Verejné portfólio adaptácie misie je teraz aktívne a poskytuje interaktívny informačný panel na preskúmanie projektov, účastníkov a kľúčových charakteristík financovaných misiou a relevantných pre misiu.

Čo je vo vnútri?

• Projekty misií a účastníci – preskúmajte kľúčové zainteresované strany a detaily projektu.
• Charakteristika projektu – filtrovanie podľa nebezpečenstiev, krokov RAST a adaptačných metód.

Tento nástroj poskytuje cenné informácie a transparentnosť, pomáha regiónom a zainteresovaným stranám identifikovať synergie, sledovať pokrok a skúmať adaptačné riešenia medzi projektmi financovanými z misie a projektmi relevantnými pre misiu.

Prehľadajte informačný panel tu

Dokument s názvom „Ako budovať a financovať lepšiu zelenú priemyselnú politiku EÚ“ od Sander Tordoir a Elisabetta Cornago z februára 2025 sa zaoberá výzvami a príležitosťami pre priemyselné odvetvie (viac…)

Tento dokument je treťou aktualizáciou barometra EÚ o adaptácii na zmenu klímy, ktorá hodnotí pokrok v plnení cieľov misie k 30. septembru 2024. (viac…)

Európska komisia začala konzultácie s cieľom vytvoriť budúci dlhodobý rozpočet EÚ (viacročný finančný rámec), pričom stanovila priority financovania v celej Európe od roku 2028. Ide o kľúčovú príležitosť na zabezpečenie toho, aby prispôsobovanie sa zmene klímy zostalo ústredným bodom budúcich investícií EÚ.

Moderný rozpočet EÚ by mal byť jednoduchší, účinnejší a lepšie zameraný na riešenie naliehavých výziev vrátane odolnosti voči zmene klímy. Návrhy Komisie zahŕňajú:

• Národné a regionálne investičné plány navrhnuté v spolupráci s miestnymi orgánmi
• Európsky fond pre konkurencieschopnosť na podporu strategických sektorov a technológií
• Cielenejšie financovanie vonkajšej činnosti v súlade s prioritami EÚ
• Silnejšie záruky pre právny štát

Komisia vyzýva všetky zainteresované strany, aby prispeli, pričom verejné konzultácie budú otvorené do 6. mája 2025 do poludnia. Panel európskych občanov tiež spojí 150 Európanov, aby prediskutovali a navrhli odporúčania.

Nechajte svoj hlas počuť a ​​pomôžte formovať budúce financovanie EÚ na prispôsobenie sa zmene klímy. Zúčastnite sa verejných konzultácií tu .

Mestá na celom svete sa čoraz viac spoliehajú na stromy ako na nástroj na ochladzovanie a adaptáciu na zmenu klímy. Bežne sa pri plánovaní a investíciách do zelene používa metrika pokrytia korunami stromov. (viac…)

Publikácia „Mládež v pohybe za klimatickú akciu!“ je kompiláciou mládežníckych iniciatív v poľnohospodárstve, ktoré sa zaoberajú dopadmi zmeny klímy. Vytvorila ju Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo Organizácie Spojených národov (FAO) v Ríme v roku 2019. (viac…)

Oddelenie „Adaptácia a odolnosť voči klimatickým zmenám“ GR CLIMA plánuje najať dvoch zmluvných zamestnancov, ktorí budú ako politik alebo právny expert podporovať prácu jednotky na Európskom pláne na prispôsobenie sa zmene klímy.

Termín na podanie prihlášky na každé z týchto miest je 28. februára 2025 o 12:00 bruselského času.

Ďalšie podrobnosti nájdete na:

Politický referent | Kariéra v EÚ

Právnik | Kariéra v EÚ 

Správa Európskeho tematického centra pre adaptáciu na zmenu klímy a využívanie krajiny (ETC CA) poskytuje prehľad o adaptačných politikách v členských a spolupracujúcich krajinách Európskej environmentálnej agentúry (EEA). Správa sa zameriava na charakteristiky a podmienky adaptačných politík, právne predpisy, monitorovanie, hodnotenie a učenie sa z európskej perspektívy.

