Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2139 zo 4. júna 2021, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 stanovením technických kritérií preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k zmierneniu zmeny klímy alebo adaptácii na zmenu klímy, a na určenie toho, či daná hospodárska činnosť výrazne nenarúša plnenie niektorého z iných environmentálnych cieľov (Text s významom pre EHP).

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 1. januára 2022.

Toto nariadenie stanovuje technické kritériá preskúmania na určenie, či hospodárska činnosť významne prispieva k zmierneniu zmeny klímy alebo adaptácii na zmenu klímy, a či výrazne nenarúša plnenie iných environmentálnych cieľov.

• Nariadenie zdôrazňuje, že technické kritériá by mali zohľadňovať povahu a rozsah hospodárskej činnosti, odvetvie, a či je činnosť prechodnou alebo podpornou.
• V prípade niektorých činností s technicky zložitými prvkami, overenie splnenia technických kritérií preskúmania môže vyžadovať nezávislú tretiu stranu.
• Nariadenie uznáva, že niektoré činnosti, ako napríklad lesníctvo, obnova mokradí a výroba programov, môžu prispieť k adaptácii na zmenu klímy poskytovaním adaptačných riešení.
• Dôležité je, aby technické kritériá preskúmania neovplyvňovali existujúce environmentálne, zdravotné, bezpečnostné a sociálne požiadavky stanovené v práve EÚ a vnútroštátnom práve.
• Nariadenie nadobúda účinnosť 20 dní po uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie a uplatňuje sa od 1. januára 2022.

Nariadenie obsahuje príklady technických kritérií preskúmania pre rôzne činnosti, vrátane:

Lesníctvo:

• Zavedenie plánu zalesňovania a následného plánu obhospodarovania lesov.
• Analýza prínosov pre klímu, ktorá preukazuje zníženie emisií skleníkových plynov.
• Minimalizácia používania hnojív a zákaz používania hnoja.
• Zákaz degradácie pôdy s vysokými zásobami uhlíka.
• Monitorovanie a overovanie súladu s kritériami nezávislým certifikačným orgánom.

Ochrana a obnova životného prostredia:

• Obnova mokradí
• Používanie minimálneho množstva hnojív a zákaz používania hnoja.
• Predchádzanie používaniu škodlivých chemických látok.

Priemysel:

• Výroba hliníka
• Výroba železa a ocele
• Výroba vodíka
• Výroba sadzí

Doprava:

• Podpora používania ťažkých úžitkových vozidiel s nulovými alebo nízkymi emisiami.
• Podpora vnútrozemskej a námornej osobnej vodnej dopravy s nízkymi emisiami.

Energetika:

• Podpora prečerpávacích vodných elektrární spĺňajúcich kritériá udržateľného využívania vodných zdrojov.

Stavebníctvo:

• Podpora inštalácie, údržby alebo opravy energeticky efektívnych zariadení v budovách.

Nariadenie ďalej uvádza všeobecné kritériá zásady „výrazne nenarušiť“ vo vzťahu k:

• Udržateľnému využívaniu a ochrane vodných a morských zdrojov.
• Prechodu na obehové hospodárstvo.
• Prevencia a kontrole znečisťovania.

Nariadenie tiež definuje podporné činnosti, ktoré samy o sebe nemusia významne prispievať k zmierneniu zmeny klímy, ale umožňujú iným činnostiam znižovať emisie skleníkových plynov. Tieto činnosti musia spĺňať špecifické technické kritériá preskúmania.

Nariadenie je komplexným dokumentom s množstvom detailných technických informácií, preto je vhodné pre podrobnejšie informácie konzultovať celý text nariadenia a jeho príloh.

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2023/2486 z 27. júna 2023, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 stanovením technických kritérií preskúmania na určenie podmienok, za ktorých sa hospodárska činnosť označuje za významne prispievajúcu k udržateľnému využívaniu a ochrane vodných a morských zdrojov, prechodu na obehové hospodárstvo, prevencii a kontrole znečisťovania alebo ochrane a obnove biodiverzity a ekosystémov, a na určenie toho, či táto hospodárska činnosť výrazne nenarúša plnenie niektorého z iných environmentálnych cieľov, a ktorým sa mení delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2178, pokiaľ ide o osobitné zverejňovanie informácií o týchto hospodárskych činnostiach

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 1. januára 2024.

Toto nariadenie stanovuje technické kritériá preskúmania na identifikáciu hospodárskych činností, ktoré významne prispievajú k dosiahnutiu environmentálnych cieľov EÚ. Tieto ciele sú:

• Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov
• Prechod na obehové hospodárstvo
• Prevencia a kontrola znečisťovania
• Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov

Nariadenie zdôrazňuje dôležitosť hierarchie odpadového hospodárstva v obehovom hospodárstve, pričom uprednostňuje predchádzanie vzniku odpadu, prípravu na opätovné použitie a recykláciu. Zároveň zdôrazňuje úlohu digitálnych riešení, ako sú digitálne pasy výrobkov, pri zlepšovaní sledovateľnosti materiálov a transparentnosti v environmentálnom monitorovaní.

Nariadenie zavádza špecifické kritériá pre rôzne kategórie hospodárskych činností v prílohách I až IV. Pre každú činnosť sú definované kritériá „významný prínos“ a „výrazne nenarušiť“. Kritériá „výrazne nenarušiť“ zabezpečujú, aby činnosti významne neohrozovali dosiahnutie iných environmentálnych cieľov.

Nariadenie tiež mení delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2178, aby sa zohľadnil rozšírený rozsah zverejňovania informácií o hospodárskych činnostiach prispievajúcich k environmentálnym cieľom. Zároveň sa zavádzajú zmeny na riešenie technických a právnych nezrovnalostí v delegovanom nariadení (EÚ) 2021/2178.

Dôležité je, že nariadenie umožňuje postupné uplatňovanie, aby podniky mali dostatok času na posúdenie svojich činností a splnenie povinností v oblasti podávania správ. Nariadenie bude pravidelne preskúmavané a v prípade potreby menené, aby sa zohľadnil vývoj v oblasti vedy, technológií a politík.

Nariadenie je rozsiahle a komplexné a obsahuje detailné technické kritériá pre širokú škálu činností.

Poskytnuté zdroje neobsahujú informácie o tom, aký typ súhrnu by mal byť vytvorený. Prosím o upresnenie, aký druh súhrnu požadujete, napríklad:

• Stručný prehľad hlavných bodov
• Zhrnutie pre konkrétne odvetvie
• Zhrnutie zamerané na konkrétny environmentálny cieľ
• Súhrn určený pre konkrétnu cieľovú skupinu (napr. podniky, investori)

Poskytnutie týchto informácií umožní vytvoriť súhrn, ktorý čo najlepšie splní vaše potreby.

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2178 zo 6. júla 2021, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 o upresňovaní obsahu a informácií, ktoré majú zverejnené podniky, ktoré sa vzťahujú na 19a alebo 29a smernice 2013 /34/EÚ, pokiaľ ide o environmentálne udržateľné činnosti, a upresnenie metodiky plnenia uvedenej povinnosti zverejňovania (Text s významom pre EHP).

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Dátum uverejnenia

10. 12. 2021

Toto nariadenie dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 a upresňuje:

• Obsah a prezentáciu informácií, ktoré musia zverejňovať podniky, na ktoré sa vzťahuje článok 19a alebo 29a smernice 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o environmentálne udržateľné hospodárske činnosti.
• Metodiku, ktorú musia podniky použiť na splnenie tejto povinnosti zverejňovania.

Nariadenie zavádza špecifické kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI) pre finančné a nefinančné podniky a stanovuje metodiku ich výpočtu.

