IPCC

V apríli som odletel do Bangkoku na záverečné zasadnutie 6. cyklu hodnotenia (AR6) Medzivládneho panelu OSN pre zmenu klímy (IPCC). Môj spiatočný let do Štokholmu vypustil viac uhlíka, než akoukoľvek osobou z 50 % celosvetovej populácie s najnižšími emisiami za celý rok. Najnovšia správa o syntéze AR6 (pozri go.nature.com/4hfkzpc ) dospela k záveru, že na udržanie životaschopného sveta je potrebné rýchle, hlboké a okamžité zníženie emisií. Ale toto silné posolstvo je oslabené činnosťami IPCC. IPCC by mal agresívne obmedziť svoje vlastné emisie namiesto toho, aby vyžadoval osobné stretnutia a sprievodné lety na dlhé vzdialenosti. Hoci stretnutia prispievajú len nepatrným zlomkom celkových globálnych emisií, zlepšenie zodpovednosti by malo obrovský vplyv na efektivitu IPCC a bolo by to prípadovou štúdiou pre robustné, medzinárodne koordinované zmierňovanie. Pandémia COVID-19 ukázala, že mnohé stretnutia IPCC možno viesť úplne na diaľku a väčšina výskumníkov v oblasti klímy je za virtuálne prvky na konferenciách. Je to v súlade s trendmi v širšej klimatickej vedeckej komunite: Projekt Coupled Model Intercomparison Project Svetového programu pre výskum klímy, ktorý pomáha koordinovať klimatické modely, navrhol, že by mal ísť príkladom a prejsť k nulovým čistým emisiám čo najrýchlejšie.  Podobné vyhlásenia IPCC však výrazne chýbajú. (Benjamin M. Sanderson)

Medzivládny panel pre zmenu klímy vo svojej 6. hodnotiacej správe vydanej v roku 2022 (IPCC 2022) po prvýkrát uznáva zachytávanie a využívanie uhlíka (CCU) ako jedno z riešení na zmiernenie klimatických zmien. Niekoľko budúcich scenárov pre chemický priemysel s nulovou čistou sieťou v roku 2050 ukazuje, že 10 až 30 % dopytu po zabudovanom uhlíku bude pochádzať z využitia CO2 (Kähler et al. 2023). Potenciál CCU rozpoznalo aj niekoľko svetových značiek, ktoré už rozširujú svoje portfólio surovín. Spolupráca v rámci hodnotového reťazca je kľúčom k zabezpečeniu správnej rovnováhy medzi nákladmi a prínosmi. V Európe sú investície a vyhliadky na využitie CO2 do značnej miery podkopané nedostatkom politickej podpory. Na rozdiel od toho vidíme podporné politiky v Číne, ako aj v USA so zákonom o znižovaní inflácie. USA podporujú používanie CO2 pre palivá a chemikálie zo zachytávania vzduchu a tiež z bodových zdrojov vrátane komerčných závodov (de la Garza 2022). Takéto inteligentné politiky sú potrebné na preklenutie priepasti do roku 2050, aby spoločnosti zostali konkurencieschopné v udržateľnej transformácii. Našťastie, akademická obec a priemysel nečakali na intenzívny vývoj a implementáciu technológií CCU. Niekoľko úspešne implementovaných technológií je v súčasnosti komerčne využívaných a mnohé ďalšie sú v laboratórnej a pilotnej fáze. V súčasnosti sa CO2 a ďalšie plyny bohaté na C1, ako je oxid uhoľnatý (CO), zachytávajú z fosílnych a biogénnych bodových zdrojov, ale množia sa aj projekty priameho zachytávania vzduchu (DAC). Odtiaľ môže byť CO2 premenený chemickými, biotechnologickými a elektrochemickými cestami na chemikálie, pokročilé palivá, polyméry, proteíny alebo minerály. (Ahlama Raisa)

Scenár globálneho otepľovania o 1,5 stupňa Celzia do roku 2100 od Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) predpokladá ročné zníženie CO2 o 6 miliárd ton zo zachytávania a ukladania uhlíka do roku 2050. Tento CO2 sa musí prepraviť z miesta zachytávania na miesto skladovania alebo využitia. . Pre porovnanie, dnešná ročná preprava uhlia je asi 7,5 miliardy ton.