Kľúčové body správy:

• Národné stratégie a plány adaptácie: Väčšina krajín má zavedené národné adaptačné stratégie (NAS), ktoré slúžia ako rámce pre koordináciu adaptačných aktivít. Národné adaptačné plány (NAP) sa používajú na pretransformovanie NAS do konkrétnych akcií. Niektoré krajiny majú aj sektorové adaptačné plány (SAP).
• Právne predpisy pre adaptáciu: Mnohé krajiny majú právne predpisy pre adaptáciu, pričom 18 z nich má špecializované vnútroštátne klimatické zákony. Nemecko má samostatný zákon o adaptácii. Právne predpisy sa líšia v rozsahu a detailoch, pričom niektoré krajiny majú povinnosti len na národnej úrovni, zatiaľ čo iné aj na subnárodnej úrovni.
• Hodnotenia klimatických rizík: Hodnotenia klimatických rizík (CRA) sú čoraz dôležitejšie pre informovanie o adaptačných politikách. 21 krajín dokončilo rozsiahle hodnotenia a 14 krajín má právne mandáty na ich vykonávanie. Pravidelné aktualizácie CRA nie sú bežné a integrácia CRA so systémami monitorovania, hodnotenia a učenia je obmedzená.
• Monitorovanie, hodnotenie a učenie: Mnohé krajiny zaviedli aspekty monitorovania, hodnotenia a učenia (MEL) procesov, ale stále existujú výzvy v ich prepájaní a využívaní. Chýbajú merateľné ciele adaptácie, čo komplikuje hodnotenie MEL. Väčšina krajín používa procesné indikátory, ale chýbajú indikátory založené na výsledkoch.
• Horizontálna a vertikálna integrácia: Horizontálna koordinácia medzi sektormi je bežnejšia ako vertikálna koordinácia medzi rôznymi úrovňami verejnej správy. Niektoré krajiny majú zavedené právne mandáty pre koordinačné orgány.
• Záväzné požiadavky: V Európe sa zvyšuje trend k záväzným požiadavkám v oblasti adaptácie, pričom čoraz viac krajín prijíma právne predpisy na posilnenie plánovania a vykonávania adaptačných snáh.
• Vedecké poznatky a dáta: Správa zdôrazňuje dôležitosť využívania vedeckých poznatkov, analýz a hodnotení pri tvorbe adaptačných politík. Pravidelné aktualizácie CRA sú nevyhnutné pre zohľadnenie zmien rizík a zraniteľnosti.
• Výzvy a obmedzenia: Správa identifikuje výzvy v oblasti integrácie MEL, prepojenia na rôznych úrovniach riadenia a v meraní výsledkov adaptačných opatrení. Poukazuje tiež na nejednotnosť v terminológii a potrebu zlepšenia zberu dát na subnárodnej úrovni. Správa má obmedzenia v zmysle dostupnosti niektorých verejných dokumentov a rozdielov v hĺbke informácií medzi krajinami.

Závery a cesta vpred:

• Adaptačné politiky v mnohých európskych krajinách sa výrazne aktualizujú a vyvíjajú.
• Dôraz sa kladie na zavedenie merateľných cieľov pre adaptáciu a na zlepšenie monitorovania a hodnotenia.
• Medzinárodná spolupráca a zdieľanie skúseností sú kľúčové pre efektívne riešenie cezhraničných rizík.
• Je potrebná lepšia koordinácia medzi rôznymi úrovňami verejnej správy a harmonizácia politík.
• Podpora zdieľania vedomostí, budovanie kapacít a investície do adaptačných opatrení sú kľúčové pre úspešnú implementáciu politík.

