Globálny systémový inštitút na Univerzite v Exeteri, Postupimský inštitút pre výskum klimatických vplyvov (PIK) a Inštitút Maxa Plancka pre geoantropológiu budú v júli 2025 spoluorganizátormi konferencie Global Tipping Points Conference.

Cieľom konferencie je zvýšiť povedomie a podnietiť kroky medzi výskumníkmi, tvorcami politík a podnikmi o dôležitosti bodov zlomu.

Zameria sa na vývoj negatívnych aj pozitívnych bodov zlomu, pričom pokryje témy od lokálnej až po globálnu úroveň.

Program bude skúmať, ako body zlomu ovplyvňujú rôzne regióny, komunity, sektory a dodávateľské reťazce, a diskutovať o tom, ako tieto poznatky premeniť na účinné opatrenia. (Viac na euagenda.eu)

Prebiehajú medzinárodné rokovania zamerané na vytvorenie globálnej zmluvy o plastoch, ktorej cieľom je boj proti znečisťovaniu životného prostredia plastami. (viac…)

Dokument sa zaoberá priemyselnou politikou EÚ v kontexte prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo. Zdôrazňuje, že priemyselná politika EÚ by mala podporovať transformáciu európskeho hospodárstva smerom k spravodlivej a prosperujúcej spoločnosti s moderným, efektívnym a konkurencieschopným hospodárstvom bez čistých emisií skleníkových plynov do roku 2050.

Dokument identifikuje dva kľúčové aspekty priemyselnej politiky v oblasti klímy:

• Transformáciu existujúcich energeticky náročných odvetví
• Rozvoj hodnotových reťazcov čistých technológií.

Autori argumentujú, že tieto dve oblasti by sa mali diskutovať spoločne a že politiky by mali odomykať synergie medzi nimi. Napríklad tradičné priemyselné odvetvia sa pri dekarbonizácii spoliehajú na kľúčové čisté technológie (napríklad na zabezpečenie dostatočného množstva zelenej elektriny), zatiaľ čo subjekty zaoberajúce sa čistými technológiami dúfajú, že nájdu domácich skorých používateľov, ktorí urýchlia rozširovanie inovatívnych technológií.

Dokument ďalej analyzuje súčasný stav transformácie a konkurencieschopnosti v priemysle EÚ v týchto dvoch oblastiach. Konštatuje, že priemysel EÚ má svoje silné stránky v oboch oblastiach. Napríklad v oblasti veternej energie má EÚ viac ako 80 % domácej produkcie z celkovej kapacity veternej energie nasadenej v EÚ. V prípade solárnej energie dokument navrhuje, aby sa EÚ namiesto snahy o dosiahnutie trhovej sily v subsektoroch s nižšou pridanou hodnotou zamerala na budovanie vedúceho postavenia v oblasti poskytovania inžinierskych riešení, softvéru a finančných produktov.

Dokument identifikuje niekoľko prekážok úspešnej transformácie priemyslu, vrátane neistoty v oblasti verejnej podpory, regulačných bariér a nedostatku prístupu ku kapitálu.

Dokument ďalej skúma súbor nástrojov priemyselnej politiky EÚ a identifikuje niekoľko nedostatkov.

• Finančné objemy sú nedostatočné, najmä v porovnaní s investičnými potrebami.
• Existujúce fondy EÚ nie sú dostatočne prístupné a riadia ich verejné inštitúcie, ktoré sa vyhýbajú riziku.
• EÚ dosahuje relatívne dobré výsledky vo výdavkoch na výskum a vývoj, ale existuje veľká medzera v podpore rozširovania a zavádzania.
• EÚ sa vo veľkej miere spolieha na dotácie na úrovni členských štátov, čo vedie k stratám efektívnosti a rizikám politickej a ekonomickej fragmentácie.