Nefinančné podniky musia zverejniť KPI týkajúce sa:

• obratu
• kapitálových výdavkov
• prevádzkových výdavkov

Tieto KPI vyjadrujú, aký podiel ich činností je zosúladený s taxonómiou environmentálne udržateľných činností. Musia tiež zverejniť rozčlenenie týchto KPI podľa environmentálnych cieľov, ku ktorým ich činnosti prispievajú.

Finančné podniky (správcovia aktív, úverové inštitúcie, investičné spoločnosti a poisťovne a zaisťovne) musia zverejňovať špecifické KPI relevantné pre ich obchodný model.

Nariadenie stanovuje aj pravidlá zverejňovania informácií spoločné pre všetky podniky.

Nariadenie nadobúda účinnosť 20 dní po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Povinnosť zverejňovania KPI sa pre nefinančné podniky začína 1. januára 2023 a pre finančné podniky 1. januára 2024.

Komisia preskúma uplatňovanie nariadenia do 30. júna 2024 a posúdi najmä potrebu zmien v súvislosti so zahrnutím expozícií voči ústredným vládam, centrálnym bankám a podnikom, ktoré nezverejňujú nefinančné informácie.

Smernica Corporate Sustainability Reporting Directive (CSRD)  2022/2464, zverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie 16. decembra 2022, rozširuje okruh podnikov, ktoré musia oznamovať informácie o udržateľnosti, a vyžaduje, aby Európska komisia prijala povinné európske štandardy pre podávanie správ o udržateľnosti ako delegované akty. S cieľom podporiť konvergentný dohľad nad podávaním správ o udržateľnosti emitentmi, na ktoré sa vzťahuje smernica o transparentnosti, CSRD poveruje ESMA, aby vydal usmernenia o dohľade nad podávaním správ o udržateľnosti príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

Dňa 15. decembra 2023 ESMA v súlade s článkom 16 ods. 2 nariadenia o ESMA uverejnil konzultačný dokument (CP) s navrhovaným návrhom usmernení o presadzovaní informácií o udržateľnosti (GLESI).

• Cieľom nariadenia je zlepšiť vykazovanie informácií o udržateľnosti podnikmi. To má priniesť prospech občanom, sporiteľom, odborovým zväzom a zástupcom zamestnancov, ktorí budú mať prístup k relevantným informáciám a budú sa môcť lepšie zapájať do sociálneho dialógu. Sporitelia, ktorí chcú investovať udržateľným spôsobom, budú mať k dispozícii viac informácií.
• Nariadenie rozširuje povinnosť vykazovať informácie o udržateľnosti aj na ďalšie kategórie podnikov. Okrem veľkých podnikov, ktoré sú subjektmi verejného záujmu, sa to týka aj všetkých veľkých podnikov a podnikov s výnimkou mikropodnikov, ktorých cenné papiere sú obchodované na regulovanom trhu v EÚ. Dôvodom je rastúci záujem investorov a občianskej spoločnosti o informácie o udržateľnosti.
• Povinnosť vykazovať informácie o udržateľnosti sa vzťahuje aj na podniky z tretích krajín, ktorých cenné papiere sú obchodované na regulovanom trhu v EÚ. Cieľom je uspokojiť potreby investorov a zabezpečiť rovnaké podmienky pre spoločnosti pôsobiace na vnútornom trhu EÚ. Tieto podniky musia poskytnúť informácie o svojom vplyve na sociálne a environmentálne otázky.
• Malé a stredné podniky s výnimkou mikropodnikov, ktorých cenné papiere sú obchodované na regulovanom trhu v EÚ, musia tiež zverejňovať informácie o udržateľnosti. Toto opatrenie má chrániť investorov a zabezpečiť prístup menších kótovaných podnikov k finančnému kapitálu.
• Nariadenie zavádza pojem „dvojitá významnosť“. Podniky musia vykazovať informácie o svojom vplyve na ľudí a životné prostredie (vplyv podniku), ako aj o tom, ako aspekty udržateľnosti ovplyvňujú podnik (riziká pre podnik).
• Dôležitou súčasťou vykazovania informácií o udržateľnosti je aj proces náležitej starostlivosti. Podniky musia identifikovať, monitorovať a riešiť skutočné a potenciálne nepriaznivé vplyvy svojich činností na ľudí a životné prostredie.
• Nariadenie stanovuje štandardy pre vykazovanie informácií o udržateľnosti. Tieto štandardy by mali zohľadňovať existujúce právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia a sociálnych otázok. Mali by byť zrozumiteľné a porovnateľné.
• Vykazovanie informácií o udržateľnosti by malo byť predmetom uistenia. Spočiatku sa bude vyžadovať uistenie na základe limitovaného overenia. Následne sa prejde na uistenie na základe primeraného overenia.
• Členské štáty musia zabezpečiť, aby boli informácie o udržateľnosti verejne dostupné. Podniky, ktorých cenné papiere nie sú obchodované na regulovanom trhu, musia zverejniť svoju správu o hospodárení v elektronickom formáte.
• Členské štáty môžu zaviesť opatrenia na podporu malých a stredných podnikov pri uplatňovaní štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti.
• Nariadenie stanovuje aj sankcie za nedodržanie povinností v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti.

 

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) o taxonómii 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Text s významom pre EHP).

Toto nariadenie nadobúda platnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Články 4, 5, 6 a 7 a článok 8 ods. 1, 2, a 3 sa uplatňujú: a) od 1. januára 2022, pokiaľ ide o environmentálne ciele uvedené v článku 9 písm. a) a b); a b) od 1. januára 2023, pokiaľ ide o environmentálne ciele uvedené v článku 9 písm. c) až f). Článok 4 sa neuplatňuje na systémy stimulov založené na certifikátoch, ktoré existujú už pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia a ktorými sa stanovujú požiadavky na finančné produkty, ktorých cieľom je financovať udržateľné projekty.

Dátum uverejnenia

22. 6. 2020

Toto nariadenie stanovuje kritériá na určenie, či sa hospodárska činnosť považuje za environmentálne udržateľnú. Cieľom je stanoviť mieru environmentálnej udržateľnosti investície. Nariadenie sa zameriava na presmerovanie kapitálových tokov do udržateľných investícií s cieľom dosiahnuť udržateľný a inkluzívny rast.

Hlavné body nariadenia:

• Nariadenie sa vzťahuje na opatrenia prijaté členskými štátmi alebo EÚ, ktoré stanovujú požiadavky pre účastníkov finančného trhu, emitentov finančných produktov a podnikových dlhopisov, ktoré sa prezentujú ako environmentálne udržateľné.
• Definuje pojem „environmentálne udržateľná investícia“ ako investíciu do hospodárskych činností, ktoré možno podľa tohto nariadenia označiť za environmentálne udržateľné.
• Stanovuje šesť environmentálnych cieľov:
  • Zmiernenie zmeny klímy
  • Adaptácia na zmenu klímy
  • Udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov
  • Prechod na obehové hospodárstvo
  • Prevencia a kontrola znečisťovania
  • Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov
• Podrobne popisuje, čo znamená „významne prispievať“ k dosiahnutiu každého z týchto cieľov.
• Taktiež definuje, čo sa považuje za „výrazné narušenie“ plnenia týchto cieľov.
• Zavádza „minimálne záruky“, ktoré musia podniky dodržiavať, aby sa ich činnosti mohli považovať za environmentálne udržateľné. Tieto záruky sa týkajú ľudských a pracovných práv.
• Stanovuje požiadavky na „technické kritériá preskúmania“, ktoré sa použijú na posúdenie, či hospodárska činnosť spĺňa podmienky na to, aby sa označila za environmentálne udržateľnú.
• Zavádza Platformu pre udržateľné financovanie, ktorá bude poskytovať Komisii poradenstvo ohľadom technických kritérií preskúmania a ďalších aspektov nariadenia.
• Určuje povinnosti členských štátov, pokiaľ ide o monitorovanie dodržiavania nariadenia účastníkmi finančného trhu.
• Stanovuje, že členské štáty musia zaviesť opatrenia a sankcie za porušenie nariadenia.
• Upravuje Nariadenie (EÚ) 2019/2088 o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb tak, aby bolo v súlade s týmto nariadením.

