V súlade s globálnymi snahami o znižovanie emisií skleníkových plynov sa aj na Slovensku čoraz viac spoločností zaväzuje dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Tento cieľ si stanovili nielen veľké medzinárodné korporácie pôsobiace na našom území, ale aj domáce firmy naprieč rôznymi odvetviami.

Príklady spoločností

Heineken: Spoločnosť Heineken sa celosvetovo zaviazala dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2040. Tento záväzok zahŕňa aj jej prevádzky na Slovensku, kde implementuje opatrenia na znižovanie emisií v celom výrobnom procese, vrátane optimalizácie energetických zdrojov a zvýšenia efektivity výroby.

PPA Controll: Spoločnosť PPA Controll aktívne zavádza technológie budúcnosti s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Firma investuje do inovatívnych riešení a podporuje projekty zamerané na znižovanie emisií skleníkových plynov, vrátane využívania obnoviteľných zdrojov energie a modernizácie výrobných procesov.

Einpark Offices: V oblasti stavebníctva sa objavujú iniciatívy smerujúce k uhlíkovej neutralite. Príkladom je budova Einpark Offices v Bratislave, ktorá je prvou uhlíkovo neutrálnou budovou na Slovensku a v strednej Európe. Tento projekt demonštruje, že aj v stavebnom priemysle je možné dosiahnuť významné zníženie emisií prostredníctvom inovatívnych prístupov a technológií, ako sú energetická efektívnosť, využívanie obnoviteľných zdrojov energie a udržateľné materiály.

Certifikačné spoločnosti

Okrem individuálnych iniciatív firiem zohrávajú dôležitú úlohu aj certifikačné spoločnosti, ako napríklad Bureau Veritas, ktoré poskytujú overovanie a certifikáciu uhlíkovej neutrality. Týmto spôsobom pomáhajú firmám preukázať ich záväzok k znižovaniu emisií a podporujú transparentnosť v oblasti environmentálnych tvrdení.

Strategické prístupy k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality

Dosiahnutie uhlíkovej neutrality si vyžaduje komplexný prístup zahŕňajúci zmeny v celom hodnotovom reťazci – od získavania surovín, cez výrobu, až po distribúciu a spotrebu. Spoločnosti na Slovensku si uvedomujú túto výzvu a postupne implementujú stratégie na znižovanie svojej uhlíkovej stopy. Tieto snahy nielen prispievajú k ochrane životného prostredia, ale často vedú aj k zvýšeniu efektivity a konkurencieschopnosti na trhu.

Podpora zo strany vlády a regulačné rámce

Slovenská vláda tiež podporuje úsilie o uhlíkovú neutralitu prostredníctvom rôznych iniciatív a regulačných rámcov. Programy na podporu obnoviteľných zdrojov energie, dotácie na energetickú efektívnosť a daňové stimuly pre ekologické investície sú príkladmi opatrení, ktoré motivujú firmy k udržateľným postupom.

Výhľad do budúcnosti

Vzhľadom na rastúci tlak zo strany regulátorov, investorov a spotrebiteľov je pravdepodobné, že počet slovenských spoločností s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu bude v budúcnosti narastať. Tento trend naznačuje pozitívny posun smerom k udržateľnejšiemu hospodárstvu a spoločnosti ako celku. Úspešné príklady súčasných iniciatív slúžia ako inšpirácia pre ďalšie firmy, ktoré sa rozhodnú nasledovať cestu udržateľnosti a environmentálnej zodpovednosti.

Prechod k uhlíkovej neutralite je kľúčovým krokom v boji proti klimatickým zmenám. Slovenské spoločnosti, ktoré sa k tomuto cieľu zaväzujú, nielen prispievajú k ochrane životného prostredia, ale aj posilňujú svoju konkurencieschopnosť a reputáciu na trhu. Spoločne s podporou vlády a certifikačných spoločností vytvárajú pevný základ pre udržateľnú budúcnosť. JaroR 

Dokument je správou o implementácii klimatického cieľa EÚ do roku 2040 a identifikuje hlavné stavebné kamene a opatrenia potrebné na dosiahnutie 90% zníženia emisií skleníkových plynov (GHG) v porovnaní s rokom 1990. Správa zdôrazňuje, že dosiahnutie cieľa do roku 2040 je nevyhnutné pre dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 a následné dosiahnutie záporných emisií.

