Prílišné spoliehanie sa na technológiu zachytávania a ukladania uhlíka by mohlo viesť svet k prekonaniu klimatických zlomových bodov, varoval šéf svetového úradu pre klimatickú vedu. Hoesung Lee, predseda Medzivládneho panelu pre zmenu klímy, povedal, že používanie technológií, ktoré zachytávajú oxid uhličitý alebo ho odstraňujú z atmosféry, nie je „žiadny obed zadarmo“ a že krajiny by sa mali mať na pozore. Lee poznamenal, že IPCC zistil, že je pravdepodobné,  že globálna teplota by sa mohla zvýšiť o viac ako 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami, ale potom by sa mohla do konca storočia vrátiť pod 1,5 °C. „Žargónom na to je prestrelenie,“ povedal.  „Metódy odstraňovania oxidu uhličitého budú veľmi žiadané, ak k tomuto prekročeniu skutočne dôjde.“ (Fiona Harvey )

“ kliknutím na názov článku, budete presmerovaný na celý článok“

IPCC uviedol, že svet musí do roku 2050 odstrániť z atmosféry 10 miliárd ton oxidu uhličitého, aby sa predišlo klimatickej kataklizme. A áno, dnes existuje viacero metód na odstraňovanie uhlíka, ako je výsadba ďalších stromov (zalesňovanie), vysávanie CO ₂ z oblohy (priame zachytávanie vzduchu) a rozširovanie horniny absorbujúcej CO ₂ na poľnohospodársku pôdu („zvýšené zvetrávanie“). . Všeobecne sa však uznáva, že žiadna z týchto metód sama osebe problém uhlíka nevyrieši a že priemysel odstraňovania uhlíka je rodiaci sa priemysel a často je plný podvodov a chaotických správ, mierne povedané. (Mike Butcher)

„Zima prichádza!“ varoval rodinu Starkovcov v Game of Thrones a s tým prišlo aj obdobie hladomoru a zúfalstva. Zatiaľ čo ríša Westeros môže byť fantáziou, hrozba sucha a jeho ničivé následky sú v mnohých častiach sveta až príliš reálne. Meniace sa klimatické vzorce na celom svete spôsobujú, že mnohé komunity sú vysušené a bojujú o prežitie. Nie je to však len sucho, ktorého sa musíme obávať, keďže niektoré oblasti zažívajú výdatnejšie zrážky a zvýšené záplavy, klimatické zmeny ohrozujú naše chápanie vody a bezpečnosti. Prírodné katastrofy sa navzájom prenasledujú. Ako teplota planéty stúpa, viac vody z oceánov sa vyparuje do atmosféry, čo vedie k väčšiemu množstvu zrážok pre väčšinu sveta. Napriek tomu, keď sa atmosféra otepľuje, zvyšuje sa aj jej schopnosť dlhšie udržiavať vlhkosť, čo vedie k dlhším obdobiam sucha a intenzívnejším dažďom. Takéto intenzívne zrážky predstavujú veľké riziko pre našu súčasnú infraštruktúru, ktorá bola navrhnutá tak, aby zvládala určité objemy zrážok bez toho, aby spôsobila veľké záplavy alebo zosuvy pôdy. Dlhotrvajúce sucho spôsobené dlhotrvajúcim obdobím nízkych zrážok je však rizikom pre samotný život. Medzivládny panel OSN pre zmenu klímy (IPCC) predpovedal, že vlny horúčav a sucha budú v nasledujúcich desaťročiach v mnohých regiónoch čoraz častejšie a závažnejšie, čo bude mať ničivé účinky na poľnohospodárstvo, ekosystémy a ľudskú populáciu. V skutočnosti má zmena klímy už teraz významný vplyv na suchá na celom svete. Rastúce teploty viedli k zvýšenému odparovaniu, čo následne znížilo úroveň pôdnej vlhkosti, čo sťažilo pestovanie plodín. (YeniSafak)

V apríli som odletel do Bangkoku na záverečné zasadnutie 6. cyklu hodnotenia (AR6) Medzivládneho panelu OSN pre zmenu klímy (IPCC). Môj spiatočný let do Štokholmu vypustil viac uhlíka, než akoukoľvek osobou z 50 % celosvetovej populácie s najnižšími emisiami za celý rok. Najnovšia správa o syntéze AR6 (pozri go.nature.com/4hfkzpc ) dospela k záveru, že na udržanie životaschopného sveta je potrebné rýchle, hlboké a okamžité zníženie emisií. Ale toto silné posolstvo je oslabené činnosťami IPCC. IPCC by mal agresívne obmedziť svoje vlastné emisie namiesto toho, aby vyžadoval osobné stretnutia a sprievodné lety na dlhé vzdialenosti. Hoci stretnutia prispievajú len nepatrným zlomkom celkových globálnych emisií, zlepšenie zodpovednosti by malo obrovský vplyv na efektivitu IPCC a bolo by to prípadovou štúdiou pre robustné, medzinárodne koordinované zmierňovanie. Pandémia COVID-19 ukázala, že mnohé stretnutia IPCC možno viesť úplne na diaľku a väčšina výskumníkov v oblasti klímy je za virtuálne prvky na konferenciách. Je to v súlade s trendmi v širšej klimatickej vedeckej komunite: Projekt Coupled Model Intercomparison Project Svetového programu pre výskum klímy, ktorý pomáha koordinovať klimatické modely, navrhol, že by mal ísť príkladom a prejsť k nulovým čistým emisiám čo najrýchlejšie.  Podobné vyhlásenia IPCC však výrazne chýbajú. (Benjamin M. Sanderson)

