Táto prehľadová správa vychádza zo štúdie Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound, 2026) s názvom „Mapping green behavioural public policy in the EU“. Správa prináša hĺbkovú analýzu inštitucionálnej zrelosti, psychologických bariér a strategických výziev, ktorým čelí Slovenská republika pri uplatňovaní poznatkov behaviorálnych vied (behavioral insights – BI) v oblasti životného prostredia a klimatickej politiky.

1. Hodnotenie inštitucionálnej zrelosti Slovenska

V celoeurópskom mapovaní kapacity a aplikácie zelenej behaviorálnej verejnej politiky (GBPP) je Slovensko zaradené do Fázy 1 – Incepcia (Inception).

• Výskumná kapacita a aplikácia: Oficiálna výskumná kapacita v oblasti zelených behaviorálnych vied aj ich samotná aplikácia v štátnej environmentálnej politike sú vyhodnotené ako „žiadne alebo minimálne“ (None or minimal), pričom celkový celoštátny trend zostáva dlhodobo horizontálny a stabilný.
• Inštitucionálna štruktúra: V roku 2019 bola v rámci Úradu podpredsedu vlády SR zriadená jednotka Behavioural Research and Innovations Slovakia. Jej primárnym poslaním bola digitalizácia verejnej správy a zjednodušovanie komunikácie štátu s občanom; jednotka sa nevenovala klimatickým ani environmentálnym témam.
• Akademické kapacity: Akademické zázemie reprezentuje napríklad Ústav verejnej politiky Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý realizoval čiastkové výskumy zamerané na predchádzanie vzniku odpadu (littering) či intervencie v rámci projektu Zelené školy.
• Celkové zhodnotenie: Aplikácia behaviorálnych poznatkov na Slovensku zostáva roztrieštená, projektová a chýba jej trvalé, systematické zapracovanie do legislatívnych a dotačných procesov envirorezortu.

2. Regionálny kontext: Priepasť medzi Severozápadom a Strednou Európou

Slovensko je súčasťou výraznej geografickej nerovnováhy v rámci Európskej únie. Až 17 zo 28 skúmaných krajín sa nachádza vo Fáze 0 (pre-incepcia) alebo Fáze 1 (incepcia).

• Susedský klaster: Slovensko tvorí homogénnu skupinu s krajinami strednej a východnej Európy (Česko, Poľsko, Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko, Chorvátsko, Slovinsko), ktoré sa nachádzajú výhradne vo Fáze 0 alebo 1.
• Riziko spravodlivej transformácie: Regióny s vysokou závislosťou od uhlia a prebiehajúcou ťažkou štrukturálnou transformáciou disponujú najnižšími inštitucionálnymi kapacitami pre tvorbu politík zameraných na ľudské správanie. Hrozí tak, že štáty s najvyššími sociálnymi nákladmi transformácie budú mat najmenej nástrojov na ich zefektívnenie.
• Závislosť od projektov EÚ: Pre drvivú väčšinu krajín vo Fáze 1 je účasť v projektoch financovaných z EÚ jediným spúšťačom výskumu. Po skončení grantov však iniciatívy zanikajú, pretože nevznikajú trvalé domáce inštitucionálne jednotky.

3. Psychologické a administratívne bariéry slovenských domácností

Tradičné nástroje ako plošné informačné kampane či ekonomické sankcie narážajú na nízku účinnosť kvôli špecifickým psychologickým a administratívnym bariéram:

1. Medzera medzi hodnotami a konaním (Value-action gap): Hoci 84 % občanov EÚ uznáva ľudský pôvod klimatickej zmeny, vyjadrené obavy sa nepremietajú automatiquement do udržaťeľných každodenných návykov.
2. Mentálna záťaž (Bandwidth tax): Finančný stres a chudoba spotrebúvajú väčšinu kognitívnej kapacity jednotlivcov na riešenie okamžitých potrieb (nájom, potraviny), kvôli čomu im nezostáva kapacita na plánovanie dlhodobých investícií do obnovy domov či zmeny energetických zariadení.
3. Administratívne trenie (Sludge): Zložité formuláre, neprehľadné podmienky a byrokracia odrádzajú občanov od čerpania štátnych dotácií. Príklad z Cypru ukázal, že viac ako 55 % zraniteľných domácností nezískalo dostupné granty na obnoviteľné zdroje práve kvôli administratívnej náročnosti procesu.
4. Prítomnostná odchýlka (Present bias) a Status quo bias: Ľudia systematicky pripisujú vyššiu váhu okamžitým nákladom a pohodliu než budúcim finančným úsporám, a majú tendenciu zotrvávať pri zabehnutých rutínach.
5. Pluralitná ignorancia (Pluralistic ignorance): Občania výrazne podceňujú mieru, do akej ich susedia a spoluobčania podporujú ekologické správanie a zelenú legislatívu, čo vytvára dojem, že „nikto iný nekonal“, a tým oslabuje ich vlastnú ochotu pridať sa.

4. Systémové inšpirácie pre slovenskú prax (Klimaatplan 2025–2035)

Podľa 5-úrovňového rámca Európskej komisie sa väčšina európskych krajín zameriava len na čiastkové zásahy (jednotlivé nudges na úrovni 1 a 2). Špičkovým príkladom pre Slovensko je Holandsko (Fáza 5), ktoré operuje na systémovej úrovni 5 prostredníctvom národného klimatického plánu Klimaatplan 2025–2035:

• Štyri princípy spravodlivosti: Holandský model stavia na medzigeneračnej spravodlivosti, spravodlivom rozdelení záťaže (vyšší emitenti nesú väčší diel), finančnej spravodlivosti (dotácie nesmú slúžiť len bohatým) a trhovej spravodlivosti.
• Jednohubkové centrá (One-stop-shops): Namiesto toho, aby štát vyžadoval od občanov štúdium zložitej legislatívy, vytvára integrované kontaktné miesta pre zatepľovanie a obnovu domov, ktoré odbúravajú administratívnu záťaž a šetria mentálnu kapacitu občanov.
• Dôvera a participácia: Budovanie dôvery cez transparentné pre-bunkingové stratégie a zapájanie občanov prostredníctvom občianskych zhromaždení (citizens‘ assemblies) zvyšuje legitimitu prijatých opatrení.

5. Odporúčané kroky pre tvorcov verejných politík na Slovensku

Pre úspešný posun Slovenska z Fázy 1 do vyšších štádií zrelosti odporúča správa Eurofound nasledujúce opatrenia:

1. Vytvorenie stálej behaviorálnej kapacity: Prejsť od ad-hoc projektov k zriadeniu stáleho behaviorálneho tímu pri Ministerstve životného prostredia SR alebo Ministerstve hospodárstva SR s trvalým financovaním.
2. Systematické odstraňovanie byrokracie („de-sludging“): Revidovať národné dotačné schémy (napr. Obnov dom či Zelená domácnostiam) tak, aby sa zjednodušil proces podávania žiadostí a eliminovali sa prekážky pre nízkoprímové domácnosti.
3. Zavedenie automatických prednastavení (Defaults): Využívať automatické ekologické prednastavenia (napr. pri inteligentných meračoch či štandardných tarifách energií), ktoré nevyžadujú od občanov vysokú mentálnu námahu.
4. Prepojenie výskumu s legislatívnou praxou: Vytvoriť trvalé komunikačné a realizačné kanály medzi akademickými pracoviskami (napr. ÚVP UK) a štátnymi orgánmi.
5. Férová a transparentná komunikácia: Zamerať komunikáciu na salientné spolubenefity (úspory, zdravie, kvalita života) a budovanie spoločenských noriem namiesto samotného strašenia klimatickou krízou. JRi&CO2AI