Súčasný svet čelí prepojeným planetárnym krízam – od klimatických zmien až po dramatickú stratu biodiverzity. Hoci je udržateľný rozvoj globálne uznávanou víziou, jeho doterajšia implementácia často naráža na limity. Podľa najnovších vedeckých poznatkov publikovaných v časopise Nature Portfolio súčasný trhovo orientovaný systém maximalizuje toky materiálov z prírody cez ekonomiku do spoločnosti, čím paradoxne prehlbuje trendy smerujúce preč od udržateľnosti.

Kríza hodnôt a teoretické limity

Prevládajúci globálny ekonomický systém je postavený na svetonázore, ktorý oddeľuje človeka od prírody. Neoliberálny kapitalistický model uprednostňuje inštrumentálne hodnoty, krátkodobé materiálne zisky, súkromné vlastníctvo a neustály ekonomický rast. Tento prístup viedol k degradácii životného prostredia, ktorú dnes uznávame ako vzájomne prepojenú krízu.

Samotný koncept udržateľného rozvoja, definovaný v roku 1987 ako uspokojovanie potrieb súčasnosti bez ohrozenia budúcich generácií, trpí nedostatočnými a roztrieštenými teoretickými základmi. Mnohé rámce, vrátane cieľov udržateľného rozvoja (SDGs), vznikli v západnom trhovom prostredí a nedostatočne odrážajú pluralitu svetonázorov, najmä tých, ktoré uznávajú vnútornú hodnotu prírody a vzťahové hodnoty, ako sú starostlivosť a reciprocita. Do roku 2024 bolo na správnej ceste k naplneniu len 17 % cieľov SDGs, čo naznačuje, že systém potrebuje zásadný „reset“.

Nový systémový model: Príroda ako základ

Navrhovaný nový model udržateľnosti (obrázok 3 v zdrojoch) vníma prírodu ako základnú vrstvu, ktorá zahŕňa ľudskú spoločnosť, a tá následne zahŕňa ekonomiku. V tomto ponímaní nie sú príroda, spoločnosť a ekonomika tri oddelené piliere, ale vzájomne prepojené a hierarchicky usporiadané vrstvy.

1. Príroda: Predstavuje základný kapitál vrátane biodiverzity, vody a prvkov zemského systému, ktoré umožňujú život.
2. Spoločnosť: Zahŕňa všetkých ľudí a komunity, ich hodnoty, kultúry a pravidlá správania, ktoré určujú nepriame hnacie sily ekonomiky.
3. Ekonomika: Pôsobí ako prostredník medzi prírodou a spoločnosťou. Jej úlohou je manažment (oikonomia) potrieb, pričom čerpá materiálne príspevky z prírody a premieňa ich na spoločenský prospech.

V tomto systéme je ekonomika podmnožinou spoločnosti a slúži jej účelom, pričom celý systém musí zostať v rovnováhe, aby bol dlhodobo udržateľný.

Od zlyhania trhu k zlyhaniu hodnôt

Zdroje naznačujú, že environmentálne krízy by sme nemali vnímať len ako zlyhania trhu, ale skôr ako zlyhania hodnôt. Trhy sú totiž veľmi efektívne v dodávaní toho, čo si cenia – v súčasnosti je to maximalizovaná produkcia a zisk. Problémom je, že trhy neoperujú s dostatočne širokým spektrom hodnôt, ktoré by zabezpečili holistické výsledky pre prírodu aj spoločnosť.

Model zdôrazňuje potrebu prechodu od rámca „žiť z prírody“ (exploitation) k rámcom „žiť v prírode“, „žiť s prírodou“ alebo dokonca „žiť ako príroda“, ktoré kladú dôraz na reciprocitu a vnútorné hodnoty. Ak by boli hodnoty poháňajúce trhy zosúladené s udržateľnosťou, trhy by mohli prinášať udržateľné výsledky.

Transformácia v praxi: Od fariem po korporácie

Model možno aplikovať na rôznych úrovniach, od globálnej po lokálnu. Príkladom je transformácia farmy s monokultúrnou produkciou na farmu založenú na prírode. Pri neudržateľnom modeli sa biodiverzita stráca v záujme maximalizácie zisku, čo vedie k degradácii prírodného kapitálu.

V udržateľnom modeli farma investuje do obnovy (napr. ponechanie aspoň 25 % územia v prirodzenom stave), čím sa síce môže znížiť priama produkcia plodín, ale posilní sa prírodný a sociálny kapitál. Výsledkom je zdravší ekosystém, lepšia odolnosť komunity a v dlhodobom horizonte aj stabilnejšia ekonomická životaschopnosť. Podobne musia k udržateľnosti pristúpiť aj firmy v iných sektoroch, napríklad výrobcovia hnojív, ktorí musia nahradiť začarované kruhy degradácie cnostnými cyklami, ktoré prinášajú pozitívne výsledky pre spoločnosť aj životné prostredie.

Záver a post-2030 agenda

Cieľom tohto systémového resetu nie je zavrhnúť udržateľný rozvoj, ale redefinovať ho prostredníctvom hlbšej paradigmy udržateľnosti. Tento prístup otvára priestor pre inkluzívne spolužitie ľudí s rôznymi svetonázormi na jednej planéte. Tým, že model mechanicky prepojuje potreby ľudí s dynamikou a limitmi prírody, poskytuje robustný základ nielen pre dosiahnutie cieľov SDGs, ale aj pre formovanie agendy po roku 2030. JRi