Medzivládny panel pre zmenu klímy vo svojej 6. hodnotiacej správe vydanej v roku 2022 (IPCC 2022) po prvýkrát uznáva zachytávanie a využívanie uhlíka (CCU) ako jedno z riešení na zmiernenie klimatických zmien. Niekoľko budúcich scenárov pre chemický priemysel s nulovou čistou sieťou v roku 2050 ukazuje, že 10 až 30 % dopytu po zabudovanom uhlíku bude pochádzať z využitia CO2 (Kähler et al. 2023). Potenciál CCU rozpoznalo aj niekoľko svetových značiek, ktoré už rozširujú svoje portfólio surovín. Spolupráca v rámci hodnotového reťazca je kľúčom k zabezpečeniu správnej rovnováhy medzi nákladmi a prínosmi. V Európe sú investície a vyhliadky na využitie CO2 do značnej miery podkopané nedostatkom politickej podpory. Na rozdiel od toho vidíme podporné politiky v Číne, ako aj v USA so zákonom o znižovaní inflácie. USA podporujú používanie CO2 pre palivá a chemikálie zo zachytávania vzduchu a tiež z bodových zdrojov vrátane komerčných závodov (de la Garza 2022). Takéto inteligentné politiky sú potrebné na preklenutie priepasti do roku 2050, aby spoločnosti zostali konkurencieschopné v udržateľnej transformácii. Našťastie, akademická obec a priemysel nečakali na intenzívny vývoj a implementáciu technológií CCU. Niekoľko úspešne implementovaných technológií je v súčasnosti komerčne využívaných a mnohé ďalšie sú v laboratórnej a pilotnej fáze. V súčasnosti sa CO2 a ďalšie plyny bohaté na C1, ako je oxid uhoľnatý (CO), zachytávajú z fosílnych a biogénnych bodových zdrojov, ale množia sa aj projekty priameho zachytávania vzduchu (DAC). Odtiaľ môže byť CO2 premenený chemickými, biotechnologickými a elektrochemickými cestami na chemikálie, pokročilé palivá, polyméry, proteíny alebo minerály. (Ahlama Raisa)

Scenár globálneho otepľovania o 1,5 stupňa Celzia do roku 2100 od Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) predpokladá ročné zníženie CO2 o 6 miliárd ton zo zachytávania a ukladania uhlíka do roku 2050. Tento CO2 sa musí prepraviť z miesta zachytávania na miesto skladovania alebo využitia. . Pre porovnanie, dnešná ročná preprava uhlia je asi 7,5 miliardy ton.

CO2 môže existovať v plynnej, kvapalnej, pevnej alebo nadkritickej tekutej forme v závislosti od teploty a tlaku. Existujú rôzne technológie zachytávania CO2. Chemická absorpcia, membránová separácia a elektrochemické zachytávacie systémy dodávajú zachytený CO2 vo forme plynu s vysokou čistotou. Technológie kryogénneho zachytávania dodávajú zachytený CO2 v pevnej forme ako suchý ľad. Ukladanie CO2 v hlbokých pobrežných alebo pobrežných geologických nádržiach prebieha s CO2 v superkritickej tekutej fáze. Islandská spoločnosť CARBFIX vyvinula skladovanie v plytkých pobrežných alebo pobrežných vrtoch v mladej čadičovej skale pokrývajúcej väčšinu Islandu. Pri tejto technológii sa CO2 rozpúšťa vo vode, ktorá sa čerpá do vrtov pod miernym tlakom. Preprava CO2 je najekonomickejšia vo vyhradených CO2 potrubiach, keď sú objemy veľké a vzdialenosti nie sú príliš dlhé. V niektorých prípadoch to platí aj vtedy, ak preprava zahŕňa aj oceánsku časť. Pre menšie objemy alebo prepravu dlhých oceánskych úsekov je ekonomickejšie prepravovať CO2 v kvapalnej alebo pevnej forme. (Henrik Madsen)

Zdá sa, že s každou ďalšou správou Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) sa situácia zhoršuje. Najnovšia je správa Synthesis (marec 2023), ktorá odhaľuje, že globálna povrchová teplota bola v rokoch 2011-2020 asi o 1,09 stupňa Celzia vyššia ako v rokoch 1850-1900. Toto je mimochodom priemerná teplota, ktorá je vyššia nad pevninou (1,59 stupňa) ako nad oceánom (0,88 stupňa). Správa tiež uvádza, že historické čisté emisie od roku 1850 do roku 2019 boli približne 2 400 (+/- 240) gigaton (GT) CO2. Približne 58 percent z toho sa stalo medzi rokmi 1850 a 1989 a zvyšok od roku 1990 do roku 2019.Pri riešení emisií uhlíka je kľúčovým problémom nerovnosť – to znamená, ako sa rozvinutý svet dostáva z veľmi vysokých emisií uhlíka na obyvateľa a pripravuje rozvojový svet čo i len o minimálnu spotrebu energie. V správe UNFCCC (1992) sa uvádza, že klíma by sa mala chrániť na základe spravodlivosti av súlade s ich „spoločnými, ale diferencovanými zodpovednosťami“ (CBDR) a príslušnými schopnosťami. V dôsledku toho bola v Kjótskom protokole (1997) prenesená väčšia zodpovednosť na rozvinutý svet, ktorému boli pridelené právne záväzné ciele, zatiaľ čo ciele pre rozvojové krajiny boli dobrovoľné. Kjótsky protokol nebol ratifikovaný USA, pretože rozvojové krajiny ako Čína a India, ktoré boli veľkými producentmi emisií (hoci ich emisie na obyvateľa boli oveľa nižšie ako svetový priemer), nemali záväzné ciele. Kanada sa tiež stiahla v roku 2012. Neskôr tak urobili aj Japonsko a Rusko. Do roku 2012 sa Kjótsky protokol oslabil do tej miery, že pokrýval iba 11,8 percenta globálnych emisií skleníkových plynov (WRI). (AUTOR SOMIT DASGUPTA)

Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) vydal 20. marca 2023 svoju 6. hodnotiacu správu (AR6), ktorá sa zaoberá pravdepodobnosťou, že súčasná a plánovaná činnosť na zmiernenie zmeny klímy úspešne udrží nárast globálnej teploty pod 1,5 stupňa Celzia (C), a dôsledkami pravdepodobného vývoja zmeny klímy na globálnu ekonomiku. Údaje o emisiách skleníkových plynov použité v analýze sú z roku 2019 a neodrážajú žiadne zmeny v hospodárskej činnosti, ku ktorým došlo v dôsledku odstávok spôsobených pandémiou COVID-19, ku ktorým došlo na celom svete. Predchádzajúca správa (AR5) bola vydaná v roku 2014, pred záväzkami, ktoré prijalo 195 krajín na zníženie svojich emisií skleníkových plynov v rámci Parížskej dohody, ktorá bola dohodnutá v decembri 2015. IPCC je odnožou Organizácie Spojených národov poverenou rozvojom vedeckých poznatkov o zmene klímy a jej pravdepodobnom vplyve na svet, v ktorom žijeme. Prijímajú vedeckých odborníkov z viacerých relevantných disciplín z celého sveta, aby pravidelne vypracúvali a zhromažďovali partnersky preskúmané správy, ktoré odrážajú najnovší dôveryhodný výskum o tom, ako zmena klímy ovplyvňuje prírodné prostredie a infraštruktúru vytvorenú človekom, a fyzické a hospodárske dôsledky týchto vplyvov. Zhrnutie pre tvorcov politík (SPM) pre šieste kolo hodnotení IPCC nájdete tu. Celkovo sa v správe uvádza, že k dnešnému dňu sa planéta od konca 1. storočia oteplila približne o 1,19 stupňa C v dôsledku neustáleho nárastu skleníkových plynov v atmosfére a že krajiny, ktoré sú signatármi Parížskej dohody, nezaviedli politiky, ktoré by planétu dostali na cestu, ktorá by nás udržala pod rozhodujúcou hranicou 1,5 °C. V skutočnosti pri našej súčasnej miere emisií skleníkových plynov autori odhadujú, že kumulatívne vyčerpáme globálny uhlíkový rozpočet, ktorý by nás udržal pod 1,5 stupňa približne do roku 2030, alebo menej ako o desať rokov. Aby sa zabránilo pravdepodobnému scenáru prekročenia tohto cieľa 1,5 °C, vlády budú musieť v tomto desaťročí uskutočniť okamžité a hlboké zníženie emisií skleníkových plynov vo všetkých odvetviach. (STEPHANIE MERCIER)

       Vizualizácia zmeny klímy vytvorená na univerzite v Readingu bola použitá v najnovšej správe, ktorú vypracoval Medzivládny panel o zmene klímy. Profesor Ed Hawkins, klimatológ z University of Reading, vytvoril otepľovacie pruhy v roku 2017, aby ukázal nárast priemernej globálnej teploty za každý rok od roku 1850, pričom modrá pre chladnejšie teploty a červená pre teplejšie roky. Pruhy boli zahrnuté do šiestej hodnotiacej správy Medzivládneho panelu o zmene klímy, ktorá bola uverejnená dnes (pondelok 20. marca). Obrázok znázorňuje rôzne svety, ktorým budú čeliť budúce generácie v závislosti od toho, ako sa včas prijmú opatrenia v oblasti klímy. Ak sa drastické opatrenia neprijmú skôr a otepľovanie bude pokračovať aj po roku 2100, budúce generácie budú čeliť extrémnym poveternostným podmienkam v dôsledku rastúcich teplôt. Profesor Ed Hawkins, klimatológ na univerzite v Readingu a Národnom centre pre atmosférické vedy, povedal: „Použitie otepľovacích pruhov v hodnotiacej správe IPCC je strašidelnou pripomienkou dôsledkov, ktorým budeme čeliť, ak teraz nebudeme konať v oblasti zmeny klímy. Tieto pruhy zobrazujú jasný obraz rôznych a nebezpečných svetov, ktoré by budúce generácie mohli zdediť v závislosti od našich dnešných činov.

IPCC dokončil súhrnnú správu pre šiestu hodnotiacu správu počas 58. zasadnutia panelu, ktoré sa konalo v Interlakene vo Švajčiarsku od 13. do 19. marca 2023.

PREČÍTAŤ SI SPRÁVU

Podľa série nedávnych správ a vyšetrovaní ostré rokovania medzi krajinami, ktoré sa snažia chrániť svoje finančné a politické záujmy, nakoniec „oslabili“ prelomovú správu o klíme, ktorú minulý týždeň zverejnil Medzivládny panel OSN o zmene klímy. Zistenia poukazujú na to, na čo aktivisti už dlho upozorňujú, že bráni zmysluplným globálnym opatreniam na obmedzenie zvyšovania teplôt, a to, že osobné záujmy bránia štátom spolupracovať, keď ide o to, ako presne plánujú znížiť svoje emisie a financovať úsilie o prispôsobenie sa. Šiesta hodnotiaca správa IPCC, ktorá bola zverejnená 20. marca, je syntézou dlhoročného odborného výskumu o príčinách a dôsledkoch klimatickej krízy a je pravdepodobne poslednou aktualizáciou medzinárodného orgánu odborníkov na klímu pred tým, ako sa stane nemožným zabrániť otepleniu sveta o viac ako 1,5 stupňa Celzia nad predindustriálnu úroveň. Vedci tvrdia, že po prekročení tejto hranice by sa mohli zrútiť celé ekosystémy a milióny ľudí by pravdepodobne do konca storočia prišli o život v dôsledku silnejúcich vĺn horúčav, búrok a hladomorov. Zatiaľ čo sa však vedci vo veľkej miere zhodli na svojej časti súhrnnej správy, ktorá pozostávala zo zhrnutia siedmich rokov zložitých vedeckých zistení do 85 strán, za zatvorenými dverami prebiehali oveľa nestabilnejšie rokovania o kratšom zhrnutí správy určenom pre tvorcov politík. Proces schvaľovania tohto zhrnutia správy, ktorý sa uskutočnil začiatkom tohto mesiaca vo Švajčiarsku, si vyžaduje jednomyseľný súhlas delegátov všetkých 195 zúčastnených krajín, čo z neho robí mimoriadne náročný a zložitý podnik.