CO2 môže existovať v plynnej, kvapalnej, pevnej alebo nadkritickej tekutej forme v závislosti od teploty a tlaku. Existujú rôzne technológie zachytávania CO2. Chemická absorpcia, membránová separácia a elektrochemické zachytávacie systémy dodávajú zachytený CO2 vo forme plynu s vysokou čistotou. Technológie kryogénneho zachytávania dodávajú zachytený CO2 v pevnej forme ako suchý ľad. Ukladanie CO2 v hlbokých pobrežných alebo pobrežných geologických nádržiach prebieha s CO2 v superkritickej tekutej fáze. Islandská spoločnosť CARBFIX vyvinula skladovanie v plytkých pobrežných alebo pobrežných vrtoch v mladej čadičovej skale pokrývajúcej väčšinu Islandu. Pri tejto technológii sa CO2 rozpúšťa vo vode, ktorá sa čerpá do vrtov pod miernym tlakom. Preprava CO2 je najekonomickejšia vo vyhradených CO2 potrubiach, keď sú objemy veľké a vzdialenosti nie sú príliš dlhé. V niektorých prípadoch to platí aj vtedy, ak preprava zahŕňa aj oceánsku časť. Pre menšie objemy alebo prepravu dlhých oceánskych úsekov je ekonomickejšie prepravovať CO2 v kvapalnej alebo pevnej forme. (Henrik Madsen)

Zdá sa, že s každou ďalšou správou Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) sa situácia zhoršuje. Najnovšia je správa Synthesis (marec 2023), ktorá odhaľuje, že globálna povrchová teplota bola v rokoch 2011-2020 asi o 1,09 stupňa Celzia vyššia ako v rokoch 1850-1900. Toto je mimochodom priemerná teplota, ktorá je vyššia nad pevninou (1,59 stupňa) ako nad oceánom (0,88 stupňa). Správa tiež uvádza, že historické čisté emisie od roku 1850 do roku 2019 boli približne 2 400 (+/- 240) gigaton (GT) CO2. Približne 58 percent z toho sa stalo medzi rokmi 1850 a 1989 a zvyšok od roku 1990 do roku 2019.Pri riešení emisií uhlíka je kľúčovým problémom nerovnosť – to znamená, ako sa rozvinutý svet dostáva z veľmi vysokých emisií uhlíka na obyvateľa a pripravuje rozvojový svet čo i len o minimálnu spotrebu energie. V správe UNFCCC (1992) sa uvádza, že klíma by sa mala chrániť na základe spravodlivosti av súlade s ich „spoločnými, ale diferencovanými zodpovednosťami“ (CBDR) a príslušnými schopnosťami. V dôsledku toho bola v Kjótskom protokole (1997) prenesená väčšia zodpovednosť na rozvinutý svet, ktorému boli pridelené právne záväzné ciele, zatiaľ čo ciele pre rozvojové krajiny boli dobrovoľné. Kjótsky protokol nebol ratifikovaný USA, pretože rozvojové krajiny ako Čína a India, ktoré boli veľkými producentmi emisií (hoci ich emisie na obyvateľa boli oveľa nižšie ako svetový priemer), nemali záväzné ciele. Kanada sa tiež stiahla v roku 2012. Neskôr tak urobili aj Japonsko a Rusko. Do roku 2012 sa Kjótsky protokol oslabil do tej miery, že pokrýval iba 11,8 percenta globálnych emisií skleníkových plynov (WRI). (AUTOR SOMIT DASGUPTA)

Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) vydal 20. marca 2023 svoju 6. hodnotiacu správu (AR6), ktorá sa zaoberá pravdepodobnosťou, že súčasná a plánovaná činnosť na zmiernenie zmeny klímy úspešne udrží nárast globálnej teploty pod 1,5 stupňa Celzia (C), a dôsledkami pravdepodobného vývoja zmeny klímy na globálnu ekonomiku. Údaje o emisiách skleníkových plynov použité v analýze sú z roku 2019 a neodrážajú žiadne zmeny v hospodárskej činnosti, ku ktorým došlo v dôsledku odstávok spôsobených pandémiou COVID-19, ku ktorým došlo na celom svete. Predchádzajúca správa (AR5) bola vydaná v roku 2014, pred záväzkami, ktoré prijalo 195 krajín na zníženie svojich emisií skleníkových plynov v rámci Parížskej dohody, ktorá bola dohodnutá v decembri 2015. IPCC je odnožou Organizácie Spojených národov poverenou rozvojom vedeckých poznatkov o zmene klímy a jej pravdepodobnom vplyve na svet, v ktorom žijeme. Prijímajú vedeckých odborníkov z viacerých relevantných disciplín z celého sveta, aby pravidelne vypracúvali a zhromažďovali partnersky preskúmané správy, ktoré odrážajú najnovší dôveryhodný výskum o tom, ako zmena klímy ovplyvňuje prírodné prostredie a infraštruktúru vytvorenú človekom, a fyzické a hospodárske dôsledky týchto vplyvov. Zhrnutie pre tvorcov politík (SPM) pre šieste kolo hodnotení IPCC nájdete tu. Celkovo sa v správe uvádza, že k dnešnému dňu sa planéta od konca 1. storočia oteplila približne o 1,19 stupňa C v dôsledku neustáleho nárastu skleníkových plynov v atmosfére a že krajiny, ktoré sú signatármi Parížskej dohody, nezaviedli politiky, ktoré by planétu dostali na cestu, ktorá by nás udržala pod rozhodujúcou hranicou 1,5 °C. V skutočnosti pri našej súčasnej miere emisií skleníkových plynov autori odhadujú, že kumulatívne vyčerpáme globálny uhlíkový rozpočet, ktorý by nás udržal pod 1,5 stupňa približne do roku 2030, alebo menej ako o desať rokov. Aby sa zabránilo pravdepodobnému scenáru prekročenia tohto cieľa 1,5 °C, vlády budú musieť v tomto desaťročí uskutočniť okamžité a hlboké zníženie emisií skleníkových plynov vo všetkých odvetviach. (STEPHANIE MERCIER)

       Vizualizácia zmeny klímy vytvorená na univerzite v Readingu bola použitá v najnovšej správe, ktorú vypracoval Medzivládny panel o zmene klímy. Profesor Ed Hawkins, klimatológ z University of Reading, vytvoril otepľovacie pruhy v roku 2017, aby ukázal nárast priemernej globálnej teploty za každý rok od roku 1850, pričom modrá pre chladnejšie teploty a červená pre teplejšie roky. Pruhy boli zahrnuté do šiestej hodnotiacej správy Medzivládneho panelu o zmene klímy, ktorá bola uverejnená dnes (pondelok 20. marca). Obrázok znázorňuje rôzne svety, ktorým budú čeliť budúce generácie v závislosti od toho, ako sa včas prijmú opatrenia v oblasti klímy. Ak sa drastické opatrenia neprijmú skôr a otepľovanie bude pokračovať aj po roku 2100, budúce generácie budú čeliť extrémnym poveternostným podmienkam v dôsledku rastúcich teplôt. Profesor Ed Hawkins, klimatológ na univerzite v Readingu a Národnom centre pre atmosférické vedy, povedal: „Použitie otepľovacích pruhov v hodnotiacej správe IPCC je strašidelnou pripomienkou dôsledkov, ktorým budeme čeliť, ak teraz nebudeme konať v oblasti zmeny klímy. Tieto pruhy zobrazujú jasný obraz rôznych a nebezpečných svetov, ktoré by budúce generácie mohli zdediť v závislosti od našich dnešných činov.

IPCC dokončil súhrnnú správu pre šiestu hodnotiacu správu počas 58. zasadnutia panelu, ktoré sa konalo v Interlakene vo Švajčiarsku od 13. do 19. marca 2023.