Na základe týchto zistení dokument navrhuje súbor zásad pre priemyselnú politiku EÚ, ktoré by mali byť zamerané na riešenie špecifických zlyhaní trhu. Tieto princípy zahŕňajú:

• Zameranie sa na oblasti, kde priemyselná politika prináša pridanú hodnotu.
• Rozvoj politík, ktoré riešia hodnotové reťazce a integráciu trhu.
• Navrhovanie a implementáciu podporných opatrení na úrovni EÚ.
• Prideľovanie podpory prostredníctvom konkurenčných mechanizmov.
• Vybavenie politík jasnými podmienkami a doložkami o západe slnka.
• Začlenenie priemyselnej politiky EÚ do stratégie pre dosah a diplomaciu, bilaterálnu spoluprácu a obchod.

Napokon dokument diskutuje o kompromisoch, ktoré existujú pri dosahovaní rôznych cieľov priemyselnej politiky, ako je dekarbonizácia, konkurencieschopnosť alebo bezpečnosť. Autori zdôrazňujú, že EÚ by sa mala zamerať na inovácie, inteligentne znižovať riziká a podporovať vytváranie pracovných miest v rámci hodnotových reťazcov čistých technológií.

Dokument končí niekoľkými odporúčaniami pre tvorcov politík, ako napríklad potrebou jasnejších priorít, lepšej koordinácie na úrovni EÚ a dostatočného a spoľahlivého financovania. Celý dokument si stiahnite tu.  JaroR

Nedávna správa od organizácie monitorujúcej klimatické zmeny uviedla, že priemerná teplota na Zemi v roku 2024 prekročila predindustriálnu úroveň o 1,5 °C. Tento limit, ktorý je kľúčový podľa Parížskej dohody, môže viesť k zásadným zmenám v oceánskych a atmosférických systémoch. Napriek vážnosti tejto situácie sa správa nestala ústrednou témou verejných diskusií ani nevyvolala masové protesty, zostala do značnej miery nepovšimnutá.

Psychologické aspekty ignorovania klimatických zmien

Podľa odborníkov spočíva problém v psychologickom a evolučnom vzdialení sa od reality problému. Hoci je ľudská inteligencia pokročilá, často nás vedie k iracionálnemu správaniu, ktoré ohrozuje našu existenciu.

Klimatické zmeny sú často prezentované ako abstraktný vedecký problém, čo ľuďom znemožňuje cítiť osobnú zodpovednosť. Nedostatok emocionality a konkrétnych dopadov vo vedeckej komunikácii nedokáže vyvolať potrebnú reakciu, čo vedie k pocitom bezmocnosti a nedôvery vo vlastné schopnosti zmeniť situáciu.

Reakcia na klimatické katastrofy a ľudské správanie

Rok 2024 bol svedkom extrémnych prejavov klimatických zmien, od ničivých horúčav v južnej Európe po masívne záplavy v Ázii. Napriek tomu politický a sociálny odpor voči klimatickým opatreniam pretrváva, podporovaný dezinformáciami šírenými fosílnym priemyslom.

Dezinformácie a echo komory na sociálnych sieťach poskytujú komfortné útočisko pred uznaním existenčnej hrozby. Tento jav, známy ako „motivované uvažovanie“, posilňuje emocionálnu väzbu na popieranie vedeckých faktov.

Možné riešenia a nádej

Hoci sa mnoho ľudí cíti bezmocných, psychológovia naznačujú, že aktívne zapojenie môže zmierniť úzkosť spojenú s klimatickou krízou. Štúdie zistili, že mladí ľudia zúčastňujúci sa na klimatických aktivitách majú lepšie duševné zdravie a pocit kontroly.

Odborníci odporúčajú začať na miestnej úrovni a nevyhýbať sa vlastnému „klimatickému smútku“. Ekologická transformácia technológií a spoločnosti je naša jediná nádej na prežitie.