Nariadenie nadobúda účinnosť 20 dní po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňovanie jednotlivých článkov sa začína v rokoch 2022 a 2023 v závislosti od konkrétneho environmentálneho cieľa.

Nariadenie (EÚ) 2020/852 predstavuje významný krok smerom k dosiahnutiu cieľa klimaticky neutrálnej EÚ do roku 2050. Jeho cieľom je podporiť udržateľné financovanie a zabezpečiť, aby investície smerovali do činností, ktoré majú pozitívny vplyv na životné prostredie.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97 (IDD) Insurance Distribution Directive z 20. januára 2016 o distribúcii poistenia (prepracované znenie) Text s významom pre EHP.

IDD je minimálna harmonizačná smernica a jej ustanovenia sú špecifikované v dvoch delegovaných nariadeniach: delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2358 o požiadavkách na dohľad nad produktom a jeho riadenie a delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2359 o informačných požiadavkách a výkone podnikania pravidlá.

V auguste 2021 delegované nariadenie (EÚ) 2021/1257, ktorým sa mení a dopĺňa delegované nariadenie (EÚ) 2017/2358 a (EÚ) 2017/2359, začlenilo faktory udržateľnosti, riziká a preferencie do požiadaviek na dohľad nad produktom a riadenie pre poisťovne a poisťovne. distribútorov, ako aj do pravidiel podnikania a investičného poradenstva pre investičné produkty založené na poistení.

Táto smernica stanovuje pravidlá pre distribúciu poistenia a zaistenia v Európskej únii s cieľom zlepšiť ochranu spotrebiteľa a zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých distribútorov, bez ohľadu na to, či predávajú produkty priamo alebo prostredníctvom sprostredkovateľov.

Smernica sa vzťahuje na:

• poisťovne
• sprostredkovateľov poistenia
• sprostredkovateľov zaistenia
• sprostredkovateľov doplnkového poistenia (s určitými výnimkami)

a na všetky osoby, ktoré poskytujú informácie o poistných produktoch a umožňujú zákazníkom uzatvoriť poistnú zmluvu online.

Smernica nezahŕňa osoby, ktoré poskytujú len príležitostné poradenstvo o poistení v rámci inej odbornej činnosti.

Hlavné body smernice:

• Zápis sprostredkovateľov: Sprostredkovatelia musia byť zapísaní v registri príslušného orgánu v členskom štáte, v ktorom majú bydlisko alebo sídlo.
• Sloboda usadiť sa a poskytovať služby: Sprostredkovatelia môžu pôsobiť v celej EÚ na základe zásady slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby.
• Dohľad: Domovský a hostiteľský členský štát spolupracujú pri dohľade nad sprostredkovateľmi.
• Odborné znalosti a schopnosti: Sprostredkovatelia musia preukázať dostatočné odborné znalosti a schopnosti a absolvovať pravidelnú odbornú prípravu.
• Dobrá povesť: Sprostredkovatelia musia mať dobrú povesť a čistý register trestov.
• Poistenie zodpovednosti: Sprostredkovatelia musia mať poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania.
• Ochrana finančných prostriedkov zákazníkov: Smernica zavádza opatrenia na ochranu finančných prostriedkov zákazníkov pred neschopnosťou sprostredkovateľa.
• Transparentnosť odmien: Sprostredkovatelia musia zákazníkom poskytnúť informácie o svojej odmene.
• Posudzovanie potrieb zákazníka: Predaj poistenia musí byť vždy založený na posúdení potrieb zákazníka.
• Poradenstvo: Ak sa poskytuje poradenstvo, musí byť zákazníkovi predložené osobné odporúčanie.
• Krížový predaj: Smernica upravuje pravidlá krížového predaja, aby sa zabránilo nevýhodným praktikám pre zákazníka.
• Dohľad nad produktmi: Poisťovne musia zabezpečiť, aby poistné produkty spĺňali potreby cieľového trhu.
• Sankcie: Členské štáty musia stanoviť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie za porušenie smernice.

Smernica má za cieľ posilniť ochranu spotrebiteľa a zlepšiť fungovanie vnútorného trhu s poistením. Zavádza prísnejšie pravidlá pre sprostredkovateľov a poisťovne, aby sa zabezpečila transparentnosť a spravodlivosť pri predaji poistných produktov.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1619 (CRD) Capital Requirements Directive  z 31. mája 2024, ktorou sa mení smernica 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o právomoci v oblasti dohľadu, sankcie, pobočky z tretích krajín a environmentálne a sociálne riziká a riziká v oblasti správy a riadenia. V konsolidovanom znení smernice CRD sa ESG faktorom venuje napríklad článok 3, odsek 1, bod 68 a bod 69; článok 73; článok 74; článok 76; článok 87a; článok 91; článok 98; článok 100; článok 104 (zoznam nepredstavuje taxatívny výpočet).

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Článok 1 bod 44 písm. c) a článok 1 bod 45 písm. c) sa uplatňujú od 29. júla 2024.

Dátum uverejnenia

19. 6. 2024

Táto smernica sa zameriava na posilnenie integrita finančného systému Únie a harmonizáciu regulačného rámca pre úverové inštitúcie. Zavádza opatrenia na:

• Predchádzanie konfliktom záujmov:
  • Smernica zdôrazňuje nezávislosť príslušných orgánov, ich zamestnancov a členov orgánov správy a riadenia.
  • Zavádza minimálne požiadavky na predchádzanie konfliktom záujmov, ako napríklad čakacie lehoty pre zamestnancov a členov orgánov správy a riadenia pred prijatím do zamestnania u dohliadaných subjektov, zákaz obchodovania s nástrojmi vydanými dohliadanými subjektmi a maximálne obdobie držby pre príslušných členov orgánov správy a riadenia.
  • Zamestnanci a členovia orgánov, na ktorých sa vzťahujú čakacie lehoty, majú nárok na primeranú náhradu.
  • Zavádza sa povinnosť predkladať vyhlásenia o záujmoch pre zamestnancov a členov orgánov správy a riadenia.
• Posilnenie dohľadu nad pobočkami z tretích krajín:
  • Zavádza sa požiadavka na udelenie povolenia pre podniky z tretích krajín, ktoré chcú poskytovať hlavné bankové služby v Únii.
  • Tieto podniky musia zriadiť aspoň pobočku v členskom štáte, ktorá bude mať povolenie v súlade s právom Únie.
  • Smernica stanovuje rámec pre pobočky z tretích krajín, vrátane ich klasifikácie, kapitálovej vybavenosti, požiadaviek na likviditu a vnútornú správu a riadenie.
• Sprísnenie sankcií za porušenie:
  • Smernica vyžaduje od členských štátov, aby stanovili účinné, primerané a odrádzajúce správne sankcie, pravidelné penále a iné správne opatrenia za porušenie smernice a súvisiacich nariadení.
  • Zavádza sa harmonizovaný výpočet celkového čistého ročného obratu na účely stanovenia správnych peňažných sankcií.
  • Smernica umožňuje kumuláciu správnych a trestných sankcií za rovnaké porušenie.
• Posilnenie požiadaviek na riadenie a kontrolu:
  • Zavádzajú sa opatrenia na zabezpečenie rozmanitosti riadiacich orgánov, pokiaľ ide o vek, pohlavie, zemepisný pôvod a vzdelanie a profesionálne skúsenosti.
  • Inštitúcie a finančné holdingové spoločnosti sú zodpovedné za posúdenie vhodnosti členov riadiacich orgánov, ktoré následne overujú príslušné orgány.
  • Zavádza sa možnosť predbežného posúdenia vhodnosti potenciálnych členov riadiacich orgánov.
  • Inštitúcie musia vypracovať individuálne vyhlásenia o zodpovednosti a prehľady povinností pre členov riadiacich orgánov, vrcholového manažmentu a osoby zastávajúce kľúčové funkcie.
• Zjednodušenie a zosúladenie postupov:
  • Smernica objasňuje a zjednodušuje postupy aktivácie vankúša na krytie systémového rizika.
  • Zavádza sa povinnosť zohľadniť zásadu proporcionality pri vypracovávaní technických predpisov a usmernení.

