metrických ton CO2 navyše – čo je približne ekvivalent dvoch nových uhoľných elektrární pridaných do nášho vozového parku alebo 2 miliónov benzínových áut pridaných na cesty. To je zlé – akékoľvek množstvo dodatočného uhlíka sľubuje, že svet sa ešte viac dostane mimo teplotnej obálky, ktorá doteraz ohraničovala a pomáhala kultivovať celú históriu ľudskej civilizácie… A pritom 9 miliónov metrických ton predstavuje len asi dve desatiny 1 % súčasných amerických emisií.“ Ale, pokračuje, „rovnaká logika by sa dala použiť na ospravedlnenie akéhokoľvek konkrétneho projektu využívania fosílnych palív“. Taká je „povaha problému, ktorým je presiaknutý takmer každý aspekt priemyselnej a postindustriálnej civilizácie: Zdá sa, že rozsah výzvy zároveň nabáda k naliehavosti a odporúča istý druh ľahostajnosti“. V závere uvádza: „Niekde sa musí urobiť hranica a Bidenova administratíva ju stále len prekračuje.“

David Wallace-Wells, The New York Times, Carbon Brief

Podľa Spolkovej agentúry pre životné prostredie (UBA) klesli emisie skleníkových plynov v Nemecku v roku 2022 o 1,9 %, uvádza agentúra Reuters. Podľa agentúry, ktorá dodáva, že zníženie na 40 % pod úroveň z roku 1990 bolo spôsobené vyššou výrobou energie z obnoviteľných zdrojov a nižším dopytom po energii, emisie budú musieť klesať o 6 % ročne, aby sa dosiahol cieľ krajiny do roku 2030. Deutsche Welle uvádza tieto údaje pod titulkom: „Nemecko splnilo cieľ v oblasti emisií skleníkových plynov na rok 2022“. Uvádza však, že sektory energetiky a dopravy „stále dostatočne neprispievajú k znižovaniu“. Dodáva, že cieľom Nemecka je do roku 2030 znížiť emisie o 65 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990. Agentúra Bloomberg vedie svoje spravodajstvo vetou, že emisie z nemeckej dopravy v roku 2022 vzrástli, „keďže oživenie po pandémii vykompenzovali vyššie ceny palív, dotácie na železnice a rekordný počet nových elektrických vozidiel“. Uvádza, že Nemecko nedávno „zablokovalo plán Európskej únie na postupné vyradenie spaľovacích motorov do roku 2035“.
V inom článku agentúry Reuters sa uvádza, že emisie skleníkových plynov v Holandsku klesli o 9 % na 32 % pod úroveň z roku 1990, „keďže energetická kríza znížila využívanie zemného plynu v priemysle a budovách, uviedol v stredu holandský národný štatistický úrad“.

Markus Wacket a Vera Eckert, Reuters, „Carbon Brief“

Podľa novej štúdie skleníkové plyny vznikajúce v dôsledku zhnitých a inak vyhodených potravín predstavujú približne polovicu všetkých emisií globálneho potravinového systému. Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) sa každý rok stratí alebo premrhá približne jedna tretina (pdf) všetkých vyprodukovaných potravín. Jedným z cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja je do roku 2030 znížiť celosvetové plytvanie potravinami na polovicu a znížiť straty potravín pri výrobe a dodávkach. V štúdii sa hodnotia emisie potravinových strát a plytvania v každom článku dodávateľského reťazca – od momentu, keď sa potraviny zozbierajú, až po moment, keď skončia na skládke alebo v komposte. Zistilo sa v nej, že v roku 2017 spôsobilo celosvetové plytvanie potravinami 9,3 mld. ton emisií ekvivalentu CO2 (GtCO2e), čo je približne toľko, ako celkové kombinované emisie USA a EÚ v tom istom roku. Popri emisiách uhlíka k tomu dochádza v čase, keď podľa OSN v roku 2021 postihol hlad viac ako 800 miliónov ľudí. V novej štúdii uverejnenej v časopise Nature Food sa skúma aj niekoľko spôsobov, ako možno znížiť emisie z potravinového odpadu, napríklad znížiť spotrebu mäsa o polovicu a kompostovať namiesto likvidácie odpadu prostredníctvom skládok.

Odkiaľ pochádza potravinový odpad

Globálny potravinový systém produkuje približne tretinu celkových ročných emisií skleníkových plynov. V novej štúdii sa uvádza, že potravinový odpad spôsobuje približne polovicu týchto emisií. Lokalita, sociálno-ekonomické rozdiely a ďalšie faktory zohrávajú úlohu v úrovni emisií potravinového odpadu na celom svete. Napríklad rozvinuté krajiny majú vo všeobecnosti pokročilejšie a environmentálne priaznivejšie technológie – čo môže viesť k nižším emisiám z odpadového hospodárstva, uvádza sa v štúdii.

„Carbon Brief“