Dokument sa zaoberá využitím umelej inteligencie (AI) na skúmanie vzájomných prepojení medzi cieľmi trvalo udržateľného rozvoja (SDGs) a národnými príspevkami (NDCs) k znižovaniu emisií skleníkových plynov. (viac…)

Dokument sa zaoberá výskumom prítoku podzemnej vody do pobrežných vôd Arktídy a jeho vplyvom na biogeochemické procesy. Štúdia sa zameriava na čerstvý podmorský výtok podzemnej vody (FSGD) (viac…)

Dokument, označený ako „Konečná správa: Financovanie pôdohospodárstva šetrného ku klíme“, hodnotí vhodné politické nástroje a limity trhovo orientovaných prístupov na podporu pôdohospodárstva šetrného ku klíme v Európe. (viac…)

Von der Leyen: oživme konkurencieschopnosť Európy bez toho, aby sme sa vzdali zelenej dohody. Európska únia sa zameriava na obnovenie svojej konkurencieschopnosti prostredníctvom nového plánu, ktorý predstavila predsedníčka Komisie Ursula Von der Leyen. Tento plán, nazvaný Kompas konkurencieschopnosti, má tri hlavné piliere:

• Preklenutie inovačnej medzery: Podpora produktivity prostredníctvom inovácií.
• Spoločný plán dekarbonizácie a konkurencieschopnosti: Prechod na hospodárstvo s nulovými emisiami.
• Zníženie závislostí a posilnenie odolnosti a ekonomickej bezpečnosti.

Tieto piliere sú podporené prierezovými faktormi ako zjednodušenie, znižovanie prekážok na jednotnom trhu, financovanie konkurencieschopnosti, zručnosti a kvalita zamestnanosti a lepšia koordinácia.

Európa má silné stránky ako solídna priemyselná základňa, kvalifikovaná pracovná sila, jednotný trh a stabilný regulačný rámec, ale zaostáva v raste produktivity. Ekonomický model Európy bol založený na lacnej pracovnej sile a energii, čo už nie je udržateľné.

Prvý pilier sa zameriava na podporu inovácií, pretože európsky priemysel je príliš statický a málo začínajúcich podnikov vyvíja prelomové technológie. Hoci počet patentových prihlášok v Európe je porovnateľný s USA a Čínou, len tretina z nich sa komerčne využíva. Okrem toho, len 13,5 % európskych spoločností používa umelú inteligenciu. Komisia chce stimulovať používanie umelej inteligencie, zaviesť akčné plány pre pokročilé materiály, kvantovú výpočtovú techniku, biotechnológiu, robotiku a vesmírne technológie, a zlepšiť prístup ku kapitálu. Startupy čelia 27 národným regulačným rámcom, preto sa navrhuje jednotný súbor pravidiel. Problémom je aj prístup k rizikovému kapitálu, ktorého len 5 % sa získava v EÚ v porovnaní s 52 % v USA a 40 % v Číne. Európa má úspory, ale chýba efektívny kapitálový trh, preto sa predstaví program Európskej únie sporenia a investícií.

Druhý pilier zdôrazňuje prechod na hospodárstvo s nulovými emisiami a záväzok k cieľom Zelenej dohody. Európa je lídrom v oblasti čistých technológií a chce si udržať vedúce postavenie, zaručiť istotu v investíciách, prioritu vo verejnom obstarávaní a cielenú štátnu pomoc v strategických sektoroch. Dôležitým bodom sú aj náklady na energiu, ktoré sú príliš vysoké, preto sa pripravuje akčný plán pre cenovo dostupnú energiu.

Tretí pilier sa zameriava na odolnosť a ekonomickú bezpečnosť, pričom Európa je šampiónom obchodu s dohodami so 76 krajinami a hospodárskou váhou rovnajúcou sa 38 % svetového HDP. Európa chce zabezpečiť dodávky surovín, čistej energie a zelených technológií z celého sveta prostredníctvom nových obchodných dohôd.

Medzi transverzáne faktory patrí zjednodušenie byrokracie a rozvoj zručností. Európske spoločnosti sa sťažujú na nadmernú byrokraciu, preto sa pripravuje balík zjednodušení. Dôležitý je aj rozvoj zručností, pretože hoci je zamestnanosť vysoká, existuje nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, preto sa spustí „Európska únia zručností“.

Kompas konkurencieschopnosti je plán s jasnou cestovnou mapou, ktorého úspech závisí od rýchlosti a jednoty. JaroR

Sme svedkami ďalšieho rekordného roka. Rok plný hurikánov, záplav, sucha a zosuvov pôdy, ktoré ničia životy a majetky na celom svete. Dlhotrvajúce sucho a vysoké teploty viedli k potravinovým krízam, konfliktom a migrácii. Desať najväčších klimatických katastrof v roku 2024 stálo viac než 200 miliárd dolárov, čo sa stáva novou normou.

Tieto katastrofy zasiahli mnohé krajiny a komunity, avšak niektoré zasiahli výrazne viac, najmä V20 – skupinu 70 krajín silne ohrozených klimatickou krízou, s minimálnou zodpovednosťou za jej vznik a veľkými prekážkami v získavaní finančných zdrojov na zvýšenie fyzickej a ekonomickej odolnosti voči nestabilite.

Odhady ukazujú, že krajiny V20 potrebujú do roku 2030 získať 490 miliárd dolárov ročne na riešenie klimatických zmien. Tieto krajiny však čelia výzvam pri zháňaní potrebných investícií v dôsledku narastajúcich nákladov na obnovu po katastrofách, obmedzenej fiškálnej kapacity a problémom s prístupom ku kapitálu a klimatickému financovaniu. Momentálne sa najmenej štvrtina krajín V20 nachádza v riziku dlhovej tiesne.

V kontexte krátkych politických cyklov je kľúčové stanoviť prioritné akcie. Preto táto správa vyzdvihuje desať „super stratégií“ v rámci globálneho finančného systému, ktoré môžu priniesť až 210 miliárd dolárov ročne vo forme klimatického financovania pre V20 a predísť ekonomickým stratám až do výšky 100 miliárd dolárov. Tieto stratégie nielenže mobilizujú zdroje, ale vytvárajú udržateľný cyklus na posilnenie rozvoja v nasledujúcich piatich rokoch, pričom vyvolávajú systémové multiplikačné efekty, ktoré posilňujú ich spoločný dopad, čím riešia okamžité aj dlhodobé finančné potreby v štyroch kľúčových oblastiach. JaroR

Rýchlosť otepľovania oceánov sa za posledné štyri desaťročia podľa výskumníkov zvýšila viac ako štvornásobne. Zatiaľ čo teplota oceánov koncom osemdesiatych rokov stúpala o približne 0,06 stupňa Celzia za desaťročie, v súčasnosti sa zvyšuje o 0,27 stupňa Celzia za desaťročie, uviedli vedci v utorok. (Viac na independent.co.uk)

Ako spaľujeme fosílne palivá, množstvo oxidu uhličitého v zemskej atmosfére postupne stúpa a s ním aj priemerná teplota planéty. To, ako rýchlo stúpa hladina atmosférického oxidu uhličitého – a s ním aj teplota – záleží na schopnosti ľudí a ekosystémov prispôsobiť sa. Pomalší nárast dáva ľuďom čas na to, aby sa vzdialili z nízko položených oblastí a zvieratám čas na presun do nových biotopov. (Viac na phys.org)

Štúdia publikovaná v časopise Nature Medicine hodnotí vplyv klimatických zmien na úmrtnosť spôsobenú teplom a chladom v 854 európskych mestách v rokoch 2015 až 2099. Analyzuje rôzne scenáre, ktoré zohľadňujú klimatické zmeny, demografický vývoj a adaptáciu na teplo.