Smernica taktiež upravuje niektoré aspekty týkajúce sa zlúčení a splynutí, rozdelení a významných prevodov aktív a záväzkov.

Nariadenie EP a Rady (EÚ) 2024/1623 (CRR ) Capital Requirements Regulation  z 31. mája 2024, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavky na kreditné riziko, riziko úpravy ocenenia pohľadávky, operačné riziko, trhové riziko a spodnú hranicu pre výstupné hodnoty. V konsolidovanom znení nariadenia CRR sa ESG faktorom venuje napríklad článok 4, odsek 1, bod 52d), 52e), 52f), 52g), 52h), 52i), 154; článok 177; článok 207; článok 208; článok 210; článok 430; článok 433b; článok 449a; článok 501c (zoznam nepredstavuje taxatívny výpočet).

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje od 1. januára 2025. Tieto body článku 1 tohto nariadenia sa však uplatňujú od 9. júla 2024: bod 1 písm. a) bod iv); bod 1 písm. b); body 2, 3 a 4; bod 6 písm. f); bod 8 písm. c); bod 11 týkajúci sa článku 34 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; bod 30 písm. d); bod 34 týkajúci sa článku 104 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; bod 35 písm. a); bod 37 týkajúci sa článku 104c ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; bod 42 týkajúci sa článku 111 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; bod 52 týkajúci sa článku 122a ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; bod 53 týkajúci sa článku 123 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia (EÚ) č. 575/2013; bod 55 týkajúci sa článku 124 ods. 11, 12 a 14 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; bod 56 týkajúci sa článku 126a ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; body 57 a 65; bod 70 písm. c) týkajúci sa článku 143 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; bod 71 písm. b); bod 72 písm. i); bod 75 písm. d); bod 78 písm. e); bod 81; bod 98 písm. b); bod 102 písm. d); bod 104 písm. c); bod 105 písm. c); bod 106 písm. e); bod 135 písm. c); bod 152 písm. b) bod ii); bod 155 týkajúci sa článku 314 ods. 9 a 10, článku 315 ods. 3, článku 316 ods. 3, článku 317 ods. 9 a 10, článku 320 ods. 3, článku 321 ods. 2 a článku 323 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; bod 156 písm. b); bod 159 písm. c) týkajúci sa článku 325c ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; bod 160 písm. c) týkajúci sa článku 325j ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; bod 164 písm. b); bod 178 písm. e); bod 180; bod 182 písm. d); bod 183 písm. c); bod 184 písm. b) bod iii); bod 198 písm. c); bod 201 týkajúci sa článku 383a ods. 4 a 5 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; bod 204; bod 205 písm. b) bod i); bod 214 písm. a) a c); body 222 a 223; bod 229 týkajúci sa článku 449a ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; body 232, 235, 236 a 238; bod 239 písm. a); bod 242 týkajúci sa článku 495b ods. 2 a 4 a článku 495c ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; body 243, 244, 248 a 249; bod 250 týkajúci sa článku 506 nariadenia (EÚ) č. 575/2013; bod 251 týkajúci sa článkov 506e a 506f nariadenia (EÚ) č. 575/2013; body 252, 253 a 254.

Dátum uverejnenia

19. 6. 2024

Toto nariadenie zavádza viaceré zmeny do existujúceho Nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ktoré sa týkajú prudenciálnych požiadaviek pre inštitúcie. Zmeny sa zameriavajú na rôzne oblasti, vrátane vlastných zdrojov, rizikových váh, trhového rizika a operačného rizika.

Hlavné zmeny:

• Spodná hranica pre výstupné hodnoty: Zavádza sa mechanizmus na zabezpečenie primeraného rozdelenia vlastných zdrojov s cieľom ochrany úspor. Zároveň sa definujú prechodné obdobia a úpravy pre špecifické typy expozícií, ako sú expozície investičného stupňa voči podnikateľským subjektom bez ratingu a hypotéky s nízkym rizikom.
• Expozície zabezpečené nehnuteľným majetkom: Pokračuje sa v používaní prístupu rozdelenia úverov, avšak s úpravami v súlade so štandardmi Bazilej III. Zavádzajú sa opatrenia na zníženie vplyvu cyklických účinkov na ocenenie nehnuteľného majetku a na zlepšenie transparentnosti pri oceňovaní nehnuteľností.
• Spodné hranice pre vstupné hodnoty: Zavádzajú sa minimálne hodnoty pre vlastné odhady parametrov rizika (pravdepodobnosť zlyhania, strata pri zlyhaní, konverzné faktory úverov), čím sa zabezpečuje obozretná úroveň požiadaviek na vlastné zdroje.
• Trhové riziko: Stanovuje sa jednotný dátum začatia uplatňovania pre požiadavky FRTB (Fundamental Review of the Trading Book) na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje na pokrytie trhového rizika. Pre inštitúcie so stredne veľkým rozsahom činností v obchodnej knihe sa zavádza možnosť používať zjednodušený štandardizovaný prístup.
• Operačné riziko: Nariadenie detailne definuje, čo sa považuje za stratu vyplývajúcu z udalosti operačného rizika, a upravuje metodiku výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje na pokrytie operačného rizika.

Nariadenie zdôrazňuje aj zásadu proporcionality, pričom zohľadňuje rozdiely vo veľkosti a zložitosti inštitúcií.

Dodatočné ustanovenia:

• Definície: Nariadenie rozširuje a upresňuje definície viacerých pojmov, vrátane rizika modelu, expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom, jednoročnej miery zlyhania, MSP, bezpodmienečne zrušiteľného prísľubu.
• Konsolidácia: Upravujú sa pravidlá týkajúce sa konsolidácie dcérskych spoločností, pričom sa príslušným orgánom poskytuje väčšia flexibilita.
• Hedžing: Zavádzajú sa pravidlá pre hedžing devízového rizika podielov kapitálu a upresňuje sa zaobchádzanie s interným hedžingom pri expozíciách voči riziku úpravy ocenenia pohľadávok.
• Prechodné úpravy: Stanovujú sa prechodné obdobia pre implementáciu niektorých zmien, ako sú vyššie spodné hranice pre vstupné hodnoty LGD.

Nariadenie zároveň poveruje EBA (Európsky orgán pre bankovníctvo) vypracovaním viacerých usmernení a regulačných technických predpisov na detailnejšie špecifikovanie niektorých aspektov implementácie.

Záver

Toto nariadenie predstavuje významnú aktualizáciu prudenciálneho rámca pre inštitúcie v EÚ. Jeho cieľom je zvýšiť odolnosť finančného systému a zlepšiť ochranu vkladateľov a investorov.

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1257 (IBIPS) Insurance-Based Investment Products z 21. apríla 2021, ktorým sa menia delegované nariadenia (EÚ) 2017/2358 a (EÚ) 2017/2359, pokiaľ ide o začlenenie faktorov udržateľnosti, rizík ohrozujúcich udržateľnosť a preferencií z hľadiska udržateľnosti do požiadaviek na poisťovne a distribútorov poistenia týkajúcich sa dohľadu nad produktmi a ich správy a do pravidiel výkonu činnosti a investičného poradenstva v oblasti investičných produktov založených na poistení (Text s významom pre EHP)

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 2. augusta 2022.

