Zatiaľ čo generácie narodené v polovici 20. storočia prežili väčšinu svojho života v relatívne stabilných klimatických podmienkach, pre deti narodené dnes sa extrémne počasie vhodné na šírenie lesných požiarov stáva neúprosnou realitou. Výskumná štúdia publikovaná v časopise Environmental Research Letters odhaľuje hlbokú medzigeneračnú nerovnosť v vystavení tomuto riziku naprieč Európou.

84-percentný nárast: Neúprosná matematika klimatickej zmeny

Podľa zistení vedcov čelia Európania narodení v roku 2025 pri zachovaní súčasných klimatických politík (smerujúcich k otepleniu o 2,6 °C do roku 2100) v priemerne o 3,2 roka dlhšej expozícii extrémnemu požiarovému počasiu než tí, ktorí sa narodili v roku 1950. To predstavuje priemerný nárast celoživotného rizika o 84 %.

Tento rozdiel pritom nie je spôsobený len tým, že sa dnešné deti dožívajú vyššieho veku. Rozklad dát ukázal, že až 86 % tohto nárastu naprieč Európou má na svedomí samotná zmena klímy a zvyšujúca sa frekvencia extrémov. V najviac zasiahnutých juhoeurópskych krajinách vysvetľuje zmena klímy dokonca viac ako 90 % rozdielu medzi generáciami.

Južná Európa v prvej línii: Portugalský varovný prst

Dopady nie sú rozložené rovnomerne. Najvýraznejšie zvýšenie expozície sa projektuje v Južnej a Východnej Európe, pričom zasiahnuté budú aj časti Západnej a Strednej Európy.

Osobitne varovný je príklad Portugalska – jednej z krajín najviac ohrozených lesnými požiarmi v Európe:

• Generácia 1950: Človek narodený v roku 1950 v Portugalsku strávi počas svojho života v podmienkach extrémneho požiarového počasia približne 3,4 roka.
• Generácia 2025: Dieťa narodené v roku 2025 strávi v rovnakých podmienkach pri scenári 2,6 °C až 6,5 roka – teda takmer dvojnásobok.
• Regionálne extrémy: V najviac exponovaných vnútrozemských regiónoch severovýchodného Portugalska sa celoživotná expozícia zvýši až 2,5-násobne.

Každý stupeň sa počíta: Čo prinesie dodatočné oteplenie?

Štúdia využíva nový otvorený analytický nástroj dem4cli, ktorý spája demografické údaje s modelmi klimatických rizík. Výskumníci vďaka nemu vyčíslili, koľko dodatočných dní extrémneho požiarového rizika prinesie každý 1 °C globálneho oteplenia do roku 2100 pre rôzne vekové skupiny:

• Človeku narodenému v roku 1990 pridá každý stupeň oteplenia naviac 68 dní extrémneho požiarového počasia počas života.
• Človeku narodenému v roku 2000 pridá 106 dní.
• Dieťaťu narodenému v roku 2025 však každý dodatočný 1 °C oteplenia pridá až 272 dní (takmer tri štvrtiny roka) života v extrémne nebezpečných podmienkach.

Klimatická politika ako ochranný štít pre najmladších

Hoci sú mladšie generácie vystavené najvyššiemu riziku, zároveň môžu najviac získať z rýchlej a ambicióznej redukcie emisií.

Dôsledné splnenie cieľov Parížskej dohody a obmedzenie oteplenia na 1,5 °C by znížilo celoživotnú expozíciu detí narodených v roku 2025 v Portugalsku o viac ako jeden rok (o 1,1 roka) v porovnaní so súčasným smerovaním politík. V celoeurópskom prietere by toto zníženie predstavovalo 1,3 roka.

Aké dedičstvo zanecháme?

Extrémne požiarové počasie nie je len dočasným výkyvom sezóny, ale záťažou, ktorá sa akumuluje počas celého ľudského života. Politické rozhodnutia o emisiách prijímané dnes priamo určia životné podmienky detí a budúcich generácií. Ochrana klímy preto nie je len abstraktným cieľom, ale preventívnou politikou na ochranu bezpečnosti a zdravia najmladších generácií. JRi&CO2AI