Klimatické zmeny nie sú vzdialeným problémom, ale bezprostrednou hrozbou pre našu civilizáciu. Jediným spôsobom, ako predísť katastrofe, je premeniť obavy na konkrétne činy a vyvinúť kolektívny tlak na politické a ekonomické inštitúcie. Ak dokážeme spojiť vedeckú komunikáciu s emocionálnym apelom, ešte stále môžeme usmerniť budúci vývoj. JaroR

Iniciatíva REDD+ bola založená s cieľom stimulovať ochranu lesov a trvalo udržateľné hospodárenie v rozvojových krajinách. Jeho cieľom je bojovať proti klimatickým zmenám poskytovaním finančných zdrojov na ochranu lesov, najmä tropických, čím sa zvýši sekvestrácia uhlíka. Prebiehajúca kritika však odhalila mnohé problémy greenwashingu, vysídľovania komunít a nedostatočnej pozornosti venovanej základným príčinám odlesňovania, čo vyvoláva dôležité otázky o účinnosti iniciatívy pri dosahovaní jej cieľov. (GAURIHO SHARMU, viac na earth.org)

Táto grafika zobrazuje viac ako 60 rokov emisií CO2 na obyvateľa podľa regiónu na základe analýzy od Climate Watch (prístupné cez World Resources Institute ). Údaje ukazujú, že Severná Amerika má najvyššie úrovne emisií CO2 na obyvateľa od roku 1960, hoci emisie za posledných niekoľko desaťročí výrazne klesli. (Marcus Lu, viac na visualcapitalist.com)

Rastúci problém globálneho odlesňovania a degradácie lesov, ktorý spôsobuje stratu biodiverzity, neunikol pozornosti zákonodarcov Európskej únie. V roku 2021 Európska komisia navrhla nariadenie na riešenie tejto situácie. Po schválení návrhu sa zistilo, že nové pravidlá by sa mohli začať uplatňovať až o rok neskôr než sa plánovalo, pričom nie je isté, či Európsky parlament stihne tento odklad schváliť.

Práce na týchto nových ustanoveniach sa začali pred viac ako tromi rokmi. Komisia predložila svoj návrh 17. novembra 2021 a predbežná dohoda bola dosiahnutá 6. decembra 2022. Následne bol návrh schválený Európskym parlamentom a Radou.

Nové nariadenie, známe ako EUDR, vyvolalo obavy a protesty zainteresovaných strán. Komisia požiadala o posunutie účinnosti časti nariadenia. Európsky parlament sa zaoberá ďalšími pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré by mohli spomaliť proces ich schvaľovania. To sa týka aj kategorizácie krajín podľa rizika a vlastných legislatívnych návrhov. Ak to Parlament prekročilo svoje právomoci, môže to byť predmetom rozhodnutia Súdu, hoci Rada EÚ, ktorá tiež rozhoduje, môže spomaliť proces.

Nariadenie nahrádza staršie predpisy a rozširuje povinnosti na širšiu škálu prevádzkovateľov a výrobkov. Zameriava sa nielen na drevo, ale aj na iné komodity, ako sú hovädzí dobytok, kakao, káva, palma, guma, sója a drevo, uvedené v prílohe I. Pokrýva aj veľa subjektov vrátane mikropodnikov, malých a stredných podnikov.

EUDR zavádza povinnosť náležitej starostlivosti a požaduje od regulovaných subjektov zhromažďovanie informácií o pôvode produktov, hodnotenie rizík a zavedenie opatrení na zníženie rizika nesúladu. Nové pravidlá platia bez ohľadu na objem tovaru a nezahŕňajú niektoré produkty, ktoré by mohli obsahovať uvedené komodity, ale nie sú výslovne uvedené.

Zásady EUDR stanovujú, že komodity a produkty musia byť bez odlesňovania, v súlade s legislatívou krajinnej výroby a musia byť doložené vyhlásením o náležitej starostlivosti, aby mohli byť obchodované.

Podľa článku 25 nariadenia členské štáty musia stanoviť sankcie pre tých, ktorí nariadenie porušia, pričom tieto musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Sú stanovené pokuty, konfiškácie alebo dočasné zákazy pre spoločnosti.