Dátum uverejnenia

2. 8. 2021

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1257 upravuje delegované nariadenia (EÚ) 2017/2358 a (EÚ) 2017/2359 s cieľom začleniť faktory udržateľnosti do požiadaviek na poisťovne a distribútorov poistenia. Zmeny sa týkajú dohľadu nad produktmi, ich správy a pravidiel výkonu činnosti a investičného poradenstva v oblasti investičných produktov založených na poistení.

Dôvody pre zmeny:

• Nariadenie reaguje na potrebu prechodu na udržateľnejšie hospodárstvo v súlade s cieľmi Parížskej dohody a Európskej zelenej dohody.
• Cieľom je presmerovať kapitálové toky do udržateľných investícií a zabrániť uviaznutiu aktív.
• Zvýšený dopyt investorov po udržateľných investíciách si vyžaduje zohľadnenie faktorov udržateľnosti a cieľov súvisiacich s udržateľnosťou v rámci požiadaviek na správu produktov.

Hlavné zmeny:

• Povinnosť zohľadňovať faktory udržateľnosti: Poisťovne a sprostredkovatelia poistenia musia zohľadňovať faktory udržateľnosti pri schvaľovaní a správe poistných produktov, najmä tých, ktoré sú určené pre zákazníkov hľadajúcich produkty s udržateľným profilom.
• Identifikácia cieľového trhu: Je potrebné presne určiť, ktorej skupine zákazníkov so špecifickými preferenciami z hľadiska udržateľnosti je produkt určený.
• Transparentná prezentácia faktorov udržateľnosti: Distribútori poistenia musia mať k dispozícii dostatočné informácie o faktoroch udržateľnosti produktu, aby ich mohli transparentne prezentovať zákazníkom.
• Začlenenie preferencií zákazníkov z hľadiska udržateľnosti: Sprostredkovatelia poistenia a poisťovne musia pri poskytovaní investičného poradenstva zohľadniť preferencie zákazníkov z hľadiska udržateľnosti a identifikovať potenciálne konflikty záujmov.
• Rozlišovanie medzi rôznymi úrovňami udržateľnosti: Sprostredkovatelia poistenia a poisťovne musia zákazníkom jasne vysvetliť rozdiely medzi rôznymi investičnými produktmi založenými na poistení a ich úrovňou udržateľnosti.
• Prevencia greenwashingu: Sprostredkovatelia poistenia a poisťovne nesmú prezentovať produkty ako udržateľné, ak v skutočnosti nespĺňajú základné environmentálne a sociálne štandardy.

Nariadenie nadobudlo účinnosť 2. augusta 2022 a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch EÚ.

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1256 z 21. apríla 2021, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2015/35, pokiaľ ide o začlenenie rizík ohrozujúcich udržateľnosť do správy a riadenia poisťovní a zaisťovní (Text s významom pre EHP).

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 2. augusta 2022.

Dátum uverejnenia

2. 8. 2021

Toto nariadenie mení existujúce delegované nariadenie (EÚ) 2015/35 s cieľom začleniť riziká ohrozujúce udržateľnosť do riadenia a správy poisťovní a zaisťovní. Nariadenie nadobudlo účinnosť 20 dní po zverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie a uplatňuje sa od 2. augusta 2022.

Hlavné body nariadenia:

• Zdôrazňuje dôležitosť prechodu na udržateľné hospodárstvo v súlade s cieľmi Parížskej dohody a Európskej zelenej dohody.
• Definuje „riziko ohrozujúce udržateľnosť“ ako environmentálnu, sociálnu alebo riadiacu udalosť, ktorá by mohla negatívne ovplyvniť hodnotu investície alebo záväzku.
• Vyžaduje, aby poisťovne a zaisťovne zohľadňovali riziká ohrozujúce udržateľnosť v rámci svojich systémov riadenia a správy, vrátane posudzovania solventnosti.
• Nariaďuje poisťovniam, ktoré zverejňujú informácie o vplyve na faktory udržateľnosti, aby prispôsobili svoje postupy a kontroly.
• Požaduje, aby politiky odmeňovania zohľadňovali začlenenie rizík ohrozujúcich udržateľnosť do systému riadenia rizík.
• Zdôrazňuje, že poisťovne a zaisťovne by mali pri investovaní zohľadňovať riziká ohrozujúce udržateľnosť a preferencie svojich klientov v oblasti udržateľnosti.
• ** Zavádza nové definície**, ako napríklad „faktory udržateľnosti“ a „preferencie z hľadiska udržateľnosti“, a odkazuje na relevantné nariadenia EÚ.
• Mení viaceré články delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35, aby sa do nich explicitne zahrnuli riziká ohrozujúce udržateľnosť.

V podstate toto nariadenie zaväzuje poisťovne a zaisťovne k proaktívnemu prístupu k rizikám ohrozujúcim udržateľnosť, a to ako v ich investičných stratégiách, tak aj v celkovom riadení a správe.

 

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1254 (MIFID II) Markets in Financial Instruments Directive II z 21. apríla 2021, ktorým sa opravuje delegované nariadenie (EÚ) 2017/565, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o organizačné požiadavky a podmienky výkonu činnosti investičných spoločností, ako aj o vymedzené pojmy na účely uvedenej smernice (Text s významom pre EHP).

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Dátum uverejnenia

2. 8. 2021

Toto nariadenie v podstate opravuje predchádzajúce Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2017/565, ktoré dopĺňalo Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi. Oprava sa týka najmä organizačných požiadaviek a podmienok výkonu činnosti investičných spoločností.

Dôvodom opravy boli viaceré chyby v pôvodnom texte:

• Nesprávne odkazy na články v rámci Delegovaného nariadenia (EÚ) 2017/565.
• Chyby v krížových odkazoch v prílohe I k tomuto nariadeniu, konkrétne v častiach týkajúcich sa posudzovania klienta, spracovania pokynov, pokynov a transakcií klientov, podávania správ klientom, komunikácie s klientmi a organizačných požiadaviek.

Najdôležitejšou zmenou je nahradenie celej Prílohy I novým textom. Táto príloha obsahuje minimálny zoznam záznamov, ktoré musia investičné spoločnosti viesť v závislosti od povahy ich činností.

Pre lepšiu prehľadnosť je zoznam v prílohe štruktúrovaný do tabuľky s nasledujúcimi stĺpcami:

• Povaha povinnosti: Opisuje oblasť činnosti, ktorej sa záznam týka.
• Typ záznamu: Špecifikuje druh dokumentu alebo informácie, ktorá sa má zaznamenať.
• Zhrnutie obsahu: Stručné zhrnutie informácií, ktoré má záznam obsahovať.
• Odkaz na právne predpisy: Uvádza príslušné články smerníc a nariadení, ktoré ukladajú povinnosť viesť daný typ záznamu.

Príklady typov záznamov, ktoré musia investičné spoločnosti viesť, zahŕňajú:

• Informácie pre klientov
• Zmluvy s klientmi
• Záznamy o posudzovaní vhodnosti a primeranosti investícií
• Záznamy o spracovaní pokynov klientov
• Záznamy o pokynoch klienta a transakciách
• Správy o plnení predpisov
• Záznamy o konflikte záujmov
• Záznamy o vybavovaní sťažností

Nariadenie nadobudlo účinnosť 20. dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1253 (MIFID II) Markets in Financial Instruments Directive II z 21. apríla 2021, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2017/565, pokiaľ ide o začlenenie faktorov udržateľnosti, rizík ohrozujúcich udržateľnosť a preferencií z hľadiska udržateľnosti do určitých organizačných požiadaviek a podmienok výkonu činnosti investičných spoločností (Text s významom pre EHP).

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 2. augusta 2022.

Dátum uverejnenia

2. 8. 2021

Toto nariadenie mení delegované nariadenie (EÚ) 2017/565 s cieľom lepšie integrovať faktory udržateľnosti do fungovania investičných spoločností. Základným motívom je podpora prechodu na udržateľnejšie hospodárstvo EÚ v súlade s cieľmi Parížskej dohody a Európskej zelenej dohody.

