Uprostred rastúcej klimatickej krízy ukazuje trojročný výskum University College Cork, ako kreatívne prístupy posilňujú komunity, menia správanie a podporujú spravodlivú transformáciu. Tradičné vedecké varovania a politické stratégie v oblasti klimatickej zmeny často narážajú na komunikačné bariéry, pasivitu či pocit bezmocnosti verejnosti. Záverečná hodnotiaca správa výskumníčok z University College Cork (UCC) – Marguerite Nyhan, Michelle Burke, Maria Ruiz Carreras a Jennifer Ahern – však prináša presvedčivé dôkazy o tom, že umelecký a kultúrny sektor dokáže pôsobiť ako mimoriadne účinný akcelerátor komunitného angažovania a trvalej zmeny správania. Správa hodnotí národný program Creative Climate Action Fund II: Agents of Change, ktorý financovala organizácia Creative Ireland v spolupráci s írskymi ministerstvami kultúry, životného prostredia a úradom predsedu vlády. Program podporil celkovo 42 kreatívnych a umeleckých projektov po celom Írsku, ktorých cieľom bolo nielen zvyšovať povedomie o klimatickej kríze, ale predovšetkým usmerniť jednotlivcov a komunity k praktickým a udržateľným krokom.

Štruktúra a rozsah iniciatívy: Ignite a Spark

Celá iniciatíva bola rozdelená do dvoch hlavných prúdov, ktoré oslovovali rôzne úrovne spoločnosti:

• Strand 1: Ignite zahrňoval 19 veľkých interdisciplinárnych projektov s celonárodným dosahom a rozsiahlou zapojenosťou verejnosti. Medzi nimi figurujú aj tri špecifické projekty financované v rámci iniciatívy Shared Island, ktoré spájali obyvateľov celého írskeho ostrova pri riešení spoločných environmentálnych výziev.
• Strand 2: Spark financoval 23 ročných projektov zameraných na testovanie inovatívnych nápadov zapájania verejnosti na lokálnej a komunitnej úrovni.

Pre získanie hĺbkového vhľadu uskutočnil výskumný tím UCC podrobnú prípadovú štúdiu („deep dive“) šiestich reprezentatívnych projektov. Patril sem napríklad projekt Creative Boardroom: Collaborate4Climate, ktorý prepájal kreatívny sektor s lídrami podnikateľského prostredia, Field Exchange zameraný na udržateľné poľnohospodárstvo a agrolesníctvo, či projekt The Eco-Makers Workshop zameraný na inkluzívne vzdelávanie a cirkulárnu ekonomiku.

Robustná metodológia a analytický model COM-B

Hodnotenie prebiehalo počas troch rokov s využitím kombinácie kvantitatívnych a kvalitatívnych výskumných metód. Výskumníci sa osobne zúčastnili na 46 podujatiach, vrátane praktických workshopov, festivalov, komunitných stretnutí a umeleckých vystúpení. Celkovo bolo zozbieraných 217 dotazníkov od účastníkov a projektových tímov, uskutočnilo sa 50 hĺbkových rozhovorov, 27 priamych pozorovaní a tri fokusové skupiny.

Pri posudzovaní zmien správania výskumný tím aplikoval uznávaný analytický model COM-B (Behaviour Change Wheel), ktorý skúma podmienky schopností (Capability), príležitostí (Opportunity) a motivácie (Motivation) na konanie. Výsledky ukázali, že hoci účastníci vnímajú vážne systémové a štrukturálne bariéry – ako nedostatok času, financií či spoľahlivej verejnej dopravy –, umelecký zážitok v nich dokázal vzbudiť inšpiráciu, nádej a pocit osobnej zodpovednosti za životné prostredie.

Kľúčové zistenia: Nové priestory a zmena „v srdciach a mysliach“

Jedným z najvýznamnejších zistení výskumu je schopnosť umenia vytvárať takzvané „nové priestory“ (novel spaces). Ide o neformálne, bezpečné a tvorivé prostredie, ktoré otvára priestor pre konštruktívny dialóg, zdieľanie vedomostí a emocionálne spracovanie klimatických tém. Umelci a moderátori vystupujú v úlohe sprostredkovateľov (creatives as mediators), ktorí prevádzajú zložité vedecké dáta do prístupnej, zážitkovej a príbehovej podoby. Zároveň prítomnosť dôveryhodných lokálnych lídrov a expertov posilňuje autenticitu predávaných informácií.

Kreatívne projekty tak prispievajú k takzvanému „prehlbovaniu zmeny“ (Scaling Deep). Na rozdiel od obyčajného kvantitatívneho rozširovania sa „scaling deep“ zameriava na hlbokú transformáciu hodnôt, vzťahov, kultúrnych noriem a pocitu spolupatričnosti („hearts and minds“). Účastníci uvádzali posilnené prepojenie s prírodou, rozvoj lokálneho vlastenectva a zvýšenú ochotu presadzovať udržateľné opatrenia vo svojich rodinách, komunitách aj pracoviskách.

Spravodlivá transformácia a trvalý odkaz

Správa UCC zdôrazňuje, že program Creative Climate Action Fund II výrazne naplnil princípy spravodlivej transformácie (Just Transition). Prostredníctvom prispôsobených aktivít sa podarilo zapojiť aj marginalizované a znevýhodnené skupiny obyvateľstva, vrátane osôb so zdravotným postihnutím, čím sa zabezpečilo, že klimatický dialóg nezostane len výsadou úzkej skupiny. Okrem toho projekty nezostali len pri jednorazových podujatiach – vytvorili trvalé výstupy v podobe manuálov (toolkits), vzdelávacích zdrojov, komunitnej infraštruktúry či umeleckých diel, ktoré slúžia komunitám aj po skončení oficiálneho financovania.

Odporúčania pre tvorcov politík

Na základe záverov výskumu autorky formulujú kľúčové odporúčania pre štátne orgány a samosprávy:

1. Systémová integrácia: Začleniť umenie a tvorivé prístupy priamo do národných klimatických stratégií a plánov (Climate Action Plan) ako rovnocenný nástroj transformácie.
2. Dlhodobé financovanie: Prejsť od krátkodobých grantových schém k stabilným, viacročným modelom financovania, ktoré umožňujú budovať udržateľné tímy a hlboký komunitný dopad.
3. Inklúzia a podpora sietí: Naďalej prioritizovať zapájanie znevýhodnených skupín a stavat na už existujúcich komunitných a profesijných sieťach, kde je vybudovaná vzájomná dôvera.

Hodnotiaca správa UCC jasne ukazuje, že umenie a kultúra nie sú len estetickým doplnkom, ale kľúčovou spoločenskou infraštruktúrou. Spájaním vedy, tvorivosti a komunitného života dokážeme budovať spravodlivú, odolnú a udržateľnú budúcnosť, v ktorej má každý občan možnosť stať sa aktívnym hýbateľom zmeny. JRi&CO2AI