Príroda nie je luxus, ale naša najzákladnejšia forma kritickej infraštruktúry. Je to základný kameň, ktorý udržuje jedlo na našich stoloch, umožňuje fungovanie ekonomík a drží spoločnosť pohromade. V súčasnosti však našu planétu riadime s takou mierou nedbanlivosti, aká by bola v akomkoľvek inom ekonomickom sektore nepredstaviteľná. Strata globálnej biodiverzity a degradácia ekosystémov už teraz priamo ohrozujú odolnosť, bezpečnosť a prosperitu celej našej spoločnosti.

Účtovná kniha prírody a nebezpečné body zlomu

Predstavte si prírodu ako obrovskú, prepojenú účtovnú knihu – finančnú súvahu obsahujúcu všetko živé, kde každý ekosystém predstavuje kritický účet, ktorý generuje dividendy vo forme čistého vzduchu, úrodnej pôdy, liekov a potravinovej bezpečnosti. Dnes sú však mnohé z týchto účtov prečerpané, keďže naše výbery (odlesňovanie, znečistenie, nadmerný rybolov) ďaleko prevyšujú vklady.

Ľudstvo rýchlym tempom prekračuje takzvané planetárne hranice, čím tlačí biosféru k nezvratným bodom zlomu (tipping points). Medzi najvýraznejšie hrozby patria:

• Odlesňovanie: Tropické pralesy, ktoré hostia viac ako 50 % suchozemských druhov, sú alarmujúcim tempom klčované. Len v roku 2024 svet prišiel o 26,8 milióna hektárov prirodzeného lesa, čo priamo vyprodukovalo okolo 10 gigaton emisií uhlíka. Amazonský prales, ktorý bol odolný viac ako 60 miliónov rokov, sa blíži k bodu zlomu, pričom do roku 2050 by mohlo až 47 % jeho územia dosiahnuť kritický prah, čo môže viesť k reťazovej reakcii a jeho premene na púšť.
• Kolaps opeľovačov: Opeľovače, najmä včely, sú základom pre približne tri štvrtiny globálnej produkcie plodín, čo predstavuje hodnotu viac ako 250 miliárd dolárov ročne. Ich úbytok v dôsledku straty biotopov či používania pesticídov znamená obrovskú hrozbu pre potravinovú bezpečnosť a môže si vyžiadať nákladné manuálne opeľovanie.
• Narušenie morských ekosystémov: Koralové útesy, ktoré podporujú 25 % morského života, by mohli do roku 2050 klesnúť až o 90 % v dôsledku otepľovania a acidifikácie oceánov. Ak sa k tomu pridá znečistenie a nadmerný rybolov, hrozí kolaps celých populácií rýb, od ktorých závisia lokálne komunity i globálny trh.

Akonáhle sú tieto prahové hodnoty prekročené, obnova ekosystémov nemusí byť možná. Rizikom už nie je len volatilita, ale úplná nezvratnosť.

Potravinová bezpečnosť na tenkom ľade

Degradácia prírody má okamžitý dopad na naše potravinové systémy. Poľnohospodárstvo vyžaduje stabilné počasie, zdravú pôdu a dostatok vody – planetárne hranice, ktoré sme už narušili. Kvalita a zdravie pôdy celosvetovo prudko klesajú; napríklad v americkom kukuričnom páse vedie degradácia pôdy k nižším výnosom a ročným stratám vo výške 2,8 miliardy dolárov.

Tieto chronické riziká sa spájajú s extrémnymi výkyvmi počasia. Výsledkom sú nižšie výnosy, prázdne regály v obchodoch a prudký nárast cien potravín. Len vo Veľkej Británii vyletela v roku 2023 inflácia cien potravín takmer na 20 %, čo prispelo k tomu, že rekordných 9,3 milióna ľudí čelilo vážnym existenčným ťažkostiam. Odborníci navyše varujú, že občianske nepokoje vo Veľkej Británii vyvolané krízou potravinového systému sú v nasledujúcom desaťročí „aspoň možné“.

