Dlhodobo známe negatívne účinky znečisteného ovzdušia na pľúca a kardiovaskulárny systém sú len špičkou ľadovca. Čoraz viac vedeckých štúdií upozorňuje, že látky a častice (viac…)

Dokument zdôrazňuje potrebu lepšieho monitorovania klimatických zmien v strednej a hornej atmosfére. Antropogénne emisie skleníkových plynov majú významný vplyv na strednú a hornú atmosféru, spôsobujú ochladzovanie, zmršťovanie a ovplyvňujú štruktúru atmosféry. Toto zmršťovanie ovplyvňuje životnosť objektov na nízkej obežnej dráhe Zeme, rádiovú komunikáciu a GPS signály, ako aj výšku meteoroidov vstupujúcich do atmosféry.

Kľúčové body:

• Je potrebný ďalší výskum vplyvu klimatických zmien a antropogénnych emisií na strednú a hornú atmosféru.
• Nedostatok pozorovacích schopností bráni lepšiemu pochopeniu a monitorovaniu dlhodobých trendov.
• Akumulácia vesmírneho odpadu je problém, ktorý antropogénne emisie zhoršujú.

Vplyvy klimatických zmien na horné vrstvy atmosféry:

• Zmeny v hrúbke vrstiev atmosféry, vrátane expanzie troposféry.
• Zmeny v energetických módoch a baroklinicite strednej atmosféry.
• Ochladzovanie a zmršťovanie stratosféry, mezosféry a termosféry.
• Pokles hustoty termosféry.
• Komplexná úloha ozónu, kde jeho koncentrácia môže byť ovplyvnená klesajúcimi teplotami, a zmeny v koncentrácii ozónu ovplyvňujú teplotné trendy.
• Zmeny v Brewerovom-Dobsonovom obehu (BDC) súvisia s expanziou troposféry a kontrakciou stratosféry.

Dlhodobé zmeny v strednej a hornej atmosfére majú praktické dôsledky, ako napríklad vplyv na globálne polohovacie systémy (GPS) a rádiovú komunikáciu. Zvyšujúci sa obsah vodnej pary a ľadových kryštálov v mezosfére spôsobuje pozitívny trend v polárnych mezosférických letných ozvenách, čo môže rušiť radary a vojenské operácie. Klesajúca hustota atmosféry môže viesť k väčšiemu prieniku meteoroidov do atmosféry.

Najvýznamnejším problémom spôsobeným klimatickými zmenami v strednej a hornej atmosfére je vplyv na vesmírny odpad. Zvyšujúce sa ochladzovanie a zmršťovanie vedie k zníženiu hustoty v termosfére, čo predlžuje životnosť satelitov na obežnej dráhe a zvyšuje riziko kolízií. Kolízie môžu spôsobiť narušenie globálnych satelitných služieb a produkovať ďalší odpad, čo môže viesť ku Kesslerovmu syndrómu, kaskádovému efektu kolízií.

Obmedzenia pozorovaní a dát:

• Nedostatok poznatkov o prepojení medzi atmosférickými vrstvami a o tom, ako klimatické zmeny v strednej a hornej atmosfére ovplyvňujú troposféru.
• Chýbajúce informácie o globálnych dlhodobých zmenách v hornej atmosfére, ako sú zloženie, dynamické premenné, vietor a gravitačné vlny.
• Strata niektorých satelitných misií určených na monitorovanie tejto oblasti atmosféry, ako napríklad ICON, AIM a potenciálna strata AURA a TIMED.
• Mnohé existujúce satelitné misie sú už za hranicou očakávanej životnosti a nové misie nemusia umožňovať dlhodobé a homogénne merania.
• Nedostatok misií na monitorovanie dynamických premenných v hornej atmosfére.

Riešenie nedostatkov v poznatkoch a výziev:

• Potreba rozšíriť a udržať existujúce pozorovacie schopnosti na zabezpečenie dlhodobých a homogénnych dát.
• Zamerať sa na stabilitu, kalibráciu a implementáciu krížovej kalibrácie v rámci pozorovacieho systému.
• Navrhovať nové pozorovania špecificky na meranie trendov v teplote, hustote a ďalších parametroch.
• Podporovať vývoj geospace data records (GDR) na určenie variability a zmien v geospace.
• Zlepšené monitorovanie môže prispieť k zníženiu neistoty v odhadoch aerosólového zaťaženia z vulkanických erupcií a umožniť monitorovanie testovania alebo nasadenia techník klimatickej intervencie.
• Zlepšené monitorovanie by poskytlo lepšie pochopenie polárnych mezosférických oblakov a ich vzťahu k CH4, zvyšovaniu koncentrácií vodnej pary a znižovaniu mezosférických teplôt.
• Je nevyhnutné lepšie predpovedať potenciálne dopady na budúce prostredie vesmírneho odpadu na nízkej obežnej dráhe Zeme (LEO) a predpovedať dopady na pravdepodobnosť výskytu Kesslerovho syndrómu.
• Satellity uvoľňujú rôzne materiály priamo do strednej a hornej atmosféry počas opätovného vstupu, čo môže ovplyvniť koncentrácie O3 a teplotné trendy.
• Plánované zvýšenie počtu satelitov na nízkej obežnej dráhe Zeme by mohlo spôsobiť, že až polovica stratosférických častíc kyseliny sírovej bude obsahovať kovy z opätovného vstupu.

Dokument zdôrazňuje, že nedostatok údajov a klesajúce pozorovacie schopnosti predstavujú vážny problém pre pochopenie a monitorovanie zmien v strednej a hornej atmosfére, čo má potenciálne rozsiahle dôsledky pre vesmírne aktivity, komunikáciu a budúce klimatické zmeny. JaroR

Dokument bol publikovaný v AGU Advances

---

Kľúčové Pojmy – Slovník

• Baroklinicita: Stav atmosféry, v ktorom izobary (čiary rovnakého tlaku) nie sú rovnobežné s izotermami (čiary rovnakej teploty).
• Termosféra: Vrstva atmosféry nad mezosférou, charakterizovaná rastúcou teplotou s výškou.
• Ionosféra: Vrstva atmosféry, ktorá obsahuje ióny a voľné elektróny.
• Gravitačné vlny: Vlny v atmosfére, ktoré prenášajú energiu a hybnosť.
• Kozmický odpad: Umelo vytvorené objekty na obežnej dráhe Zeme, ktoré už nie sú funkčné.
• Stratopauza: Hranica medzi stratosférou a mezosférou.
• Reanalýza: Kombinácia modelových a pozorovacích údajov na vytvorenie komplexného obrazu stavu atmosféry.
• Klimatická intervencia: zámerné a rozsiahle manipulovanie s klimatickým systémom Zeme na zmiernenie účinkov zmeny klímy.
• Antropogénne emisie skleníkových plynov (GHG): Emisie skleníkových plynov pochádzajúce z ľudskej činnosti.
• Stredná a horná atmosféra: Časť atmosféry nad troposférou, vrátane stratosféry, mezosféry, termosféry a ionosféry.
• Termálne zmršťovanie: Zmenšovanie objemu atmosféry v dôsledku ochladzovania.
• Stratopauza: Hranica medzi stratosférou a mezosférou.
• Ionosféra: Vrstva atmosféry, ktorá obsahuje ióny a voľné elektróny.
• Hustota termosféry: Množstvo častíc v termosfére.
• Nízka obežná dráha Zeme (LEO): Obežné dráhy, ktoré sú relatívne blízko Zeme (zvyčajne menej ako 2000 km nad povrchom).
• Kozmický odpad: Umelo vytvorené objekty na obežnej dráhe Zeme, ktoré už nie sú funkčné.
• Globálne pozičné systémy (GPS): Satelitné navigačné systémy.
• Scintilácia: Rýchle zmeny v intenzite rádiových signálov spôsobené ionosférickými nepravidelnosťami.
• Maximálne využiteľné frekvencie: Najvyššie frekvencie rádiových vĺn, ktoré je možné použiť na komunikáciu medzi dvoma bodmi cez ionosféru.
• Brewer-Dobsonova cirkulácia (BDC): Globálna cirkulácia vzduchu v stratosfére.
• Kvazi-dvojročná oscilácia (QBO): Periodická zmena smeru vetra v stratosfére.
• Gravitačné vlny: Vlny v atmosfére, ktoré prenášajú energiu a hybnosť.
• Polárne mezosférické letné ozveny: Rádiové odrazy od ľadových kryštálov v mezosfére počas leta na póloch.
• Kesslerov syndróm: Teoretický scenár, v ktorom by sa hustota kozmického odpadu v nízkej obežnej dráhe Zeme stala takou vysokou, že by kolízie medzi objektmi vytvárali viac odpadu, čo by viedlo k ďalším kolíziám, a tak ďalej.
• Reanalýza: Kombinácia modelových a pozorovacích údajov na vytvorenie komplexného obrazu stavu atmosféry.
• Geospace data records (GDR): Časové rady meraní s dostatočnou dĺžkou, konzistenciou a kontinuitou na určenie variability a zmien v geospace.
• Ozone depleting substances: látky poškodzujúce ozónovú vrstvu.
• Klimatická intervencia: zámerné a rozsiahle manipulovanie s klimatickým systémom Zeme na zmiernenie účinkov zmeny klímy.