Kľúčové zistenia:

• Bez adaptácie na teplo sa očakáva, že úmrtnosť spojená s teplom prekoná pokles úmrtnosti spojenej s chladom vo všetkých zvažovaných scenároch.
• Podľa scenára SSP3-7.0, ktorý predpokladá najmenšiu snahu o zmiernenie a adaptáciu, by sa celkový počet úmrtí súvisiacich s klimatickými zmenami mohol zvýšiť o 49,9 % a kumulovať 2 345 410 úmrtí v rokoch 2015 až 2099. Aj pri vysokej úrovni adaptácie (zníženie rizika o 50 %) by tento trend nebol zvrátený.
• Regionálne rozdiely sú významné: severoeurópske krajiny by mohli zaznamenať mierny pokles úmrtnosti, zatiaľ čo Stredomorie a východná Európa sú veľmi zraniteľné.
• Zvýšenie úmrtnosti súvisiacej s teplom je spojené so strmším priebehom krivky závislosti úmrtnosti od teploty pri vysokých teplotách. To znamená, že nárast teploty má väčší vplyv na úmrtnosť než pokles teploty.
• Adaptácia na teplo môže zmierniť negatívne dopady, ale na zvrátenie trendu nárastu úmrtnosti je potrebná rozsiahla adaptácia (90% zníženie rizika), najmä pri scenári SSP3-7.0. Dokonca aj pri 50 % adaptácii by sa v Stredomorí, strednej Európe a na Balkáne úmrtnosť stále zvyšovala.
• Geografické rozdiely sú značné. Napríklad Malta vykazuje najväčší nárast úmrtnosti, zatiaľ čo Írsko vykazuje najnižší.
• Údaje naznačujú, že silné zmierňujúce politiky zamerané na zníženie emisií skleníkových plynov sú kľúčové, aby sa predišlo rozsiahlemu nárastu úmrtnosti spojenej s klimatickými zmenami.

Dokument zdôrazňuje, že je potrebné komplexné posúdenie dopadov klimatických zmien na zdravie a že treba prijať opatrenia na zmiernenie dopadov a adaptáciu, aby sa chránilo zdravie obyvateľstva.

Metodológia štúdie:

• Štúdia využíva dáta z 854 európskych miest s viac ako 50 000 obyvateľmi.
• Použité boli dáta o dennej teplote z 19 všeobecných cirkulačných modelov (GCM), demografické projekcie a špecifické krivky závislosti úmrtnosti od teploty pre každé mesto a päť vekových skupín.
• Na izoláciu dopadov klimatických zmien boli porovnané dva podscenáre: „plný“ (s klimatickými a demografickými zmenami) a „len demografická zmena“ (s konštantnou teplotnou distribúciou).
• Použité boli aj Monte Carlo simulácie na zohľadnenie neistoty v epidemiologických analýzach.

Štúdia zohľadňuje aj faktory, ako je starnutie populácie, ktoré zvyšuje zraniteľnosť voči teplu a chladu, ale aj potenciál adaptácie prostredníctvom sociálno-ekonomických faktorov. Avšak, zohľadnenie adaptácie bolo limitované na všeobecnú adaptáciu bez geografických rozdielov a špecifických hnacích síl. JaroR

Glosár kľúčových pojmov

• SSP (Shared Socioeconomic Pathways): Zdieľané socioekonomické dráhy; rámec pre scenáre socioekonomického vývoja, ktoré sa používajú pri modelovaní budúceho dopadu klimatických zmien.
• GCM (General Circulation Model): Model všeobecnej cirkulácie; počítačový model, ktorý simuluje globálny klimatický systém a používa sa na predpovedanie budúceho stavu klímy.
• ERF (Exposure-Response Function): Funkcia odozvy na expozíciu; epidemiologická funkcia, ktorá popisuje vzťah medzi expozíciou (napr. teplota) a zdravotným dopadom (napr. úmrtnosť).
• MMT (Minimum Mortality Temperature): Minimálna teplota úmrtnosti; teplota, pri ktorej je úmrtnosť najnižšia, a od ktorej stúpa pri vyšších a nižších teplotách.
• Net Effect (Čistý efekt): Rovnováha medzi zvýšením úmrtnosti súvisiacej s teplom a znížením úmrtnosti súvisiacej s chladom v dôsledku klimatických zmien.
• Adaptácia (Adaptation): Opatrenia, ktoré znižujú negatívne dopady klimatických zmien. V tomto kontexte sú to opatrenia, ktoré znižujú negatívne dopady horúčav na zdravie.
• Mitigácia (Mitigation): Opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov, a tým aj spomalenie klimatických zmien.
• Monte Carlo Simulácie: Výpočtová technika, ktorá používa náhodné čísla na modelovanie pravdepodobnosti rôznych výsledkov v procese, ktorý nemôže byť ľahko predvídaný z dôvodu náhodných premenných. V štúdii sa používa na modelovanie neistoty v odhadoch ERF.
• Úmrtnosť (Mortality): Počet úmrtí v danej populácii počas určitého obdobia.
• Úmrtnosť súvisiaca s teplotou (Temperature-related mortality): Úmrtnosť, ktorá je priamo ovplyvnená expozíciou extrémne vysokým alebo nízkym teplotám.