Hoci sankcie podľa EUDR neaplikujú priamo, vyžadujú implementáciu do slovenskej legislatívy, ku ktorej ešte nedošlo. Tým pádom sa rozsah zodpovednosti slovenský spoločností stále nepozná celkom.

Na záver, nové nariadenia zavádzajú množstvo povinností, ktoré môžu byť pre MSP obzvlášť zaťažujúce, a úroveň vedomostí o týchto zmenách je nízka, čo spôsobuje odpor. Prístup Európskeho parlamentu a predĺženie legislatívneho procesu kritizujú viacerí za nedostatok právnej istoty. Napriek tomu, že ustanovenia sú platné od polovice roka 2023, cieľ boja proti odlesňovaniu a úbytku biodiverzity zostáva kľúčový. Co2AI

Vitajte na informačnej webovej stránke skupiny NOAA Carbon Cycle Greenhouse Gases!  Centrálne miesto na celosvetové monitorovanie skleníkových plynov a má na starosti prevádzkovanie globálnej siete na odber vzoriek vzduchu, ktorá naďalej monitoruje vzduch, ktorý dýchame.

02. december      424,27 ppm

Bezpečná koncentrácia: 350 ppm

ppm – počet částic oxidu uhličitého na milion částic vzduchu.

Viac na gml.noaa.gov

Na základe aktuálnych údajov sú najnavštevovanejšie stránky zamerané na problematiku klimatických zmien a ich riešení tieto platformy:

---

1. NASA Climate Change: Vital Signs of the Planet

• Hlavná téma: Poskytovanie údajov o globálnom otepľovaní, dôsledkoch klimatických zmien a vedeckých riešeniach.
• Kľúčový obsah: Aktualizované štatistiky o hladinách CO₂, teplotných anomáliách a úbytku ľadovcov. Táto stránka ponúka bohaté vizuálne nástroje, ako je Climate Time Machine, ktoré ukazujú zmeny klímy v priebehu času.

---

2. Copernicus Climate Change Service (C3S)

• Hlavná téma: Monitorovanie a analýza klimatických dát v Európe a na celom svete.
• Kľúčový obsah: Predpovede a analýzy, ako napríklad údaje o extrémnych teplotách v roku 2024, keď teplota prvýkrát prekročila hranicu 1,5 °C nad predindustriálnymi hodnotami. Stránka tiež sleduje zmeny v rozsahu morského ľadu a zrážok.

---

3. World Resources Institute (WRI)

• Hlavná téma: Praktické riešenia na znižovanie emisií, reformy potravinových systémov a prechod na čistú energiu.
• Kľúčový obsah: Podrobnosti o tom, ako možno reformovať svetové poľnohospodárstvo na udržateľnejšie modely, a o potrebných investíciách na modernizáciu elektrických sietí. Stránka poskytuje aj nástroje na lepšie pochopenie potenciálu obnoviteľných zdrojov energie.

---

4. Climate Change News

• Hlavná téma: Novinky a analýzy o klimatických rizikách, extrémnych prejavoch počasia a politických iniciatívach.
• Kľúčový obsah: Zameranie na politické stratégie na obmedzenie globálneho otepľovania, napríklad cieľ udržať oteplenie pod hranicou 1,5 °C, a ekonomické straty spôsobené klimatickými zmenami.

---

5. UNDP Climate Promise

• Hlavná téma: Verejné povedomie o klimatických opatreniach a podpora udržateľných stratégií v rozvojových krajinách.
• Kľúčový obsah: Výsledky najväčšieho globálneho prieskumu o klimatických zmenách a podpora klimatických akčných plánov v rozvojových ekonomikách.

---

Témy, ktoré rezonujú najviac:

1. Globálne otepľovanie: Monitorovanie teplotných rekordov a ich dopady na planétu.
2. Prechod na čistú energiu: Technológie a investície do obnoviteľných zdrojov energie.
3. Zmeny v ekosystémoch: Dôsledky na biodiverzitu, ako je strata koralových útesov a lesov.
4. Politické iniciatívy: Klimatické dohody, ako Parížska dohoda, a ich implementácia na národnej úrovni.

