Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2022/1288 zo 6. apríla 2022, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, upresnením podrobností obsahu a prezentácie informácií v súvislosti so zásadou „výrazne nenarušiť“, upresnením obsahu, metodík a prezentácie informácií v súvislosti s ukazovateľmi udržateľnosti a nepriaznivými vplyvmi na udržateľnosť, ako aj obsahu a prezentácie informácií v súvislosti s presadzovaním environmentálnych alebo sociálnych vlastností a udržateľnými investičnými cieľmi v predzmluvných dokumentoch, na webových sídlach a v pravidelných správach (Text s významom pre EHP)

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Toto nariadenie sa uplatňuje od 1. januára 2023.

Nariadenie Komisie (EÚ) 2022/1288 sa zameriava na zlepšenie transparentnosti v oblasti udržateľnosti v sektore finančných služieb. Cieľom je poskytnúť konečným investorom jasné, stručné a zrozumiteľné informácie, aby mohli robiť informované investičné rozhodnutia. Nariadenie dopĺňa a upresňuje pravidlá stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088.

Nariadenie sa zaoberá týmito kľúčovými aspektmi zverejňovania informácií o udržateľnosti:

• „Zásada výrazne nenarušiť“: stanovuje podrobnosti o obsahu a prezentácii informácií v súvislosti s touto zásadou.
• Ukazovatele udržateľnosti: upresňuje obsah, metodiky a prezentáciu informácií týkajúcich sa ukazovateľov udržateľnosti a nepriaznivých vplyvov na udržateľnosť.
• Predzmluvné dokumenty: Definuje obsah a prezentáciu informácií o presadzovaní environmentálnych alebo sociálnych vlastností a udržateľných investičných cieľov v predzmluvných dokumentoch.
• Webové stránky: Stanovuje pravidlá pre zverejňovanie informácií na webových stránkach účastníkov finančného trhu.

Nariadenie zavádza povinnosť pre účastníkov finančného trhu zverejňovať informácie o hlavných nepriaznivých vplyvoch svojich investičných rozhodnutí na faktory udržateľnosti. Tieto informácie musia byť zverejnené na webových stránkach v špeciálnej sekcii s názvom „Vyhlásenie o hlavných nepriaznivých vplyvoch investičných rozhodnutí na faktory udržateľnosti“. Vyhlásenie musí byť zverejnené každý rok do 30. júna, pričom sa vzťahuje na obdobie od 1. januára do 31. decembra predchádzajúceho roka.

Nariadenie ďalej upravuje prezentáciu informácií o:

• Finančných produktoch presadzujúcich environmentálne alebo sociálne vlastnosti: Určuje formát a obsah predzmluvných informácií, ako aj informácií zverejňovaných v pravidelných správach.
• Finančných produktoch, ktorých cieľom je udržateľná investícia: Stanovuje formát a obsah predzmluvných informácií, ako aj informácií zverejňovaných na webových stránkach a v pravidelných správach.
• Finančných produktoch s investičnými možnosťami: Definuje pravidlá pre zverejňovanie informácií o produktoch, ktoré ponúkajú investorom rôzne investičné možnosti, a zároveň presadzujú environmentálne alebo sociálne vlastnosti, alebo ktorých cieľom je udržateľná investícia.

Nariadenie stanovuje podrobné pravidlá pre výpočet a prezentáciu ukazovateľov hlavných nepriaznivých vplyvov na faktory udržateľnosti. Tieto ukazovatele sú rozdelené do troch kategórií:

• Ukazovatele uplatniteľné na investície do spoločností
• Ukazovatele uplatniteľné na investície do štátov a nadnárodných spoločností
• Ukazovatele uplatniteľné na investície do nehnuteľného majetku

Nariadenie tiež zdôrazňuje dôležitosť politík zapájania, ktoré by mali účastníci finančného trhu zaviesť s cieľom znížiť identifikované hlavné nepriaznivé vplyvy na faktory udržateľnosti.