Dokument prezentuje 80-miliónov rokov dlhý záznam atmosférického CO2 odvodený z izotopov bóru (δ11B), ktorý bol vytvorený v kombinácii s ďalšími izotopovými záznamami (stroncium 87Sr/86Sr, uhlík δ13C a kyslík δ18O). Výskum sa zameriava na neskorú paleozoickú dobu ľadovú (LPIA), ktorá trvala od približne 370 do 260 miliónov rokov. Hlavné zistenia a závery zahŕňajú:

• Nízke CO2 počas LPIA: Počas hlavnej fázy LPIA, ktorá začala v strednom mississippiane (asi pred 330 miliónmi rokov), bolo atmosférické CO2 udržiavané na nízkych hodnotách, čo je považované za bezprecedentné v histórii Zeme. Koncentrácia CO2 klesla na minimum približne 200 ± 100 ppm okolo 298 miliónov rokov.
• Náhly nárast CO2 a koniec LPIA: Okolo 294 miliónov rokov došlo k náhlemu štvornásobnému nárastu atmosférického CO2, čo viedlo k ukončeniu LPIA a prechodu do teplejšieho obdobia včasného permu. Tento nárast CO2 bol pomerne rýchly a viedol k otepleniu a suchším podmienkam.
• Mechanizmy udržiavania nízkeho CO2 počas LPIA: Nízke CO2 počas LPIA bolo udržiavané vďaka zvýšenému chemickému zvetrávaniu, ktoré bolo spôsobené kolíziou Laurázie a Gondwany a vyzdvihnutím pohoria Variscan. Ďalším faktorom mohol byť pokles rýchlosti odplyňovania CO2 zo zemského plášťa.
• Vzťah s veľkými magmatickými provinciami (LIP): Rýchly nárast CO2 na konci LPIA sa zhoduje s erupciami Skagerrak-Centred LIP (SCLIP) (297 ± 4 Ma). Predpokladá sa, že tieto erupcie uvoľnili veľké množstvo CO2, čím prispeli k otepleniu a ukončeniu ľadovej doby. Ďalšie LIPs ako Tarim a Panjal, mohli tiež prispieť k udržiavaniu zvýšených hladín CO2.
• Metodika a dáta: Štúdia používa izotopové analýzy brachiopodov na rekonštrukciu CO2. Záznam δ11B bol prepočítaný na pH a CO2 pomocou kalibrácií na moderných brachiopodoch. Bol vyvinutý nový prístup pre odhad δ11B morskej vody, ktorý využíva podobnosť s vývojom 87Sr/86Sr.
• Dopady na uhlíkový systém: Okrem zmien v CO2, štúdia rekonštruovala aj zmeny v pH oceánu a koncentrácii rozpusteného anorganického uhlíka (DIC). Zistenia naznačujú, že zmeny v CO2 a pH okolo hranice assel-sakmarian boli významné.
• Podobnosti s neskorou kenozoickou dobou ľadovou: Autori poukazujú na podobnosti medzi LPIA a súčasnou neskorou kenozoickou dobou ľadovou (LCIE), ktorá sa začala asi pred 34 miliónmi rokov. Obidve boli spojené s rozsiahlym vrásnením pohorí v nízkych zemepisných šírkach a dlhodobým poklesom CO2. Otázkou ostáva, či budúci LIP event ukončí LCIE alebo či vstup človeka do hry spôsobí zmenu.

Celkovo, štúdia poskytuje detailný pohľad na dynamiku CO2 počas LPIA a zdôrazňuje kľúčovú úlohu LIP erupcií pri ukončení tejto rozsiahlej doby ľadovej. Zistenia taktiež poukazujú na to, že rýchle zmeny v koncentrácii CO2 majú významný vplyv na klimatické prechody a ekologické systémy. JaroR

Slovníček kľúčových pojmov

• Late Palaeozoic Ice Age (LPIA): Rozsiahla ľadová doba, ktorá trvala približne od 370 do 260 miliónov rokov dozadu, počas neskorého paleozoika.
• Gondwana: Staroveký superkontinent, ktorý zahŕňal dnešnú Afriku, Južnú Ameriku, Austráliu, Antarktídu, a Indiu.
• Brachiopod: Morský bezstavovec s dvojdielnou schránkou, často používaný ako paleo-klimatický proxy.
• Izotopy bóru (δ11B): Izotopové zloženie bóru, používané ako proxy pre rekonštrukciu pH a atmosférického CO2.
• Izotopy stroncia (87Sr/86Sr): Izotopový pomer stroncia, používaný na datovanie a stratigrafiu hornín, ako aj na rekonštrukciu zmien v kontinentálnom zvetrávaní.
• Izotopy uhlíka (δ13C): Izotopové zloženie uhlíka, používané na štúdium zmien v kolobehu uhlíka a organickej produktivite.
• Izotopy kyslíka (δ18O): Izotopové zloženie kyslíka, používané na rekonštrukciu paleotemperatúr a globálnych klimatických zmien.
• Large Igneous Province (LIP): Rozsiahla vulkanická provincia, charakterizovaná obrovskými erupciami bazaltov.
• Dissolved Inorganic Carbon (DIC): Celková koncentrácia anorganického uhlíka rozpusteného vo vode, vrátane oxidu uhličitého, uhličitanov a hydrogenuhličitanov.
• pH: Miera kyslosti alebo zásaditosti vodného roztoku.
• Asselian-Sakmarian boundary: Časová hranica medzi dvoma geologickými stupňami v ranom perme, ktorá sa spája s ukončením LPIA.
• Carboniferous-Permian: Geologické obdobie siahajúce od konca karbonu po začiatok permu.
• Cisuralian: Starší názov pre ranú permskú epochu, ktorej hranice sú približne identické s Asselian a Sakmarian stupňami.
• Pangea: Superkontinent, ktorý existoval počas paleozoika a mezozoika.
• Orogen: Proces formovania pohorí spôsobený tektonickými pohybmi.
• Eustatický morský stav: Zmena v hladine mora, ktorá postihuje všetky svetové oceány.
• Radiogénny stroncium: Izotop stroncia 87Sr, produkovaný rádioaktívnym rozpadom rubídia, ktorý sa hromadí v kontinentálnej kôre.
• Neotethys: Oceán, ktorý existoval v období Paleozoika a Mezozoika medzi Gondwanou a Euráziou.

Dokument skúma úlohu sektora mládeže pri riešení klimatických emócií mladých ľudí. Poukazuje na to, že mladí ľudia sú hlboko znepokojení budúcnosťou planéty a zažívajú rôzne emócie, ako sú úzkosť, smútok a nádej.

Kľúčové body dokumentu:

• Mladí ľudia a klimatické emócie: Dokument zdôrazňuje, že mladí ľudia sú obzvlášť zraniteľní voči negatívnym emóciám spojeným so zmenou klímy, ako je eko-úzkosť, čo je chronický strach z environmentálnej skazy. Tieto emócie majú významný dopad na ich duševné zdravie a každodenný život.
• Úloha sektora mládeže: Sektor mládeže, vrátane pracovníkov s mládežou a mládežníckych organizácií, zohráva kľúčovú úlohu pri podpore mladých ľudí pri zvládaní klimatických emócií. Môže vytvárať bezpečné priestory pre vyjadrenie pocitov, zapojenie sa do klimatických aktivít a rozvoj odolnosti.
• Výzvy pre sektor mládeže: Sektor mládeže čelí výzvam, ako je nedostatok školení a zdrojov pre pracovníkov s mládežou, ako aj pocit, že hlasy mladých ľudí nie sú dostatočne vypočuté v diskusiách o klimatickej politike. To môže zhoršovať pocity bezmocnosti a frustrácie.
• Odporúčania: Dokument odporúča rozsiahle školiace programy pre pracovníkov s mládežou, vytváranie bezpečných priestorov v mládežníckych organizáciách a začlenenie vzdelávania o zmene klímy do školských osnov. Spolupráca medzi odborníkmi na duševné zdravie, pedagógmi, tvorcami politík a mládežníckymi organizáciami je kľúčová.
• Dôležitosť politík mládeže: Politiky mládeže by mali explicitne riešiť klimatické emócie, podporovať iniciatívy vedené mladými ľuďmi a poskytovať zdravotnú starostlivosť zameranú na eko-úzkosť.
• Pojem solastalgia: Dokument predstavuje aj pojem solastalgia, ktorý opisuje strach ľudí z negatívnych zmien v ich domovskom prostredí v dôsledku klimatických zmien.
• Dôraz na pozitívne emócie: Okrem negatívnych emócií zdôrazňuje dokument aj pozitívne emócie, ako je nádej a zmocnenie, ktoré vznikajú pri kolektívnej akcii.
• Potreba kolektívnej akcie: Dokument zdôrazňuje, že okrem individuálnej odolnosti je dôležitá aj kolektívna akcia a podpora komunity pri zvládaní klimatických emócií.

Dokument poukazuje na potrebu holistického prístupu k riešeniu emocionálnych výziev, ktorým čelia mladí ľudia v dôsledku klimatickej zmeny, a zdôrazňuje kľúčovú úlohu sektora mládeže pri poskytovaní podpory a vytváraní odolnosti. JaroR

Glosár kľúčových pojmov

• Eko-úzkosť: Chronický strach z environmentálnej skazy, ktorý sa prejavuje úzkosťou, strachom a pocitom bezmocnosti v súvislosti s klimatickými zmenami.
• Klimatické emócie: Široká škála emócií (pozitívnych i negatívnych), ktoré ľudia zažívajú v súvislosti s klimatickými zmenami a ich dopadmi.
• Solastalgia: Smútok a utrpenie spôsobené zmenami v domácom prostredí v dôsledku environmentálnych zmien.
• Sektor mládeže: Zahŕňa pracovníkov s mládežou, mládežnícke organizácie a iné inštitúcie, ktoré pracujú s mladými ľuďmi a podporujú ich rozvoj.
• Planetárne zdravie: Koncept, ktorý zdôrazňuje prepojenie medzi ľudským zdravím a zdravím planéty, pričom je nutné hľadať komplexné riešenia na ochranu oboch.
• Odolnosť: Schopnosť zvládať stres a nepriaznivé situácie a prispôsobiť sa im, pričom sa rozlišuje individuálna a komunitná.
• Sebaučinnosť (self-efficacy): Presvedčenie o vlastnej schopnosti dosiahnuť ciele a vykonať potrebné kroky.
• Komunitná odolnosť: Zameriava sa na posilňovanie kolektívnych zdrojov a podporných systémov v komunitách, aby spoločne čelili klimatickým a iným výzvam.
• Klimatická spravodlivosť: Zdôrazňuje rovnosť a férové rozdelenie dopadov klimatických zmien a spravodlivý prístup k riešeniam pre všetkých, najmä pre zraniteľné skupiny.
• Mládežnícka politika: Súbor stratégií, opatrení a programov, ktoré vlády a organizácie implementujú s cieľom podporovať rozvoj a blaho mladých ľudí v rôznych oblastiach života, vrátane životného prostredia.

Dokument predstavuje principiálny rámec na určenie spravodlivých príspevkov jednotlivých krajín k otepľovaniu v rámci Parížskej dohody. Hlavným cieľom je alokovať globálny rozpočet otepľovania (zahŕňajúci všetky antropogénne skleníkové plyny) jednotlivým krajinám na základe princípov vychádzajúcich z medzinárodných zmlúv a environmentálneho práva. Štúdia sa zameriava na určenie spravodlivého podielu každej krajiny na emisiách skleníkových plynov s cieľom dosiahnuť ciele Parížskej dohody o obmedzení globálneho otepľovania na 1,5 °C alebo 2 °C.

Kľúčové body štúdie:

• Spravodlivé rozdelenie úsilia: Medzinárodné rokovania o klíme dlhodobo diskutujú o spravodlivosti pri rozdeľovaní úsilia na dosiahnutie spoločných globálnych cieľov. Rámec štúdie sa opiera o princípy spravodlivosti, ako aj o princípy prevencie škôd, predbežnej opatrnosti, zodpovednosti znečisťovateľa, schopnosti platiť a benefitu z minulých emisií.
• Globálny rozpočet otepľovania: Štúdia definuje globálny rozpočet otepľovania, ktorý sa týka všetkých antropogénnych skleníkových plynov, a alokuje ho jednotlivým krajinám. Tento prístup sa líši od predchádzajúcich štúdií, ktoré sa zameriavali len na emisie CO2. Používa sa metrika GWP* na premenu ne-CO2 skleníkových plynov na CO2 ekvivalentné emisie.
• Tri interpretácie spravodlivosti: Štúdia predstavuje tri interpretácie princípov spravodlivosti:
  • Interpretácia I: Rovnosť a princíp „znečisťovateľ platí“, kde sa každému človeku priznáva rovnaké právo na znečisťovanie, ale zohľadňujú sa historické emisie krajiny od roku 1850 alebo 1990.
  • Interpretácia II: Zohľadňuje schopnosť platiť pomocou ukazovateľov ako výnos z vládnych dlhopisov (II-A) a HDP na obyvateľa (II-B), čo upravuje distribúciu na základe Interpretácie I.
  • Interpretácia III: Namiesto schopnosti platiť zohľadňuje princíp „beneficient platí“, ktorý využíva historický predaj fosílnych palív na úpravu pridelených rozpočtov z Interpretácie I.
• Vyčerpanie rozpočtov: Z analýzy vyplýva, že do roku 2021 mnohé krajiny, vrátane väčšiny rozvinutých krajín, už vyčerpali svoj spravodlivý podiel rozpočtu otepľovania kompatibilný s cieľom 1,5 °C. Podobný stav je aj pri cieli 2 °C. Napríklad USA, Spojené kráľovstvo, Rusko a Japonsko sú medzi krajinami s negatívnymi zostávajúcimi rozpočtami. Naopak, krajiny ako India a Brazília majú ešte väčšinu svojho rozpočtu k dispozícii.
• Rozdiely medzi spravodlivými rozpočtami a redukciami: Štúdia ukazuje značný rozdiel medzi spravodlivými rozpočtami pridelenými krajinám a najhlbšími možnými domácimi redukciami emisií, ktoré môžu dosiahnuť. Mnohé krajiny s vysokou úrovňou ľudského rozvoja budú musieť prijať opatrenia nad rámec domácich redukcií, aby dosiahli spravodlivý podiel.
• Vplyv normatívnych rozhodnutí: Výsledky sú ovplyvnené normatívnymi rozhodnutiami, ako je výber princípov spravodlivosti, ukazovateľov a východiskového roka pre výpočet historických emisií. Napríklad pri zohľadnení princípu „schopnosť platiť“ alebo „beneficient platí“ sa rozdiely medzi krajinami zväčšujú.
• Neistoty a metodologické faktory: Štúdia zohľadňuje aj metodologické a fyzikálne neistoty, ako je odhad aerosólového maskovacieho efektu, rozsah úpravy ukazovateľov a cieľ otepľovania. Avšak, vplyv týchto faktorov je menej významný ako normatívne rozhodnutia.
• Doplnkové opatrenia: Vzhľadom na prečerpanie rozpočtov mnohých krajín štúdia zdôrazňuje potrebu doplnkových opatrení, ako je rozsiahle odstraňovanie oxidu uhličitého (CDR) a medzinárodná spolupráca prostredníctvom finančnej podpory a transferu technológií.