Správa poskytuje cenný prehľad o adaptačných politikách v Európe, zdôrazňuje dosiahnutý pokrok, ale aj pretrvávajúce výzvy. Slúži ako podklad pre ďalší rozvoj adaptačných politík a pre posilnenie odolnosti voči zmene klímy. JaroR

Slovníček kľúčových pojmov

• Adaptácia: Prispôsobenie sa skutočným alebo očakávaným dopadom zmeny klímy.
• CRA (Climate Risk Assessment): Posúdenie klimatických rizík. Systematický proces identifikácie, analýzy a hodnotenia rizík súvisiacich so zmenou klímy.
• Horizontálna integrácia: Spolupráca a koordinácia medzi rôznymi sektormi v rámci jednej úrovne správy (napr. spolupráca medzi ministerstvami na národnej úrovni).
• MEL (Monitoring, Evaluation and Learning): Sledovanie, hodnotenie a učenie. Systém na sledovanie pokroku v adaptácii, hodnotenie účinnosti politík a získavanie poznatkov.
• NAP (National Adaptation Plan): Národný adaptačný plán. Akčný plán, ktorý špecifikuje, ako sa má implementovať národná adaptačná stratégia.
• NAS (National Adaptation Strategy): Národná adaptačná stratégia. Politický dokument, ktorý načrtáva dlhodobú víziu a strategický prístup krajiny k adaptácii.
• Sektorový adaptačný plán (SAP): Plán zameraný na adaptáciu na zmenu klímy v konkrétnom hospodárskom odvetví.
• Vertikálna integrácia: Spolupráca a koordinácia medzi rôznymi úrovňami správy (napr. spolupráca medzi národnou, regionálnou a miestnou úrovňou).

V nadväznosti na správu Európskeho dvora audítorov z rokov 2021 a 2021 , tiež v spolupráci s FOREST EUROPE , bol na Climate-ADAPT zverejnený nový súbor 8 prípadových štúdií a 3 možností prispôsobenia adaptácie v sektore lesného hospodárstva.

Ukážka prípadových štúdií:

• Iniciatívy zalesňovania vo veľkých oblastiach postihnutých suchom a výskytom škodcov v Nemecku ( podpora rozhodnutia pre vlastníkov lesov v Hesensku ; rozsiahla obnova lesov v Severnom Porýní-Vestfálsku )

(Viac na climate-adapt.eea.europa.eu)

Strategický poradný výbor pomôže Európskej komisii ďalej navrhovať Destination Earth (DestinE) ako jednu z hlavných iniciatív EÚ, ktorá reaguje na dvojitú výzvu, ktorou je zelená a digitálna transformácia. Majú sa vyvinúť dve vysoko presné digitálne dvojčatá Zeme na monitorovanie a simuláciu prírodnej a ľudskej činnosti a na vývoj a testovanie scenárov, ktoré by umožnili udržateľnejší rozvoj a podporili európske politiky zelenej transformácie. Adaptácia v tomto zohráva kľúčovú úlohu, pretože jedno z digitálnych dvojčiat sa bude venovať adaptácii na zmenu klímy. (Viac na climate-adapt.eea.europa.eu)

Po troch rokoch trvania misie EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy komplexný prieskum zhromaždil spätnú väzbu od signatárov charty a kľúčových zainteresovaných strán s cieľom vyhodnotiť jej pokrok a dosah. Prieskum poukazuje na zásadnú úlohu misie pri vybavovaní regiónov a miestnych orgánov nástrojmi a podporou na budovanie odolnosti voči zmene klímy a zároveň identifikuje príležitosti na zlepšenie s cieľom zlepšiť jej dostupnosť a účinnosť.

Kľúčové zistenia zdôrazňujú dôležitosť spolupráce, cielenej podpory a užívateľsky prístupných zdrojov pri riešení výziev, ktoré prináša zmena klímy. S blížiacim sa misijným fórom vo Vroclavi v Poľsku, ktoré ponúka platformu na prezentáciu miestnych akcií a posilnenie angažovanosti v celej Európe, prieskum poukázal na značný záujem respondentov o prezentáciu v tomto rámci. (Viac na climate-adapt.eea.europa.eu)

Zmierňovanie zmeny klímy sa zameriava na zníženie emisií skleníkových plynov, ktoré sú hlavnou príčinou globálneho otepľovania. Cieľom je spomaliť alebo zastaviť proces zmeny klímy a znížiť jej negatívne dopady.