Tieto stránky a témy sú dôležitým zdrojom informácií pre jednotlivcov aj organizácie, ktoré sa chcú aktívne zapojiť do boja proti klimatickým zmenám. Viac podrobností nájdete na oficiálnych stránkach, ako sú NASA Climate a Copernicus Climate Change Service.

Projekcie Arktídy bez morského ľadu sa doteraz zameriavali na priemerné mesačné podmienky bez ľadu. Tu poskytujeme prvé projekcie, kedy by sme mohli vidieť prvý deň bez ľadu v Severnom ľadovom oceáne, pomocou denného výstupu z viacerých modelov CMIP6. Zistili sme, že existuje veľký rozsah predpokladaného prvého dňa bez ľadu, od 3 rokov v porovnaní s modelovým stavom ekvivalentným v roku 2023 až po žiadny deň bez ľadu pred koncom simulácií v roku 2100, v závislosti od modelu a núteného scenára. použité. Použitím príbehového prístupu sa potom zameriame na deväť simulácií, kde prvý deň bez ľadu nastane v priebehu 3 až 6 rokov, tj potenciálne pred rokom 2030, aby sme pochopili, čo by mohlo spôsobiť taký nepravdepodobný, ale veľmi pôsobivý prechod na prvý deň bez ľadu. deň. Zistili sme, že všetky tieto skoré dni bez ľadu sa vyskytujú počas rýchlej straty ľadu a sú spojené so silným zimným a jarným oteplením. (Céline Heuzé & Alexandra Jahnová, viac na nature.com)

Sezóna lesných požiarov v roku 2023 patrí k najhorším v EÚ za viac ako dve desaťročia, čo je spôsobené zmenou klímy. Požiare zdevastovali rozsiahle oblasti, ohrozovali ekosystémy a životy. S rastúcim rizikom požiarov musí Európa predchádzať zosilňujúcim sa sezónam lesných požiarov a pripraviť sa na ne. (Viac na joint-research-centre.ec.europa.eu)

 

Niekoľkým komponentom zemského systému hrozí vysoké riziko, že prejdú rýchlymi, nezvratnými kvalitatívnymi zmenami alebo sa „prevrátia“ s rastúcim otepľovaním klímy. Preto je potrebné preskúmať uskutočniteľnosť zastavenia alebo dokonca zvrátenia prekročenia prahov vyklápania. Tu študujeme kontrolu spätnej väzby idealizovaného modelu energetickej bilancie (EBM) pre klímu Zeme, ktorá vykazuje nestabilitu „malej ľadovej pokrývky“, ktorá je zodpovedná za rýchly prechod na klímu bez ľadu pri zvyšujúcom sa tlaku skleníkových plynov. Vyvíjame optimálnu riadiacu stratégiu pre EBM podľa rôznych scenárov nútenia, aby sme zvrátili stratu morského ľadu a zároveň minimalizovali náklady. Kontrola je pre tento systém dosiahnuteľná, ale cena sa takmer štvornásobne zvýši, keď sa systém prevráti. Zatiaľ čo tepelná zotrvačnosť môže oneskoriť prevrátenie, čo vedie k prekročeniu prahu kritickej sily, táto voľnosť prichádza so strmým nárastom potrebnej kontroly, keď dôjde k prevráteniu. Okrem toho sme zistili, že optimálna kontrola je lokalizovaná v polárnej oblasti. (Parvathi Kooloth, Jian Lu, Adam Rupe, viac na nature.com)

Vitajte na informačnej webovej stránke skupiny NOAA Carbon Cycle Greenhouse Gases!  Centrálne miesto na celosvetové monitorovanie skleníkových plynov a má na starosti prevádzkovanie globálnej siete na odber vzoriek vzduchu, ktorá naďalej monitoruje vzduch, ktorý dýchame.

30. november      424,24 ppm

Bezpečná koncentrácia: 350 ppm

ppm – počet částic oxidu uhličitého na milion částic vzduchu.

Viac na gml.noaa.gov