Dokument sa zaoberá rastúcim vplyvom environmentálnych rizík na krízový manažment Európskej únie. Poukazuje na to, že extrémne poveternostné udalosti a degradácia životného prostredia narúšajú stabilitu, zvyšujú migráciu a ohrozujú potravinovú bezpečnosť. Napriek tomu, že EÚ uznáva tieto riziká, integrácia environmentálnych aspektov do bezpečnostnej politiky je pomalá kvôli nejasným mandátom a nedostatku odbornosti. Dokument zdôrazňuje potrebu lepšieho predvídania a pripravenosti a navrhuje strategické spôsoby, ako integrovať environmentálne otázky do monitoringu, analýz a systémov včasného varovania EÚ. Zároveň poukazuje na to, že proaktívne riešenie environmentálnych rizík je efektívnejšie ako reaktívne opatrenia. JaroR

Pamätáte si, keď 2°C globálneho otepľovania bolo scenárom súdneho dňa? No, teraz sa pozeráme na niečo oveľa horšie. Od rýb na tanieri až po počasie za oknom, všetko sa čoskoro zmení. (viac…)

Climate Policy Explorer poskytuje údaje dostupné tvorcom politík a všetkým, ktorí sa zaujímajú o klimatické politiky na celom svete. Dashboard umožňuje prehľady sektora po sektore a vizualizáciu údajov podľa jednotlivých krajín. Tento nástroj pomáha identifikovať úspešné príbehy a nakoniec navrhnúť lepšie politiky.

Hodnotenie EEA , v ktorom sa hodnotí pokrok smerom k cieľom stanoveným v takzvanom 8. environmentálnom akčnom programe (EAP) . Stanovuje rámec pre environmentálnu politiku EÚ do roku 2030. Pokrok sa hodnotí na základe súboru 28 hlavných ukazovateľov a zodpovedajúcich cieľov v oblastiach, ktoré zahŕňajú klimatickú neutralitu, hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje, zvrátenie straty biodiverzity a zníženie znečistenia.

V správe sa zistilo, že EÚ ešte nie je na správnej ceste k splneniu mnohých cieľov, pričom celkový pokrok je obmedzený v porovnaní s poslednou správou z roku 2023. To dokazuje potrebu rozhodných opatrení na zabezpečenie ich splnenia do roku 2030 úplným vykonávaním politík v rámci Európskej zelenej dohody.

Štúdia sa zaoberá odolnosťou Atlantickej poludníkovej výkyvnej cirkulácie (AMOC) voči extrémnym klimatickým podmienkam a skleníkovým plynom. Štúdia využíva 34 klimatických (viac…)

Vitajte na informačnej webovej stránke skupiny NOAA Carbon Cycle Greenhouse Gases!  Centrálne miesto na celosvetové monitorovanie skleníkových plynov a má na starosti prevádzkovanie globálnej siete na odber vzoriek vzduchu, ktorá naďalej monitoruje vzduch, ktorý dýchame.

23. februára      425,09 ppm

Bezpečná koncentrácia: 350 ppm

ppm – počet částic oxidu uhličitého na milion částic vzduchu.

Viac na gml.noaa.gov

Letecká doprava má významný podiel na globálnych emisiách CO2 a prispieva ku klimatickým zmenám. S rastúcim počtom cestujúcich sa očakáva, že vplyv letectva na životné prostredie sa bude zvyšovať. (viac…)

Tento dokument predstavuje prvú štúdiu emisií metánu z ľadovcových riek na Špicbergoch a naznačuje, že letné splachovanie metánu zpod približne 1400 pevninských ľadovcov na Špicbergoch môže predstavovať významný sezónny zdroj emisií. (viac…)

Globálne vodné medzery sa zväčšujú v dôsledku otepľovania klímy, čo vedie k znepokojujúcemu nedostatku vody v mnohých regiónoch sveta. (viac…)

Dokumenty poskytuje predbežný odhad potenciálu zmiernenia zmeny klímy prostredníctvom strategických plánov Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) v 18 členských štátoch EÚ (EÚ-18) v období rokov (viac…)

Európska environmentálna agentúra (EEA) zverejnila druhú výročnú správu o pokroku smerom k cieľom 8. environmentálneho akčného programu (EAP). Táto správa poskytuje komplexný prehľad o tom, ako dobre EÚ (viac…)

Exekutíva EÚ predstavila novú víziu európskeho agropotravinárskeho systému do roku 2040, čím obmedzila svoju predchádzajúcu, environmentálne ambicióznejšiu politiku v reakcii na narastajúce protesty farmárov. Nový prístup k agropotravinárskej politike, ktorý v stredu predstavila Európska komisia, sa zameriava skôr na zjednodušenie predpisov a na to, aby sa z poľnohospodárstva opäť stalo atraktívne povolanie, než na zvyšovanie environmentálnych noriem.