Hlavné body nariadenia:

• Zohľadnenie rizík ohrozujúcich udržateľnosť: Investičné spoločnosti musia brať do úvahy riziká, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť hodnotu investícií z hľadiska udržateľnosti. To si vyžaduje primerané znalosti a technické kapacity.
• Identifikácia konfliktov záujmov: Nariadenie rozširuje definíciu konfliktu záujmov o situácie, kde by preferencia klienta z hľadiska udržateľnosti mohla byť ohrozená.
• Odporúčanie vhodných finančných nástrojov: Investičné spoločnosti musia byť schopné klientom odporučiť nástroje, ktoré zodpovedajú ich preferenciám z hľadiska udržateľnosti a finančným cieľom. Musia jasne vysvetliť rozdiely medzi rôznymi typmi nástrojov s ohľadom na ich udržateľnosť.
• Prevencia greenwashingu: Investičné spoločnosti nesmú prezentovať finančné nástroje ako udržateľné, ak v skutočnosti nespĺňajú príslušné kritériá. Musia viesť záznamy o dôvodoch, prečo klientom neodporučili určité nástroje.
• Dokumentácia preferencií z hľadiska udržateľnosti: Ak klient upraví svoje preferencie z hľadiska udržateľnosti, investičné spoločnosti musia zdokumentovať jeho rozhodnutie a dôvody.

Nariadenie obsahuje aj definície kľúčových pojmov, ako sú „preferencie z hľadiska udržateľnosti“, „faktory udržateľnosti“ a „riziká ohrozujúce udržateľnosť“. Tieto definície sú prevzaté z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 a (EÚ) 2020/852.

Nariadenie nadobúda účinnosť 20 dní po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie a uplatňuje sa od 2. augusta 2022.

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1255 (AIFMD) Alternative Investment Fund Managers Directive z 21. apríla 2021, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) č. 231/2013, pokiaľ ide o riziká ohrozujúce udržateľnosť a faktory udržateľnosti, ktoré majú zohľadňovať správcovia alternatívnych investičných fondov (Text s významom pre EHP).

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 1. augusta 2022.

Dátum uverejnenia

2. 8. 2021

Toto nariadenie mení existujúce Delegované nariadenie (EÚ) č. 231/2013 a zavádza nové požiadavky na správcov alternatívnych investičných fondov (AIF), aby zohľadňovali riziká ohrozujúce udržateľnosť pri svojich investičných rozhodnutiach.

Hlavné body nariadenia:

• Definícia rizík ohrozujúcich udržateľnosť a faktorov udržateľnosti: Nariadenie preberá definície z Nariadenia (EÚ) 2019/2088 o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb.
• Povinnosť zohľadňovať riziká ohrozujúce udržateľnosť: Správcovia AIF musia tieto riziká zohľadniť pri plnení svojich povinností, najmä pri posudzovaní rizík a riadení konfliktov záujmov.
• Zverejňovanie informácií: Ak správcovia AIF zohľadňujú hlavné nepriaznivé vplyvy investičných rozhodnutí na faktory udržateľnosti, musia zverejniť, ako sú tieto vplyvy zohľadnené v ich politikách.
• Zdroje a odborné znalosti: Správcovia AIF musia mať potrebné zdroje a odborné znalosti na to, aby mohli účinne začleniť riziká ohrozujúce udržateľnosť do svojich činností.
• Konflikty záujmov: Správcovia AIF musia identifikovať a riadiť konflikty záujmov, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku začlenenia rizík ohrozujúcich udržateľnosť.

Nariadenie nadobudlo účinnosť 20 dní po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie a uplatňuje sa od 1. augusta 2022.

Dôvodom pre toto nariadenie je podpora prechodu na udržateľnejšie hospodárstvo v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody. Nariadenie má zabezpečiť, aby investori mali k dispozícii dostatok informácií o rizikách ohrozujúcich udržateľnosť a aby správcovia AIF riadne zohľadňovali tieto riziká pri svojich investičných rozhodnutiach.

Delegovaná smernica Komisie (EÚ) 2021/1270 (UCITS) Undertakings for collective investments in transferable securities z 21. apríla 2021, ktorou sa mení smernica 2010/43/EÚ, pokiaľ ide o riziká ohrozujúce udržateľnosť a faktory udržateľnosti, ktoré sa majú zohľadniť v súvislosti s podnikmi kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Text s významom pre EHP).

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa podľa článku 2(1) od 1.8.2022.

Dátum uverejnenia

2. 8. 2021

Táto smernica Komisie upravuje riziká ohrozujúce udržateľnosť a faktory udržateľnosti v kontexte podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP).

Motivácia:

• Smernica reaguje na potrebu prechodu na udržateľnejšie hospodárstvo a dosiahnutie cieľov Parížskej dohody a Európskej zelenej dohody.
• Cieľom je presmerovať kapitálové toky do udržateľných investícií a zabrániť uviaznutiu aktív.
• Zavádzajú sa opatrenia na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany investorov a zabránenie environmentálne klamlivej reklame (greenwashingu).

Kľúčové zmeny:

• Definície: Smernica zavádza definície „rizika ohrozujúceho udržateľnosť“ a „faktorov udržateľnosti“ odkazujúc na Nariadenie (EÚ) 2019/2088.
• Povinnosti správcovských spoločností: Správcovské spoločnosti sú povinné zohľadňovať riziká ohrozujúce udržateľnosť pri všetkých svojich činnostiach, vrátane riadenia rizík, konfliktov záujmov a posudzovania investícií.
• Povinnosti investičných spoločností: Investičné spoločnosti, ktoré nespracovávajú PKIPCP prostredníctvom správcovskej spoločnosti, sú taktiež povinné začleniť riziká ohrozujúce udržateľnosť do svojich činností.
• Zverejňovanie informácií: Správcovské a investičné spoločnosti musia zverejniť, ako zohľadňujú hlavné nepriaznivé vplyvy investičných rozhodnutí na faktory udržateľnosti, ak tieto vplyvy zohľadňujú dobrovoľne alebo na základe Nariadenia (EÚ) 2019/2088.

Implementácia:

• Členské štáty EÚ musia implementovať smernicu do svojich vnútroštátnych právnych predpisov do 31. júla 2022.
• Opatrenia smernice sa začnú uplatňovať od 1. augusta 2022.

Smernica (EÚ) 2021/1270 predstavuje dôležitý krok smerom k udržateľnejšiemu finančnému systému v Európskej únii.

 

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1816 zo 17. júla 2020, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011, pokiaľ ide o vysvetlenie vo vyhlásení o referenčnej hodnote týkajúce sa toho, ako sa environmentálne, sociálne a správne faktory odzrkadľujú v jednotlivých poskytnutých a uverejnených referenčných hodnotách (Text s významom pre EHP).

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Dátum uverejnenia

3. 12. 2020

Toto nariadenie dopĺňa Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011 a bližšie vysvetľuje, ako sa environmentálne, sociálne a správne faktory (ESG) odzrkadľujú v referenčných hodnotách.

Nariadenie bolo prijaté s cieľom zlepšiť transparentnosť a porovnateľnosť referenčných hodnôt a poskytnúť investorom jasnejšie informácie o tom, ako ESG faktory ovplyvňujú ich investície.

Hlavné body nariadenia:

• Správcovia referenčných hodnôt musia vo vyhlásení o referenčnej hodnote vysvetliť, ako sa ESG faktory odrážajú v každej referenčnej hodnote alebo skupine referenčných hodnôt, ktoré poskytujú a uverejňujú. Toto vysvetlenie by malo zahŕňať hodnotenie ESG faktorov a súhrnnú váženú priemernú hodnotu.
• Nariadenie sa nevzťahuje na úrokové sadzby a devízové referenčné hodnoty.
• Správcovia referenčných hodnôt musia aktualizovať poskytnuté informácie o ESG faktoroch vždy, keď dôjde k významným zmenám, a najmenej raz ročne. Musia tiež uviesť dôvody aktualizácie.
• Príloha I k nariadeniu stanovuje vzor, ktorý sa má použiť na vysvetlenie ESG faktorov vo vyhlásení o referenčnej hodnote.
• Príloha II uvádza zoznam ESG faktorov, ktoré je potrebné zvážiť v závislosti od podkladových aktív referenčnej hodnoty.