Dôležitou súčasťou nariadenia je aj požiadavka na zverejnenie informácií o tom, do akej miery sa investície uskutočňujú do environmentálne udržateľných hospodárskych činností v súlade s taxonómiou EÚ stanovenou v nariadení (EÚ) 2020/852. Účastníci finančného trhu musia poskytnúť aj informácie o metódach a zdrojoch údajov použitých na meranie a monitorovanie udržateľnosti svojich investícií.

Nariadenie nadobudlo účinnosť 20. dňom po jeho zverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie a uplatňuje sa od 1. januára 2023. Jeho cieľom je zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť v oblasti udržateľnosti finančných investícií a pomôcť investorom robiť informovanejšie rozhodnutia.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 (SFDR) Sustainable Finance Disclosure Regulation (SFDR)  z 27. novembra 2019 o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb (Text s významom pre EHP).

Toto nariadenie nadobúda platnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Toto nariadenie sa uplatňuje od 10. marca 2021. Odchylne od odseku 2 tohto článku sa však článok 4 ods. 6 a 7, článok 8 ods. 3, článok 9 ods. 5, článok 10 ods. 2, článok 11 ods. 4 a článok 13 ods. 2 sa uplatňujú od 29. decembra 2019 a článok 11 ods. 1 až 3 sa uplatňuje od 1. januára 2022.

Nariadenie (EÚ) 2019/2088 sa zameriava na zlepšenie transparentnosti v sektore finančných služieb v súvislosti s udržateľnosťou. Jeho cieľom je znížiť informačné asymetrie medzi poskytovateľmi finančných produktov a služieb (účastníci finančného trhu a finanční poradcovia) a konečnými investormi.

Nariadenie zavádza povinnosti zverejňovania informácií pre účastníkov finančného trhu a finančných poradcov v nasledujúcich oblastiach:

• Začlenenie rizík ohrozujúcich udržateľnosť: Účastníci trhu a poradcovia musia zverejniť svoje politiky týkajúce sa začleňovania rizík ohrozujúcich udržateľnosť do svojich investičných rozhodnutí a poskytovania poradenstva. Musia tiež zverejniť, akým spôsobom tieto riziká zohľadňujú pri výbere finančných produktov pre klientov, a aký vplyv môžu mať tieto riziká na výnosy z investícií.
• Zohľadnenie nepriaznivých vplyvov na udržateľnosť: Účastníci trhu musia zverejniť informácie o tom, či a ako zohľadňujú hlavné nepriaznivé vplyvy svojich investičných rozhodnutí na faktory udržateľnosti (napríklad vplyv na životné prostredie, sociálne aspekty, ľudské práva). Musia tiež opísať svoje politiky náležitej starostlivosti v tejto oblasti a prípadne uviesť dôvody, prečo takéto vplyvy nezohľadňujú.
• Presadzovanie environmentálnych alebo sociálnych vlastností: Ak finančný produkt propaguje environmentálne alebo sociálne vlastnosti, musia účastníci trhu zverejniť informácie o tom, ako sa tieto vlastnosti dosahujú. Musia tiež uviesť, či sa pri posudzovaní týchto vlastností používa nejaký referenčný index a ako je tento index zosúladený s deklarovanými vlastnosťami.
• Udržateľné investície: Ak je cieľom finančného produktu dosiahnutie udržateľných investícií, musia účastníci trhu zverejniť informácie o tom, ako sa tento cieľ má dosiahnuť a aký index sa používa ako referenčná hodnota. Ak je cieľom zníženie emisií uhlíka, musia uviesť aj cieľovú expozíciu voči nízkym emisiám uhlíka v kontexte Parížskej dohody.
• Transparentnosť politík odmeňovania: Účastníci trhu a finanční poradcovia musia zverejniť informácie o tom, do akej miery sú ich politiky odmeňovania v súlade so začleňovaním rizík ohrozujúcich udržateľnosť.

Okrem týchto oblastí nariadenie zavádza aj požiadavky na pravidelnú aktualizáciu zverejňovaných informácií a na ich prezentáciu na webových stránkach účastníkov trhu a finančných poradcov.