Týmto posunom sa Komisia vzďaľuje od svojej kontroverznej stratégie z farmy na vidličku, ktorá bola agropotravinárskou zložkou hlavnej politiky predchádzajúceho mandátu, Európskej zelenej dohody. (Gerardo Fortuna, viac na euronews.com)

Akadémia opatrení EÚ v oblasti klímy, ktorá bola spustená v septembri 2024, je digitálnym centrom vedomostí EÚ o zmene klímy a o tom, ako konať, ktorú vám prináša Európsky pakt o zmene klímy.  Akadémia je navrhnutá tak, aby budovala vedomosti a povedomie o zmene klímy a krokoch, ktoré môžeme všetci podniknúť, aby sme im pomohli bojovať. Bezplatná platforma ponúka informatívne kurzy a zdroje, interaktívne podujatia a praktické nástroje na prijatie opatrení.

Táto súprava nástrojov vám poskytuje materiály na šírenie informácií o Akadémii opatrení EÚ v oblasti klímy a umožňuje vašim priateľom, rodine a kolegom zapojiť sa do boja proti zmene klímy. (Viac na climate-pact.europa.eu)

Domy s nulovou čistou energiou využívajú prírodné zdroje energie a sú navrhnuté tak, aby spotrebovali menej energie a ako také sa považujú za dôležité v boji proti klimatickým zmenám. Aby bola budova považovaná za pasívny dom, musí spĺňať nasledujúce kritériá:

1. Spotreba energie na vykurovanie priestorov nesmie presiahnuť 15 kWh na štvorcový meter čistej obytnej plochy (ošetrená podlahová plocha) za rok alebo 10 W na štvorcový meter špičkovej spotreby.

V klimatických podmienkach, kde je potrebné aktívne chladenie, sa požiadavka na spotrebu energie na chladenie priestorov približne zhoduje s vyššími požiadavkami na teplo, s dodatočným príspevkom na odvlhčovanie.

2. Obnoviteľná spotreba primárnej energie z obnoviteľných zdrojov (PER podľa metódy PHI) – celková energia, ktorá sa má použiť na všetky domáce aplikácie (vykurovanie, teplá voda a domáca elektrina), nesmie presiahnuť 60 kWh na štvorcový meter upravovanej podlahovej plochy za rok pre pasívny dom Classic.

3. Vzduchotesnosť – maximálne 0,6 výmeny vzduchu za hodinu pri tlaku 50 Pascalov (ACH50), ako bolo overené tlakovou skúškou na mieste (v tlakovom aj beztlakovom stave).

4. Tepelná pohoda musí byť splnená pre všetky obytné priestory v zime aj v lete, pričom najviac 10 % hodín v danom roku je nad 25 °C.

Budovy pasívnych domov sa plánujú, optimalizujú a overujú pomocou balíka plánovania pasívnych domov (PHPP).

Všetky vyššie uvedené kritériá sú dosiahnuté vďaka inteligentnému návrhu a implementácii piatich princípov pasívneho domu:

1. Návrh bez tepelných mostov

2. Špičkové okná

3. Vetranie s rekuperáciou tepla

4. Kvalitná izolácia

5. Vzduchotesná konštrukcia

Pri výstavbe pasívnych domov platí týchto päť základných princípov:

1. Tepelná izolácia

Všetky nepriehľadné stavebné prvky vonkajšieho plášťa domu musia byť veľmi dobre izolované. Pre väčšinu chladných a teplých klimatických podmienok to znamená súčiniteľ prestupu tepla (hodnota U) maximálne 0,15 W/(m²K), t.j. stratí sa maximálne 0,15 wattov na stupeň teplotného rozdielu a na meter štvorcový vonkajšieho povrchu.

