Nová štúdia varuje, že drvivá väčšina svetových súší už prekročila „bezpečné ekologické limity“ biosféry, čo predstavuje značné riziko pre stabilitu prírodných systémov a život na Zemi. Tento stav si vyžaduje okamžitú a koordinovanú globálnu reakciu.

Čo odhalila nová štúdia?

Štúdia, publikovaná v auguste 2025 v časopise One Earth, bola realizovaná výskumníkmi z Potsdamského inštitútu pre klimatické vplyvy (PIK) a BOKU Univerzity vo Viedni. Títo vedci analyzovali historické údaje od roku 1600 pomocou modelu LPJmL, ktorý simuluje prúdenie vody, uhlíka a dusíka v pôde a vegetácii na zemskom povrchu.

Hlavným zistením je, že 60 % súše na Zemi už prekročilo lokálne definované ekologické limity, známe ako „safe operating space“, týkajúce sa funkčnej integrity biosféry. Okrem toho, zo zvyšných oblastí je ďalších 38 % označených ako oblasti vysokého rizika („high risk zone“).

Funkčná biosférická integrita odkazuje na schopnosť rastlín a ekosystémov udržiavať tok energie prostredníctvom fotosyntézy, čím sa zachovávajú materiálové a biochemické cykly – uhlíka, vody a dusíka – a to aj napriek ľudskému zásahu.

Historický vývoj a geografické rozloženie rizika

Situácia sa výrazne zhoršila v priebehu storočí. Zatiaľ čo v roku 1900 bola mimo bezpečnej zóny „len“ 37 % súše a 14 % tvorili vysokorizikové oblasti, dnes sú tieto čísla dramaticky vyššie: 60 % mimo bezpečnej zóny a 38 % s vysokým rizikom.

Geograficky sú najviac ohrozené oblasti Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Ide predovšetkým o regióny s intenzívnou poľnohospodárskou činnosťou, výraznou urbanizáciou a rozsiahlym odlesňovaním.

Hlavné príčiny prekračovania limitov

Prekračovanie bezpečných limitov biosféry je spôsobené viacerými faktormi:

1. Intenzívne využívanie biomasy: Zber úrody, ťažba dreva, využívanie biopalív a zvyškov rastlín vyvíjajú enormný tlak na prírodné systémy.
2. Premena pôdy a odlesňovanie: Vegetačné pokryvy sú nahrádzané poľami, mestskými oblasťami a infraštruktúrou. To vedie k zníženiu kapacity fotosyntézy a zhoršeniu cyklov uhlíka, vody a dusíka.
3. Zhutňovanie pôdy a jej utesňovanie: Urbanizácia a betónovanie znižujú pôdnu produktívnosť a jej schopnosť zachytávať vodu, čo prispieva k degradácii vegetácie.

Vážne dôsledky pre planétu a ľudstvo

Prekročenie týchto ekologických limitov má dalekosiahle a vážne dôsledky:

• Ohrozenie potravinovej bezpečnosti: Degradácia pôdy znižuje výnosy plodín, zatiaľ čo zmeny v cykle vody môžu spôsobiť extrémne javy ako suchá alebo povodne.
• Znížená schopnosť biosféry pohlcovať uhlík: Ak vegetácia a pôda stratia svoju schopnosť viazať uhlík, klimatické modely sa začnú rozchádzať a ciele znižovania emisií sa stanú omnoho náročnejšími.
• Straty biodiverzity: Zmeny v štruktúre ekosystémov, ako sú zmeny v druhovej skladbe a fragmentácia, vedú k zníženiu odolnosti voči vonkajším šokom.
• Kaskádové efekty: Zmeny jedného ekologického prvku, napríklad vegetácie, môžu spustiť ďalšie reťazové reakcie, ako sú suchosť, erózia a zmeny lokálnej mikroklímy.

Odporúčané opatrenia a politický kontext

Výskumníci navrhujú konkrétne kroky na zvrátenie tohto alarmujúceho trendu:

• Ochrana biosféry ako centrálny prvok klimatickej politiky: Biosférická integrita musí byť považovaná za rovnako cennú ako znižovanie emisií CO₂.
• Regionálne prístupy: Je nevyhnutné určiť lokálne limity, ktoré zohľadnia miestnu ekológiu, toleranciu pôdy a vegetačnej biomasy, a prispôsobiť politiky špecifickým potrebám regiónov.
• Zmena spôsobu využívania pôdy: Kľúčové je menej intenzívne poľnohospodárstvo, obnova ekosystémov, obmedzenie odlesňovania a urbanizácie pri súčasnom zachovaní zelenej infraštruktúry.
• Zlepšenie monitoringu: Lepšie monitorovanie vegetácie a fotosyntetickej aktivity (pomocou satelitov a modelov ako LPJmL) je nevyhnutné pre včasnú identifikáciu rizikových zón.

Táto štúdia poskytuje silný podklad pre medzinárodné dohody, ako sú Konferencia o biologickej rozmanitosti (CBD), ciele SDG (Ciele udržateľného rozvoja) a politiky EÚ zamerané na ochranu prírody, poľnohospodárstvo a klimatickú zelenú energetiku.

Čas na konanie sa kráti

Štúdia od PIK a BOKU prináša jasný a naliehavý signál: viac ako polovica súše na Zemi už nie je v rámci „bezpečného priestoru“ biosféry. Hoci to neznamená okamžitú katastrofu, je to silné varovanie. Ak nebudú prijaté koordinované a globálne účinné kroky, poškodenie ekosystémov môže byť v mnohých oblastiach nezvratné.

Obrana biosférickej integrity – zachovanie vegetácie, zdravých pôd a lokálnych biologických cyklov – sa musí stať neoddeliteľnou súčasťou politiky aj inovácií. Čas je obmedzený a riziká rastú exponenciálne. JRi

Zdroje:

• Potsdam Institute for Climate Impact Research (PIK) + BOKU: Breaching Planetary Boundaries: Over half of global land area suffers critical losses in functional biosphere integrity, One Earth (2025). ([pik-potsdam.de])
• ScienceDaily — Earth’s safe zones are vanishing fast. ([ScienceDaily])