Príklady zmierňovacích opatrení:

• Zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie (solárna, veterná, vodná energia)
• Zvyšovanie energetickej efektívnosti budov, dopravy a priemyslu
• Znižovanie odlesňovania a podpora zalesňovania
• Vývoj a zavádzanie technológií na zachytávanie a skladovanie uhlíka

Adaptácia na zmenu klímy sa zameriava na prispôsobenie sa už prebiehajúcim a očakávaným zmenám klímy. Cieľom je znížiť zraniteľnosť voči negatívnym dopadom zmeny klímy a využiť prípadné príležitosti.

Príklady adaptačných opatrení:

• Výstavba protipovodňových zábran a ochrana pobrežia pred stúpajúcou hladinou mora
• Zavádzanie systémov včasného varovania pred extrémnymi poveternostnými javmi
• Pestovanie odolnejších plodín a zavádzanie adaptačných stratégií v poľnohospodárstve
• Prispôsobenie infraštruktúry (napr. mosty, cesty, budovy) zmeneným klimatickým podmienkam
• Zlepšenie systémov riadenia vodných zdrojov

Je dôležité zdôrazniť, že zmierňovanie a adaptácia sú komplementárne stratégie, ktoré je potrebné implementovať spoločne. Zmierňovanie zmeny klímy zníži rozsah budúcich zmien a zníži tak potrebu adaptácie. Adaptácia je však nevyhnutná na riešenie už existujúcich a nevyhnutných dopadov zmeny klímy.

Publikácia „Data for Climate Action“ zdôrazňuje úlohu národných štatistických úradov (NŠÚ) v oboch týchto oblastiach. NŠÚ môžu poskytovať dáta a analýzy na monitorovanie emisií skleníkových plynov a hodnotenie účinnosti zmierňovacích opatrení. Zároveň môžu poskytovať informácie o zraniteľnosti voči zmene klímy a o účinnosti adaptačných opatrení. JaroR

NŠÚ hrajú zásadnú úlohu v informovaní verejnosti o problematike zmeny klímy, keďže sú dôveryhodným zdrojom dát a informácií. Základným princípom ich fungovania je nezávislé a nestranné poskytovanie údajov o ekonomických, demografických, sociálnych a environmentálnych témach. V súčasnom svete, kde sa šíria neoverené informácie a dezinformácie, je ich úloha pri poskytovaní spoľahlivých štatistík o klimatických zmenách obzvlášť dôležitá.

Publikácia identifikuje viacero spôsobov, ako môžu NŠÚ prispieť k informovaniu verejnosti:

1. Publikovanie relevantných a kvalitných štatistík: Okrem údajov o emisiách skleníkových plynov by NŠÚ mali poskytovať aj ďalšie typy klimatických štatistík, napríklad o vplyve zmeny klímy na zdravie, ekonomiku či biodiverzitu.
2. Zjednodušenie prístupu k dátam a ich interpretácii: NŠÚ by mali zverejňovať dáta v zrozumiteľnej forme, dopĺňať ich o vysvetľujúce komentáre a vizualizácie, a používať jednoduchý jazyk.
3. Aktívna komunikácia s verejnosťou: NŠÚ by mali proaktívne oslovovať verejnosť prostredníctvom tlačových správ, správ o životnom prostredí, interaktívnych webových stránok a sociálnych médií. Dôležité je tiež organizovať vzdelávacie aktivity pre školy a univerzity, aby sa zvýšila informovanosť o klimatických zmenách a relevantných štatistikách.
4. Spolupráca s médiami: Novinári zohrávajú kľúčovú úlohu pri sprostredkovaní informácií verejnosti. NŠÚ by im mali poskytovať potrebnú podporu, napríklad prostredníctvom špecializovaných servisných liniek a tlačových správ zameraných na aktuálne témy.
5. Zohľadnenie potrieb rôznych skupín používateľov: NŠÚ by mali publikovať informácie v rôznych formátoch a na rôznych úrovniach detailu, aby uspokojili potreby širokej verejnosti, odborníkov aj novinárov.