Nariadenie (EÚ) 2019/2088 predstavuje dôležitý krok k väčšej transparentnosti a zodpovednosti v oblasti udržateľných investícií. Jeho implementácia pomôže konečným investorom lepšie pochopiť environmentálne a sociálne dopady svojich investícií a umožní im prijímať informovanejšie investičné rozhodnutia.

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2023/2772 (ESRS) European Sustainability Reporting Standards z 31. júla 2023, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 1. januára 2024 na účtovné roky začínajúce 1. januára 2024 alebo neskôr.

Toto nariadenie sa zameriava na vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikmi. Hlavným cieľom je zabezpečiť transparentnosť a porovnateľnosť informácií o tom, ako podniky ovplyvňujú aspekty udržateľnosti a ako tieto aspekty ovplyvňujú ich fungovanie.

Základné princípy nariadenia

Nariadenie zavádza viacero kľúčových princípov pre vykazovanie informácií o udržateľnosti:

• Dvojitá významnosť: Podniky musia vykazovať aspekty udržateľnosti na základe princípu dvojitej významnosti. Tento princíp má dva rozmery: významnosť vplyvu a finančnú významnosť. To znamená, že musia zvážiť ako vplyvy podniku na aspekty udržateľnosti, tak aj vplyvy aspektov udržateľnosti na podnik.
• Hodnotový reťazec: Vyhlásenie o udržateľnosti sa musí týkať celého hodnotového reťazca podniku, a nie len jeho vlastných operácií. To znamená, že podniky musia zvážiť vplyvy a závislosti v celom svojom dodávateľskom reťazci.
• Časové horizonty: Nariadenie zdôrazňuje prepojenie minulosti, súčasnosti a budúcnosti pri vykazovaní informácií o udržateľnosti. Podniky musia zvážiť krátkodobé, strednodobé a dlhodobé vplyvy, riziká a príležitosti.

Štruktúra nariadenia

Nariadenie zavádza Európske štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti (ESRS), ktoré sú rozdelené do troch kategórií:

1. Prierezové ESRS: Stanovujú všeobecné požiadavky na vykazovanie informácií o udržateľnosti. Patrí sem aj opis postupov na identifikáciu a posúdenie významných vplyvov, rizík a príležitostí, ktoré sa týkajú znečisťovania životného prostredia, vodných a morských zdrojov a využívania zdrojov a obehového hospodárstva.
2. Tematické ESRS: Zameriavajú sa na špecifické témy udržateľnosti. Príklady zahŕňajú:
   • Znečisťovanie životného prostredia: Podniky musia vykazovať informácie o tom, ako ovplyvňujú znečisťovanie ovzdušia, vody a pôdy, aké opatrenia prijali na zmiernenie negatívnych vplyvov a aké sú očakávané finančné vplyvy.
   • Vodné a morské zdroje: Vyžaduje sa zverejnenie informácií o tom, ako podnik ovplyvňuje vodné a morské zdroje, aké opatrenia prijal na ich ochranu a aké sú očakávané finančné vplyvy.
   • Využívanie zdrojov a obehové hospodárstvo: Podniky musia informovať o svojom vplyve na využívanie zdrojov, o opatreniach na podporu obehového hospodárstva a o očakávaných finančných vplyvoch.
   • Vlastná pracovná sila: Nariadenie sa zameriava aj na sociálne aspekty, vyžadujúc zverejnenie informácií o vplyvoch na vlastnú pracovnú silu, o opatreniach na zabezpečenie dobrých pracovných podmienok a o rizikách a príležitostiach súvisiacich so zamestnancami.
   • Pracovníci v hodnotovom reťazci: Podniky musia zvážiť aj svoj vplyv na pracovníkov v celom svojom hodnotovom reťazci, vrátane dodávateľov. Musia informovať o opatreniach na zabezpečenie ich práv a o rizikách a príležitostiach s tým spojených.
   • Ovplyvnené spoločenstvá: Nariadenie zdôrazňuje aj zodpovednosť podnikov voči komunitám, v ktorých pôsobia. Podniky musia zverejniť informácie o vplyvoch na tieto komunity, o opatreniach na zmiernenie negatívnych dopadov a o rizikách a príležitostiach.
   • Spotrebitelia a koncoví užívatelia: Ďalšou dôležitou témou sú vplyvy na spotrebiteľov a koncových užívateľov výrobkov a služieb podniku. Vyžaduje sa zverejnenie informácií o vplyvoch na ich zdravie, bezpečnosť a súkromie, o opatreniach na ochranu ich záujmov a o rizikách a príležitostiach.
   • Obchodné správanie: Nariadenie sa venuje aj etickým aspektom podnikania. Podniky musia informovať o svojej stratégii a postupoch v oblastiach ako riadenie vzťahov s dodávateľmi, predchádzanie korupcii a úplatkárstvu a platobné postupy.
3. Odvetvové ESRS: Budú vyvinuté neskôr a budú sa vzťahovať na špecifické odvetvia.