PREČÍTAŤ SI SPRÁVU

Podľa série nedávnych správ a vyšetrovaní ostré rokovania medzi krajinami, ktoré sa snažia chrániť svoje finančné a politické záujmy, nakoniec „oslabili“ prelomovú správu o klíme, ktorú minulý týždeň zverejnil Medzivládny panel OSN o zmene klímy. Zistenia poukazujú na to, na čo aktivisti už dlho upozorňujú, že bráni zmysluplným globálnym opatreniam na obmedzenie zvyšovania teplôt, a to, že osobné záujmy bránia štátom spolupracovať, keď ide o to, ako presne plánujú znížiť svoje emisie a financovať úsilie o prispôsobenie sa. Šiesta hodnotiaca správa IPCC, ktorá bola zverejnená 20. marca, je syntézou dlhoročného odborného výskumu o príčinách a dôsledkoch klimatickej krízy a je pravdepodobne poslednou aktualizáciou medzinárodného orgánu odborníkov na klímu pred tým, ako sa stane nemožným zabrániť otepleniu sveta o viac ako 1,5 stupňa Celzia nad predindustriálnu úroveň. Vedci tvrdia, že po prekročení tejto hranice by sa mohli zrútiť celé ekosystémy a milióny ľudí by pravdepodobne do konca storočia prišli o život v dôsledku silnejúcich vĺn horúčav, búrok a hladomorov. Zatiaľ čo sa však vedci vo veľkej miere zhodli na svojej časti súhrnnej správy, ktorá pozostávala zo zhrnutia siedmich rokov zložitých vedeckých zistení do 85 strán, za zatvorenými dverami prebiehali oveľa nestabilnejšie rokovania o kratšom zhrnutí správy určenom pre tvorcov politík. Proces schvaľovania tohto zhrnutia správy, ktorý sa uskutočnil začiatkom tohto mesiaca vo Švajčiarsku, si vyžaduje jednomyseľný súhlas delegátov všetkých 195 zúčastnených krajín, čo z neho robí mimoriadne náročný a zložitý podnik.

Správy Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny (IPCC), z ktorých jedna bola zverejnená tento týždeň, sú veľmi podrobne preskúmané a veľmi dôležité, ale väčšinou potvrdzujú to, čo už vieme: skleníkové plyny produkované človekom rýchlo a katastrofálne menia planétu, a ak rýchlo neznížime spaľovanie fosílnych palív, čaká nás hrozná budúcnosť. Posolstvo zďaleka nie je beznádejné – „Uplatňovanie účinných a spravodlivých opatrení v oblasti klímy nielenže zníži straty a škody pre prírodu a ľudí, ale prinesie aj širšie výhody,“ uviedol v tlačovej správe predseda IPCC Hoesung Lee. „Táto súhrnná správa zdôrazňuje naliehavosť prijatia ambicióznejších opatrení a ukazuje, že ak budeme konať teraz, stále môžeme zabezpečiť udržateľnú budúcnosť vhodnú na život pre všetkých.“ Ale „konať teraz“ znamená prijať dramatické opatrenia na zmenu spôsobu, akým robíme väčšinu vecí, najmä vyrábame energiu. Ľudia, ktorí by sa k tejto situácii mali správať ako ku kolosálnemu stavu núdze, stále hľadajú spôsoby, ako oddialiť a oslabovať zmysluplnú reakciu. Fosílne palivá prinášajú obrovské zisky niektorým najmocnejším jednotlivcom a inštitúciám na Zemi, ktoré ovplyvňujú a dokonca ovládajú množstvo ďalších ľudí. Povedať to je pochmúrne, ale je v tom aj istý druh komédie, keď sa stále snažia vymýšľať odôvodnenia, aby neurobili jednu kľúčovú vec, ktorú im klimatickí organizátori, politickí experti, aktivisti a vedci už dlho hovoria, že musia urobiť: zastaviť financovanie fosílnych palív, zastaviť ich ťažbu, zastaviť ich spaľovanie a urýchliť prechod od ich používania. Generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres, ktorý je azda najmocnejšou osobou, ktorá pláva proti ich prúdu, včera povedal, že musíme prejsť na „nulovú čistú výrobu elektrickej energie do roku 2035 pre všetky rozvinuté ekonomiky a do roku 2040 pre zvyšok sveta“ a zaviesť „celosvetové postupné znižovanie súčasnej ťažby ropy a plynu, ktoré bude v súlade s globálnym cieľom nulovej čistej výroby do roku 2050“. Všetky ostatné opatrenia, ktoré pomáhajú klíme – vrátane ochrany lesov a divokej prírody, prehodnotenia poľnohospodárstva, potravín, dopravy a mestského dizajnu – sú dôležité, ale neexistuje žiadna náhrada alebo riešenie, ako opustiť vek fosílnych palív. IPCC nám hovorí, že „každý prírastok globálneho otepľovania zintenzívni viaceré a súbežné nebezpečenstvá. Hlboké, rýchle a trvalé zníženie emisií skleníkových plynov by viedlo k zreteľnému spomaleniu globálneho otepľovania v priebehu približne dvoch desaťročí a tiež k zreteľným zmenám v zložení atmosféry v priebehu niekoľkých rokov.“ V ďalšej časti správy vedci vyhlasujú: „Predpokladané emisie CO2 z existujúcej infraštruktúry fosílnych palív bez dodatočného znižovania emisií by prekročili zostávajúci rozpočet uhlíka na 1,5 °C.“ To v preklade znamená: to, čo už teraz ťažíme a využívame, je už príliš veľa na to, aby sme udržali teplotný limit stanovený v Paríži. Ako sa vyjadril klimatický komunikátor Ketan Joshi na Twitteri: „Ľudia, ktorí rozhodujú o tempe klimatických opatrení a závislosti od fosílnych palív, sa nesprávajú tak, akoby ťahali za páku na ďalších niekoľko tisíc rokov Zeme.“