Kľúčové body správy:

• Základné stavebné kamene: Správa identifikuje niekoľko kľúčových stavebných kameňov pre dosiahnutie cieľa do roku 2040:
  • Zníženie spotreby energie: Očakáva sa zníženie hrubej dostupnej energie o približne 30 % medzi rokmi 2021 a 2040. Najväčšie zníženie sa očakáva v doprave, nasledované priemyslom a obytnými a terciárnymi sektormi.
  • Dostupnosť zelenej elektriny: Elektrifikácia dopravy, budov a priemyslu si vyžaduje rozsiahle množstvá zelenej elektriny. Dokument uvádza, že je nevyhnutné zvýšiť úložnú kapacitu, keďže systémy sú postavené na obnoviteľnej energii.
  • Dostupnosť udržateľnej biomasy: Predpokladá sa, že použitie biomasy a odpadu sa zvýši o 30 % v scenároch IA S2 a S3, čo predstavuje približne 20 % hrubej dostupnej energie v roku 2040. Správa však upozorňuje na neistotu dostupnosti biomasy v tomto rozsahu a na potenciálne negatívne dopady na ekosystémy a biodiverzitu.
  • Dostupnosť zeleného vodíka: Rýchle zvýšenie spotreby vodíka sa predpokladá, dosahujúc 55-95 Mtoe do roku 2040 v scenároch S1-S2-S3. Produkcia zeleného vodíka je však zatiaľ v počiatočných štádiách.
  • Zachytávanie a ukladanie uhlíka (CCS) a využitie (CCU): CCS hrá významnú úlohu v scenároch IA, pričom ročné zachytávanie uhlíka sa pohybuje od menej ako 100 MtCO2 v scenári S1 po približne 350 MtCO2 ročne v scenári S3 do roku 2040.
  • Odstraňovanie uhlíka: Odstraňovanie uhlíka z atmosféry prostredníctvom prírodných a priemyselných metód je kľúčové, pričom sa očakáva dosiahnutie až 400 Mt CO2. Správa však upozorňuje na klesajúce schopnosti prirodzených „sinkov“ a neistoty týkajúce sa priemyselných metód odstraňovania uhlíka.
  • Financovanie a investície: Správa zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabezpečiť dostatočné financovanie prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.
• Sektorové opatrenia: Správa sa zaoberá aj konkrétnymi opatreniami v jednotlivých sektoroch:
  • Doprava: Emisie z dopravy musia klesnúť o 73 %, pričom domáca doprava musí klesnúť o 82 % do roku 2040. To si vyžaduje rozsiahlu elektrifikáciu cestnej dopravy, prechod na ekologickejšie spôsoby dopravy a zníženie objemu dopravy. Podiel batériových elektrických vozidiel by mal vzrásť na 57-58 % v roku 2040.
  • Budovy: Na dosiahnutie cieľov zníženia emisií je potrebná kombinácia opatrení, vrátane stanovenia minimálnych štandardov energetickej hospodárnosti (MEPS) a rekonštrukčných povinností pre obytné budovy, zvyšovania ročného nárastu energie z obnoviteľných zdrojov a ukončenie inštalácie nových kotlov na fosílne palivá.
  • Priemysel: Na dosiahnutie cieľov je kľúčová elektrifikácia priemyselných procesov, ktorá si vyžaduje rozsiahle investície do infraštruktúry. Okrem toho je potrebné zlepšiť obehové hospodárstvo a efektívnosť využívania materiálov.
  • Poľnohospodárstvo: Zníženie emisií z poľnohospodárstva si vyžaduje zníženie počtu hospodárskych zvierat, zmenu stravovacích návykov a daňové opatrenia na mäso a mliečne výrobky. Technické opatrenia majú len obmedzený potenciál na zníženie emisií z chovu hospodárskych zvierat.
  • Energetika: Správa zdôrazňuje, že je nevyhnutné znížiť hrubé emisie z energetického sektora približne o 100% do roku 2040. Kľúčovými opatreniami sú rozširovanie využívania obnoviteľnej energie, využívanie jadrovej energie a udržiavanie systému obchodovania s emisiami (ETS).
• Dôležitosť dopytových opatrení: Správa poukazuje na to, že dopytové opatrenia (napr. obehové hospodárstvo, udržateľnejšia spotreba, zníženie plytvania potravinami) sú nevyhnutné na zníženie rizika, že ponukové opatrenia nebudú dostatočné.

Záverom, správa zdôrazňuje, že dosiahnutie klimatického cieľa EÚ do roku 2040 vyžaduje rozsiahle a koordinované úsilie v rôznych sektoroch, pričom je nevyhnutná rýchla implementácia existujúcich a nových opatrení a zároveň je potreba zohľadniť environmentálne, sociálne a ekonomické dopady. Správa tiež poukazuje na to, že mnohé technológie potrebné na dosiahnutie cieľa sú ešte stále v počiatočnej fáze vývoja a ich rozsiahle nasadenie si vyžaduje značné investície a politickú podporu. JaroR