Obsah vyhlásenia o udržateľnosti

Vyhlásenie o udržateľnosti musí obsahovať informácie o:

• Opatreniach a zdrojoch v súvislosti s významnými aspektmi udržateľnosti: Podniky musia opísať opatrenia, ktoré prijali na riešenie významných aspektov udržateľnosti, a zdroje pridelené na ich vykonávanie. Cieľom je zabezpečiť pochopenie kľúčových opatrení prijatých na predchádzanie, zmierňovanie a nápravu negatívnych vplyvov, ako aj na využitie príležitostí.
• Metrikách a cieľových hodnotách: Nariadenie vyžaduje, aby podniky stanovili merateľné ciele a ukazovatele na sledovanie svojho pokroku v oblasti udržateľnosti. Cieľom je sledovať účinnosť politík a opatrení prostredníctvom cieľových hodnôt.
• Procesoch na identifikáciu a posúdenie významnosti: Podniky musia opísať svoje postupy na identifikáciu a posúdenie významnosti vplyvov, rizík a príležitostí v oblasti udržateľnosti.
• Požiadavkách na zverejňovanie v iných ESRS: Podniky musia identifikovať a uviesť všetky požiadavky na zverejňovanie v iných ESRS, ktoré splnili.

Prechodné ustanovenia

Nariadenie obsahuje prechodné ustanovenia, ktoré umožňujú podnikom postupné zavádzanie niektorých požiadaviek na zverejňovanie. Napríklad v prvom roku (prvý rok) vypracovania vyhlásenia o udržateľnosti podľa ESRS môžu byť niektoré požiadavky na zverejňovanie alebo údajové body vynechané alebo sa nemusia uplatňovať. Zoznam postupne zavádzaných požiadaviek na zverejňovanie je uvedený v dodatku C k nariadeniu.

Požiadavky na uplatňovanie

Nariadenie obsahuje aj požiadavky na uplatňovanie, ktoré poskytujú podrobnejšie usmernenia k jednotlivým aspektom vykazovania informácií o udržateľnosti. Tieto požiadavky na uplatňovanie sú uvedené v dodatku A k nariadeniu a majú rovnakú platnosť ako ostatné časti štandardu.

Dôležité pojmy

Nariadenie zavádza a definuje viacero dôležitých pojmov súvisiacich s udržateľnosťou. Niektoré z nich zahŕňajú:

• Dvojitá významnosť: Princíp, ktorý vyžaduje, aby podniky zvážili ako svoje vplyvy na aspekty udržateľnosti, tak aj vplyvy aspektov udržateľnosti na ne.
• Významnosť vplyvu: Zameriava sa na to, ako podnik ovplyvňuje ekonomiku, životné prostredie a spoločnosť.
• Finančná významnosť: Posudzuje, ako aspekty udržateľnosti ovplyvňujú finančnú situáciu, výkonnosť a peňažné toky podniku.
• Hodnotový reťazec: Zahŕňa všetky subjekty a činnosti, ktoré sú zapojené do životného cyklu výrobku alebo služby, od získavania surovín až po likvidáciu odpadu.
• Zainteresované strany: Jednotlivci alebo skupiny, ktoré môžu mať vplyv na podnik alebo ním môžu byť ovplyvnené. Patria sem napríklad zamestnanci, dodávatelia, zákazníci, investori a miestne komunity.
• Udržateľné oceány a moria: Koncept, ktorý zdôrazňuje zodpovedné využívanie a ochranu morských zdrojov a ekosystémov.