Štúdia poskytuje cenný rámec na pochopenie a vyhodnotenie spravodlivých príspevkov jednotlivých krajín k riešeniu klimatických zmien. Identifikuje medzery medzi spravodlivými ambíciami a realitou a poukazuje na potrebu nadnárodnej spolupráce. Dôležitý je tiež fakt, že štúdia nezohľadňuje náklady na zmiernenie klimatických zmien a škody spôsobené klimatickými zmenami, čo je dôležité pre budúce štúdie. JaroR

Naša Zem zažíva nezvyčajne rýchle otepľovanie v porovnaní so zmenami za predchádzajúcich 2000 rokov. Toto globálne otepľovanie je jednoznačne výsledkom emisií skleníkových plynov spôsobených ľudskou činnosťou, najmä spaľovaním fosílnych palív, ako sú uhlie, ropa a zemný plyn, používaných v doprave a energetike. Globálne otepľovanie a s ním súvisiace klimatické zmeny vedú k stále vážnejším a škodlivejším dôsledkom pre ľudí a ekosystémy, ktoré nás podporujú. Tieto dôsledky sa prejavujú zhoršovaním zdravia, bezpečnosti, ochrany a prosperitu.

Klimatické zmeny sú často označované ako výzva alebo kríza kvôli ich závažným dopadom, naliehavosti nájdenia riešení a komplexnosti problému. Už teraz klimatické zmeny zvyšujú tlak na fyzickú infraštruktúru a sociálne, ekonomické a politické systémy, na ktoré sa spoliehame, zároveň však ohrozujú zdravie a blahobyt ľudí a všetkého života na Zemi.

Niektoré budúce klimatické zmeny sú nevyhnutné a/alebo nezvratné, napríklad strata ľadových pokrývok a trvalé záplavy pobrežných oblastí. Avšak tieto zmeny je možné obmedziť významným a rýchlym znížením globálnych emisií skleníkových plynov. Naliehavé kroky na zníženie emisií a rozšírenie adaptácie v tomto desaťročí sú kľúčové pre minimalizáciu vplyvov na ľudí a ekosystémy. Rýchle opatrenia by tiež priniesli množstvo výhod, najmä pre kvalitu ovzdušia a zdravie. Tieto prechody by zahŕňali rozsiahle zmeny v technológiách, infraštruktúre, využívaní pôdy, správaní a riadiacich štruktúrach.

Skleníkové plyny emitované ľudskou činnosťou zahŕňajú oxid uhličitý (CO₂), metán (CH₄), oxid dusný (N₂O) a fluórované plyny. Zvýšené množstvo týchto plynov v atmosfére spôsobuje otepľovanie planéty, čo má rozsiahle dôsledky na klimatický systém.

Klimatické zmeny majú široké dopady na zdravie a blaho ľudí a ekosystémov. To zahŕňa častejšie a intenzívnejšie záplavy, suchá, silnejšie búrky a požiare; zmeny v dostupnosti potravín a metódach pestovania plodín; ohrozenie zásobovania vodou; a nárast chorôb prenášaných vektormi, problémov duševného zdravia a chorôb a úmrtí spojených s teplom. Tieto dôsledky môžu spolu zvyšovať riziká pre národnú bezpečnosť.

Aj keď niektorí ľudia a regióny môžu zaznamenať obmedzené alebo krátkodobé výhody z klimatických zmien, negatívne vplyvy už teraz prevyšujú väčšinu pozitívnych efektov a s pokračujúcim otepľovaním budú akékoľvek výhody ešte viac oslabované.

Hoci klimatické zmeny ovplyvňujú všetkých, ich dôsledky nie sú rovnaké pre každého. Niektorí jednotlivci a komunity čelia vyšším zdravotným rizikám v závislosti od faktorov, ako je vek, miesto práce alebo bývania, prístup k zdrojom a existujúci zdravotný stav. Tieto faktory sú ovplyvnené sociálnym a ekonomickým kontextom. Napríklad komunity s nízkymi príjmami a farebné komunity čelia vážnejším rizikám a škodám, pretože s väčšou pravdepodobnosťou žijú alebo pracujú v oblastiach vystavených klimatickým rizikám a často majú menej zdrojov na reakciu na ich dôsledky. Vo vidieckych oblastiach môžu byť tieto riziká ešte vyššie kvôli nedostatku zdrojov alebo infraštruktúry na prispôsobenie sa. Mladí ľudia budú počas svojho života tiež čeliť rastúcim záťažiam spôsobeným klimatickými zmenami. Dôležitou súčasťou klimatickej gramotnosti je pochopenie, ako a prečo ľudia vnímajú dopady klimatických zmien odlišne a ako sociálne a kultúrne súvislosti ovplyvňujú ich schopnosť reagovať. JaroR