Systém je mimoriadne zraniteľný aj vďaka koncentrácii. Viac ako 80 % svetovej pšenice sa produkuje len v desiatich krajinách a globálny obchod ovláda hŕstka spoločností. Akýkoľvek lokálny ekologický či klimatický šok má preto obrovský celosvetový dopad.

Zoonotické choroby a hrozba ďalších pandémií

Ničenie prírody a strata biodiverzity pôsobia ako katalyzátor pre šírenie nových infekčných chorôb. Až 70 % objavujúcich sa chorôb (ako Ebola, Zika či COVID-19) pochádza z mikróbov prenesených zo zvierat na ľudí. Je paradoxom, že ničením prírody vlastne zvyšujeme výskyt zoonotických chorôb. Zdravá a rôznorodá príroda funguje ako „zrieďovací efekt“ (dilution effect), ktorý brzdí šírenie patogénov. Naopak, druhy zvierat, ktorým sa darí v prostrediach narušených ľudskou činnosťou (napríklad potkany či netopiere), sú najčastejšími prenášačmi chorôb.

Zmeny vo využívaní pôdy a odlesňovanie spôsobili od roku 1960 viac ako 30 % nových chorôb, keďže klčovanie pralesov pre poľnohospodárstvo a ťažbu privádza ľudí do čoraz užšieho kontaktu s divokou prírodou. Odhaduje sa, že existuje 1,7 milióna vírusov, z ktorých státisíce majú schopnosť infikovať ľudí. Zatiaľ čo pandémia COVID-19 stála globálnu ekonomiku 17 až 35 biliónov dolárov, preventívne opatrenia založené na ochrane prírody a obmedzení obchodu s divými zvieratami by stáli len zlomok tejto sumy – približne 22 až 31,2 miliardy dolárov.

Prírodné riziko je finančným rizikom

Príroda je základom 100 % investičných portfólií. Firmy po celom svete už pociťujú tvrdé rany. Napríklad spoločnosť Associated British Foods (ABF) musela v roku 2023 odpísať 35 miliónov libier pre obrovské záplavy v Mozambiku a súbežne čelila o 27 % nižšej produkcii cukru vo Veľkej Británii kvôli zlému počasiu. Podobne spoločnosť Olam Group zaznamenala vyše 55 % pokles zisku z veľkej časti kvôli anomáliám vo výnosoch mandlí v Austrálii, čo je priamym dôsledkom fyzického prírodného rizika.

Strata biodiverzity nesie makroekonomické hrozby porovnateľné s globálnou finančnou krízou z roku 2008. Ak sa prelomia systémy, neexistuje žiadna technologická náhrada v dostatočnom rozsahu, ktorá by ich dokázala zastúpiť.

Čas na zásadnú zmenu myslenia

Naše súčasné ekonomické a finančné modely sú voči tejto realite zväčša slepé, pretože nedokážu správne kvantifikovať zložité a nelineárne riziká ekosystémov. Je nevyhnutné, aby vlády a inštitúcie prijali koncept tzv. „Planetárnej platobnej neschopnosti“ (Planetary Solvency) a začali posudzovať riziká spoločne – nielen prostredníctvom klimatických modelov, ale formou integrovaných klimaticko-prírodných scenárov.

Základom našej prosperity už nesmie byť len slepá ťažba zdrojov, ale hľadanie rovnováhy s prírodou. Ochrana a obnova ekosystémov sa musí stať absolútnou prioritou národnej bezpečnosti a hospodárskej stratégie. Ignorovanie tohto faktu nepovedie k ničomu inému než k nevyhnutnému civilizačnému kolapsu. Ako sa v správe zdôrazňuje, „jediným rizikom je nekonanie“. Príroda nám už vystavuje účet a my ho musíme začať splácať, kým nie je neskoro. JRi&CO2AI

Zdroj: Vstup do divokej neznámej prírody.