Správy Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny (IPCC), z ktorých jedna bola zverejnená tento týždeň, sú veľmi podrobne preskúmané a veľmi dôležité, ale väčšinou potvrdzujú to, čo už vieme: skleníkové plyny produkované človekom rýchlo a katastrofálne menia planétu, a ak rýchlo neznížime spaľovanie fosílnych palív, čaká nás hrozná budúcnosť. Posolstvo zďaleka nie je beznádejné – „Uplatňovanie účinných a spravodlivých opatrení v oblasti klímy nielenže zníži straty a škody pre prírodu a ľudí, ale prinesie aj širšie výhody,“ uviedol v tlačovej správe predseda IPCC Hoesung Lee. „Táto súhrnná správa zdôrazňuje naliehavosť prijatia ambicióznejších opatrení a ukazuje, že ak budeme konať teraz, stále môžeme zabezpečiť udržateľnú budúcnosť vhodnú na život pre všetkých.“ Ale „konať teraz“ znamená prijať dramatické opatrenia na zmenu spôsobu, akým robíme väčšinu vecí, najmä vyrábame energiu. Ľudia, ktorí by sa k tejto situácii mali správať ako ku kolosálnemu stavu núdze, stále hľadajú spôsoby, ako oddialiť a oslabovať zmysluplnú reakciu. Fosílne palivá prinášajú obrovské zisky niektorým najmocnejším jednotlivcom a inštitúciám na Zemi, ktoré ovplyvňujú a dokonca ovládajú množstvo ďalších ľudí. Povedať to je pochmúrne, ale je v tom aj istý druh komédie, keď sa stále snažia vymýšľať odôvodnenia, aby neurobili jednu kľúčovú vec, ktorú im klimatickí organizátori, politickí experti, aktivisti a vedci už dlho hovoria, že musia urobiť: zastaviť financovanie fosílnych palív, zastaviť ich ťažbu, zastaviť ich spaľovanie a urýchliť prechod od ich používania. Generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres, ktorý je azda najmocnejšou osobou, ktorá pláva proti ich prúdu, včera povedal, že musíme prejsť na „nulovú čistú výrobu elektrickej energie do roku 2035 pre všetky rozvinuté ekonomiky a do roku 2040 pre zvyšok sveta“ a zaviesť „celosvetové postupné znižovanie súčasnej ťažby ropy a plynu, ktoré bude v súlade s globálnym cieľom nulovej čistej výroby do roku 2050“. Všetky ostatné opatrenia, ktoré pomáhajú klíme – vrátane ochrany lesov a divokej prírody, prehodnotenia poľnohospodárstva, potravín, dopravy a mestského dizajnu – sú dôležité, ale neexistuje žiadna náhrada alebo riešenie, ako opustiť vek fosílnych palív. IPCC nám hovorí, že „každý prírastok globálneho otepľovania zintenzívni viaceré a súbežné nebezpečenstvá. Hlboké, rýchle a trvalé zníženie emisií skleníkových plynov by viedlo k zreteľnému spomaleniu globálneho otepľovania v priebehu približne dvoch desaťročí a tiež k zreteľným zmenám v zložení atmosféry v priebehu niekoľkých rokov.“ V ďalšej časti správy vedci vyhlasujú: „Predpokladané emisie CO2 z existujúcej infraštruktúry fosílnych palív bez dodatočného znižovania emisií by prekročili zostávajúci rozpočet uhlíka na 1,5 °C.“ To v preklade znamená: to, čo už teraz ťažíme a využívame, je už príliš veľa na to, aby sme udržali teplotný limit stanovený v Paríži. Ako sa vyjadril klimatický komunikátor Ketan Joshi na Twitteri: „Ľudia, ktorí rozhodujú o tempe klimatických opatrení a závislosti od fosílnych palív, sa nesprávajú tak, akoby ťahali za páku na ďalších niekoľko tisíc rokov Zeme.“

O súhrnnej správe, ktorú začiatkom tohto týždňa zverejnil Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC), sa naďalej píše, pričom viaceré médiá sa zameriavajú na zhrnutie procesu schvaľovania správy, ktoré zverejnil bulletin Earth Negotiations Bulletin (ENB) Climate Home News uvádza, že vlády „bojovali o to, ako sú opísané ich obľúbené zelené technológie“. Píše sa v ňom: „Keď sa vlády stretli vo Švajčiarsku, aby schválili správu, skupina vedená Saudskou Arábiou presadzovala dôraz na odsávanie uhlíka z atmosféry prostredníctvom technológií odstraňovania oxidu uhličitého (CDR) a zachytávania a ukladania uhlíka (CCS). Skupina prevažne európskych krajín však chcela, aby sa v správe uviedlo, že solárna a veterná elektrina „je v súčasnosti v mnohých regiónoch lacnejšia ako energia z fosílnych palív“.“ Nemecko uviedlo, že táto veta má „prvoradý“ význam, ale podľa zhrnutia Saudská Arábia „dôrazne namietala proti zahrnutiu tejto vety“. CHN k tomu dodáva: „Zástupca Bahám vyzval, aby sa v správe výslovne uviedlo, že technológia CCS sa na rozdiel od veternej a solárnej energie nezlacňuje. Saudská Arábia však zatlačila a uviedla, že CCS a CDR sú „v skutočnosti nevyhnutné“. Odsek, o ktorom diskutovali, sa nakoniec týkal „trvalého znižovania“ nákladov na solárnu, veternú energiu a batérie bez zmienky o CCS alebo CDR.“ Spravodajstvo agentúry Bloomberg sa zameriava na to, ako krajiny vrátane Číny, USA, Saudskej Arábie a Nórska „oslabili“ správu. A Quartz poznamenáva, že zhrnutie ENB je vylúčené z menších „stretnutí“, na ktorých prebiehajú podrobné diskusie. Spravodajský portál Distilled uverejnil príspevok s titulkom: „Ako výrobcovia mäsa a fosílnych palív oslabili najnovšiu správu IPCC“. Časopis Carbon Brief teraz uverejnil svoje podrobné zhrnutie správy IPCC, ktoré sa opiera aj o správy ENB.