Publikácia zdôrazňuje, že NŠÚ musia byť vnímavé voči potrebám používateľov a pravidelne hodnotiť ich skúsenosti s prístupom k dátam. Iba tak môžu zabezpečiť, aby ich práca bola relevantná a pomáhala zvyšovať povedomie verejnosti o problematike zmeny klímy.

Okrem vyššie uvedených bodov je dôležité, aby NŠÚ spolupracovali s inými aktérmi v oblasti zmeny klímy, ako sú vládne agentúry, výskumné inštitúcie a mimovládne organizácie. Táto spolupráca pomôže zabezpečiť, aby verejnosť mala prístup ku komplexným a spoľahlivým informáciám o klimatických zmenách a ich dôsledkoch. JaroR

Glosár

• Adaptácia na zmenu klímy: Prispôsobenie sa súčasným alebo očakávaným dopadom zmeny klímy s cieľom znížiť škody a využiť potenciálne príležitosti.
• Inventár emisií skleníkových plynov: Systematické zaznamenávanie emisií skleníkových plynov z rôznych zdrojov a ich pohlcovania v rámci daného územia a časového obdobia.
• Klimatické financovanie: Finančné zdroje určené na podporu opatrení na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu.
• Národne stanovené príspevky (NDC): Plány jednotlivých krajín, ktoré stanovujú ich záväzky v oblasti zmierňovania zmeny klímy v rámci Parížskej dohody.
• Parížska dohoda: Globálna dohoda o zmene klímy z roku 2015, ktorej cieľom je udržať nárast globálnej priemernej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou.
• Princíp rezidencie: Zaznamenávanie emisií skleníkových plynov na základe ekonomickej aktivity rezidentských jednotiek v danom národnom hospodárstve.
• Princíp územia: Zaznamenávanie emisií skleníkových plynov na základe ich uvoľňovania na danom území.
• SEEA: Systém environmentálneho a ekonomického účtovníctva.
• Spravodlivá transformácia: Prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku, ktorý je sociálne spravodlivý a zabezpečuje, aby nikto nebol zanechaný pozadu.
• Zmierňovanie zmeny klímy: Znižovanie emisií skleníkových plynov alebo zvyšovanie ich pohlcovania s cieľom zmierniť zmenu klímy.

Horúčavy predstavujú vážne zdravotné riziko, najmä pre určité skupiny obyvateľstva. Ich organizmus má problém prispôsobiť sa vysokým teplotám, čo ich robí náchylnejšími na zdravotné komplikácie. Medzi najohrozenejšie skupiny patria:

Deti:

• Bábätká a malé deti majú nedostatočne vyvinutý systém regulácie telesnej teploty, ich potné žľazy nie sú plne funkčné a ich povrch tela je v pomere k hmotnosti väčší ako u dospelých. To spôsobuje rýchlejší nárast telesnej teploty a zvýšené riziko prehriatia.
• Deti potrebujú pravidelnú hydratáciu a ochranu pred priamym slnečným žiarením, najmä v čase obeda.
• Nikdy nenechávajte deti v zaparkovanom aute, ani na krátku dobu, pretože teplota vo vnútri vozidla môže veľmi rýchlo stúpnuť a ohroziť ich život.

Starší ľudia:

• Kardiovaskulárny systém starších ľudí nie je taký efektívny v odvádzaní tepla z tela.
• Ich schopnosť potiť sa klesá a často nepociťujú smäd ani po strate tekutín, čo vedie k dehydratácii a riziku prehriatia.
• Starší ľudia by mali kontrolovať teplotu v miestnosti a udržiavať ju pod 26°C.
• Dôležité je dbať na dostatočný príjem tekutín a konzultovať s lekárom prípadnú úpravu medikácie.

Chorí ľudia:

• Ľudia s kardiovaskulárnymi alebo obličkovými problémami, cukrovkou, ochoreniami centrálneho nervového systému alebo duševnými poruchami ako schizofrénia sú obzvlášť citliví na choroby súvisiace s horúčavami.
• Ľudia s demenciou sú tiež veľmi zraniteľní.
• Užívanie liekov, ktoré ovplyvňujú krvný obeh, rovnováhu vody a elektrolytov v tele alebo nervový systém, môže taktiež zvýšiť riziko zdravotných problémov v horúcom počasí.
• Dôležitá je pravidelná kontrola telesnej teploty a konzultácia s lekárom o úprave medikácie.