Slovník Kľúčových Pojmov

• BECCS (Bioenergy Carbon Capture and Storage): Technológia zachytávania a ukladania CO2 z biomasy.
• BEV (Battery-electric vehicles): Batériové elektrické vozidlá.
• CBAM (Carbon Boarder Adjustment Mechanism): Mechanizmus uhlíkového vyrovnania na hraniciach, ktorého cieľom je zabrániť úniku uhlíka.
• CCS (Carbon Capture and Storage): Technológia zachytávania a ukladania oxidu uhličitého.
• CCU (Carbon Capture and Utilisation): Zachytávanie a využívanie oxidu uhličitého, napríklad pri výrobe palív.
• CDR (Carbon Dioxide Removal): Odstraňovanie oxidu uhličitého z atmosféry.
• CO2e (Carbon dioxide equivalents): Ekvivalenty oxidu uhličitého, jednotka používaná na porovnanie rôznych skleníkových plynov.
• DACCS (Direct Air Carbon Capture and Storage): Zachytávanie CO2 priamo zo vzduchu a jeho ukladanie.
• ECL (European Climate Law): Európsky klimatický zákon, ktorý stanovuje právny rámec pre klimatickú politiku EÚ.
• EED (Energy Efficiency Directive): Smernica o energetickej účinnosti, ktorá stanovuje ciele pre zlepšenie energetickej účinnosti.
• EJ (Exajoules): Jednotka energie.
• ENTSO-E (European Network of Transmission System Operators for Electricity): Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav elektrickej energie.
• ENTSO-G (European Network of Transmission System Operators for Gas): Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav plynu.
• EPBD (Energy Performance of Buildings Directive): Smernica o energetickej hospodárnosti budov, stanovujúca energetické normy pre budovy.
• EU ETS (European Emissions Trading System): Európsky systém obchodovania s emisiami.
• GAE (Gross Available Energy): Hrubá dostupná energia.
• GHG (Greenhouse gas): Skleníkové plyny.
• HGV (Heavy goods vehicles): Ťažké nákladné vozidlá.
• IA (Impact Assessment): Posúdenie vplyvu.
• ICE (Internal combustion engine): Spaľovací motor.
• LULUCF (Land Use, Land-Use Change and Forestry): Sektor využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesníctva.
• Mtoe (Million tonnes of oil equivalent): Milión ton ropného ekvivalentu.
• NECPs (National Energy and Climate Plans): Národné plány v oblasti energetiky a klímy, ktoré stanovujú národné ciele v oblasti klímy.
• NZIA (Net Zero Industry Act): Akt o priemysle s nulovými emisiami.
• RFNBOs (Renewable fuels of non-biological origin): Obnoviteľné palivá nebiologického pôvodu, napríklad e-palivá.
• RED (Renewable Energy Directive): Smernica o obnoviteľných zdrojoch energie, stanovuje ciele podielu obnoviteľných zdrojov.
• RRF (Recovery and Resilience Facility): Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti.
• SAFs (Sustainable Aviation Fuels): Udržateľné letecké palivá.
• STEP (Strategic Technologies for Europe Platform): Strategické technológie pre Európsku platformu.
• TEN-E (Trans-European Networks for Energy): Transeurópske siete pre energetiku.
• TYNDPs (Ten-Year Network Development Plans): Desaťročné plány rozvoja siete.
• ZEVs (Zero-emission vehicles): Vozidlá s nulovými emisiami.

Dokument sa zameriava na to, ako znížiť emisie CO2 z dopravy, najmä v kontexte krátkych a dlhých ciest. Európska únia (EÚ) si stanovila za cieľ stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou. Doprava je zodpovedná za takmer štvrtinu emisií skleníkových plynov v Európe a viac ako 70 % z nich pochádza z cestnej dopravy.

Dokument navrhuje niekoľko riešení na zníženie emisií z dopravy, vrátane:

• Prechod na elektrické vozidlá: Dokument zdôrazňuje rastúci záujem o elektromobily v Európe a ich nižší dopad na životné prostredie. EÚ navrhuje nariadenia, ktoré by vyžadovali od krajín inštaláciu nabíjacích staníc v pravidelných intervaloch na hlavných cestách.
• Podpora cyklistiky: Dokument propaguje cyklistiku ako ekologický a zdravý spôsob dopravy, najmä na krátke vzdialenosti. Cyklistika tiež pomáha znižovať znečistenie ovzdušia a hluku.
• Zlepšenie verejnej dopravy: Dokument zdôrazňuje dôležitosť dostupnej, spoľahlivej a ekologickej verejnej dopravy v mestách.
• Obmedzenie leteckej dopravy: Dokument uznáva, že letecká doprava je jedným z najrýchlejšie rastúcich zdrojov emisií. EÚ pracuje na znížení emisií z letov v rámci Európy a podporuje vývoj podobných opatrení na celom svete.

Dokument tiež diskutuje o možnostiach zníženia emisií z dlhých ciest:

• Podpora cestovania vlakom: Dokument zdôrazňuje, že cestovanie vlakom je ekologická alternatíva k lietaniu, najmä ak sú vlaky poháňané zelenou elektrinou.
• Zníženie cien vlakových lístkov: Dokument navrhuje dotácie na vlakové lístky, aby sa cestovanie vlakom stalo dostupnejším.
• Vybudovanie európskej železničnej siete: Dokument popisuje snahy EÚ o vytvorenie celoeurópskej železničnej siete, ktorá by uľahčila a zjednodušila cestovanie vlakom.