Isabella Kaminski, Climate Home News

Medzivládny panel OSN pre zmenu klímy (IPCC) teraz v plnom rozsahu zverejnil záverečnú časť najkomplexnejšieho hodnotenia zmeny klímy na svete, v ktorom sa podrobne opisuje „jednoznačná“ úloha človeka, jej vplyv na „každý región“ sveta a opatrenia, ktoré treba prijať na jej riešenie. Súhrnná správa je poslednou v rámci šiesteho hodnotiaceho cyklu IPCC, na ktorom sa podieľalo 700 vedcov z 91 krajín. Celý cyklus správ trval celkovo osem rokov. V správe sa zatiaľ najjasnejšie a najdôkaznejšie uvádza, ako je človek zodpovedný za nárast teploty o 1,1 °C, ktorý bol zaznamenaný od začiatku priemyselnej éry. Ukazuje sa v nej aj to, ako sú dôsledky tohto otepľovania už teraz smrteľné a neúmerne sa prejavujú na najzraniteľnejších ľuďoch na svete. V správe sa uvádza, že politiky zavedené do konca roka 2021 – čo je hraničný dátum pre dôkazy uvedené v hodnotení – by pravdepodobne spôsobili, že teploty v tomto storočí prekročia 1,5 °C a do roku 2100 dosiahnu približne 3,2 °C. V správe sa uvádza, že v mnohých častiach sveta sa ľudia a ekosystémy nebudú schopní prispôsobiť takémuto otepleniu. Straty a škody sa budú „stupňovať s každým zvýšením“ globálnej teploty. V správe sa však tiež uvádza, ako môžu vlády ešte stále prijať opatrenia, aby sa vyhli najhorším dôsledkom zmeny klímy, pričom zvyšok tohto desaťročia bude rozhodujúci pre rozhodnutie o vplyvoch do konca storočia. V správe sa uvádza: „Rozhodnutia a opatrenia uskutočnené v tomto desaťročí budú mať vplyv teraz a na tisíce rokov.“ Správa ukazuje, že mnohé možnosti riešenia klimatických zmien – od veternej a solárnej energie až po riešenie problému plytvania potravinami a ekologizáciu miest – sú už teraz nákladovo efektívne, majú podporu verejnosti a priniesli by vedľajšie výhody pre ľudské zdravie a prírodu. Na tlačovom brífingu popredná klimatologička a autorka IPCC profesorka Friederike Ottová uviedla, že správa zdôrazňuje „nielen naliehavosť problému a jeho závažnosť, ale aj veľa dôvodov na nádej – pretože stále máme čas konať a máme všetko, čo potrebujeme“.

Tím novinárov časopisu Carbon Brief sa prehrabával každou stranou úplnej súhrnnej správy IPCC AR6, aby pripravil stráviteľné zhrnutie kľúčových zistení a grafov.

1. Čo je táto správa?
2. Ako sa mení klíma Zeme?
3. Ako emisie spôsobené človekom spôsobujú globálne otepľovanie?
4. O koľko bude svet v tomto storočí teplejší?
5. Aké sú potenciálne dôsledky pri rôznych úrovniach otepľovania?
6. Ako môže otepľovanie spôsobiť náhlu a nezvratnú zmenu?
7. Čo sa v správe uvádza o stratách a škodách?
8. Prečo sú opatrenia v oblasti klímy v súčasnosti „nedostatočné“?
9. Čo je potrebné na zastavenie klimatických zmien?
10. Ako môžu jednotlivé sektory rozšíriť opatrenia v oblasti klímy?
11. Čo sa v správe hovorí o adaptácii?
12. Aké sú výhody krátkodobých opatrení v oblasti klímy?
13. Prečo sú financie „stimulom“ a „bariérou“ pre opatrenia v oblasti klímy?
14. Aké sú vedľajšie prínosy pre ciele trvalo udržateľného rozvoja?
15. Čo správa hovorí o spravodlivosti a začlenení?

O vydaní najnovšej správy IPCC sa naďalej píše, pričom Climate Home News sa zameriavajú na to, ako vládni vyjednávači „minulý týždeň [na záverečnom plenárnom zasadnutí] tvrdo bojovali o to, ktoré skupiny a regióny sú definované ako obzvlášť zraniteľné voči zmene klímy“. Noviny dodávajú: „Zástupcovia krajín z rôznych regiónov vrátane Afriky, Ázie, Latinskej Ameriky a malých ostrovných štátov presadzovali, aby boli vyčlenené ako obzvlášť zraniteľné. Tanzánia a Východný Timor žiadali, aby sa na zoznam postihnutých spoločenstiev pridali aj najchudobnejšie krajiny sveta, známe ako najmenej rozvinuté krajiny (LDC), uvádza sa v správe zo stretnutia, ktorú vypracoval thinktank IISD.“

Tim McDonnell v denníku Semafor píše, že „medzinárodní vyjednávači o klíme sa rozchádzajú v názoroch na kľúčové prvky fondu OSN, ktorý vytvárajú s cieľom rozdeliť finančné zdroje z bohatších krajín do krajín s nízkymi príjmami, ktoré sú ovplyvnené zmenou klímy, povedali mi tento týždeň vyjednávači a pozorovatelia“. Dodáva: „Osem mesiacov pred klimatickým samitom COP28 v Dubaji sa dve desiatky delegátov z rôznych krajín snažia stanoviť pravidlá pre fond „strát a škôd“, ktorý bol prijatý na minuloročnom samite COP27 v Egypte a ktorý je najväčším úspechom tohto samitu. Pred COP28 majú naplánované len tri stretnutia, z ktorých prvé sa uskutoční budúci týždeň v Egypte, aby sa dohodli na základných podrobnostiach o tom, ako sa bude môcť fond využívať a odkiaľ budú pochádzať peniaze. Vyjednávači tvrdia, že na začiatku rozhovorov majú veľké šance na skoré získanie peňazí.“

Vráťme sa k správe IPCC, nezávislá novinárka Rishika Pardikar v indickom časopise Carbon Copy tvrdí, že „odhaľuje nerovnú vedu“, a dodáva: „Jej klimatické modely nereflektujú a nezachovávajú zásady spravodlivosti a práva na rozvoj pri načrtávaní ciest dekarbonizácie.“ Mongabay prináša rozhovor s autorkou IPCC Aditi Mukherjiovou „o energetickej transformácii v poľnohospodárstve a bezpečnosti vody“. Media Matters for America odhaľuje, že nová správa IPCC „získala len 14 minút vysielania korporátnych a káblových televízií“ v USA. A Lara Williamsová z agentúry Bloomberg využíva zverejnenie správy na tvrdenie, že „klimatická kríza si príde pre vaše deti“.

Isabella Kaminski, Climate Home News, Carbon Brief

Autor: LADISLAV MARKOVIČ, IVAN GARČÁR

Čas sa kráti.