Nariadenie nadobudlo účinnosť 20 dní po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1817 zo 17. júla 2020, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1011, pokiaľ ide o minimálny obsah vysvetlenia o tom, ako sa environmentálne a sociálne faktory a faktory riadenia odrážajú v referenčnej hodnote metodika (Text s významom pre EHP)

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Dátum uverejnenia

3. 12. 2020

Toto delegované nariadenie Komisie rozširuje existujúce nariadenie (EÚ) 2016/1011 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty. Hlavným cieľom tohto nariadenia je zlepšiť transparentnosť a porovnateľnosť referenčných hodnôt z hľadiska environmentálnych, sociálnych a správnych (ESG) faktorov.

Nariadenie zavádza tieto kľúčové požiadavky pre správcov referenčných hodnôt:

• Vysvetlenie ESG faktorov: Správcovia musia vysvetliť, ktoré ESG faktory zohľadnili pri tvorbe metodiky referenčnej hodnoty. Toto vysvetlenie by malo zahŕňať:
  • Ktoré faktory ESG sa zohľadňujú
  • Ako sa tieto faktory odrážajú v kľúčových prvkoch metodiky, vrátane výberu, váh a metriky podkladových aktív.
  • Zdroje údajov a normy použité pre každý faktor ESG.
  • Či sa sledujú ciele ESG.
• Použitie vzoru: Nariadenie poskytuje konkrétny vzor, ktorý by mali správcovia použiť na vysvetlenie ESG faktorov.
• Aktualizácia informácií: Správcovia musia pravidelne aktualizovať poskytnuté informácie, aby odrážali zmeny v metodike a uviesť dôvod aktualizácie.
• Výnimky: Nariadenie sa neuplatňuje na:
  • Komoditné referenčné hodnoty.
  • Referenčné hodnoty bez podkladových aktív, ktoré majú vplyv na zmenu klímy (napríklad úrokové sadzby a devízové kurzy).

Nariadenie zdôrazňuje dôležitosť ESG faktorov v investičnom procese a snaží sa poskytnúť investorom jasnejšie informácie o tom, ako sa tieto faktory zohľadňujú v referenčných hodnotách. Cieľom je podporiť udržateľné financovanie a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo.

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1818 zo 17. júla 2020, ktorým sa vzťahuje nariadenie Rady (EÚ) 2016/1011 Európskeho parlamentu a Rady, ide o minimálne normy pre referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy a referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Dátum uverejnenia

3. 12. 2020

Toto nariadenie dopĺňa Nariadenie (EÚ) 2016/1011 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch, pokiaľ ide o minimálne normy pre dva druhy referenčných hodnôt:

• Referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy: Tieto referenčné hodnoty majú za cieľ nasmerovať investície do oblastí, ktoré prispievajú k prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.
• Referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou: Tieto referenčné hodnoty sú ambicióznejšie a zameriavajú sa na investície, ktoré sú plne v súlade s cieľmi Parížskej dohody.

Nariadenie stanovuje minimálne normy pre metodiku týchto referenčných hodnôt, pričom väčšina noriem je spoločná pre oba druhy, ale s odlišnými prahovými hodnotami.

Kľúčové aspekty nariadenia:

• Scenár referenčnej teploty: Metodika referenčných hodnôt musí byť založená na scenári otepľovania o 1,5 °C s žiadnym alebo obmedzeným prekročením podľa správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC).
• Obmedzenie pri alokácii akcií: Referenčné hodnoty založené na majetkových cenných papieroch musia mať aspoň rovnakú expozíciu voči odvetviam s vysokými emisiami skleníkových plynov (ako napríklad ropa, plyn, ťažba a doprava) ako ich podkladové prostredie vhodné na investície.
• Povinné zahrnutie emisií skleníkových plynov rozsahu 3: Do metodiky referenčných hodnôt sa musia postupne zahrnúť aj emisie skleníkových plynov rozsahu 3, ktoré zahŕňajú emisie z celého životného cyklu výrobkov a služieb. Nariadenie stanovuje harmonogram pre postupné zavedenie týchto emisií do metodiky.
• Zvýhodnenie spoločností s cieľmi v oblasti dekarbonizácie: Správcovia referenčných hodnôt môžu dať vyššiu váhu spoločnostiam, ktoré si stanovili a zverejnili ciele zníženia emisií skleníkových plynov a preukázateľne ich dosahujú.
• Minimálny postup vedúci k dekarbonizácii: Referenčné hodnoty musia preukázať schopnosť znižovať emisie uhlíka z jedného roka na druhý. Pre majetkové cenné papiere je stanovený minimálny ročný pokles intenzity emisií skleníkových plynov o 7 %.
• Základné zníženie intenzity emisií: Referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva musia mať intenzitu emisií skleníkových plynov aspoň o 30 % nižšiu ako ich prostredie vhodné na investície. V prípade referenčných hodnôt EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou je toto zníženie stanovené na 50 %.
• Kritériá vylúčenia: Referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou musia vylúčiť spoločnosti, ktoré porušujú globálne normy (ako napríklad zásady UNGC), sa podieľajú na kontroverzných činnostiach (ako napríklad výroba zbraní) a majú vysoký podiel príjmov z fosílnych palív alebo z výroby elektrickej energie s vysokou intenzitou emisií.
• Transparentnosť a presnosť: Nariadenie stanovuje požiadavky na transparentnosť ohľadom metodiky, vrátane informácií o zdrojoch údajov a odhadoch. Správcovia referenčných hodnôt musia zabezpečiť presnosť údajov o emisiách skleníkových plynov a ich porovnateľnosť.

Toto nariadenie predstavuje významný krok smerom k harmonizácii metodiky referenčných hodnôt súvisiacich so zmenou klímy a k zvýšeniu transparentnosti a porovnateľnosti informácií o environmentálnom vplyve investícií.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2089 Benchmark EÚ zarovnaný s Parížom (EU PAB); Benchmark EÚ pre prechod na klimatickú zmenu (EU CTB) z 27. novembra 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1011, pokiaľ ide o referenčné hodnoty EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy, referenčné hodnoty EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou a referenčné hodnoty pre zverejňovanie informácií o udržateľnosti (Text s významom pre EHP)

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2089 z 27. novembra 2019 mení nariadenie (EÚ) 2016/1011 a jeho cieľom je zlepšiť transparentnosť a integritu referenčných hodnôt používaných pri investíciách, najmä s ohľadom na ciele Parížskej dohody o zmene klímy.

Nariadenie zavádza dve nové kategórie referenčných hodnôt:

• Referenčná hodnota EÚ pre investície do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy: Táto referenčná hodnota sa zameriava na výber aktív, ktoré sú v súlade s postupom vedúcim k dekarbonizácii.
• Referenčná hodnota EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou: Táto referenčná hodnota sa zameriava na výber aktív, ktorých emisie uhlíka sú v súlade s cieľmi Parížskej dohody.