Slovník kľúčových pojmov

• Adaptácia: V ľudských systémoch je to proces prispôsobovania sa skutočnej alebo očakávanej klíme a jej účinkom s cieľom zmierniť škody alebo využiť výhodné príležitosti. V prírodných systémoch je to proces prispôsobenia sa skutočnej klíme a jej účinkom.
• Aerosóly: Suspenzia vzdušných tuhých alebo kvapalných častíc s typickou veľkosťou častíc v rozmedzí od niekoľkých nanometrov do niekoľkých desiatok mikrometrov.
• Biodiverzita: Rozmanitosť života, vrátane počtu rastlinných a živočíšnych druhov, iných foriem života, genetických typov, biotopov a biómov v ekosystéme.
• Cyklus uhlíka: Súbor procesov, prostredníctvom ktorých uhlíkové zlúčeniny prúdia medzi zásobníkmi v životnom prostredí.
• Cirkulácia (oceánska): Rozsiahly pohyb vôd v oceánskom povodí, ktorý je kľúčovým regulátorom klímy.
• Klíma: Priemerné poveternostné podmienky oblasti za dlhšie časové obdobie.
• Zmena klímy: Zmeny v priemerných poveternostných podmienkach, ktoré pretrvávajú niekoľko desaťročí alebo dlhšie.
• Klimatická spravodlivosť: Uznanie rozmanitosti hodnôt a minulých a súčasných škôd.
• Klimatický model: Numerické znázornenie klimatického systému na základe fyzikálnych, chemických a biologických vlastností.
• Klimatický systém: Hmota, energia a procesy zahrnuté v interakciách medzi zemskou atmosférou, hydrosférou, kryosférou, litosférou a biosférou.
• Klimatická variabilita: Odchýlky klimatických premenných od daného priemerného stavu.
• Koprodukcia (poznatkov): Integrácia rôznych znalostných systémov.
• Dôstojná práca: Produktívna práca pre ľudí v podmienkach slobody, rovnosti, bezpečnosti a ľudskej dôstojnosti.
• Diskriminácia: Nerovnaké zaobchádzanie s jednotlivcom alebo skupinou ľudí na základe napríklad ich rasy, pohlavia, veku alebo zdravotného postihnutia.
• Sucho: Výnimočné obdobie nedostatku vody.
• Zemský systém: Funkcia Zeme ako systému vzájomne prepojených častí.
• Eko-úzkosť: Chronický strach z environmentálnej skazy.
• Eko systém: Funkčná jednotka pozostávajúca zo živých organizmov, ich neživého prostredia a vzájomných interakcií.
• Emisie: Uvoľňovanie plynov a aerosólov do atmosféry.
• Environmentálna nespravodlivosť: Environmentálne činy, správanie, zákony a politiky, ktoré nie sú spravodlivé.
• Rovnosť: Zásada byť spravodlivý a nestranný.
• Extrémne udalosti: Poveternostné udalosti, ktoré sú zriedkavé na konkrétnom mieste a v čase.
• Extrémne teplo: Teploty, ktoré sú oveľa vyššie a/alebo vlhkejšie, ako je priemer.
• Záplava: Pretečenie bežných hraníc vodného toku.
• Potravinová sieť: Diagram prepojení medzi druhmi v ekosystéme.
• Fosílne palivá: Uhlíkové palivá z fosílnych ložísk uhľovodíkov, vrátane uhlia, ropy a zemného plynu.
• Globálne otepľovanie: Zvýšenie globálnej povrchovej teploty.
• Skleníkový efekt: Proces, prostredníctvom ktorého sa teplo zachytáva v blízkosti zemského povrchu skleníkovými plynmi.
• Skleníkový plyn (GHG): Plynné zložky atmosféry, ktoré absorbujú a vyžarujú žiarenie.
• Nebezpečenstvo: Potenciálny výskyt prírodnej alebo človekom spôsobenej fyzickej udalosti.
• Vlna horúčav: Obdobie abnormálneho horúceho počasia.
• Záplava prílivom: Nastáva, keď sa stúpanie hladiny mora skombinuje s miestnymi faktormi.
• Ľadový štít: Ľadové teleso kontinentálnej veľkosti.
• Dopad (klimatický): Dôsledky realizovaných rizík na prírodné a ľudské systémy.
• Domorodé poznatky (IK): Súbory dynamických a skúsenostných poznatkov získaných časom domorodými národmi.
• Priemyselná éra: Obdobie od začiatku rozsiahlej priemyselnej činnosti okolo roku 1750 až po súčasnosť.
• Nerovnosť: Nespravodlivý rozdiel v distribúcii zdrojov.
• Medzivládny panel o zmene klímy: Organizácia, ktorá poskytuje vedecké informácie pre tvorbu klimatickej politiky.
• Spravodlivý prechod: Súbor princípov, procesov a postupov, ktoré zabezpečujú, že nikto nezostane pozadu pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo.
• Maladaptácia: Nastane, keď sa prijmú opatrenia, ktoré môžu viesť k zvýšenému riziku nepriaznivých následkov súvisiacich s klímou.
• Marginalizovaná populácia/komunita: Komunita vylúčená z hlavného spoločenského, hospodárskeho a kultúrneho života.
• Migrácia (ľudí): Pohyb osoby alebo skupiny osôb cez medzinárodné hranice alebo v rámci národa.
• Zmierňovanie: Opatrenia na zníženie množstva a rýchlosti budúcej zmeny klímy.
• Okysľovanie oceánov: Proces, ktorým sa hodnota pH morskej vody posúva smerom k kyslejším hodnotám.
• Preťažená komunita: Obyvateľstvo alebo geografická oblasť, ktorá zažíva neúmerné environmentálne a klimatické škody a riziká.
• Parížska dohoda: Medzinárodná klimatická dohoda z roku 2015.
• Participatívne procesy: Prístupy k výskumu a plánovaniu, v ktorých sa tí, ktorých výsledky najviac ovplyvňujú, aktívne zapájajú do procesu.
• Obnoviteľná energia: Akákoľvek forma energie, ktorá sa dopĺňa prirodzenými procesmi.
• Odolnosť (klimatická): Schopnosť prepojených sociálnych, ekonomických a ekologických systémov vyrovnať sa s klimatickou zmenou.
• Riziko: Ohrozenie života, zdravia, bezpečnosti, životného prostredia, ekonomickej pohody a iných cenností.
• Stúpanie hladiny mora: Zvýšenie výšky hladiny mora.
• Sociálne systémy: Inštitúcie, politiky, programy, postupy, hodnoty a správanie.
• Búrkový príval: Dočasné zvýšenie hladiny mora v dôsledku extrémnych poveternostných podmienok.
• Transformačná adaptácia: Adaptácia, ktorá mení základné atribúty sociálno-ekologického systému.
• Kritický bod: Bod, v ktorom zmena klímy spustí významnú environmentálnu udalosť.
• Neistota (štatistická): Vyjadrenie miery, do akej je množstvo alebo proces neznámy.
• Zanedbávaná komunita: Komunita, ktorá v dôsledku nepretržitej systémovej diskriminácie zažíva neúmerné environmentálne a klimatické škody a riziká.
• Vektor (choroby): Organizmus, ktorý prenáša mikroorganizmy spôsobujúce choroby.
• Zraniteľnosť (klimatická): Miera, do akej sú fyzické, biologické a sociálno-ekonomické systémy náchylné na nepriaznivé vplyvy zmeny klímy.
• Počasie: Stav atmosféry, najmä s ohľadom na jej účinky na život a ľudské aktivity.
• Blaho (ľudské): Stav existencie, ktorý napĺňa rôzne ľudské potreby.
• Požiar: Požiar na divokej pôde.

Celkovým cieľom projektu INTERCAMBIO je podpora duševného a fyzického zdravia pracovníkov v meniacom sa pracovnom prostredí v dôsledku klimatických zmien, zavádzania nových pracovných postupov a medzi pracovníkmi na zelených pracovných miestach. INTERCAMBIO bude podporovať intervencie založené na dôkazoch a rámec pre sociálnu ochranu a dôstojné zelené pracovné miesta . (Viac na intercambio-project.eu)

Soil Atlas 2024 je publikácia, ktorá zdôrazňuje význam pôdy ako základného zdroja života na Zemi. Pôda sa považuje za najrozmanitejšie biotop na Zemi a je nevyhnutná pre produkciu potravín, reguláciu vody a klímy. Napriek tomu je ohrozená degradáciou, ktorá má vplyv na poľnohospodársku produktivitu, potravinovú bezpečnosť a zdravie ekosystémov.