„Časovaná klimatická bomba tiká. Najnovšia správa IPCC je však návodom, ako zneškodniť klimatickú časovanú bombu. Je to návod na prežitie ľudstva. Ako sa v tejto správe uvádza, hranica oteplenia na úrovni 1,5 °C je dosiahnuteľná. Bude však potrebný obrovský skok v boji proti zmene klímy, uviedol generálny tajomník OSN António Guterres. „Táto súhrnná správa podčiarkuje naliehavosť prijatia ambicióznejších opatrení a ukazuje, že ak budeme konať teraz, stále môžeme zabezpečiť udržateľnú budúcnosť pre všetkých,“ uviedol predseda IPCC Hoesung-Lee. Táto súhrnná správa je záverečnou kapitolou Šiesteho hodnotiaceho panelu. Zdôrazňuje rozsah výzvy v dôsledku neustáleho nárastu emisií skleníkových plynov a upozorňuje na to, že tempo a rozsah toho, čo sa doteraz urobilo, a ani súčasné plány nestačia na vyriešenie problematiky zmeny klímy. Viac ako storočie spaľovania fosílnych palív, ako aj nerovnomerné a neudržateľné využívanie energie a pôdy viedlo ku globálnemu otepľovaniu, ktoré dosiahlo úroveň 1,1 °C v porovnaní s pred industriálnym obdobím (1850 – 1900). To má za následok čoraz častejšie a intenzívnejšie extrémne prejavy počasia, ktoré spôsobujú čoraz nebezpečnejšie dopady na prírodu a ľudí v každom regióne sveta. Každé zvýraznenie otepľovania má za následok rýchlo eskalujúce nebezpečné prejavy počasia a klímy. Intenzívnejšie vlny horúčav, výdatnejšie zrážky, dlhotrvajúce suchá a iné extrémy počasia ďalej zvyšujú riziko pre ľudské zdravie a ekosystémy. Na extrémne horúčavy v súčasnosti zomierajú ľudia v každom regióne sveta. Očakáva sa, že s pokračujúcim trendom otepľovania bude ďalej narastať klimatickou zmenou podmienená neistota dostupnosti potravín a vody. Zvládnutie klimatických rizík je ešte náročnejšie v prípade, ak sa spoja s inými nepriaznivými udalosťami, ako sú napríklad pandémie alebo vojnové konflikty.

Na šiestu „súhrnnú správu“ Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC), ktorá bola zverejnená tento týždeň, sa stále reaguje. V komentári pre Financial Times publicistka Pilita Clarková píše, že je „zarážajúce, ako sa mediálne pokrytie zmenilo od piateho hodnotenia“. Clarková píše: „V deň, keď sa v roku 2013 objavila jeho prvá správa, viedla jedna z hlavných spravodajských relácií BBC dlhý rozhovor s klimatickým skeptikom o zistení, že človek je „mimoriadne pravdepodobnou“ hlavnou príčinou „jednoznačného“ globálneho otepľovania… Dnes by to bolo nepredstaviteľné.“ Pokračuje: „Je triezve uvažovať o tom, ako veľmi ovplyvnili tvorbu klimatickej politiky a samotný IPCC všetky roky, keď bol klimatický skepticizmus hlavným prúdom.“ Clark uzatvára: „Tento týždeň zverejnené zhrnutie IPCC pre tvorcov politík sa nedrží späť. S bezútešnou jasnosťou hovorí o tom, ako sa s otepľovaním planéty zvýši riziko zlomových bodov, vyhynutia druhov a iných katastrof. Ešte nikdy sme neboli lepšie informovaní o budúcnosti klímy. Teraz musíme dohnať všetky tie stratené roky a pokúsiť sa zabezpečiť, aby sa v nej dalo žiť.“

V úvodníku indického denníka Business Standard sa píše: „Indickí vedci, ktorí boli súčasťou IPCC, varovali, že krajina čelí najväčšiemu riziku v dôsledku zmeny klímy – od vĺn horúčav a cyklónov až po vysídľovanie miest a vidieka.“ V článku s názvom „[n]elen adaptácia“ sa píše, že „zmierňovanie klimatických zmien v Indii si vyžaduje urýchlené riešenie“. V komentári profesora Simona Lewisa z University College London pre denník Guardian sa uvádza: „Dokument je dôležitý, pretože si ho objednalo 195 vlád a jeho zhrnutie bolo odsúhlasené riadok po riadku. Je to fakt akceptovaný národmi na celom svete a spoločný základ pre budúce opatrenia.“ Lewis tvrdí, že „bude tiež súčasťou príprav na ďalšie rokovania OSN o klíme, ktoré sa budú konať v novembri a decembri v Spojených arabských emirátoch a sú známe ako COP28“. Pokračuje: „COP28 bude globálnym stretom záujmov v oblasti ropy proti budúcnosti, ktorá je životaschopná, a to s takou jasnosťou, akú svet ešte nezažil.“ Pre Climate Home News píše pod titulkom vedúci komunikácie mimovládnej organizácie Climate Outreach so sídlom v Spojenom kráľovstve Robin Webster: „Klimatológovia z IPCC urobili svoju prácu – teraz musíme urobiť tú našu.“ Dodáva: „Ako občania musíme vzdelávať a inšpirovať našich rovesníkov, aby konali v súvislosti so zmenou klímy prostredníctvom pozitívnych a posilňujúcich kampaní.“ Redaktor BusinessGreen James Murray reaguje na správu komentárom, v ktorom uvádza: „Najnovšia správa IPCC je triezvejšia ako kedykoľvek predtým a emisie stále rastú – ale klimatický doomismus nie je riešením.“ V komentári pre Washington Post publicista Eugene Robinson píše: „Ak podnikneme odvážne, koordinované, globálne kroky teraz – v tomto desaťročí – môžeme obmedziť klimatické zmeny na únosnú mieru. Ak však zostaneme pri súčasnom kurze, potom nám všetkým pomôže nebo.“ Robinson dodáva: „Trhovo orientovaným riešením by bola daň z uhlíka, ktorá by motivovala k prechodu na čistú energiu. Kým to nebude politicky možné, musia vlády naďalej podporovať prechod na novú technológiu.“ Agentúra Reuters odovzdáva Dirkovi Forristerovi, prezidentovi a výkonnému riaditeľovi Medzinárodnej asociácie pre obchodovanie s emisiami (IETA), komentár pod titulkom: „Vzhľadom na to, že klimatické zvony bijú na poplach, musíme drasticky rozšíriť trhy s uhlíkom.“

Na inom mieste sa príspevok pre BBC Future zaoberá tým, ako odstrániť oxid uhličitý z atmosféry pomocou „negatívnych emisií“, ktoré budú podľa správy IPCC nevyhnutné na obmedzenie globálneho otepľovania. Článok v denníku Washington Post približuje jeden graf zo správy pod titulkom: „Tento vizuál ukazuje, ako klimatické zmeny ovplyvnia celé generácie.“ Nakoniec agentúra Bloomberg uverejňuje prepis diskusie svojich novinárov Akšata Rathiho a Oscara Boyda o „najnovšej správe IPCC a prečo je dôležitá“.