Okrem toho dokument zdôrazňuje dôležitosť udržateľných pracovných ciest a navrhuje opatrenia na zníženie emisií z pracovných ciest, ako napríklad:

• Nahradenie osobných stretnutí virtuálnymi.
• Prechod na ekologickejšie spôsoby dopravy.
• Zavedenie ekologických vozových parkov.
• Podpora práce na diaľku.

Napokon dokument vyzýva ľudí, aby sa zapojili do úsilia o dosiahnutie klimatickej neutrality v Európe.

NEUTRALPATH má za cieľ podporiť mestá v ich prechode na klimatickú neutralitu tým, že navrhne plán spolupráce pre udržateľnejšiu budúcnosť pre všetkých. Na tento účel bude projekt:

• Navrhnite dva PCED v majákových mestách, aby ste ukázali, že sú platnými riešeniami na dosiahnutie klimatickej neutrality.
• Zriaďte päť laboratórií CN-Labs v majáku a ďalších mestách, ktoré budú pôsobiť ako inovačné centrá na koordináciu a uľahčenie procesov spoločnej tvorby.
• Zaviesť inovatívne stratégie riadenia, ktoré umožnia transformáciu miest smerom ku klimatickej neutralite.
• Definujte metriky na vyhodnotenie PCED , ročnej bilancie energie a CO ₂ .
• Podporujte upscaling a replikáciu prostredníctvom PCED.
• Podporovať mestské siete , aby stavali na existujúcich znalostiach, technológiách a financovaní, a na druhej strane poskytnúť faktický príspevok ku klimatickým cieľom

(viac…)

Tento dokument  pojednáva o dôležitosti spolupráce medzi mestami pri dosahovaní klimatickej neutrality. Mestá sú zodpovedné za 75 % globálnych emisií CO2, preto je ich úloha v boji proti zmene klímy kľúčová. Článok zdôrazňuje, že samostatné akcie nestačia a mestá musia spolupracovať a zdieľať svoje skúsenosti a stratégie.

Spolupráca umožňuje mestám:

• Vymieňať si znalosti a skúsenosti.
• Učiť sa z úspechov aj neúspechov.
• Spoločne riešiť výzvy a dosahovať spoločné ciele.
• Inšpirovať sa príkladmi úspešných miest.
• Získavať prístup k technológiám a európskym fondom.

Článok uvádza príklady projektov a sietí, ktoré podporujú spoluprácu miest, napríklad NetZeroCities, NEUTRALPATH a Eurocities. Tieto projekty spájajú mestá z rôznych krajín a pomáhajú im implementovať riešenia na zníženie emisií a dosiahnutie klimatickej neutrality.

Článok zdôrazňuje, že spolupráca medzi mestami prináša množstvo výhod, vrátane zrýchlenia prechodu na klimatickú neutralitu, zvýšenia inovácií a posilnenia vplyvu ich aktivít.

Aj mestá s rozdielnou veľkosťou, klímou a politickým prostredím čelia spoločným výzvam, preto je ich spolupráca a výmena skúseností vždy prínosná.

Dokument sumarizuje hlavné témy, myšlienky a fakty z viacerých zdrojov zameraných na dekarbonizáciu dopravy v EÚ s dôrazom na intermodálnu mobilitu, najmä v kontexte vidieckych oblastí a presunom na železničnú a autobusovú dopravu.

Hlavné zistenia:

• Význam vidieckej mobility: Vidiecke oblasti zohrávajú kľúčovú úlohu v dosahovaní cieľov dekarbonizácie dopravy, pretože približne dve tretiny kilometrov prejdených osobnými automobilmi na krátke vzdialenosti pripadá na mimomestské cesty.
• Potenciál intermodálnej mobility: Intermodálna mobilita, kombinujúca rôzne druhy dopravy, ako napríklad železničnú, autobusovú a cyklistickú, má potenciál výrazne znížiť emisie skleníkových plynov v sektore dopravy.
• Výzvy v rozvoji intermodality: Existujúce regulačné rámce a kultúrne faktory predstavujú prekážky pre rozvoj intermodality, najmä vo vidieckych oblastiach. Napríklad, zákony o verejnej doprave a verejnom obstarávaní často obmedzujú účasť menších prevádzkovateľov a komunitných dopravných služieb.
• Potreba cielených politík: Na prekonanie týchto prekážok a podporu intermodálnej mobility sú potrebné cielené politiky a finančné nástroje na úrovni EÚ.