Záver

Nariadenie o vykazovaní informácií o udržateľnosti predstavuje významný krok smerom k transparentnejšej a zodpovednejšej podnikateľskej praxi. Zavedenie ESRS a dôraz na dvojitú významnosť, hodnotový reťazec a časové horizonty predstavujú komplexný rámec pre vykazovanie informácií o udržateľnosti. Je dôležité, aby podniky dôkladne porozumeli požiadavkám nariadenia a zaviedli potrebné procesy a systémy na zabezpečenie súladu. JaroR

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ (NFRD) Non-Financial Reporting Directive z 22. októbra 2014 , ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami Text s významom pre EHP.

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Hlavným zameraním je zverejňovanie nefinančných informácií a informácií o rozmanitosti veľkými podnikmi a skupinami.

Smernica reaguje na potrebu zvýšenej transparentnosti v oblasti sociálnych a environmentálnych informácií, ktoré poskytujú podniky. Európsky parlament zdôraznil dôležitosť informácií o udržateľnosti, najmä v sociálnej a environmentálnej oblasti.

Hlavné body smernice:

• Koordinácia vnútroštátnych predpisov: Smernica zdôrazňuje potrebu koordinácie vnútroštátnych predpisov týkajúcich sa zverejňovania nefinančných informácií veľkými spoločnosťami. To je dôležité pre záujmy podnikov, akcionárov a zúčastnených strán, najmä ak podniky pôsobia vo viacerých členských štátoch.
• Minimálne požiadavky: Zavádzajú sa minimálne právne požiadavky na rozsah informácií, ktoré musia podniky zverejniť. Ide o poskytnutie nestranného a úplného prehľadu o politikách, výsledkoch a rizikách.
• Nefinančný výkaz: Veľké podniky musia pripravovať nefinančný výkaz, ktorý obsahuje informácie o environmentálnych, sociálnych, zamestnaneckých záležitostiach, dodržiavaní ľudských práv a boji proti korupcii.
  • Obsah výkazu: Výkaz by mal popisovať politiky podniku v týchto oblastiach, ich výsledky a riziká. Mal by zahŕňať aj informácie o politikách náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci.
  • Výnimky: Členské štáty môžu oslobodiť podniky od povinnosti vypracovať nefinančný výkaz, ak už existuje samostatná správa s rovnakým obsahom.
  • Podrobné informácie: Výkaz by mal obsahovať aj informácie o vplyve podniku na životné prostredie, opatrenia na zabezpečenie rodovej rovnosti, pracovné podmienky, sociálny dialóg, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a opatrenia na ochranu miestnych komunít.
• Riziká a ich vplyv: Podniky musia poskytnúť informácie o rizikách, ktoré by mohli mať závažné negatívne dôsledky. Tieto riziká môžu vyplývať z činnosti podniku alebo s ňou súvisieť, vrátane jeho produktov, služieb a obchodných vzťahov.
• Rámce pre podávanie správ: Podniky sa môžu pri poskytovaní informácií opierať o vnútroštátne, európske (napr. EMAS) alebo medzinárodné rámce (napr. iniciatíva OSN Global Compact, OECD, ISO 26000).
• Presadzovanie: Členské štáty musia zabezpečiť účinné prostriedky na presadzovanie zverejňovania nefinančných informácií v súlade so smernicou.
• Dôležitosť pre investorov: Prístup investorov k nefinančným informáciám je dôležitým krokom k podpore investícií do efektívnosti podnikov.
• Zameranie na veľké podniky: Nové požiadavky na zverejňovanie sa vzťahujú len na veľké podniky a skupiny, aby sa minimalizovalo zaťaženie malých a stredných podnikov. Povinnosť zverejňovať nefinančný výkaz sa vzťahuje na veľké podniky, ktoré sú subjektmi verejného záujmu a na materské podniky veľkých skupín s viac ako 500 zamestnancami.
• Konsolidované správy: Pre skupiny podnikov sa vyžadujú konsolidované správy o hospodárení, aby sa zabezpečila porovnateľnosť a súlad informácií.
• Overovanie informácií: Štatutárni audítori kontrolujú, či bol poskytnutý nefinančný výkaz alebo samostatná správa. Členské štáty môžu požadovať aj overenie informácií nezávislým poskytovateľom uisťovacích služieb.
• Usmernenia Komisie: Komisia má vypracovať nezáväzné usmernenia o metodike vykazovania nefinančných informácií, vrátane kľúčových ukazovateľov správania.
• Politika rozmanitosti: Veľké podniky musia zverejniť svoju politiku rozmanitosti v správnych, riadiacich a dozorných orgánoch (napríklad vek, pohlavie, vzdelanie). Ak takúto politiku nemajú, musia vysvetliť prečo.
• Správa o vykonávaní: Komisia predloží správu o vykonávaní smernice Európskemu parlamentu a Rade, v ktorej zhodnotí aj jej pôsobnosť a účinnosť.