Nariadenie stanovuje požiadavky na poskytovateľov týchto referenčných hodnôt, vrátane:

• Zverejňovanie informácií o metodike: Poskytovatelia musia zverejniť podrobné informácie o metodike použitej na výpočet referenčnej hodnoty, vrátane kritérií pre výber a váženie aktív a metódy merania emisií uhlíka.
• Zohľadňovanie faktorov ESG: Poskytovatelia musia vo svojich vyhláseniach o referenčnej hodnote uviesť, či ich referenčné hodnoty sledujú ciele ESG (environmentálne, sociálne a správne ciele), a ak áno, do akej miery.
• Snaha o dekarbonizáciu: Poskytovatelia referenčných hodnôt EÚ pre investície do transformácie hospodárstva musia do roku 2022 vybrať aktíva emitované spoločnosťami, ktoré sa riadia postupom vedúcim k dekarbonizácii.
• Vylúčenie určitých sektorov: Komisia identifikuje sektory, ktoré sa majú vylúčiť z referenčných hodnôt EÚ pre investície v súlade s Parížskou dohodou, pretože nemajú merateľné ciele znižovania emisií uhlíka.
• Pravidelné preskúmanie metodiky: Poskytovatelia musia pravidelne preskúmavať svoje metodiky a informovať používateľov o akýchkoľvek podstatných zmenách.

Nariadenie (EÚ) 2019/2089 prispieva k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody tým, že:

• Zvyšuje transparentnosť v oblasti nízkouhlíkových investícií.
• Pomáha investorom robiť informované rozhodnutia o udržateľných investíciách.
• Podporuje prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo.

Nariadenie nadobudlo účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/825 (GCD) Green Claims Directive z 28. februára 2024, ktorou sa menia smernice 2005/29/ES a 2011/83/EÚ, pokiaľ ide o posilnenie postavenia spotrebiteľov v rámci zelenej transformácie prostredníctvom lepšej ochrany pred nekalými praktikami a prostredníctvom lepšieho informovania (Text s významom pre EHP)

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Táto smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/825 z 28. februára 2024 sa zameriava na posilnenie postavenia spotrebiteľov v rámci zelenej transformácie. Konkrétne mení smernice 2005/29/ES a 2011/83/EÚ s cieľom:

• Chrániť spotrebiteľov pred nekalými praktikami, ktoré ich zavádzajú a bránia im v prijímaní udržateľných rozhodnutí pri nákupoch.
• Poskytnúť spotrebiteľom lepšie informácie, aby sa mohli informovane rozhodovať o nákupe a prispievať k udržateľnejším modelom spotreby.

Hlavné body smernice:

• Rozšírenie definície klamlivých obchodných praktík: Smernica rozširuje zoznam nekalých obchodných praktík, ktoré sú za každých okolností zakázané. Patria sem praktiky súvisiace s:
  • Predčasným zastarávaním tovaru.
  • Klamlivými tvrdeniami týkajúcimi sa životného prostredia („zelené vymývanie mozgov“).
  • Zavádzajúcimi informáciami o sociálnych charakteristikách výrobkov alebo obchodníkov.
  • Nepriehľadnými a nedôveryhodnými značkami udržateľnosti.
• Sprísnenie pravidiel pre tvrdenia týkajúce sa životného prostredia: Obchodníci budú musieť poskytovať jasné, objektívne a overiteľné informácie na podporu svojich tvrdení o environmentálnych vlastnostiach výrobkov.
  • Tvrdenia o budúcich environmentálnych vlastnostiach budú musieť byť podložené podrobným plánom implementácie a overené nezávislým odborníkom.
  • Všeobecné tvrdenia o životnom prostredí bez overiteľných dôkazov budú zakázané.
  • Tvrdenia založené na kompenzácii emisií skleníkových plynov budú taktiež zakázané.
• Povinné informácie o životnosti a opraviteľnosti výrobkov: Obchodníci budú musieť spotrebiteľom poskytovať informácie o životnosti a opraviteľnosti výrobkov pred uzavretím zmluvy.
  • To zahŕňa informácie o dostupnosti náhradných dielov a pokyny na opravu.
  • V prípade tovaru s digitálnymi prvkami sa budú musieť poskytnúť aj informácie o dostupnosti softvérových aktualizácií.
• Zavedenie harmonizovaného označenia pre obchodné záruky životnosti: Obchodníci budú musieť zobrazovať harmonizované označenie, ak výrobca ponúka obchodnú záruku životnosti dlhšiu ako dva roky. Toto označenie bude musieť obsahovať aj informácie o zákonnej záruke súladu.

Dôležité aspekty:

• Smernica kladie dôraz na transparentnosť a overiteľnosť informácií poskytovaných spotrebiteľom.
• Zavádza nové nástroje na boj proti praktikám „zeleného vymývania mozgov“.
• Posilňuje práva spotrebiteľov na informácie o životnosti a opraviteľnosti výrobkov.
• Cieľom smernice je podporiť udržateľnú spotrebu a prispieť k zelenej transformácii.

Časový harmonogram:

• Členské štáty musia transponovať smernicu do vnútroštátneho práva do 27. marca 2026.
• Opatrenia sa uplatňujú od 27. septembra 2026.
• Komisia predloží správu o uplatňovaní smernice do 27. septembra 2031.

 

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2631 (EuGB) European Green Bonds  z 22. novembra 2023 o európskych zelených dlhopisoch a voliteľnom zverejňovaní informácií pri dlhopisoch uvádzaných na trh ako environmentálne udržateľné a pri dlhopisoch viazaných na udržateľnosť (Text s významom pre EHP).

1. Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. 2. Toto nariadenie sa uplatňuje od 21. decembra 2024. 3. Odchylne od odseku 2 tohto článku sa článok 20, článok 21 ods. 4, článok 23 ods. 6 a 7, článok 24 ods. 2, článok 26 ods. 3, článok 27 ods. 2, článok 28 ods. 3, článok 29 ods. 4, článok 30 ods. 3, článok 31 ods. 4, článok 33 ods. 7, článok 42 ods. 9, článok 46 ods. 6 a 7, článok 49 ods. 1, 2 a 3, článok 63 ods. 10, článok 66 ods. 3 a články 68, 69 a 70 uplatňujú od 20. decembra 2023. 4. Odchylne od odseku 2 tohto článku sa článok 40, článok 42 ods. 1 až 8 a článok 43 uplatňujú od 21. júna 2026. 5. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu s článkami 45 a 49 do 21. decembra 2024.

Toto nariadenie má za cieľ zjednotiť trh s environmentálne udržateľnými dlhopismi v rámci Európskej únie. Doteraz existujúce rozdiely v pravidlách medzi členskými štátmi viedli k fragmentácii trhu, sťažovali investorom porovnávanie dlhopisov a zvyšovali riziko greenwashingu.

Nariadenie zavádza označenie „európsky zelený dlhopis“ alebo „EuGB“, ktoré môžu používať len dlhopisy spĺňajúce prísne kritériá.

Kľúčové body nariadenia:

• Použitie výnosov: Výnosy z EuGB musia byť alokované do projektov, ktoré sú v súlade s taxonómiou EÚ pre udržateľné činnosti. Nariadenie umožňuje určitú flexibilitu – maximálne 15 % výnosov môže byť alokovaných do činností, ktoré taxonómiu úplne nespĺňajú.
• Preskúmanie: Emitenti EuGB musia získať nezávislé preskúmanie od externého posudzovateľa pred emisiou aj po nej. Externí posudzovatelia musia byť registrovaní v orgáne ESMA, ktorý nad nimi vykonáva dohľad.
• Zverejňovanie informácií: Emitenti EuGB musia zverejňovať podrobné informácie o dlhopisoch a ich vplyve na životné prostredie.
• Dohľad: Dohľad nad emitentmi EuGB vykonávajú príslušné orgány v členských štátoch.
• Sankcie: Za porušenie nariadenia môžu byť emitentom uložené správne sankcie, vrátane pokút.

Nariadenie taktiež stanovuje voliteľné vzory pre zverejňovanie informácií o iných dlhopisoch uvádzaných na trh ako environmentálne udržateľné.

Cieľom nariadenia je zvýšiť transparentnosť a dôveryhodnosť trhu so zelenými dlhopismi a uľahčiť investorom identifikáciu skutočne udržateľných investícií.