Medzi hlavné body publikácie patrí:

• Degradácia pôdy: Približne tretina svetových pôd je degradovaná, pričom viac ako 40 percent z nich sa nachádza v Afrike. Degradácia pôdy je spôsobená neudržateľnými poľnohospodárskymi postupmi, odlesňovaním a zlou správou pôdy. V Európe je 60% pôd klasifikovaných ako poškodené.
• Desertifikácia: Intenzívne poľnohospodárstvo a klimatická kríza vedú k vážnej degradácii pôdy a desertifikácii aj v Európe, vrátane krajín s miernym a vlhkým podnebím.
• Klimatická zmena: Zdravá pôda je kľúčová pre skladovanie uhlíka. Pôda ukladá viac uhlíka ako lesy. Zároveň pomáha zmierňovať dopady extrémneho počasia, ako sú búrky a záplavy.
• Korporátna moc: Nadmerné používanie umelých hnojív a pesticídov poškodzuje pôdu a biodiverzitu. Tieto produkty prinášajú veľké zisky nadnárodným spoločnostiam, ktoré ovplyvňujú vlády, čo bráni zavedeniu potrebných politík na ochranu ľudí a životného prostredia.
• Dusíkaté hnojivá: Syntetické hnojivá poškodzujú klímu, ale priemyselné poľnohospodárstvo je na nich silne závislé. Ceny hnojív viedli k zvýšeniu cien potravinových komodít, čo najviac postihuje africké krajiny.
• Fosfor: Fosfor je bioesenciálny prvok, no jeho zdroje sú obmedzené. Priemyselné hnojivá sa vyrábajú z fosfátových hornín, ktorých zásoby sú konečné.
• Zelené hnojivá: Výroba syntetických dusíkatých hnojív pomocou obnoviteľnej energie môže znížiť emisie skleníkových plynov. Nerieši to však problémy spojené s nadmerným používaním syntetických hnojív.
• Konflikty o pôdu: Pôda zohráva dôležitú úlohu pri ochrane životného prostredia, ale intenzívne využívanie pôdy na klimatické opatrenia môže viesť ku konfliktom a porušovaniu ľudských práv.
• Uhlíkové kredity: Pôda má veľkú kapacitu na skladovanie uhlíka, ktorá sa využíva na vytváranie obchodovateľných uhlíkových kreditov. Tie ale môžu v skutočnosti podkopať snahy o zníženie emisií.
• Ľudské práva: Spravodlivý prístup k pôde je základom pre realizáciu ľudských práv, ako je právo na potraviny. Napriek tomu pretrvávajú smrteľné konflikty o pôdu.
• Ženy a pôda: Bezpečný prístup k pôde je dôležitý pre dlhodobú ochranu pôdy. V mnohých afrických krajinách sú však práva žien na pôdu neisté, čo bráni investíciám do udržateľného hospodárenia s pôdou.
• Európska únia: EÚ nemá komplexný právny rámec pre ochranu pôdy a doterajšie pokusy o jeho vytvorenie boli neúspešné.
• Agroekológia: Agroekológia predstavuje odpoveď na priemyselný model poľnohospodárstva, ktorý vykorisťuje ľudí a poškodzuje pôdu.
• Skryté náklady: Degradácia pôdy má mnohé neviditeľné náklady – environmentálne, zdravotné, sociálne a ekonomické. Účtovníctvo skutočných nákladov (TCA) umožňuje tieto náklady zviditeľniť.
• Obnova pôdy: V Indii sa mnoho farmárov vracia k alternatívnym postupom hospodárenia s pôdou, ktoré boli poškodené nadmerným používaním chemických hnojív a pesticídov.
• Obnova púští: V boji proti desertifikácii v oblasti Sahary a Sahelu sa osvedčujú miestne, zdola nahor realizované techniky.
• Bez-pôdne poľnohospodárstvo: Vertikálne vnútorné poľnohospodárstvo umožňuje pestovanie plodín počas celého roka. Vyžaduje si menej priestoru a sľubuje zníženie spotreby vody, hnojív a pesticídov. Musí byť však súčasťou rozsiahlejšej transformácie potravinových systémov.

Publikácia tiež zdôrazňuje, že ochrana pôdy je nevyhnutná pre budúcnosť a že je potrebné spolupracovať na jej ochrane. Ponúka prehľad o rôznych aspektoch pôdy a zároveň vyzýva na konkrétne kroky na jej ochranu a udržateľné využívanie. JaroR

Glosár kľúčových pojmov

• Pôda: Vrchná vrstva zemskej kôry, ktorá pozostáva z minerálov, organickej hmoty, vody, vzduchu a živých organizmov a je základom pre rast rastlín a život na Zemi.
• Degradácia pôdy: Zhoršovanie kvality pôdy v dôsledku prírodných a ľudských faktorov, ktoré znižujú jej úrodnosť a schopnosť plniť svoje ekosystémové funkcie.
• Erózia: Odnášanie vrchných vrstiev pôdy vodou, vetrom alebo inými prírodnými silami, ktoré vedie k strate živín a zhoršovaniu úrodnosti.
• Salinizácia: Nahromadenie solí v pôde, ktoré bráni rastu rastlín a znižuje úrodnosť pôdy.
• Land grabbing (uchmatnutie pôdy): Rozsiahle nadobúdanie pôdy firmami, bankami a investičnými fondmi, často za spoluúčasti národných elít, ktoré vedie k vysídľovaniu miestnych komunít a k porušovaniu ľudských práv.
• Uhlíkový kredit: Certifikát reprezentujúci uloženie jednej tony oxidu uhličitého v pôde, lesoch alebo iných systémoch, ktorý sa používa pri obchodovaní v rámci mechanizmov klimatickej politiky.
• Agroekológia: Prístup k poľnohospodárstvu, ktorý sa zameriava na integráciu ekologických princípov do poľnohospodárskej praxe s cieľom zvýšiť udržateľnosť a odolnosť poľnohospodárskych systémov.
• Desertifikácia: Proces znižovania úrodnosti a vysychania pôdy v suchých a polosuchých oblastiach, ktorý vedie k šíreniu púštnych podmienok.
• Humus: Organická hmota v pôde, ktorá vzniká rozkladom rastlinných a živočíšnych zvyškov mikroorganizmami a má kľúčový význam pre štruktúru a živnosť pôdy.
• Zai technika: Tradičná poľnohospodárska technika využívaná v suchých oblastiach, pri ktorej sa vytvárajú malé jamky, kde sa hromadí voda a živiny pre sadenie rastlín.
• Vertikálne farmárstvo: Technika poľnohospodárskej produkcie, pri ktorej sa rastliny pestujú v niekoľkých vrstvách nad sebou v uzavretých priestoroch, čo umožňuje kontrolu prostredia a efektívne využitie priestoru.
• Peatlands (rašeliniska): Ekosystémy tvorené nahromadenou organickou hmotou z odumretých rastlín, v ktorých sa ukladá veľké množstvo uhlíka a prispievajú k regulácii vodného režimu.