Hlavné odporúčania:

• Definovanie minimálnych štandardov: Zavedenie smernice, ktorá by vyžadovala od regiónov v členských štátoch vypracovanie jasných minimálnych štandardov pre prístup k mobilite vo vidieckych oblastiach, založených na veľkosti, hustote obyvateľstva, zamestnanosti a profile služieb v danom regióne.
• Podpora SRMP: Podpora rozvoja a implementácie Plánov udržateľnej regionálnej mobility (SRMP) v regiónoch EÚ.
• Zatraktívnenie autobusovej dopravy: Podpora rozvoja atraktívnejšej a integrovanejšej infraštruktúry pre autobusové terminály, napríklad prostredníctvom aktualizovaných smerníc SUMP a výmeny osvedčených postupov.
• Cielená podpora železničnej infraštruktúry: Identifikácia a cielená podpora investícií do úsekov železničnej infraštruktúry, ktoré predstavujú prekážky pre rozvoj železničnej dopravy.
• Finančné stimuly: Zavedenie finančných stimulov na podporu intermodality, napríklad dotácie na využívanie intermodálnej infraštruktúry a investície do udržateľných intermodálnych dopravných riešení.

Úloha financovania:

• Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézny fond (KF): Tieto fondy môžu podporiť rozvoj SRMP, minimálne štandardy pre služby mobility vo vidieckych oblastiach a podporu nízkouhlíkových druhov dopravy.
• Nástroj na prepájanie Európy (NPE): NPE môže financovať investície do intermodálnej infraštruktúry, ako sú železničné terminály a logistické centrá.
• Sociálny klimatický fond (SCF): SCF môže podporiť opatrenia zamerané na zraniteľné domácnosti, zraniteľných používateľov dopravy a zraniteľné mikropodniky v kontexte intermodálnej mobility.

Dekarbonizácia dopravy v EÚ si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zahŕňa cielené politiky, finančné nástroje a zmenu správania. Intermodálna mobilita, najmä vo vidieckych oblastiach, má obrovský potenciál znížiť emisie skleníkových plynov a prispieť k dosiahnutiu klimatických cieľov EÚ. JaroR

Naša vízia „pokrok pre ľudstvo“ je založená na odhodlaní zabezpečiť univerzálnu mobilitu, a pritom podporovať spoločnosť bez emisií. Od elektrifikácie našich modelov, cez uvedenie modelového radu IONIQ a nášho vyše 20-ročného výskumu vodíkovej technológie sme neustále postupovali cestou k udržateľnejšej tvorbe hodnôt. Sme pevne presvedčení, že automobilový priemysel má veľkú zodpovednosť a aj príležitosť uskutočniť proaktívne kroky proti klimatickým zmenám. Sľubujeme, že budeme pokračovať v nastúpenej ceste pre ľudstvo a budúce generácie – v ceste neustáleho zlepšovania v štyroch kľúčových oblastiach. (Viac na hyundai.com)

Pre posledné tohtoročné vydanie upozornenia na financovanie zelenej dohody vám prinášame vzrušujúce správy o misii EÚ v oblasti klimaticky neutrálnych a inteligentných miest. Táto misia, ktorej cieľom je dosiahnuť do roku 2030 100 klimaticky neutrálnych miest, teraz rozširuje svoju podporu na všetky mestá v celej Európe. Pokračujte v čítaní, aby ste sa dozvedeli viac o najnovších výzvach Cities Mission na financovanie a možnosti vzdelávania.

1. Platforma misií miest EÚ ponúka všetkým mestám EÚ príležitosti na vzájomné učenie sa a prístup k online zdrojom!

S radosťou vám oznamujeme, že  platforma Cities Mission Platform teraz rozširuje svoju podporu na všetky mestá v celej Európe a krajiny spojené s Horizontom.  Je to skvelá príležitosť pre mestá, ktoré sa snažia dosiahnuť klimatickú neutralitu. (Viac na cor.europa.eu)

Dokument zhŕňa hlavné témy a najdôležitejšie poznatky z politického briefu „Smerom ku klimatickej neutralite a zdrojovo efektívnemu hospodárstvu: Pokrok v politikách v bohatých demokraciách“ od Christofa Schillera a Thorstena Hellmanna.

Hlavné témy:

• Hodnotenie efektívnosti politík zameraných na prechod k zdrojovo efektívnemu a klimaticky neutrálnemu hospodárstvu v 30 krajinách OECD a EÚ.
• Analýza pokroku v troch kľúčových oblastiach:Implementácia rámcov politík v oblasti klímy
• Implementácia stratégií na vybudovanie dekarbonizovaného energetického systému do roku 2050
• Prijatie prístupov pre obehové hospodárstvo
• Identifikácia príležitostí a bariér ovplyvňujúcich úspech transformačných politík.