Okrem týchto skupín sú ohrození aj ľudia pracujúci vonku a ľudia bez domova.

Všetky uvedené skupiny by mali byť počas horúčav obzvlášť opatrné a dodržiavať odporúčania na ochranu pred horúčavami, ako napríklad:

• Zostaňte v chladnom prostredí, v tieni alebo v klimatizovaných priestoroch.
• Pite dostatok tekutín, najmä vody, riedených štiav a bylinkových čajov.
• Vyhýbajte sa namáhavej fyzickej aktivite v čase najväčších horúčav.
• Noste ľahké a svetlé oblečenie.
• Dávajte si pozor na príznaky prehriatia, ako sú bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť, zvracanie a mdloby.

V prípade podozrenia na prehriatie je potrebné okamžite vyhľadať lekársku pomoc. JaroR

Podujatia občanov zapájajú, spájajú a posilňujú komunity pri príprave na dopady klimatických zmien. Zahŕňajú aktivity ako praktické workshopy, informačné výstavy, komunitné fóra, panelové diskusie a interaktívne stretnutia. Cieľom týchto podujatí je informovať a inšpirovať miestne komunity, aby sa aktívne podieľali na prispôsobovaní sa zmene klímy. (Viac na climate-adapt.eea.europa.eu)

Keďže Európa urýchľuje svoj prechod na klimatickú neutralitu, mestá sa zintenzívňujú. Tento zelený prechod však prichádza s významnou výzvou: financovaním. Európska komisia odhaduje, že s obmedzenými verejnými dotáciami tradičné spôsoby financovania pokryjú len 20 – 30 % investícií potrebných na potrebný rozsah klimatickej a energetickej transformácie. Ako hovorí Sylwia Słomiak, hlavná poradkyňa pre financie v oblasti klímy v Eurocities : „Mestá, verejné orgány a regióny musia začať hľadať inde.“

Táto realita tvorí pozadie práce Európskej komisie na pripravovanej dohode o čistom priemysle, rámca, ktorý sľubuje posilnenie priemyselnej konkurencieschopnosti Európy a zároveň splnenie ambicióznych cieľov v oblasti klímy. Mestá testujú inovatívne modely financovania, ktoré znižujú závislosť od dotácií, znižujú náklady na energiu a podporujú dlhodobú udržateľnosť. Predpisy a nedostatok zdrojov však stále predstavujú prekážky pre viaceré mestá, aby prijali tieto modely. (Viac na eurocities.eu)

Dokument s názvom „Manuál pre zapojenie zainteresovaných strán a občanov do adaptácie na zmenu klímy“ je zameraný na regionálne a miestne orgány a zdôrazňuje štyri kľúčové akcie pre zapojenie zainteresovaných strán a občanov do adaptácie na zmenu klímy:

• Komunikácia: Poskytovanie jasných a dostupných informácií.
• Zapojenie zainteresovaných strán a komunít.
• Prepájanie zainteresovaných strán a občanov s cieľom uľahčiť spoluprácu.
• Umožnenie kolektívnej a individuálnej akcie.

Manuál sprevádza používateľov relevantnými participatívnymi aktivitami a zdôrazňuje nástroje, osvedčené postupy a príklady pre zapojenie zainteresovaných strán a občanov do všetkých krokov cyklu plánovania adaptácie na zmenu klímy, ako je uvedené v nástroji Regionálna podpora adaptácie (RAST).

Manuál je rozdelený do šiestich krokov, ktoré zodpovedajú krokom v cykle plánovania adaptácie na zmenu klímy.

