Udržateľnosť už nie je okrajovou environmentálnou témou. Do polovice 21. storočia sa stáva hlavným rámcom hospodárskeho rastu, investícií a konkurencieschopnosti. Otázka preto neznie, či má byť hospodárstvo udržateľné, ale aký veľký podiel udržateľných aktivít musí tvoriť ekonomiku, aby bol rast dlhodobo možný, stabilný a odolný voči klimatickým a systémovým rizikám.

Na základe stratégií EÚ, scenárov IEA, IPCC a finančných inštitúcií možno identifikovať štyri kľúčové parametre, ktoré definujú udržateľný hospodársky rast do roku 2050.

1. Podiel zelenej ekonomiky na HDP

Zelená ekonomika – teda výroba environmentálnych tovarov a služieb – dnes v Európskej únii predstavuje približne 2,5 % HDP. Ide najmä o sektory obnoviteľných zdrojov energie, energetickej efektívnosti, odpadového hospodárstva a environmentálnych služieb.

Do roku 2050 sa však očakáva zásadná štrukturálna transformácia. Implementácia Európskeho zeleného dohovoru, balíka Fit for 55 a princípov cirkulárnej ekonomiky má potenciál výrazne zvýšiť ekonomický význam zelených sektorov. Už do roku 2030 môže cirkulárna ekonomika pridať približne 0,5 % HDP, pričom v dlhodobom horizonte sa očakáva, že nízkouhlíkové a environmentálne kompatibilné odvetvia sa stanú integrálnou súčasťou väčšiny hospodárskych aktivít.

Scenáre Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) naznačujú, že do roku 2050 bude takmer 90 % výroby elektriny pochádzať z obnoviteľných zdrojov, čo nepriamo znamená výrazný nárast podielu zelenej ekonomiky v celkovom hospodárskom výstupe. Neexistuje jednotný oficiálny cieľ v percentách HDP, no trend je jednoznačný: zelená ekonomika sa z okrajového sektora stáva novým jadrom rastu.

2. Podiel investícií do klimatických riešení (green CAPEX)

Transformácia hospodárstva si vyžaduje bezprecedentnú úroveň investícií. V období 2011 – 2020 smerovalo do dekarbonizácie v EÚ približne 5,1 % HDP ročne. Na splnenie cieľa zníženia emisií o 55 % do roku 2030 je však potrebné zvýšiť investície o ďalších 3,2 % HDP ročne, čo predstavuje celkovú úroveň okolo 8 % HDP ročne.

Európska investičná banka odhaduje, že samotný energetický prechod si bude vyžadovať 2,5 – 3 % HDP ročne až do roku 2050. Väčšina týchto investícií bude smerovať do:

• budov, priemyslu a dopravy (60 – 65 %),

• energetickej infraštruktúry a obnoviteľných zdrojov (35 – 40 %).

Globálne scenáre IEA predpokladajú, že čisté energetické investície sa do začiatku 30. rokov strojnásobia, pričom verejný sektor bude zohrávať katalytickú úlohu a väčšina kapitálu bude pochádzať zo súkromných zdrojov.

Osobitnú pozornosť si vyžadujú aj prírodné riešenia (Nature-based Solutions). Podľa UNEP je potrebné zvýšiť globálne investície do týchto riešení na približne 536 miliárd USD ročne do roku 2050, aby ekosystémy mohli plniť svoju stabilizačnú a adaptačnú funkciu.

3. Dekarbonizácia ekonomiky ako podmienka rastu

Európska únia má právne zakotvený cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, čo znamená prakticky 100 % zníženie čistých emisií skleníkových plynov. Medzistupňom má byť zníženie emisií o približne 90 % do roku 2040.

Podľa scenárov IEA a IPCC je tento cieľ nevyhnutný na udržanie globálneho otepľovania v blízkosti hranice 1,5 °C. V takýchto scenároch:

• spotreba uhlia klesá takmer na nulu,

• spotreba ropy klesá o približne 75 %,

• spotreba zemného plynu o viac než 50 %.

Súčasne dramaticky klesá emisná intenzita HDP, čo znamená, že hospodársky rast sa musí úplne oddeliť od rastu emisií. Do roku 2050 by mala čistá energia tvoriť približne 50 % celkovej konečnej spotreby energie.

Dekarbonizácia sa tak nestáva brzdou rastu, ale základnou podmienkou jeho udržateľnosti.

4. Podiel hospodárskych aktivít v súlade s EÚ taxonómiou

EÚ taxonómia definuje, ktoré ekonomické aktivity sú environmentálne udržateľné a kompatibilné s cieľom klimatickej neutrality do roku 2050. Pokrýva sektory zodpovedné za približne 93 % emisií EÚ, vrátane energetiky, priemyslu, dopravy, budov a poľnohospodárstva.

Aktuálne údaje z prvých rokov reportovania ukazujú, že taxonómia-zladený obrat firiem je zatiaľ len na úrovni niekoľkých percent. Napríklad finančné inštitúcie reportujú v priemere približne 2 – 3 % taxonómia-aligned obratu. Tento nízky podiel však neodráža konečný cieľ, ale počiatočnú fázu transformácie.

Dlhodobým cieľom EÚ je, aby sa väčšina ekonomických aktivít stala kompatibilnou s taxonómiou, či už priamo (ako udržateľné aktivity), alebo nepriamo (ako prechodové činnosti podporujúce dekarbonizáciu). Do roku 2050 by mala byť prakticky celá ekonomika zosúladená s klimatickými a environmentálnymi limitmi planéty.

Udržateľnosť ako nový rámec rastu

Ak má byť hospodársky rast do roku 2050 stabilný, konkurencieschopný a sociálne udržateľný, udržateľnosť musí tvoriť jeho dominantnú zložku. Nejde o jeden sektor ani o samostatnú politiku, ale o nový ekonomický model, v ktorom:

• investície do klímy a adaptácie dosahujú niekoľko percent HDP ročne,

• emisie klesajú k nule,

• zelené a taxonómia-kompatibilné aktivity prenikajú do všetkých odvetví,

• prírodný kapitál je chránený ako ekonomická infraštruktúra.

Do roku 2050 sa tak udržateľnosť nestane „príveskom“ hospodárskeho rastu, ale jeho základným nosným pilierom. JRi