V rokoch 1993 až 2022 si extrémne prejavy počasia celosvetovo vyžiadali viac ako 765 000 ľudských životov a priamo spôsobili hospodárske straty vo výške takmer 4,2 bilióna amerických dolárov (očistené o infláciu). Tieto alarmujúce čísla sú výsledkom viac ako 9 400 extrémnych poveternostných udalostí. Index klimatického rizika (CRI) na rok 2025 analyzuje následky týchto udalostí a prináša varovný pohľad na to, ktoré krajiny znášajú najväčšiu záťaž.

Dlhodobý pohľad (1993 – 2022): Kto trpí najviac?

Na základe dlhodobých údajov za tri desaťročia sú tromi najviac zasiahnutými krajinami sveta Dominika, Čína a Honduras.

Celá prvá desiatka dlhodobého rebríčka vyzerá nasledovne:

1. Dominika: Tento malý ostrovný štát obsadil prvú priečku najmä kvôli obrovským relatívnym hospodárskym stratám. Je pravidelne zasahovaný hurikánmi, pričom len hurikán Maria v roku 2017 spôsobil škody vo výške 1,8 miliardy USD, čo predstavovalo neuveriteľných 270 % HDP krajiny.
2. Čína: Krajina čelí mimoriadne vysokým absolútnym stratám kvôli opakujúcim sa záplavám na rieke Jang-c’-ťiang a silným tajfúnom. Za 30 rokov zaznamenala viac ako 600 extrémnych udalostí so stratami 706 miliárd USD a minimálne 42 000 obetí.
3. Honduras: Patrí medzi najchudobnejšie krajiny západnej pologule a dopláca na ničivé hurikány. Hurikán Mitch (1998) tu zničil 70 % úrody a infraštruktúry a vyžiadal si viac ako 14 000 obetí.
4. Mjanmarsko: Vysoké umiestnenie je dôsledkom cyklónu Nargis z roku 2008, po ktorom prišlo o život takmer 140 000 ľudí.
5. Taliansko: Zaznamenalo obrovské množstvo obetí v dôsledku extrémnych vĺn horúčav (najmä v rokoch 2003 a 2022). Celkové ekonomické straty za 30 rokov tu dosiahli takmer 60 miliárd USD pri viac ako 38 000 obetiach.
6. India: Čelí kombinácii povodní, tajfúnov a extrémnych horúčav dosahujúcich až 50 °C.
7. Grécko: Do prvej desiatky sa dostalo pre vysoký počet obetí spôsobený smrtiacimi horúčavami a rozsiahlymi lesnými požiarmi.
8. Španielsko: Podobne ako Taliansko a Grécko, aj Španielsko utrpelo enormné straty na životoch (takmer 27 000 obetí za tri desaťročia) najmä kvôli spaľujúcim vlnám horúčav.
9. Vanuatu: Tichomorský ostrovný štát čelí ničivým cyklónom. Cyklón Pam v roku 2015 zničil väčšinu potravinových plodín a zasiahol viac ako dve tretiny populácie.
10. Filipíny: Geografická poloha robí z tejto krajiny terč pravidelných tajfúnov. Najsilnejším bol tajfún Haiyan (2013), ktorý zabil viac ako 7 000 ľudí a zničil 1,1 milióna domov.

Pozoruhodné na tomto dlhodobom zozname je silné zastúpenie troch európskych krajín s vysokými príjmami (Taliansko, Grécko, Španielsko). Hlavným dôvodom ich prítomnosti sú smrtiace vlny horúčav, ktoré tvoria až 30 % všetkých úmrtí spôsobených extrémnym počasím za posledných 30 rokov.

Dve tváre klimatického rizika a „nový normál“

Analýza ukazuje, že najviac zasiahnuté krajiny môžeme rozdeliť do dvoch kategórií:

• Krajiny čeliace výnimočne extrémnym udalostiam: Patrí sem napríklad Dominika, Honduras, Mjanmarsko či Vanuatu. Sú to miesta, kde jedna alebo niekoľko extrémne zriedkavých a silných udalostí spôsobilo zdrvujúce celonárodné škody.
• Krajiny s neustálou hrozbou (opakujúce sa extrémy): Čína, India, Pakistan či Filipíny sú zasahované extrémnym počasím pravidelne.

Zmena klímy nielenže zvyšuje riziká v oboch kategóriách, ale aj vedecké poznatky jasne dokazujú, že postupne premieňa kedysi zriedkavé a nezvyčajné udalosti na neustále hrozby. Týmto spôsobom sa extrémne počasie stáva globálnym „novým normálom“.

Varovný rok 2022: Pred klímou nie je imúnny nikto

Pohľad na samotný rok 2022 prináša trochu iný, no rovnako hrozivý obraz. Prvú trojku tvorili Pakistan, Belize a Taliansko.

Pakistan zažil svoje historicky najhoršie monzúnové záplavy, ktoré zatopili 10 % územia, zasiahli viac ako 33 miliónov ľudí a spôsobili škody za takmer 15 miliárd USD. Naopak, Európu zasiahla extrémna vlna horúčav. Výsledkom bolo, že až 7 z 10 najviac zasiahnutých krajín v roku 2022 patrilo k štátom s vysokými príjmami (okrem Talianska, Grécka a Španielska to bolo aj Portoriko, USA, Portugalsko a Bulharsko). Hoci bohatšie krajiny majú výrazne lepšie finančné možnosti na zvládanie katastrof, index jasne ukazuje, že aj oni musia urgentne zintenzívniť svoje snahy o zmierňovanie rizík a budovanie odolnosti.

Index klimatického rizika 2025 vysiela jasný odkaz: nečinnosť v oblasti znižovania emisií vedie k ťažkým následkom všade na svete. Kým rozvojové krajiny a chudobnejšie vrstvy obyvateľstva znášajú dopady neúmerne ťažko, kríza si nevyberá. Ak sa chceme vyhnúť ďalším nezvratným škodám, je nevyhnutné urýchliť odklon od fosílnych palív a zásadne zvýšiť finančnú pomoc na adaptáciu pre tých najzraniteľnejších. JRi&CO2AI