Pilita Clark, Financial Times, Carbon Brief

Denník Times sa venuje novým energetickým scenárom, ktoré zverejnil „ropný a plynárenský gigant“ Shell, a uvádza: „V najhoršom prípade… by sa nulové čisté emisie skleníkových plynov dosiahli až v roku 2100. V najlepšom prípade by svet dosiahol tento míľnik začiatkom 60. rokov 20. storočia, ale podľa spoločnosti Shell by to bolo „mimoriadne náročné“. Dokument pokračuje: „Spoločnosť Shell obhajovala scenáre, ktoré podľa nej nepredstavujú prognózu ani stratégiu spoločnosti.“ Agentúra Bloomberg sa tiež venuje scenárom spoločnosti Shell, pričom na úvod uvádza, že: „Technológia, ktorá vysáva emisie uhlíka zo vzduchu, by potrebovala viac energie, ako sa používa na prevádzku svetových domácností, ak má zohrať významnú úlohu pri dosahovaní globálnych klimatických cieľov.“ Samostatne City AM uvádza, že spoločnosť Shell „bude dnes na svojej výročnej aktualizácii ESG obhajovať svoje chýbajúce emisné ciele v rozsahu troch rokov, ako sa City AM dozvedela, napriek intenzívnemu tlaku aktivistických akcionárov“.

Adam Vaughan, The Times, Carbon Brief

K nedávno zverejnenej súhrnnej správe IPCC existuje celý rad redakčných článkov a komentárov. V úvodníku denníka Guardian sa zdôrazňuje potreba väčšieho financovania z verejných zdrojov na účinné riešenie klimatických zmien. „Riešenie globálneho otepľovania nemôžeme prenechať súkromnému sektoru,“ píše sa v novinách. Ďalej sa v ňom píše: „Preto je potrebné, aby sa štát zapojil oveľa viac – ale bez toho, aby sa socializovali riziká a bankám sa umožnila privatizácia zisku.“ Úvodník denníka Scotsman charakterizuje globálne otepľovanie ako „smrteľnú chorobu“. Píše: „Politici, ktorí túto diagnózu neberú vážne, sa strácajú v horúčkovitom sne. Ich ilúzie povedú len ku katastrofe.“

Krátky úvodník denníka Daily Mail zasa označuje jazyk správy za „hysterický“ a „výrazne familiárny“. Píše: „Včerajšie proroctvá klimatológov OSN o katastrofe boli zreteľne známe. Katastrofálne globálne otepľovanie. Katastrofálne záplavy, horúčavy a hladomor.“ Dokument pokračuje: „Nebolo by ľahšie dôverovať zelenej lobby – a povzbudiť ľudí, aby sa obetovali na pomoc životnému prostrediu – ak by sa vyhli takýmto hysterickým rečiam?“ Medzitým klimatický skeptik Matthew Lynn z denníka Daily Telegraph označil správu za „nič iné ako vykonštruovanú hystériu“ a napísal: „Voľné trhy a komerčne orientované inovácie sú viac než schopné dosiahnuť dramatické zníženie emisií uhlíka, stačí len mierne postrčenie. A mohli by to urobiť oveľa rýchlejšie a lacnejšie a s oveľa väčším súhlasom verejnosti ako riešenia zhora nadol, riadené štátom, ktoré presadzuje IPCC a jeho podporovatelia.“ (IPCC nevydáva politické odporúčania.)

Publicista Bloombergu David Fickling tvrdí, že „ešte pred zohľadnením akýchkoľvek prínosov v podobe zabránenia klimatickým vplyvom a zníženia zdravotných problémov sa prechod na nízkouhlíkovú cestu v súčasnosti považuje za lacnejšiu možnosť z hľadiska počiatočných priamych výdavkov“. Pokračuje: „Pri cene uhlíka nižšej ako 100 USD za tonu – porovnateľnej so súčasnými cenami emisných kvót v Európe a daňových úľav v USA – existuje podľa IPCC realizovateľná technológia, ktorá dokáže znížiť emisie o polovicu počas súčasného desaťročia… Vzhľadom na to, že emisie fosílnych palív dosiahnu svoj vrchol do dvoch rokov, teraz nie je dôležité, či sa naša uhlíková stopa zmenší, ale aké bude tempo poklesu.“ Medzitým v denníku Guardian minister pre klimatické zmeny Vanuatu Ralph Regenvanu a minister financií Tuvalu Seve Paeniu napísali spoločný komentár o vplyve klimatických zmien na tichomorské krajiny. Píšu: „Krajiny nemôžu naďalej ospravedlňovať nové projekty v oblasti fosílnych palív rozvojom alebo energetickou krízou. Práve naša závislosť od fosílnych palív spôsobila, že naša energetická infraštruktúra je zraniteľná voči konfliktom a ničivým klimatickým vplyvom, miliardy ľudí nemajú prístup k energii a investície do flexibilnejších a odolnejších čistých energetických systémov zaostávajú za tým, čo je potrebné.“

Na záver redaktor denníka Times pre životné prostredie Adam Vaughan upozorňuje na závery správy a na politiku Spojeného kráľovstva a jeho cieľ dosiahnuť do roku 2050 nulovú čistú spotrebu energie, ktorý v súčasnosti nedosahuje. „Minister pre nulové emisie Grant Shapps plánuje koncom tohto mesiaca „zelený deň“, na ktorom môže použiť „súhrnnú správu“ IPCC ako muníciu pre odvážnejšie plány na znižovanie emisií,“ píše Vaughan. Pokračuje: „Shapps bude posudzovaný podľa toho, či je jeho Zelený deň, ak použijeme piesne rovnomennej punkovej skupiny, ‚Basket Case‘ alebo ‚Welcome To Paradise‘.“ Vaughan uzatvára svoj stĺpček zoznamom s názvom „[K]o môžeme urobiť?“, ktorý zahŕňa „podporu… veternej a solárnej energie“; „voľbu rastlinnej stravy“ a potvrdenie IPCC, že „komunity môžu ovplyvniť ‚politickú podporu‘ na zníženie klimatických zmien“.