Záver:

Smernica 2014/95/EÚ predstavuje dôležitý krok smerom k väčšej transparentnosti a zodpovednosti podnikov. Jej cieľom je poskytnúť investorom a iným zainteresovaným stranám komplexný prehľad o nefinančnej výkonnosti podniku, a to najmä v oblastiach ako environmentálna zodpovednosť, sociálne záležitosti a riadenie. JaroR

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1760 (CSDDD) Corporate Sustainability Due Diligence Directive z 13. júna 2024 o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937 a nariadenia (EÚ) 2023/2859 (Text s významom pre EHP)

Táto smernica stanovuje pravidlá pre spoločnosti týkajúce sa ich zodpovednosti za skutočné a potenciálne nepriaznivé vplyvy na ľudské práva a životné prostredie. Zameriava sa najmä na ich vlastné činnosti, činnosti ich dcérskych spoločností a obchodných partnerov v rámci ich reťazcov činností. Smernica sa zameriava na dosiahnutie udržateľnejšieho hospodárstva a na obmedzenie globálneho otepľovania.

Kľúčové Aspekty Smernice:

• Rozsah pôsobnosti: Smernica sa vzťahuje na veľké spoločnosti s určitým obratom a počtom zamestnancov. Zahŕňa spoločnosti z EÚ aj tretích krajín, ktoré spĺňajú stanovené kritériá.
• Náležitá starostlivosť: Spoločnosti musia zaviesť proces náležitej starostlivosti, ktorý zahŕňa:
  • Identifikáciu a posúdenie skutočných a potenciálnych nepriaznivých vplyvov na ľudské práva a životné prostredie.
  • Predchádzanie, zmierňovanie, odstránenie alebo minimalizáciu rozsahu týchto vplyvov.
  • Zabezpečenie nápravy v prípade skutočných nepriaznivých vplyvov.
  • Zapojenie zainteresovaných strán, vrátane zamestnancov, odborových zväzov a komunít.
  • Zavedenie mechanizmu oznamovania a postupu podávania sťažností.
  • Monitorovanie účinnosti prijatých opatrení.
  • Verejné informovanie o svojej náležitej starostlivosti.
• Plán transformácie pre zmierňovanie zmeny klímy: Spoločnosti musia prijať plán na zabezpečenie zlučiteľnosti svojho obchodného modelu so záväzkami Parížskej dohody o zmene klímy.
• Nepriaznivé vplyvy: Smernica definuje „nepriaznivé vplyvy na ľudské práva“ a „nepriaznivé vplyvy na životné prostredie“. Zahŕňajú porušenia medzinárodných dohovorov a štandardov v oblasti ľudských práv a životného prostredia.
• Zodpovednosť: Spoločnosti môžu byť občianskoprávne zodpovedné za škody spôsobené ich nedodržaním povinností náležitej starostlivosti. Smernica stanovuje pravidlá pre premlčacie lehoty, sprístupnenie dôkazov a súdne príkazy.
• Sankcie: Členské štáty musia stanoviť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie za porušenie smernice, vrátane peňažných pokút.
• Podpora: Komisia a členské štáty budú poskytovať usmernenia, podporu a nástroje na pomoc spoločnostiam pri plnení ich povinností. To zahŕňa aj špecializované webové stránky, platformy a portály.