Kľúčové zistenia:

• Akcia v oblasti klímy:
• Bohaté demokracie, ktoré implementovali ambiciózne a konzistentné rámce politík v oblasti klímy, často vypracovali aj efektívne politiky prechodu na dekarbonizovaný energetický systém alebo obehové hospodárstvo.
• Aj lídri ako Švédsko, Fínsko, Španielsko a Dánsko však stále čelia výzvam v zosúladení politických cieľov, inštitúcií a politických opatrení alebo vo vývoji záruk na zabezpečenie efektívnej implementácie ich ambicióznych politík v oblasti klímy.
• Všetky 30 hodnotených krajín OECD a EÚ len začínajú s prípravou na prechod na obehové hospodárstvo.
• „Zatiaľ žiadna z 30 skúmaných krajín nepreukázala plné odhodlanie dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050.“
• Priemerne skóre pre ambície a smerovanie politiky (6,5) je nižšie ako priemerné skóre (6,7) za výsledky politiky v minulosti, čo zdôrazňuje naliehavú potrebu identifikovať a riešiť prekážky pokroku.
• Dekarbonizovaný energetický systém do roku 2050:
• Energetický sektor je zodpovedný za takmer tri štvrtiny globálnych emisií skleníkových plynov.
• Dosiahnutie klimatickej neutrality do polovice storočia zásadne závisí od úspešnej dekarbonizácie národných energetických systémov.
• Priemerné skóre 6,0 vo všetkých kľúčových ukazovateľoch naznačuje, že 30 hodnotených krajín EÚ a OECD má pred sebou ešte dlhú cestu v prechode na bezemisný energetický systém.
• Dánsko, Lotyšsko a Fínsko dosiahli najväčší pokrok v dosahovaní cieľa nulového energetického systému.
• Kanada, Spojené štáty a Austrália dosiahli najmenší pokrok v dekarbonizácii svojich energetických systémov.
• Obehové hospodárstvo:
• Vývoj stratégie obehového hospodárstva je vo väčšine krajín stále v počiatočných fázach.
• Obmedzené dostupné ukazovatele výsledkov politiky naznačujú, že Taliansko, Nemecko a Španielsko sú relatívne dobre pripravené na začatie prechodu na obehové hospodárstvo.
• S priemerným skóre 6,1 čelia industrializované krajiny dlhej ceste v oddelení hospodárskeho rastu od spotreby zdrojov.

Záver a výhľad:

• Na posúdenie miery, do akej bohaté demokracie napredujú smerom ku klimaticky neutrálnym a obehovým hospodárstvam, je potrebné viac než len preskúmanie výsledkov politiky v minulosti.
• Krajiny s ambicióznymi a kohéznejšími stratégiami v oblasti klímy často vypracovali aj efektívne politické prístupy na transformáciu svojich energetických systémov a v menšej miere aj na rozvoj obehového hospodárstva.
• Prechod na obehové hospodárstvo je vo veľkej miere v počiatočnom štádiu.
• Žiadna krajina nie je plne pripravená na dosiahnutie klimaticky neutrálneho a zdrojovo efektívneho hospodárstva v dohľadnej budúcnosti. Aj lídri čelia značným výzvam.
• Pre úspech transformačných politík je nevyhnutné zvážiť širší politický kontext.

Odporúčania:

• Lepšie zosúladenie politických cieľov s existujúcimi predpismi.
• Robustnejšie záruky na zabezpečenie efektívnej implementácie politík prechodu na klímu na všetkých úrovniach riadenia.
• Zváženie širšieho politického kontextu a posilnenie legitimity transformačných politík.

Tento dokument poskytuje prehľad kľúčových tém a zistení z uvedeného politického briefu. Pre podrobnejšiu analýzu a ďalšie informácie si prečítajte pôvodný dokument. JaroR

Uhlíkový kompenzačný kredit predstavuje certifikovanú jednotku, ktorá zodpovedá jednej metrickej tone CO2 alebo jej ekvivalentu iného skleníkového plynu. Tieto kredity vznikajú prostredníctvom projektov, ktoré buď znižujú emisie, alebo ich zachytávajú. Príklady zahŕňajú obnoviteľné energetické projekty, ako je solárna a veterná energia, zalesňovanie a záchrana existujúcich lesov, zlepšenie efektívnosti energie a projekty zachytávajúce metán na skládkach.

Organizácie, ktoré nedokážu priamo znížiť svoje emisie na požadovanú úroveň, môžu zakúpiť tieto kredity ako kompenzáciu svojich emisií. Týmto spôsobom podporujú projekty, ktoré prispievajú k celkovému zníženiu globálnych emisií.

„Žiadna inštitúcia, žiadna spoločnosť nebude uhlíkovo neutrálna bez použitia uhlíkových kompenzácií. Doslova neexistuje spôsob, ako znížiť emisie na nulu.“ 

Mechanizmus trhu s uhlíkovými kreditmi

Trh s uhlíkovými kompenzačnými kreditmi je rozdelený na dva hlavné segmenty: regulovaný a dobrovoľný trh.