2. Okná pre pasívne domy

Rámy okien musia byť dobre izolované a vybavené nízkoenergetickými sklami vyplnenými argónom alebo kryptónom, aby sa zabránilo prenosu tepla. Pre väčšinu chladných a teplých klimatických podmienok to znamená U-hodnotu 0,80 W/(m²K) alebo menej, s g-hodnotami okolo 50 % (g-hodnota = celková slnečná priepustnosť, podiel slnečnej energie dostupnej pre miestnosť).

3. Rekuperácia tepla z vetrania

Kľúčom je účinné vetranie s rekuperáciou tepla, ktoré umožňuje dobrú kvalitu vzduchu v interiéri a šetrí energiu. V pasívnom dome sa minimálne 75 % tepla z odpadového vzduchu odovzdáva opäť čerstvému vzduchu pomocou výmenníka tepla.

4. Vzduchotesnosť budovy

Nekontrolované úniky vzduchu cez medzery musia byť menšie ako 0,6 výmen za hodinu počas tlakovej skúšky pri 50 Pascal (v tlakovom aj beztlakovom stave).

5. Absencia tepelných mostov

Všetky hrany, rohy, napojenia a prestupy musia byť naplánované a realizované s veľkou starostlivosťou, aby sa predišlo tepelným mostom. Tepelné mosty, ktorým sa nedá vyhnúť, sa musia čo najviac minimalizovať.

JaroR

čo predstavuje hrozbu pre stúpajúcu hladinu morí a nedostatok vody. Nová štúdia publikovaná v časopise Nature odhaľuje, že globálne ľadovce stratili od roku 2000 do roku 2023 v priemere 273 ± 16 gigaton ročne. Toto topenie prispieva k zvyšovaniu (viac…)

Projekt SUPER-i, financovaný z programu Horizon 2020, vyvinul komplexný nástroj na boj proti energetickej chudobe v Európe. Tento nástroj integruje technické analýzy, posúdenia vplyvu na životné prostredie a inovatívne finančné mechanizmy. Ponúka konkrétne odporúčania a riešenia pre zvýšenie energetickej účinnosti v Dánsku, Taliansku a Slovinsku prostredníctvom portálu SUPER-i. Zameriava sa na retrofity budov, obnoviteľné zdroje energie a znižovanie emisií skleníkových plynov. Cieľom je poskytnúť zainteresovaným stranám znalosti a nástroje potrebné na zlepšenie prístupu k energii a udržateľný rozvoj. JaroR

---

Glosár kľúčových výrazov 

• Energetická chudoba: Situácia, keď domácnosti nemajú dostatočný prístup k spoľahlivým, cenovo dostupným a moderným energetickým službám na uspokojenie svojich základných potrieb.
• Holistický prístup: Komplexný prístup, ktorý zohľadňuje prepojené aspekty problému a kombinuje rôzne stratégie na jeho riešenie. V prípade SUPER-i, technické, environmentálne a finančné aspekty.
• Udržateľnosť: Schopnosť uspokojovať potreby súčasnosti bez ohrozenia schopnosti budúcich generácií uspokojovať ich vlastné potreby. V kontexte energetiky, ide o využívanie zdrojov a technológií, ktoré minimalizujú environmentálny dopad.
• Retrofitting: Modernizácia existujúcich budov alebo systémov s cieľom zlepšiť ich energetickú účinnosť.
• Emisie skleníkových plynov: Plyny uvoľňované do atmosféry, ktoré prispievajú k globálnemu otepľovaniu a klimatickým zmenám.
• Mikrofinancovanie: Poskytovanie malých pôžičiek alebo finančných služieb osobám alebo skupinám, ktoré nemajú prístup k tradičným bankovým službám.
• Verejno-súkromné partnerstvo (PPP): Forma spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom na financovaní, výstavbe a prevádzke infraštruktúrnych projektov alebo verejných služieb.
• Škálovateľnosť (Scalability): Schopnosť riešenia alebo systému byť implementovaný vo väčšom rozsahu alebo v iných kontextoch.
• Stakeholder (Zainteresovaná strana): Osoba, skupina alebo organizácia, ktorá má záujem alebo je ovplyvnená projektom alebo činnosťou.

Tento dokument, „Stratégia odolnosti voči vode“, je pozícia organizácie Water Europe (WE) zameraná na podporu inovácií, výskumu a vývoja technológií v oblasti vody v Európe. Dokument zdôrazňuje potrebu (viac…)

Clean Industrial Deal je plán pre konkurencieschopnosť a dekarbonizáciu EÚ. Cieľom je transformovať európsky priemysel s cieľom dosiahnuť do roku 2030 udržateľné a odolné hospodárstvo. (viac…)