Dôležité Pojmy:

• Reťazec činností: Zahŕňa všetky činnosti, ktoré súvisia s výrobou a predajom výrobkov alebo služieb spoločnosti, a to od získavania surovín až po konečného spotrebiteľa.
• Obchodný partner: Zahŕňa dodávateľov, subdodávateľov, distribútorov a ďalšie subjekty, s ktorými spoločnosť spolupracuje v rámci svojho reťazca činností.
• Zainteresované strany: Zahŕňajú všetkých, ktorých sa týkajú činnosti spoločnosti, vrátane zamestnancov, odborových zväzov, miestnych komunít a mimovládnych organizácií.
• Náležitá starostlivosť: Systematický proces identifikácie, predchádzania, zmierňovania a riešenia nepriaznivých vplyvov na ľudské práva a životné prostredie.

Cieľ Smernice:

Smernica o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti má za cieľ:

• Chrániť ľudské práva a životné prostredie v globálnych hodnotových reťazcoch.
• Posilniť udržateľnosť a podporiť prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo.
• Zvýšiť zodpovednosť podnikov za ich vplyvy na spoločnosť a životné prostredie.
• Vytvoriť rovnaké podmienky pre spoločnosti na vnútornom trhu EÚ.

Záver:

Táto smernica predstavuje významný krok smerom k udržateľnejšiemu a zodpovednejšiemu podnikaniu. Zavádza záväzné pravidlá pre spoločnosti a poskytuje im nástroje a podporu na ich plnenie. Očakáva sa, že smernica bude mať pozitívny vplyv na ľudské práva, životné prostredie a boj proti zmene klímy.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464 (CSRD) Corporate Sustainability Reporting Directive  zo 14. decembra 2022, ktorou sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 537/2014, smernica 2004/109/ES, smernica 2006/43/ES a smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o podávanie správ o udržateľnosti podniku (Text s významom pre EHP).

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Článok 4 tejto smernice sa uplatňuje od 1. januára 2024 na účtovné roky, ktoré sa začínajú 1. januára 2024 alebo neskôr.

Táto smernica, sa zaoberá problematikou vykazovania informácií o udržateľnosti podnikmi. Hlavným cieľom smernice je zlepšiť kvalitu, porovnateľnosť a dostupnosť informácií o aspektoch udržateľnosti, ktoré podniky zverejňujú.

Prečo je vykazovanie informácií o udržateľnosti dôležité?

• Zvyšujúci sa finančný význam: Informácie o udržateľnosti sú čoraz dôležitejšie z finančného hľadiska.
• Lepšie rozhodovanie a riadenie rizík: Kvalitné vykazovanie informácií o udržateľnosti umožňuje spoločnostiam lepšie si uvedomovať a chápať riziká a príležitosti súvisiace s udržateľnosťou a na základe toho prijímať informovanejšie rozhodnutia.
• Zvýšenie dôvery investorov a prístup k finančnému kapitálu: Investori čoraz viac vyhľadávajú informácie o udržateľnosti pri rozhodovaní o investíciách. Spoločnosti s dobrou transparentnosťou v oblasti udržateľnosti môžu mať lepší prístup k finančnému kapitálu.
• Zlepšenie komunikácie so zainteresovanými stranami: Vykazovanie informácií o udržateľnosti uľahčuje dialóg a komunikáciu medzi podnikmi a ich zainteresovanými stranami, ako sú zamestnanci, dodávatelia, zákazníci a miestne komunity.
• Zníženie administratívnej záťaže: Harmonizované štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti znižujú počet ad hoc žiadostí o informácie a zjednodušujú proces vykazovania pre podniky.