V Európe a na celom svete sú ľudia ovplyvnení rastúcimi rizikami, ktoré zmena klímy predstavuje pre ich životy, zdravie a živobytie. Na počesť obetí a postihnutých klimatickou krízou Európska komisia, Európsky parlament a Rada EÚ určili 15. júl za Deň EÚ pre obete globálnej klimatickej krízy.

Zatiaľ čo zmena klímy je globálnou výzvou, jej dôsledky pociťujeme lokálne. Dátum 15. júla bol jedným z najhorších dní smrteľných záplav, ktoré postihli Európu v roku 2021. Ako sa naša planéta otepľuje, dopady – od extrémnych poveternostných udalostí, ako sú horúčavy, suchá alebo záplavy, až po pobrežnú eróziu v dôsledku stúpajúcej hladiny morí – pokračujú. vybrať si daň na životoch a živobytí v celej Európe a vo svete, čo bude mať trvalý vplyv na miestne hospodárstva a komunity. (Viac na climate.ec.europa.eu)

Prvý deň vo funkcii prezidenta Spojených štátov Donald Trump formálne oznámil odstúpenie svojej krajiny od Parížskej dohody – dôležitej globálnej zmluvy, ktorá sa snaží obmedziť klimatické zmeny.

Pred podpísaním príkazu Trump oznámil svoje dôvody aréne jasajúcich priaznivcov , pričom globálnu dohodu opísal ako „nespravodlivé, jednostranné okrádanie parížskej klimatickej dohody“.

Samozrejme, nie je to prvýkrát, čo Trump stiahol USA z parížskej dohody – urobil to v roku 2017 , počas svojho prvého funkčného obdobia.

Na jednej strane je Trumpov krok obrovskou ranou pre snahy o globálne klimatické opatrenia. USA sú po Číne druhým najväčším producentom skleníkových plynov na svete. Krajina je kľúčová pre globálne úsilie o obmedzenie klimatických zmien.

Ale vzhľadom na Trumpov popieranie klímy je v skutočnosti lepšie, ak sa USA nezúčastňujú medzinárodných rokovaní o klíme, kým je pri moci. Takto môže zvyšok sveta pokračovať v práci bez Trumpovho korozívneho vplyvu. (od Rebekkah Markey-Towlerovej, The Conversation, viac na phys.org)

Požiare, ktoré v roku 2024 vzplanuli po celom svete, pomohli k rekordnému ročnému skoku v hladinách oxidu uhličitého v atmosfére, čo vedcov prekvapilo. Údaje ukazujú, že ľudstvo sa posúva ešte hlbšie do nebezpečného sveta preplneného extrémneho počasia. (Viac na theguardian.com)

Dokument slúži ako komunikačný nástroj na propagáciu výročnej udalosti Európskeho klimatického paktu „Spoločne v akcii“, ktorá sa uskutoční 19. marca 2025. Okrem toho podporuje aj spoločnú misiu s aplikáciou AWorld.

Dokument obsahuje krátke a dlhé texty, ktoré sú určené na zdieľanie v rôznych komunikačných kanáloch, ako sú newslettery, webové stránky a sociálne siete.

Hlavné body podujatia:

• Diskusie a inšpiratívne príbehy: Podujatie ponúkne inšpiratívne diskusie, networkingové príležitosti a príbehy o úspechoch klimatických šampiónov.
• Exkluzívny dialóg: Účastníci sa budú môcť zapojiť do dialógu s komisárom Wopke Hoekstrom o najnovších klimatických politikách EÚ.
• Panelové diskusie: Budú sa konať panelové diskusie o urýchlení inkluzívneho zeleného prechodu, moderované Kurtom Vandenberghe.
• Tematické stretnutia: Budú sa konať stretnutia na témy ako adaptácia na zmenu klímy, aktivizmus mládeže, inkluzívna klimatická akcia, prekonávanie ekologickej úzkosti a využitie vedy, umenia a umelej inteligencie.
• Klimatická akčná dedina: Na podujatí bude predstavená „klimatická akčná dedina“ s iniciatívami EÚ a projektmi komunity klimatického paktu.
• Živé vystúpenia: Súčasťou podujatia budú aj živé hudobné vystúpenia.

Misia na AWorld:

• Dokument propaguje aj misiu na aplikácii AWorld, kde môžu ľudia zaznamenávať svoje klimatické aktivity a prispievať k cieľu 200 000 akcií pre planétu.
• Používatelia môžu získavať odmeny a súťažiť o popredné miesta, ktoré budú vyhlásené na výročnom podujatí.
• Misia v aplikácii trvá od 21. januára do 19. marca 2025.
• Aplikácia AWorld umožňuje sledovať aktivity ako znižovanie odpadu, výber udržateľného cestovania a znižovanie spotreby energie.

Dôležité termíny:

• Registrácia na podujatie je otvorená do 24. februára 2025.
• Výročná udalosť sa koná 19. marca 2025.
• Misia na AWorld prebieha od 21. januára do 19. marca 2025.

Cieľom podujatia a misie je zapojiť ľudí do spoločnej akcie v boji proti klimatickým zmenám a oslavovať pokrok v tejto oblasti. JaroR

Ikonický Veľký bariérový útes (GBR) zažil masové vyblednutie koralov začiatkom roku 2024. V južnom GBR spustil tepelný stres vážne a rozsiahle bielenie na úrovne, ktoré predtým neboli zaznamenané, a ovplyvnil rozmanitú škálu rodov koralov na One Tree Reef (OTR). Počas 161 dní sme sledovali zdravie 462 kolónií koralov od vrcholu vlny horúčav po jesenné a zimné ochladenie. Vo februári a apríli bolo vybielených 66 % a 80 % kolónií. Do mája bolo mŕtvych 44 % vybielených kolónií a 53 % v júli. V júli bolo 31 % kolónií ešte vybielených a 16 % obnovených. U Goniopory sa vyvinula choroba čiernych pruhov, ktorá prispieva k vysokej úmrtnosti. V Acropore došlo ku kolapsu kolónie (95 % mortalita) s akumuláciou fragmentov znečistených riasami. Sledovanie jednotlivých kolónií vo vode ukázalo rýchle bielenie, nástup choroby a úmrtnosť. Chránený stav a poloha na mori nechránili OTR pred vybielením a úmrtnosťou v dôsledku tepelného stresu. (Viac na aslopubs.onlinelibrary.wiley.com)