Krok 1: Príprava základov pre adaptáciu Tento krok je kľúčový, pretože zahŕňa zhromažďovanie a organizovanie základných prvkov potrebných na začatie procesu plánovania adaptácie. To zahŕňa identifikáciu kľúčových zainteresovaných strán a občanov zapojených do celého procesu. V tomto kroku si môžete vytvoriť stratégiu zapojenia, ktorá je prispôsobená vášmu miestnemu kontextu.

Kroky 2, 3 a 4: Posudzovanie klimatických rizík a zraniteľnosti a identifikácia, posudzovanie a výber adaptačných možností V týchto krokoch môžete konzultovať zainteresované strany a občanov s cieľom zlepšiť svoju stratégiu alebo plán adaptácie na zmenu klímy.

Krok 5: Implementácia adaptačných politík a opatrení Zapojenie zainteresovaných strán a občanov do implementácie politík a opatrení na adaptáciu na zmenu klímy je kľúčové pre zabezpečenie ich účinnosti.

Krok 6: Monitorovanie, hodnotenie a učenie sa Zapojenie zainteresovaných strán a občanov do monitorovania, hodnotenia a učenia sa môže posilniť ich pochopenie potrieb a podporiť ich podporu a zapojenie sa do implementácie vášho plánu adaptácie na zmenu klímy.

V manuáli nájdete konkrétne príklady nástrojov, osvedčených postupov a skúseností, ktoré vám pomôžu efektívne zapojiť zainteresované strany a občanov do všetkých krokov plánovania adaptácie na zmenu klímy. JaroR

Klimatické zmeny (CC) sa stali natoľko dôležitým ekonomickým, sociálnym a environmentálnym problémom, že boli v bežných diskusiách premenované na „klimatickú krízu“. Táto kríza zdôrazňuje naliehavosť, najmä keď mnohé krajiny hlásia nárast udalostí súvisiacich s klímou. Európa si stanovila mnohé ciele na riešenie klimatickej krízy prístupom zhora nadol; na druhom konci spektra majú jednotlivci motiváciu konať, no mnohí si nie sú istí, ako a kde konať.

LIFE Terra sa snaží vytvoriť hnutie, ktoré vysadí 500 miliónov stromov za 5 rokov, využíva a monitoruje vlastný prírodný mechanizmus zachytávania uhlíka a dáva občanom možnosť prijať naliehavé opatrenia proti klimatickej kríze. Zjednotí zainteresované strany prostredníctvom platformy, ktorá uľahčí výsadbu stromov, zapojí budúce generácie prostredníctvom kľúčových komunikačných a vzdelávacích aktivít a bude monitorovať pokrok v oblasti špičkových európskych technológií na podporu udržateľného dlhodobého obchodného modelu obnovy pôdy a masívneho zachytávania uhlíka. ( Viac na lifeterra.eu)

S rozbehom roku 2025 sa snahám miest o zníženie dopravných zápch, riešenie znečistenia ovzdušia, zlepšenie prístupu k bývaniu a zníženie rizika záplav dostáva viac pozornosti ako kedykoľvek predtým. Tieto iniciatívy sú dôležité pre viac ako 4 miliardy ľudí, ktorí žijú v mestských centrách na celom svete, a majú tiež obrovské dôsledky pre planétu a globálne environmentálne ciele. (Viac na thegef.org)

Správa Európskej environmentálnej agentúry skúma, ako je spravodlivosť začlenená do politík EÚ zameraných na udržateľné prechody. Analyzuje rôzne rozmery spravodlivosti – rozdeľovaciu, procesnú a uznávaciu – v kľúčových stratégiách a sektorových politikách EÚ, pričom sa opiera o prípadové štúdie z národnej, regionálnej a mestskej úrovne. Zameriava sa na výzvy spojené s nerovnomerným dopadom opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov na rôzne spoločenské skupiny a regióny, zdôrazňujúc potrebu komplexného a holistického prístupu. Správa ponúka odporúčania pre tvorcov politík, ako zlepšiť riadenie spravodlivých prechodov a zabezpečiť, aby nikto nebol ponechaný bokom. Zahrňuje príklady z rôznych krajín, ako napríklad Španielsko, Fínsko, Estónsko, Taliansko a Barcelonu. JaroR