Na koho sa smernica vzťahuje?

Smernica rozširuje rozsah povinného vykazovania informácií o udržateľnosti na širšiu škálu podnikov:

• Všetky veľké podniky: Bez ohľadu na to, či sú ich cenné papiere obchodované na regulovanom trhu.
• Všetky podniky, s výnimkou mikropodnikov, ktorých cenné papiere sú obchodované na regulovanom trhu v EÚ: Vrátane emitentov z tretích krajín.
• Materské podniky veľkých skupín: Na úrovni skupiny.
• Úverové inštitúcie a poisťovne: Ak spĺňajú určité kritériá veľkosti.
• Podniky z tretích krajín: Ktorých cenné papiere sú obchodované na regulovanom trhu v EÚ alebo ktoré vykonávajú významnú činnosť na území EÚ.

Čo musia podniky vykazovať?

Smernica definuje „aspekty udržateľnosti“ ako environmentálne, sociálne, ľudskoprávne a správne faktory.

Podniky musia vykazovať informácie o:

• Dvojitá významnosť: Smernica zdôrazňuje dôležitosť vykazovania informácií z hľadiska rizík pre podnik (ako aspekty udržateľnosti ovplyvňujú podnik) aj z hľadiska vplyvu podniku (ako podnik ovplyvňuje aspekty udržateľnosti).
• Proces náležitej starostlivosti: Informácie o tom, ako podniky identifikujú, hodnotia a riadia svoje vplyvy na udržateľnosť v celom svojom hodnotovom reťazci.
• Environmentálne faktory: Napríklad emisie skleníkových plynov, spotreba vody a energie, biodiverzita a znečisťovanie.
• Sociálne faktory: Napríklad pracovné podmienky, ľudské práva, rozmanitosť a začlenenie.
• Správne faktory: Napríklad riadenie a podniková kultúra, boj proti korupcii a platobné praktiky.

Štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti

Smernica ukladá Komisii povinnosť prijať delegované akty, ktorými sa stanovia štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti.

Tieto štandardy:

• Bližšie určujú informácie, ktoré majú podniky zverejňovať.
• Zabezpečujú kvalitu vykazovaných informácií: Informácie by mali byť zrozumiteľné, relevantné, overiteľné, porovnateľné a pravdivo podané.
• Zohľadňujú prácu globálnych normotvorných iniciatív: Aby sa minimalizovala administratívna záťaž pre podniky.
• Stanovujú odvetvovo špecifické požiadavky: Vzhľadom na rôzne riziká a vplyvy v jednotlivých odvetviach.
• Zohľadňujú potreby malých a stredných podnikov: Poskytovaním primeraných štandardov pre tieto podniky.

Uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti

Smernica zavádza povinnosť uisťovania v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti, ktorá má zabezpečiť dôveryhodnosť zverejňovaných informácií.

• Nezávislí poskytovatelia uisťovacích služieb: Musia overiť, či vykazovanie informácií o udržateľnosti spĺňa požiadavky smernice a štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti.
• Názor týkajúci sa uistenia: Musí byť zverejnený spolu so správou o udržateľnosti.

Sankcie

Smernica stanovuje, že členské štáty musia zaviesť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie za nedodržanie požiadaviek smernice.

Záver

Smernica o vykazovaní informácií o udržateľnosti predstavuje významný krok smerom k transparentnejšiemu a zodpovednejšiemu podnikaniu v EÚ.

Je dôležité si uvedomiť, že smernica je pomerne komplexná a detailná. Tento text poskytuje len základné informácie o jej hlavných bodoch. Pre podrobnejšie informácie je potrebné konzultovať celý text smernice. (Co2AI)

Pozrite tiež Smernica CSRD v skratke