1. Regulovaný trh: Tento trh je definovaný medzinárodnými a národnými reguláciami, ako napríklad systém obchodovania s emisiami v rámci Kjótskeho protokolu alebo Európsky systém obchodovania s emisiami (EU ETS). Organizácie v týchto jurisdikciách sú povinné dodržiavať limity emisií, a ak ich presiahnu, musia zakúpiť uhlíkové kredity.

2. Dobrovoľný trh: Tento trh umožňuje jednotlivcom a organizáciám kompenzovať svoje emisie dobrovoľne, mimo legislatívnych alebo regulačných rámcov. Mnoho firiem využíva tento trh ako súčasť svojej stratégie spoločenskej zodpovednosti, aby preukázali svoj záväzok k udržateľnosti.

Certifikácia a dôveryhodnosť

Dôveryhodnosť uhlíkových kompenzačných kreditov je zásadná. Preto existuje niekoľko certifikačných programov a štandardov, ktoré zabezpečujú, že redukcie emisií sú skutočné, merateľné a dodatočné (tzn. redukcie emisií by sa bez projektu neuskutočnili). Niektoré z najznámejších certifikačných štandardov zahŕňajú Verra’s Verified Carbon Standard (VCS), Gold Standard a The Climate Action Reserve.

Kritika a výzvy

Hoci sú uhlíkové kompenzačné kredity cenným nástrojom na zmiernenie zmeny klímy, čelia aj určitej kritike a výzvam. Kritici tvrdia, že umožňujú znečisťovateľom „vykúpiť“ si svoju uhlíkovú stopu bez skutočného zníženia emisií. Ďalšou obavou je, že nie všetky projekty na zníženie emisií majú rovnaký dopad a niektoré by možno prebiehali aj bez podpory z kompenzačných kreditov.

Existuje aj otázka, ako efektívne a transparentne sú tieto projekty hodnotené a monitorované. Avšak, bez kompenzačných kreditov by mnoho sektorov čelilo obrovskej výzve v snahe dosiahnuť nulové čisté emisie. To je zvlášť pravdivé pre odvetvia, kde technológie potrebné na úplnú dekarbonizáciu ešte nie sú dostupné alebo ekonomicky životaschopné.

Napriek týmto výzvam uhlíkové kompenzačné kredity zostávajú dôležitým nástrojom na ceste k uhlíkovo neutrálnej budúcnosti. Na dosiahnutie optimálnej účinnosti vyžadujú dôkladné hodnotenie a kontinuálne zlepšovanie štandardov a certifikačných procesov, ako aj inovácie v technológiách znižovania emisií. JaroR

Zelenú transformáciu aktuálne riešia všetky veľké firemné subjekty na trhu. Ako zmysluplne investovať do dekarbonizácie a zachovať si pri tom konkurencieschopnosť, sú otázky, ktoré rieši väčšina významných priemyselných firiem v celej Európe. Dekarbonizáciu, resp. znižovanie uhlíkovej stopy, však riešia nielen klienti, ale aj banky. V prípade bankového sektora je úsilie dokonca komplikovanejšie, keďže uhlíková stopa bánk je tvorená predovšetkým nepriamo, úvermi poskytovanými klientom bánk.  (Tento článok je PRestige, komerčný obsah vytvorený v spolupráci klienta s tímom Forbes BRANDlab,)

Všeobecne sa očakáva , že dosiahnutie čistých nulových globálnych emisií oxidu uhličitého (CO ₂ ) s klesajúcimi emisiami ostatných skleníkových plynov zastaví globálne otepľovanie. Emisie CO ₂ budú naďalej poháňať otepľovanie, kým nebude úplne vyvážené aktívnym antropogénnym odstraňovaním CO ₂ . Z praktických dôvodov však mnohé systémy účtovania skleníkových plynov umožňujú, aby sa do definície čistých antropogénnych emisií zahrnula určitá „pasívna“ absorpcia CO ₂ , ako je zvýšený rast vegetácie v dôsledku hnojenia CO ₂ . Zahrnutím pasívneho pohlcovania CO ₂ by nominálne čisté nulové emisie nezastavili globálne otepľovanie, čo by podkopalo Parížsku dohodu. Tu diskutujeme o opatreniach na riešenie tohto problému, aby sa zabezpečilo, že používanie zvyškových fosílnych palív nespôsobí ďalšie globálne otepľovanie: kategórie obhospodarovania pôdy by sa mali rozčleniť v správach o emisiách a cieľoch, aby sa lepšie oddelila úloha pasívneho pohlcovania CO ₂ ; ak je to možné, nárokované odstránenie by malo byť doplnkom pasívneho príjmu; a ciele by mali uznať potrebu Geological Net Zero, čo znamená jednu tonu CO ₂ trvalo obnovenú na pevnej Zemi na každú tonu, ktorá sa ešte vygeneruje z fosílnych zdrojov. Tvrdíme tiež, že vedecké chápanie čistej nuly poskytuje základ pre pridelenie zodpovednosti za ochranu pasívnych zachytávačov uhlíka počas a po prechode na geologickú čistú nulu. (Myles R. Allen, David J. Frame, Kirsten Zickfeld , viac na nature.com)

Globálny tlak na čisté nulové emisie nabral v posledných rokoch nebývalú dynamiku, poháňaný naliehavou potrebou riešiť zmenu klímy a jej ďalekosiahle dôsledky. Keďže sa národy, priemyselné odvetvia a organizácie na celom svete zaviazali k ambicióznym cieľom zníženia uhlíka, chémia zohráva pri dosahovaní týchto cieľov rozhodujúcu úlohu.