O súhrnnej správe, ktorú začiatkom tohto týždňa zverejnil Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC), sa naďalej píše, pričom viaceré médiá sa zameriavajú na zhrnutie procesu schvaľovania správy, ktoré zverejnil bulletin Earth Negotiations Bulletin (ENB) Climate Home News uvádza, že vlády „bojovali o to, ako sú opísané ich obľúbené zelené technológie“. Píše sa v ňom: „Keď sa vlády stretli vo Švajčiarsku, aby schválili správu, skupina vedená Saudskou Arábiou presadzovala dôraz na odsávanie uhlíka z atmosféry prostredníctvom technológií odstraňovania oxidu uhličitého (CDR) a zachytávania a ukladania uhlíka (CCS). Skupina prevažne európskych krajín však chcela, aby sa v správe uviedlo, že solárna a veterná elektrina „je v súčasnosti v mnohých regiónoch lacnejšia ako energia z fosílnych palív“.“ Nemecko uviedlo, že táto veta má „prvoradý“ význam, ale podľa zhrnutia Saudská Arábia „dôrazne namietala proti zahrnutiu tejto vety“. CHN k tomu dodáva: „Zástupca Bahám vyzval, aby sa v správe výslovne uviedlo, že technológia CCS sa na rozdiel od veternej a solárnej energie nezlacňuje. Saudská Arábia však zatlačila a uviedla, že CCS a CDR sú „v skutočnosti nevyhnutné“. Odsek, o ktorom diskutovali, sa nakoniec týkal „trvalého znižovania“ nákladov na solárnu, veternú energiu a batérie bez zmienky o CCS alebo CDR.“ Spravodajstvo agentúry Bloomberg sa zameriava na to, ako krajiny vrátane Číny, USA, Saudskej Arábie a Nórska „oslabili“ správu. A Quartz poznamenáva, že zhrnutie ENB je vylúčené z menších „stretnutí“, na ktorých prebiehajú podrobné diskusie. Spravodajský portál Distilled uverejnil príspevok s titulkom: „Ako výrobcovia mäsa a fosílnych palív oslabili najnovšiu správu IPCC“. Časopis Carbon Brief teraz uverejnil svoje podrobné zhrnutie správy IPCC, ktoré sa opiera aj o správy ENB.

Isabella Kaminski, Climate Home News