Editorial, The Guardian

O najnovšej správe Medzivládneho panelu pre zmenu klímy, ktorá bola schválená v pondelok po týždňovom schvaľovacom zasadnutí vo Švajčiarsku, sa v médiách veľa píše. Podľa Financial Times sa v správe uvádza, že oteplenie o 1,5 °C nad predindustriálnu teplotu je „viac pravdepodobné ako nepravdepodobné“. Správa pokračuje: V predchádzajúcich správach IPCC sa uvádza: „Emisie uhlíka minulý rok naďalej neúnavne rástli, ale aby mal svet nádej na obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C, musia do roku 2030 klesnúť takmer o polovicu.“ V novej správe sa toto zistenie opakuje a, ako poznamenáva FT, pridáva sa nová tabuľka, v ktorej sa uvádza zníženie emisií potrebné do roku 2035, 2040 a 2045, ako aj do roku 2050. (Cieľom je poskytnúť informácie pre ďalšie kolá klimatických záväzkov pre OSN, ktoré sa budú týkať obdobia do roku 2035). Samostatne BBC News uvádza, že „predpokladané emisie CO2 z existujúcej infraštruktúry fosílnych palív, ako sú ropné vrty a plynovody, by prekonali zostávajúci uhlíkový rozpočet“. Denník Independent medzitým píše, že „je potrebné drastické a hlboké zníženie emisií skleníkových plynov, aby sa priemerná globálna teplota udržala pod 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou“. Na titulnej strane denníka The Guardian sa o správe píše: „IPCC zistil, že viac ako 3 miliardy ľudí už žijú v oblastiach, ktoré sú „veľmi zraniteľné“ voči klimatickým zmenám, a polovica svetovej populácie v súčasnosti pociťuje vážny nedostatok vody aspoň počas časti roka. Správa varuje, že v mnohých oblastiach sa už dostávame na hranicu možností, ako sa prispôsobiť takýmto závažným zmenám, a extrémy počasia „čoraz viac spôsobujú vysídľovanie“ ľudí v Afrike, Ázii, Severnej, Strednej a Južnej Amerike a v južnom Tichomorí.“ Správa „je zarážajúca tým, koľko odkazov obsahuje na straty a škody, ktoré už utrpeli komunity na celom svete“, píše New York Times. Climate Home News dodáva: „Vedci tvrdia, že na dosiahnutie klimatických cieľov a ochranu komunít neúmerne postihnutých globálnym otepľovaním je potrebné „mnohonásobne“ zvýšiť financovanie.“ Denník Wall Street Journal píše: „Štáty sveta musia do roku 2035 spoločne znížiť emisie skleníkových plynov o 60 %, aby obmedzili otepľovanie na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím.“ Denník The Times dodáva: „V správe IPCC sa uvádza, že úloha ľudstva je „jednoznačná“ a spôsobila globálne oteplenie o 1,1 °C od priemyselnej revolúcie.“ Guardian medzitým cituje predsedu IPCC Hoesunga Leeho: „Riešenie zmeny klímy je ťažkou, komplexnou a trvalou výzvou pre celé generácie. My, vedecká komunita, uvádzame fakty skľučujúcej reality, ale poukazujeme aj na vyhliadky nádeje prostredníctvom zosúladenej, skutočnej a globálnej transformačnej zmeny.“

Denník The Independent uvádza, že nová súhrnná správa „zhrňuje šesť predchádzajúcich správ IPCC uverejnených od roku 2018, v ktorých boli zhromaždené a analyzované tisíce vedeckých prác“. Správu označuje za „najjasnejšie a najaktuálnejšie hodnotenie klimatickej krízy“. Dokument tiež cituje generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa, ktorý vystúpil na tlačovej konferencii pri príležitosti uvedenia správy: „Dnešná správa IPCC je návodom, ako zneškodniť klimatickú časovanú bombu. Je to návod na prežitie pre ľudstvo.“ Associated Press tiež cituje Guterresa: „Ľudstvo je na tenkom ľade – a ten ľad sa rýchlo topí… Náš svet potrebuje klimatické opatrenia na všetkých frontoch – všetko, všade a naraz.“ Podľa Climate Home News Guterres „spúšťa „program urýchlenia pre všetky strany“, ktorý „sa začína tým, že strany okamžite stlačia tlačidlo na zrýchlenie svojich termínov čistej nulovej spotreby, aby do roku 2050 dosiahli globálnu čistú nulovú spotrebu“. Politico dodáva, že Guterres chce, aby sa rozvinuté krajiny zaviazali k nulovým čistým emisiám do roku 2040 a rozvíjajúce sa krajiny do roku 2050. (Vyskytli sa nejasnosti, či Guterres mal na mysli čisté nulové emisie CO2 alebo čisté nulové emisie skleníkových plynov. V správe IPCC sa uvádza: „Cesty, ktoré obmedzujú otepľovanie na 1,5 °C bez prekročenia alebo s obmedzeným prekročením, dosiahnu začiatkom roka 2050 čisté nulové emisie CO2, po ktorých budú nasledovať čisté záporné emisie CO2. Tie cesty, ktoré dosiahnu čisté nulové emisie skleníkových plynov, tak urobia okolo roku 2070.“) Politico dodáva, že Gurerres požiadal krajiny skupiny rozvinutých krajín OECD, aby sa zaviazali k postupnému ukončeniu využívania uhlia do roku 2030, pričom ostatné krajiny by ich mali nasledovať do roku 2040. Denník The Times o tom píše na titulnej strane pod titulkom „OSN bije na poplach v súvislosti s cieľmi čistých nulových emisií“. Denník The Daily Telegraph píše: „Spojené kráľovstvo, podobne ako väčšina ostatných rozvinutých krajín, si stanovilo cieľ dosiahnuť nulové čisté emisie do roku 2050 a jeho poradcovia pre zmenu klímy uviedli, že dosiahnutie tohto cieľa rýchlejšie bude „náročné na realizovateľnosť“. (Cieľ Spojeného kráľovstva je nulový pre všetky skleníkové plyny do roku 2050. „Vyvážená cesta“ k tomuto cieľu, ktorú stanovili jej oficiálni poradcovia pre klímu, dosiahne nulové čisté emisie CO2 okolo roku 2043). Denník Independent uvádza, že odchádzajúca škótska prvá ministerka Nicola Sturgeonová povedala: „Musíme to začať brať oveľa vážnejšie, inak nám to budúce generácie nikdy neodpustia, a to právom.“ A denník Times of India cituje In.

Camilla Hodgson and Attracta Mooney, Financial Times, Carbon Brief