Čistá nulová krajina

Parížska dohoda prijatá v roku 2015 pripravila pôdu pre globálne opatrenia v oblasti zmeny klímy, ktorých cieľom je obmedziť globálne otepľovanie výrazne pod 2 °C, najlepšie 1,5 °C, v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami. Od roku 2023 si viac ako 70 krajín vrátane veľkých ekonomík ako USA, Čína a EÚ stanovilo čisté nulové ciele, pričom mnohé sa zaviazali dosiahnuť nulové čisté emisie do polovice tohto storočia. (AJIT SHARMA, viac na chemistryworld.com)

Ako sa svet posúva smerom k udržateľnosti, elektrické vozidlá (EV) sa stávajú ústredným bodom znižovania emisií uhlíka a boja proti zmene klímy. Národy a priemyselné odvetvia sa zaviazali k prechodu na elektromobily, čo signalizuje obrovský krok smerom k zelenšej budúcnosti. Aj keď sú výhody elektrických vozidiel sľubné, tento posun prichádza s výzvami, ktoré je potrebné riešiť, aby sa naplno využil potenciál uhlíkovo neutrálnej budúcnosti.

Elektrické vozidlá ponúkajú celý rad ekologických a ekonomických výhod. Predovšetkým medzi nimi je potenciál drasticky znížiť emisie skleníkových plynov. Tradičné vozidlá so spaľovacím motorom patria medzi najväčších prispievateľov k znečisťovaniu ovzdušia, pričom doprava predstavuje takmer 30 percent globálnych emisií CO2. Nahradením áut poháňaných fosílnymi palivami elektromobilmi môžeme výrazne znížiť našu uhlíkovú stopu, najmä v kombinácii s obnoviteľnými zdrojmi energie na nabíjanie. (Viac na  tribune.net.ph)

Komisia dnes vybrala 85 inovatívnych projektov s nulovou čistou hodnotou, ktoré získajú granty vo výške 4,8 miliardy EUR z Inovačného fondu , čo pomôže uviesť do praxe špičkové čisté technológie v celej Európe. Po prvýkrát sa v rámci výzvy na predkladanie návrhov do roku 2023 udeľujú projekty rôzneho rozsahu (veľké, stredné a malé, popri pilotných projektoch) a so zameraním na výrobu čistých technológií . Ide o najväčšiu sumu od spustenia Inovačného fondu v roku 2020, čím sa celková výška podpory zvýšila na 12 miliárd EUR a počet projektov sa zvýšil o 70 % .

Vybrané projekty sa nachádzajú v 18 krajinách: Belgicko, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Maďarsko, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Portugalsko, Slovensko, Fínsko, Švédsko a Nórsko. Pokrývajú širokú škálu sektorov z nasledujúcich kategórií: energeticky náročné odvetvia, obnoviteľná energia, skladovanie energie, priemyselný uhlíkový manažment, nulová mobilita (vrátane námornej dopravy a letectva) a budovy.   (Viac na ec.europa.eu)

Na základe smernice (EÚ) 2023/2413, ktorá bola revidovaná 20. novembra 2023, bol prepracovaný rámec obnoviteľnej energetiky v rámci Európskej únie, pričom táto aktualizovaná regulácia, (viac…)

Výskumný článok predstavuje komplexný model nazvaný CLEVER, ktorý sa zaoberá energetickou transformáciou Európy s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Model poukazuje na dôležitosť koncepcie dostatočnosti  (sufficiency) pri znižovaní spotreby energie a zdôrazňuje, že táto stratégia je kľúčová pre dosiahnutie udržateľnej transformácie energetického systému v Európe. CLEVER navrhuje zníženie konečnej spotreby energie o 50 % do roku 2050 v porovnaní s rokom 2019, pričom minimálne 40 % z tohto zníženia je pripísané opatreniam na podporu dostatočnosti. Článok tiež zdôrazňuje potrebu spolupráce medzi krajinami na úrovni energetickej výmeny a prenosu vodíka a elektriny, aby sa znížila závislosť od dovozu energie z tretích krajín a zabezpečila väčšia energia bezpečnosť a odolnosť celého systému. (Viac na nature.com)