V septembri 2022 sa vo francúzskom meste Lille zrodila iniciatíva, ktorá zásadne mení pohľad na úlohu umenia a kultúry v modernom mestskom prostredí. Vtedajšia starostka Lille, Martine Aubry, iniciovala „Výzvu k akcii za nízkouhlíkovú a inkluzívnejšiu kultúru“, ktorú do novembra 2025 podpísalo už 60 európskych miest a metropolitných oblastí. Od Helsínk po Bolognu, od Bordeaux po ukrajinský Charkov, primátori vyjadrili spoločné presvedčenie, že kultúra nie je len doplnkom, ale hnacou silou sociálnej a ekologickej transformácie.

Dva piliere pre lepšie mestá

Tento ambiciózny manifest je postavený na dvoch základných pilieroch, ktoré sa delia na 16 priorít. Prvý pilier sa zameriava na ekologický prechod v oblasti kultúry, zatiaľ čo druhý pilier presadzuje inklúziu v kultúre a prostredníctvom kultúry. Signatárske mestá sa zaväzujú nielen k implementácii týchto princípov, ale aj k vzájomnému zdieľaniu osvedčených postupov, čím sa vytvára celoeurópska sieť inovácií.

Pilier I: Ekologická transformácia a zodpovedná produkcia

Ekologický prechod v kultúre nie je len o znižovaní odpadu, ale o kompletnom prehodnotení spôsobu, akým sa umenie vyrába a konzumuje. Mestá ako Bordeaux ukazujú cestu vpred – v bývalej základni ponoriek z 2. svetovej vojny zriadili prvé mestské recyklačné centrum určené výhradne pre kultúrne inštitúcie. Centrum zbiera nepoužité výstavné materiály a scénografiu, čím doteraz zabránilo vzniku 11 ton emisií CO2.

Podobný prístup zvolilo aj Lille pri výstave Experience Goya. Výstava bola navrhnutá podľa princípov „6 R“ (prehodnotiť, redukovať, nahradiť, opätovne použiť, recyklovať a opraviť). Obmedzením počtu zapožičaných diel na 60 sa výrazne znížila uhlíková stopa spojená s prepravou. V Birminghame zase pri vianočnom predstavení Červená čiapočka využili až 74,5 % opätovne použitých materiálov, čím vzdelávajú najmladšiu generáciu divákov o dôležitosti udržateľnosti priamo v hľadisku.

Inovácie sa však netýkajú len materiálov, ale aj digitálnej sféry a dopravy. Toulouse prehodnocuje svoju digitálnu kultúru a uprednostňuje formáty ako podcasty, ktoré spotrebujú menej šírky pásma a energie. Fínske Turku zaviedlo spoločné lístky na dopravu a kultúru, vďaka čomu vstupenka na divadelné predstavenie alebo hokejový zápas slúži zároveň ako cestovný lístok v celej sieti verejnej dopravy.

Pilier II: Inklúzia a búranie bariér

Druhý pilier výzvy z Lille zdôrazňuje, že ambiciózna kultúrna politika musí vytvárať podmienky pre kreativitu a sebavyjadrenie všetkých bez ohľadu na sociálny pôvod. Príkladom je francúzske mesto Rennes, ktoré vo februári 2025 otvorilo múzeum krásnych umení priamo v srdci znevýhodnenej štvrte Maurepas. Cieľom je odstrániť ekonomické a sociologické bariéry a priblížiť umenie obyvateľom tam, kde žijú.

V Amsterdame sa inklúzia začína už v školách prostredníctvom programu Kultúrny kouč, kde viac ako 100 certifikovaných umelcov pracuje priamo so študentmi, najmä tými zo zraniteľného prostredia. Podobne v Ľubľane vzniklo centrum Rog, kolaboratívny priestor pre kreativitu a udržateľnosť, ktorý je prístupný komukoľvek za symbolický členský poplatok.

Kultúra ako liek: Zdravie a pohoda

Inovatívnym trendom v rámci inklúzie sú „kultúrne recepty“. Mestá ako Bologna a Rennes testujú systémy, kde zdravotnícki pracovníci môžu pacientom predpísať bezplatné návštevy múzeí alebo umelecké workshopy ako súčasť liečby psychosociálnych ťažkostí. Tento prístup uznáva kultúrnu participáciu ako nástroj na posilnenie duševného zdravia a pohody.

Mesto Tallinn zasa spustilo špeciálny program na podporu kultúrnych projektov pre ľudí so špeciálnymi potrebami, ako sú nevidiace deti, ktoré môžu vďaka interaktívnym predstaveniam vnímať umenie prostredníctvom vôní, chutí a hmatu. Mníchov sa prostredníctvom projektu #femaleheritage zameriava na „rodovú paritu v kolektívnej pamäti“, čím vypĺňa medzery v histórii a archívoch, kde boli hlasy žien často opomínané.

Spoločná zodpovednosť a participácia

Mnoho miest zapája do rozhodovania o kultúre priamo svojich obyvateľov. Turku využíva participatívny rozpočet, kde občania každý rok hlasujú o tom, ako rozdeliť 3 milióny eur na projekty, ktoré priamo ovplyvňujú ich každodenný život. V Lyone zasa mladí ľudia v rámci výboru Young Prog‘ sami kurátorujú a organizujú kultúrne podujatia.

Tieto iniciatívy dokazujú, že mestá sú v prvej línii boja proti klimatickej kríze a sociálnemu vylúčeniu. Ako uvádza tajomník Eurocities André Sobczak, čas konať je teraz a podpora zo strany Európskej únie je nevyhnutná pre zdieľanie týchto inovatívnych riešení. JRi